Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/52/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Jany Dudíkovej v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D., A. XXXX/XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JANČI & Partners s.r.o., so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Belopotockého 720/2, proti žalovanej E. D., nar. X.XX.XXXX, bytom F. G. A., Trieda 1. mája 19, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Rastislav Lenart so sídlom Košice, Pollova 32, o zaplatenie 15.000,- eur s prísl., o odvolaní strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. -732 zo

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví tohto rozhodnutia rozhodol v tomto znení:

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 2.092,39 € v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku spolu s úrokom z omeškania zo sumy 426,39 € vo výške 5,50% p.a. od 3.8.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania zo sumy 1.666 € vo výške 5,50% p.a. od 2.9.2013 do zaplatenia. II. Súd v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu z a m i e t a . III. Súd v prevyšujúcej časti protinávrh žalovanej z a m i e t a . IV. Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 29,7 %, pričom o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení vo veci samej.

2. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o žalobe žalobcu podanej súdu prvej inštancie dňa 11.11.2013, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú uhradiť mu sumu 15.000,- eur s úrokom z omeškania, zmluvnou pokutou a trovami konania, keďže dňa 9.5.2013 uzavrela žalovaná ako nadobúdateľ so žalobcom ako prevodcom Zmluvu o prevode obchodného podielu na inú osobu (ďalej len Zmluva o prevode obchodného podielu), ktorej predmetom bol v zmysle čl. III prevod obchodného podielu spoločnosti LUKA-S, s.r.o. o veľkosti 100 %, ktorému zodpovedá vklad do základného imania vo výške 5.000,- eur. V zmysle čl. IV bod 3 sa žalovaná zaviazala zaplatiť žalobcovi cenu za prevod obchodného podielu vo výške 5.000,- eur v deň podpisu zmluvy. Taktiež uviedol, že dňa 14.5.2013 uzavrela žalovaná ako Nájomca so žalobcom ako Prenajímateľom Nájomnú zmluvu, predmetom ktorej je v zmysle čl. I prenájom hnuteľného majetku v prevádzke SOUL CLASIC, ul. Garbiarska 4118, OD Hypernova, Liptovský Mikuláš a podľa prílohy č.1. Žalovaná sa v zmysle čl. II zaviazala platiť žalobcovi

nájomné vo výške 1.666,70 eur mesačne, splatné vždy 1 mesiac dopredu, najneskôr 30 dní pred začiatkom daného mesiaca s tým, že v zmysle čl. VII bod 1 Zmluvy sa žalovaná dohodla so žalobcom, že v prípade omeškania s platením nájomného, je žalovaná povinná zaplatiť za každý deň omeškania zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % z dlžnej čiastky. Žalovaná podľa tvrdenia žalobcu dlžnú sumu vo výške 5.000,- eur ani mesačné nájomné za mesiace máj až október 2013 v celkovej výške 10.000,- eur aj napriek výzve ani ku dňu podania žaloby neuhradila. Preto žalobca vyčíslil dlžnú sumu z titulu nezaplatenej sumy za prevod obchodného podielu a z titulu nezaplateného nájomného na celkovú sumu 15.000,- eur a zaslal žalovanej predžalobnú výzvu zo dňa 25.7.2013, ktorou ju vyzval na zaplatenie dlžnej sumy 11.500,10 eur, ktorú žalovaná sumu neuhradila a preto sa žalovaná nezaplatením žalovanej sumy v lehote splatnosti dostala do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku.

3. Žalovaná s tvrdením žalobcu nesúhlasila, keďže nájomná zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, simulovaným, z ktorého vyplynuli vzájomné práva a povinnosti a preto žalobca nemá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby, a rovnako zmluva o prevode obchodného podielu bola vyporiadaná medzi stranami sporu ešte pred podaním žaloby a vykonaním zmeny v obchodnom registri, pričom žalobca nepreukázal vlastníctvo k hnuteľným veciam, ktoré mali byť predmetom nájomnej zmluvy. Čo sa týka nájomnej zmluvy tá simuluje kúpnu zmluvu v splnení splátkach s tým, že pred uzavretím predmetných zmlúv žalobca opomenul na existenciu záväzkov, ktoré mal a to aj titulom nezaplateného nájomného, čím ju uviedol do omylu a spôsobil jej škodu.

