Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Cb-12-2014.pdf
PDF · 210.67 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cb/12/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jurajom Lehotským v spore žalobcu: Waldviertler Sparkasse Bank AG, IČO: FN 36924a, so sídlom Sparkassenplatz 3, Zwettl, Rakúska republika, v Českej republike podnikajúca prostredníctvom svojej organizačnej zložky: Waldviertler Sparkasse Bank AG, IČO: 49 060 724, umiestnenej v Jindřichově Hradci, Klášterská 126/II, ČR, práv. zast.: BBH advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 713 066, so sídlom v Bratislave, Suché Mýto 1, proti žalovanému v II. rade: B. Š., K.. XX.XX.XXXX, O. H. XXXX/X, XXX XX G., práv. zast.: JUDr. Eva Krchňavá, advokátka, so sídlom Rudlovská cesta 47, 974 01Banská Bystrica v konaní o zaplatenie 1.196.529,12 € € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie čiastočne z a s t a v u j e ohľadne sumy vo výške 1.096.529,12 € aj s príslušenstvom.
II. Žalovaný v II. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 100.000,- €, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Súd žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.
IV. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojím žalobným návrhom doručeným Okresnému súdu Zvolen dňa 28.05.2014 domáhal toho, aby v tom čase zaviazal žalovaného v I. rade TARQUS, s.r.o., IČO: 36 754 838, so sídlom Imatra 2445/1, Zvolen ako aj žalovaného v II. rade na povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.196,529,12 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,5% mesačne zo sumy 1.169.901,30 € od 31.01.2014 až do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a tak isto sa domáhal toho, aby súd zaviazal žalovaných v I. a II. rade na povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania a to na tom základe, že žalobca poskytol žalovanému v I. rade úver vo výške 1.592.782,22 €, na základe zmluvy o úvere č. 028876-002 zo dňa 16.04.2008 v znení dodatku č. 1 a dodatku č. 2 k úverovej zmluve. Žalovaný v I. rade bol povinný splácať poskytnutý úver v zmysle čl. III ods. 2 úverovej zmluvy pravidelnými štvrťročnými anuitnými splátkami (k 19.12., 19.03., 19.06. a 19.09.) vo výške 50.639,- € počnúc dňom 19.12.2008. Pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, splátky pozostávajú zo splátky istiny a splátky úroku, vyčísleného spôsobom uvedeným v článku I bod 2 úverovej zmluvy podľa úrokovej sadzby platnej v čase podpisu úverovej zmluvy. Výška úrokov bola dohodnutá a to vo výške 2,5 % p.a. nad EURIBOR 3M, ktorý k 31.03.2008 predstavoval 4,727% p.a. Podľa článku III úverovej zmluvy v znení neskoršieho dodatku č. 2 mal žalovaný v I. rade splácať poskytnutý úver štvrťročnými anuitnými splátkami vo výške 62.027,- € počnúc dňom 20.03.2009. Poslednú mal zaplatiť žalovaný v I. rade k 19.06.2018 vo výške 61.981,80 €. Pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, splátky pozostávajú zo splátky istiny a splátky úroku, vyčísleného spôsobom uvedeným v článku I
bod 2 úverovej zmluvy. Žalovaný v I. rade je povinný platiť z úveru úroky, ktorých vyčíslenie je zahrnuté v jednotlivých anuitných splátkach. Úroky sú súčasťou anuitných splátok. Výška úrokov sa počíta vždy zo sumy nesplatenej istiny. V prípade omeškania žalovaného v I. rade s plnením zmluvnej povinnosti riadne a včas splácať splátky úveru alebo úroky je v zmysle čl. III. ods. 6 žalovaný v I. rade povinný platiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,5% mesačne z dlžnej sumy, a to od dňa omeškania až do dňa riadneho splnenia povinnosti, s plnením ktorej je v omeškaní. Avšak žalovaný v I. rade zaplatil žalobcovi do dňa urobenia odstúpenia od zmluvy (28.05.2010) na istinu iba sumu 490.891,22 € a na úrokoch 123.447,42 €. Dokladom o čerpaní úveru a zaplatených platbách žalovaným v I. rade je výpis z úverov a záruk žalovaného v I. rade. Dňa 12.02.2010 žalovaný v I. rade požiadal žalobcu o vykonanie mimoriadnej splátky úveru vo výške 315.000,- € a to mimo splátkového kalendára dohodnutého vyššie, t. j. mimoriadna splátka úveru sa nezapočítala na riadne splátky, ale na žiadosť žalovaného v I. rade bola vykonaná mimo splátkového kalendára. Žalovaný v I. rade požiadal žalobcu o mimoriadnu splátku istiny. Dôkaz: žiadosť o mimoriadnu splátku úveru v ktorej je vyznačená žiadosť žalovaného v I. rade v časti: typ mimoriadnej splátky - mimoriadna splátka istiny. Vzhľadom na vyššie uvedené bol žalovaný v I. rade k dátumu 28.05.2010 po splatnosti (v omeškaní) so splátkou istiny vo výške 51.270,98 €, ktorá bola splatná dňa 22.03.2010. Žalovaný v I. rade bol k dátumu 28.05.2010 v omeškaní so splátkou úroku vo výške 17.957,94 €, ktorá bola splatná dňa 22.03.2010. Žalovaný v I. rade bol k dátumu 28.05.2010 v omeškaní s platením poplatku vo výške 112,- € a 100,- CZK, ktorý bol splatný dňa 31.03.2010. Žalovaný v I. rade v konkurznom konaní vedenom pod č. 1K/76/2014 predložil Okresnému súdu Banská Bystrica súvahu, v ktorej uznáva na účte č. 46116 samotný dlžník výšku zostatku dlžného úveru žalovaného v I. rade voči žalobcovi vo výške 1.167,889,61 €. Súvaha je podpísaná žalovaným v I. rade. Splatnosť a výška pohľadávky žalobcu je preukázaná správou nezávislého auditora. Dôkaz: úverová zmluva, dodatok č. 1 a dodatok č. 2 k úverovej zmluve, stav pohľadávok výpis z úverov a záruk - úverový účet žalovaného v I. rade žiadosť o mimoriadnu splátku úveru upomienka zo dňa 07.04.2010 správa nezávislého auditora súvaha žalovaného v I. rade podpísaná žalovaným v I. rade dňa 08.01.2014 Žalovaný v I. rade bol upomienkou zo dňa 07.04.2010 vyzvaný a upozornený na skutočnosť, že jeho úverový účet vykazuje nedoplatky a v akej výške. Aj napriek písomnej výzve žalovaný v I. rade úhradu nerealizoval. Z výpisu z úverového účtu je zrejmé, v akej výške a kedy realizoval žalovaný v I. rade svoje kreditné platby označenej vo výpise ako kreditný obrat, ako aj mimoriadnu splátku úveru vo výške 315.000,00 € a v časti výpisu - debetný obrat a predpis je uvedená výška debetného obratu pozostávajúcu z istiny a úroku a čerpanie úveru. Žalovaný v I. rade bol v omeškaní s plnením si svojich zmluvných povinností z úverovej zmluvy. Žalobca mu poslal výzvu na zaplatenie dňa 09.01.2009, dňa 07.05.2009, dňa 06.04.2009, dňa 07.04.2010. Žalovaný v I. rade si napriek tomu nesplnil svoje splatné záväzky z úverovej zmluvy. Dôkaz: upomienky žalovanému v I. rade Listom zo dňa 28.05.2010 odstúpil žalobca od úverovej zmluvy 028876-002 z dôvodu omeškania žalovaného v I. rade s plnením zmluvných povinností z úverovej zmluvy č. 028876-002 v zmysle § 344 Obch. zák. a nasl. a článku IV. ods. 1 úverovej zmluvy a vyzval žalovaného v I. rade, aby do 15 dní od doručenia odstúpenia zaplatil pohľadávku žalobcu. Žalovaný v I. rade prevzal odstúpenie od úverovej zmluvy dňa 07.06.2010. Žalovaný v I. rade do dnešného dňa nesplatil žalobcovi pohľadávku z úverovej zmluvy č. 028876-002, a to aj napriek výzve žalobcu. Do dnešného dňa nebola pohľadávka uhradená. Zmluvné strany si dohodli v čl. XIII ods. 14 úverovej zmluvy voľbu slovenského právneho poriadku, bez použitia kolíznych noriem. Podľa ustanovenia článku IV. ods. 1 úverovej zmluvy omeškanie dlžníka s plnením akejkoľvek zmluvnej povinnosti peňažnej, nepeňažnej povahy o viac ako 14 dní sa považuje za podstatné porušenie zmluvy a zakladá nárok veriteľa bez ďalšieho od zmluvy odstúpiť. Veriteľ je oprávnený od zmluvy ako celku odstúpiť aj v prípade, že dlžník je v omeškaní len s niektorou splátkou. Podľa článku III. ods. 6 úverovej zmluvy v prípade omeškania dlžníka s plnením zmluvnej povinnosti riadne a včas splácať splátky úveru alebo úroky je dlžník povinný platiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,5% mesačne z dlžnej sumy a to odo dňa omeškania až do dňa riadneho splnenia
povinnosti s plnením, ktoré je v omeškaní. V zmysle § 348 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy, zmluva zaniká a to doručením tohto prejavu vôle druhej zmluvnej strane. Na formu a obsah právneho úkonu odstúpenia nekladie zákon žiadne iné požiadavky okrem doručenia odstúpenia druhej strane. Napriek tomu samotný písomný právny úkon odstúpenia od zmluvy obsahuje informáciu z akého dôvodu žalobca od zmluvy, úverovej zmluvy odstupuje, v ktorom je uvedené, že žalovaný v I. rade je v omeškaní s platením splátok podľa splátkového kalendára, ktorý je v odstúpení uvedený a výška peňažného záväzku, z ktorého s plnením je v omeškaní. Tieto skutočnosti obsahuje aj výzva žalobcu zo dňa 07.04.2010, ktorou bol žalovaný v I.rade vyzvaný na nápravu a zaplatenie splatnej splátky podľa splátkového kalendára. Ten napriek písomnej výzve svoje splatné záväzky veriteľovi nezaplatil. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca bol oprávnený odstúpiť od úverovej zmluvy a odstúpenie od úverovej zmluvy je platné. Podľa článku IV. ods. 4 úverovej zmluvy a § 351 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy alebo jej vypovedaním nezanikajú nároky veriteľa, najmä nárok na vrátenie úveru, nárok na úroky, úroky z omeškania, na zmluvnú pokutu a prípadnú náhradu škody, nároky na náhradu nákladov súvisiacich s úverovou zmluvou alebo jej zabezpečením. Úverovú zmluvu podpísal žalovaný v II. rade ako ručiteľ. V zmysle ustanovenia § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí ak dlžník voči nemu nesplní určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom. V zmysle ustanovenia § 306 Obchodného zákonníka veriteľ je oprávnený sa domáhať splnenia záväzku od ručiteľa len v tom prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe potom, čo ho na to veriteľ písomne požiadal. Žalobca vyzval žalovaného v I. rade na zaplatenie splatnej pohľadávky v odstúpení od úverovej zmluvy. Žalovaný v I. rade odstúpenie od úverovej zmluvy prevzal 07.06.2010. Výška pohľadávky žalobcu z úverovej zmluvy bola ku dňu 31.01.2014 bola nasledovná:
- výška dlžnej istiny je 1.101.891,- €
- výška dlžného úroku je 68.010,31 €
- výška úroku z omeškania je 26.627,81 €
Celková pohľadávka žalobcu je 1.196.529,12 €.
