Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Co-216-2019.pdf
PDF · 108.33 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/216/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Jána Auxta, v právnej veci žalobcu: Mesto Zvolen, so sídlom Námestie slobody 22, 960 01 Zvolen, IČO: 00 320 439, v zastúpení správcom: Materská škola, so sídlom Prachatická 2421/45, 960 01 Zvolen, IČO: 37 957 821, proti žalovanému: Súkromná základná umelecká škola, so sídlom J. Kozáčeka 4, 960 01 Zvolen, IČO: 42 002 893, právne zastúpený JUDr. Radkom Petruňom, advokátom, Advokátska kancelária ABELOVSKÝ - PETRUŇO, so sídlom Tehelná 189, 960 01 Zvolen, IČO: 40 242 315, o zaplatenie 2.314,77 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 12C/184/2011 - 620 zo dňa 13. 09. 2019, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k 12C/184/2011-620 zo dňa 13. 09. 2019 p o t v r d z u j e .
II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške náhrady trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Zvolen (ďalej len „súd prvej inštancie“, alebo aj „okresný súd“) žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol (výrok I. rozsudku). Výrokom II. súd priznal žalovanému právo na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol len, že Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 14Co/173/2012-127 zo dňa 25. 02. 2013 zrušil v celom rozsahu rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 12C/184/2011-97 zo dňa 27. 01. 2012 a v odôvodnení uznesenia konštatoval, že Okresný súd má posúdiť vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu. V ďalšom obsahu odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie poukázal citáciou na ust. § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku a znenie ustanovenia § 6 ods. 3 a 4 zákona č. 138/1991 Zb. Uviedol, že po oboznámení sa s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/86/2017 z 30. 05. 2018 (č. l. 591 - 593 spisu) vyslovil právny názor k aktívnej legitimácii žalobcu. Ďalej uviedol, že pokiaľ škola ako rozpočtová organizácia mesta je účastníkom záväzkového vzťahu, v judikovanom prípade išlo o záväzkový vzťah zodpovednosti za škodu v prejednávanej veci, ide o záväzkový vzťah z právneho úkonu a v rámci tohto záväzkového vzťahu sa domáha určitého práva, v tomto konkrétnom prípade práva na zaplatenie dlžnej sumy, má táto škola vlastnú aktívnu legitimáciu na podanie žaloby. Pokiaľ v danom prípade bola nájomná zmluva uzavretá medzi materskou školou a právnym predchodcom žalovaného, resp. neskôr dodatok s právnym predchodcom žalovaného, priamo so žalovaným, v danom prípade je aktívne vecne legitimovanou na podanie žaloby práve materská škola a nie Mesto Zvolen. Súd z uvedených dôvodov preto považoval žalobu za nedôvodnú a v ďalšom sa nezaoberal technickým zhodnotením podľa § 29 Zákona o dani z príjmu na započítanie na energetickú úsporu, ktoré uvádzal žalovaný a mal za to, že žalobu je potrebné
v celom rozsahu zamietnuť. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a uviedol, že žalovaný bol v danom spore úspešný, žalobca neúspešný, a preto žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, a to z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ Civilného sporového poriadku, písm. f/ a h/ CSP. Uviedol, že súd vyslovil právny názor, že v danom prípade je aktívne legitimovanou na podanie žaloby práve materská škola a nie Mesto Zvolen, pričom argumentuje najmä ust. § 6 ods. 4 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, podľa ktorého správca nemôže nadobudnúť majetok do svojho vlastníctva. Majetok, ktorý správca nadobúda, je vlastníctvom obce. Správca alebo mestská časť koná v mene obce pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku obce, ktorý spravuje. Žalobca má za to, že uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1Cdo/86/2017 z 30. 05. 