4. Súd prvej inštancie vo veci už rozhodol rozsudkom v rovnakom znení ako napadnutým rozsudkom, ale z dôvodu podaného odvolania Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. -620 zo dňa 5.1.2022 zrušil tento rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu procesného pochybenia v spore, majúceho vplyv na následné meritórne rozhodnutie v spore.

5. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ust. , (Ob.Z.), , , , , , , , , , , , , , , , a dospel k záveru, že aktívna ako aj pasívna legitimácia strán sporu je v spore daná; nájomná zmluva zo dňa 14.5.2013, ktorá je predmetom konania, ako aj zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 9.5.2013 boli platne uzavreté, nakoľko z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo dobrovoľné a vlastnoručne podpísanie predmetných zmlúv, nie pod nátlakom, či hrozbou fyzického, či psychického násilia, donútenia s tým, že súd nezistil žiadne okolnosti svedčiace o rozpore právneho úkonu s dobrými mravmi, okrem dojednania zmluvnej pokuty a skutočnosť, že žalovaná prišla zo zahraničia, nebola zorientovaná na trhu, nebola si vedomá výšky nájomného, ktorá bola podstatne vyššia ako samotný obrat v kaviarni, ide o nie relevantné a spôsobilé skutočnosti pre požadované vyslovenie neplatnosti napádaného právneho úkonu, pričom konanie žalovanej nemožno pripísať na ťarchu žalobcu ako druhej strany nájomnej zmluvy, resp. zmluvy o prevode obchodného podielu, berúc do úvahy aj dojednanú výšku nájomného. Čo sa týka podpisu žalovanej na napádaných listinách súd prvej inštancie dospel k záveru, že tieto námietky nie sú spôsobilé privodiť záver o absolútnej neplatnosti právneho úkonu, keďže žalobca dostatočne hodnoverne preukázal listinnými dôkazmi spôsob nadobudnutia odovzdaných hnuteľných vecí žalovanej a to jednotlivými vyraďovacími protokolmi a dôkazmi o nadobudnutí týchto vecí a tiež v kontexte obsahu zápisnice o prevzatí agendy a tiež mailovej správy na č.l. 672, čím žalovaná potvrdila vedomosť o rozsahu týchto vecí, pohľadávok, záväzkov a to, že jej podpis nie je na týchto listinách, túto skutočnosť vyvrátila aj samotnou výpoveďou, keďže potvrdila, že predmetné veci mala k dispozícii, užívala ich a následne po ukončení podnikateľskej činnosti ich scudzovala. Preto ide o platné právne úkony, ako aj platne dojednanú výšku odplaty za prevod obchodného podielu spoločnosti LUKA- S s.r.o. v sume 5.000,- eur a vo forme nájomného za prenájom hnuteľného majetku vo výške 1.666,70 eur mesačne, preto súd žalobe v tejto časti v celom rozsahu vyhovel, okrem dojednania výšky zmluvnej pokuty v článku VII. nájomnej zmluvy, ktorú súd považoval vo výške 0,5 % denne t.j. 182,5 % ročne za neprimerane vysokú s odkazom na ust. a preto súd v tejto časti žalobu zamietol.

6. Čo sa týka vzájomného návrhu uplatneného žalovanou podaním zo dňa 12.10.2015, ktorým požadovala zaplatenie sumy vo výške 22.907,61 eur, pozostávajúceho z nároku žalovanej na zaplatenie sumy 10.000,- eur titulom bezdôvodného obohatenia a zo sumy 12.907,61 eur titulom nadobudnutia pohľadávky voči žalobcovi vyplatenej z ručiteľského záväzku, súd prvej inštancie mal za to, že k bezdôvodnému obohateniu žalobcu vo výške 10.000,- eur nedošlo, keďže to

