Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26S-42-2019.pdf
PDF · 126.81 KB
Case nature
Area
Subarea
26S/42/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu Mgr. Erika Németha a JUDr. Lenky Kostolanskej, v právnej veci žalobcu: BRANKO SLOVAKIA, a.s., sídlo Novozámocká 184, Nitra, IČO: 45 383 839, zastúpený advokátom: JUDr. Vlastimil Petřek, PhD., sídlo Námestie sv. Egídia 6/11, Poprad, IČO: 42 399 050, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, sídlo Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 100794591/2019 zo 04.04.2019, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Správca dane vykonal u žalobcu kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2016, a to na základe oznámenia č. 100234402/2017 zo dňa 08.02.2017, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 14.02.2017 s dňom začatia 21.02.2017.
2. V kontrolovanom zdaňovacom období si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane na základe dodávateľských faktúr č. 056216 zo dňa 10.11.2016 v celkovej sume 3.120,-- eur, z toho základ dane v sume 2.600,-- eur a DPH 20 % v sume 520,-- eur, č. 056316 zo dňa 10.11.2016 v celkovej sume 1.560,-- eur, z toho základ dane v sume 1.300,-- eur a DPH 20 % v sume 260,-- eur, č. 058416 zo dňa 30.11.2016 v celkovej sume 3.420,-- eur, z toho základ dane v sume 2.850,-- eur a DPH 20 % v sume 570,-- eur, č. 058916 zo dňa 30.11.2016 v celkovej sume 2.280,-- eur, z toho základ dane 1.900,-- eur a DPH 20 % v sume 380,-- eur, č. 059216 zo dňa 30.11.2016 v celkovej sume 3.600,-- eur, z toho základ dane v sume 3.000,-- eur a DPH 20 % v sume 600,-- eur, č. 059516 zo dňa 30.11.2016 v celkovej sume 2.280,-- eur, z toho základ dane 1.900,-- eur a DPH 20 % v sume 380,-- eur, č. 058816 zo dňa 30.11.2016 v celkovej sume 2.280,-- eur, z toho základ dane v sume 1.900,-- eur a DPH 20 % v sume 380,-- eur, č. 59916 zo dňa 30.11.2016 v celkovej sume 2.400,-- eur, z toho základ dane v sume 2.000,-- eur a DPH 20 % v sume 400,-- eur za čistiace a upratovacie služby a čistenie hál, prenájom strojov vystavených spoločnosťou ER travel.sk s.r.o., Trnavská cesta 59, Bratislava.
3. Správca dane v snahe zabezpečiť účtovné a iné doklady tejto spoločnosti, preukazujúce uskutočnenie zdaniteľných obchodov, vyzval spoločnosť ER travel.sk s.r.o. dňa 24.04.2017 na predloženie dokladov ako na adresu sídla spoločnosti, tak aj na adresu konateľa (p. Igor Zlejší), pričom v obidvoch prípadoch sa zásielka vrátila s poznámkou adresát neznámy.
Správca dane predvolal dňa 27.07.2017 konateľa tejto spoločnosti na výsluch, avšak Igor Zlejší sa nedostavil.
Šetrením cestou OO PZ zo dňa 25.08.2017 bolo zistené, že konateľ spoločnosti sa na adrese trvalého pobytu nezdržiava cca 20 rokov a mal by byť na neznámom mieste v Z..
Na ústnom pojednávaní dňa 18.07.2017 bol žalobca oboznámený so zisteniami správcu dane a s jeho pochybnosťami o pravdivosti predložených dokladov, k čomu žalobca nezaujal žiadne stanovisko.
4. Žalobca si ďalej uplatnil právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr č. 057916 zo dňa 14.11.2016 v celkovej sume 14.112,-- eur, z toho základ dane v sume 11.760,-- eur a DPH 20 % v sume 2.352,-- eur, č. 05916 zo dňa 25.11.2016 v celkovej sume 136.704,-- eur, z toho základ dane v sume 113.920,-- eur a DPH 20 % v sume 22.784,-- eur, č. 05916 zo dňa 28.11.2016 v celkovej sume 25.200,-- eur, z toho základ dane v sume 21.000,-- eur a DPH 20 % v sume 4.200,-- eur, č. 059716 zo dňa 30.11.2016 v celkovej sume 3.120,-- eur, z toho základ dane 2.600,-- eur a DPH 20 % v sume 520,-- eur za dodanie služby (provízie a biznis stretnutia) vystavených spoločnosťou Ziri s.r.o., Stavbárska 34, Bratislava.
