Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30Ek/1245/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Fragokov - export, výrobné družstvo, Budovateľská 67, 080 01 Prešov, IČO: 36476714, zast.: JUDr. Vladimír Zeleňák, Letná 47, 040 01 Košice-Sever, IČO: 17080231 proti povinnému: Dopravné stavby, a.s., Námestie sv. Michala 171/4, 919 30 Jaslovské Bohunice, IČO: 36834921, zast.: Mgr. Jozef Hajdu, advokát, so sídlom AK Košice - Krásna, Urbárska 26, o vymoženie trov konania 3364,26 EUR, vedenej u súdneho exekútora Mgr. Ľudovít Zelíska so sídlom exekútorského úradu Podzámska 37, 92001 Hlohovec, IČO: 36091669, pod sp. zn. 194EX 441/19, o návrhu na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom dňa 05.03.2020, sp. zn. , takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .

II. Súd oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov právneho zastúpenia voči povinnému v súvislosti s rozhodovaním o sťažnosti vo výške 91,42 EUR, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

odôvodnenie:

1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 31.07.2019, domáhal od povinného vymoženia sumy 3 364,26 EUR priznanej exekučným titulom - uznesením Okresného súdu Prešov, sp. zn. zo dňa 10.06.2019 a trov exekúcie.

2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 05.03.2020 rozhodnutie, ktorým zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov exekučného konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uvádzal, že exekučným titulom pre začatie exekučného konania je právoplatné a vykonateľné uznesenie Okresného súdu Prešov, sp. zn. - 426 zo dňa 10.06.2019 ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.07.2019 a vykonateľnosť dňa 16.07.2019 o zaplatenie sumy 3364,26 EUR. Súdne konanie vo veci zaplatenia sumy vo výške celkovo 61 709,75 EUR s príslušenstvom bolo začaté dňa 04.12.2014. Uznesením zo dňa 14.06.2018, č.k. - 418 právoplatným dňa 07.07.2018 Okresný súd v Prešove vzhľadom na späťvzatie žaloby konanie zastavil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. Súbežne s prebiehajúcimi súdnymi konaniami bola uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 24.08.2016, sp. zn. povolená reštrukturalizácia povinného (Obchodný vestník č. 169/2015 zo dňa 02.09.2016, zn. K020175). Následne Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 09.05.2017, sp. zn. bol potvrdený reštrukturalizačný plán povinného a samotná reštrukturalizácia skončená (Obchodný vestník č. 93/2017 zo dňa 17.05.2017, zn. ). S poukazom na ustanovenie v spojení s , a o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov mali byť podľa povinného obidve vyššie uvedené konania vo veci samej skončené zo zákona, bez potreby vydávať uznesenie o zastavení konania. Nakoľko predmetná pohľadávka bola žalobcom prihlásená do reštrukturalizačného konania mala byť podľa názoru povinného celkovo vysporiadaná v uvedenom konaní. Oprávnený uviedol, že návrh povinného

smeruje nie voči exekúcii, ale exekučnému titulu, čo Exekučný poriadok nepripúšťa. Mal za to, že nie sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie, ani exekútorom, ani súdom, nakoľko dôvody uvádzané povinným v návrhu na zastavenie exekúcie neexistujú a nie je možné ich subsumovať ani pod jedno z ustanovení § 61k ods. 1 písm. a) až d) Exekučného poriadku. Exekučný titul považoval naďalej za platný, materiálne a formálne vykonateľný a na vykonaní exekúcie trval v celom rozsahu. V konaní vedenom pred Okresným súdom Prešov č.k. , Okresný súd Prešov listom zo dňa 09.04.2018 vyzval oprávneného ako žalobcu, aby mu oznámil, či trvá na podanej žalobe z dôvodu, že pohľadávka, ktorá je predmetom súdneho sporu č.k. je prejednávaná ako popretá pohľadávka Okresným súdom Trnava, resp. či navrhuje konanie zastaviť. Na základe tejto výzvy žalobca zobral žalobu späť a navrhol konanie zastaviť, následne Okresný súd Prešov rozhodol uznesením zo dňa 14.06.2018 tak, že konanie zastavil, priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady rozhodne uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku zo žaloby. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 07.07.2018 a stalo sa vykonateľným. Uznesením, č.k. zo dňa 10.06.2019, Okresný súd zaviazal žalovaného (v exekučnom konaní povinného) zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 3364 EUR. Aj toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 11.07.2019 a stalo sa vykonateľným 16.07.2019 a teda aj exekučný titulom v exekučnom konaní č. 194EX 441/2019. Ďalej poukázal na skutočnosť, že povinný ako žalovaný nenamietal nezákonnosť týchto rozhodnutí, nevyužil patriace mu opravné prostriedky, ani proti uzneseniu Okresného súdu Prešov o zastavení konania, ani proti uzneseniu o priznaní trov konania žalobcovi a preto jeho návrh na zastavenie exekúcie považuje v tomto štádiu za nezákonný a z tohto dôvodu aj za neúčinný. Na základe uvedených skutočností žiadal návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť.