žalovaná v konaní nepreukázala, preto v tejto časti vzájomný návrh žalovanej zamietol. Čo sa týka započítania nadobudnutých pohľadávok žalovanou voči osobe žalobcu titulom uznania záväzku a dohody o splátkovom kalendári a dohody o pristúpení záväzku (na č.l. 567 až 570), súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetný právny úkon v sebe subsumuje tri právne úkony a to uznanie záväzku s textáciou článku II, dohody o pristúpení záväzku v článku III a dohody o splátkovom kalendári článok IV, ktoré nadväzujú na dohodu o splátkovom kalendári a vzhľadom na totožnosť osoby veriteľa a jeho podpísanie vlastnou rukou je tak zrejmé, že záväzky z citovanej dohody zaväzujú len spoločnosť POLA- S a nie spoločnosť LUCA-S s.r.o. a preto v časti sumy 12.907,61 eur vzájomného návrhu žalovanej titulom započítania vyhovel a ponížil žalobcovi priznanú sumu o túto výšku započítaných pohľadávok.

7. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol pomerne v zmysle a a priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 29,7 %.

8. Proti výrokom rozsudku pod č. I., II., III. IV. podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalobca. Uplatnil odvolacie dôvody podľa a , keďže súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že napadnutý rozsudok ohľadom uznania záväzku – dohoda o splátkovom kalendári a pristúpenie k záväzku zo dňa 15.1.2013 a zmluvy o podnájme obsahujúce ručiteľské vyhlásenie zo dňa 31.8.2012, je nepreskúmateľný (viď body 39 až 41), z ktorých má byť zrejmá aj pasívna legitimácia fyzickej osoby – V. Jurkuliaka, konateľa spoločnosti do osoby ručiteľa, keďže v zmysle . spoločník ručí za záväzky spoločnosti len do výšky nesplatnenej časti vkladu zapísaného v obchodnom registri. Preto pristúpenie spoločnosti LUKA-S k záväzkom spoločnosti POLA-S podľa ust. nijako nezaložila zodpovednosť spoločníka a konateľa spoločnosti LUKA-S za akékoľvek záväzky spoločnosti POLA-S, a preto ručenie A. B. len za záväzky spoločnosti LUKA-S podľa Ob.Z. je ručením, ktoré vyplýva len z textu ručiteľského vyhlásenia uvedeného v článku 7 podnájomnej zmluvy, vzniknutý v období od 1.9.2012 do 30.11.2014, keďže za ďalšie záväzky ručiť nemohol. To, že žalovaná vyvodzuje a uplatňuje pohľadávku voči žalobcovi od zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25.2.2014, ide len o pohľadávky vzniknuté na základe podnájomnej zmluvy zo dňa 18.11.2009 konkretizované v prílohe 1 zmluvy podľa článku 1, bod 1,3 zmluvy, vzniknuté pred 1.9.2012, t.j. v období od 18.11.2009 do 31.8.2012, keďže A. B. neručil za žiadne záväzky spoločnosti POLA-S, berúc do úvahy aj vznesenú námietku premlčania vo vzťahu k započítanej sume 12.907,61 eur. Apeloval na to, že zo zmluvy o pristúpení k záväzku zo dňa 15.1.2013 nemožno ručenie A. B. nijako vyvodiť a rovnako žalovaná k spoločnosti LUKA-S nemá žiadne práva a ani zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 25.2.2014 žiadne práva voči spoločnosti LUKA- S nadobudnúť nemohla. Ak by odvolací súd prijal argumentáciu súdu prvej inštancie, že k záväzkom spoločností AHOLD Retail Slovakia a POLA-S pristúpila spoločnosť LUKA-S, tak plnením jedného dlžníka veriteľovi zaniká aj pohľadávka druhého dlžníka v rozsahu plnenia s tým, že zmluvou o postúpení pohľadávky postúpila spoločnosť AHOLD pohľadávku voči spoločnosti POLA-S; takto to evidovala aj spoločnosť AHOLD v jej účtovníctve, čo vyplýva aj z nasledovných dokladov a dôkazov zo súdneho spisu: - emailová komunikácia zamestnancov AHOLD v tejto veci, - vyjadrenie konkurzného správcu spoločnosti AHOLD, - žiadna komunikácia voči POLA-S alebo LUKA-S ,z ktorej by uvedené pristúpenie vyplývalo zo vzájomnej komunikácie, - protokol TIV. Ďalej Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 25.02.2014 postúpila spoločnosť AHOLD na žalovanú len pohľadávku voči spoločnosti POLA-S, pričom pohľadávku voči spoločnosti LUKA-S spoločnosť AHOLD na žalovanú nepostúpila. Taktiež si v zmluve nedohodli, že budú ako veritelia solidárni a teda sú ako veritelia samostatní. To znamená, že pohľadávku voči spoločnosti POLA-S môže vymáhať len žalovaná a pohľadávku proti spoločnosti LUKA-S môže vymáhať len spoločnosť AHOLD alebo jeho právny nástupca, keďže platí solidarita dlžníkov voči samostatným veriteľom. Preto zanikla spoločnosť AHOLD bez právneho nástupcu, zaniká aj dlh spoločnosti LUKA- S a zaniká aj solidarita dlžníkov. Dlh spoločnosti POLA-S voči žalovanej by trval ďalej, preto žalovaná nemá žiadne nároky proti spoločnosti LUKA-S, pričom poukazoval na rozhodnutie NS SR sp.zn. . Žalovaná si mala predmetnú pohľadávku, ktorú súd započítal uplatňovať voči spoločnosti POLA- S s.r.o., a nie voči žalobcovu. Navrhoval, aby súd zmenil rozsudok tak, že návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovie a žalovanú zaviaže na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