2018 nie je možné úplne aplikovať na predmet tohto súdneho sporu. Kým predmetom súdneho rozhodnutia vo veci sp. zn. 1Cdo/86/2017 je záväzkový vzťah zo zodpovednosti za škodu, v súdenej veci ide o záväzkový vzťah založený nájomnou zmluvou, predmetom ktorej je prenájom majetku, ktorý bol Mestom Zvolen zverený žalobcovi do správy. Ďalej žalobca citáciou poukázal na znenie ustanovenia § 6 ods. 4 zákona č. 138/1991 Zb. Uviedol, že žaloba bola podaná materskou školou v mene Mesta Zvolen tak, ako to vyplýva z ust. § 6 ods. 4 zákona č. 138/1991 Zb. a nie Mestom Zvolen, o čom svedčí aj skutočnosť, že žalobu podpísala riaditeľka materskej školy. Ďalej uviedol, že v uznesení NS SR 1Cdo/86/2017 sa uvádza, že obec môže svoj majetok spravovať sama, alebo sprostredkovane, t. j. prostredníctvom správcu majetku obce. To, že správca majetku obce tento majetok spravuje však neznamená, že tento majetok aj vlastní, zákon len oprávňuje správcu majetku obce na nakladanie s majetkom obce. Správca nenadobúda do svojho vlastníctva majetok obce, tento majetok nadobúda len do správy. Správca majetku obce v širšom význame (rozpočtová alebo príspevková organizácia zriadená obcou) je oprávnený nakladať s majetkom zvereným mu do jeho správy a má taktiež povinnosti podľa § 6 ods. 3 Zákona o majetku obcí. Zároveň vykonáva za obec právne úkony pri Správe majetku obce v mene obce. Z uvedeného vyplýva, že na takéto konanie nie je potrebné osobitné plnomocenstvo, teda ide o prípad zákonného zastúpenia. Dovolací súd preto konštatoval, že právny záver odvolacieho súdu ohľadne toho, že žalobca je len správcom majetku žalobcu 1/ a nie jeho vlastníkom, bol správny, avšak nesprávne bolo jeho právne posúdenie pri aplikácii právnej normy ohľadne aktívnej vecnej legitimácie žalobcov, keď uviedol, že ani jeden zo žalobcov nie je aktívne vecne legitimovaný v spore vo vzťahu k žalovanému 1/. Zákon výslovne uvádza, že správca koná v mene vlastníka ohľadne zvereného majetku pred súdmi a inými orgánmi. Nakoľko správca majetku má zákonnú povinnosť majetok obce chrániť pred poškodením, zničením alebo stratou a používať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane včasného uplatňovania svojich práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi (§ 7 ods. 2 písm. c/ Zákona o majetku obcí). Žalobca mal tak za to, že súd nesprávne vec právne vec posúdil a nesprávne aplikoval rozhodnutie Najvyššieho súdu SR na predmetný skutkový stav. Výklad súdu v prejednávanej veci podľa názoru žalobcu nie je v súlade so Zákonom o majetku obcí (lex specialis). Žalobca tvrdí, že toto rozhodnutie práve svedčí o aktívnej legitimácii žalobcu. Ďalej namietal, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie zrozumiteľne a presvedčivo nevyplýva, prečo sudca aplikoval citované ustanovenie právneho predpisu a prečo ho v konkrétnych okolnostiach určitého prípadu vykladal práve týmto spôsobom. Rozhodnutie súdu je podľa názoru žalobcu vnútorne rozporné. Súd v odôvodnení rozhodnutia uvádza argumenty, ktoré si navzájom odporujú. Rozhodnutie súdu žalobca považuje za nedostatočne zdôvodnené, teda arbitrárne. Podľa uznesenia NS SR sp. zn. 2Cdo/238/2008 z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj Ústavného súdu SR vyplýva, že tak základné právo podľa článku 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo podľa článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia. Žalobca uviedol, že súd v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že pokiaľ v danom prípade bola nájomná zmluva uzavretá medzi materskou školou a právnym predchodcom žalovaného, resp. neskôr dodatkom priamo so žalovaným, v danom prípade je aktívne vecne legitimovaná na podanie žaloby materská škola a nie Mesto Zvolen. Ako už žalobca uviedol, v súlade s uznesením NS SR sp. zn. 1Cdo/86/2017 v súdenej veci materská škola podala žalobu v mene Mesta Zvolen, teda správca zvereného majetku, t. j. jeho zákonný zástupca. Na základe uvedeného navrhol žalobca odvolaciemu súdu, aby tento zmenil rozsudok okresného súdu tak, že prizná žalobcovi ním uplatnený nárok v plnom rozsahu.
4. K odvolaniu žalobcu sa podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 25. 10. 2019 vyjadril žalovaný. Uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a zákonný. Napadnutý rozsudok navyše reflektuje zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu zo dňa 25. 02. 2013 sp. zn.