5. Z dôvodu nekontaktnosti tejto spoločnosti správca dane nemohol preveriť, či zo strany tejto spoločnosti došlo reálne k dodaniu služieb pre daňový subjekt. Z odpovede na dožiadanie zo dňa 12.07.2017 vyplynulo, že spoločnosť Ziri s.r.o. podala posledné daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2016.
6. Správca dane ďalej uviedol zistenia v súvislosti s iným konaním, kde žiadal šetrenie trvalého pobytu p. Róberta Kotlára, konateľa spoločnosti Ziri s.r.o. v období od 12.05.2016 do 12.02.2017, z ktorých vyplynulo, že svedok sa na výsluch nedostavil napriek opakovaným pokusom o predvolanie. Ďalej správca dane zistil, že od 12.02.2017 sa stal novým konateľom spoločnosti Ziri s.r.o. p. Igor Zlejší (konateľ spoločnosti ER travel.sk s.r.o.).
7. O zistených skutočnostiach informoval správca dane žalobcu listom zo dňa 10.10.2017, ku ktorému sa žalobca nevyjadril.
8. Na základe výsledkov daňovej kontroly vypracoval správca dane protokol z daňovej kontroly č. 102636207/2017 zo dňa 22.12.2017, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole žalobcovi doručený dňa 08.01.2018.
9. Žalobca predložil správcovi dane dňa 29.01.2018 vyjadrenie k protokolu, ktoré boli prerokované dňa 27.03.2018, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100627745/2018.
10. V priebehu vyrubovacieho konania správca dane využil poznatky z daňovej kontroly žalobcu za zdaňovacie obdobie december 2016, o čom spísal úradný záznam č. 100347460/2018, keď oboznámil zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 102579420/2017 - vyjadrenie p. W. K..
11. Dňa 04.04.2018 doručil žalobca správcovi dane svoje vyjadrenie, pričom podal návrhy na vykonanie dokazovania vo vyrubovacom konaní, a to výsluchom svedkov N., H., O., M., E., K., Z. a K..
Správca dane následne vykonal navrhované dokazovanie o ktorom oboznámil žalobcu pri ústnom pojednávaní o čom spísal zápisnicu č. 102002213/2018.
12. Následne vydal správca dane rozhodnutie č. 102069185/2018 zo dňa 18.10.2018, ktorým bol určený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2016 v sume 33.346,-- eur s tým, že bol znížený uplatnený nadmerný odpočet zo sumy 70.288,05 eura na sumu 36.942,05 eura.
13. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 04.04.2019.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
14. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. 100794591/2019 zo dňa 04.04.2019 žalovaný rozhodnutie správcu dane potvrdil.
15. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa žalovaný vysporiadal s námietkami žalobcu obsiahnutými v jeho odvolaní, čomu predchádzalo aj stručné zrekapitulovanie dovtedajšieho konania.
Žalovaný vyslovil v napadnutom rozhodnutí záver, že žalobca v priebehu daňovej kontroly nepredložil relevantné dôkazy preukazujúce uskutočnenie zdaniteľných plnení, čím nesplnil právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 nadväzne na § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH.
16. Z predložených listinných dokladov, ale aj z výsluchu svedkov - hlavne z vyjadrenia členky predstavenstva žalobcu p. W. K., žalovaný konštatuje, že síce práce boli daňovému subjektu vykonané a dodané, ale vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že ich dodali spoločnosti ER travel.sk s.r.o. a Ziri s.r.o., pričom zdôraznil, že primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, keď je jeho povinnosťou preukázať, že nárok na odpočet DPH si uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Ak svoje tvrdenia nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený. Žalovaný ďalej zdôrazňuje, že správca dane má oprávnenie vykonať dokazovanie sám a voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú správca dane potrebuje objasniť vzhľadom na predložené doklady. Podľa žalovaného úlohou správcu dane nie je preukazovať existenciu daňovej transakcie, ale overovať, či daňový subjekt túto preukázal a deklaroval správne, čo v danom prípade nebolo s poukazom na kontrolné zistenia preukázané.
17. Vo vzťahu k žalobcom prezentovanej judikatúre ES žalovaný uviedol, že žalobcom uvádzané rozsudky nemožno bezvýhradne použiť aj pre daný prípad. Podľa žalovaného predloženie účtovných a iných dokladov je len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dane, ale nie je tým preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie spoločnosťou deklarovanou na predložených dokladoch ako dodávateľ.
