Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Saz/5/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave sudkyňou JUDr. Ivanou Hauerlandovou, PhD. v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Marocké kráľovstvo, bez dokladu totožnosti, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, 930 07 Medveďov, Slovenská republika, zastúpený: Centrum právnej pomoci, so sídlom: Nám. Slobody 12, 81 O 05 Bratislava, IČO: 30798841, Kancelária Komárno, Dunajské nábrežie 14, 945 01 Komárno proti: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície PZ Nové Zámky, Bitúnkova 8, 940 02 Nové Zámky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: C./XXXX-XX zo dňa 08.02.2024 a o prepustenie zo zaistenia, takto

rozhodol:

I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta. II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Z napadnutého rozhodnutia č.: C./XXXX-XX zo dňa 08.02.2024 vyplýva, že žalovaný zaistil žalobcu dňa 08.02.2024 o 11.00 h podľa § 88 odsek I písmeno b) zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu administratívneho vyhostenia. Podľa § 88 odsek 4 zákona o pobyte cudzincov stanovuje dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 08.04.2024. Účastník konania bol dňa 10.07.2023 v čase o 23.25 h zadržaný hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Štúrovo pri obci Chľaba. Účastník konania nevedel, ani po poskytnutí potrebnej súčinnosti, hodnoverným spôsobom preukázať svoju totožnosť. Účastník konania bol hliadkou Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky v zmysle § 79 zákona o pobyte cudzincov dňa 11.07.2023 v čase o 10.00 h predvedený na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky k ďalším úkonom podľa zákona o pobyte cudzincov. Vykonanými lustráciami v informačných systémoch Policajného zboru bolo zistené, že účastník konania nedisponuje žiadnym oprávnením k zdržiavaniu sa na území Slovenskej republiky, resp. schengenského priestoru. Dňa 11.07.2023 začal správny orgán konanie vo veci administratívneho vyhostenia účastníka konania podľa§ 82 odsek 1 písmeno b) zákona o pobyte cudzincov účastníka konania v zápisnici vedenej pod číslom písomnosti C./XXXX-XX je nespochybniteľne preukázané, že účastník konania by tieto stanovené podmienky nevedel splniť a z tohto dôvodu správny orgán nemohol takúto povinnosť uložiť ako alternatívu voči jeho zaisteniu na výkon jeho administratívneho vyhostenia. Z uvedených vyjadrení účastníka konania je nepochybné, že správny orgán nemohol konať v zmysle § 89 odsek l písmená a) a b) zákona o pobyte cudzincov. Správny orgán sa dôkladne zaoberal ustanovením § 89 odsek l písmena a) a b) zákona o pobyte cudzincov a dospel k dôvodnému záveru, že účastníkovi konania nemôže uložiť povinnosť v zmysle vyššie citovaného paragrafu, nakoľko tento by svoju povinnosť uloženú správnym orgánom nevedel a ani nechcel reálne splniť, resp. vykonať. Účastník konania nevie a nechce preukázať zabezpečené ubytovanie a taktiež nespĺňa podmienku finančného zabezpečenia ďalšieho pobytu na území Slovenskej republiky. Podľa § 88 odsek 4 zákona

