Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Cpr-5-2015.pdf
PDF · 87.54 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-16Cpr/5/2015
Uznesenie
Okresný súd Košice-okolie v spore žalobkyne: I. Č., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX B. XXX, zastúpená Mgr. Lenkou Mackaľovou, advokátkou so sídlom Žižkova 6, 040 01 Košice, proti žalovanému: Obec Boliarov, 044 47 Boliarov, zastúpená JUDr. Jurajom Ferenčíkom, advokátom so sídlom Krivá 23, 040 01 Košice, o žalobe žalobkyne na povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu Košice-okolie sp. zn. 18C/130/2011 a Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/163/2012
rozhodol:
I. Žalobu na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Košice-okolie sp. zn. 18C/130/2011 a Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/163/2012 odmieta.
II. Žalobkyňa je povinná uhradiť žalovanému 100% trov tohto konania, ktoré budú vyčíslené v osobitnom uznesení po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa v žalobe podanej na tunajší súd dňa 30.10.2015 žiadala povoliť obnovu konania vedeného na tunajšom súde pod sp. z n. 18C/130/2011 a Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 6Co/163/2012 na tom základe, že bolo porušené jej právo na spravodlivý súdny proces a súdnu ochranu, ktorá je chránená čl. 46 ods. 1 Ústavy SR aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru, a teda jej bola odopretá možnosť nápravy, ktorú si chce uplatniť v tomto konaní. Taktiež uviedla, že budú môcť byť vykonané dôkazy, ktoré nemohla vykonať v pôvodnom konaní, ktoré môžu privodiť pre ňu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. O možnosti vykonať takýto dôkaz sa dozvedela úplnou náhodou dňa 25.9.2015, čím má za preukázanú aj 3-mesačnú subjektívnu lehotu na podanie návrhu na obnovu konania.
2. Žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne doručila súdu dňa 27.5.2016 vyjadrenie, v ktorom uviedla, že rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/163/2012, ktorým bolo rozhodnuté o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie sp. zn. 18C/130/2011 nadobudlo právoplatnosť dňa 8.11.2012 a žalobkyňa sa o dôvodoch na podanie návrhu na obnovu konania dozvedela až dňa 25.9.2015 prostredníctvom tretej osoby. V bode III. tohto podania uviedla právna zástupkyňa žalobkyne právny a skutkový názor na predmet sporu. Až podaním doručeným súdu dňa 3.8.2016 navrhla vypočuť svedkov I. B. a T. Č. a namietala, že obecná školská rada nie je zamestnaneckou radou, ktorá je v zmysle Zákonníka práce orgánom oprávneným a povinným prerokovať výpoveď zamestnanca a jeho člena a v závere tohto vyjadrenia uviedla, že návrh na obnovu konania bol podaný z dôvodu, že žalobkyňa sa dozvedela o možnosti vykonať dôkaz, ktorý s poukazom na ustanovenie § 74 a § 229 až 240 Zákonníka práce preukáže porušenie zákona, jeho obchádzanie a konanie žalovaného v rozpore s dobrými mravmi, čoho následkom bude vyhlásenie neplatnosti výpovede žalobkyne.
3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a tvrdil, že ide o účelové a tendenčné podanie, ktorého opodstatnenie nenachádza oporu v zákone ani v pravidlách formálnej logiky. Doplnenie návrhu na obnovu konania, ktorý vypracovala právna zástupkyňa žalobkyne neprináša žiadne dôkazy, ktoré by plynutie tvrdenej subjektívnej premlčacej lehoty spoľahlivo preukázali. Naopak, jednostranné
tvrdenie, že „žalobkyňa sa o dôvodoch podania návrhu na obnovu konania dozvedela dňa 25.9.2015 prostredníctvom tretej osoby“ je len deklarovaním dôkaznej núdze, v ktorej sa žalobkyňa nachádza. V danom prípade nemožno považovať odvolanie sa na tretiu osobu, ktorá ani nie je špecifikovaná za hodnoverný dôkaz, ktorý by spoľahlivo preukázal začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby. Ak by aj takáto osoba existovala, samotné svedectvo nemôže byť jediným dôkazom, ktorý by postačoval na preukázanie začiatku plynutia tejto lehoty, ktorá je pri uplatnení mimoriadneho opravného prostriedku prioritným procesným predpokladom. Taktiež tvrdil, že obecná školská rada nie je v pozícii zamestnaneckej rady uvádzanej v Zákonníku práce, sú v nej zástupcovia pedagogickej časti zamestnancov, nepedagogickej časti zamestnancov, ale i rodičov. Obecná školská rada je len poradným orgánom obce, ktorý sa venuje napríklad sťažnostiam, ktoré prejednávala aj v prípade porušenia pracovnej disciplíny žalobkyne. Nakoľko žalobkyňa bola po celý čas členom obecnej školskej rady, ak má v súčasnosti za to, že táto rada podľa nej plnila funkciu zamestnaneckej rady podľa ustanovenia § 233 Zákonníka práce, mala túto vedomosť už aj v čase rozhodovania o výpovedi, preto sa nejedná o dôkaz, ktorý nemohla bez svojej viny uplatniť v predchádzajúcom konaní. V konaní pred súdom prvého stupňa, ako aj v konaní pred odvolacím súdom však vôbec nenamietala, že by obecná školská rada mala prerokovať jej výpoveď. Touto argumentáciou začala až deň pred uplynutím 3-ročnej premlčacej lehoty v žalobe na obnovu konania, čo je v rozpore s tvrdením v návrhu konkrétne v bode III., kde žalobkyňa uviedla, že „... o dôvodoch uvedených v nasledujúcom texte podania nemala žalobkyňa vedomosť, konkrétne si okrem iného nebola vedomá, že...“. Odborový zväz Sloves-Valaliky je a vždy bol príslušným odborovým zväzom, na prerokovanie výpovede. Na žalobkyňou tvrdené dôkazy o začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby, o zamestnaneckej rade, ako aj ďalšie dôkazy, sú zjavne nespôsobilými k tomu, aby súd žalobe na povolenie obnovy konania vyhovel, a preto žiadal žalobu zamietnuť.