l4Co/173/2012 - 127, z ktorého vyplýva, že správca, alebo mestská časť koná v mene obce pred súdmi alebo inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku obce. ktorý spravuje. V prejednávanej veci žalovaný poukázal na podporu tvrdenia o nedostatku aktívnej vecne legitimácie žalobcu aj na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, konkrétne na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/86/2017 zo dňa 30. 05. 2018. v ktorom dovolací súd riešil otázku, či má materská škola ako správca majetku mesta samostatnú vecnú legitimáciu na podanie žaloby o náhradu škody. V predmetnom rozsudku NS SR vyslovil právny záver, podľa ktorého má správca majetku (materská škola) zákonnú povinnosť majetok obec chrániť a používať všetky právne prostriedky na jeho ochranu, vrátane včasného uplatňovania svojich práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi (§ 7 ods. 2 písm. c/ Zákona o majetku obci). Preto podľa dovolacieho súdu nemožno považovať za správny právny záver odvolacieho súdu o tom, že žalobca 2/ (materská škola) nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby na náhradu škody, pretože nie je vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej vznikla škoda, a preto nevznikla škoda jemu. Ak je teda podľa citovaného rozhodnutia NS SR materská škola ako správca majetku mesta aktívne vecne legitimovaná na podanie žaloby o náhradu škody, ktorá vznikla na majetku mesta, niet dôvodu tvrdiť, že Materská škola nemá aktívnu vecnú legitimáciu aj na podanie žaloby o zaplatenie nájomného za užívanie nebytových priestorov v nehnuteľnosti, ktorú má v správe. Uvedené v prejednávanej veci znamená, že pokiaľ žalobu podalo Mesto Zvolen, je správny záver súdu prvej inštancie, že na podanie takejto žaloby nemá aktívnu vecnú legitimáciu. Z rovnakého dôvodu potom súd prvej inštancie rozhodol správne, ak žalobu žalobcu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie zamietol. Taktiež ani odvolacie tvrdenie žalobcu, že žalobu bola podaná materskou školou, keďže z obsahu žaloby zreteľne vyplýva, že túto podáva Mesto Zvolen, s ktorým súd ako so sporovou stranou po celú dobu konania i konal. Vzhľadom na tieto uvedené skutočnosti, má žalovaný za to, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%.
5. Žalobcovi bolo doručené vyjadrenie žalovaného s možnosťou k uvedenému sa vyjadriť dňa 30. 10. 2019.
6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.
7. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku I. a závislom výroku II. podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. Na základe podaného odvolania žalobcu tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 CSP a dôvodom podaného odvolania podľa § 380 CSP po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP, rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. S prihliadnutím na rozsah odvolania žalobcu a odvolacie dôvody žalobcu uvedené v jeho odvolaní odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok; pokiaľ sa týka preskúmania veci samej, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby žalobcu dospel k správnym skutkovým a právnym záverom a rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu Mesta Zvolen, v mene ktorého koná správca (v zastúpení) materská škola, zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. V prejednávanej veci nebolo sporné, že Materská škola, so sídlom Prachatická 2421/45, Zvolen, bola zriadená zriaďovacou listinou Mestom Zvolen dňa 19. 11. 2004 a uvedená materská škola má právnu subjektivitu s účinnosťou od 01. 01. 2005 (viď Zriaďovacia listina Mestského zastupiteľstva vo Zvolene zo dňa 19. 11. 2004 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 19. 01. 2007 a v znení Dodatku č. 2 zo dňa 31. 10. 2008). V prejednávanej veci bol uplatňovaný nárok zo záväzkovo-právneho vzťahu založeného Zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 01. 08. 2008, Zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 15. 06. 2007 v znení dodatkov k Zmluve o nájme
nebytových priestorov zo dňa 20. 11. 2007 a v znení Dodatku k uvedenej zmluve zo dňa 31. 07. 2008. Nebytové priestory, za ktorých užívanie bol v zmysle vyššie uvedených zmlúv a ich dodatkov, povinný uhrádzať nájomné a platby za služby spojené s užívaním týchto priestorov žalovaný, bez pochyby patria do majetku Mesta Zvolen a do správy materskej školy boli zverené Protokolom o zverení majetku do správy materskej školy zo dňa 25. 05. 2005. Rovnako zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01. 08. 2008, zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 15. 06. 2007 a Dodatku k Zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 15. 06. 2007 (Dodatok zo dňa 20. 11. 2007) vyplýva, že zmluvnou stranou na strane prenajímateľa je vo všetkých prípadoch Materská škola, Prachatická 2421/45, 960 01 Zvolen, zastúpená konajúcou riaditeľkou; nájomcom bola Súkromná základná umelecká škola, zastúpená riaditeľkou školy, so sídlom J. Kozáčeka 4, Zvolen. 10. Z protokolu o zverení majetku mesta do správy Materskej školy, Prachatická 2421/45, Zvolen, vyplýva, že Mesto Zvolen zveruje do správy materskej školy majetok vo vlastníctve mesta, a to o.i. nehnuteľný majetok, budovy Materskej školy na ulici Prachatická, súpisné č. XXXX, parcela č. XXXX, katastrálne územie H., zapísaná v Liste vlastníctva č. X v hodnote 4.091.795,- Sk v obstarávacej cene, pozemok pod objektom na parcele č. XXXX o výmere 1139 m2, katastrálne územie H., zapísaný na Liste vlastníctva č. X a zároveň sa zveruje správcovi do starostlivosti záhrada, priľahlá k zverovanej budove a ohraničená oplotením, nachádzajúca sa na parcele vo vlastníctve mesta č. XXXX/X, CKN katastrálne územie H.. 11. V súdenej veci možno konštatovať, že nárok uplatňovaný žalobou v konaní predstavuje nárok zo záväzkovo-právneho vzťahu založeného nájomnými zmluvami uzatvorenými medzi materskou školou a Súkromnou základnou umeleckou školou, ktorých predmetom bol prenájom nebytových priestorov, zverených do správy materskej školy Mestom Zvolen. Subjektmi tohto záväzkovo-právneho vzťahu bola materská škola, ako prenajímateľ, a na strane druhej súkromná základná škola, ako nájomca.