3/ Vyšší súdny úradník za použitia ustanovení , , a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“) a , , , a o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) uviedol, že exekučným titulom v predmetnom konaní je uznesenie Okresného súdu Prešov, sp. zn. - 426 zo dňa 10.06.2019 ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.07.2019 a vykonateľnosť dňa 16.07.2019. Povinný nijako neosvedčil, že tento exekučný titul je v súčasnosti zrušený, čím sú dané zákonné predpoklady na vymáhanie neuhradenej sumy. Zdôraznil, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, teda preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom exekučného titulu je exekučný súd viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR ). Vo vykonávacom konaní už súd vychádza z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v základnom konaní v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný titul, na základe ktorého oprávnený vymáha voči povinnému sumu 3 364,26 EUR bol vydaný dňa 10.06.2019, nadobudol právoplatnosť dňa 11.07.2019 a vykonateľnosť dňa 16.07.2019, t.j. po skončení reštrukturalizácie. Z uvedených skutočností je zrejmé, že pohľadávka oprávneného vznikla po ukončení reštrukturalizačného konania, ktoré uznesením Okresného súdu Trnava ukončilo dňa 09.05.2017 samotnú reštrukturalizáciu a teda nejedná sa o pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii prihlasuje prihláškou. Povinný tak nepreukázal dôvody, pre ktoré by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. že exekučný titul bol zrušený alebo že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

4/ Proti rozhodnutiu bola v zákonom stanovenej lehote doručená sťažnosť povinného, v ktorej uviedol, že Okresný súd Banská Bystrica sa pri svojom rozhodovaní nevysporiadal predovšetkým s otázkami účinkov reštrukturalizačného konania povinného, ktoré prebiehalo súbežne s konaním vo veci uplatnenej pohľadávky oprávneného, a ktoré bolo síce na podnet oprávneného zastavené, avšak k zastaveniu konania malo dôjsť zo zákona dňa 18.05.2017 - skončením reštrukturalizácie povinného. Poukázal na , v zmysle ktorého konania vo veci vymáhania pohľadávok voči povinnému sa zastavujú momentom zverejnenia uznesenia súdu, ktorým potvrdí reštrukturalizačný plán a súčasne rozhodne o skončení reštrukturalizačného konania. Aj v prípade zastavenia súdnych konaní k tomuto dochádza ex lege, a preto súd o zastavení (rovnako ani o prerušení) osobitne nerozhoduje. V exekučnom titule

sa nesprávne uviedlo, že predchádzajúce rozhodnutie Okresného súdu Prešov zo dňa 14.06.2018, č. k. - 418, ktorým mal byť oprávnenému priznaný nárok na náhradu trov konania, malo nadobudnúť právoplatnosť dňa 07.07.2018, pretože: a) povolením reštrukturalizácie povinného dňa 03.09.2016 sa konanie vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. bez ďalšieho prerušilo, b) skončením reštrukturalizácie povinného dňa 18.05.2017 sa konanie vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. bez ďalšieho zastavilo. V skončenom konaní teda súd nemohol rozhodovať ani o trovách konania. Pokiaľ účastník mal záujem na úhrade trov konania, ktoré mu vznikli do povolenia reštrukturalizácie, musel si ich uplatniť prihláškou. Oprávnený si predmetnú pohľadávku vrátane náhrady trov konania síce prihlásil v reštrukturalizačnom konaní povinného, ale jeho pohľadávka bola popretá reštrukturalizačným správcom a oprávnený neskôr žalobu o určenie vymáhanej pohľadávky vzal späť, teda právo vymáhať ju zaniklo. Pokiaľ napriek uvedenému súdy v konaní ďalej postupovali a rozhodli, ich rozhodnutia vo veci samej a o nároku na náhradu trov konania sú ničotné, v dôsledku čoho sa na ne hľadí, ako keby vôbec neboli vydané. Podľa aktuálneho rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.03.2017, sp. zn. , ak uznesenie vyššieho súdneho úradníka o výške náhrady trov konania nesprevádza správne formulované rozhodnutie o priznaní samotného nároku na náhradu trov konania, tak rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka nie je vykonateľné. Na základe vyššie uvedeného, nakoľko sú tu skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu navrhol, aby príslušný exekučný súd uznesenie č. k. z 5.3.2020 zrušil, alebo zmenil a návrhu na zastavenie exekúcie vyhovel.