2. Žalovaný v II. rade sa k predmetnej žalobe písomne vyjadril písomným podaním zo dňa 17.12.2015, v ktorom okrem iného uviedol: Žalovaný v II. rade považuje žalobný návrh za nedôvodný z viacerých dôvodov. V prvom rade treba uviesť, že žalobca sa domáha úhrady žalovanej čiastky od žalovaného v I. rade, na ktorého bol dňa 29.05.2014 (OV č. 101/14) uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 1K/76/2013 vyhlásený konkurz. Podľa § 47 ods. 1 zák. o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR), ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o vedľajšie účastníctvo. Žalobca si v súlade s § 28 ZKR prihlásil žalovanú pohľadávku do konkurzného konania, ktorá pohľadávka nebola popretá a bola uznaná v prihlásenej výške. Žalobca vystupuje v konkurznom konaní ako oddelený veriteľ, keďže jeho pohľadávka bola zabezpečená záložným právom na nehnuteľný majetok úpadcu
- žalovaného v I. rade vedenom na Okresnom úrade Zvolen na LV č. XXXX pre k. ú. G., obec G.. Pohľadávka žalobcu je vedená u správu Mgr. Aleny Gregorovej pod č. 36 ako zabezpečená pohľadávka vo výške 1.196.529,12 €. Vzhľadom k tomu je zrejmé, že pohľadávka žalobcu bude vo veľkej miere uspokojená z majetku úpadcu po jeho speňažení a žalobca si môže od žalovaného v II. rade nárokovať len prípadný zostatok pohľadávky, ktorého výška nie je v súčasnosti známa. Žalovaný v II. rade je toho názoru, že za takéhoto právneho stavu nie je možné v konaní pokračovať s poukazom na ustanovenie § 47 ZKR a že je potrebné toto konanie prerušiť. Odhliadnuc od vyššie uvedeného žalovaný v II. rade namieta splatnosť žalovanej pohľadávky, keď tvrdí, že odstúpenie od úverovej zmluvy nie je platné a úverová zmluva stále trvá. Odstúpením od zmluvy zo dňa 28.05.2010 dňom jeho doručenia žalovaného v I. rade (07.06.2010) sa mal stať celý jeho záväzok voči žalobcovi splatný. Žalovanému v I. rade z listiny o odstúpení nebolo zrejmé, s akou splátkou a v akej výške je v omeškaní. Žalovaný v I. rade mal podľa úverovej zmluvy a jej dodatku č. 2 zo dňa19.12.2008 čl. I začať splácať úver pravidelnými štvrťročnými splátkami vo výške 62.027,- € počnúc dňom 20.03.2009. Z uvedeného vyplýva, že ku dňu odstúpenia od zmluvy mal žalovaný v I. rade uhradiť žalobcovi čiastku 5 x 62.027,- € = 310.135,- €, ktoré splátky boli v roku 2009 žalovaným v I. rade riadne platené a k tomu uhradená mimoriadna splátka, čo predstavovalo spolu uhradenú sumu 487.473,- €. 03.09.2009 - 151.917,- € 12.10.2009 - 202.556,- €
14.10.2009 - 133.000,- € Z vyššie uvedené vyplýva, že žalovaný v I. rade nebol v omeškaní so splatením splátok a žalobca nemal právo odstúpiť od zmluvy. Na základe uvedeného nemá ani právo vymáhať od žalovaných v I. a II. rade celú istinu s príslušenstvom, pretože nedošlo k splatnosti zostatku úveru a nevznikol ani ním tvrdený nárok na sankčné postihy. Otázka trvania úverovej zmluvy a neplatnosti odstúpenia žalobcu od úverovej zmluvy zo dňa 28.05.2010 je predmetom konania vedeného pre Okresným súdom Zvolen pod č. k. 11C/34/2013, toho času na odvolacom konaní na Krajskom súde v Banskej Bystrici (č.k. 12Co/23/2014). Zároveň oznamujeme konajúcemu súdu, že žalobca sa domáha od žalovaných v I. a II. rade úhrady rovnakej čiastky, aká je predmetom tohto sporu, aj pred Komerčným rozhodcovským súdom, ktorý je právnym nástupcom Slovenského rozhodcovského súdu a ktorému bol žalobný návrh doručený dňa 15.05.2014. Na základe uvedeného je žalovaný v II. rade toho názoru, že žalobný návrh je nedôvodný, a preto žiada konajúci súd, aby tento zamietol a zaviazal žalobcu k náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia.
3. Žalobca sa písomne vyjadril k vyjadreniu žalovaného v II. rade písomným vyjadrením zo dňa 23.02.2016 v ktorom okrem iného uviedol: K tvrdeniam odporcu 2. ohľadne konkurzného konania: V súčasnosti dochádza k speňaženiu majetku odporcu v 1.rade v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom v Banskej Bystrici pod č. k. 1K/76/2013 a je pravdepodobné, že po uzatvorení Zmluvy o predaji podniku s víťazom ponukového kola a zaplatení kúpnej ceny za predaj podniku odporcu v 1.rade nárok navrhovateľa bude z časti uspokojený. Ak sa tak stane, navrhovateľ vezme svoj návrh spať v časti, v akej bude uspokojený v konkurznom konaní a následne bude v tomto konaní vymáhať už len rozdiel. Navrhovateľ uvádza, že ku dnešnému dňu zmluvy o predaji podniku s víťazom stále nebola uzatvorená a teda kúpna cena nebola zaplatená. K uzatvoreniu zmluvy o predaj podniku a zaplateniu kúpnej ceny by malo dôjsť pravdepodobne do konca mesiaca marec 2016, čo však vzhľadom na doterajšie správanie víťaza ponukového konania navrhovateľ nepovažuje za pravdepodobné. Z uvedeného dôvodu navrhovateľ súhlasí s prerušením tohto konania do zverejnenia oznámenia o zrušení konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku v Obchodnom vestníku. K tvrdeniam odporcu 2. o nerozlučnom procesnom spoločenstve: Podľa názoru navrhovateľa nejde medzi odporcom 1. a odporcom 2 o nerozlučné procesné spoločenstvo ako to vo svojom vyjadrení uvádza odporca 2. V občianskom súdnom konaní v prípade plurality účastníkov na jednej procesnej strane vzniká tzv. spoločenstvo účastníkov konania. Ak je niekoľko žalobcov, vzniká medzi nimi navzájom (aktívne) procesné spoločenstvo žalobcov; ak je niekoľko žalovaných, vzniká medzi nimi navzájom (pasívne) procesné spoločenstvo žalovaných. Občiansky súdny poriadok rozlišuje samostatné a nerozlučné spoločenstvo účastníkov konania. V prípade samostatného spoločenstva (§ 91 ods. 1 OSP) koná každý z nich sám za seba (samostatne), jeho procesné úkony nemajú žiadny vplyv na práva a povinnosti ostatných účastníkov na tej istej procesnej strane a jeho práva a povinnosti sú nezávislé od práv a povinností ostatných spoločníkov. O nerozlučné spoločenstvo (§91 ods. 2 OSP) ide vtedy, keď z hľadiska hmotno-právneho je predmetom konania právo alebo povinnosť nedielnej povahy a je potrebné, aby sa účinok rozsudku vzťahoval spoločne na všetkých účastníkov. Pri nerozlučnom spoločenstve platia úkony jedného zo spoločníkov aj za ostatných spoločníkov. Na rozlíšenie, či ide o procesné spoločenstvo samostatné alebo o procesné spoločenstvo nerozlučné, je určujúca povaha predmetu konania vyplývajúca z hmotného práva. Ustanovenie § 91 OSP sa týka procesného postavenia jednotlivých spoločníkov a procesných účinkov ich úkonov medzi spoločníkmi navzájom a tiež vo vzťahu k tretím osobám (napríklad k účastníkom na opačnej procesnej strane). Vyplýva to celkom zreteľne v prípade samostatného spoločenstva z formulácie“ koná každý z nich samostatne“ (pozri § 91 ods. 1 OSP) a v prípade nerozlučného spoločenstva z formulácie „platia úkony jedného z nich“ (pozri § 91 ods. 2 OSP). Pri plnení peňažných záväzkov sú solidárne zaviazaní dlžníci vždy samostatní procesní spoločníci. Inak povedané - ak z hmotného práva plynie „spoločne a nerozdielne“ (typicky spoludlžníci) resp. „plnením jedného v rozsahu plnenia zaniká povinnosť iného“ (typicky obligačný dlžník + ručiteľ) tak sa nikdy nejedná o nerozlučné procesné spoločenstvo. Nerozlučné procesné spoločenstvo sa v hmotnom práve vyskytuje zriedkavo (typicky napr. vnútorný vzťah spoluvlastníkov pri zrušení a vyporiadaní - tam je aj povaha rozhodnutia súdu v hmotnoprávnej rovine tzv. konštitutívna právna skutočnosť). Podstata solidarity vo vzťahu k veriteľovi spočíva v tom, že veriteľovi sa uľahčuje pozícia pri vymáhaní jednej pohľadávky, za zaplatenie ktorej zodpovedá viacero
osôb (preto „spoločne“) nerozdielne (preto nerozdielne, lebo zodpovedá vo vzťahu k nemu za zaplatenie celej pohľadávky bez toho, aby sa mohla „vyhovárať“ na iné osoby solidárne zaviazané).
Ku konaniu na Krajskom súde:
Žalobou o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy a určenie, že úverová zmluva trvá, sa v konaní vedenom pod sp. zn. 11C/34/2013 sa odporca 1. domáhal určenia, že odstúpenie od zmluvy je neplatné a úverová zmluva trvá. Okresný súd Zvolen žalobu zamietol. V dôsledku podaného odvolania je vec t. č. na Krajskom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 12Co/23/2014, pričom spis sa podľa informácií navrhovateľa toho času nachádza „na lehote 6 mesiacov“ a Krajský súd sa ním bude zaoberať až po skončení konkurzného konania. V uvedenom konaní odporca 1. namieta platnosť rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľom (Waldviertler Sparkasse Bank AG: v uvedenom konaní v procesnom postavení odporcu) a odporcom 1 (TARQUS, s. r. o.: v uvedenom konaní v procesnom postavení navrhovateľa). Táto námietka sa však netýka prípadnej rozhodcovskej zmluvy/doložky medzi navrhovateľom a odporcom 2.
Ku konaniu na rozhodcovskom súde:
Ďalej si dovoľujeme súdu oznámiť, že návrh na Komerčnom rozhodcovskom súde, ktorý je právnym nástupcom Slovenského rozhodcovského súdu bol vzatý späť a preto nie je daná prekážka začatej veci, ktorá by súdu bránila vo veci konať a rozhodnúť.
K rozhodcovskej doložke medzi navrhovateľom a odporcom 1.:
Platnosť rozhodcovskej zmluvy medzi navrhovateľom a odporcom 1 je predmetom posúdenia súdu v konaní o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy a určenie, že úverová zmluva trvá, sa v konaní vedenom pod sp. zn. 11C/34/20103. Ako je uvedené vyššie, v dôsledku podaného odvolania je vec t. č. na Krajskom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 12Co/23/2014, preto je navrhovateľ toho názoru, že vo vzťahu k odporcovi 1. súd nemôže konať ďalej, dokiaľ nebude v konaní podľa predchádzajúcej vety rozhodnuté o tom, či rozhodcovská zmluva medzi navrhovateľom a odporcom je platná, alebo nie.