12. Z ustanovenia § 6 ods. 4 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí vyplýva, že správca nemôže nadobudnúť majetok do svojho vlastníctva. Majetok, ktorý správca nadobúda je vlastníctvom obce. Správca alebo mestská časť vykonáva právne úkony pri správe majetku obce v mene obce. Správca alebo mestská časť koná v mene obce pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku obce, ktorý spravuje.
13. Z uvedeného zákonného ustanovenia, konkrétne z vety tretej, expresis verbis vyplýva, že správca majetku ( v danom prípade materská škola) koná v mene obce pred súdmi. Z citovaného je tak zrejmá vecná aktívna legitimácia žalobcu i v prípade daného záväzkového vzťahu, v ktorom bola prenajímateľom Materská škola Zvolen a nie Mesto Zvolen. Materská škola, Prachatická 2421/45, Zvolen bola priamym účastníkom záväzkového vzťahu založeného postupne jednotlivými zmluvami o nájme nebytových priestorov a ich dodatkov, uvedená nekonala v mene iného subjektu (mesta Zvolen), ale vlastným konaním založila, resp. vstúpila do dvojstranného záväzkového vzťahu, z ktorého práva a povinnosti plynuli priamo zmluvným stranám. 14. Otázku aktívnej vecnej legitimácie správcu majetku obce resp. mesta, teda rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie zriadenej obcou, riešil Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/86/2017 zo dňa 30. 05. 2018, na ktoré správne prihliadol a poukázal pri svojej rozhodovacej činnosti i súd prvej inštancie. V uvedenom bolo vyslovené, že „Zákon výslovne uvádza, že správca koná v mene vlastníka ohľadne zvereného majetku pred súdmi a inými orgánmi. Nakoľko správca majetku má zákonnú povinnosť majetok obce chrániť pred poškodením, zničením alebo stratou (§ 7 ods. 2 písm. b) zákona o majetku obcí) a používať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane včasného uplatňovania svojich práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi (§ 7 ods. 2 písm c) zákona o majetku obcí), nemožno preto považovať za správny právny záver odvolacieho súdu o tom, že žalobca 2/ (t.j. cirkevná základná škola - pozn. konajúceho odvolacieho súdu) nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby na náhradu škody, pretože nie je vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej vznikla škoda a preto nevznikla škoda jemu. Takýto výklad nie je v súlade so zákonom o majetku obcí (lex spcialis) a predstavuje formalistický výklad a aplikáciu práva“. 15. Z uvedeného rozhodnutia najvyššej súdnej autority tak je nutné prijať ešte jednoznačnejší záver o aktívnej vecnej legitimácii samotnej materskej školy (a nie Mesta Zvolen) v prípade, keď sa v konaní pred súdom uplatňuje nárok zo záväzkového vzťahu, do ktorého na strane prenajímateľa vstúpila samostatne a vo vlastnom mene materská škola, konajúca riaditeľkou, pokiaľ bola aktívna vecná legitimácia školy, ako správcu majetku, najvyšším súdom vyslovená na základe zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, i v konaní o náhradu škody, ktorá vznikla na majetku mesta zvereného (základnej) škole.
