Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/291/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gizely Majerčák a členiek senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej, v právnom spore žalobcov: 1. M. M., B. XX, G.. XX.X.XXXX Q. X. M. M., B. XX, G.. XX.X.XXXX, obaja zastúpení advokátkou JUDr. Ivetou Fabianovou, Spišská Nová Ves, Štefánikovo námestie 5, proti žalovanému: B. I., B. XX, G.. XX.XX.XXXX, zastúpenému advokátom JUDr. Tiborom Bašistom, Poprad, Štefánikova 8, o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. - 116 z 22. mája 2019

rozhodol:

M e n í rozsudok vo výroku II. tak, že žalobu o určenie neplatnosti odstúpenia žalovaného z 27.3.2018 od kúpnej zmluvy z 2.3.20017 z a m i e t a.

Žalovanému proti žalobcom p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“ alebo aj len „súd“) zhora označeným rozsudkom zastavil konanie v rozsahu určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam (I.), určil, že odstúpenie žalovaného z 27.3.2018 od kúpnej zmluvy z 2.3.2017 je neplatné (II.) a žalobcom priznal náhradu trov konania (III.). Vychádzal zo zistenia, že žalovaný ako predávajúci a žalobcovia ako kupujúci 2.3.2017 uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného (resp. podiely na niektorých z nich), za ktoré tomuto titulom kúpnej ceny zaplatili 3 000 €. Od kúpnej zmluvy žalovaný listom z 27.3.2018 odstúpil. O odstúpení od zmluvy žalobcovia sa dozvedeli až od príslušného katastrálneho orgánu, ktorý žalobcov o odstúpení od zmluvy upovedomil a zároveň ich vyzval, aby sa dohodli so žalovaným, prípadne aby podali žalobu o určenie práva k sporným nehnuteľnostiam. Vychádzajúc z týchto skutočností a s poukazom na ustanovenie (ak súd rozhodol o. i. o neplatnosti právneho úkonu, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom...), súd mal preukázaný naliehavý právny záujem žalobcov na danej určovacej žalobe majúc zato, že v prípade absencie takejto žaloby príslušný katastrálny odbor ako vlastníka sporných nehnuteľností záznamom do katastra nehnuteľností titulom odstúpenia od zmluvy zapíše žalovaného. Pri svojom rozhodovaní sa riadil úvahou, že určením neplatnosti odstúpenia od zmluvy sa tak odstráni stav právnej neistoty žalobcov, odstráni sa spornosť medzi sporovými stranami, a danú žalobu preto vyhodnotil ako správne zvolený prostriedok na uplatnenie práv žalobcov s tým, že ide o určovaciu žalobu v zmysle , pričom určenie právnej skutočnosti, o ktorú v konaní ide, vyplýva z osobitného predpisu, ktorým je zhora zmienené ustanovenie katastrálneho zákona.

2. Po tomto zistení vo veci vykonal dokazovanie. Vychádzajúc z textu zmluvy nezistil žalovaným namietané skutočnosti, t. j. žeby kúpna cena bola dohodnutá nezrozumiteľne, vykonaným dokazovaním

nezistil rozpor zmluvy s dobrými mravmi, ani žeby zmluva bola uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Zásadným sa mu javilo, že predávajúci od kupujúcich „obdŕžal komplexnú kúpnu cenu“. Zmluvu nepovažoval ani za zmätočnú, či neurčitú. S poukazom na ustanovenia §§37, 38, 39 a 40 o. z. potom dospel k záveru, že predmetná kúpna zmluva neodporuje zákonu ani ho neobchádza, ani sa neprieči dobrým mravom, je platným právnym úkonom urobeným vo forme, ktorú vyžaduje zákon a vykonaným dokazovaním nezistil pritom žiadne okolnosti, pre ktoré by zmluvu posúdil ako neplatný právny úkon. Uzavrel tiež, že neobstojí tvrdenie žalovaného o tiesni a nápadne nevýhodných podmienkach, a že neexistoval preto dôvod na odstúpenie od zmluvy. Z týchto dôvodov žalobe o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy v plnom rozsahu vyhovel.

3. Zastavenie konania v rozsahu určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam odôvodnil späťvzatím žaloby v tomto rozsahu ( ). K čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo z dôvodu, že žalobcovia viac už netrvali na žalobe o určenie vlastníckeho práva.

4. Proti rozsudku žalovaný podáva odvolanie. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namieta, že mu bolo odňaté právo na spravodlivý proces, pretože napadnutý rozsudok nie je riadne odôvodnený. Súd rozhodol vo veci bez dostatočného dokazovania a na základe nesprávnej domnienky, že je potrebné žalobe vyhovieť na základe nesprávneho posúdenia písomnej formy kúpnej zmluvy. Trvá na svojej obrane, že kúpna cena bola podhodnotená viac ako o 50 %, že kúpna zmluva trpí vadami vôle, pretože ide o právny úkon, ktorý nebol urobený slobodne a vážne, trpí vadami prejavu vôle, pretože nebol urobený určite a zrozumiteľne v písomnej podobe. Súd podľa neho mal presvedčivo odôvodniť, prečo odstúpenie od zmluvy je neplatné, pričom podľa jeho názoru ide o zmluvu, ktorá obchádza zákon (samotný žalobca, ako i vypočutý svedok v konaní tvrdili, že titulom kúpnej zmluvy žalovaný obdŕžal 3 000 € namiesto písomne dohodnutej kúpnej ceny 1 500 €), ide preto o absolútne neplatný právny úkon.

