Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-7Cpr/63/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, sudkyňou JUDr. Júliou Prikrylovou, v právnej veci žalobkyne: A. Č., K.. XX.XX.XXXX, O. J. XXX/XX, S., právne zast. Vojčík & Partners, s.r.o., IČO: 36866563 so sídlom Rázusova 13, Košice - mestská časť Juh 040 01, proti žalovanému: ZENIT SK, s.r.o., IČO: 36307599 so sídlom ul. Nová 831/78, 972 41 Koš, právne zast. Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., IČO: 36857548 so sídlom Nám. SNP 3, 917 01 Trnava, o určenie neplatnosti výpovede, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podaným návrhom došlým súdu dňa 22.11.2016 domáhala, aby súd určil, že výpoveď daná žalobkyni zo strany žalovaného dňa 24.04.2017 je neplatná a uložil žalovanému povinnosť nahradiť jej trovy konania. Žalobný návrh odôvodnila tým, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 10.12.2010 v znení neskorších dodatkov pracovala žalobkyňa u žalovaného na pracovnej pozícii: vedúca pobočky s miestom výkonu práce na adrese Kukučínova 25, 040 01 Košice. Žalovaný následne dňa 02.05.2017 doručil žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru v zmysle § 63 ods. 1 písm. b), ktorá bola datovaná k 24.04.2017. Výpovedná doba bola 3 mesiace a uplynula 31.08.2017. Žalobca však už žalobkyni neprideľoval prácu, odo dňa 23.05.2017, kedy jej písomne listom oznámil prekážku v práci na strane zamestnávateľa a zakázal jej zdržiavať sa na pracovisku až do odvolania. Ešte pred doručením výpovede žalovaný predložil žalobkyni Dohodu o skončení pracovného pomeru bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu, datovanú dňom 27.04.2016, a podpísanú konateľom žalovaného, ktorú však žalobkyňa odmietla uzavrieť. Odo dňa 28.04.2016 bola žalobkyňa práceneschopná, pričom jej práceneschopnosť trvala až do 31.03.2017. Po návrate do práce po skončení práceneschopnosti žalobkyni nebola oznámená žiadna organizačná zmena ani skutočnosť, že žalobkyňa sa stala nadbytočnou, a žalobkyňa mala preto za to, že bude aj naďalej pokračovať vo výkone práce pre žalovaného. Následne však žalobkyňa obdržala výpoveď, ako aj vyššie uvedené Nariadenie žalovaného zo dňa 23.05.2017. Ako výpovedný dôvod vo výpovedi zo dňa 24.04.2017 žalovaný uvádza, že vzhľadom na písomné rozhodnutie spoločnosti - organizačnú zmenu zo dňa 19.04.2017 je nútený s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce znížením počtu zamestnancov, rozviazať so žalobkyňou pracovný pomer výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti. Žalobkyňa má to, že uvedený výpovedný dôvod je len fiktívny, a uvádzaná organizačná zmena účelová s cieľom skončiť pracovný pomer so žalobkyňou, pričom žalovaný v skutočnosti nevykonal žiadnu organizačnú zmenu s cieľom znížiť počet svojich zamestnancov. Tento predpoklad potvrdzuje hlavne skutočnosť, že na mieste žalobkyne v pozícii vedúci pobočky Košice je na internetovej stránke žalovaného dlhodobo uvádzaný p. Y. W., ktorý bol predstavený iným zamestnancom ako vedúci pobočky ešte v čase trvania pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného. Ako je uvedené vyše bola to práve žalobkyňa, ktorá na základe pracovnej

zmluvy vykonávala pre žalovaného prácu na pozícii vedúci pobočky. Ak teda žalovaný prijal rozhodnutie organizačnej zmene ktorým zrušil pracovné miesto žalobkyne s cieľom znížiť počet zamestnancov, a na druhej strane ustanovil na jej pracovné miesto nového zamestnanca je zrejmé, že konanie žalovaného vo vzťahu k žalobkyni, smerujúce k skončeniu pracovného pomeru so žalobkyňou, bolo účelové a v skutočnosti malo za cieľ výlučne skončenie pracovného pomeru žalobkyne. Žalobkyňa poukazuje v súvislosti s pracovnou pozíciou p. R. W. na ustanovenie v znení neskorších predpisov (ďalej len „ ") podľa ktorého platí, že: „Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa , nesmie počas dvoch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca.“ Z vyššie uvedených skutočností, ako aj z konania žalovaného, ktoré predchádzalo výpovedi danej žalobkyni sa javí, že medzi rozhodnutím žalovaného o organizačnej zmene a danou nadbytočnosťou žalobkyne nie je žiadna príčinná súvislosť. Súdy by pri neplatnosti rozviazania pracovného pomeru výpoveďou mali skúmať, či nadbytočnosť zamestnanca vyplýva práve z takéhoto rozhodnutia, a teda či „nadbytočnosť" je v príčinnej súvislostí s takýmto rozhodnutím (napr. viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn , rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Žalobkyňa má za to, že s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaný prijal na jej pracovné miesto iného zamestnanca ešte pred uplynutím jej výpovednej doby, sa žalobkyňa v žiadnom prípade nemohla stať nadbytočnou. Tvrdenia žalobkyne v žalobe, ako aj účelovosť organizačnej zmeny u žalovaného, ktorá mala za následok skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou, môžu preukázať aj ďalšie dôkazy, ktoré však žalobkyňa ako slabšia strana v spore z objektívnych dôvodov nemôže zadovážiť. Z tohto dôvodu žalobkyňa požiadala v žalobe súd, aby v rámci prípravy pojednávania nariadil žalovanému predložiť nasledovné dôkazy: Rozhodnutie Žalovaného o organizačnej zmene zo dňa 19.04.2017, Organizačnú štruktúru Žalovaného pred a po tejto organizačnej zmene vrátane pobočky Košice, Osobnú zložku p. Y.. W. vrátane jeho pracovnej zmluvy, všetkých jej dodatkov a náplne práce, Zoznam všetkých zamestnancov žalovaného, ktorí boli prijatí na výkon práce v pobočke Košice v rokoch 2016 a 2017 vrátane ich pracovných zmlúv a náplní práce. Žalobkyňa navrhla v konaní vypočuť ako svedkov p. Y.. W., ako aj konateľa žalovaného p. Ing. V. S. a to k okolnostiam prijatia organizačnej zmeny vedúcej k skončeniu pracovného pomeru so žalobkyňou, ako aj k jednotlivým okolnostiam skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou. V súlade s žalobkyňa požiadala súd o predvolanie týchto svedkov, nakoľko nemohla objektívne zabezpečiť ich účasť na pojednávaní. 2. Žalovaný v podaní došlom súdu dňa 12.04.2018 (Vyjadrenie žalovaného) uviedol, že žalobkyňa bola zamestnancom žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 10.12.2010 (ďalej len „Pracovná zmluva") v znení neskorších dodatkov, na základe ktorej vznikol žalovanej pracovný pomer u žalovaného ako zamestnávateľa dňa 01.01.2011. Žalobkyňa podľa Pracovnej zmluvy vykonávala druh práce: vedúca pobočky - obchodný manažér, s náplňou práce v rozsahu, v akom je uvedené v náplni práce žalobkyne zo dňa 01.04.2011. Žalovaný vyhlasuje, že dňa 02.05.2017 doručil žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru (ďalej len „Výpoveď"), s poukazom na . písm. b) v znení neskorších predpisov, ktorú žalovaný považuje v plnej miere za platnú, a to z formálneho, ako aj materiálneho hľadiska. Žalovaný je toho názoru, že žaloba je nedôvodná v plnom rozsahu a preto žiada žalobu zamietnuť. Žalovaný si v konaní uplatnil voči žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovaný je toho názoru, že ako zamestnávateľ uskutočnil dňa 19.04.2017 organizačnú zmenu, na základe ktorej znížil počet zamestnancov žalovaného. Zníženie počtu zamestnancov žalovaného sa dotklo práve pracovného miesta žalobkyne, ktoré zaniklo ku dňu 31.07.2017, v dôsledku čoho žalovaný pristúpil k rozviazaniu pracovného pomeru so žalobkyňou. Žalovaný súčasne vyhlásil, že si voči žalobkyni splnil tzv. „ponukovú povinnosť" s poukazom na ustanovenie tým, že žalovaný ako zamestnávateľ vyhlásil žalobkyni v rámci Výpovede, že pre ňu „nemá inú vhodnú prácu v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, a to ani na kratší pracovný čas", nakoľko spoločnosť ako zamestnávateľ „nemala voľné žiadne pracovné miesto v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu prác“. V nadväznosti na skončený pracovný pomer žalobkyne u žalovaného dal žalovaný do pozornosti súdu, že si voči žalobkyni splnil všetky svoje peňažné záväzky, ktoré mu ako zamestnávateľovi vyplývali zo skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou, vrátane vyplatenia prémií ako variabilnej zložky mzdy, navzdory skutočnosti, že žalobkyňa bola po obdobia takmer jedného roku dlhodobo PN. Reflektujúc vyššie uvedené skutočností žalovaný vníma priebeh skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou ako korektný a ďakuje žalobkyni za spoluprácu v rámci trvania pracovného pomeru. Čo sa týka samotnej žaloby a skutočností uvádzaných v žalobe zo strany žalobkyne, žalovaný predložil k jednotlivým tvrdeniam žalobkyne nasledovné vyjadrenie. K bodu 2 žaloby: žalovaný nepovažuje za sporné, že dňa 27.04.2016 predložil žalobkyni návrh dohody o