9.Proti výrokom rozsudku pod č. I. a III. podala odvolanie žalovaná. Poukazovala ako prvé na procesné pochybenie súdu, nakoľko keď opustila pojednávaciu miestnosť nemala možnosť sa vyjadriť k dôkazom, ktoré súd potom citoval a ktoré boli oboznámené na pojednávaní do vyhlásenia rozhodnutia vo veci s tým, že nebola ani zachovaná ani lehota na prípravu pojednávania v zmysle a došlo

tak aj k porušeniu Čl. 6 rovnakého postavenia strán sporu, k odňatiu práva na záverečné zhrnutie a doplnenie prípadného dokazovania, čím jej súd prvej inštancie odňal právo na spravodlivý proces. Apelovala na absolútnu neplatnosť napádaného právneho úkonu, ako aj na dôkazy, ktoré konkrétne zdôvodňovala s tým, že v danom prípade žalobca nie je fyzická osoba, ale podnikateľ – živnostník, keďže mu bolo pridelené DIČ príslušným daňovým úradom s tým, že sumu 5.000,- eur už žalobcovi uhradila. Žalovaná si proti žalobcovi uplatnila z titulu ručiteľského záväzku v zmysle a násl. , ktorý vyplýva z podnájomnej zmluva - Hypernova Liptovský Mikuláš, zo dňa 31.08.2012 , ktorá bola uzatvorená medzi nájomcom AHOLD Retail Slovakia, k.s., Ivanská cesta 12, Bratislava, 821 04 Bratislava, IČO: 35818913 a podnájomníkom LUKA -S, s.r.o., Garbiarska 905 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 46410996 vid' prílohy l. Uvedený ručiteľský záväzok je uvedený v predmetnej podnájomnej zmluve, v čl. XIII. Ručiteľské vyhlásenie a žalobca túto zmluvu ako fyzická osoba - občan aj vlastnoručne podpísal, pričom ručenie trvá, nakoľko záväzok nezanikol. Tento vzájomný návrh žalovaná opiera aj o skutočnosť, že v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25.02.2014 bola zo spoločnosti AHOW Retail Slovakia, k.s., Ivanská cesta 12 , Bratislava, 821 04 Bratislava, IČO: 35 818 913 ako postupcu, postúpená na ňu ako postupníka, pohľadávka dlžníka POLA - S, spol. s r.o., Garbiarska 4118,03101 Liptovský Mikuláš, ICO: 36424412, vo výške 12.907,61 eur, keďže spoločnosť LUKA -S, s.r.o., pristúpila k záväzku voči spoločnosti AHOLD Retail Slovakia, k.s., v zmysle Uznania záväzku a dohody o splátkovom kalendári a Dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 15.01.2013, uzatvorená medzi veriteľom Ahold Retail Slovakia, k.s. a dlžníkom POLA -S, spol. s r.o. a pristúpiteľom k záväzku LUKA-S , s.r.o., de facto aj de iure uznala LUKA - S, s.r.o. aj záväzok spoločnosti POLA-S, spol. s.r.o., ktorý mala ako dlžník z titulu neuhradených faktúr za podnájom a služby s užívaním priestoru, nachádzajúceho sa v obchodnej pasáži hypermarketu Hypernova, súp. č. 4118 - postaveného na pozemku parc. č. 587 - zastavané plochy a nádvoria o celkovej výmere 6.481 m2, v k.ú. C. D., zapísaného na LV č. XXXX, nebytové priestory označené ako A13 o výmere 72 m2. Preto si uplatnila voči žalobcovi ako ručiteľ ovi pohľadávku v sume 12.907,61 .-eur a podala vzájomný návrh v zmysle ustanovenia Navrhovala, aby súd jej vzájomného návrhu vo výške 22.907,61 eur vyhovel a priznal jej nárok na náhradu trov konania, prípadne navrhovala rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že uplatnila odvolacie dôvody podľa , , , , , a .