16. Pokiaľ v podanom odvolaní žalobca tvrdí, že v súdenej veci podala správne žalobu materská škola, v mene Mesta Zvolen, teda správca zvereného majetku, je nutné uviesť, že zo žaloby samotnej vyplýva označenie žalobcu (v čase podania žaloby v roku 2011 navrhovateľa) ako: Mesto Zvolen, Námestie Slobody 22, 960 01 Zvolen, v zastúpení správcom: Materská škola, Prachatická 2421/45, 960 01 Zvolen, pričom takto je označený subjekt domáhajúci sa priznania práva žalobou jednak v záhlaví samotnej žaloby a taktiež i v označení sporových strán učinenom žalobcom, kde ako navrhovateľ je opätovne uvedené „Mesto Zvolen, zastúpené Ing. Miroslavom Kusejnom, primátorom, v zastúpení správcom Materská škola, Prachatická 2421/45, Zvolen“. Z uvedeného je zrejmé označenie subjektu, ktorý žalobu podáva, t. j. žalobcu, ktorým ako v čase podania žaloby, tak aj v priebehu celého konania pred súdom prvej inštancie, je bezo zmeny Mesto Zvolen, hoci podľa dodatku zastúpené správcom zvereného majetku - materskou školou. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že žalobu samotnú podpísala riaditeľka materskej školy B.. W. Q.. Je tak nutné konštatovať, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu - Mesta Zvolen, v konaní zastúpeného správcom
- Materská škola, Prachatická 2421/45, Zvolen, keď v predmetnom konaní o nároku zo záväzkového vzťahu založeného nájomnou zmluvou, resp. nájomnými zmluvami je aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie žaloby samotná materská škola.
17. Súd prvej inštancie tak po oboznámení sa so zrušujúcim uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, dospel pri svojej rozhodovacej činnosti k správnemu záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu. Uvedená otázka je otázkou prioritnou, zásadnou, kedy pokiaľ súd konajúci vo veci dospeje k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, je potrebné žalobu bez ďalšieho zamietnuť, a to bez potreby zaoberania sa ďalšími skutočnosťami obsiahnutými v žalobe (bez potreby vecného posúdenia oprávnenosti žalovaného nároku). Vzhľadom na túto skutočnosť potom ani nemožno prisvedčiť odvolacej námietke žalobcu o tom, že rozhodnutie súdu prvej inštancie napadnuté odvolaním žalobcu je nedostatočne odôvodnené či arbitrárne. Pokiaľ súd prvej inštancie odôvodňoval len otázku aktívnej vecnej legitimácie, rozhodnutie je v tejto otázke odôvodnené dostatočne, síce stručne, ale zrozumiteľne a presvedčivo, pričom je podporené i poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktoré možno v otázke aktívnej vecnej legitimácie správcu majetku obce (základnej školy, či materskej školy zriadenej obcou) považovať za súčasť judikatúry najvyššej súdnej autority. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie tak k otázke aktívnej vecnej legitimácie vyplýva na základe aplikácie akého právneho predpisu, jeho časti dospel súd prvej inštancie k záveru vyslovenom vo výrokovej časti rozsudku, ako danú právnu normu aplikoval na zistený skutkový stav a svoje rozhodnutie podporil i už vyššie spomínaným rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Preto odvolaciu námietku o nedostatočnej odôvodnenom rozhodnutí súdu prvej inštancie odvolací súd nemohol vyhodnotiť ako dôvodnú. S poukazom na uvedené dôvody, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom meritórnom výroku I., ktorým súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, potvrdil ako vecne správny.
18. Ako výrok závislý preskúmal odvolací súd i výrok II. o trovách konania, ktorým súd prvej inštancie priznal žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. V tejto časti súd prvej inštancie správne vychádzal z ust. § 255 ods. 1 CSP a keďže bola žaloba žalobcu v celom rozsahu zamietnutá, celkový procesný úspech v konaní je potrebné priznať žalovanému, ktorý bol v konaní pred súdom zastúpený právnym zástupcom z radu advokátov, a teda žalovanému v súvislosti s konaním i trovy vznikli. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd potvrdil ako vecne správny i výrok II. o trovách konania.
19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a§ 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní iniciovanom odvolaním žalobcu, tento nebol úspešný ani sčasti a celý procesný úspech v odvolacom konaní tak prináleží žalovanému. Žalovaný i v odvolacom konaní bol zastúpený právnym zástupcom z radu advokátov a k odvolaniu žalobcu sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu i vyjadril, teda možno konštatovať, že žalovanému v súvislosti s odvolacím konaním trovy i reálne vznikli. Preto potom podľa § 255 ods. 1 CSP odvolací súd uložil žalobcovi ako procesne neúspešnej strane sporu v odvolacom konaní v celom rozsahu povinnosť nahradiť trovy vzniknuté v odvolacom konaní žalovanému ako procesne úspešnej strane sporu v odvolacom konaní. 20. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
21. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).