Dodávateľské spoločnosti tým, že dodanie služieb nepreukázali žiadnym dôkazom, nepreukázali, že im z dodania služieb vznikla daňová povinnosť, a že daňovému subjektu vzniklo právo na uplatnenie odpočítania dane.
18. Ani z výpovedí svedkov - pracovníkov žalobcu - ktorí potvrdil vykonávanie prác pracovníkmi spoločnosti ER travel.sk s.r.o. a Ziri s.r.o., keďže mali na tričkách logá týchto spoločností, nie je dôkazom preukazujúcim, že práce boli vykonané vo fakturovanom rozsahu zamestnancami spoločností uvedených na dokladoch ako dodávatelia.
19. K nekontaktnosti dodávateľov žalobcu a vyhodnoteniu tejto skutočnosti v jeho neprospech žalovaný uviedol, že výber obchodného partnera je na rozhodnutí daňového subjektu, avšak v prípade, že si svojho obchodného partnera nepreverí, vystavuje sa riziku, že ak si dodávateľská spoločnosť nesplní svoju dôkaznú povinnosť, vzniká na strane správcu dane pochybnosť o realizácii obchodného vzťahu.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
20. Žalobca v podanej žalobe namieta, že napádané rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, resp. že zistenie skutkového stavu správcom dane bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci.
21. Žalobca namieta, že ak nie je existencia materiálneho plnenia sporná, a teda existencia zdaniteľného plnenia je správcom dane priamo potvrdená, tak tieto práce musel niekto vykonať a je nelogické, aby ten kto práce vykonal alebo dodal službu, si nenechal za vykonanú prácu alebo dodanú službu zaplatiť.
22. V ďalšej časti žaloby žalobca analyzoval rozsudok súdneho dvora EU-C-277/14 PPUH zo dňa 22.10.2015, v ktorej predmetom sporu bola otázka, či je možné zamietnuť zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie DPH splatnej alebo zaplatenej za tovar, ktorý jej bol dodaný, a to z dôvodu, že:
- faktúru vystavil subjekt, ktorý má na základe kritérií stanovených vnútroštátnou právnou úpravou považovať za neexistujúci, a
- je nemožné určiť totožnosť skutočného dodávateľa tovaru.
23. Tento rozsudok následne žalobca aplikoval aj na predmetnú vec, keď ani náš zákon o DPH neumožňuje neuznať odpočet od dane za situácie, že sa žalovanému nepodarilo preveriť existenciu skutočného dodávateľa žalobcu, pričom existencia zdaniteľného plnenia nie je sporná.
Na ťarchu žalobcu nemôže byť ani skutočnosť, že jeho dodávatelia, t. j. spoločnosť ER travel.sk s.r.o., resp. spoločnosť Ziri s.r.o. v rozhodujúcom období nepodali daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty.
24. Podľa žalobcu v danej veci boli splnené hmotnoprávne aj formálnoprávne podmienky pre odpočítanie dane. Ak teda žalovaný uvádza, že došlo k porušeniu ustanovení zákona o DPH, a to konkrétne § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a), je takýto záver výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci.
25. Napokon záverom žalobca namietal, že bolo na žalovanom, aby v konaní preukázal, že žalobca vedel alebo aspoň mohol vedieť, že sa kúpou tovaru - služieb zúčastňuje podvodného konania.
IV. Vyjadrenie žalovaného
26. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 09.04.2020 uviedol, že trvá na výroku v žalobou napadnutom rozhodnutí, pričom poukazuje na odôvodnenie tohto rozhodnutia.
27. K námietkam žalobcu žalovaný ďalej uviedol, že v prípade žalobcu nebolo vykonaným dokazovaním preukázané, že spoločnosti uvedené na predložených dokladoch ako dodávatelia dodanie služieb aj reálne uskutočnili, a že im z dodania služieb vznikla v zmysle § 19 zákona o DPH daňová povinnosť, čo znamená, že nebolo ani preukázané, že žalobcovi vzniklo z dodávateľských faktúr právo na uplatnenie odpočítania dane.