skončení pracovného pomeru, datovanú dňom 27.04.2016. Žalovaný súčasne nepovažuje za sporné, že žalobkyňa bola odo dňa 28.04.2016 až do 31.03.2017 nepretržite, t.j. takmer rok práceneschopná. Žalobkyňa počas trvania jej PN nevykonávala pre zamestnávateľa žiadnu prácu. Žalovaný preklopil, resp. rozložil pracovné povinnosti, ktoré žalobkyni vyplývali z pracovnej zmluvy, a to na čas nie len prechodný na iných zamestnancov žalovaného, pričom žalovaný zdôrazňuje, že šlo o viacerých, t.j, nie jedného zamestnanca. K bodu 3 žaloby: žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že jej nebola oznámená organizačná zmena v súvislosti s daním výpovede. Žalovaný vyhlasuje, že žalobkyni pri doručení výpovede oznámil organizačnú zmenu, pričom Rozhodnutie o organizačnej zmene zo dňa 19.04.2017 (ďalej len „Organizačná zmena") bolo aj uverejnené na informačnej tabuli zamestnávateľa na adrese sídla spoločnosti Nová 831/78, Koš 97241 a tiež bolo toto rozhodnutie viditeľne vyvesené na adrese prevádzky Ukrajinská 58, Košice 04001, t.j. na obvyklom mieste, zreteľne viditeľnom a dostupnom zamestnancom žalovaného. K bodu 5 žaloby: žalobkyňa má za to, že „uvedený výpovedný dôvod je len fiktívny, a uvádzaná organizačná zmena účelová s cieľom skončiť pracovný pomer so žalobkyňou, pričom žalovaný v skutočnosti nevykonal žiadnu organizačnú zmenu s cieľom znížiť počet svojich zamestnancov. Tento predpoklad potvrdzuje hlavne skutočnosť, že na mieste žalobkyne v pozícii vedúci pobočky Košice je na internetovej stránke žalovaného dlhodobo uvádzaný p. Y. W., ktorý bol predstavený iným zamestnancom ako vedúci pobočky ešte v čase trvania pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného. Ako je uvedené vyššie, bola to práve žalobkyňa, ktorá na základe pracovnej zmluvy vykonávala pre žalovaného prácu na pozícii vedúci pobočky. Ak teda žalovaný prijal rozhodnutie organizačnej zmene, ktorým zrušil pracovné miesto žalobkyne s cieľom znížiť počet zamestnancov, a na druhej strane ustanovil na jej pracovné miesto nového zamestnanca, je zrejmé, že konanie žalovaného vo vzťahu žalobkyni, smerujúce k skončeniu pracovného pomeru so žalobkyňou, bolo účelové a v skutočnosti malo za cieľ výlučne skončenie pracovného pomeru žalobkyne." Vo vzťahu k vyššie uvedeným citovaným tvrdeniam žalobkyne považuje žalovaný za potrebné uviesť, že organizačná zmena nebola vykonaná fiktívne, ani účelovo, ale reálne aj fakticky, čoho dôkazom sú nasledovné skutočnosti. Vzhľadom na prestavbu riadiacich procesov a potrebu štrukturálnych zmien vo vnútri spoločnosti sa začalo javiť pracovné miesto „Vedúci pobočky" v Košiciach už v priebehu roku 2016 ako nadbytočné. Žalobkyňa mala v spoločnosti svoje miesto v čase, kedy v prípade danej pobočky šlo o jednoduchú predajňu v počte jedného - dvoch zamestnancov. V tom čase bolo potrebné zabezpečovať komplexný chod pobočky. V čase, kedy žalovaný prvý krát navrhol žalobkyni dohodu o ukončení pracovného pomeru sa už črtala iná vízia organizácie spoločnosti v novej podobe, ktorú žalovaný prevzal od materskej spoločnosti a v rámci ktorej sa pracovná pozícia „Vedúci pobočky" už javila byť nadbytočnou a neefektívnou, nakoľko, žalovaný plánoval zriadiť organizačnú štruktúru najmä so zreteľom na významné postavenie tzv. „Account manažérov" na rovnakej hierarchickej úrovni a ich podpory prostredníctvom referentov v tzv. „Back Office". Pre lepšie pochopenie zo strany súdu žalovaný uvádza, že v priebehu roku 2016 až do vydania rozhodnutia o Organizačnej zmene zamestnávateľ mal za cieľ vytvoriť tzv. ploché oddelenia, ktoré pozostávajú z:

- Front Ofíice, teda Account manažéri, ktorí aktívne vyhľadávajú zákazky v teréne a zúčastňujú sa osobných jednaní u zákazníka (FO sú dozorovaní „Riaditeľom obchodnej skupiny", ktorá je nezávislá na regionálnej príslušnosti),

- Back Office, obchodní referenti, ktorí v kanceláriách zabezpečujú potrebnú administratívu a priamy predaj na obchodnom mieste (BO sú dozorovaní prostredníctvom Account manažérov s dohľadom „Riaditeľa obchodnej skupiny", prevádzkové a režijné záležitosti má právomoc rozhodovať a riadiť konateľ spoločnosti). Prevádzkové záležitosti danej pobočky, a teda tiež náplň práce žalobkyne mala byť na základe novej vízie štruktúry prerozdelená medzi viacerých zamestnancov vrátane konateľa spoločnosti, k čomu aj následne reálne došlo, pričom organizačná zmena bola súčasťou a zavŕšením tohto komplexného dlhodobého procesu transformácie vnútornej štruktúry zamestnávateľa. Žalovaný upriamil pozornosť súdu na skutočnosť, že počas obdobia, kedy bola žalobkyňa dlhodobo PN boli jej kompetencie a pracovná náplň prerozdelené nie na jedného, ale medzi mnohých zamestnancov zamestnávateľa, a to nasledovne:

- zodpovednosť za vedenie pobočky / konateľ spoločnosti;

- aktívne vyhľadávanie / internetové databázy, verejné databázy, atď...., dohodovanie nových stretnutí / Account manažéri: R., W.S., O. (nastúpil namiesto p. I.);

- príprava stretnutia, identifikovania a analýza potrieb zákazníka / Account manažéri: R.Č., W., O. (nastúpil namiesto p. I.);

- osobné stretnutia so zákazníkmi, aktívna komunikácia s potenciálnymi zákazníkmi / Account manažéri: R., W., O. {nastúpil namiesto p. I.);

- prezentácia produktov, ich výhody a funkdonality / Account manažéri: R., W.S., O. (nastúpil namiesto p. I.);

- vypracovanie ponúk a ich prezentácia / Obchodný referent - Back Office: aktuálne J. G., predtým: B. F. (nahradila p. V.);

- uzatváranie obchodných prípadov zmlúv / zmluvy podpisuje konateľ spoločnosti, bežné obchodné prípady uzatvárajú zamestnanci FO aj BO;

- budovanie vzťahov a starostlivosť o klienta / Account manažéri: R., W., O. (nastúpil namiesto p. I.);

- tvorba cien / Riaditeľ obchodnej skupiny - produktový manažér: Q. F.

- reportovanie obchodnému riaditeľovi / pozícia obchodného riaditeľa zanikla; reporting nie je potrebný, nakoľko je možné si informácie vytiahnuť z moderného informačného systému, ktorý spoločnosť používa;

- akvizícia nových zákazníkov / vyhľadanie / Account manažéri: R., W., O. (nastúpil namiesto p. I.);

- sledovanie pohľadávok / sekretariát spoločnosti - pani A.; rieši pohľadávky všetkých oddelení a obchodníkov od roku 2015;

- vystavovanie odberateľských faktúr / Obchodný referent - Back Office: aktuálne J. G., predtým: B. F. (nahradila p. V.);

- riešenie logistických úloh spojených s fyzickým dodaním tovaru / oddelenie „Logistika" - pán W.; fyzické prevzatie a kontrola: skladníci;

- evidencia klientov, tvorba databázy / všetci zamestnanci prostredníctvom informačného systému ABRA G3;

- doplňovanie aktuálnych inovatívnych informácií o produktoch / Riaditeľ obchodnej skupiny - produktový manažér: Q. F.;

- vedenie obchodnej databázy, administratívna práca / Obchodný referent - Back Office: aktuálne J. G., predtým: B. F. (nahradila p. V.). V tejto súvislosti, s ohľadom na jednotlivé činnosti v rámci náplne práce žalobkyne je potrebné uviesť, že žalobkyňa nikdy nerealizovala, napr. komplexné finančné plánovanie a kontrolu výnosov a nákladov pobočky. Tieto úkony boli vždy v kompetencii obchodného riaditeľa, neskôr konateľa spoločnosti. Preto ju mohol konateľ v prevádzkových záležitostiach plne nahradiť. Cenotvorbu a výber predávaných produktov má na starosti plošne na celom Slovensku Riaditeľ obchodnej skupiny. Bolo vytvorené funkčné oddelenie „Logistika", pričom zamestnanci tohto oddelenia sa starajú o skladové zásoby, objednávanie a dopravu na centrálnom sklade v sídle spoločnosti, aj na pobočke Košice. Žalovaný je utvrdený v presvedčení, že po skončení pracovného pomeru žalobkyne u zamestnávateľa sa objektívne potvrdilo, že uskutočnenie organizačnej zmeny malo svoje opodstatnenie. Všetky činnosti, ktoré žalobkyňa vykonávala v pozícii „Vedúci pobočky" boli organizačnou zmenou efektívne delegované (prenesené) na iné pracovné pozície k ostatným zamestnancom v rozsahu, ako uvádza žalovaný vyššie. S poukazom na vyššie špecifikované skutočnosti žalovaný dáva do pozornosti, že žiadny konkrétny zamestnanec zamestnávateľa neprevzal a ani nemohol po žalobkyni prevziať jej celú pracovnú náplň (agendu) a ani nevstúpil fakticky do jej pracovnej pozície, vrátane pána Y. W.. Žalovaný deklaruje pripravenosť bližšie popísať organizačnú zmenu, organizačnú štruktúru zamestnávateľa, jej komplexnú transformáciu, ako aj súvisiace procesy spoločnosti dovnútra spoločnosti ako aj navonok na súdnom pojednávaní, pričom za týmto účelom žalovaný navrhuje v konaní vypočuť vtedajšieho, a súčasne aj aktuálneho štatutárneho zástupcu Žalovaného - pána Ing. V. S.. Vo vzťahu k pánovi Y. W. žalovaný ďalej uvádza, že pán Y. W. pracuje u zamestnávateľa od 21.3.2016 v pracovnom pomere na pozícii „Obchodný manažér" (obchodný zástupca), na rovnakej hierarchickej úrovní ako pán X. O., pán B. Š., pán Q. O. alebo V. R. (a pred ním pán Q. I.), v súlade s organizačnou štruktúrou zamestnávateľa platnou od 01.08.2017, ktorú žalovaný uvádza vyššie a ktorú tiež žalovaný v schematickom náčrte predkladá súdu v rámci tohto konania. Čo sa týka žalobkyňou uvádzaného odkazu na internetovú stránku žalovaného, kde určitý čas figuroval pán Y. W. označením ako „vedúci pobočky" žalovaný uvádza, že označenie na internetovej stránke nekorešpondovalo s faktickým usporiadaním pomerov (Štruktúry) smerom dovnútra spoločnosti, údaje na internetovej stránke nie sú záväzným vnútropodnikovým predpisom, nemajú povahu normatívneho právneho aktu ani konštitutívne nezakladajú práva a povinnosti. Z pohľadu významu majú údaje na internetovej stránke viac marketingový, než právny význam a slúžia najmä na prezentáciu firmy, resp. prevádzky smerom k partnerom na trhu, kde je potrebné, aby spoločnosť pôsobila celistvým a usporiadaným dojmom. Žalovaný preto neprikladá údajom na internetovej stránke význam relevantný pre toto konanie, predmetné označenie nie je smerodajné pre vyhodnotenie platnosti/ neplatnosti skončenia pracovného pomeru. K bodu 6 žaloby: žalovaný neprijal v zákonom stanovenej lehote do pracovného pomeru na predmetné pracovné miesto žiadneho iného zamestnanca. V. W. pôsobí v spoločnosti Zenit SK, s.r.o. od 21.3. 2016, preto považuje žalovaný tento bod žaloby za

bezpredmetný. Žalovaný v tomto kontexte považuje z pohľadu tohto konania za podstatné, že v spoločnosti došlo k rozhodnutiu o organizačnej zmene, na základe ktorej bola ku dňu 31.07.2017 zrušená pracovná pozícia „Vedúci pobočky", pričom náplň práce vedúceho pobočky v postavení žalobkyne bola proporcionálne prerozdelená medzi iných zamestnancov v rozsahu uvedenom vyššie, a čo je podstatné - bez potreby prijatia ďalšieho zamestnanca do pracovného pomeru, čím sa v plnej miere dosiahol cieľ zabezpečiť efektívnosť práce znížením počtu zamestnancov zamestnávateľa. Žalovaný opätovne zdôraznil, že komplexná transformácia vnútornej organizácie spoločnosti prebiehala určitý, nie krátky čas, táto transformácia započala už v roku 2016 a nevyhnutnou súčasťou tohto procesu bolo v jej závere rozhodnutie o organizačnej zmene, na základe ktorého bolo konkrétne zrušené pracovné miesto žalobkyne - „Vedúci pobočky". Žalovaný si požiadal súd, aby skutočnosti uvádzané žalovaným v tomto podaní vzal na zreteľ, v prospech žalovaného a na ťarchu žalobkyni. Vo svetle vyššie špecifikovaných aspektov predmetnej kauzy je žalovaný toho názoru, že žaloba je v plnom rozsahu nedôvodná a neopodstatnená, pričom sú splnené všetky podmienky smerom k zamietnutiu žaloby. Žalovaný sa nestotožnil s konaním žalobkyne, žalovaný nechce pripustiť snahu žalobkyne o ekonomický profit z danej kauzy. Žalovaný je presvedčený, že so zreteľom na všetky okolnosti pristupoval k žalobkyni ako svojej bývalej zamestnankyni korektne, v súlade s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi SR. Žalovaný preto požiadal súd o poskytnutie právnej ochrany a o vydanie nasledovného rozsudku: I. Súd žalobu zamieta. II. Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%.