K rozhodcovskej doložke medzi navrhovateľom a odporcom 2.:
Existencia rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky je právnou skutočnosťou, ktorá bráni tomu, aby súd vec prejednal a rozhodol podľa ustanovení o všeobecnej civilnej právomoci. Ak súd počas konania zistí, že existuje platná rozhodcovská doložka, resp. rozhodcovská zmluva, tvorí neodstrániteľnú vadu konania, pretože neexistuje právomoc civilného súdu. Podľa ustanovenia § 103 zákona č. 99/1963 Z.z. (Občiansky súdny poriadok): Kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Procesnými podmienkami sú predpoklady, ktorých splnenie zákon vyžaduje pri a po začatí konania na to, aby občianskoprávny súd mohol vec prejednať a rozhodnúť. Účelom procesných podmienok je zabezpečiť zákonnosť a v niektorých prípadoch aj ústavnosť postupu občianskeho súdu počas priebehu konania a rozhodovania. Procesnými podmienkami na strane súdu sú predovšetkým právomoc a príslušnosť. Procesné podmienky je nevyhnuté skúmať v každom druhu civilného procesu, od jeho začatia až po právoplatné skončenie, prípadne aj v mimoriadnych opravných konaniach. Podľa ustanovenia § 104 ods. 1 zákona č. 99/1963 Z.z. (Občiansky súdny poriadok): Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované. Navrhovateľ má za to, že medzi navrhovateľom a odporcom 2. nebola dojednaná rozhodcovská doložka, a preto je daná právomoc všeobecného súdu vo veci konať a rozhodnúť. K uvedenému ďalej uvádzame: Navrhovateľ si dohodol rozhodcovskú zmluvu vo forme rozhodcovskej doložky v čl. XIII ods. 6 Úverovej zmluvy iba s dlžníkom, spoločnosťou TARQUS, s.r.o. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní „rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní“.
Zmluvnými stranami zmluvy o úvere 028876-002 zo dňa 16.04.2008 v znení jej neskorších dodatkov sú nepochybne navrhovateľ a odporca 1. dlžník, spoločnosť TARQUS, s. r. o., ktorí uvedenú úverovú zmluvu aj podpísali. Za podpismi zmluvných strán, navrhovateľa a odporcu 1. ako dlžníka, nasleduje jednostranné ručiteľské vyhlásenia odporcu 2, ktorý vyhlásil, že pokiaľ dlžník neuspokojí ktorúkoľvek pohľadávku navrhovateľa vyplývajúcu z úverovej zmluvy alebo jej časť, uspokojí ju ako ručiteľ až do výšky 100% poskytnutého úveru. Podstata zabezpečenia záväzku ručením spočíva v tom, že veriteľovi vzniká právo domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa v prípade, že splatný záväzok dlžník nesplní. Odporca 2 je v tomto prípade v postavení ručiteľa, v žiadnom prípade nie je zmluvnou stranou predmetnej úverovej zmluvy. Máme za to, že v úverovej zmluve absentuje prejav vôle navrhovateľa ako aj prejav vôle odporcu 2 uzavrieť rozhodcovskú zmluvu a byť touto dohodou viazaný. Na základe týchto skutočností sme toho názoru, že rozhodcovská zmluva vo forme rozhodcovskej doložky nebola medzi navrhovateľom a odporcom 2 nikdy uzavretá, a preto nie je daná právomoc rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť spor medzi navrhovateľom a odporcom 2.
4. Okresný súd Zvolen uznesením č. k. 13Cb/12/2014-148 zo dňa 30.06.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.08.2016 konanie voči žalovanému v II. rade prerušil do času zverejnenia uznesenia o zrušení konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku v Obchodnom vestníku v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 1K/76/2013 a to z dôvodu, že dňa 09.02.2016 bolo súdu doručené podanie žalobcu, v ktorom uviedol, že v súlade s vyjadrením žalovaného v II. rade zo dňa 22.12.2015 žiada, aby súd konanie prerušil, nakoľko žalobca a žalovaný v II. rade vstúpili do rokovaní o mimosúdnom riešení sporu. Súčasne dochádza k speňaženiu majetku žalovaného v I. rade v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 1K/76/2013 a je pravdepodobné, že po uzavretí zmluvy o predaji podniku s víťazom ponukového konania a zaplatení kúpnej ceny za predaj podniku žalovaného v I. rade bude nárok žalobcu z väčšej časti uspokojený. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby súd predmetné konanie prerušil, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti. Dňa 22.12.2015 bolo súdu doručené podanie žalovaného v II.rade, ktorý uviedol, že žalobca si v súlade s § 28 zákona o konkurze a reštrukturalizácii prihlásil žalovanú pohľadávku do konkurzného konania, v ktorom nebola popretá, bola uznaná v plnej prihlásenej výške. Žalobca vystupuje v konkurznom konaní ako oddelený veriteľ, keďže jeho pohľadávka bola zabezpečená záložným právom na nehnuteľný majetok úpadcu. Pohľadávka žalobcu je vedená u správcu Mgr. Aleny Gregorovej pod č. 36 ako zabezpečená pohľadávka vo výške 1.196.529,12 €. Vzhľadom k tomu je zrejmé, že pohľadávka žalobcu bude vo veľkej miere uspokojená z majetku úpadcu po jeho speňažení a žalobca si môže od žalovaného v II. rade nárokovať len prípadný zostatok pohľadávky, ktorého výška nie je v súčasnosti známa. Na základe uvedeného mal súd preukázané, že v inom konkurznom konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 1K/76/2013 sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 13Cb/12/2014 v tom zmysle, že v predmetnom uspokojení a konkurznom konaní a v konaní sp. zn. 13Cb/12/2014 je tá istá pohľadávka na žalobcu, s tým, že miera uspokojenia tejto pohľadávky v konkurznom konaní o otázke o ktorej bude závisieť aj rozhodnutie súdu v konaní vedenom tunajším súdom pod sp.zn. 13Cb/12/2014. Na základe vyššie uvedeného súd s poukazom na § 109 ods. 2 písm. c) OSP návrhu žalobcu vyhovel a konanie prerušil do času zverejnenia uznesenia o zrušení konkurzu o splnení konečného rozvrhu výťažku v Obchodnom vestníku v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 1K/76/2013.
5. Dňa 01.07.2016 vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Civilný sporový poriadok a podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak nie je ustanovené inak platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Tu súd poukazuje, že súd aplikoval vyššie citované zákonné ustanovenie a na ďalšie konanie aplikoval zákon č. 160/2015 (CSP), nakoľko nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti Civilného sporového poriadku.
6. V priebehu ďalšieho konania súd uznesením 13Cb/12/2014-253 zo dňa 07.02.2020 rozhodol o pokračovaní v konaní. Zároveň rozhodol o zastavení konania voči žalovanému v I. rade a zároveň rozhodol, že súd nepriznáva žalovaného v I. rade nárok na náhradu trov konania a to na tom základe, že žalobca podaním doručeným súdu dňa 12.12.2019 súdu navrhol pokračovať v predmetnom konaní s odôvodnením, že dňa 01.03.2016 bola v rámci konkurzu na majetok žalovaného v I. rade uzatvorená
zmluva o predaji podniku, čím došlo k speňaženiu celého majetku žalovaného v I. rade. Po schválení návrhu rozvrhu výťažku z oddelenej podstaty bola uspokojená časť pohľadávky žalobcu vo výške 546.408,56 € a návrhu čiastkového rozvrhu výťažku všeobecnej podstaty uspokojená časť pohľadávky žalobcu vo výške 10.994,72 €. Po uhradení uvedenej sumy 546.408,56 € a 10.994,72 € sa v súdnom konaní odôvodnene uplatnená pohľadávka znížila na sumu vo výške 639,125,84 €. Vymoženie celej zvyšnej časti pohľadávky v danej sume však od žalovaného v II. rade podľa názoru žalobcu nie je vzhľadom na finančnú situáciu žalovaného v II. rade možné. Žalobca má ako dominus litis preto ďalej v tomto súdnom konaní záujem si uplatňovať od žalovaného v II. rade už len časť žalovanej pohľadávky vo výške 100.000,- € spolu s úrokom z omeškania. V konkurze žalovaného v I. rade už nezostal majetok z ktorého by mohla byť pohľadávka žalobcu výraznejšie uspokojená. Žalobca má ďalej v tomto súdnom konaní záujem si od žalovaného v II. rade uplatňovať už len zlomok výšky pôvodne žalovanej pohľadávky s tým, že zobral žalobu voči žalovaného v II. rade späť v časti o zaplatenie 1.096.529,12 € a súčasne zobral žalobu voči žalovaného v I. rade späť v celom rozsahu. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby súd v prerušenom konaní pokračoval, nakoľko dôvod prerušenia odpadol. Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci vzal žalobca žalobu voči žalovaného v I. rade späť skôr než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, súd konanie voči žalovanému v I. rade zastavil podľa zákonných ustanovení § 144 CSP a § 145 ods. 1 CSP. Súd zároveň rozhodol aj o pokračovaní v konaní, keďže v konkurze voči žalovanému v I. rade už bol speňažený celý majetok žalovaného v I. rade a teda nie je reálny predpoklad, že by bola pohľadávka žalobcu v konkurze uspokojená nad rámec sumy 546.408,56 € a sumy 10.994,72 €. Otázka do akej miery by žalovaná pohľadávka bola uspokojená mimo daného súdneho konania v konkurze už nie je naďalej otvorená, nakoľko v konkurze už došlo k speňaženiu majetku žalovaného v I. rade. Aj keď teda dosiaľ nedošlo k zverejneniu uznesenia o zrušení konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku v Obchodnom vestníku v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 1K/76/2013 nie je dôvod, aby dané súdne konanie bolo prerušené a to z dôvodu, že otázka do akej miery bude žalovaná pohľadávka uspokojená v konkurze už bola zodpovedaná. V dôsledku toho odpadol dôvod na prerušenie predmetného konania a preto súd v súlade s ustanovením § 165 ods. 1 CSP rozhodol, že pokračuje v konaní. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť v I. výroku dňa 09.03.2020 a v II. a III. výroku dňa 25.03.2020.
7. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
8. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť v časti súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
9. Súd v prvom rade v predmetnom prípade aplikoval vyššie citované zákonné ustanovenia a keďže žalobca zobral svoju žalobu čiastočne späť ešte pred otvorením pojednávania súd v záverečnom rozhodnutí vo veci samej rozhodol tak, že konanie čiastočne zastavil ohľadne sumy vo výške 1.096.529,12 € aj s príslušenstvom. Predmetom konania voči žalovanému v II. rade zostala pohľadávka vo výške 100.000,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,5% mesačne z tejto sumy od 31.01.2014 až do zaplatenia.
10. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s prednesom právneho zástupcu žalobcu, oboznámením sa s prednesom žalovaného v II. rade ako aj oboznámením sa s prednesom právnej zástupkyne žalovaného v II. rade ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: súvahou z č. l. 29 až 30, výpismi z bankových účtov, zmluvou o úvere č. 028876-002, dodatkom č. 1 k úverovej zmluve, dodatkom č. 2 k úverovej zmluve, odstúpením od úverovej zmluvy zo dňa 28.05.2010, uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1K/76/2013, schválením návrhu čiastkového rozvrhu výťažku všeobecnej podstaty, ktorou bol žalobca uspokojený v rámci konkurzu žalovaného v I. rade sumou 10.994,72 €, schválením návrhu rozvrhu výťažku, ktorým bol žalobca uspokojený z konkurzu žalovaného v I. rade sumou vo výške 546.408,56 €, prehľadom účtovných položiek, oznámením správcov zo dňa 12.03.2020, ktorým bol žalobca uspokojený v rámci konkurzu žalovaného v I. rade v sume 9.727,90 €, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to, výpismi z úveru a záruk z č. l. 302 až 332, oboznámením sa so späťvzatím návrhu na začatie konania pred Rozhodcovským súdom zo dňa 18.02.2016, oboznámením sa s oznámením o zastavení konania zo dňa 27.01.2017, oboznámením sa s uznesením Okresného súdu Zvolen č. k. 11C/34/2013-189, oboznámením sa s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12Co/23/2014-246, výpisom z účtu žalovaného v I. rade z obdobia 01.09.2009 a 30.09.2009 ako aj ďalšími listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav.