28. K poukazovaniu žalobcu na rozsudok ESD žalovaný uviedol, že v tomto smere nevie zaujať stanovisko, nakoľko žalobca nekonkretizuje, v ktorých bodoch by bolo možné jeho závery aplikovať na prejednávanú vec. Zároveň poukazuje na čl. 273 prvý odsek Smernice Rady 2006/112/ES, ktoré splnomocňuje, aby členské štáty uložili daňovým subjektom iné povinnosti ako sú uvedené v smernici, ak ich považujú za potrebné na zabezpečenie riadneho výberu dane z pridanej hodnoty a na predchádzanie daňovým podvodom.
29. Ďalej žalovaný uvádza, že dodávateľské spoločnosti nepredložili správcovi dane žiadne relevantné dôkazy o tom, že služby žalobcovi dodali, a že im z toho titulu vznikla daňová povinnosť. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná iba z dôvodu jej uvedenia na faktúre, pričom uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou žalobcu a odpočítanie dane z pridanej hodnoty nenastáva ex lege.
30. Je na žalobcovi, koho si vyberie za svojho obchodného partnera, ale splnenie podmienok uvedených v § 49 a nasl. zákona o DPH, ktoré sú hmotnoprávnej povahy, a na ktorých bezpodmienečné splnenie sa viaže právo na odpočítanie dane, musia byť preukázané. Akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo reálne aj uskutočnené.
31. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uvádza, že v priebehu daňovej kontroly preveroval len vzťah medzi dodávateľom a odberateľom, teda priamy vzťah, a nie obchodné vzťahy v reťazci a zároveň, že vo svojich rozhodnutiach ani žalovaný a ani správca dane neuviedli, že v daňovom prípade sa jednalo o reťazec, v ktorom mohlo dôjsť alebo došlo k úniku na dani, a ani že žalobca sa mohol zúčastniť na podvodnom konaní.
32. Napokon k námietke žalobcu, že správca dane nemôže odmietnuť vykonať dôkaz (predvolanie svedka) len preto, že v inom konaní sa takýto dôkaz nepodarilo zabezpečiť, žalovaný uviedol, že voľba dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktoré treba objasniť. Keďže správca dane disponoval informáciou o svedkovi N., ktorého žalobca navrhol vypočuť, využil inštitút § 24 ods. 4 Daňového poriadku.
Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.
V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
33. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 04.04.2019 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.
34. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom od 01.04.2009 (teda i v kontrolovanom zdaňovacom období november 2016), predmetom dane je a/ dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
Podľa § 8 písm. a/ vyššie citovaného zákona, dodaním tovaru je a/ prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.
35. Podľa § 19 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
36. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.
37. Podľa § 71 ods. 1 písm. a/, c/, ods. 3 vyššie citovaného zákona, na účely tohto zákona a/ faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, c/ vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru.
Zdaniteľná osoba je povinná zabezpečiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť faktúry od jej vydania do konca obdobia na uchovávanie faktúry. Ako spôsob zabezpečenia vierohodnosti pôvodu, neporušenosti obsahu a čitateľnosti faktúry možno použiť a/ kontrolné mechanizmy podnikových procesov, ktoré spoľahlivo zabezpečia priraditeľnosť faktúry k dokumentom súvisiacim s dodaním tovaru alebo služby, b/ zaručený elektronický podpis podľa osobitného predpisu 29) alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho použitie zaručeného elektronického podpisu, c/ elektronickú výmenu údajov, ak zmluva týkajúca sa tejto výmeny ustanoví použitie postupov zabezpečujúcich vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu údajov, d/ iný spôsob zabezpečujúci vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu faktúry.
38. Podľa § 72 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri a/ dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou.
Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 8 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v aktuálnom znení (ktoré bolo účinné i v čase rozhodovania žalovaného a správcu dane), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.
39. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania správcu dane, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie, a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.
40. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona v aktuálnom znení (ktoré bolo účinné i v čase rozhodovania správnych orgánov), daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 46 ods. 5 vyššie citovaného zákona v aktuálnom znení (ktoré bolo účinné i v čase rozhodovania správnych orgánov), ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
41. K námietkam žalobcu ohľadne neuznania nároku na uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2016 správny súd uvádza, že zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty stanovil pre dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch daní a tieto podmienky sú uvedené i v ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a) ako aj v ust. § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Jedná sa o hmotnoprávne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto nároku zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok na odpočítanie dane, bol schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované v daňových dokladoch, teda v tomto prípade na faktúrach uvedených v bodoch 2. a 4. tohto rozsudku vystavených spoločnosťami Ziri s.r.o. a ER travel.sk s.r.o. ako dodávateľmi pre žalobcu.