5/ Oprávnený žiadal sťažnosť povinného zamietnuť, keďže v nej povinný neuviedol žiadne nové skutočnosti, ani dôkazy. Cieľom tejto sťažnosti bol podľa neho oddialiť nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia a brániť v exekúcii vykonateľného exekučného titulu. Povinný sa snaží v exekučnom konaní dosiahnuť zmenu, resp. zrušenie exekučného titulu, čo náš právny poriadok neumožňuje. Povinný, ako žalovaný, nevyužil všetky mu dostupné prostriedky v konaní sp. zn. a voči uzneseniu Okresného súdu Prešov, č. k. -426, IČS: 8114231607 zo dňa 10.6.2019 nepodal odvolanie, následkom čoho toto uznesenie sa stalo právoplatným a vykonateľným. Oprávnený zastáva názor, že exekučný súd nemá oprávnenie v tomto konaní zmeniť exekučný titul, ani ho zrušiť, ani ho prehlásiť za nevykonateľný. Obranu povinného s odkazom na reštrukturalizačné konanie, považoval v tomto konaní za irelevantnú. Ani odkaz povinného subsumovať jeho sťažnosť a v konečnom dôsledku dosiahnuť zastavenie exekučného konania s poukazom na rozhodnutie NS SR z 23.3.2017, sp. zn. , neumožňuje v tomto konaní dosiahnuť zastavenie exekučného konania. Zastavenie exekučného konania súdom, upravuje § 61 Exekučného poriadku, z ktorého jasne vyplýva, kedy súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, alebo v časti. Ani jeden z dôvodov pre zastavenie exekúcie nebol preukázaný a na strane povinného, ani neexistujú relevantné dôvody, na podanie sťažnosti proti uzneseniu exekučného súdu o zamietnutí návrhu povinného. Exekučný súd toto svoje uznesenie dôkladne odôvodnil a oprávnený ho považuje za správne, po vecnej tak po právnej stránke. V ostatnom sa oprávnený v celom rozsahu pridržiaval svojho vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 30.10.2019. Zároveň žiadal priznať nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, za každý úkon, včítane režijného paušálu a DPH, nakoľko právny zástupca oprávneného je platca DPH.

6/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

7/ Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia (ďalej len „“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8/ Podľa sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.

9/ Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

10/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho

exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

11/ Podľa súdne a rozhodcovské konania o pohľadávkach, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou, sa povolením reštrukturalizácie prerušujú; tieto nároky možno uplatniť voči dlžníkovi len spôsobom podľa a .

12/ Podľa zverejnením uznesenia súdu o skončení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania a zastavujú sa konania prerušené podľa . Ak zo záväznej časti plánu nevyplýva niečo iné, zaniká tiež funkcia veriteľského výboru a funkcia správcu.

13/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a zistil, že sťažnosť povinného nie je dôvodná.

14/ V konaní nebolo sporné, že na povinného sa viedlo reštrukturalizačné konanie, keď reštrukturalizácia bola na dlžníka (v procesnom postavení povinného v tejto exekúcii) povolená uznesením Okresného súdu Trnava, sp. zn. zo dňa 24.08.2016, pričom toto uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 169/2016 dňa 02.09.2016. Reštrukturalizácia bola skončená po potvrdení reštrukturalizačného plánu, uznesením Okresného súdu Trnava, sp. zn. zo dňa 09.05.2017, zverejneného v Obchodnom vestníku č. 93/2017 dňa 17.05.2017.