11. Súd z prednesu právneho zástupcu žalobcu zistil, že sa pridržiavajú písomne podanej žaloby ako aj ich písomných vyjadrení zaslaných súdu. K veci uviedol, že z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalovaného v I. rade na základe predmetnej úverovej zmluvy bol poskytnutý úver, čo sa týka istiny vo výške 1.592.782,22 €. Ďalej tvrdil, že žalovaný v I. rade ešte pred vyhlásením konkurzu titulom splátok a úhrad pri tomto úvere zaplatil žalobcovi celkovú sumu 617.511,80 €, 9.200,- € poplatky, 1.735 CZK poplatky titulom uspokojenia žalobcu v rámci konkurzného konania u žalovaného v I. rade do súčasnosti bola uhradená suma 567.131,18 €. Ďalej k veci uviedol, že žalobca ku dňu 12.09.2017 eviduje v súvislosti s úverovou zmluvou voči dlžníkovi a voči žalovanému dlžnú sumu vo výške 639.193,96 € s tým, že ku dňu 12.09.2017 už počítačový program banky túto sumu neúročil a preto uvádzajú minimálne takúto výšku sumy, pričom z tejto sumy si uplatňujú voči žalovanému v II. rade zaplatenie sumy 100.000,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,5% mesačne z tejto sumy od 31.01.2014 až do zaplatenia.
12. Súd z prednesu právnej zástupkyne žalovaného v II. rade zistil, že sa pridržiava písomných vyjadrení k predmetnej žalobe ako aj k vyjadreniam žalobcu, ktoré sú založené v spise. K veci uviedla, že ich pohľadávky za rok 2009 boli splácané pravidelnými štvrťročnými splátkami zo strany žalovaného v I. rade, tak ako to bolo dohodnuté vo výške 62.027,- €. Tieto boli zaplatené a následne k tomu boli v roku 2010 urobené ďalšie mimoriadne splátky, ktoré spočiatku žalobca popieral, že táto mimoriadna splátka bola uhradená. Keďže žalovaný v I. rade sa bránil v rámci konkurzu ohľadom toho jeho vyhlásenia ohľadom toho, že nastala splatnosť úveru k veci uviedla, že žalobca tvrdil, že táto mimoriadna splátka bola niekde, nejako zaúčtovaná, najprv to popieral, neskôr to priznal, že mimoriadnu splátku obdržal avšak nikdy sa nedozvedeli na akú dlžobu alebo kde vlastne túto platbu vo výške 315.000,- € použil. Na základe vyššie uvedeného teda žiadali, aby žalobca riadne preukázal svoj žalobný návrh. Žalobca vychádzal len z toho faktu, že žaloval sumu 1.196.529,12 € a od tejto čiastky odpočítava výťažok z konkurzu žalovaného v I. rade. Oni však namietajú, že vlastne žalobca nepreukázal pôvodne žalovanú čiastku, čiže, že vlastne ani tá čiastka, ktorú žaloval vo výške 1.196.529,- € nebola z jeho strany preukázaná. Ich námietky teda zhŕňajú v tom zmysle, že žiadajú, aby žalobca preukázal svoj žalobný návrh aj vo vzťahu k späťvzatiu žalobného návrhu a po druhé namietali skutočnosť, že úverová zmluva, ktorá bola uzavretá so žalovaným v I. rade a že od tejto úverovej zmluvy nebolo platne odstúpené a teda predmetný úver sa nestal splatný. Poukázali na konanie, ktoré bolo vedené na tomto súde pod č. k. 11C/34/2013, kde sa vlastne neplatnosti odstúpenia od úverovej zmluvy domáhali. Ďalej poukázala na to, že ručiteľ, to znamená žalovaný v II. rade má v zmysle príslušných ustanovení zákona právo poukázať alebo právo namietať rovnaké námietky voči žalovanej istine alebo žalovanej sume ako mal pôvodný dlžník, ktorým bol žalovaný v I. rade. Právna zástupkyňa žalovaného v II. rade ohľadne toho, že v zmysle úverovej zmluvy predmetný úver sa mal stať splatným dňa 19.06.2018, tak k tomu uviedla, že tvrdia, že nemalo dôjsť k odstúpeniu od zmluvy a preto predmetné odstúpenie je neplatné a teda žalovaný v I. rade mal pokračovať v jednotlivých splátkach, čo zo strany žalobcu nebolo umožnené a teda je rozdiel keby žalovaný v I. rade splácal mesačne, resp. štvrťročne jednotlivé dohodnuté splátky ako mal zaplatiť naraz sumu cez milión eur.
13. Súd z prednesu žalovaného v II. rade zistil, že sa v celom rozsahu pripája k prednesom svojej právnej zástupkyne ako aj ich písomným vyjadreniam. K veci uviedol, že nenamieta tú skutočnosť, že predmetnú zmluvu o úvere ako aj dodatku on ako konateľ žalovaného v I. rade uzatvoril a tak isto nenamietal tú skutočnosť, že v predmetnej zmluve o úvere ako aj jednotlivých dodatkoch prehlásil ako ručiteľ, že v prípade keď žalovaný v I. rade neuspokojí pohľadávky z tejto úverovej zmluvy, tak ich uhradí on. K veci ďalej uviedol, že predmetný úver si bral žalovaný v I. rade predovšetkým z toho dôvodu, že bola robená rekonštrukcia penziónu pre firmu Continental. Následne nastala kríza a už dohody medzi žalovaným v I. rade a Continentalom neboli také, aké mali byť pôvodne a preto došlo k problémom. Žalovaný v II. rade tvrdil, že za firmu žalovaného v I. rade, že táto si splnila a plnila jednotlivé splátky tak ako mala v zmysle zmluvy o úvere a jednotlivých dodatkov. Z ničoho nič prišla žalovanému v I. rade zo strany žalobcu výzva na mimoriadne splatenie úveru okolo 300.000,- €, údajne na žiadosť žalovaného v I. rade, pričom žalovaný v II. rade prehlásil, že žiadnu takúto žiadosť žalovaný v I. rade neurobil. Napriek tomu žalobca, keďže na účte žalovaného v I. rade bola takáto suma, vykonal stiahnutie sumy cez 300.000,- €, následne potom prišli ďalšie žiadosti, aby pokračovali v jednotlivých splátkach. Následne došlo k tomu odstúpeniu od zmluvy, ktoré oni tvrdia, že je neplatné a prebieha pred príslušným súdom to konanie ohľadne neplatnosti toho odstúpenia od zmluvy. Žalovaný v II. rade ďalej k veci uviedol, že on si myslí, že zo strany žalobcu nie je dôvod, aby voči jeho osobe ako ručiteľovi vymáhal akúkoľvek sumu, nakoľko si myslí, že žalobca bol dostatočne uspokojený jednotlivými splátkami, ktoré boli realizované od odstúpenia
od zmluvy, ďalej v rámci konkurzného konania voči žalovanému v I. rade a z toho dôvodu je toho názoru, že on ako ručiteľ nemá žalobcovi hradiť žiadnu sumu.
14. Súd z prednesu právneho zástupcu žalobcu na poslednom pojednávaní konanom dňa 03.08.2020 zistil, že tento k veci okrem iného uviedol: posledné vyjadrenie žalovaného je zložené z dvoch častí. Žalovaný v prvej časti svojho posledného vyjadrenia a taktiež na dnešnom pojednávaní znova tvrdí, že odstúpenie od úverovej zmluvy je údajne neplatné a z tohto dôvodu nie je poskytnutý úver splatný. Toto tvrdenie pokladáme za absurdné, nakoľko posledná platba, ktorú dlžník vykonal bola realizovaná dňa 01.04.2010. Aj keby teda bolo odstúpenie neplatné, čo žalobca teda výslovne popiera tak by žalobca bol oprávnený kedykoľvek odstúpiť od úverovej zmluvy, nakoľko omeškanie dlžníka je v tomto prípade viac ako evidentné. Žalobca tak ale neurobil, pretože podané odstúpenie je platné a pohľadávka je splatná. Navyše aj samotná zmluva o úvere hovorí, že poslednú splátku mal dlžník zaplatiť najneskôr k 19.06.2018 a zároveň tiež platí, že vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka spoločnosti TARQUS sa všetky nesplatené pohľadávky úpadcu ex lege stávajú splatnými a to v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Takže namietaná splatnosť pohľadávky WSB je v tomto prípade absolútne nesporná a použitá argumentácia nedostatočná. V tomto smere sa taktiež pridržiavame našej argumentácii uvedenej v bode B druhej časti nášho posledného vyjadrenia zo dňa 22.06.2020. V druhej časti posledného vyjadrenia ako aj dnes na pojednávaní žalovaný uvádza nové skutkové tvrdenia o akomsi údajnom falšovaní žiadosti o prevedenie mimoriadnej splátky úveru z februára 2010. Toto tvrdenie taktiež považujeme za absurdné a ničím nepodložené obvinenie. Takže žalovaný v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. Navyše toto tvrdenie z pohľadu konania taktiež irelevantné a vyslovene ho popierame. Pri pravosti podpisu na viac ako desať rokov starom dokumente odkazujeme žalovaného na príslušné orgány činné v trestnom konaní. Žalovaný spolu so svojím posledným vyjadrením predložil súdu množstvo listinným dôkazov, ktorými navrhuje doplniť dokazovanie. Žalobca len v krátkosti k navrhovaným listinám uvádza: predložené odvolanie proti uzneseniu o vyhlásení konkurzu a s tým súvisiace dovolanie na Najvyšší súd a ústavná sťažnosť sú z pohľadu tohto súdneho konania právne irelevantné a navyše všetky tieto konania boli rozhodnuté v neprospech dlžníka spoločnosti TARQUS. Priložené vyjadrenia zo spisu č. 11C/34/2013 resp. 14C/1/2013 a s tým súvisiace odvolacie konania sú taktiež z pohľadu tohto súdneho konania právne irelevantné a navyše tieto konania boli taktiež rozhodnuté v neprospech spoločnosti TARQUS a obsah predloženej zápisnice zo dňa 31.07.2014 z pohľadu tohto súdneho konania taktiež právne irelevantné. Záverom teda len ešte dodávam, že tvrdenie pána Š. uvedené na tomto pojednávaní taktiež vyslovene popierame, nakoľko nie sú ničím podložené. Všetky platby od spoločnosti TARQUS boli zohľadnené a neexistuje úhrada, ktorá by bola vykonaná a žalobca by ju neevidoval a ja napriek tomu žalobca teda eviduje voči žalovanému pohľadávku minimálne vo výške 639.193,96 € ako bolo doteraz uvedené. Čo sa týka tých troch platieb na ktoré poukázala právna zástupkyňa žalovaného v II. rade tak k tomu by som chcel uviesť, že všetky platby, ktoré boli zo strany žalovaného v I. rade uhradené titulom predmetného úveru boli započítané na predmetný úver a napriek tomu ostala tá suma ako som uviedol v dnešnom vyjadrení ako aj v našom písomnom podaní.