3. Žalobkyňa v podaní došlom súdu dňa 21.05.2018 uviedla, že žalovaný v bode 15. svojho vyjadrenia k žalobe uvádza, že došlo k prerozdeleniu kompetencií medzi jednotlivých zamestnancami žalovaného, ktorí sú v tomto bode uvedení. Opätovne sa však jedná len o tvrdenie žalovaného bez akýchkoľvek dôkazov, ktoré by jeho tvrdenie preukazovali. Z tohto dôvodu preto žalobkyňa navrhla, aby konajúci súd uložil žalovanému povinnosť predložiť dôkazy v podobe pracovných náplní týchto zamestnancov a ich pracovných zmlúv, ktoré by tvrdenie žalovaného, uvedené v bode 15. jeho vyjadrenia k žalobe, preukázali, a aby sa podrobne vyjadril k organizačnej zmene, týkajúcej sa žalobkyne, najmä k jej dôvodom a cieľom. Len po predložení vyššie uvedených dôkazov bude môcť žalobkyňa zaujať kvalifikované právne stanovisko k argumentácii žalovaného, ktorý síce vo svojom obsiahlom vyjadrení uvádza viaceré skutočnosti, vysvetľujúce povahu sporu, avšak jeho tvrdenia nie sú podporené doposiaľ žiadnymi konkrétnymi dôkazmi, ktoré by ich potvrdzovali. V zmysle vyššie uvedeného s poukazom na ustanovenie , , vo vzťahu k žalobkyni, si preto žalobkyňa požiadala konajúci súd, aby zaviazal žalovaného na predloženie dôkazov, uvedených v žalobe a v tomto vyjadrení, a následne by sa žalobkyňa k týmto dôkazom vyjadrila a prípadne uviedla konajúcemu súdu svoje ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

4. Žalovaný v podaní zo dňa 22.06.2018 (Vyjadrenie žalovaného „duplika“) predložil súdu rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách v spoločnosti, ktorého obsahom je zrušenie jedného pracovného miesta na pozícii „vedúci pobočky Košice". Snahou spoločnosti bolo zabezpečiť dlhodobú hospodársku stabilitu, progresívneho rozvoja spoločnosti, najmä s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce v každom čase. Žalovaný predložil Organizačnú štruktúru spoločnosti ku dňu 31.07.2017, t.j. pred realizáciou organizačnej zmeny a Organizačnú štruktúru spoločnosti platnú od 01.08.2017, t.j. po realizácii organizačnej zmeny. Žalovaný predložil súdu pracovnú zmluvu p. W. a zoznam všetkých zamestnancov žalovaného, ktorí boli prijatí na výkon práce v pobočke Košice v rokoch 2016 a 2017, aj s ich pracovnými zmluvami. Os. Skúšobná číslo Priezvisko Meno Názov PP Nástup Spôsob vzniku Na dobu doba Výstup 170 W. Y. Hlavný PP 21.3.2016 Pracovná zmluva určitú 3 mes. Neukončený 172 Y. Q. Hlavný PP 1.6.2016 Pracovná zmluva určitú 3 mes. 31.12.2016 174 V. G. Hlavný PP 11.7.2016 Pracovná zmluva určitú 3 mes. Neukončený 178 O. X. Hlavný PP 1.1.2017 Pracovná zmluva určitú 3 mes. Neukončený 179 F. B. Hlavný PP 1.1.2017 Pracovná zmluva určitú 3 mes. 31.12.2017 182 J. Q. Hlavný PP 25.1.2017 Pracovná zmluva určitú 3 mes. Neukončený 193 G. J. Hlavný PP 7.2.2018 Pracovná zmluva určitú 3 mes. Neukončený

Vo vzťahu k zmenám v organizačnej štruktúre žalovaného ako zamestnávateľa, významnou zmenou v organizačnej štruktúre bolo uskutočnenie organizačnej zmeny rozhodnutím zamestnávateľa zo dňa 19.04.2017, ktorým bola zrušená pozícia „Vedúci pobočky" a to v dôsledku nadbytočnosti/nepotrebnosti/ neefektivity v rámci prestavanej organizačnej štruktúry. Všetky pracovné úlohy, ktoré v sebe zahŕňala pracovná pozícia „Vedúci pobočky" boli prerozdelené medzi pracovné úlohy iných zamestnancov (s poukazom na predošlé vyjadrenie žalovaného) a pozícia „Vedúci pobočky“ sa stala v rámci organizačnej štruktúry nadbytočnou. (viď Rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách v spoločnosti). Cieľom bola efektivita a zosúladenie riadiacich procesov na pobočke s riadiacimi procesmi spoločnosti, nákladová efektivita. Žalovaný upriamil pozornosť na skutočnosť, že organizačná zmena nastala v kontexte rozsiahleho reinžinieringu a prestavby riadiacich procesov spoločnosti. Iniciátor prestavby procesov bol jediný spoločník, t. j. materská spoločnosť Zenit, spol. s r. o. prostredníctvom generálneho riaditeľa. Cieľom bolo zefektívnenie riadenia vo vzťahu k plánovanému rozvoju spoločnosti. Začiatok prestavby procesov, ktoré svojim rozsahom prekračujú rámec tohto konania, sa uskutočnil v Českej republike už v roku 2014, na území Slovenska neskôr v roku 2015. V záujme zabezpečiť ďalšie fungovanie žalovaného na trhu bol vytvorený plán rozvoja spoločnosti v kontexte zvyšovania trhového podielu a nárastu tržieb. Materská spoločnosť naplánovala v priebehu roku 2014 a spustila v priebehu roku 2015 v Českej republike projekt „Integrace divizí a organizační zmeny", pričom zásadnými krokmi tohto procesu bolo vytvorenie funkčného oddelenia „Logistika" a zlúčenia divízií obchodujúcich s plastami. V tomto procese dochádza aj k faktickému prerozdeľovaniu zodpovedností, náplní a pôsobnosti do štruktúry: Front Office / pozícia Account manažér -a Back Office / pozícia Obchodný referent, ako bolo bližšie uvedené v predchádzajúcom vyjadrení. Na základe e-mailovej komunikácia žalovaného s vedením spoločnosti z 02.12.2015 sa nové usporiadanie od 01.01.2016 začalo premietať do organizačnej štruktúry a predefinovali sa pozície aj v rámci slovenskej vetvy spoločnosti. Po vzore materskej spoločnosti sa začali meniť aj riadiace procesy, pričom táto prestavba pokračovala až do súčasnej podoby, čo je možné pozorovať na aktuálne platnej organizačnej štruktúre z roku 2018. Žalovaný vytvoril na základe rozhodnutia generálneho riaditeľa materskej spoločnosti funkčné oddelenie „Logistika" a postupne začal definovať a nastavovať ďalšie jednotlivé procesy, prekračujúce rámec tohto konania. Tieto zmeny primárne súviseli s preberaním zodpovedností za zásobovanie, skladové hospodárstvo a transport tovaru medzi jednotlivými pobočkami v Čechách a na Slovensku. (R. W., V. Q.). Ďalším z krokov bolo transformovanie pozície „Riaditeľ divízie plasty" na „Riaditeľ obchodnej skupiny", pričom pán Q. F., ktorý túto pozíciu od jej vzniku zastáva, prevzal okrem iného na zodpovednosť aj riadenie všetkých Account Manažérov obchodujúcich s plastmi bez ohľadu na regionálnu príslušnosť. Žalovaný považuje za potrebné uviesť, že samotné riadenie obchodnej skupiny spočíva okrem kontroly správnosti vykonávania procesov aj v pravidelných stretnutiach obchodníkov, ktoré prebiehajú každý mesiac na centrále v Prahe a z odstupom dvoch dní po takomto stretnutí aj na Slovensku. Riaditeľ obchodnej skupiny odovzdáva informácie zo stretnutia absolvovaného v materskej spoločnosti a každý so zúčastnených pridáva vlastnú agendu. Z každého stretnutia sú realizované zápisy. Nový spôsob riadenia obchodu a logistiky hodnotí spoločnosť žalovaný ako efektívny a tejto plochej organizačnej štruktúry sa plánuje držať aj naďalej. Aktuálne nastavané obchodné aj riadiace procesy, t.j. abstrahujúce od pracovnej pozície „vedúci pobočky", hodnotí žalovaný ako vhodné a adekvátne vo vzťahu k súčasnej veľkosti a smerovaniu spoločnosti. Do budúcnosti plánuje spoločnosť na základe takto vytvorenej infraštruktúry ďalej rásť. Žalovaný pripojil aktuálnu organizačnú štruktúru spoločnosti platnú pre rok 2018. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že prerozdelenie pracovnej náplne vedúceho pobočky Košice prebehlo plynule na zamestnancov, tak ako bolo popísané v predošlom vyjadrení žalovaného. Vzhľadom na skutočnosť, že boli delegované aktivity, ktoré už jednotliví zamestnanci mali v popise práce, išlo len o prerozdelenie určitého objemu prác. Samotné prevzatie pracovných úloh prebehlo prirodzene a plynule v rámci komunikácie medzi zamestnancami a komunikácie medzi vedením žalovaného a zamestnancami. Vo vzťahu k výpovedi danej žalobkyni zo strany žalovaného považuje žalovaný za potrebné opätovne zdôrazniť, že v čase kedy došlo k príslušnej organizačnej zmene, t.j. k zrušeniu pozície „Vedúci pobočky" a k ukončeniu pracovného pomeru so žalobkyňou, u žalovaného neexistovala voľná pracovná pozícia, ktorá by mohla byť žalobkyni ponúknutá, čím žalovaný považuje za splnené podmienky smerom k platnej výpovedi, s poukazom na ustanovenie , . V zákonom ustanovenej lehote rovnako k dnešnému dňu nebola pracovná pozícia „vedúci pobočky" opätovne vytvorená a teda ani obsadená. Na dôvažok súdu dáva žalovaný do pozornosti, že v zákonom stanovenej lehote od ukončenia pracovného pomeru so žalobkyňou nebol prijatý žiadny zamestnanec/ zamestnankyňa do pracovného pomeru s miestom výkonu práce

v Košiciach. Žalovaný upriamuje v neposlednom rade pozornosť súdu na skutočnosť, že spoločnosť Zenit SK, s.r.o. za celú svoju históriu od svojho založenia v roku 1999 nebola žalovaná akýmkoľvek zamestnancom, bývalým zamestnancom, ani obchodným partnerom. Spoločnosť Zenit SK, s.r.o. má nízku fluktuáciu zamestnancov a výnimkou v spoločnosti nie sú pracovno-právne vzťahy pretrvávajúce viac než 10 rokov. Spoločnosť tiež vždy, počas všetkých období vyplatila svojim zamestnancom všetky záväzky bez akéhokoľvek omeškania, vždy podľa vzájomných dohôd a dojednaní. Spor so žalobkyňou je pre žalovaného vôbec prvý tohto druhu, ktorému spoločnosť čelí. Vedenie žalovaného sa dôvodne domnieva, že žalobkyňa podanou žalobou sleduje výslovne zištný úmysel ekonomického profitu, avšak zneužívajúc inak legitímne inštitúty zákona, pritom žalovaný má za to, že v rámci skončenia pracovného pomeru konal voči žalobkyni nanajvýš korektne. Žalobkyni bola vyplatená mzda, odstupné a historicky všetka nevyčerpaná dovolenka. Reflektujúc na vyššie uvedené skutočnosti je žalovaný i naďalej toho názoru, že v predmetnej veci v žiadnom prípade nepochybil, výpoveď danú žalobkyni považuje za platnú. Žalovaný vo svojich vyjadrenia podrobne popísal celý priebeh zmeny organizačnej štruktúry v spoločnosti, pričom deklaruje pripravenosť doplniť svoje vyjadrenia v priebehu konania v rámci výpovede na pojednávaní.