o pobyte cudzincov stanovuje správny orgán dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do dňa 08.04.2024. Uvedená doba zaistenia je nevyhnutná, počas ktorej správny orgán vykoná všetky dostupné úkony smerujúce k vyhosteniu účastníka konania z územia Slovenskej republiky. Doba zaistenia sa môže skrátiť, pričom presná doba zaistenia sa nedá presne určiť nakoľko závisí od viacerých neovplyvniteľných faktorov. Správny orgán v spolupráci s Útvarom policajného zaistenia pre cudzincov bude vykonávať všetky potrebné úkony smerujúce k vyhosteniu účastníka konania z územia Slovenskej republiky. Dôležitým faktorom od ktorého sa bude odvíjať dĺžka zaistenia účastníka konania je jeho spolupráca pri úkonoch smerujúcich k vystaveniu náhradného cestovného dokladu. Taktiež sa bude zabezpečovať pokrytie nákladov na samotné vyhostenie. V prípade účastníka konania, ktorý je štátnym príslušníkom D. kráľovstva, ktorý nedisponuje cestovným dokladom a odmieta spoluprácu s pracovníkmi útvaru policajného zaistenia pre cudzincov je potrebné vykonať úkony ako: overenie totožnosti účastníka konania (prostredníctvom konzulárneho odboru Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky (ďalej len „KO MZVaEZ SR“) na zastupiteľskom úrade krajiny, z ktorej pochádza účastník konania (uvedené úkony zaberú najviac času, nakoľko komunikácia s KO MZVaEZ SR býva v mnohých prípadoch komplikovaná. Po odoslaní žiadosti sa veľakrát stáva, že ÚPZC neobdrží odpoveď, je adresovaná ďalšia žiadosť na zastupiteľský úrad krajiny z ktorej cudzinec pochádza a zisťuje sa či im bola žiadosť cez KO MZVaEZ SR doručená. Z aplikačnej praxe vyplýva, že komunikácia z uvedenými úradmi je zdĺhavá a celý proces môže zabrať aj 8 týždňov), ak sa zastupiteľský úrad krajiny, z ktorej pochádza účastník konania nachádza mimo územia Slovenskej republiky a je potrebné, aby pracovníci zastupiteľského úradu vykonali osobný pohovor so zaisteným cudzincom mala byť vykonaná eskorta účastníka priamo na zastupiteľský úrad krajiny, z ktorej pochádza (v mnohých prípadoch mimo územia Slovenskej republiky) na účel vykonania pohovoru. Avšak v súčasnej dobe neexistuje žiadny právny podklad k tomu, aby bola takáto eskorta zaisteného cudzinca za účelom pohovoru na zastupiteľskom úrade možná, v prípade kladnej odpovede a po vykonaní uvedených úkonov sa odovzdáva žiadosť o vystavenie náhradného cestovného dokladu účastníka konania prostredníctvom KO MZVaEZ SR zastupiteľskému úradu krajiny, z ktorej pochádza, následne ak sú na základe zaslaných žiadostí vybavené požadované doklady pristúpi sa k vybavovaniu leteniek cez zmluvnú spoločnosť (čaká sa na odpoveď). Doba zaistenia je z pohľadu správneho orgánu priamo úmerná dobe potrebnej k vybaveniu všetkých potrebných náležitosti k reálnemu fyzickému vyhosteniu účastníka konania z územia Slovenskej republiky. Počas celej doby zaistenia bude správny orgán postupovať v zmysle ustanovenia § 90 odsek 1 písmeno d) zákona o pobyte cudzincov a v prípade, že zistí nové skutočnosti bude postupovať tak, aby účastníkovi konania nevznikla jeho zaistením žiadna bezdôvodná ujma. Vzhľadom k prebiehajúcemu konaniu o vyhostení, ktoré stále trvá, je zaistenie účastníka konania v súlade s článkom 5 odsek 1 písmeno f) predmetného Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Zaistenie účastníka konania pre účely administratívneho vyhostenia je zákonným pozbavením slobody osoby proti ktorej prebieha konanie o vyhostení z územia Slovenskej republiky. Samotný základ pre začiatok konania o reálnom vyhostení z územia Slovenskej republiky v zmysle článku 5 ods. 1 písm. f) predmetného Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd je nevyhnutná existencia rozhodnutia o administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky. Správny orgán považuje túto podmienku za splnenú, čoho dôkazom je nespochybniteľná existencia vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení vedeného pod číslom C./XXXX-XX zo dňa 11.07.2023 vydaného Oddelením cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky, v ktorom bol účastníkovi konania uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu 3 /tri/ roky. K výkonu administratívneho vyhostenia priamo slúži inštitút zaistenia cudzinca. Počas konania o zaistení sa správny orgán zaoberal aj otázkou rešpektovania súkromného a rodinného života v zmysle v článku 8 ods. 1 Dohovoru, správny orgán práva účastníkovi konania vyplývajúce z čl. 8 ods. 1 Dohovoru neupiera a plne ich rešpektuje. Účastník konania nemá na území Slovenskej republiky žiadnych rodinných príslušníkov. Správny orgán konal v jeho záujme a nebola mu spôsobená ujma, ktorá by mala za následok ohrozenie na jeho živote, zdraví a sociálnej existencii. Správny orgán preskúmal okolnosti veci a zistil, že sú splnené podmienky podľa§ 88 odsek 1 písmeno b) zákona o pobyte cudzincov.

2. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 26.02.2024 doručenou správnemu súdu dňa 05.03.2024 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: C./XXXX-XX zo dňa 08.02.2024 a prepustenia zo zaistenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 08.02.2024 bolo Žalobcovi doručené rozhodnutie žalovaného č.: C.- XXX/XXXX-XX zo dňa 08.02.2024 o zaistení (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým Žalovaný podľa ust. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) rozhodol o zaistení Žalobcu dňom 08.02.2024 a o jeho umiestnení v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov

(ďalej len „ÚPZC Medveďov“). Podľa ust. bola Žalovaným stanovená doba zaistenia Žalobcu na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 08.04.2024. Rozhodnutie Žalovaného Žalobca prevzal dňa 08.02.2024. Žalovaný v konaní o zaistení cudzinca podľa o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) rozhodnutím zo dňa 08.02.2024, č. C./XXXX-XX (ďalej len „ rozhodnutie žalovaného“) podľa tohto zákona rozhodol o Zaistení žalobcu dňom 08.02.2024 na čas nevyhnutne potrebný, najdlhšie však do 08.04.2024. Žalobca bol zaistený dňa 11.07.2023 na účel výkonu administratívneho vyhostenia. Dňa 02.08.2023 prijalo zariadenie pre cudzincov vyhlásenie žalobcu o žiadosti o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na jeho žiadosť o udelenie azylu a presvedčenie žalovaného, že žalobca podal žiadosť o udelenie azylu účelovo výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť administratívne vyhostenie, žalovaný vydal voči žalobcovi rozhodnutie o zaistení žiadateľa o azyl podľa a žalobcu ponechal v zaistení. S napadnutým rozhodnutím žalovaného žalobca nesúhlasí v celom jeho rozsahu z dôvodu, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre jeho nedostatočné odôvodnenie. Z obsahu ustanovenia je zrejmé, že účelom zaistenia žiadateľa o azyl podľa tohto zákonného ustanovenia je jeho ponechanie v zaistení, aby nedošlo k zmareniu jeho následného odsunu z územia dotknutého štátu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Je preto nevyhnutné, aby rozhodnutie žalovaného obsahovalo v súlade s a presvedčivé zdôvodnenie, že v danej veci nebolo možné uplatniť iné menej závažné prostriedky než zaistenie; že žiadosť o azyl bola výlučne účelová; a že naďalej existuje reálna možnosť následného vyhostenia žalobcu z územia Slovenskej republiky, pričom zrealizovanie účelu zaistenia možno uskutočniť v zákonnom stanovených lehotách. Napadnuté rozhodnutie žalovaného, na základe ktorého je žalobca držaný v zaistení, tieto atribúty riadneho odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu o zaistení žiadateľa o azyl nespĺňa a jeho držanie v zaistení na jeho podklade je preto nezákonné. Povinnosť správneho orgánu zaoberať sa potencialitou priznania medzinárodnej ochrany dotknutému žiadateľovi o azyl, pritom vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -50 zo dňa 09.10.2013, je súlade s právnym názorom vysloveným Súdnym dvorom EÚ v rozhodnutí zo dňa 30.05.2013 vo veci D. E. proti Polícia ČR C-534/11 obdobne Najvyšší súd SR v obdobných veciach, napr. v rozsudku sp. zn. zo dňa 2.10.2014 a Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. zo dňa 05.11.2014. Žalovaný prijal nesprávny záver o účelovosti žiadosti o azyl bez potrebných skutkových zistení a náležitého dokazovania dôvodov jeho žiadosti o azyl, ktoré sú ale nevyhnutným predpokladom na to, aby mohol žalovaný ponechať v zaistení cudzinca po tom, čo požiadal o udelenie azylu v zmysle psím. c) . Nesprávny a predčasný záver o účelovosti žiadosti o azyl a o riziku úteku vyvodil žalovaný iba z toho, že žalobca nepožiadal o azyl hneď pri jeho zadržaní. Žalobca žiadosť o azyl podal akonáhle to bolo možné. Žalobca žiadosťou o azyl realizuje svoje právo na azyl. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný vôbec nezisťoval konkrétne dôvody žalobcovej žiadosti o azyl a ani ich následne nekonfrontoval s všeobecne dostupnými informáciami o krajine pôvodu žalobcu. Žalobca ako žiadateľ o azyl má právo byť umiestnený v zariadeniach spadajúcich pod ministerstvo vnútra. Žalobca o azyl požiadal z dôvodu, že v prípade návratu do krajiny pôvodu mu hrozí prenasledovanie a smrť, a to kvôli tomu, že žalobca spolupracoval s miestnou políciou. V prípade, ak by žalovaný pristúpil k udeleniu miernejších opatrení nahrádzajúcich zaistenie, žalobca má prostriedky a možnosti na to, aby si zabezpečil ubytovanie a uhradil nevyhnutné výdavky na zabezpečenie základných potrieb. V prípade žiadateľov o azyl platí základný princíp, resp. prezumpcia proti zaisteniu cudzinca žiadateľa o azyl. Pokiaľ sú k dispozícii v systéme také alternatívy, akými sú napr. špecializované ubytovacie centrá a zariadenia pre žiadateľov o azyl, potom treba tieto opatrenia uplatniť ako prvé. Aj v zmysle odporúčania Rady Európy (Odporúčanie Rady ministrov Rec(2003)5 z 16.04.2003) sa zaistenie žiadateľov o azyl má okrem iného uskutočniť iba po dôkladnom preskúmaní jeho nevyhnutnosti v každom jednotlivom prípade. Vo veci žalobcu neboli zistené či preukázané také skutočnosti, ktoré by bránili uloženiu miernejšieho alternatívneho opatrenia nahrádzajúceho zaistenie napr. formou hlásenia pobytu, keďže žalobca je oprávnený sa zdržiavať v azylovom zariadení, kde by mu boli zabezpečené základné potreby. Taktiež neboli zistené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho ponechanie v zaistení po podaní žiadosti o azyl, či preukazovali výlučnú účelovosť jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu. Žalobca má zároveň za to, že žalovaný v rozhodnutí o zaistení žalobcu neodôvodnil náležite a na individuálnom princípe prejednávania vecí dĺžku stanovej doby zaistenia a rozhodnutie je preto nepreskúmateľné. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov SR je takéto pochybenie podstatnou