15. Súd z prednesu právnej zástupkyne žalovaného v II. rade na poslednom pojednávaní konanom dňa 03.08.2020 zistil, že táto okrem iného k veci uviedla: Žalobca tvrdí, že žalovanému poskytol sumu 1.592,782,22 €. Žalovaný v II. rade nepopiera, že takáto uvedená suma bola žalovanému v I. rade poskytnutá, čo vyplýva teda z predložených výpisov. Žalovanému však nie je zrejmé akým spôsobom žalobca uviedol na základe čoho uzavrel, že ku dňu 12.09.2017 evidoval voči žalovanému v I. rade dlžnú sumu vo výške 639.193,96 €. Vychádzali sme z jednotlivých splátok úveru, ktoré žalobca sám uznal, že boli zo strany žalovaného v I. rade zaplatené, pričom táto suma nám na základe odpočtu poskytnutého úveru a splatených čiastok nevychádza. Je pravda, že vo svojom vyjadrení žalobca uvádza, že úverová suma, ktorá bola poskytnutá žalovanej v I. rade bola určitým spôsobom úročená, ale žalobca presnú výšku dlžnej sumy ku dňu podania nevyčísľuje. Sme toho názoru, že povinnosťou žalobcu, tak ako sme to namietali už na predchádzajúcom pojednávaní je úplne vyčísliť požadovanú čiastku a nie iba operovať s predpokladom, že suma je určite vyššia ako taká, ktorá je teraz žalobným návrhom uplatňovaná. Namietame aj tú skutočnosť, že žalobca uviedol, že všetky úhrady žalovaného v I. rade boli zohľadnené a neexistuje úhrada, ktorá by bola vykonaná žalovaným v I. rade a žalobca by ju neevidoval. Žalovaný v II. rade stále nevie na základe čoho a kedy v akom období žalobca zúčtoval jeho tri splátky, ktoré zaplatil žalobcovi predloženými listinnými dôkazmi vo výške 487.473,- €. Zo žiadosti o mimoriadnu splátku vyplýva, že na základe tejto listiny si žalobca stiahol z úverového účtu žalovaného v I. rade mimoriadnu splátku 315.000,- €. Z predložených dôkazov ani z prednesu
žalobcu však nie je zrejmé kedy táto splátka bola zaúčtovaná, pretože podľa názoru žalovaného v II. rade je táto skutočnosť dôležitá pre posúdenie otázky platnosti odstúpenia žalobcu od úverovej zmluvy. Nestotožňujeme sa s právnym názorom žalobcu, že pre posúdenie tohto prípadu nie je dôležité, či odstúpenie od úverovej zmluvy vykonané žalobcom je platné alebo nie je platné. Žalobca tvrdí, že aj keby bolo odstúpenie od zmluvy neplatné čo vyslovene popiera, tak či tak by bol žalovaný v I. rade zo splácaním poskytnutého úveru v omeškaní, pretože poslednú splátku mal zaplatiť najneskôr ku dňu 19.06.2018. Uvedené tvrdenie právneho zástupcu je absolútne nesprávne a podľa nášho názoru žalobca nepochopil obranu žalovaného v I. rade, na ktorú žalovaný v II. rade poukazuje. Tým, že žalovaný v II. rade je ručiteľom za žalovaného v I. rade má právo znášať všetky námietky tak ako mal na to právo aj žalovaný v I. rade. Žalovaný v I. rade tvrdil a za týmto účelom podal žalobu o určenie, že úverová zmluva trvá a že odstúpenie od zmluvy zo dňa 28.05.2010 je neplatné. Uvedené konanie bolo najskôr vedené pod 14C/1/2013 na tomto súde a neskôr po rozhodnutí o predbežnom opatrení mu bola pridelená spisová značka 11C/34/2013. Z dokladu, ktorý bol žalovanému v II. rade predložený žalobcom vyplýva, že toto konanie bolo platne zastavené na základe uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici a to na základe späťvzatia odvolania správkyňou konkurznej podstaty. Z uvedeného teda vyplýva, že v konaní nebolo meritórne rozhodnuté. Bolo len procesne rozhodnuté na základe procesného úkonu správkyne konkurznej podstaty úpadcu, teda žalovaného v I. rade, teda aj v rozpore s jeho záujmom. Pretože žalovaný v I. rade neustále tvrdil, čo sme preukazovali aj predloženými odvolaniami, dovolaniami a ústavnou sťažnosťou, že platnosť úveru nenastala. Prečo je dôležité tvrdenie žalovaného v II. rade ohľadne neplatnosti odstúpenia od zmluvy zo dňa 28.05.2010 a určenie, že toto odstúpenie je neplatné. Odstúpením od zmluvy zo dňa 28.05.2010 bez započítania realizácie mimoriadnej splátky 315.000,- € došlo k tomu, že úver žalovaného v I. rade sa stal splatným. Na základe uvedeného začal žalobca s radikálnym vymáhaním zostatku tohto úveru voči žalovanému v I. rade a to predovšetkým podávaním exekučných návrhov a to na základe notárskej zápisnice, ktorá bola spísaná k tejto úverovej zmluve a následne po neúspešnom konaní v rámci exekučného konania a podobne podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Podať návrh na vyhlásenie konkurzu mohol žalobca len v prípade, že mal splatný úver v tvrdenej výške 1.196.529,12,- € . Žalovaný v I. rade výšku tejto pohľadávky popieral, čo vyplýva už v mnou citovaných dôkazoch a v rámci toho teda konkurzný súd vykonával aj rozsiahle dokazovanie ešte pred vyhlásením konkurzu. Žalovaný v I. rade poukazoval na to, že na Okresnom súde vo Zvolene je riešená otázka platnosti odstúpenia od zmluvy a tým aj otázka pravosti pohľadávky žalobcu. V konaní neuspel vzhľadom na to, že správkyňa konkurznej podstaty námietku žalovaného v I. rade neuznala, s poukazom na platnú úpravu zákona o konkurze a to aj napriek tomu, že táto námietka bola voči nej vznesená v rámci zápisnice, ktorú žalovaný v II. rade predložil súdu ako návrh na vykonanie dôkazu. Jedná sa o zápisnicu z 31.07.2014. Na základe uvedeného teda je podľa názoru žalovaného v II. rade jeho legitímnym nárokom namietať túto skutočnosť, že odstúpením od zmluvy nastala splatnosť úveru žalobcu, ktorá vlastne spôsobila alebo ktoré vlastne spôsobilo tú skutočnosť, že na žalovaného v I. rade bol vyhlásený konkurz. Čiže nezákonným konaním, protiprávnym konaním žalobcu došlo k tomu, že žalovaný v I. rade bol na neho vyhlásený konkurz a na základe konania správkyne konkurznej podstaty došlo k tomu, že bol speňažovaný jeho majetok, pričom voči speňažovaniu majetku žalovaný v I. rade znášal rozsiahle oprávnené a legitímne námietky, o ktorých informoval zároveň aj žalobcu. Je potrebné uviesť, že samotný žalobca vnímal postup správkyne ako nie úplne v súlade so zákonom. Sám inicioval podania voči nej a podnety na Okresný súd v Banskej Bystrici s čím podľa nášho názoru vyjadroval aj súhlas s postupom žalovaného v I. rade. Podstata námietok spočívala v tom, že správkyňa konkurznej podstaty na základe toho, že došlo k vyhláseniu konkurzu so súhlasom žalobcu ako hlavného veriteľa peňažný majetok žalovaného v I. rade v rozsahu, ktorý nezodpovedá hodnote tohto majetku. Pokiaľ by žalobca nebol udelil správkyni konkurznej podstaty súhlas na speňaženie majetku vo výške tak ako to bolo uvedené 790.000,- € mohol byť majetok speňažený vo výške určenej znaleckým posudkom, ktorý presahoval hodnotu 1.400.000,- € a v súčasnosti by žalovaný v II. rade nemal dôvod, aby bol pasívne legitimovaný z titulu ručenia v tomto súdnom konaní. Žalovaný v II. rade teda namieta, že by bol zodpovedný za zostatok nezaplateného úveru z tohto titulu, tvrdí, že konaním žalobcu a to neplatným odstúpením od zmluvy zo dňa 28.05.2010 mu vznikla škoda, resp. táto škoda vznikla žalovanému v I. rade, ktorých námietok sa však v..... ručiteľa domáha. Žalovaný v II.rade zároveň poukazuje aj na svoje ručiteľské vyhlásenie, ktoré bolo na dnešnom pojednávaní oboznámené, kde je vyslovene pri úverovej zmluve uvedené na konci pri podpise, že žalovaný v II. rade ako ručiteľ uspokojí veriteľa až do 100% poskytnutého úveru. Dávame teda toto znenie do pozornosti súdu a tvrdíme, že z uvedeného ručiteľského prehlásenia nevyplýva tá skutočnosť, že by žalovaný v II. rade ručil za príslušenstvo tohto úveru, pretože z takto pojatého ručiteľského vyhlásenia to nevyplýva. Žalovaný v II. rade je toho názoru, že tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný nepredložil žiadne relevantné dôkazy o tom, že odstúpenie od
zmluvy je neplatné, je nesprávne. Žalovaný tieto dôkazy predložil v konaní 11C/34/2013 kde poukazoval na to, že ku dňu odstúpenia nemal dlh v takej výške ako žalobca tvrdil, pretože tvrdil, že na jeho dlh ku dňu odstúpenia mala byť započítaná mimoriadna splátka vo výške 315.000,- €, čo nebolo. Tak ako už bolo povedané do dnešného dňa žalovaný v II. rade ako ručiteľ nevie akým spôsobom bolo s touto splátkou naložené a kedy táto splátka bola zúčtovaná na pohľadávku žalobcu. Na základe uvedeného teda je žalovaný v II. rade toho názoru, že je potrebné, aby súd skúmal platnosť odstúpenia od úverovej zmluvy zo dňa 28.05.2010, aby posúdil či teda konaním žalobcu nedošlo k porušeniu podmienok úverovej zmluvy a porušením podmienok úverovej zmluvy následne vyvolaním konkurzu nedošlo k poškodeniu žalovaného v I. rade, čo následne zaťažuje žalovaného v II. rade. Žalovaný v II. rade po prečítaní vyjadrenia právneho zástupcu doručeného dňa 28.07.2020 chce alebo navrhuje súdu, aby doplnil dokazovanie o niektoré ďalšie skutočnosti a to práve vo vzťahu k jeho námietke, že posúdenie neplatnosti odstúpenia od úverovej zmluvy vôbec nie je dôležité a to konkrétne dvoma listinnými dôkazmi a to oznámenie o podozrení, že bol spáchaný trestný čin, ktorý podal žalovaný v I. rade na Okresnú prokuratúru dňa 14.04.2016 a druhým listinným dôkazom, stanovisko úpadcu k ponukovému konaniu na predaj majetku, ktorý podával žalovaný v I. rade dňa 03.08.2015 na Konkurzný súd Okresný súd Banská Bystrica. Žalovaný v II. rade chce ešte poukázať aj na nasledovnú skutočnosť, že žalovaný v I. rade komunikoval pomerne často a intenzívne s právnou zástupkyňou spoločnosti žalobcu, pani doktorkou Z., ktorú informoval o všetkých jeho krokoch a postupoch na základe toho, aby zabezpečil najlepšie alebo najväčšie speňaženie majetku v konkurze a tým aj dosiahnutiu vyplatenia celého úveru pre žalobcu. Na základe uvedeného teda žiadame, aby súd v zmysle nášho vyjadrenia doplnil toto dokazovanie a posúdil teda otázku neplatnosti odstúpenia v zmysle toho čo bolo uvedené.