15/ Súbežne s reštrukturalizačným konaním povinného prebiehalo súdne konanie pred Okresným súdom Prešov, sp. zn. , ktoré začalo ešte v roku 2014 a bolo zastavené rozhodnutím zo dňa 14.06.2018, č.k. -418, ktorým bolo zároveň rozhodnuté o nároku na trovy konania tak, že súd (výrokom II.) priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.07.2018 (čo vyplýva aj z bodu 4. Odôvodnenia následne vydaného uznesenia o výške trov konania zo dňa 10.06.2019). Uznesením Okresného súdu Prešov, č.k. -426 zo dňa 10.06.2019, na podklade ktorého sa vedie exekúcia, bolo rozhodnuté o povinnosti žalovaného (povinného v exekúcii) zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 3 364,26 EUR. Z uvedeného vyplýva, že k vydaniu rozhodnutia o nároku na trovy exekúcie ako aj jeho výške tak došlo po skončení reštrukturalizačného konania.

16/ V súvislosti s reštrukturalizáciou povinného (žalovaného v základnom konaní) je potrebné zdôrazniť, že v priebehu konania vedeného Okresným súdom Prešov pod sp. zn. došlo v zmysle ustanovenia k jeho prerušeniu, čo bránilo súdu rozhodnúť o nárokoch žalobcu, vrátane nároku na náhradu trov konania. Či však bol postup Okresného súdu Prešov spočívajúci v úkonoch a rozhodnutiach vydaných po skončení reštrukturalizácie správny, už exekučnému súdu neprináleží posudzovať, na čo už v napadnutom uznesení upozornil vyšší súdny úradník. Pokiaľ mal povinný za to, že súd v základnom konaní nepostupoval správne, mal možnosť využiť opravné prostriedky voči rozhodnutiam Okresného súdu Prešov. Jeho obrana poukazujúca na nesprávnosť exekučného titulu, ktorým mu bola uložená povinnosť plniť oprávnenému, je v štádiu exekučného konania bezvýznamná.

17/ Námietka povinného spočívajúca v tom, že oprávnený si trovy konania mal uplatniť prihláškou v reštrukturalizácii, rovnako predstavuje obranu, ktorú mohol uplatňovať len v základnom konaní. K možnosti náhrady trov základného konania zastaveného v dôsledku reštrukturalizácie sa vyjadril aj Ústavný súd SR v náleze, sp. zn. z 08.11.2017, v ktorom vyslovil, že: „Trovy konania, ktoré vynaložila sťažovateľka v priebehu konania pred súdom, sú procesnoprávnym nárokom, ktorý vzniká až okamihom rozhodnutia súdu o tom, že jeden z účastníkov konania má na ich náhradu nárok a druhý z účastníkov konania je ich povinný uhradiť. Iba súd, ktorý koná vo veci samej, má právomoc rozhodnúť o povinnosti hradiť trovy konania ( ) a túto právomoc nie je možné preniesť na iný subjekt. Súd tak urobí na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Výnimkou je ods. 3 už spomenutého ustanovenia, ktorý umožňuje v zložitejších prípadoch rozhodnúť o trovách do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo konanie prerušené, súd v tomto štádiu nie je oprávnený rozhodovať o trovách konania. V štádiu prerušenia konania preto ani nemôže vzniknúť pohľadávka spočívajúca v povinnosti nahradiť trovy konania, ktorá môže vzniknúť, ako

to vyplýva z už uvedeného, len na základe rozhodnutia súdu o povinnosti nahradiť trovy konania. Z tohto dôvodu je vylúčené, aby si účastník konania mohol počas prerušenia konania uplatňovať pohľadávku trov konania v reštrukturalizačnom konaní bez toho, aby mu právo na náhradu trov konania bolo priznané rozhodnutím príslušného súdu.“

18/ Názor, že nárok na náhradu trov konania má základ v procesnom práve a vzniká až právoplatnosťou rozhodnutia súdu, ktoré má v tomto smere konštitutívnu povahu vyslovil aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí, sp. zn. .