5. Žalobkyňa v podaní došlom súdu dňa 08.08.2018 (Vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného „duplike“) uviedla, že poukazuje na argument žalovaného, uvedený v bode 3 dupliky, v ktorom žalovaný tvrdí, že cieľom rozhodnutia žalovaného o organizačných zmenách v spoločnosti žalovaného, ktorého obsahom je zrušenie jedného pracovného miesta v pobočke Košice, je „snaha o zabezpečenie dlhodobej hospodárskej stability progresívneho rozvoja spoločnosti, najmä s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce v každom čase". Ďalej žalovaný uvádza na obhajobu frázy odôvodňujúcej organizačnú zmenu, ktorá mala za následok skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou, uvedenej v predchádzajúcej vete, viacero skutočností, ktoré však v kontexte celého konania žalovaného vyznievajú ako celok prinajmenšom nedôveryhodne. Ako je uvedené už v žalobe žalobkyne, skončeniu pracovného pomeru so žalovaným predchádzalo predloženie návrhu dohody o skončení pracovného pomeru bez uvedenia dôvodu zo strany žalovaného, datovanú dňom 27.04.2016, ktorú žalobkyňa odmietla uzavrieť. Odo dňa 28.04.2016 bola žalobkyňa práceneschopná, pričom jej práceneschopnosť trvala až do 31.03.2017. V mesiaci apríl 2017, kedy žalobkyňa opätovne nastúpila do práce, však zrazu žalovaný prijíma rozhodnutie o „organizačnej zmene", ktorej cieľom bolo „prekvapujúco" skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou z dôvodu nadbytočnosti. Žalovaný ďalej uvádza v bode 9 svojej dupliky, že „organizačná zmena nastala v kontexte rozsiahleho reinžinieringu a prestavby riadiacich procesov spoločnosti" a že „začiatok prestavby procesov, ktoré svojim rozsahom prekračujú rámec tohto konania, sa uskutočnil v Českej republike už v roku 2014 a na území Slovenska neskôr v roku 2015". V tomto kontexte, popísanom v tomto, aj v predchádzajúcich bodoch, sa však javí prinajmenšom zvláštne, prečo žalovaný na Slovensku začal s prestavbou procesov spoločnosti podľa vyjadrenia svojho právneho zástupcu už v roku 2015, avšak rozhodnutie o organizačnej zmene vo vzťahu k zrušeniu pracovného miesta žalobkyne prijal až v roku 2017, úplnou náhodou ihneď po skončení dlhodobej PN žalobkyne, a prečo jedinou „obeťou" tejto organizačnej zmeny je len žalobkyňa a nikto iný. V tomto kontexte preto vyznieva rozpačito aj vyjadrenie v bode 13 dupliky, podľa ktorého sa malo nové organizačné usporiadanie od 01.01.2016 premietať do organizačnej štruktúry žalovaného, pričom však v roku 2016 pri návrhu žalovaného žalobkyni na skončenie pracovného pomeru dohodou (ako uvádzame vyššie, tento návrh dohody žiadny dôvod na skončenie pracovného pomeru neobsahoval) nepadlo o novej organizačnej štruktúre, či nadbytočnosti žalobkyne ani len jediné slovo, a žalovaný čakal s rozhodnutím o novej organizačnej štruktúre vo vzťahu k žalobkyni (pravdepodobne v kontexte ďalších skutočností, uvedených v tomto vyjadrení, účelovo) až do apríla roku 2017. Žalovanému ako zamestnávateľovi samozrejme nemožno uprieť právo na realizáciu organizačných zmien svojej spoločnosti za účelom zvýšenia efektívnosti riadenia, či za účelom iných skutočností, ktoré majú viesť zlepšeniu fungovania spoločnosti a dosiahnutiu čo najlepšieho hospodárskeho výsledku. Z hľadiska pracovnoprávneho však takéto organizačné zmeny, ktoré majú za následok skončenie pracovného pomeru zamestnancov/zamestnanca z dôvodu nadbytočnosti, musia sledovať skutočné deklarované ciele, a nesmú byť využité na účelové skončenie pracovného pomeru zamestnancov, s ktorými zamestnávateľ už nepočíta, avšak nie je schopný s nimi skončiť pracovný pomer z iných dôvodov. Ak žalovaný počítal s organizačnou zmenou už v roku 2016, a už vtedy považoval žalobkyňu za nadbytočnú, a teda reálne sledoval ciele, ktoré mal podľa svojho vyjadrenia na Slovensku aplikovať už od roku 2015, v súlade s ust. mal už v tomto prvom návrhu dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 27.04.2016 uviesť, že sa jedná o dohodu o skončení pracovného pomeru z dôvodu podľa , ods. 1, písm. b) , čo však žalovaný neučinil a v návrhu tejto dohody žiadny dôvod na skončenie pracovného pomeru neuviedol.

Daná skutočnosť opäť nepriamo poukazuje na to, že ani v roku 2015, ani v roku 2016 žalovaný o žiadnej organizačnej zmene vo vzťahu k žalobkyni neuvažoval, a jeho konanie v podobe organizačnej zmeny zo dňa 19.04.2017 po skončení dlhodobej PN žalobkyne bolo zrejme len účelové s cieľom ukončiť pracovný pomer zo žalobkyňou za každú cenu, aj keď zákonný dôvod u žalovaného jasne absentoval. Žalovaný tiež doposiaľ nepreukázal, že práve skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou malo vplyv na reálne hospodárske výsledky, dosiahnutie ktorých mal žalovaný svojim rozhodnutím o organizačnej zmene sledovať. Žalovaný síce uvádza na podklade údajov zo stránky Finsat, že tržby žalovaného za obdobie rokov 2011-2017 rástli, avšak na tomto mieste je potrebné uviesť, že z grafu prezentovaného žalovaným v bode 10 jeho dupliky je zrejmé, že tržby žalovaného rástli konštantne každým rokom počnúc rokom 2011 až po rok 2017, pričom žalobkyňa pôsobila ako vedúca pobočky žalovaného v Košiciach od roku 2010, a preto je otázne, z akého dôvodu a či vôbec bolo potrebné prostredníctvom organizačnej zmeny ukončiť pracovný pomer so žalobkyňou, a takýmto spôsobom dosiahnuť ciele, ktoré žalovaný prezentuje vo svojej duplike ako ciele organizačnej zmeny, keď počas celého pôsobenia žalobkyne u žalovaného dosahovala spoločnosť žalovaného každým rokom vyššie a vyššie tržby. Z uvedeného tiež vyplýva, že tržby žalovaného rástli počas celého pôsobenia žalobkyne u žalovaného na pobočke v Košiciach v rokoch 2011-2016 a skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou, resp. jej neprítomnosť na pracovisku od apríla 2016 nemalo žiadny rozhodný vplyv na zvýšenie rastu tržieb žalovaného. Skutočným dôkazom by v tomto prípade by navyše bolo posúdenie tržieb len pobočky Košice za obdobie rokov 2011-2017, nakoľko predložený graf zahrňuje celú spoločnosť žalovaného so všetkými svojimi pobočkami. Otázkou tiež zostáva, prečo žalovaný počas dočasnej PN žalobkyne prijímal do zamestnania ďalšie osoby, uvedené v bode 7 dupliky, keď vedel, že má k dispozícii žalobkyňu, toho času síce dlhodobo PN, avšak s predpokladom návratu späť do zamestnania. Ak žalovaný vedel od roku 2015, že bude implementovať organizačné zmeny, ktoré sa môžu dotknúť žalobkyne, je otázne, prečo ešte v roku 2017 prijal do zamestnania napr. p. G. J., ktorej náplň práce napovedá, že túto prácu mohla ako inú vhodnú vykonávať aj žalobkyňa po skončení svojej dočasnej práceneschopnosti v prípade, že bude jej pozícia zrušená. Ak žalovaný vo svojej duplike tvrdí, že zložitá a dlhodobá organizačná zmena údajne prebiehala už od roku 2015, je len ťažko uveriteľné, že pri jej koncipovaní by už vo februári roku 2017 nevedel, že v apríli 2017 vydá rozhodnutie o organizačnej zmene vo vzťahu k žalobkyni, ktoré bude znamenať skončenie jej pracovného pomeru u žalovaného. Napriek tomu, že žalovaný uvedené pracovné miesto mohol ponúknuť žalobkyni v rámci ponukovej povinnosti podľa , nakoľko už zrejme vedel, že žalobkyňu označí na jej dovtedajšej pozícii za nadbytočnú, neurobil tak, danú pracovnú pozíciu obsadil inou osobou a o dva mesiace na to žalobkyňu označil za nadbytočnú s tým, že žiadnu inú prácu pre žalobkyňu nemá, čo taktiež evokuje možnú účelovosť konania žalovaného, ktorý organizačnou zmenou pravdepodobne sledoval len skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou, a nie reálne ciele, ktoré v súvislosti s jej prijatím deklaroval. V tejto súvislosti poukazuje žalobkyňa opätovne na osobu p. W., ktorý bol predstavený iným zamestnancom ako vedúci pobočky Košice ešte v čase trvania pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného, čo je opäť rozpore so všetkými vyjadreniami žalovaného o potrebe organizačnej zmeny a nadbytočnosti tejto funkcie, ktorú až do neplatného skončenia svojho pracovného pomeru zastávala žalobkyňa. V rámci bodu 21 svojej dupliky žalovaný popisuje svoju históriu so zameraním na doterajšiu absenciu pracovnoprávnych sporov, čo je však pre účely tohto konania bez právneho významu, nakoľko na posúdenie platnosti skončenia pracovného pomeru žalobkyne tieto skutočnosti nemajú žiadny vplyv. Žalobkyňa sa zároveň ohradila voči veľmi nešťastnému tvrdeniu žalovaného v bode 21 dupliky o „sledovaní výlučne zištného úmyslu ekonomického profitu, avšak zneužívajúc inak legitímne inštitúty zákona". Žalobkyňa uviedla že uplatnenie práva na súdnu ochranu vo veci neplatného skončenia pracovného pomeru v žiadnom prípade nemôže byť zneužitím zákonných inštitútov, nakoľko tieto slúžia práve na zabezpečenie preskúmania legálnosti jednotlivých právnych úkonov subjektov práva, okrem iných aj v pracovnoprávnych vzťahoch, a preto takéto obvinenia nemajú žiadnu oporu v platnom práve a sú minimálne neetické. Žalobkyňa na záver uvádza, že trvá na doplnení dokazovania výsluchom svedkov tak, ako to uvádza vo svojej žalobe. V zmysle vyššie uvedených skutočností a s poukazom na svoje doterajšie vyjadrenia vo veci má žalobkyňa naďalej za to, že medzi rozhodnutím žalovaného o organizačnej zmene a danou nadbytočnosťou žalobkyne nie je žiadna príčinná súvislosť, a preto si dovoľuje požiadať konajúci súd, aby predmetnej žalobe ako dôvodnej v celom rozsahu vyhovel.