10. V podanom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žalovaná uviedla, že s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania v zmysle žalobcom uvádzané skutočnosti sú novotami v konaní, a preto zotrvala na odvolacom návrhu ako aj na podanom odvolaní.

11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že odvolacie námietky žalovanej nie sú dôvodné, keďže žalovaná nadobudla zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenou dňa 25.2.2014 pohľadávky veriteľa AHOLD Retail Slovakia, k.s. voči dlžníkovi POLA-S, spol. s r.o., ktoré sú v uvedenej zmluve výslovne špecifikované. Žalovaná sa uvedenou zmluvou o postúpení pohľadávky stala veriteľom obchodnej spoločnosti POLA-S, spol. s r.o., a to konkrétne týchto pohľadávok:

- odplata za podnájom nebytových priestorov za obdobie 1.10.2011 – 21.10.2011 fakturovaná faktúrou veriteľa splatnou dňa 1.12.2011 vo výške 575,270 eur,

- odplata za podnájom nebytových priestorov za obdobie 1.11.2011 – 30.11.2011 fakturovaná faktúrou veriteľa splatnou dňa 1.12.2011 vo výške 1247,040 eur,

- odplata za podnájom nebytových priestorov za obdobie 1.12.2011 – 31.12.2011 fakturovaná faktúrou veriteľa splatnou dňa 22.12.2011 vo výške 1247,040 eur,

- odplata za podnájom nebytových priestorov za obdobie 1.1.2012 – 31.1.2012 fakturovaná faktúrou veriteľa splatnou dňa 15.2.2012 vo výške 1229,770 eur,

- odplata za podnájom nebytových priestorov za obdobie 1.2.2012 – 29.2.2012 fakturovaná faktúrou veriteľa splatnou dňa 15.3.2012 vo výške 1229,770 eur,

- odplata za podnájom nebytových priestorov za obdobie 1.3.2012 – 31.3.2012 fakturovaná faktúrou veriteľa splatnou dňa 18.3.2012 vo výške 1229,770 eur,

- odplata za podnájom nebytových priestorov za obdobie 1.4.2012 – 30.4.2012 fakturovaná faktúrou veriteľa splatnou dňa 20.4.2012 vo výške 1229,770 eur,

- odplata za podnájom nebytových priestorov za obdobie 1.5.2012 – 31.5.2012 fakturovaná faktúrou veriteľa splatnou dňa 20.5.2012 vo výške 1229,770 eur,

- odplata za podnájom nebytových priestorov za obdobie 1.6.2012 – 30.6.2012 fakturovaná faktúrou veriteľa splatnou dňa 22.6.2012 vo výške 1229,770 eur,

- odplata za podnájom nebytových priestorov za obdobie 1.7.2012 – 31.7.2012 fakturovaná faktúrou veriteľa splatnou dňa 22.7.2012 vo výške 1229,770 eur,

