Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Ek-688-2020.pdf
PDF · 82.62 KB
No categories available
24Ek/688/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Mesto Žilina so sídlom Námestie obetí komunizmu 1, 010 01 Žilina, IČO: 00 321 796 v konaní zast.: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o. so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352 proti povinnému: maloletá J. Q., nar. XX.XX.XXXX zast. zákonným zástupcom (otcom): A. Q., nar. X.X.XXXX, obaja trvale bytom R. XXXX/ XX, XXX XX S. a zast. zákonným zástupcom (matkou): Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. G. F. XXXX/X, XXX XX Q. - U., o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 23,42 EUR, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Ek/688/2020 zo dňa 19. júna 2020, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Ek/688/2020 zo dňa 19. 6. 2020 z a m i e t a .
II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Ek/688/2020 zo dňa 19. 6. 2020.
odôvodnenie:
1. Dňa 19.6.2020 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou uznesenie pod sp. zn. 24Ek/688/2020, ktorým zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti trov exekúcie oprávneného v sume 42,- Eur.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnila ustanoveniami § 53 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 6 ods. 1, ods. 2, § 9 ods. 3, § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 28.04.2020 domáhal od povinného vymoženia sumy 23,42 Eur na základe exekučného titulu - Výkaz daňových nedoplatkov mesta Žilina, sp. zn. OE/Dlu/0911971 zo dňa 21.07.2014. Ďalej uviedla, že v konaní vedenom pod sp. zn. 24Ek/688/2020 preskúmala návrh oprávneného v rozsahu podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku a zistila, že oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie v časti F) formulára (Trovy exekúcie - oprávnený) uplatnil nárok na náhradu iných trov vo výške 42,- Eur, ktoré pozostávajú z trov starej exekúcie v sume 42,- Eur. Súčasne k týmto trovám uviedla, že uhradením sumy 42,- Eur bol podľa predloženého Upovedomenia o zastavení starej exekúcie a výzvy na úhradu trov starej exekúcie vydaným súdnym exekútorom sp. zn. EX 1600/14 dňa 28.02.2020 zaviazaný oprávnený a nie povinný. Tiež poukázala na ust. § 9 ods. 3 ZoUNEK, v zmysle ktorého oprávnený okrem náhrady súdneho poplatku spojeného s opätovným podaním návrhu nemá nárok na náhradu iných nákladov a podľa § 6 ods. 2 ZoUNEK paušálne trovy spojené s ukončením starej exekúcie znáša oprávnený. A vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, nakoľko pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistila rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s Exekučným poriadkom, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm.
a) Exekučného poriadku návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti v časti trov exekúcie oprávneného v sume 42,- Eur zamietla.
3. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote sťažnosť a navrhol, aby súd napadnuté uznesenie zrušil a v exekučnom konaní ďalej pokračoval vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Svoju sťažnosť odôvodnil s poukazom na ust. § 6 ods. 1, ods. 2 ZoUNEK, § 121 ods. 3 OZ ako aj čl. 20 ods. 4 Ústavy SR tým, že zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní zaviedol nútené obmedzenie práva selektívne vybraných veriteľov domáhať sa vymoženia svojich pohľadávok v na to určenom súdnom konaní. Toto obmedzenie je síce stanovené zákonom, ale bez akejkoľvek primeranej náhrady (čl. 20 ods. 4 Ústavy SR), naopak subjekt, ktorému sú retroaktívne obmedzené jeho práva (selektívne zákonom určený veriteľ), musí znášať náklady s týmto obmedzením (náklady s opätovným iniciovaním exekučného konania a so zastavením pôvodne začatého a zákonom nútene ukončeného). Zákonodarca zrejme v snahe o určité „vyváženie“ vzniknutej situácie v dôvodovej správe k § 6 predmetného zákona uvádza: „Celkové trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú zo súčtu sumy, ktorú si exekútor už na trovách starej exekúcie v súlade s pravidlami pre čiastočné vymoženie nároku oprávnene ponechal a paušálnych trov starej exekúcie exekútora vzniknuté v súvislosti so zastavením starej exekúcie (ďalej len „paušálne trovy“), ktoré sú vo výške 35 eur bez dane z pridanej hodnoty, t. j. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška týchto paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty. Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok. Paušálne trovy znáša oprávnený a aj keď v tomto prípade paušálne trovy zaplatí oprávnený, z pohľadu „práva hmotného“ sa stanú príslušenstvom pohľadávky (ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky). Uvedené znamená to, že v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie môže oprávnený požadovať ich náhradu ako úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.“ V prípade ak by oprávnený nemal možnosť (tak ako to tvrdí súd v napadnutom uznesení) v opätovnom návrhu na vykonanie exekúcie požadovať náhradu paušálnych trov starej exekúcie, (ktoré znášal nie vlastným zavinením) ako príslušenstva vymáhanej pohľadávky, od povinného, bolo by ust. § 6 zák. č. 233/2019 celkom zjavne v rozpore s Ústavou SR.
4. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
5. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
6. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
8. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
9. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa §-u 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
11. Preskúmaním sťažnosti oprávneného, bez nariadenia pojednávania podľa § 249 CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel súd k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.
12. Z obsahu spisu súd zistil, že oprávnený sa opätovným návrhom na vykonanie exekúcie podľa § 9 zákona č. 233/2019 Z.z. doručeným súdu dňa 28. 04. 2020 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 23,42 Eur na základe exekučného titulu - Výkazu daňových nedoplatkov mesta
Žilina, sp. zn. OE/Dlu/0911971 zo dňa 21.07.2014. Ďalej si oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie v časti F) formulára (Trovy exekúcie - oprávnený) uplatnil nárok na náhradu iných trov vo výške 42,- Eur, ktoré pozostávajú z trov starej exekúcie v sume 42,- Eur. Spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predložil súdu Výkaz daňových nedoplatkov mesta Žilina, sp. zn. OE/Dlu/0911971 zo dňa 21.07.2014, Upovedomenie o zastavení starej exekúcie zo dňa 28.02.2020, ktoré vydal súdny exekútor JUDr. Barbora Božíková Ághová, plnomocenstvo ako aj rozhodnutie pléna Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 11/2018-10 zo dňa 12.09.2018. Po preskúmaní podaného návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh vyššia súdna úradníčka vyzvala oprávneného v súlade s ust. § 52 Exekučného poriadku, aby v lehote 30 dní od doručenia výzvy predložil súdu oznámenie súdneho exekútora (JUDr. Barbory Božíkovej Ághovej) o ukončení exekučného konania č. EX 1600/2014, zároveň aby opravil v návrhu na vykonanie exekúcie v časti H) (Vyhlásenie a návrh), že k zastaveniu starej exekúcie došlo od súdnej exekútorky JUDr. Barbory Božíkovej Ághovej pod značkou EX 1600/2014 a nie u JUDr. Stanislavy Hulmanovej Janušovej a v časti F) Trovy exekúcie - oprávnený vykonal opravu návrhu na vykonanie exekúcie s prihliadnutím na § 9 ods. 3 Zákona o ukončení niektorých EK, podľa ktorého okrem náhrady súdneho poplatku za návrh podľa odseku 1 oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním. Oprávnený si návrhom na vykonanie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania v celkovej výške 42 EUR, ktorý pozostáva z výšky iných trov v sume 42 EUR. S prihliadnutím na § 9 ods. 3 Zákona o ukončení niektorých EK, má oprávnený nárok len na náhradu trov za zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 EUR. Následne oprávnený na výzvu súdu reagoval opravou vád doručenou súdu dňa 16.06.2020, pričom predložil súdu Oznámenie o ukončení exekučného konania od súdnej exekútorky - JUDr. Barbory Božíkovej Ághovej, podľa ktorého exekučné konanie na Okresnom súde Žilina, sp. zn. 2Er/2548/2014 bolo ukončené dňa 01.06.2020, avšak naďalej zotrval na uplatnení paušálnych trov exekúcie vo výške 42,- Eur v zmysle dôvodovej správy k zákonu č. 233/2019 Z.z. Následne vyššia súdna úradníčka vydala napadnuté uznesenie.
13. Podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
14. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.
15. Podľa § 53 ods. 4 veta prvá Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti.
16. Podľa §-u 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), okrem náhrady súdneho poplatku za návrh podľa odseku 1 oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.
17. Podľa §-u 10 ods. 1 ZoUNEK, ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).
18. Sudca po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššej súdnej úradníčky dospel k záveru, že vyššia súdna úradníčka správne zistila skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobila aj správny právny záver a svoje rozhodnutie správne odôvodnila, preto sudca sa v danej právnej veci v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku sudca na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza dôvody, ktoré viedli k zamietnutiu sťažnosti.
19. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku súd zamietol uplatnený nárok oprávneného na vymoženie iných trov vo výške 42,00 Eur. Oprávnený sa s uvedeným záverom nestotožnil, argumentujúc dôvodovou správou k zákonu č. 233/2019 Z.z. Sudca v tejto súvislosti uvádza, že dôvodová správa nie je právne záväzným výkladom právnych noriem, ktoré podáva jedine súd. Možno sa síce domnievať, že dôvodová správa vyjadruje úmysel zákonodarcu, no v danom prípade možno o uvedenom výrazným spôsobom polemizovať, keď zákon č. 233/2019 Z.z. bol dotknutý viacerými podstatnými zmenami aj pri prerokovaní v Národnej rade Slovenskej republiky, pričom z obsahu celej dôvodovej správy (vo vzťahu
k prijatým právnym normám) je zrejmé, že nekorešponduje s prijatým normatívnym textom zákona. Už len z uvedeného považuje súd za potrebné odmietnuť výklad, ktorý má mať oporu v dôvodovej správe k uvedenému právnemu predpisu. Taktiež sudca uvádza, že pokiaľ ide o sumu 42,- Eur, ktorá predstavuje oprávneným uhradené trovy starej exekúcie ukončenej ex-lege za splnenia podmienok uvedených v zákone č. 233/2019 Z.z., na túto nedisponuje oprávnený spôsobilým exekučným titulom proti povinnému. Ako vyplýva z § 6 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z., upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov je exekučným titulom. No uvedený exekučný titul predstavuje oprávnenie súdneho exekútora vymáhať paušálne trovy od oprávneného. Uvedený exekučný titul nezaväzuje k plneniu povinného (ktorému sa ani nedoručuje) a ani nie je vydaný v prospech oprávneného. Oprávnený tak nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie paušálnych trov od povinného. Úhradou paušálnych trov oprávneným súdnemu exekútorovi totiž podľa názoru súdu nedochádza k prechodu práva z exekučného titulu (zo súdneho exekútora na oprávneného) a ani nedochádza k prechodu uloženej povinnosti z exekučného titulu (z oprávneného na povinného). Taktiež, ako vyplýva bez akýchkoľvek pochybností z ustanovenia § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z., okrem náhrady súdneho poplatku za návrh, oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním. Oprávnený tak nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie sumy 42,- Eur od povinného a uvedené náklady oprávneného nie je možné podľa § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z. uplatňovať ani ako náhradu trov spojených s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
20. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd sťažnosť oprávneného podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.
21. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti oprávneného rozhodol súd podľa § 262 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní o oprávneným podanej sťažnosti neúspešný oprávnený nemá nárok na ich náhradu. Vzhľadom na skutočnosť, že konanie o podanej sťažnosti sa skončilo zamietnutím sťažnosti oprávneného, nakoľko tento nebol v uvedenej časti konania úspešný, a preto súd rozhodol tak, že oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.