5. Žalobcovia sa stotožňujú s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktoré ako vecne správne navrhujú potvrdiť. Účastníci zmluvy v kúpnej zmluve možnosť odstúpenia od zmluvy nedohodli, prichádzala preto do úvahy jedine možnosť odstúpiť od zmluvy zo zákonných dôvodov. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní podľa nich správne uzavrel, že zákonné dôvody odstúpenia od zmluvy, ako sú tieseň a nápadne nevýhodné podmienky v čase uzatvárania spornej zmluvy žalovaný nepreukázal. Stotožňujú sa s právnym záverom súdu prvej inštancie, že sporná kúpna zmluva je platným právnym úkonom, je spísaná vo forme notárskej zápisnice, je vkladu schopnou listinou, nie je zmätočná, ani neurčitá, ako to namieta žalovaný. Na žalovaného pri uzatváraní kúpnej zmluvy nebol vyvíjaný žiaden nátlak zo strany žalobcov, na notársky úrad sa dostavil slobodne a zmluvu uzavrel vážne. Vzájomne dohodnutú kúpnu cenu prevzal, pričom nekonal tak pod žiadnym nátlakom, či v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, inak na notársky úrad k spísaniu predmetnej kúpnej zmluvy vo forme notárskej zápisnice by sa nebol dostavil, prípadne od kúpnej zmluvy by bol odstúpil skôr, nie až po jednom roku od jej uzavretia. Pokiaľ by zmluva bola neurčitá, prípadne nezrozumiteľná, k zápisu vlastníckych práv do katastra nehnuteľností na základe nej by nikdy nedošlo. Zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti v zmysle . Zákonný dôvod na odstúpenie od kúpnej zmluvy žalovaným neexistuje.

6. Ďalšie vyjadrenia vo veci neboli podané.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania podaného stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, bez nariadenia pojednávania preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné zmeniť a žalobu zamietnuť ( a 355 a nasl. o odvolaní).

8. Odvolaním je napadnutý len vyhovujúci výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie a závislý výrok III. o trovách konania. Rozsudok vo zvyšku (zastavenie konania v rozsahu určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam) odvolaním napadnutý nebol, nadobudol preto právoplatnosť a nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

9. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 6.8.2020 o 9.30 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 215/II. posch. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku od 31.7.2020 boli zverejnené

na úradnej tabuli a tiež na webovej stránke odvolacieho súdu ( a za použitia ).

10. V danej veci súd prvej inštancie konštatujúc, že odstúpenie od zmluvy nepochybne je právnou skutočnosťou, zaujal názor, že v posudzovanom prípade ide o určovaciu žalobu v zmysle , kde určenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu, ktorým je ustanovenie katastrálny zákon v znení účinnom ku dňu odstúpenia. Na základe týchto skutočností zároveň zaujal aj právny názor, že na prejednávanej určovacej žalobe je daný naliehavý právny záujem (hoci ten v zmysle súd posudzuje len pri žalobách o určenie, či tu právo je alebo nie je, ak tento nevyplýva z osobitného predpisu - pozn. odvolacieho súdu).

11. V zmysle žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

12. Záujem, ktorý takto v zmysle je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby, musí byť jednak naliehavý a jednak právny. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodným (účinným) a správne zvoleným procesným nástrojom ochrany práva žalobcu, či ním možno dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Určovacia žaloba spravidla nie je opodstatnenou najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu len predbežnej otázky k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že tá - ktorá určovacia žaloba z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení nie je spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, žalobu musí zamietnuť bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (otázkami aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie sporových strán). Nedostatok naliehavého právneho záujmu na žalobcom požadovanom určení predstavuje preto samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý žaloba na určenie práva nemôže obstáť a ktorý sám osebe a bez ďalšieho musí viesť k zamietnutiu takejto žaloby (porovnaj k tomu rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ZSP 83/2007).

13. Právnou skutočnosťou, určenie ktorej v zmysle vyplýva z osobitného predpisu, je skutočnosť, s ktorou právna norma spája vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Najčastejšími právnymi skutočnosťami závislými od vôle sú zmluva, odstúpenie od zmluvy, skončenie pracovného pomeru výpoveďou a pod. Takáto určovacia žaloba je prípustná len v prípade, ak jej existenciu predpokladá osobitný predpis.

14. Predmetom posudzovaného súdneho konania po čiastočnom späťvzatí žaloby je určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy. Odstúpenie od zmluvy je právnym úkonom (právnou skutočnosťou), s ktorým zákon spája zánik občianskoprávneho vzťahu, v danom prípade zánik kúpnej zmluvy, ak od nej jej účastník odstúpil platne. V zmysle zhora citovaného zákonného ustanovenia žaloba o určenie právnej skutočnosti, a teda aj žaloba o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy je prípustná len v prípade, ak jej existenciu predpokladá osobitný predpis. Nejde teda o určenie práva v zmysle , neposudzuje sa preto naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení.