4. Podľa § 397 C.s.p. proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.
5. Podľa § 398 C.s.p. žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí primerane aj o platobnom rozkaze, ktorý nadobudol právoplatnosť.
6. Podľa § 403 ods. 1, 2 C.s.p. žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.
7. Podľa § 404 písm. c) C.s.p. za splnenia podmienok podľa § 403 ods. 1 po troch rokoch od právoplatnosti rozhodnutia možno podať žalobu na obnovu konania, ak ide o dôvody obnovy konania uvedené v § 397 písm. c) až e).
8. Podľa § 413 ods. 1 písm. a) a e) C.s.p. súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak bola podaná oneskorene, alebo je zjavne nedôvodná.
9. Súd o podanej žalobe na obnovu konania rozhodoval podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C.s.p.“), ktorý s účinnosťou od 1.7.2016 (§ 473, § 474 C.s.p.) zrušil dovtedy platný a účinný zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj „O.s.p.“), keďže aplikoval prechodné ustanovenia § 470 a nasl. C.s.p., podľa ktorých ak nie je ustanovené inak platí tento zákona aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky podanej žaloby na obnovu konania, ktoré nastali pred 1.7.2016 však posudzoval podľa doterajšej právnej úpravy O.s.p. (§ 470 ods. 2 C.s.p.) a rozhodoval o nej ako súd vecne a miestne príslušný vzhľadom na ustanovenie § 470 ods. 4 C.s.p., podľa ktorého konania začaté do 30.6.2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.
10. Súd skúmal splnenie podmienok prípustnosti žaloby na obnovu konania (§ 397 a nasl. C.s.p.) a z nich primárne včasnosť podania žaloby. S poukazom na ustanovenie § 403 ods. 1 a 2 C.s.p. v spojení s § 121 ods. 3 až 5 C.s.p., § 413 ods. 1 C.s.p. dospel k záveru, že podanú žalobu je potrebné odmietnuť ako oneskorene podanú. Zákon pre podanie žaloby na obnovu konania ustanovuje subjektívnu a objektívnu lehotu. Subjektívna lehota je 3 mesiace a plynie odo dňa, kedy sa ten, kto žalobu podáva mohol dozvedieť o dôvode obnovy konania, alebo odo dňa, kedy ho mohol uplatniť a objektívna lehota plynie od právoplatnosti rozhodnutia. Subjektívna lehota však môže plynúť len v rámci objektívnej lehoty a musí byť vždy dodržaná, pričom preukázanie skutočností, že bola zachovaná zaťažuje toho, kto žalobu na obnovu konania podáva.
11. Teda preukázanie zachovania 3-mesačnej subjektívnej lehoty na podanie obnovy konania musí preukázať strana, ktorá obnovu konania navrhuje, teda žalobkyňa. S prihliadnutím na ustanovenie § 403 ods. 1 C.s.p. dospel súd k záveru, že je potrebné žalobu odmietnuť ako oneskorene podanú. Súd mal za to, že za deň, keď sa žalobkyňa mohla dozvedieť o dôvode obnovy konania, je potrebné považovať deň doručenia rozsudku jej právnej zástupkyni, resp. najneskôr deň právoplatnosti rozsudku, t.j. 8.11.2012. Žaloba na obnovu konania bola na súd podaná dňa 30.10.2015, teda až po uplynutí 3- mesačnej subjektívnej prekluzívnej lehoty.