16.Súd z listinného dôkazu nachádzajúceho sa v spise na č. l. 29 až 30 zistil, že sa jedná o listinný dôkaz označený ako súvaha jednoduchá v eurách od 1/2014 do 1/2014, pričom sa jedná o firmu žalovaného v I. rade TARQUS s.r.o. Súd z tejto súvahy zistil, že v tejto súvahe je uvedené: účet 46116, bankové úvery
- WSPK, názov účtu - 461, začiatočná zostava mínus 1.167.889,61 €, konečný zostatok účtu mínus 1.167,889,61 €, ďalej je tu uvedený ručne písaný dátum 08.01.2014, ďalej na tomto listinnom dôkaze sa nachádza pečiatka spoločnosti TARQUS s. r. o., Imatra 2445/1, Zvolen a podpis.
17.Súd z písomnej zmluvy o úvere č. 028876-002 zistil, že táto zmluva bola uzatvorená dňa 16.04.2008 medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným v I. rade ako dlžníkom v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. V článku I je uvedené: veriteľ sa zaväzuje po splnení podmienok uvedených v tejto zmluve poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 1.408.000,- € slovom: jedenmiliónštyristoosemtisíc euro (ďalej len úver). Úver bude vedený na úverovom účte dlžníka č. 028876-002, vedenom u veriteľa. Veriteľ a dlžník sa dohodli, že úver bude dlžníkom vyčerpaný najneskôr do troch mesiacov od poukázania sumy úveru na úverový účet dlžníka. V prípade, že dlžník do uvedenej doby úver nevyčerpá, jeho nárok na ďalšie čerpanie úveru zaniká a veriteľ je oprávnený ďalšie čerpanie úveru zastaviť. V takom prípade sa čiastka vyčerpaná dlžníkom do tohto dňa považuje za celkovú stranami dohodnutú sumu úveru. Dlžník je povinný platiť veriteľovi z poskytnutých peňažných prostriedkov úroky vo výške 2,5% p. a. nad EURIBOR 3M, ktorý k 31.03 2008 predstavuje 4,727% p.a. Výšku úrokovej sadzby na každý ďalší štvrťrok trvania zmluvy určí jednostanne veriteľ a to ako EURIBOR 3 M plus prirážka 2,5% p.a. netto. Veriteľ je uvedeným spôsobom oprávnený upraviť výšku úrokovej sadzby jednostranne o zmenu EURIBOR-u, s čím dlžník súhlasí. Prvé prispôsobenie úrokovej sadzby sa uskutoční dňa 01.07.2008. Dlžník je povinný platiť veriteľovi úrok v novej výške, vypočítanej uvedeným spôsobom. V článku III ods. 1 je uvedené: dlžník sa zaväzuje vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky veriteľovi (splatiť úver) so všetkým príslušenstvom najneskôr do 19.06.2018, spôsobom a v lehotách uvedených nižšie. Dlžník je povinný splácať poskytnutý úver pravidelnými štvrťročnými anuitnými splátkami (k 19.12., 19.03., 19.06 a 19.09.) vo výške EUR 50.639,- €, počnúc dňom 19.12.2008. Pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, splátky pozostávajú zo splátky istiny a splátky úroku, vyčísleného spôsobom uvedeným v článku I bod 2 podľa úrokovej sadzby platnej v čase podpisu zmluvy. Zmena úrokovej sadzby, ku ktorej bude za trvania zmluvy dochádzať podľa článku I bod, nie je zohľadnená v splátkach podľa článku III bod 2. Táto zmena úrokovej sadzby bude veriteľom jednostranne vyčíslená v poslednej splátke úveru, s čím dlžník výslovne súhlasí a zaväzuje sa túto veriteľovi riadne a včas zaplatiť. V článku IV odst.2 je uvedené: veriteľ je oprávnený bez predchádzajúcej výzvy odstúpiť od zmluvy alebo vyhlásiť úver za predčasne splatný najmä (nielen však len) v prípade, že: a) Dlžník použije úver alebo akúkoľvek jeho časť na iný ako dohodnutý účel alebo účel uvedený v čl. II tejto zmluvy veriteľovi vo veriteľom určenej lehote nepreukáže.
b) Veci alebo práva zabezpečujúce splnenie povinností dlžníka z tejto zmluvy prestanú byť z akéhokoľvek dôvodu vlastníctvom dlžníka, resp. vlastníctvom osôb, ktoré zabezpečenie záväzkov dlžníka z tejto zmluvy v prospech veriteľa zriadili c) Dlžník alebo osoba, ktorá zabezpečuje splnenie záväzkov dlžníka z tejto zmluvy, prevedie bez predchádzajúceho súhlasu veriteľa akékoľvek právo alebo akúkoľvek vec, zabezpečujúce splnenie záväzkov dlžníka, na tretiu osobu d) Dlžníkovi, ktorý je podnikateľom zanikne oprávnenie k podnikateľskej činnosti alebo dôjde k zrušeniu dlžníka e) Dlžník alebo osoba, ktorá zabezpečila splnenie záväzkov dlžníka z tejto zmluvy, na požiadanie veriteľa nedoplní zabezpečenie úveru na veriteľom určený rozsah, ak im takáto povinnosť vyplýva z tejto zmluvy alebo iného zmluvného vzťahu f) Bude podaný návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na povolenie reštrukturalizácie na majetok dlžníka, ručiteľa alebo inej osoby, zabezpečujúcej splnenie záväzkov dlžníka z tejto zmluvy g) Voči dlžníkovi, ručiteľovi alebo inej osobe, zabezpečujúcej splnenie záväzkov dlžníka z tejto zmluvy, začne výkon rozhodnutia alebo exekúcia h) V majetkových pomeroch dlžníka dôjde k takým zmenám, ktoré podľa názoru veriteľa môžu ohroziť návratnosť úveru a dlžník v lehote určenej veriteľom nezabezpečí nápravu vzniknutej situácie i) Dlžník je o viac ako 30 dní v omeškaní s odovzdaním listín, ktoré je veriteľovi povinný odovzdať podľa tejto zmluvy, bez ohľadu na to, či ho veriteľ na splnenie tejto povinnosti vyzval j) Dlžník odmietne spísať notársku zápisnicu slúžiacu ako exekučný titul na nároky veriteľa z tejto zmluvy, ak je podľa tejto zmluvy povinný takú notársku zápisnicu spísať k) Veriteľ z akéhokoľvek iného dôvodu nadobudne pochybnosť o schopnosti dlžníka riadne a včas plniť svoje záväzky z tejto zmluvy. Ak má veriteľ s dlžníkom uzatvorených viac úverových zmlúv, je veriteľ v prípade, že sú splnené podmienky na odstúpenie od tejto zmluvy, oprávnený z tohto dôvodu odstúpiť aj od všetkých ostatných úverových zmlúv, a to aj v prípade, že dlžník tieto plní riadne a včas. Odstúpením od zmluvy nie sú dotknuté práva a povinnosti strán, ktoré podľa svojej povahy majú trvať naďalej. Odstúpením najmä nie sú dotknuté: zabezpečenie splnenia záväzkov dlžníka ručenie, záložné práva, zmenky, zabezpečovacie prevody vlastníckeho práva, povinnosť dlžníka vrátiť poskytnutý úver a zaplatiť veriteľovi všetko jeho príslušenstvo vrátane úrokov z úveru, povinnosť dlžníka zaplatiť dohodnuté zmluvné pokuty a úroky z omeškania, ďalej nárok veriteľa na náhradu škody, voľba práva a rozhodcovská doložka. V prípade omeškania dlžníka so splnením akejkoľvek zmluvnej povinnosti peňažnej alebo nepeňažnej povahy o viac ako 14 dní je veriteľ oprávnený jednostranne vyhlásiť za predčasne splatný úver poskytnutý na základe tejto zmluvy, ako aj všetky ďalšie úvery, poskytnuté veriteľom dlžníkovi. Okamihom doručenia takéhoto oznámenia dlžníkovi sa stáva splatným celý úver vrátane všetkého jeho príslušenstva, aj keď splatnosť týchto plnení mala podľa zmluvy nastať neskôr. Oznámením o predčasnej splatnosti táto úverová zmluva nezaniká, dlžník je však povinný ihneď splatiť všetky svoje záväzky voči veriteľovi. Veriteľ je v prípade uvedeného omeškania dlžníka oprávnený vyhlásiť za predčasne splatné aj nároky z úverových zmlúv, s plnením ktorých dlžník nie je v omeškaní. Rovnako je veriteľ oprávnený vyhlásiť úver poskytnutý touto zmluvou, ak aj všetky ostatné úvery poskytnuté dlžníkovi, za predčasne splatné, pokiaľ nastane niektorá zo skutočností uvedených v bode 2 tohto článku. Na konci tejto zmluvy je uvedené: Podpísaný H.. B. Š., Y.. Č.. XXXXXX/XXXX, O. H. XXXX/X, XXX XX G., Slovenská republika prehlasujem, že pokiaľ vyššie v zmluve uvedený dlžník TARQUS, s. r. o., IČO: 36754838 neuspokojí ktorúkoľvek pohľadávku Waldviertler Sparkasse von 1842 AG vyplývajúcu z úverovej zmluvy č. 028876-002 alebo jej časť, uspokojením ako ručiteľ veriteľa až do výšky 100% poskytnutého úveru. Pod týmto je napísané H.. B. Š. v zátvorke ručiteľ a nad tým sa nachádza podpis žalovaného v II. rade.
18.Súd z dodatku č. 1 k predmetnej úverovej zmluve zistil, že tento dodatok bol uzavretý medzi žalobcom a žalovaným v I. rade dňa 07.05.2008, kde bol zmenený článok IX. Zabezpečenie úveru a kde je uvedené: dlžník je povinný predkladať veriteľovi štvrťročne a tiež vždy na požiadanie účtovné a štatistické výkazy dlžníka ako aj prehľad a štatistiku obsadenosti hotelového zariadenia dlžníka. Na tomto dodatku je na záver uvedené, že žalovaný v II. rade ako ručiteľ z predmetnej úverovej zmluvy prehlasuje, že súhlasí s vyššie uvedenou zmenou v úverovej zmluve a jeho ručenie sa mení v zmysle tohto dodatku. V článku III bod 2 tohto dodatku bolo dohodnuté: Strany sa podľa § 3 zákona č. 244/2002 Z.z. (ZKR) dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi z úverovej zmluvy a jej dodatkov vzniknú (vrátane sporov o platnosť a výklad), rozhodne Slovenský rozhodcovský súd - stály rozhodcovský súd, zriadený
pri EQUILUBRIUM z.z.p.o., IČO: 37 888 307, Kollárova 46, 974 01 Banská Bystrica (ďalej SRS) a to podľa slovenského právneho poriadku. Strany dohodou vylučujú podanie žaloby podľa § 40 ods. 1 písm. h) ZRK (dôvody na obnovu konania) a súhlasia, aby SRS rozhodol obchodno - právnu vec podľa zásad spravodlivosti. Rozhodcu (senát) menuje SRS. Strany prehlasujú, že boli oboznámené a súhlasia so štatútom a rokovacím poriadkom SRS, ktorý je k dispozícii na www.rozsudok.sk <http:// www.rozsudok.sk>.