Z ust. § 49 ods. 1, 2 zák. o DPH jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť inému daňovému subjektu. Uvedené znamená, že žalobca by si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty v prípade dodávky tovaru alebo služby, ktoré mal získať od ním deklarovaných a vyššie uvedených dodávateľov len v prípade, ak by pri tomto tovare alebo službe vznikla týmto dodávateľom daňová povinnosť. V tomto smere podľa názoru súdu správca dane vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, a to vyžiadaním listinných dokladov od žalobcu a jeho dodávateľov ako aj výsluchom svedkov.
42. Odpočítanie dane nenastáva „ex lege“, ale je oprávnením platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou k preukázaniu zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Ich splnenie je správca dane oprávnený preveriť daňovou kontrolou. Zákon č. 222/2004 Z. z. vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt - žalobca - musí preukázať, že faktúry, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia, a to subjektami, ktoré sa na faktúrach ako dodávatelia deklarujú.
43. Vo vzťahu k dôkaznej povinnosti daňového subjektu je nutné si uvedomiť postavenie správcu dane v daňovom konaní, ktorý nie je protistranou daňového subjektu, ale je príslušným správnym orgánom, ktorý vedie dokazovanie, vykonáva dôkazy a procesom voľného hodnotenia dôkazov ustaľuje zistený skutkový stav. Aj najnovšia judikatúra NS SR už jasne ustálila, že nepostačuje predložiť faktúru, či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (3Sžfk 40/2017, 4Sžfk 38/2017, 1Sžfk 1/2017, ako aj uznesenie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 705/2017).
44. Nakoľko správca dane v priebehu daňovej kontroly získal pochybnosť o tom, že zdaniteľné plnenia boli realizované tak, ako je uvedené na predložených faktúrach, oprávnene preveroval skutkový stav s cieľom odstrániť vzniknuté pochybnosti. Za účelom zistenia skutkového stavu v súvislosti s deklarovanými zdaniteľnými obchodmi žalobcu vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, pričom využil i poznatky získané z iných daňových konaní.
45. Žalobca si v zdaňovacom období november 2016 uplatnil odpočítanie dane titulom faktúr vystavených spoločnosťou EK travel.sk s.r.o. za čistiace a upratovacie služby, čistenie hál a prenájom strojov a z titulu faktúr vystavených spoločnosťou Ziri s.r.o. za dodanie služby (provízie a biznis stretnutia).
Správca dane za účelom preverenia, či došlo skutočne k zrealizovaniu a dodaniu služieb tak, ako boli deklarované na faktúrach špecifikovaných v bodoch 2. a 4. tohto rozsudku, za tým účelom predvolal na výsluch štatutárnych zástupcov oboch dodávateľov.
Šetrením správcu dane bolo preukázané, že spoločnosť EK travel.sk s.r.o. je nekontaktná, nepodáva daňové priznanie, pričom posledné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty podala za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2015. Predvolanie konateľa spoločnosti p. Igora Zlejší dopadlo taktiež negatívne, podľa zistení sa na adrese trvalého pobytu nezdržiava už dlhú dobu a mal by sa zdržovať na neznámom mieste.
Obdobných spôsobom dopadla aj snaha správcu dane o kontaktovanie spoločnosti Ziri s.r.o., ktorá je taktiež nekontaktná a posledné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty podala za 2. štvrťrok 2016. Jej konateľ Róbert Kotlár sa na predvolanie správcu dane nedostavil, pričom počnúc dňom 12.02.2017 sa aj konateľom tejto spoločnosti stal p. Igor Zlejší, ktorý sa zdržuje na neznámom mieste.
46. Správca dane na základe zistených skutočností vyslovil záver, že v priebehu daňovej kontroly nebolo daňovým subjektom preukázané dodanie prác a služieb spoločnosťami ER travel.sk s.r.o. a Ziri s.r.o. v zmysle § 9 ods. 1 zákona o DPH, z čoho vyplýva, že nakoľko nebolo preukázané, že dodávateľom vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH, nemohlo ani daňovému subjektu - žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH.