6. Žalobkyňa na nariadenom pojednávaní dňa 29.10.2018 uviedla, že dňa 27.04.2016 jej Ing. S. a pani J. predložili Dohodu o skončení pracovného pomeru bez uvedenia dôvodu. Tento krok žalovaného ju zaskočil, a preto požiadala Ing. S. a pani J. o poskytnutie času na rozmyslenie. V ten istý deň oznámila, že s dohodou nesúhlasí a skôr ako odišla z firmy musela odovzdať kľúče od firmy, auto, pokladňu,

peniaze a telefón. Z kroku žalovaného zostala v šoku, pričom uviedla, že mala pracovné, ale i ostatné problémy, a preto hneď 28.04.2016 navštívila lekára a zostala práceneschopná (PN). Po návrate z PN jej pán S. povedal, že bude spolupracovať s pánom W., ktorý bude jej priamy nadriadený, ako aj to, že nemajú pre ňu pripravené pracovné miesto, aby si zobrala dovolenku. Následne dostala výpoveď z dôvodu organizačných zmien. Vo výpovedi tiež uviedla, že od roku 2010 až do skončenia pracovného pomeru neprebehli žiadne organizačné zmeny a ani v roku 2016 nemala žiadnu vedomosť o tom, že u žalovaného prebiehajú organizačné zmeny s cieľom zníženia počtu zamestnancov. Mala však vedomosť o tom, že v čase jej PN bola prijatá ďalšia pracovníčka do pokladne. Poukázala na to, že pobočku viedla ona a v tom čase bola pobočka vyhlásená za najrýchlejšie sa rozrastajúcu pobočku. Vyjadrila sa aj k tomu, či v rámci pobočky bol aj iný vedúci, že keďže boli jediná pobočka, tak nie. Konflikt s vedením firmy nemala. 7. Žalovaný v zastúpení konateľa spoločnosti pána Ing. V. S. na nariadenom pojednávaní dňa 29.10.2018 uviedol, že s návrhom Dohody na ukončenie pracovného pomeru so žalobkyňou prišli z dôvodu, že z dlhodobého hľadiska nebolo možné udržať jej pozíciu, kde je pracovník zodpovedný za kompletný chod celej pobočky, vrátane všetkých procesov zásobovania, riadenia obchodu, vymáhania pohľadávok, riadenia dopravy. Pracovná náplň žalobkyne bola rozdistribuovaná medzi ostatných kolegov už počas jej PN. Pracovníkom sa navýšil objem prác, nedošlo k zmene druhu práce. V roku 2017 po návrate z PN sa žalobkyňa stala pre žalovaného reálne nadbytočná. Odpovedal aj na otázku, v čom spočívala organizačná zmena. Podľa žalovaného organizačná zmena v roku 2017 spočívala v zrušení pracovného miesta vedúcej pobočky, keď pobočka začala prirodzene postupne byť riadená plošne, čo znamenalo že za logistiku bolo zodpovedné oddelenie logistika, za obchod bol zodpovedný riaditeľ obchodnej skupiny, bežné operatívne záležitosti boli a sú riadené prostredníctvom správne nastavenia procesov. Kontrolu vykonáva konateľ spoločnosti. Personalistiku majú zabezpečenú cez špecializovaný software. Zdôvodnil, že pán W., ktorý bol prijatý dňa 15.03.2016, nebol prijatý ako vedúci pobočky, ale ako schopný obchodník a nie na dočasné riešenie počas PN žalobkyne.

8. Svedok Y. W. na nariadenom pojednávaní dňa 30.01.2019 uviedol, že k žalovanému nastúpil na pozíciu obchodný manažér niekedy v marci 2016 s náplňou práce vyhľadávanie nových zákazníkov, starostlivosť o už existujúcich zákazníkov, komunikovanie so zákazníkmi a získavanie zákazok pre spoločnosť. Uviedol, že jeho nadriadený je pán F., on je vedúci obchodnej skupiny a pán S., to je najvyšší šéf. Na konci mesiaca oznamuje koľko zarobil. On je obchodný manažér, pohybuje sa v teréne, ako obchodník nesedí na pobočke, ale pohybuje sa, chodí za zákazníkmi. Uviedol, že pobočka v Košiciach má sedem zamestnancov, jeden je v backoffice, traja na frontoffice a traja v sklade. Frontoffice sú obchodníci ako on, backoffice je prvotný styk so zákazníkom, eshop, práca s pokladňou, podpora frontofficu a skladníci, dvaja sú čisto skladníci a jeden je skladník a šofér zároveň. Zdôraznil, že nie je vedúcim pobočky.

9. Svedok X. Ď. na nariadenom pojednávaní dňa 30.01.2019 uviedol, že žalobkyňu pozná pracovne, nakupoval u nich lexan výrobok. Teraz je ich vzťah už priateľský. Pri jednom nákupe mu bolo povedané, že žalobkyňa tam už nepracuje a majú nového vedúceho a obdržal vizitku na pána W..

10. Žalovaný v podaní došlom súdu dňa 20.02.2019 (Vyjadrenie žalovaného) uviedol, že v nadväznosti na uplynulé pojednávanie predkladá súdu nasledovné vyjadrenie k priebehu konania a ďalšie listinné dôkazy. Žalovaný sumarizujúc doterajší priebeh kauzy predovšetkým považuje vzhľadom na uskutočnené dokazovanie v konaní medzi procesnými stranami za nesporné, že žalobkyňa bola zamestnancom žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 10.12.2010 (ďalej len „Pracovná zmluva") v znení neskorších dodatkov, na základe ktorej vznikol žalovanej pracovný pomer u žalovaného ako zamestnávateľa dňa 01.01.2011. Žalobkyňa podľa pracovnej zmluvy vykonávala druh práce: vedúca pobočky - obchodný manažér, s náplňou práce v rozsahu, v akom je uvedené v náplni práce žalobkyne zo dňa 01.04.2011. Žalovaný dňa 02.05.2017 doručil žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru (ďalej len „Výpoveď"), s poukazom na . písm. b) . Žalovaný je na základe uskutočneného dokazovania v konaní toho názoru, že výpoveď daná žalobkyni je v plnej miere platná, a to z formálneho, ako aj materiálneho hľadiska. Žalovaný je toho názoru, že žaloba je nedôvodná v plnom rozsahu a preto žiada žalobu zamietnuť. Žalovaný si v konaní uplatnil voči žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu. V tomto kontexte žalovaný považuje za preukázané, že ako zamestnávateľ uskutočnil dňa 19.04.2017 organizačnú zmenu, na základe ktorej znížil počet zamestnancov žalovaného o pracovnú pozíciu - vedúci pobočky Košice. Žalovaný v konaní doposiaľ preukázal existenciu organizačnej zmeny 1. osobným výsluchom konateľa žalovaného, 2. výsluchom svedka žalobkyne pána

Y. W., ako aj žalovaný predložil súdu 3. Rozhodnutie o organizačnej zmene zo dňa 19.04.2017. Žalovaný sa ohradzuje voči tvrdeniam žalobkyne o tom, že by žalovanú chceli „vymeniť", že by pán W. mal byť podľa vlastných vyjadrení žalovaného priamym nadriadeným žalobkyne, alebo že by jej mal podpisovať dovolenku ako budúci priamy nadriadený. Uvedené tvrdenia považuje žalovaný za nezakladajúce sa na pravde a nepreukázané. V tomto kontexte žalovaný vyhlásil, že pracovné prostriedky si od žalobkyne neprevzal v súvislosti so skončením pracovného pomeru, ale v súvislosti s jej nástupom na PN. Z výsluchu konateľa žalovaného, pána Ing. V. S., okrem iného vyplynulo, že v dôsledku enormného rastu pobočky a žalovaného ako spoločnosti bolo potrebné vykonať prestavbu riadiacich procesov u žalovaného, čo bolo spúšťačom organizačnej zmeny spočívajúcej v zrušení pracovnej pozície - vedúci pobočky Košice. „Inak sa riadi pobočka relatívne malá s nízkymi tržbami, a iné nároky na riadenie má pobočka, prípadne firma, ktorá sa rozrastá do takýchto čísel. S ohľadom na tieto prebiehajúce zmeny, vznikla aj vízia prestavby riadiacich procesov" (str. 8 1 ods. zápisnice z poj. zo dňa 29.10.2018). V tomto kontexte žalovaný uviedol, že konateľ žalovaného v rámci výsluchu uviedol slovami „absolútny" alebo „áno" (str. 9 ods. 2 a 3 zápisnice z poj. zo dňa 29.10.2018), že jediný spoločník žalovaného - materská spoločnosť ZENIT, spol. s r.o. z Českej republiky absolútne určila a určuje smerovanie žalovaného, pričom práve z jej strany šiel impulz smerom k vykonaniu predmetnej organizačnej zmeny. Žalovaný upriamil pozornosť na skutočnosť, že organizačná zmena nastala v kontexte rozsiahleho reinžinieringu a prestavby riadiacich procesov spoločnosti. Iniciátor prestavby procesov bol jediný spoločník, t. j. materská spoločnosť Zenit, spol. s r. o. prostredníctvom generálneho riaditeľa. Ako už bolo uvedené, cieľom bolo zefektívnenie riadenia vo vzťahu k plánovanému rozvoju spoločnosti. Začiatok prestavby procesov, ktoré svojim rozsahom prekračujú rámec tohto konania, sa uskutočnil v Českej republike už v roku 2014, na území Slovenska neskôr v roku 2015. Žalovaný v nadväznosti na vyššie uvedenú skutočnosť, za účelom nespochybniteľného preukázania existencie, potreby, účelnosti a dôvodnosti organizačnej zmeny predložil súdu listinný dôkaz - „Vyjádření k organizačním změnám provedeným v dceřiné společnosti ZENIT SK" zo dňa 30.01.2019 (ďalej len „Vyjadrenie materskej spoločnosti"), ktoré sa podarilo Žalovanému zabezpečiť po uplynulom pojednávaní, a ktoré Žalovaný predložil súdu v rámci tohto vyjadrenia do konania ako dôkaz. Z vyjadrenia materskej spoločnosti výslovne vyplýva, že: a) v období pred štyrmi rokmi pristúpila materská spoločnosť k organizačným zmenám, ktorých cieľom bolo zefektívniť riadenie a rozhodovacie procesy; b) materská spoločnosť dospela po analýze k záveru, že hlavným nástrojom pre realizáciu zámeru zvýšenia flexibility organizácie je zmena štruktúry tejto organizácie, na základe čoho došlo k transformácii z vertikálnej organizácie do horizontálnej; c) zatiaľ čo v rámci predchádzajúcej organizácie zohrávalo kľúčovú úlohu rozdelenie spoločnosti do divízií, ktoré sa vyznačovali veľkou mierou autonómie, pričom na čele stál riaditeľ divízie, divízie organizačnou zmenou materskej spoločnosti zanikli a vznikli oddelenia front office a back office, logistiky, marketingu a pozícia produkt manažérov; d) vedenie materskej spoločnosti vyzvalo konateľa žalovaného, aby uskutočnil obdobné organizačné zmeny v súlade s víziou vnútorného členenia materskej spoločnosti, zamerané na procesy, a aby za prioritu považoval správne definovanie procesov, ich uzlov a rolí jednotlivých zamestnancov v týchto procesoch a v nadväznosti na to prehodnotil potrebu vedúcich manažérskych úrovní pre riadenie definovaných procesov; e) zároveň bol konateľ žalovaného vyzvaný, aby sa v riadení jednotlivých procesov čo najviac angažoval a aby v čo najväčšej miere používal moderné technológie a aplikácie; f) podľa názoru materskej spoločnosti, žalovaný v súlade so strategickým zámerom materskej spoločnosti zavŕšil proces zjednotenia organizačnej štruktúry so štruktúrou materskej spoločnosti, a to okrem iného uskutočnením organizačnej zmeny rozhodnutím konateľa žalovaného zo dňa 19.04.2017, ktorým došlo k zrušeniu platformy „Vedúci pobočky Košice", ktoré sa v danej dobe javilo ako nekompatibilné so strategickým zámerom nového procesne orientovaného nastavenia organizácie; g) z rozhovorov so zamestnancami žalovaného, ako aj na základe merateľných faktorov ako počet objednávok, hospodárske výsledky, či počet vybavených zákazníkov, materská spoločnosť nadobudla dojem, že efekt uskutočnenej zmeny je zrejmý, nakoľko došlo tak ku zvýšeniu efektivity procesov a organizácie práce, tak k zvýšeniu motivácie a tímového ducha u žalovaného. Žalovaný považuje vo svetle vyššie uvedených dôkazov, zohľadňujúc tiež Vyjadrenie materskej spoločnosti, za preukázanú existenciu, účel a dôvodnosť organizačnej zmeny vo vzťahu ku žalobkyni a za splnený úvodný predpoklad pre platné skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že z výsluchu konateľa žalovaného, ako aj z výsluchu žalobkyne ďalej vyplynulo, že konateľ žalovaného nemal žiadnu osobnú predpojatosť so žalobkyňou, nemali medzi sebou žiadny konflikty ani spory, žalobkyňa nebola upozornená na porušenie pracovnej disciplíny,