19.Súd z dodatku č. 2 k predmetnej úverovej zmluvy zistil, že predmetný dodatok bol uzatvorený medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným v I. rade ako dlžníkom dňa 19.12.2008, kde v článku II. bolo okrem iného uvedené: Zmluvné stany sa dohodli, že celková výška úveru, ktorú poskytne veriteľ dlžníkovi podľa úverovej zmluvy č. 028876-002 sa mení sa zvyšuje o 220.000,00 EUR. Celková suma úveru, ktorú poskytne veriteľ dlžníkovi sa mení z 1.408.000,00 slovom: jedenmiliónštyristoosemtisíc euro na EUR 1.628.000,00 slovom: jedenmiliónšesťstodvadsaťosemtisíc euro. Vzhľadom na vyššie uvedené sa čl. I ods. 1 úverovej zmluvy mení nasledovne. Ďalej v tomto dodatku bolo uvedené, že ustanovenie článku III. odst. 2 úverovej zmluvy sa mení nasledovne: dlžník je povinný splácať poskytnutý úver pravidelnými štvrťročnými anuitnými splátkami (k 20.12., 20.03., 20.06. a 20.09.) vo výške EUR 62.027,00 EUR počnúc dňom 20.03.2009. Poslednú splátku zaplatí dlžník k 19.06.2018 vo výške 61.981,80. Pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, splátky pozostávajú zo splátky istiny a splátky úroku, vyčísleného spôsobom uvedeným v článku I bod 2 podľa úrokovej sadzby platnej v čase podpisu zmluvy. Zmena úrokovej sadzby, ku ktorej bude za trvania zmluvy dochádzať podľa článku I bod 2, nie je zohľadnená v splátkach podľa článku III bod 2. Táto zmena úrokovej sadzby bude veriteľom jednostranne vyčíslená v poslednej splátke úveru, s čím dlžník výslovne súhlasí a zaväzuje sa túto veriteľovi riadne a včas zaplatiť. Na záver tohto dodatku je podpísaný ako ručiteľ žalovaný v II. rade a zároveň v tomto dodatku prehlasuje, že súhlasí s vyššie uvedenou zmenou úverovej zmluvy a jeho ručenie sa mení v zmysle tohto dodatku.
20.Súd z listinného dôkazu označeného ako vec - Odstúpenie od úverovej zmluvy č. 028876-002 zistil, že na tomto odstúpení je uvedený dátum 28.05.2010, je podpísaný dvoma osobami za žalobcu. Na záver je uvedené prevzal H.. B. Š., konateľ dňa 07.06.2010. V tomto odstúpení je uvedené: Dňa 16.04.2008 sme ako veriteľ uzatvorili so spoločnosťou TARQUS, s. r. o., IČO: 36 754 838, so sídlom Imatra 2445/1, Zvolen 960 06, Slovenská republika ako dlžníkom úverovú zmluvu č. 028876-002 v znení jej neskorších dodatkov, na základe ktorej bol spoločnosti TARQUS, s. r. o. poskytnutý úver v celkovej výške 1.628.000,00 slovom: jedenmiliónšesťstodvadsaťosemtisíc euro (ďalej len úverová zmluva). Podľa článku III ods. 2 úverovej zmluvy ste povinný splácať poskytnutý úver pravidelnými štvrťročnými anuitnými splátkami (k 20.12.,20.03.,20.06. a 20.09.) vo výške EUR 62.027,00 EUR. Opakovane Vám bola zaslaná výzva na splnenie povinností a splatných záväzkov z úverovej zmluvy č. 028876-002. Do dnešného dňa neboli splnené povinnosti a uhradené splatné záväzky z úverovej zmluvy č. 028876-002. Spoločnosť TARQUS, s. r. o., je v omeškaní s riadnym a včasným platením záväzkov z úverovej zmluvy č. 028876-002, pričom Váš celkový záväzok voči našej spoločnosti predstavuje ku dňu 15.06.2010 sumu 1.121.161,82 EUR, ktorá pozostáva z:
- dlžnej istiny vo výške 1.101.890,00 EUR
- úroku z omeškania vo výške 1.289,55 EUR
- úroku vo výške 17.957,94 EUR
- poplatkov vo výške 23,33 EUR Podľa článku IV ods. 1 úverovej zmluvy Vaše so splnením akejkoľvek zmluvnej povinnosti peňažnej i nepeňažnej povahy o viac ako 14 dní sa považuje za podstatné porušenie zmluvy a zakladá nárok veriteľa bez ďalšieho od zmluvy odstúpiť. Ak je splatnosť úveru dohodnutá v splátkach, veriteľ je oprávnený od zmluvy ako celku odstúpiť aj v prípade, že dlžník je v omeškaní len s niektorou splátkou. S poukazom na ustanovenie § 344 a nasl. zákona č. 513/1991 Obchodný zákonník týmto v zmysle ustanovenia článku IV úverovej zmluvy odstupujeme od úverovej zmluvy č. 028876-002, ktorú sme so spoločnosťou TARQUS, s. r. o., IČO: 36 754 838, so sídlom Imatra 2445/1, Zvolen 960 06, Slovenská republika uzatvorili dňa 16.04.2008. Doručením tejto listiny sa stáva splatným celý Váš záväzok voči nám. Vyzývame Vás, aby ste do 15 dní od doručenia odstúpenia uhradili na číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, O. W., koresp. Banka GIBACZPX, mena: EUR sumu 1.121.161,82 EUR.
21.Súd z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1K/76/2013 zo dňa 23.05.2014 mal za preukázané, že bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka TARQUS, s.r.o., so sídlom Imatra 2445/1, Zvolen, IČO: 36 754 838, s tým, že bola ustanovená do funkcie správcu konkurznej podstaty Mgr. Alena Gregorová, so sídlom kancelárie Horná 54, Banská Bystrica a zároveň súd vyzval veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky v lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu.
22.Súd zo schválenia návrhu čiastkového rozvrhu výťažku všeobecnej podstaty mal za preukázané, že sa jedná o schválenie zo dňa 05.08.2016 zo strany Okresného súdu Banská Bystrica a v tomto schválení okrem iného bol uspokojený žalobca sumou 10.994,72 € v rámci konkurzu na majetok úpadcu TARQUS, s. r. o. Toto schválenie vyšlo v Obchodnom vestníku pod č. 156/2016 dňa 12.08.2016.
23.Súd z listinného dôkazu a to schválenia návrhu rozvrhu výťažku z oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa zo dňa 18.05.2016 tak, že správca uspokojí veriteľa, t. j. žalobcu, ktorého zabezpečená pohľadávka zapísaná v zozname prihlásených pohľadávok pod č. 36 bola zistená v sume 1.196.529,12 € sumou 546.408,56 € a zvyšnú časť pohľadávky v neuspokojenej sume 650.120,56 € uspokojí pomerne z rozvrhu výťažku zo všeobecnej podstaty. Predmetné schválenie je zo dňa 05.08.2016 zo strany Okresného súdu Banská Bystrica, pričom toto schválenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 156/2016 dňa 12.08.2016.
24.Súd z listinného dôkazu označeného ako oznámenie správcom, ktoré vyšlo v Obchodnom vestníku 50/2020 dňa 12.03.2020 mal za preukázané, že žalobca bol uspokojený v rámci predmetného konkurzu sumou 9.727,90 € pri nezabezpečených pohľadávkach.
25.Súd z listinného dôkazu a to výpisov z úverov a záruk, čo sa týka klienta t. j. žalovaného v I. rade mal za preukázané, že žalovaný v I. rade dňa 07.05.2008 titulom vyššie uvedenej úverovej zmluvy čerpal úver vo výške 883.044,80 €. Súd ďalej z tohto listinného dôkazu mal za preukázané, že žalovaný v I. rade titulom predmetného úveru dňa 26.06.2008 čerpal ďalšiu sumu úveru vo výške 181.979,10 €, čo dáva dokopy čerpanú sumu 1.065.023,90 €. Súd ďalej z tohto listinného dôkazu mal za preukázané, že dňa 31.07.2008 čerpal žalovaný v I. rade titulom predmetnej zmluvy o úvere ďalšiu sumu vo výške 297.506,80 €, čo dáva dokopy čerpanú sumu 1.362.530,70 €. Súd ďalej z tohto listinného dôkazu mal za preukázané, že žalovaný v I. rade titulom predmetnej úverovej zmluvy čerpal dňa 09.09.2008 ďalšiu sumu vo výške 13.121,80 €, čo predstavuje celkový čerpaný úver 1.375.562,50 € a napokon súd z tohto listinného dôkazu mal za preukázané, že naposledy žalovaný v I. rade čerpal titulom predmetnej zmluvy o úvere dňa 12.01.2009 ďalšiu sumu 217.129,72 € z čoho mal súd za preukázané, že týmto dňom žalobca poskytol žalovanému v I. rade celkový úver na základe vyššie uvedenej úverovej zmluvy vo výške 1.592.782,22 €.
26.Súd z listinného dôkazu označeného ako oznámenie o zastavení konania mal za preukázané, že týmto oznámením oznamoval Komerčný rozhodcovský súd, stály rozhodcovský súd, zriadený pri Komore pre obchodnú a spotrebiteľskú arbitráž, záujmové združenie právnických osôb, IČO: 45 745 731 právnemu zástupcovi žalobcu túto skutočnosť: týmto si Vám dovoľujeme oznámiť, že v zmysle § 54c ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ZRK) bolo rozhodcovské konanie vo veci žalobcu: Waldviertler Sparkasse Bank AG, so sídlom Sparkassenplatz 3, Zwettl, Rakúska republika, FN 36924 a Waldviertler Sparkasse AG, organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby, podnikajúca v Českej republike, so sídlom Klášterná 126/II, 377 01 Jindřichuv Hradec, CZ, IČO: 490 60 724, zastúpený advokátskou kanceláriou Sympatia Legal, s. r. o., so sídlom Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava, IČO: 47 256 834 proti žalovanému v prvom rade: TARQUS, s. r. o., so sídlom Imatra 2445/1, 960 01 Zvolen, zastúpený JUDr. Evou Krchňavou, advokátkou so sídlom Rudlovská cesta 47, 974 01 Banská Bystrica o zaplatenie 1.196.529,12 EUR s prísl. Vedené pred Komerčným rozhodcovským súdom zriadeným Komorou pre obchodnú a spotrebiteľskú arbitráž, z.z.p.o (ďalej len „Rozhodcovský súd“) pod sp. zn. k3-2-19/2015 (pôvodná značka SARS 2/2015) dňa 31.12.2016 zastavené.
27.Súd z listinného dôkazu a to výpisu z účtu žalovaného v I. rade za obdobie 01.09.2009 až 30.09.2009 č. l. 354 až 355 mal za preukázané, že žalovaný v I. rade uhrádzal žalobcovi dňa 03.09.2009 sumu 151.917,- €, ďalej súd z výpisu z tohto účtu za obdobie 01.10.2009 až 30.10.2009 mal za preukázané, že žalovaný v I. rade dňa 12.10.2009 uhrádzal žalobcovi sumu 202.556,- € a tak isto mal za preukázané, že
dňa 14.10.2009 žalovaný v I. rade uhrádzal žalobcovi sumu 133.000,- € čo dáva dokopy sumu 487.473,- €.