47. Následne správca dane doplnil dokazovanie výsluchom svedkov - zamestnancov daňového subjektu, z ktorých výpovede vyplynulo, že ako boli čistiace a upratovacie práce vykonávané a kým, pričom uvádzali, že práce vykonávali osoby, ktoré mali na pracovných odevoch logo spoločnosti ER travel.sk s.r.o. a uvedené logo bolo aj na autách, ktorými prišli. V súvislosti s poskytovaním ich služieb neboli vyhotovené a ani podpísané žiadne písomnosti, a že z uvedenej spoločnosti nikoho nepoznajú.
Správca dane vypočul aj p. K. - členku predstavenstva spoločnosti žalobcu, ktorá popísala spôsob ako dojednávala záväzkové vzťahy s uvedenými spoločnosťami. Uviedla, že so zástupcami spoločnosti ER travel.sk s.r.o. a Ziri s.r.o. sa priamo nestretávala na sídle spoločnosti, nebola a nevie ani kde sa nachádzajú. Stretávala sa vždy v nejakej kaviarni s pánom Z. I., s ktorým sa dohadovala o prácach, podpisovali zmluvy a faktúry. Všetko bolo realizované cez tohto pána, ktorý mal mať kontakt na uvedené spoločnosti. Peniaze za vykonané práce a dodané služby vyplácala ona, a to v kaviarňach v Z. pánovi I..
48. Za danej dôkaznej situácie s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania vyslovil správca dane záver, v zmysle ktorého správca dane, ale aj žalovaný nespochybňujú skutočnosť, že práce boli daňovému subjektu dodané, ale vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že ich dodali spoločnosti ER travel.sk s.r.o. a Ziri s.r.o.
49. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania je aj správny súd toho názoru, že žalobcom deklarovaným dodávateľom nemohla vzniknúť daňová povinnosť (jej vznik preukázaný nebol) na dani z pridanej hodnoty v zmysle § 19 zák. o DPH, a preto neohlo ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie DPH.
Tak ako vyplýva z rozhodnutí NS SR sp. zn. 5Sžfk 6š/2011, resp. 2Sžf 4/2009 v spojení s rozhodnutím ÚS SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 - primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že si tento nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako dôvodný.
50. Súd nemohol akceptovať argumentáciu žalobcu, v zmysle ktorej ak je existencia materiálneho plnenia, t. j. zdaniteľného obchodu, nesporná, tieto práce musel niekto vykonať a zároveň požadovať aj cenu za ich vykonanie.
51. Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa aj povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne obchodného partnera. Overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď obaja dodávatelia boli nekontaktní, tým pádom nevedeli preukázať, že deklarované plnenie aj skutočne zrealizovali a tým, že im vznikla aj daňová povinnosť. Práve naopak z mechanizmu popísaného členkou predstavenstva žalobcu p. K. vyplýva, že žalobca prakticky nevedel o svojich obchodných partneroch nič, osobne ich nepoznal, nerokoval s nimi a všetko mal riešiť cez údajnú kontaktnú osobu, ktorej mal dokonca aj odovzdávať peniaze za vykonané práce a dodané služby. Z takéhoto správania sa žalobcu nevyplýva, že by v konkrétnych obchodných vzťahoch vystupoval s náležitou starostlivosťou a obozretnosťou, nevedel poriadne s kým vstúpil do záväzkového vzťahu, keď osoby dodávateľov poriadne nepoznal a tieto si nepreveril, čím zobral na seba riziko vzniku dôkaznej núdze v prípade uplatnenia si nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty.
52. Vo vzťahu k judikatúre Súdneho dvora EÚ, na ktorú žalobca poukazuje, správny súd uvádza, že vnútroštátnu právnu úpravu dane z pridanej hodnoty je potrebné vykladať v súlade s právom EÚ a smernicou Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty.
Navyše aj správny súd je toho názoru, že žalobca nekonkretizuje, v ktorých bodoch by bolo možné tieto závery aplikovať na jeho obchodnú transakciu.
53. Napokon správny súd nezaujal stanovisko ani k tvrdeniu žalobcu, v zmysle ktorého bolo na správcovi dane, aby preukázal skutočnosť, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že participoval na podvodnom konaní. Správca dane, ale ani žalovaný vo svojich rozhodnutiach takéto závery nevyslovili, preto správny súd nevidí dôvod sa touto argumentáciou zaoberať.
54. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne v zmysle zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 18.10.2018 určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2016 v sume 33.346,-- eur. Správne postupoval aj žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane potvrdil. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane zistil skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu, tak aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.
55. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP rozsudkom zamietol.
56. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, vychádzajúc z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania.
57. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.