konateľ žalovaného dokonca 2x zvýšil žalobkyni podľa jej vlastných slov plat, t.j. pripustenie iného dôvodu skončenia pracovného pomeru než žalovaným deklarovaný (organizačné zmeny) nedáva žiadnu logiku ani rozumné vysvetlenie. Teda neexistuje žiadny dôkaz alebo čo i len indícia alebo dôvodná obava, že by žalovaný skončením pracovného pomeru v dôsledku organizačnej zmeny „maskoval" iný dôvod alebo sledoval iný účel skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou. Žalobkyňa sa v rámci svojho výsluchu na pojednávaní zo dňa 29.10.2018 výslovne vyjadrila, že „Nie" (str. 7 ods. 9 zápisnice), nemala žiadny osobný konflikt s vedením firmy. Žalovaná sa tiež na otázku právneho zástupcu žalovaného, čo si myslí o dôvode skončenia pracovného pomeru vyjadrila (str. 6 ods. 8 zápisnice), „Nebudem sa vyjadrovať k tomu, dostala som výpoveď tak dostala som výpoveď, keby som s tým bola spokojná, tak nebudem tu". Žalovaná súčasne potvrdila (str. 6 ods. 7 zápisnice), že „Výpoveď som dostala, však ste mi ju posielali, z nadbytočnosti, nešlo o neuspokojivé plnenie pracovných povinností", t.j. podľa názoru žalovaného žalobkyňa výslovne nepripustila ani čo len nenaznačila iný dôvod skončenia pracovného pomeru než je deklarovaná nadbytočnosť, žalobu podala, lebo bola nespokojná. Nespokojnosť zamestnanca však nezakladá neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Čo sa týka splnenia si ponukovej povinnosti zo strany žalovaného, žalovaný vyhlásil, že si voči žalobkyni splnil tzv. „ponukovú povinnosť" s poukazom na ustanovenie tým, že žalovaný ako zamestnávateľ vyhlásil žalobkyni v rámci výpovede, že pre ňu „nemá inú vhodnú prácu v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, a to ani na kratší pracovný čas", nakoľko spoločnosť ako zamestnávateľ „nemala voľné žiadne pracovné miesto v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce". Dôkazné bremeno nepreukázania existencie voľného pracovného miesta nie je na strane žalovaného, nakoľko žalovaný objektívne nemôže (nemá ako) preukázať neexistenciu niečoho. Naopak, pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že ponuková povinnosť nebola splnená, t.j. žalovaný ako zamestnávateľ teda mal akékoľvek disponibilné voľné miesto pre žalobkyňu, je na žalobkyni, aby existenciu určitého voľného pracovného miesta v mieste výkonu práce s poukazom na preukázala. Žalobkyňa však v konaní neoznačila žiadnu skutočnosť a nepredložila žiadny dôkaz, ktorý by nasvedčoval tomu, že žalovaný ako zamestnávateľ mal v čase danej výpovede pre žalobkyňu akúkoľvek inú prácu v mieste jej výkonu práce. Žalovaný opätovne zdôraznil, že v rámci výpovede danej žalobkyni vyhlásil, že pre ňu inú vhodnú prácu v mieste výkonu práce NEMÁ, čím si svoju ponukovú povinnosť v plnej miere SPLNIL. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobkyne, resp. jej právneho zástupcu, že na jej pracovnú pozíciu v plnej miere nastúpil ako vedúci pobočky Košice pán Y. W., žalovaný má za to, že z vykonaného dokazovania, výsluchu pána Y. W., ako aj konateľa žalovaného pána Ing. V. S. nepochybne vyplynulo, že pán Y. W. nie je žiadnym nástupcom žalobkyne, podľa vlastných slov pána W. na pojednávaní zo dňa 30.01.2019 pán W. na priamu otázku (str. 6 ods. 11) „Ste vedúcim pobočky Košice?" odpovedal „Nie", pričom ďalej podrobne popísal (str. 4 ods. 3) na otázku právneho zástupcu žalobkyne „Aký je Váš vzťah k týmto zamestnancom, vydávate nejaké pokyny, kontrolujete nejako ich činnosť, alebo podávate o nich nejaké informácie niekomu nadriadenému?" „Všetci sme na rovnakej úrovni, backoffice je naša podpora, nikomu nedávam žiadne pokyny, máme systém, všetci vedia, čo majú robiť". Svedok Y. W. vzápätí na priamu otázku právneho zástupcu žalobkyne „Kto potom riadi vašu pobočku?" uviedol, „Pobočka je riadená centrálne. Čo sa týka obchodu, riadi pán F., čo sa týka logistiky, máme logistu a celkové vedenie je pán S.". Svedok Y. W. ďalej na priamu otázku právneho zástupcu žalobkyne (str. 6 ods.5) „Bolo vám niekedy oznámené zo strany zamestnávateľa, že by ste mali nastúpiť na miesto pani Č. na pobočke Košice, čiže nastúpiť na jej miesto vedúcej pobočky Košice?" odpovedal svedok slovami „Nie, nikdy". V neposlednom rade svedok pán Y. W. uviedol, že pred vznikom pracovného pomeru reagoval na pracovnú ponuku žalovaného, resp. personálnej agentúry na pracovnú pozíciu - „manažér obchodnej pobočky, pracovisko Košice". Zohľadňujúc obsah pracovnej zmluvy pána Y. W., predloženej do súdneho konania, pán Y. W. má vymedzený druh práce: „obchodný manažér", t.j. nie vedúci pobočky. Pokiaľ právny zástupca žalobkyne v závere výsluchu pána W. spochybnil jeho vyjadrenia predložené súdu slovami, že svedok pán W. „sám nevie, že je vedúci, nehlási sa k tomu", žalovaný dáva do pozornosti súdu, že svedka pána W. navrhol v konaní vypočuť sám právny zástupca žalobkyne, čím vopred potvrdil jeho vierohodnosť na účely výsluchu v súdnom konaní. Žalovaný má za to, že nie je daný žiadny pádny dôvod spochybňovať výpoveď svedka pána W. vypovedajúceho pred súdom pod prísahou, tobôž v prípade, kedy šlo o svedka žalobkyne. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že žalobkyni sa výpoveď svedka pána W. obsahovo nezhodovala s jej vlastnou predstavou skutkového dokazovania. Eventuálne pochybnosti súvisiace s tým, že pán W. mal vlastné vizitky s označením, okrem iného, vedúci pobočky Košice, a že bol uvedený na internetovej stránke žalovaného určitý čas ako „vedúci pobočky", boli spoľahlivo a logicky vyvrátené a rozplynuli sa v rámci písomných vyjadrení žalovaného v konaní, ako aj osobným vyjadrením konateľa žalovaného na pojednávaní zo dňa 28.10.2018 (str. 9 ods. 4), „Išlo o obdobie kedy táto pozícia ešte