- odplata za podnájom nebytových priestorov za obdobie 1.8.2012 – 31.8.2012 fakturovaná faktúrou veriteľa splatnou dňa 18.8.2012 vo výške 1229,770 eur, v úhrnnej výške spolu 12907,610 eur, čísla jednotlivých faktúr uvedené doložením listinných dôkazov v súdnom spise. Tieto pohľadávky žalovanej voči spoločnosti POLA-S, spol. s r.o. neboli zabezpečené ručiteľským vyhlásením A. B. (žalobcu) podľa ust. a nasl. , ako vyhodnotil a konštatoval vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie. Ručiteľským vyhlásením A. B., ktoré je obsiahnuté v texte podnájomnej zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou AHOLD Retail Slovakia, k.s. a spoločnosti LUKA-S, s.r.o. dňa 31.8.2012, boli zabezpečené len tie pohľadávky veriteľa AHOLD Retail Slovakia, k.s. voči spoločnosti LUKA-S, s.r.o., ktoré vznikli z titulu odplaty za podnájom nebytových priestorov v čase od 1.9.1012 do budúcna v zmysle vyššie citovaných faktúr veriteľa. Tieto pohľadávky ale žalovaná nikdy žiadnym právnym úkonom a ani inou skutočnosťou nenadobudla, teda žalovaná nikdy nenadobudla ohľadne týchto pohľadávok právne postavenie veriteľa. Preto by si nemohla ani tieto pohľadávky započítať na svoj dlh voči osobe žalobcu A. B.. Apeloval na to, že čo sa týka označenia žalobcu, či ako fyzickej osoby alebo ako živnostníka, uvedená skutočnosť nemá vplyv na rozhodnutie v spore, keďže živnostenské oprávnenie žalobcu bolo vydané až od dátumu 22.7.2014. K spochybneniu podpisu zápisnice žalovanou na zápisnici o prevzatí účtovnej agendy to nemá vplyv na samotný predmet prevzatia a na to, že hnuteľné veci prevzala, keďže neodstúpila od prevodu obchodného podielu, pričom v spise sa nachádzajú všetky vyraďovacie protokoly, nájomné uhrádzala a jej platba vo výške 5.000,- eur titulom prevodu obchodného podielu bola priradená k prvej splátke v zmysle nájomnej zmluvy, o čom bol vystavený hotovostný blok s dátumom 14.5.2013, a preto suma v súčte 5.000,- eur za prevod obchodného podielu nebola nikdy uhradená.

12.Žalovaná v podanom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu opätovne poukazovala na nedôvodnosť podaného odvolania a sudcovskú koncentráciu konania v zmysle .

13.Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( , účinného od 01. 07. 2016, ďalej len „CSP"), prejednal odvolanie strán sporu ako odvolanie podané včas a oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle , v rozsahu vyplývajúcom z a , , z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania strán sporu.

14.Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 14.3.2024 o 10.15 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 207/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 26.2.2024 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. , a .

15.Odvolací dôvod podľa ust. je odôvodnený tým, že neboli splnené procesné podmienky, t.j. ide o nedostatok žaloby, právomoci súdu, príslušnosti súdu, právnej subjektivity, procesnej spôsobilosti, prekážku začatého konania prípadne prekážku rozsúdenej veci, atď.

16.Odvolací dôvod podľa je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa strane znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní (s účinnosťou od 01.07.2016 v ) za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

17.Odvolací dôvod podľa ust. t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je vymedzený vadami konania, ktorými sú všetky vady s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v , ktoré spočívajú v chybnom postupe súdu napr. pri dokazovaní (ak pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ustanoveniami v tom čase účinného ), pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), v chybnom poučovaní stranám sporu a v ďalších nedostatkoch jeho činnosti, ku ktorým došlo počas konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom tieto vady nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú

dôsledkom takého porušenia predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Typickou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Ide napr. o nedostatok vyrozumenia strán sporu o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bola strane sporu vylúčená z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a pod., neposkytnutie poučenia o povinnosti tvrdenia alebo poučenia o dôkaznej povinnosti, aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie vo veci bez nariadenia pojednávania, aj keď pre to neboli splnené podmienky a pod. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ustanoveniami , napr. ak súd nevykonal dokazovanie na pojednávaní, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz nebol vykonaný zákonným spôsobom, strane sporu v rozpore so zákonom nebolo poskytnuté právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali, a pod. Tento odvolací dôvod je daný aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozsudku, keďže ide o inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (viď Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 3.12.2015 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov Slovenskej republiky 1/2016).