vadou, ktorá ovplyvňuje zákonnosť celého rozhodnutia, pretože doba zaistenia je esenciálnou zložkou inštitútu zaistenia. V zmysle konštantnej rozhodovacej praxe všeobecných súdov SR správny orgán je povinný zdôvodniť, prečo je potrebná práve stanovená dĺžka zaistenia. Správny orgán je totiž v rámci rozhodovania o zaistení povinný skúmať, či zaistením osoby bol naplnený účel, vyplývajúci z príslušných zákonných ustanovení a či rozhodnutím o zaistení nedošlo k neprimeranému zásahu do práv účastníka, chránených inými právnymi predpismi. Podľa názoru odvolacieho súdu lehotu zaistenia je potrebné určiť presne a výstižne. Dĺžka zaistenia musí byt' tiež náležite odôvodnená existujúcimi skutočnosťami v konkrétnom prípade, ktoré odôvodňujú takýto čas nevyhnutne potrebný na zaistenie cudzinca. Odporca je povinný zdôvodniť dĺžku doby zaistenia, najmä tiež pokiaľ využije maximálnu dobu zaistenia. Takéto pochybenie je podstatnou vadou, ovplyvňujúcou zákonnosť rozhodnutia ako celku, pretože doba zaistenia je esenciálnou zložkou inštitútu zaistenia (Mestský súd v Prahe sp. zn. zo dňa 14.03.2011) ... „ (napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. ISp/20/2012, sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). V záujme presvedčivosti rozhodnutia o obmedzení osobnej slobody jednotlivca v správnom konaní nemala v jeho odôvodnení absentovať zmienka o vyššie uvádzaných súvislostiach medzi a azylovým konaním a právnymi účinkami rozhodnutí v nich vydávaných. Nedostatky riadneho odôvodnenia rozhodnutia avšak nemôžu byť konvalidované prípadným dodatočným vysvetlením resp. doplňujúcim vyjadrením žalovaného a ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať resp. absentujúce argumenty žalovaného nahrádzať svojimi a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým mal dospieť žalovaný, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správnych orgánov v agende vymedzenej . Keďže žalovaný nedostatočne odôvodnil zásah do základného práva na osobnú slobodu žalobcu, tým nesplnil základné podmienky pre ich zaistenie, pretože nepreskúmateľné, rozhodnutie je nezákonné, domáha sa žalobca zrušenia napadnutého rozhodnutia a prepustenia zo zaistenia.

3. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 01.03.2024 uviedol, že žalovaný dňa 08.02.2024 vydal rozhodnutie o zaistení číslo C. XX-X-XXX/XXXX-XX podľa písmeno b) , ktoré bolo dňa 08.02.2024 doručené samotnému žalobcovi. O predmetnom rozhodnutí o zaistení je možné po opätovnom preskúmaní všetkých dostupných dôkazov konštatovať, že je plne v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalovaný preskúmal správnu žalobu v plnom rozsahu. Pri preskúmaní vychádzal z administratívneho spisu žalobcu. Z odôvodnenia rozhodnutia o zaistení vyplýva, že žalovaný zaistil žalobcu podľa písmeno b) . Žalobca bol zaistený na účel výkonu administratívneho vyhostenia z územia Slovenskej republiky. Preskúmaním predmetnej správnej žaloby bolo zistené, že žalobca so zaistením nesúhlasí v celom jeho rozsahu z dôvodu, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre jeho nedostatočné odôvodnenie. K uvedenému žalovaný uvádza, že žalobca bol dňa 08.02.2024 zaistený rozhodnutím o zaistení vedeným pod číslom C./XXXX-XX na základe právoplatného rozhodnutia o administratívnom vyhostení vedeného pod číslom C. XX-XXXX-XXX/XXXX-E., ktoré bolo dňa 11.07.2023 pretlmočené a doručené žalobcovi. V predmetnom rozhodnutí o zaistení bola stanovená doba zaistenia do 08.04.2024. Na základe vyššie uvedeného je jasne preukázané, že zaistením žalobcu žalovaný smeroval k naplneniu účelu zaistenia, ktorým je reálne vyhostenie žalobcu z územia Slovenskej republiky. Dobu zaistenia stanovil správny orgán po dôkladnom vyhodnotení osoby žalobcu. Správny orgán vychádzal zo skutočnosti všeobecnej známej z jeho praxe, pričom jednoznačnú dobu zaistenia nie je možné dopredu určiť, nakoľko táto doba závisí od viacerých nepredpokladaných faktorov. Žalobca - cudzinec, ako právne spôsobilý subjekt je povinný na území Slovenskej republiky dodržiavať právne predpisy platné na jej území, medzinárodné zmluvy a dohovory, ktorými je Slovenská republika viazaná, vychádzať z nich vo svojom konaní a rešpektovať ich. V prípade, že nerešpektuje zákony, musí niesť za porušenie zákona, zákonom stanovené opatrenia a sankcie. Rozhodnutie o zaistení vedené pod číslom C. XX-X-XXX/ XXXX-XX je plne v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, , , zákonom číslo o správnom konaní, resp. medzinárodnými zmluvami a dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Navrhol, aby Správny súd v Bratislave žalobu navrhovateľa voči rozhodnutiu číslo C. F. X-X- XXX/XXXX-XX zamietol a žalobcu zo zaistenia neprepúšťal.

4. Podľa o správnom konaní (správny poriadok), v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

5. Podľa o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny a) v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa , ak 1. existuje riziko jeho úteku, alebo 2. štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy výkonu jeho administratívneho vyhostenia, b) na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia, c) na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku, alebo d) na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy, 78) ak neoprávnene prekročil vonkajšiu hranicu alebo má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt.