28.Súd zo záverečného prednesu právneho zástupcu žalobcu zistil, že tento uviedol: ja si v rámci záverečnej reči dovolím odkázať na naše doteraz urobené písomné podania, ktoré tvoria súčasť súdneho spisu a v nich uvedené argumenty a citované rozhodnutia súdov. Máme jednoznačne za to, že argumentácia žalovaného neobstojí a žiadam preto konajúci súd, aby po zvážení skutočností a dôkazov rozhodol tak, ako žiadame v petite nášho čiastočného späťvzatia žaloby zo dňa 11.12.2019. Čo sa týka vlastne návrhov na doplnenie dokazovania tak súhlasím s návrhom sudcu, že vlastne vykonanie týchto ďalších dôkazov by bolo v rozpore o zásade rýchlosti a hospodárnosti konania, nakoľko podané trestné oznámenie bolo aj keď odmietnuté a čo sa týka akýchkoľvek pochybností pri predaji majetku v konkurze tieto mali byť riešené v predmetnom konkurznom konaní. V nadväznosti ešte na posledné vyjadrenie žalovaného si vlastne žalobca dovoľuje dať do pozornosti, že zostatok dlžnej istiny vlastne vyplýva z výpisu z úverového účtu spoločnosti TARQUS, ktorý bol predložený ako dôkaz a čo sa týka vlastne poslednej námietky na rozsah ručenia ručiteľa z úverovej zmluvy, tam taktiež vlastne poukazujeme na jednoznačné znenie úverovej zmluvy v zmysle ktorého ručiteľského prehlásenia, ručiteľ sa zaviazal, že uhradí istinu aj úroky aj akékoľvek pohľadávky vyplývajúce z predmetnej úverovej zmluvy.
29.Súd zo záverečného prednesu právnej zástupkyne žalovaného v II. rade zistil, že táto k veci uviedla: Vážený súd, teda my sa pridržiavame prednesov aj na dnešnom pojednávaní prednesených. Poukazujeme na to, že žalobca riadne nepreukázal svoj žalobný návrh v tom rozsahu ako v rozsahu tých námietok ako sme dnes poukazovali. Poukazujeme na to, že ručiteľ svoje ručiteľské prehlásenie poskytol žalovanému v I. rade len do výšky 100% poskytnutého úveru a že v rámci tohto ručiteľského prehlásenia nie je uvedené, že uspokojí aj príslušenstvo pohľadávky. Žalovaný v II. rade je toho názoru, že nedostatočným preukázaním nároku žalobcu v intenciách tak ako sme uvádzali nepreukázal svoj nárok a preto nie je možné v takomto rozsahu žalovaného v II. rade zaviazať na plnenie, ktoré požaduje.
30.Civilný sporový poriadok ukladá stranám sporu povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd, ale rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané je vždy vecou súdu a nie strán sporu. Na základe vyššie uvedeného súd ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania zo strany právnej zástupkyne žalovaného v II. rade zamietol a to z dôvodu hospodárnosti, nakoľko podľa názoru súdu súd mal dostatok dôkazov, aby vo veci mohol meritórne rozhodnúť a navrhované doplnenie dokazovania by podľa súdu nemalo ďalší vplyv na rozhodnutie v predmetnej veci, preto súd návrh na doplnenie dokazovania zo strany právnej zástupkyne žalovaného v II. rade z dôvodu hospodárnosti zamietol.
31.Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
32.Podľa § 304 ods. 1 Obchodného zákonníka, ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo jeho časť. Vzniku ručenia však nebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok spôsobilosti dlžníka brať na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel.
33.Podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.
34.Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
35.Podľa § 151 ods. 1 CSP, Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
36.Súd na základe vykonaného dokazovania po čiastočnom zastavení konania ohľadne sumy vo výške 1.096.529,12 € aj s príslušenstvom dospel k záveru, že návrh žalobcu je čiastočne dôvodný čo sa týka
zaplatenia sumy vo výške 100.000,- € a to z toho dôvodu, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, pričom súd vychádzal zo skutkových tvrdení, ktoré žalovaný v II. rade nepoprel a preto ich súd považoval za nesporné. Súd teda vychádzal z toho, že v konaní nebolo sporné, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným v I. rade ako dlžníkom bola uzavretá zmluva o úvere č. 028876-002 zo dňa 16.04.2008. Tak isto zo strany žalovaného v II. rade nebolo sporné, že žalovaný v II. rade prehlásil, že pokiaľ žalovaný v I. rade neuspokojí ktorúkoľvek pohľadávku žalobcu vyplývajúcu z úverovej zmluvy alebo jej časť uspokojí ju ako ručiteľ veriteľa až do výšky 100% poskytnutého úveru žalovaný v II. rade. V konaní tiež nebolo sporné, že k predmetnej úverovej zmluve boli uzavreté dodatok č. 1 zo dňa 07.05.2008 a dodatok č. 2 zo dňa 19.12.2008, na ktorých sa tiež nachádza prehlásenie žalovaného v II. rade ako ručiteľa, že súhlasí s vyššie uvedenými zmenami úverovej zmluvy. Súd ďalej v konaní mal za nesporne preukázané, že je síce pravda, že prebiehalo rozhodcovské konanie vo veci toho istého žalobcu voči tým istým žalovaným v I. a II. rade o zaplatenie tej istej sumy s príslušenstvom avšak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetné konanie bolo ku dňu 31.12.2016 s konečnou platnosťou zastavené a teda súd mohol rozhodovať o predmetnom žalobnom návrhu žalobcu. Súd ďalej mal za preukázané, že žalobca hodnoverným spôsobom preukázal, že žalovaný v I. rade titulom predmetnej zmluvy o úvere čerpal úver v celkovej sume 1.592.782,22 € čo vyplýva z predložených listinných dôkazov. Súd tak isto mal za preukázané, že v čase rozhodovania súdu o predmetnej žalobe nebola sporná tá skutočnosť, že predmetný úver bol najneskôr splatný v zmysle zmluvy o úvere ku dňu 19.06.2018, tak ako to bolo uvedené v článku III. ods. 1 predmetnej úverovej zmluvy, nakoľko predmetný úver aj s príslušenstvom mal byť splatný najneskôr do 19.06.2018. Z tohto dôvodu súd nepovažoval za podstatné, aby sa venoval okolnostiam v súvislosti s odstúpením od predmetnej úverovej zmluvy, nakoľko z hľadiska rozhodnutia súdu ohľadne tejto otázky by to nezmenilo nič ohľadne samotného rozhodnutia súdu vo veci. Súd teda mal jednoznačne preukázané, že v čase rozhodovania súdu predmetný úver bol splatný. Súd tak isto mal preukázané, že samotný žalovaný v I. rade v rámci konkurzného konania žalovaného v I. rade 08.04.2014 v rámci súvahy potvrdil tú skutočnosť, že titulom bankového úveru žalobcu ku dňu 08.01.2014 dlhoval žalobcovi sumu 1.167.889,61 €. Súd ďalej hodnoverným spôsobom mal za preukázané, že napriek obrane žalovaného v II. rade ohľadne troch mimoriadnych splátok o ktorých tvrdil žalovaný v II. rade, že boli realizované v období od 03.09.2009 do 14.10.2009 v celkovej výške 487.473,- €, tak k tomu súd uvádza, že samotný žalovaný v I. rade ku dňu 08.01.2014 napriek týmto mimoriadnym splátkam sám uviedol ako nezaplatenú čiastku titulom predmetného úveru sumu 1.167.889,61 € teda aj sám žalovaný v I. rade k tomuto dňu vychádzal z toho, že ešte titulom tohto úveru nezaplatil žalobcovi práve vyššie uvedenú sumu. Súd ďalej z príslušných rozhodnutí konkurzného súdu mal za preukázané, že v rámci konkurzu na majetok dlžníka t. j. žalovaného v I. rade bol žalobca uspokojený celkovou sumou 567.131,18 €. Táto skutočnosť tiež v konaní bola nesporná, pričom táto suma pozostáva z uspokojenia nezabezpečených pohľadávok v sume 10.994,72 €, ďalej z oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa v sume 546.408,56 € a tak isto z uspokojenia nezabezpečenej pohľadávky v sume 9.727,90 €.
37.Súd na základe vykonaného dokazovania v rámci svojho rozhodnutia vychádzal z nesporných skutočností medzi stranami sporu a to v prvom rade z toho, že žalobca poskytol žalovanému v I. rade titulom predmetnej zmluvy o úvere celkový úver vo výške 1.592.782.22 €. Ďalej súd vychádzal z toho, že samotný žalovaný v I. rade ku dňu 08.01.2014 dlhoval titulom tohto úveru žalobcovi sumu 1.167.889,61 € a ďalej súd vychádzal ako z nespornej skutočnosti, že v rámci konkurzného konania žalovaného v I. rade bol žalobca uspokojený celkovou sumou 567.131,18 €, tak ako je to vyššie uvedené. Súd teda mal za to, že žalobca hodnoverným spôsobom preukázal, že v čase rozhodovania súdu existovala ešte nezaplatená pohľadávka z predmetnej zmluvy o úvere minimálne vo výške 1.167.889,61 € mínus 567.131,18 € čo bolo nesporné, že po dni 08.01.2014 bola zo strany žalovaného v I. rade uspokojená predmetná pohľadávka v takejto výške, teda to predstavuje nespornú sumu 600.758,50 € ale žalobca sa domáhal od žalovaného II. rade zaplatenia sumy 100.000€ s príslušenstvom.
38.Na základe vyššie uvedeného súd teda dospel k záveru, že žalobca preukázal v čase rozhodovania súdu, že žalovaný v II. rade podpísal predmetnú úverovú zmluvu ako ručiteľ, pričom v zmysle § 303 Obchodného zákonníka veriteľovi písomne vyhlásil, že ho uspokojí ak dlžník voči nemu nesplní určitý záväzok stáva sa dlžníkovým ručiteľom, pričom žalobca v konaní preukázal, že je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa, keďže dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe, potom čo ho na to veriteľ písomne požiadal, čo vyplynulo aj zo samotného konkurzného konania žalovaného v I. rade. Z tohto dôvodu súd zaviazal žalovaného v II. rade ako ručiteľa na zaplatenie žalovanej sumy vo výške 100.000,- € v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
39.Súd žalobu v prevyšujúcej časti ohľadne úroku z omeškania zo sumy 100.000,- € vo výške 0,5% mesačne v zmysle predmetnej úverovej zmluvy zamietol a to z toho dôvodu, nakoľko súd vychádzal z gramatického výkladu ručiteľského prehlásenia žalovaného v II. rade na zmluve o úvere uzatvorenej dňa 16.04.2008, kde žalovaný v II. rade prehlásil, že uspokojí ako ručiteľ veriteľa t. j. žalobcu až do výšky 100% poskytnutého úveru. Teda súd vychádzal z toho, že žalovaný v II. rade urobil ručiteľské prehlásenie, ale len do výšky poskytnutého úveru a nie čo sa týka ďalšieho príslušenstva pohľadávky, tak ako sa na to zaviazal samotný žalovaný v I. rade pri uzavretí predmetnej zmluvy. Z tohto dôvodu, keďže podľa názoru súdu žalovaný v II. rade neurobil ručiteľské prehlásenie aj ohľadne toho, že uspokojí veriteľa mimo 100% výšky poskytnutého úveru, súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.
16. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
17. Súd aplikoval vyššie citované zákonné ustanovenia a o trovách konania súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, to znamená, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko tak žalobca ako aj žalovaný v II. rade boli v konaní čiastočne úspešní, keďže žalobca zobral žalobu čiastočne späť ohľadne sumy 1.096.529,12 € a bol úspešný v istine vo výške 100.000,- €, pričom zo strany žalovaného v I. rade v rámci konkurzu bol uspokojený v celkovej výške 567.131,18 €. Z týchto dôvodov súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, pričom samotný žalobca navrhoval o trovách konania rozhodnúť týmto spôsobom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1,§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).