18.Neúplnosť zistenia skutkového stavu ( ) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

19.Odvolací dôvod podľa je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , , alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z , a , pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

20.Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak súd vykonal všetky navrhnuté dôkazné prostriedky a súčasne pri ich vykonávaní a hodnotení neporušil žiadne zákonné ustanovenie, môže strana sporu podať odvolanie, v ktorom môže za prísneho dodržania zákonných podmienok uvádzať nové skutočnosti alebo dôkazy, t.j. také, ktoré v konaní na súde prvej inštancie neboli uvedené a popri ktorých skutkový stav zistený súdom prvej inštancie už neobstojí.

21.Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

22.Z citovaného ustanovenie vyplýva, že podmienku novosti spĺňali iba tie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli stranami sporu uvedené počas konania na súde prvej inštancie alebo v ňom inak nevyšli najavo. Dôvodom odvolania môžu byť len tie skutočnosti, ktoré nastali do rozhodnutia súdu prvej inštancie. Vzhľadom na to, že pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku, malo by sa pod všeobecným vymedzením „do rozhodnutia“ rozumieť do vyhlásenia rozsudku. Treba ale uviesť, že pri dôkazoch na rozdiel od skutočnosti netreba striktne trvať na tom, že musí ísť o dôkazy, ktoré existovali

už v čase pôvodného konania. Dôvodom odvolania teda môžu byť tak dôkazy, ktoré existovali už v čase vyhlásenia rozsudku napadaného odvolaním, ako aj dôkazy, ktoré síce vznikli až neskôr, ale sú schopné spätne dokázať skutočnosti tvrdené pred vydaním rozhodnutia. Spoločným znakom pre nové dôkazy uplatňované v odvolaní je, že sa musia vzťahovať na rozhodné skutočnosti. Ak preto súd považuje určitú skutočnosť za nerozhodnú, nestačí uvedenie nového dôkazu k tejto skutočnosti na to, aby predstavoval zákonný dôvod na podanie odvolania. Dôvodom odvolania nemôžu byť ani dôkazy, ktoré majú preukázať skutočnosť, ktorá nemôže byť dôvodom odvolania len preto, že ju strana sporu zo svojej viny neuplatnil v konaní na súde prvej inštancie.

23. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal právne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

24. Odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky odvolateľov nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať iné závery a preto s odkazom na ust. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktorý dopĺňa len v dole uvedenom zdôvodnení.

25. Odvolací súd odkazuje na ust. a odôvodnenie súdu prvej inštancie, nakoľko sa s ním v celom rozsahu stotožňuje, keďže s učinenými dôkaznými prostriedkami sa súd prvej inštancie vecne správne vysporiadal, načo aj odvolací súd poukazuje.

26. Podľa prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

27. Podľa hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.

28. Podľa § 153 ods. 1 strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

29. Podľa prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

30. Odvolací súd s apelom na ust. konštatuje nedôvodnosť uplatnených odvolacích námietok, keďže súd prvej inštancie svojím konaním neodňal stranám sporu právo na spravodlivý proces, nakoľko zo zápisnice o pojednávaní na súde prvej inštancie zo dňa 17.10.2022, ktorého sa zúčastnili strany sporu ako aj ich právni zástupcovia, jednoznačne vyplýva zákonom stanovený procesný postup v rámci citovaných ustanovení o vykonaní dokazovania v spore, keďže stranám sporu bol daný priestor na prednesenie prostriedkov procesného útoku ako aj procesnej obrany v spore s tým, že súd prvej inštancie konal v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, dopočul žalovanú k sporným skutočnostiam v spore a taktiež aj oboznámil obsah spisu , a nakoľko strany sporu ďalšie dôkazy nenavrhovali, súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené po prednese záverečných rečí strán sporu a vo veci vyhlásil rozsudok.