6. Podľa o pobyte cudzincov, rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.

7. Podľa o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.

8. Podľa , žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený.

9. Podľa , ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

10. Podľa , ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa , rozsudkom podľa povahy veci a) zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia a nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia, b) uloží žalobcovi po vykonanom dokazovaní miernejšie donucovacie opatrenie podľa osobitného predpisu, ktorým sa v plnom rozsahu nahrádza napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia, a nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia (plná jurisdikcia), c) zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia, ak obsahovalo odstrániteľné vady, a vec vráti na ďalšie konanie žalovanému, d) určí, že napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia bolo nezákonné.

11. Správny súd podľa vychádzal zo skutkového stavu zisteného žalovaným, ktorý je zosumarizovaný vyššie.

12. Žalobca namietal, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre jeho nedostatočné odôvodnenie. Žalovaný vo svojom rozhodnutí taktiež nepreukázal nemožnosť uloženia iných (miernejších) donucovacích opatrení.

13. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zaistil žalobcu podľa na dobu dvoch mesiacov na účel výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení.

14. Doba zaistenia podľa predchádzajúceho rozhodnutia o zaistení podľa § 88 ods. 1 písm. b) bola dva mesiace od 11.07.2023 do 11.10.2023, podľa napadnutého rozhodnutia o zaistení dva mesiace od 08.02.2024 do 08.04.2024 (s výnimkou zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. c) od 11.10.2023 do 11.01.2024, resp. 09.02.2024, ktorá sa však do tejto doby nezapočítava), čo znamená, že celková doba zaistenia podľa týchto rozhodnutí je určená na štyri mesiace, čo neprekračuje ani základnú maximálnu dobu zaistenia podľa a doba zaistenia reflektuje predpokladanú dĺžku realizácie administratívneho vyhostenia, nepochybne známu žalovanému z jeho úradnej činnosti.

15. Žalobca smeroval svoju argumentáciou k tomu, že požiadal o azyl, no táto je s poukazom na prezaistenie žalobcu napadnutým rozhodnutím na účely administratívneho vyhostenia bezpredmetná, rovnako aj rozhodnutia súdov, na ktoré poukazoval žalobca sa týkajú zaistenia žiadateľa o azyl. Na základe uvedeného posúdil argumentáciu žalobcu z dôvodu žiadosti o azyl za bezdôvodnú.

16. Súd konštatuje, že tento postup žalovaného (stotožnenie, vystavenie cestovných dokladov a za tým účelom zaistenie práve na tento účel, následne administratívne vyhostenie) je možný a aj efektívny. Tento proces si vyžaduje čas z dôvodov uvedených vo vyjadrení žalovaného, v danom prípade zaistenie na nevyhnutne potrebný čas zodpovedá tomuto časovému úseku (2 + 2 mesiace) a nepresahuje maximálnu zákonnú lehotu zaistenia.

17. Žalobca namietal, že žalovaný vo svojom rozhodnutí taktiež nepreukázal nemožnosť uloženia iných (miernejších) donucovacích opatrení.

18. Podľa ods. ods. 1 o pobyte cudzincov, policajný útvar, ktorý koná vo veci zaistenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku.

19. Podľa ods. ods. 2 o pobyte cudzincov, o druhu a spôsobe uloženia povinnosti podľa odseku 1 rozhoduje policajný útvar, pričom prihliada na osobu štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho pomery a mieru ohrozenia účelu zaistenia. Povinnosť podľa odseku 1 však nemožno uložiť, ak ide o konanie vo veci administratívneho vyhostenia z dôvodu podľa alebo písm. b).

20. Podľa ods. ods. 3 o pobyte cudzincov, policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa odseku 1 len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa ; to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl. O uložení povinnosti podľa odseku 1 môže policajný útvar rozhodnúť aj počas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny. Proti rozhodnutiu o uložení povinnosti podľa odseku 1 sa nemožno odvolať.

21. Podľa o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny pri vstupe cez vonkajšiu hranicu na hraničnom priechode je povinný preukázať finančné prostriedky potrebné na pokrytie nákladov spojených s jeho pobytom na území Slovenskej republiky.