19/ Vzhľadom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že oprávnenému nárok na trovy základného konania vznikol až právoplatnosťou rozhodnutia o ich priznaní (v priebehu reštrukturalizácie povinného nárok na ich náhradu ešte neexistoval), ktorá právoplatnosť nastala po skončení reštrukturalizačného konania a preto sa naň účinky reštrukturalizácie, resp. jej skončenia, nevzťahovali. Pokiaľ ide o skutočnosť, že súd v základnom konaní rozhodol o povinnosti plnenia náhrady trov povinným, opäť platí, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nemožno stotožňovať s opravným prostriedkom, ktorým by sa napádal exekučný titul alebo vady konania, ktoré mu predchádzalo. Exekučný súd si nemôže prisvojovať postavenie odvolacieho súdu, pretože by sa tým nezákonným spôsobom fakticky rozširovala pôsobnosť opravných konaní, ktorých účelom je v rámci nachádzacieho konania preskúmavať možné vecné pochybenie príslušného orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.

20/ Rozhodnutie Okresného súdu Prešov, ktorým bola povinnému uložená povinnosť nahradiť trovy konania oprávnenému (žalobcovi v základnom konaní) nemožno považovať ani za nulitný akt ako to tvrdil povinný. Ako už bolo vyššie uvedené o trovách základného konania mohol rozhodnúť len súd, pred ktorým sa konanie viedlo, pričom ten bol v zmysle povinný o trovách konania rozhodnúť (ich priznaním alebo aj nepriznaním žiadnemu z účastníkov). Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp zn. z 23.03.2017, na ktoré povinný poukazoval, nie je na daný prípad aplikovateľné a navyše ide o obranu, ktorú mohol uplatniť v základnom konaní (podaním riadneho opravného prostriedku). V citovanom uznesení totiž najvyšší súd konštatoval, že rozhodnutie o nároku na trovy konania podľa musí byť vykonateľné v tom zmysle, že nestačí vo výroku rozhodnutia vysloviť, že strana sporu má nárok na náhradu trov konania, ale výrok musí byť formulovaný tak, že v ňom musí byť uvedené, kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Tieto závery však neboli prijaté v súvislosti s rozhodovaním súdu po skončenej reštrukturalizácii dlžníka. Navyše exekučný titul, na podklade ktorého sa vedie exekúcia spĺňa predpoklady tak materiálnej ako aj formálnej vykonateľnosti podľa Exekučného poriadku, keďže je z neho zrejmé, kto má komu a čo (koľko) plniť a zároveň je opatrené doložkou vykonateľnosti. Aj z rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania je zrejmé, že súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

21/ Na záver tak súd konštatuje, že povinným podaná sťažnosť nebola spôsobilá privodiť zmenu rozhodnutia vydaného vyšším súdnym úradníkom. Preto sudca podľa rozhodol tak, že sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

22/ Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

23/ Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

24/ Podľa Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene ( až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho

zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

25/ Keďže oprávnený bol v konaní zastúpený právnym zástupcom (advokátom) a bol úspešný pri rozhodovaní súdu o sťažnosti povinného proti rozhodnutiu, ktorým bol jeho návrh na zastavenie exekúcie zamietnutý, vznikol mu v zmysle vyššie uvedených ustanovení nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. Oprávnený si trovy uplatnil bez ich vyčíslenia, pričom ich žiadal priznať v plnom rozsahu, za každý úkon, včítane režijného paušálu a DPH. K uvedenému sudca uvádza, že o trovách oprávneného v súvislosti s návrhom na vykonanie exekúcie bolo súdom rozhodnuté vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie bolo rozhodnuté výrokom II. napadnutého uznesenia, ktorým súd žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. Voči uvedenému výroku oprávnený sťažnosť nepodal, teda výrok je voči nemu v tejto časti právoplatný. Preto súd rozhodoval už len o trovách oprávneného v súvislosti so sťažnosťou povinného, ku ktorej sa oprávnený vyjadril. Vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci, ktorou bola suma vo výške 3 364,26 EUR, priznal sudca oprávnenému podľa v spojení s , , , a Vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov odmenu vo výške 65,56 EUR (ako 1 zo základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá predstavovala 131,13 EUR) + 10,62 EUR ako režijný paušál za rok 2020 + 20% DPH, 15,24 EUR. Trovy exekúcie oprávneného za vyjadrenie k sťažnosti povinného vo výške 91,42 EUR priznané mu týmto rozhodnutím, budú vymáhané od povinného na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustné odvolanie.