reálne existovala, pani Č. bola dlhodobo PN a išlo len výhradne o komunikáciu s vonkajším prostredím, nie dovnútra spoločnosti". Na pravdivosti vyjadrenia konateľa žalovaného nič nemení ani vyjadrenie iného svedka pána X. Ď. na pojednávaní dňa 30.01.2019, ba dokonca pravdivosť tohto vyjadrenia konateľa žalovaného svedok potvrdzuje, že pán W. dal pánovi Ď. ako zákazníkovi na pobočke niekedy v apríli alebo máji 2016 svoju vizitku s označením „vedúci pobočky", pričom sa mal svedkovi pánovi X. Ď. predstaviť ako vedúci pobočky za pani Č.T. (str. 8 ods.2 zápisnice). V tomto kontexte považuje žalovaný za potrebné uviesť, že k stretnutiu medzi svedkom Ď. a pánom Y. W. malo dôjsť v apríli alebo máji 2016, t.j. takmer jeden rok pred uskutočnením organizačnej zmeny rozhodnutím zamestnávateľa zo dňa 19.04.2017. Ide o tak dlhé časové rozpätie, že tomuto stretnutiu nemožno prikladať vo vzťahu k organizačnej zmene zo dňa 19.04.2017 akúkoľvek relevanciu pre toto konanie. Žalovaný tiež dáva do pozornosti súdu, že podľa vyjadrení svedka pána Ď. (str. 7 ods. 10 zápisnice), od odchodu pani Č. na PN (dňa 28.04.2016) bol nakúpiť na pobočke v Košiciach „približne dva až trikrát, viac nie", pričom vystupoval (str. 7 ods. 11 zápisnice) buď ako „fyzická osoba X. Ď. alebo možno ešte pod názvom Steelmont s.r.o.". Vychádzajúc zo záznamov žalovaného, svedok X. Ď. je v obchodnom registri vedený ako spoločník firmy Steelmont spol. s r.o. Táto firma mala obchodné vzťahy so spoločnosťou Zenit SK, s.r.o. a pani Č. od roku 2011 do roku 2015. Posledný obchodný styk prebehol dňa 5.5.2015. Od tohto dátumu obchodný vzťah medzi Zenit SK, s.r.o. a firmou Steelmont nepokračoval. V.Á. Ď. ďalej ako živnostník pod obchodným menom X. Ď. - AKRA nakúpil v spoločnosti Zenit SK, s.r.o. tovar dňa 24.5.2018 v celkovom objeme 144,36 € vrátane DPH. Zákazku vybavoval zamestnanec pán X. O., t.j. nie pán R., ako ho označil svedok pán Ď.. Je málo pravdepodobné, že by pán Ď. prišiel do kontaktu s pánom W.Á., nakoľko objem fakturácie nesvedčí o pravidelnom zákazníkovi s potenciálom do budúcnosti, ktorý by mal byť zaradený do obchodného portfólia pána W.. Žalovaný predložil súdu sumár faktúr, ako aj faktúru k úhrade z roku 2018. Na faktúre je uvedené aj meno zamestnanca žalovaného, ktorý doklad vystavil a teda sprocesoval obchodný prípad. Z údajov dostupných žalovanému teda nevyplýva, že by svedok pán Ď. v období apríla, mája 2016 alebo v neskoršom blízkom období čokoľvek u žalovaného zakúpil. Čo sa týka údajov uverejnených na internetovej stránke žalovaného, kde po nástupe žalobkyne na PN bola uvedená pozícia „vedúceho pobočky Košice" ako pána W., z pohľadu významu majú údaje na internetovej stránke žalovaného marketingový a nie právny význam a slúžia najmä na prezentáciu firmy, resp. prevádzky smerom k partnerom na trhu, kde je potrebné, aby spoločnosť pôsobila celistvým a usporiadaným dojmom. Žalovaný v súlade s doterajšími prednesmi preto neprikladá údajom na internetovej stránke význam relevantný pre toto konanie, predmetné označenie nie je smerodajné pre vyhodnotenie platnosti/neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Na základe vyššie uvedených skutočností možno uviesť, že v konaní nebolo preukázané, že by pán Y. W. fakticky vykonával prácu na pozícii - vedúci pobočky Košice. Svedok pán Y. W. poprel, že by pracoval na uvedenej pozícii. V prospech vyjadrení žalovaného a svedka žalobkyne pána Y. W. sú okrem jeho vlastných vyjadrení tiež listinné dôkazy a to, predovšetkým pracovná zmluva pána Y. W., schéma organizačnej štruktúry žalovaného v čase od 01.08.2017, ako aj ponuka práce uverejnená na internetovej stránke „Profesia". Žalovaný podporne opätovne zdôraznil, že všetky činnosti, ktoré žalobkyňa vykonávala v pozícii „Vedúci pobočky" boli efektívne pridelené na iné pracovné pozície k ostatným zamestnancom v rozsahu, ktorý žalovaný popísal vo svojich predošlých písomných vyjadreniach. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa ani nerozporovala, že na jednotlivých dotknutých zamestnancov bola fakticky prerozdelená náplň práce žalobkyne (t.j. konateľ žalovaného, pán R., W., O., G., F., W., A., predtým pán F.), a to bez nutnosti uzatvorenia akéhokoľvek dodatku k ich pracovným zmluvám, nakoľko prerozdelená konkrétna náplň práce žalobkyne im vyplývala už z príslušných pracovných zmlúv. S poukazom na vyššie špecifikované skutočnosti žalovaný dal do pozornosti, že s ohľadom na vykonané dokazovanie, žiadny konkrétny zamestnanec zamestnávateľa neprevzal a ani nemohol po žalobkyni prevziať jej celú pracovnú náplň (agendu) a ani nevstúpil fakticky do jej pracovnej pozície, vrátane pána Y. W.. Žalovaný v neposlednom rade vyhlásil, že neprijal v zákonom stanovenej lehote do pracovného pomeru na zaniknuté predmetné pracovné miesto žalobkyne žiadneho iného zamestnanca. Čo sa týka pána W., pán W. pôsobí v spoločnosti Zenit SK, s.r.o. už od 21.3. 2016, preto považuje žalovaný námietku týkajúcu sa „vstupu" pána W. na miesto žalobkyne za bezpredmetnú. Konateľ žalovaného sa v rámci svojho výsluchu na pojednávaní zo dňa 28.10.2018 vyjadril, vo vzťahu k pánovi W. „...prijali sme do tímu schopného obchodníka, nie náhradu", čím konateľ žalovaného odôvodňoval, prečo prijal pána W. do spoločnosti. Vo svetle vyššie špecifikovaných aspektov predmetnej kauzy je žalovaný toho názoru, že žaloba je v plnom rozsahu nedôvodná a neopodstatnená, pričom sú splnené všetky podmienky smerom k zamietnutiu žaloby. Žalovaný je presvedčený, že so zreteľom na všetky okolnosti pristupoval k žalobkyni ako svojej bývalej zamestnankyni korektne, v súlade s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi SR. Žalovaný je najmä presvedčený, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyni bola daná platná

výpoveď z pracovného pomeru z dôvodov nadbytočnosti, s poukazom na , vzhľadom na skutočnosť, že: a) Žalovaný preukázal, že dňa 19.04.2017 prijal organizačnú zmenu, ktorá bola reálna a na základe ktorej zrušil pracovné miesto vedúceho pobočky Košice, dôkazom čoho je v súdnom spise založené rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene zo dňa 19.04.2017, ako aj vyjadrenie materskej spoločnosti k organizačným zmenám zo dňa 30.01.2019, priložené v rámci tohto vyjadrenia, ako aj organizačná štruktúra (schéma) Žalovaného od 01.08.2017, založená v súdnom spise; b) Žalovaný preukázal fakticitu, reálnosť a existenciu skutočnej organizačnej zmeny tým, že zrušená pracovná pozícia reálne zanikla, na miesto Žalobkyne nenastúpil iný zamestnanec, táto pozícia nebola znovu obsadená - ani pánom Y. W., ktorý túto hypotetickú možnosť spoľahlivo vyvrátil v rámci svojho výsluchu pred súdom; c) Žalovaný preukázal, že dal žalobkyni platnú výpoveď, spĺňajúcu všetky formálne ako aj materiálne náležitosti, dôkazom čoho je v súdnom spise založená výpoveď daná žalobkyni, doručenú žalobkyni dňa 02.05.2017; c) Žalovaný si splnil svoju ponukovú povinnosť s ohľadom na , kedy v rámci výpovede danej žalobkyni vyhlásil, že nemá pre ňu inú vhodnú prácu v mieste výkonu práce čo aj na kratší pracovný čas, pričom toto vyhlásenie žalovaného je súčasťou výpovede danej žalobkyni doručenej dňa 02.05.2017. Reflektujúc vyššie špecifikované okolnosti a aspekty danej kauzy žalovaný požiadal súd o poskytnutie právnej ochrany a o vydanie nasledovného rozsudku: I. Súd žalobu zamieta. II. Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%.

11. Žalobkyňa v podaní došlom súdu dňa 29.03.2019 (Vyjadrenie k výsluchu svedkov) uviedla, že výsluchy jednotlivých svedkov preukázali všetky doteraz prednesené argumenty žalobkyne vo vzťahu k predmetu konania. Zo strany žalovaného nebolo doposiaľ preukázané, že existuje príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a skočením pracovného pomeru žalobkyne na základe tejto organizačnej zmeny, ktorú žalobkyňa považuje aj s prihliadnutím na jednotlivé skutkové okolnosti celej právnej veci za účelové konanie žalovaného v snahe skončiť pracovný pomer so žalobkyňou. Svedok Y. W., ktorý súdu uviedol, že vykonáva pre žalovaného prácu na pracovnej pozícii „obchodný manažér", uviedol vo svojej výpovedi viacero skutočností, ktoré jednoznačne v spojení s predloženými listinnými dôkazmi preukazujú účelovosť konania žalovaného vo vzťahu k žalobkyni. V danej súvislosti je predovšetkým potrebné uviesť, že svedok W. na úvod svojho výsluchu ohľadne jeho pracovnej náplne u žalovaného popísal svoju bežnú pracovnú náplň obchodného manažéra, kde uviedol, že jeho náplň práce je „vyhľadávať nových zákazníkov, ako aj starostlivosť o už existujúcich zákazníkov; dennodenne komunikujem so zákazníkmi a získavam nové zákazky pre spoločnosť". Na ďalšiu otázku PZ žalobkyne, či vykonáva aj iné činnosti pre žalovaného, svedok W. odpovedal, že „vystavujem faktúry, pohľadávky nemám na starosti, na to je v spoločnosti niekto iný. Keď nájdem klienta, tak ho zapíšem do databázy, tak to robí každý". Ďalej na otázku PZ žalobkyne, v čom spočíva kontakt so zákazníkmi, či vytvára cenové ponuky, prezentuje a ponúka nejaké produkty, svedok W. odpovedal: „Tá práca spočíva v oslovení zákazníka, zisťovaní jeho potrieb, potom zistíme, či môžeme niečo robiť, spraviť cenovú ponuku, a ponúknuť mu nejaký tovar. Toto vykonávame buď osobne, telefonicky, alebo mailom" V odpovedi na bezprostredne nasledujúcu otázku PZ žalobkyne ohľadom starostlivosti o zákazníkov svedok uviedol, že v prípade potreby zabezpečuje aj osobnú starostlivosť o zákazníkov. Ak teda porovnáme popis pracovnej náplne svedka W., ktorá je založená v spise, s tým, čo vypovedal na pojednávaní dňa 30.01.2019 a s pracovnou náplňou žalobkyne, dospejeme k záveru, že obe pracovné náplne sú v princípe zhodné. Táto skutočnosť poukazuje na fakt, že k žiadnej organizačnej zmene u žalovaného vo vzťahu k žalobkyni nedošlo, naopak žalovaný len premenoval pracovné miesto vedúci pobočky, ktoré predtým patrilo žalobkyni, na Obchodný manažér, pričom pracovná náplň takto premenovaného pracovného miesta, ktoré zastávala pôvodne žalobkyňa, zostala zachovaná, a žalovaný ho len preobsadil p. W., ktorý však, ako je uvedené ďalej v tomto vyjadrení, aj naďalej vystupoval ako vedúci pobočky Košice. Túto skutočnosť svedok W. síce vo svojej výpovedi popieral rovnako ako konateľ žalovaného, jednotlivé predložené listinné dôkazy však tieto ich tvrdenia v podstatnej miere vyvracajú. Žalobkyňa ďalej poukazuje na časť výpovede svedka p. W. vo vzťahu k miestu výkonu práce, kde svedok uviedol, že ako miesto výkonu práce má uvedenú obec Koš ako sídlo zamestnávateľa, avšak podľa jeho vyjadrenia sa pohyboval v teréne, ako obchodník a to čo mal uvedené v pracovnej zmluve ako miesto výkonu práce neriešil, v rámci ciest po Slovensku si žiadne cestovné príkazy nikdy nevypisoval, a na otázku PZ žalobkyne, či pozná povinnosti zamestnanca zamestnávateľa vo vzťahu k tuzemským pracovným cestám odpovedal: „Neviem, fakt". Na otázku PZ žalobkyne, či vie, prečo mal v pracovnej zmluve tiež uvedené, že je