15. V prejednávanom spore súd prvej inštancie vychádzal z mylného právneho názoru, že v danom prípade ide o určovaciu žalobu, kde určenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu, ktorým je ustanovenie katastrálny zákon v znení účinnom ku dňu odstúpenia. Ide o zákonné ustanovenie, v zmysle ktorého ak súd rozhodol o. i. o neplatnosti právneho úkonu, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom. Z daného zákonného ustanovenia tohto osobitného právneho predpisu však nevyplýva prípustnosť žalobného návrhu na určenie neplatnosti odstúpenia

od zmluvy ako právnej skutočnosti tak, ako to má na mysli ustanovenie , ono len predpokladá rozhodnutie súdu o neplatnosti takého (akéhokoľvek) právneho úkonu, pred ktorým v katastri nehnuteľností bol vyznačený iný stav, než po ňom, o samotnej prípustnosti takejto žaloby o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy však nepojednáva. Ak by sme pripustili opačný výklad, nutne by sme došli k záveru, že prípustná by bola akákoľvek žaloba o určenie neplatnosti každého právneho úkonu, na základe ktorého sa vyznačil určitý stav v katastri nehnuteľností, čo nie je zmyslom úpravy zakotvenej v ustanovení , práve naopak, jej cieľom je predchádzať nezmyselným a zbytočným žalobám.

16. Doslovným výkladom daného zákonného ustanovenia katastrálneho zákona možno dospieť k rovnakému právnemu záveru. Ustanovenie predpokladá totiž súdne konanie o neplatnosť takého právneho úkonu, na základe ktorého v katastri nehnuteľností bol vyznačený určitý stav odlišný od stavu pred daným právnym úkonom. V danom prípade však tak pred, ako aj po odstúpení od zmluvy v katastri nehnuteľností ako vlastníci sporných nehnuteľností boli vyznačení žalobcovia, t. j. pred urobením daného právneho úkonu v katastri nehnuteľností nebol vyznačený iný právny stav, než po ňom, niet čo obnoviť (príslušný katastrálny orgán potom, čo mu bolo predložené sporné odstúpenie žalovaného od zmluvy, postupujúc pri tom v zmysle katastrálneho zákona nevykonal žiaden záznam práva žalovaného, ale dotknuté osoby vyzval, aby uzavreli dohodu alebo podali na súde žalobu o určenie práva k nehnuteľnosti - tým je daný naliehavý právny záujem žalobcov na žalobe o určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, vyplýva práve z tohto osobitného predpisu). Vyhovujúci určovací rozsudok o neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy pre žalobcov nie je preto právne významný, pretože v dôsledku tohto súdneho rozhodnutia nedôjde k záznamu, k žiadnej zmene súčasného právneho stavu v katastri nehnuteľností, keďže nekonštatuje otázku vzniku, zmeny, ani zániku právneho vzťahu, nie je určením práva k nehnuteľnosti. Dané súdne konanie nie je preto užitočné, ale naopak, je zbytočné. Možno preto konštatovať, že predmetom posudzovaného konania po čiastočnom späťvzatí žaloby ostala žaloba o určenie takej právnej skutočnosti, akú nepripúšťa, pretože žalobcami požadovaný určovací petit nevyplýva nielen z daného ustanovenia katastrálneho zákona, ale ani zo žiadneho iného osobitného predpisu, čo predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý predmetná žaloba o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy nemôže obstáť, ale bez ďalšieho musí viesť k zamietnutiu takejto žaloby.

17. Neboli preto splnené podmienky ani na potvrdenie, ani na zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, preto ho odvolací súd zmenil ( ) bez toho, aby po vecnej stránke posudzoval odvolateľom namietanú správnosť záverov súdu prvej inštancie vedúcich ho k vyhoveniu žalobe, t. j. bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. Odvolací súd na ním vytknutý nedostatok žaloby ohľadom jej procesnej prípustnosti, na ktorom založil svoje rozhodnutie, v zmysle mohol a musel pritom prihliadať ex officio, t. j. aj keď nebol v odvolacích dôvodoch výslovne uplatnený. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa , v zmysle ktorého ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia odvolací súd rozhodol o trovách konania podľa , pretože v konaní v celom rozsahu bol úspešný žalovaný, kým žalobcovia boli v celom rozsahu neúspešní. Žalovaný preto v celom rozsahu má nárok na náhradu trov celého konania proti neúspešným žalobcom, pričom trovy mu preukázateľne vznikli najmä v štádiu konania pred súdom prvej inštancie, ale aj v odvolacom konaní. Neúspešní žalobcovia nemajú nárok na náhradu trov konania. Dôvody na aplikáciu odvolací súd nezistil. O výške náhrady v zmysle po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

18. Toto rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

S výnimkou prípadov ustanovených v v dovolacom konaní dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).