31. Podľa účinného od 1.7.2016 „ďalej len “, po vyvolaní veci a úkonoch podľa žalobca prednesie podstatný obsah žaloby a vyjadrení podľa . Žalovaný má právo vyjadriť sa k prednesu žalobcu. Strana môže odkázať na svoje písomné podanie (1). Po

úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu (2). V konaní sa postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesného útoku a prostriedkoch procesnej obrany a v súlade s ustanoveniami o dokazovaní (3). Ak strana alebo jej zástupca nie sú schopní predniesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia a označiť alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie, súd im môže určiť lehotu na dodatočné splnenie tejto povinnosti. Po márnom uplynutí tejto lehoty nemusí súd na tieto skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy prihliadať. Tým nie sú dotknuté ustanovenia § 153 a 154 (4). Ak v dôsledku postupu podľa odseku 4 došlo k odročeniu pojednávania, trovy odročeného pojednávania znáša ten, kto odročenie zavinil (5).

32. Podľa ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.

33. Podľa súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

34. Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

35. Podľa na návrh môže súd nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak; ustanovenie tým nie je dotknuté.

36. Podľa prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

37. To, že žalovaná v priebehu konania upustila opustila pojednávaciu miestnosť, uskutočnilo sa to na základe jej žiadosti a s privolením súdu, pričom súhlasila s tým, aby ju naďalej zastupoval jej právny zástupca, ktorému aj udelila plnomocenstvo na zastupovanie pre celé konanie v spore a rovnako aj súd konštatoval, že jej osobná učasť nie je už potrebná na pojednávaní – viď čl. 727 spisu. Vzhľadom k tomu súd ak konal a rozhodol v spore - procesne nepochybil.

38. Odvolací súd k meritu sporu konštatuje, že strany sporu majú vecnú legitimáciu v spore, keďže nimi uplatnené nároky vyplývajúce z nimi uzavretých platných právnych úkonov, keďže opak v konaní nebol preukázaný, t.j. nájomnej zmluvy ako aj zmluvy o prevode obchodného podielu na inú osobu uzavretého medzi stranami sporu, čo nemôže spochybniť ani tvrdená skutočnosť žalovanou, že hnuteľné veci žalobcovi nepatrili, ktoré boli predmetom uzavretej nájomnej zmluvy, preto ide o platne dojednané právne úkony, ktoré v čase dojednania pramenili zo vzájomnej vôle strán sporu, čo sa týka dojednania vzájomných práv a povinností účastníkov predmetných právnych úkonov. Učinenými dôkaznými prostriedkami v spore nebola vyvrátená skutočnosť o tom, aby žalovaná pri podpise zmluvy bola uvedená do omylu, prípadne bol takto simulovaný iný právny úkon a skutočnosť, že žalovaná nemala dostatočné informácie o cenách na trhu týkajúcich sa prevodu, nakoľko sa predtým zdržiavala v zahraničí, neuniesla dôkazné bremeno o absolútnej neplatnosti právneho úkonu, prípadne simulovaní iného právneho úkonu a rovnako ani skutočnosť opomenutia existencie záväzkov, ktoré žalobca do tej doby, prípadne do doby zmluvy o prevode obchodného podielu mal mať. Nakoľko relevantnými dôkazmi so zreteľom na ust. a sudcovskú koncentráciu konania, a v zmysle zákonnú koncentráciu konania t.j. do doby vyhlásenia rozhodnutia v spore, relevantnými dôkazmi neboli spochybnené tvrdenia strán sporu v ich opačnom postavení, a keďže tak obaja to mohli učiniť už v konaní na súde prvej inštancie, tak žalobcom uvádzané ďalšie skutočnosti v podaných odvolaniach sú len novotami v odvolacom konaní v zmysle písm. d/, a preto odvolací súd na nich neprihliadal s tým, že išlo o doplnenie prípadne nové skutočnosti týkajúce sa nemožnosti zápočtu premlčania, ako aj postavenia žalobcu a jeho záväzkov, či ako fyzickej osoby alebo ako živnostníka s tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zodpovedá zákonným predpokladom v zmysle , nakoľko jasne, stručne a presvedčivo reaguje na relevantné dôkazy vykonané v spore a ich vyhodnotenie v zmysle a nasl. v kontexte následne učineného vecne správneho právneho posúdenia veci.

39. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle s odkazom na ust. a konštatuje nedôvodnosť odvolacích námietok strán sporu.

40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle , a , a vychádzajúc z čiastočného rovnakého pomerného úspechu ako aj neúspechu strán sporu v odvolacom konaní, rozhodol tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).