12. Nebolo možné súhlasiť so žalobkyňou, že o dôvode obnovy konania sa dozvedela až dňa 25.9.2015 od tretej osoby, ktorej meno a bližšie informácie neuviedla. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 6Co/163/2012-207 zo dňa 30.10.2012, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Košice-okolie č.k. 18C/130/2011-177 zo dňa 15.3.2012 bol doručený jej právnej zástupkyni JUDr. Kristíne Piovarčiovej, ktorá ho prevzala dňa 8.11.2012 a ktorá ako práva znalá osoba poučila žalobkyňu o možnosti domáhať sa svojich práv na základe obnovy konania, prípadne podaním dovolania. Súd poukazuje na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, t.j. „práva patria bdelým“, alebo nech si každý stráži svoje práva, v zmysle ktorej práva patria tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ich ochranu a výkon s dostatočnou predvídavosťou, inak tieto práva podcenením či zanedbaním môžu strácať (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Mcdo/8/2008 zo dňa 31.7.2009). Súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/329/2016 zo dňa 11.1.2017, podľa ktorého (doterajšia úprava § 230 ods. 1 O.s.p.) sa v podstate preberá aj pokiaľ ide o lehotu troch mesiacov na podanie žaloby na obnovu konania (§ 403 ods. 1 C.s.p.), avšak, so zmenou plynutia lehoty, ktorá sa nevzťahuje na faktické oboznámenie sa s dôvodmi obnovy, ale na okamih, odkedy mal podávajúci žaloby na obnovu konania možnosť dozvedieť sa o dôvode obnovy alebo na deň, keď ho mohol uplatniť a preberá sa doterajšia úprava § 230 ods. 2 O.s.p., že žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia (§ 403 ods. 2 C.s.p.). Teda žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten kto podal žalobu na obnovu konania mohol dozvedieť o dôvode obnovy, čo neznamená, že sa o dôvode obnovy konania aj skutočne dozvedel. Pre posúdenie začiatku plynutia lehoty pre podanie žaloby na obnovu konania súdu teda postačuje len pravdepodobnosť, že sa žalobkyňa o dôvodoch obnovy konania mohla dozvedieť. Súd má za to, že žalobkyňa mala možnosť sa o dôvode obnovy konania dozvedieť už po prevzatí rozsudku, najneskôr v deň jeho právoplatnosti, avšak to zanedbala a z tohto dôvodu podala žalobu oneskorene.
13. Z dôvodu, že žaloba na obnovu konania bola podaná až po uplynutí 3-mesačnej subjektívnej lehoty, bolo potrebné ju v zmysle § 413 ods. 1 písm. a) C.s.p. odmietnuť. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť,
že vzhľadom na to, že žaloba nebola podaná v subjektívnej 3-mesačnej lehote je irelevantné, že bola podaná v objektívnej 3-ročnej lehote. Už to, že žalobkyni uplynula 3-mesačná subjektívna lehota na podanie žaloby je bez ďalšieho dôvodom na jej odmietnutie podľa § 413 ods. 1 písm. a) C.s.p., nakoľko jej uplynutím došlo k zániku a prekludovaniu práva žalobkyne na podanie žaloby na obnovu konania.
14. Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý má povahu výnimky zo zásadnej nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia a vzhľadom na to je jeho prípustnosť obmedzená (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo/113/2008 zo dňa 3.6.2009. Žalobkyňa dôvodnosť svojej žaloby opierala o ustanovenie § 397 písm. a) a písm. b) C.s.p., pričom v zmysle § 311 ods. 1 C.s.p. súd je viazaný dôvodmi žaloby na obnovu konania. Žalobkyňa však v konaní nepreukázala, že by jej žaloba bola prípustná, keď nepreukázala, že by tu boli skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré žalobkyňa bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní (§ 397 písm. a) C.s.p.) ani že možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní (§ 397 písm. b) C.s.p.). Všetky námietky, ktoré žalobkyňa v priebehu konania uviedla sú skutočnosti, ktoré žalobkyňa mohla použiť v pôvodnom konaní a zároveň žalobkyňa neoznačila žiadne dôkazy, ktoré by nebolo možné vykonať v pôvodnom konaní.
15. Súd preto konštatuje, že z dôvodu, že žalobkyňa ani neoznačila a ani nepreukázala existenciu tvrdených dôvodov na obnovu konania podľa § 397 písm. a) a písm. b) C.s.p. bolo potrebné žalobu na obnovu konania aj v zmysle § 413 ods. 1 písm. e) C.s.p. odmietnuť.
16. Súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/98/2011 zo dňa 11.8.2011, v ktorom odvolací súd uviedol, že „obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno za podmienok ustanovených v zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. Návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávnosti procesnej povahy; na nápravu týchto nesprávností slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa § 228 ods. 1 O.s.p. (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 15/2000).“
17. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
18. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená viacerými advokátmi, súd určí za prijímateľa náhrady trov konania jedného z nich.
20. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p., keď žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, čo v konečnom dôsledku znamená nárok žalovaného voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100%, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku. O výške náhrady trov konania žalovaného bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu môže strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie musí byť podpísané a predložené v potrebnom počte rovnopisov s prílohami.
U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.