22. Podľa o pobyte cudzincov, Ministerstvo vnútra podľa osobitného predpisu vydá všeobecne záväzný právny predpis, v ktorom určí sumu finančných prostriedkov

potrebných na pokrytie nákladov spojených s pobytom štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky.

23. Podľa vyhlášky MV SR č. o určení sumy finančných prostriedkov potrebných na pokrytie nákladov spojených s pobytom štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky, suma finančných prostriedkov potrebná na pokrytie nákladov spojených s pobytom štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky sa určuje vo výške 56 eur na osobu a deň pobytu.

24. Podľa vyhlášky MV SR č. , ak má štátny príslušník tretej krajiny pobyt na území Slovenskej republiky čiastočne uhradený, pri vykonávaní hraničnej kontroly sa na túto skutočnosť prihliada.

25. Čo sa týka námietky žalobcu, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nedostatočne zaoberal možnosťou využitia miernejších opatrení podľa a , súd poukazuje na to, že aplikácia miernejších opatrení k zaisteniu je podmienená podľa ods. ods. 3 o pobyte cudzincov tým, že žalobca ako štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa , ktorá je podľa vyhlášky MV SR č. (vykonávací predpis k ) vo výške 56 eur na osobu a deň pobytu. Zo zápisnice o podaní vyjadrenia zo dňa 08.02.2024 vyplýva, že žalobca nemá na území Slovenskej republiky žiadne ubytovanie a ani si žiadne zabezpečovať nebude, nemí ani peniaze a po prepustení odíde do cieľovej krajiny, ktorou je Francúzsko, teda v tom čase nedisponoval finančnou hotovosťou na realizovanie úkonov administratívneho vyhostenia potrebný čas v trvaní minimálne dvoch mesiacov a teda žalobca by na účely aplikácie alternatívnych miernejších opatrení k zaisteniu musel sám preukázať, že disponuje finančnou hotovosťou minimálne vo výške 60 dní x 56,- €, čo je najmenej 3.360,- €. Žalobca nepreukázal ani to, že má zabezpečené ubytovanie počas predpokladanej doby zaistenia ani to, že disponuje akýmkoľvek finančným zabezpečením pobytu vo výške ustanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom. V nadväznosti na uvedené žalovaný v napadnutom rozhodnutí dôvodne dospel k záveru, že žalobca nespĺňa podmienky, za ktorých by mu mohla byť uložená povinnosť podľa alebo b)

26. Rozhodnutie žalovaného je preto v namietanej časti nedostatočného odôvodnenia dĺžky doby zaistenia dostatočné, zrozumiteľné a obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti.

27. Zaistenie cudzinca predstavuje citeľný zásah do najvýznamnejších práv jednotlivca, a to do práva na slobodu pohybu a pobytu. Takýto zásah môže byť prípustný len za prísne vymedzených podmienok definovaných najmä . Úspešnosť námietok voči rozhodnutiu o zaistení môže obstáť jedine v prípade, ak žalobca svojimi námietkami spochybní zákonnosť rozhodnutia o jeho zaistení, inými slovami ak preukáže, že neboli splnené podmienky jeho zaistenia, resp. podmienky predĺženia zaistenia (podobne aj rozhodnutie NS SR sp. zn. ), čo sa však v danom prípade žalobcovi nepodarilo.

28. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo je v súlade so , ako aj so Správnym poriadkom. Žalovaný pred vydaním napadnutého rozhodnutia riadne zistil skutkový stav podľa Správneho poriadku, odôvodnenie rozhodnutia je dostatočne zrozumiteľné, obsahujúce všetky zákonom požadované náležitosti ( Správneho poriadku), a je z neho zrejmé akými úvahami bol vedený žalovaný pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s vyjadreniami žalobcu. Správny súd preto nemal inú možnosť ako správnu žalobu v celom rozsahu podľa zamietnuť.

29. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa , a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať. Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára

2018 sp. zn. ). Na konanie pred správnym súdom sa okrem zásady hospodárnosti podľa primerane použijú aj princípy, na ktorých spočíva ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Rozsudok správneho súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku ( ). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je sedem dní od doručenia rozhodnutia správnemu súdu v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia ( ). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia ( ). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v , ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu ( ). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a , ak je žalovaným Centrum právnej pomoci ( ).