Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Co-106-2020.pdf
PDF · 83.84 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/106/2020
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Andreja Kekelyho, v právnej veci žalobcov: 1/ Q. E., nar. XX.XX.XXXX, 2/ V. E., nar. XX.X.XXXX, obaja trvale bytom XXX XX I. O. XX, právne zastúpení JUDr. Ivetou Fabianovou, advokátkou, so sídlom I. J. X, XXX XX N. J. I., proti žalovanému: Y. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX I. O. XX, v konaní o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, o odvolaní žalobcov v rade 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok č.k. 9C/26/2019-160 zo dňa 27. mája 2020, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Ružomberok č.k. 9C/26/2019-160 zo dňa 27. mája 2020 vo výroku II. o trovách konania p o t v r d z u j e .
Vo zvyšnej časti (t.j. vo výroku I.) z o s t á v a uznesenie Okresného súdu Ružomberok č.k. 9C/26/2019-160 zo dňa 27. mája 2020 n e d o t k n u t é .
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd konanie, po späťvzatí žaloby v celom rozsahu, postupom podľa § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“) zastavil (výrok I.). O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal voči žalobcom v rade 1/ a 2/ (ďalej „žalobcovia“) nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %, ktoré sú mu žalobcovia povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť vo výške stanovenej samostatným uznesením okresného súdu (výrok II.). 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia vo vzťahu k výroku II. o trovách konania konajúci súd uviedol, že nakoľko došlo k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, súd pri rozhodovaní o trovách konania skúmal procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Súd mal za preukázané, že žalobcovia svojim konaním, t.j. späťvzatím žaloby, zavinili zastavenie konania a nebolo preukázané, že by procesné správanie žalovaného bolo dôvodom na späťvzatie žaloby. Dôvodom späťvzatia žaloby žalobcami boli výlučne subjektívne okolnosti na ich strane a nie procesné správanie žalovaného. Pokiaľ žalobcovia navrhli, aby súd o trovách konania rozhodol v zmysle § 257 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, okresný súd sa s týmto návrhom nestotožnil. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania sa súd zaoberal možnosťou aplikácie § 257 CSP, t.j. či v prejednávanom spore existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal. Žalobcami uvádzané skutočnosti týkajúce sa ich zdravotného stavu by za určitých okolností mohli zakladať dôvodnosť aplikácie § 257 CSP, avšak v prejednávanom spore súd posúdil tieto skutočnosti, v nadväznosti na zdravotný stav žalovaného, ktorý je rovnako ako žalobcovia držiteľom preukazu zdravotne ťažko postihnutej osoby so zhoršeným zdravotným stavom. Prvoinštančný súd prihliadol aj na tú skutočnosť, že sporové strany boli v spore zastúpené právnymi zástupcami, keď práve
žalobcovia predmetný spor z vlastnej vôle iniciovali a žalovaný spor nevyvolal. Z uvedeného dôvodu by bolo nepriznanie práva na náhradu trov konania žalovanému neprimerane prísne. Na základe uvedenej úvahy súd dospel k záveru, že žalobcami uvedené okolnosti nemajú charakter výnimočnosti v zmysle ustanovenia § 257 CSP, a o trovách konania rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 CSP.
3. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia, ktorí sa domáhali jeho zrušenia vo výroku II. o trovách konania a v tejto časti vrátenia veci prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolatelia opakovane, tak ako v konaní pred prvoinštančným súdom, poukázali na svoje zdravotné a sociálne pomery, ktoré podľa ich názoru súd pri rozhodovaní o trovách konania nevzal do úvahy ako dôvody pre postup podľa § 257 CSP.
4. Žalovaný, ktorému bolo odvolanie žalobcov doručené dňa 17.07.2020, naň procesne nereagoval.
5. Ďalšie podania v rámci odvolacieho konania súdu predložené/doručené neboli.
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario toto rozhodnutie v odvolaním napadnutom rozsahu, t.j. vo výroku II. o trovách konania podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
7. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v prevažnej časti sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 236. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
8. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu žalobcov formulovanú v podanom opravnom prostriedku. Krajský súd zároveň poukazuje na zodpovednosť žalobcov za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).
9. V zmysle § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
10. Účelom tohto zákonného ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Zákon vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán sporu, prihliada na postoj subjektov v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa.
11. Ako už bolo uvedené vyššie, Civilný sporový poriadok vo svojom ust. § 257 upravuje možnosť súdu výnimočne nepriznať náhradu trov konania strane, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Východiskom pre ich hodnotenie je pomerne bohatá judikatúra súdov k ust. § 150 ods. 1 O.s.p., ktorého účel a podmienky sú v podstate totožné s aktuálne účinným ustanovením § 257 CSP. Vyplýva z nej, že pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať tak na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán sporu, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy však treba zobrať tiež okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj strán v konaní. (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo 5/2011 zo dňa 18.01.2012).
12. Odvolatelia v postavení žalujúcej sporovej strany počas konania zobrali podanú žalobu v celom rozsahu späť, čím z procesného hľadiska zavinili zastavenie konania. Uvedenú skutočnosť žalobcovia v podanom odvolaní nenamietali. Následkom zastavenia konania zavinením žalobcov tak protistrane, t.j. žalovanému, vznikol v zmysle § 256 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania, ktorý mu súd napadnutým výrokom uznesenia voči žalobcom priznal.
13. Žalobcovia v podanom opravnom prostriedku namietali postup okresného súdu, ktorý podľa ich názoru pri rozhodovaní o trovách konania nebral do úvahy ich tvrdenia o zdravotných a sociálnych pomeroch, zakladajúc dôvod pre postup podľa § 257 CSP. S uvedenou odvolacou námietkou, de facto jedinou vznesenou v rámci podaného opravného prostriedku, sa krajský súd nestotožnil. Z napadnutého uznesenia, konkrétne z odseku 5. jeho odôvodnenia, je zrejmé, že prvoinštančný súd sa s tvrdeniami žalobcov, ktoré subjektívne pokladali za dôvody hodné osobitného zreteľa pre možnosť aplikácie § 257 CSP, riadnym spôsobom vysporiadal. Dospel pritom k záveru, že produkované tvrdenia v danom prípade nezakladajú dôvodnosť postupu podľa § 257 CSP, s ktorým záverom sa v plnom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd.
14. Je nutné dodať, že žalobcovia sa v danom prípade nestotožnili s právnym záverom okresného súdu tak, ako bol prezentovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a odvolaciemu súdu opakovane predložili svoj subjektívny právny záver, ku ktorému mal okresný súd v otázke trov konania dospieť. V danej súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04).
15. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti krajský súd vyhodnotil odvolanie žalobcov ako nedôvodné. Zároveň odvolací súd v súdenej veci nezistil vady týkajúce sa procesných podmienok konania (§ 380 ods. 1, 2 CSP), v dôsledku čoho napadnuté uznesenie okresného súdu vo výroku II. o trovách konania ako vecne správne p o t v r d i l .
16. Vo zvyšnej časti nenapadnutej odvolaním (t.j. vo výroku I.) zostalo uznesenie okresného súdu nedotknuté týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.
17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovanému ako úspešnej procesnej strane nepriznal nárok na ich náhradu. 18. Z obsahu spisového materiálu totiž vyplýva, že žalovanému v odvolacom konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva ako trovy konania (majúce sa nahradiť) nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom rozhodnej právnej úpravy by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak taký zmysel postráda, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (prvej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesenia NS SR sp. zn. 6 Cdo 166/2016 zo dňa 26.10.2016.
19. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)