zodpovedný za dozorovanie pobočky Košice, odpovedal svedok W., že nevie, a na otázku, či sa niekedy pýtal zamestnávateľa na to, čo to znamená, odpovedal svedok rovnako záporne. V nadväznosti na odpovede svedka, popísané v bode 6 tohto vyjadrenia, poukazuje žalobkyňa na skutočnosť, že napriek tomu, že svedok W. opakovane tvrdí, že nebol vedúcim pobočky Košice, viaceré predložené dôkazy svedčia o tom, že v tomto ohľade jeho výpoveď nevyznieva prinajmenšom dôveryhodne. Svedok W. síce na jedinú otázku PZ žalovaného, a to, či bol vedúci pobočky Košice, odpovedal, že nebol, na strane druhej však existujú dôkazy, ktoré jeho výpoveď kladú do úplne iného svetla. Počas konania bola konajúcemu súdu na poslednom pojednávaní predložená vizitka p. W., na ktorej má uvedenú pozíciu vedúci pobočky, a kontaktné údaje pobočky žalovaného Košice, ďalej na printscreene zo stránky žalovaného je p. W. uvádzaný, ako vedúci pobočky Košice. Aj z vyjadrenia svedka Ď. vyplýva, že svedok W. vystupoval voči nemu ako vedúci pobočky, čo mal uvedené aj na vizitke, ktorú od neho svedok Ď. pri osobnom stretnutí obdržal. Výpoveď svedka Ď. mala za cieľ preukázať, že p. W. voči nemu pri osobnom stretnutí vystupoval ako vedúci pobočky a dal mu aj vizitku, na ktorej táto pozícia p. W. bola uvedená. Nie je ďalej relevantné pre toto konanie, koľkokrát sa potom svedok Ď. s p. W. stretol, či koľko tovaru od neho odobral. Svedok Ď. vo svojom výsluchu potvrdil, že p. W.Á. voči nemu vystupoval ako vedúci pobočky Košice, čo len potvrdzuje skutočnosti, popísané vyššie a predstavuje len ďalší diel do skladačky o tom, že konanie žalovaného voči žalobkyni pri skončení pracovného pomeru nebolo motivované skutočnou snahou vykonať organizačnú zmenu, ale len snahou skončiť jej pracovný pomer za akúkoľvek cenu. Žalobkyňa má v tomto ohľade za to, že nie je žiadnych skutočností, prečo by mal konajúci súd pochybovať o dôveryhodnosti svedka Ď. a jeho svedeckej výpovede. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ktoré vyplynuli z výpovede svedka W., ako aj svedka Ď. a z predložených listinných dôkazov teda jednoznačne vyplýva, že pracovná náplň svedka W. a žalobkyne je prakticky zhodná, ďalej svedok W. má v pracovnej zmluve uvedené, že má dozorovať pobočku Košice, aj keď túto skutočnosť popieral, a tváril sa, že ani nevie, že to v pracovnej zmluve mal uvedené. Svedok W. zároveň disponoval vizitkami, na ktorých mal uvedené, že je vedúcim pobočky Košice, a rovnako bol titulovaný aj na oficiálnej webstránke žalovaného. Taktiež v osobnom kontakte so svedkom Ď. mu predložil vizitku, na ktorej bolo uvedené, že p. W. je vedúcim pobočky žalovaného Košice, a svedok Ď. sa tak dôvodne domnieval, že p. W. týmto vedúcim je namiesto žalobkyne, ktorá tak vystupovala pred svojim odchodom na dlhodobú PN. Tvrdenia konateľa žalovaného ohľadom pozície p. W. sa tak rovnako javí ako nedôveryhodné, nakoľko z popísaných dôkazov je zrejmé, že p. W. vystupoval ako vedúci pobočky Košice žalovaného tak navonok, ako aj dovnútra žalovaného. Konateľ žalovaného, p. S. vo svojom výsluchu neuviedol žiadne podstatné skutočnosti vo vzťahu k vysvetleniu organizačnej zmeny u žalovaného, ktoré by preukázali príčinnú súvislosť medzi organizačnou zmenou a výpoveďou žalobkyne. Práve naopak, celé konanie žalovaného, popísané v ústnych, ako aj písomných vyjadreniach žalobkyne, sa vo svojich súvislostiach javí ako účelové, len s cieľom ukončiť pracovný pomer so žalobkyňou, a nahradiť ju p. W., ktorý aj naďalej vykonával prakticky všetky činnosti, ktoré vykonávala predtým žalobkyňa. Ako už uviedla žalobkyňa v rámci tohto konania, každý zamestnávateľ má samozrejme právo na realizáciu organizačných zmien svojej spoločnosti za účelom zvýšenia efektívnosti riadenia, či za účelom iných skutočností, ktoré majú viesť zlepšeniu fungovania spoločnosti a dosiahnutiu čo najlepšieho hospodárskeho výsledku. Z hľadiska pracovnoprávneho však takéto organizačné zmeny, ktoré majú za následok skončenie pracovného pomeru zamestnancov/zamestnanca z dôvodu nadbytočnosti, musia sledovať skutočné deklarované ciele, a nesmú byť využité na účelové skončenie pracovného pomeru zamestnancov, s ktorými zamestnávateľ už nepočíta, avšak nie je schopný s nimi skončiť pracovný pomer z iných dôvodov. Žalobkyňa aj s prihliadnutím na doterajšie svedecké výpovede a vykonané dokazovanie má za to, že jej nárok v tomto konaní je dôvodný, organizačná zmena, ktorá viedla ku skončeniu pracovného pomeru so žalobkyňou, je len účelová, v dôsledku čoho jej výpoveď z pracovného pomeru nemôže byť platná, a preto si dovoľuje požiadať konajúci súd, aby žalobe v plnom rozsahu vyhovel a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania. Žalobkyňa uvádza, že viac nemá žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a považuje doterajšie dokazovanie, ktoré konajúci súd vykonal, za dostatočné na riadne objasnenie všetkých skutkových okolností, potrebných pre rozhodnutie súdu vo veci samej. Zároveň sa žalobkyňa ospravedlňuje konajúcemu súdu za nedodržanie lehoty, určenej na predchádzajúcom pojednávaní, z dôvodu krátkodobého vyťaženia jej právneho zástupcu, a dáva súdu na vedomie, že toto vyjadrenie bolo zaslané právnemu zástupcovi žalovaného elektronickou poštou na vedomie dňa 28.03.2019.

12. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu záverom uviedla, každý zamestnávateľ má právo na vykonanie organizačných zmien za účelom skutočného zvýšenia efektívnosti riadenia, ktoré majú viesť k zlepšeniu fungovania zamestnávateľa a dosiahnutie čo najlepšieho hospodárskeho

výsledku. Pokiaľ však takéto organizačné zmeny majú za následok skončenie PP zamestnanca alebo zamestnancov z dôvodu nadbytočnosti, musia tieto organizačné zmeny sledovať skutočné deklarované ciele a nesmú byť účelovo využité na skončenie pracovného pomeru so zamestnancami, ktorých zamestnávateľ nechce, ale nie je schopný skončiť s nimi PP z iných dôvodov. V prípade sporu o určenie neplatnosti skončenia PP z dôvodu nadbytočnosti má práve zamestnávateľ v konaní dôkazné bremeno, aby preukázal, že organizačná zmena, ktorá viedla k skončeniu PP so zamestnancom bola dôvodná a nebola účelová. Máme za to, že v tomto konaní žalovaný toto dôkazné bremeno neuniesol a z vykonaného dokazovania vyplýva, že organizačná zmena, na základe ktorej bol rozviazaný PP so žalobkyňou, bola účelová a nesledovala žiadny z cieľov deklarovaných žalovaným. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že pracovná pozícia pána W. bola zhodná s pracovnou pozíciou žalobkyne, aj keď bola v organizačnej štruktúre žalovaného pomenovaná inak. Tieto skutočnosti potvrdzujú jednak vykonané listinné dôkazy ako porovnanie pracovných náplní žalobkyne a pána W., screenshoty z internetovej stránky žalovaného, vizitka pána W. ako aj vykonané výsluchy svedkov. Naďalej teda zotrvávame na všetkých našich ústnych a písomných vyjadreniach vo veci, máme za to, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná a dovoľujeme si navrhnúť súdu, aby jej vyhovel a priznal žalobkyni náhradu trov konania.

13. Žalovaný v zastúpení konateľa spoločnosti pána Ing. V. S. záverom uviedol, že pani pani Č. odvádzala pre Zenit Sk výbornú prácu. Pracovné výkony neboli dôvodom ukončenia pracovného pomeru. Pobočka v Košiciach nám narástla trojnásobne. Ako sama pani Č. uviedla, vykonávala ako vedúca pobočky takmer všetko. Od práce v sklade až po fakturáciu. Pri náraste pobočky toto nebol trvalo udržateľný stav. Nie je to len trikrát viac ako vo vyjadrení v peňažných jednotkách, je to aj trikrát viac zásobovania, trikrát viac skladovania, expedície a administratívy a podpory. Aj z tohto dôvodu pristúpili k organizačným zmenám, ktoré sa dlhodobo ukázali ako kľúčové a správne. Momentálne v súčasnej dobe, v čase útlmu priemyslu a ekonomického prepadu, vďaka realizovaným zmenám dokázali firmu udržať pri živote a neprepustiť žiadneho zamestnanca. Je jeden veľký rozdiel medzi prácou, ktorú vykonávala pani Č. a prácou, ktorú vykonáva pán W.. Pán W. je v súčasnosti najvýkonnejší a najaktívnejší obchodník na východe Slovenska. Jeho hlavnou pracovnou náplňou je starostlivosť o klientov, vyhľadávanie nových a obchodovanie. Poukázal na časový nesúlad, screenshoty a vizitka boli získané v čase, kedy pozícia vedúci, vedúca pobočky reálne existovala a bolo to pred vykonanou organizačnou zmenou. A tiež uviedol, ako bolo už v spise zaznamenané bolo to len smerom v komunikácii von z podniku.

14. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu záverom uviedol, že po vykonanom dokazovaní sme toho názoru, že žaloba je nedôvodná v plnom rozsahu. Pokiaľ je nosným argumentom žalobkyne, že výpoveď bola účelová, tu musia konštatovať, že účelovosť akákoľvek účelovosť sa v konaní zo strany žalovaného nepreukázala. Z konania vyplynulo, že pani žalobkyňa bola v zásade bezproblémový zamestnanec, podľa zhodného názoru strán, nemala žiadny konflikt so žalovaným, ani v osobe konateľa, pána S., nikdy neobdržala žiadny vytýkací list, alebo upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny, alebo neuspokojivé plnenie pracovných úloh, nevidím preto žiadnu logiku, prečo by výpoveď mala byť účelová, prečo by sa potom zamestnávateľ chcel zbaviť takejto zamestnankyne, pokiaľ by skutočným dôvodom naozaj nebola organizačná zmena. Dali do pozornosti, že organizačnú zmenu, ktorá bola riadne formalizovaná, podrobne a zmysluplne vysvetlil konateľ žalovaného vo vlastnom výsluchu, kde podrobne opísal, teraz úplne zjednodušene potrebu prechodu z vertikálnej organizačnej štruktúry na horizontálnu. Tu nejde len o výsluch konateľa žalovaného, žalovaný predložil do konania dôkaz, vyjadrenie materskej spoločnosti z Českej republiky, ktoré potvrdzuje všetky skutočnosti, ktoré uvádzal pán S. v rámci výsluchu, to znamená, že áno išlo o organizačnú zmenu na pokyn tretej osoby, materskej spoločnosti. Tú organizačnú zmenu si nevymyslel sám konateľ žalovaného, musel sa jej podriadiť zo strany vlastníka žalovaného. A teraz čo sa týka totožnosti alebo netotožnosti pracovnej náplne žalobkyne s osobou pánom W., tu je treba povedať, že išlo o svedka navrhovaného žalobkyňou a ten výslovne explicitne poprel, že by bol vedúcim pobočky. Nie len to, ďalej uviedol citujem: Všetci sme na rovnakej úrovni, backoffice je naša podpora, nikomu nedávam žiadne pokyny a všetci vedia čo majú robiť. Dôležitá vec, pobočka je riadená centrálne. Je protichodné čo sa vyjadrovala žalobkyňa vo svojej výpovedi, kde uvádzala, zabezpečovala som chod celej pobočky, pričom dokonca mala robiť ešte nad rámec v sklade. Čo sa týka listinných dôkazov, pani žalobkyňa má v náplni práce jednoznačne uvedené zodpovednosť za vedenie pobočky, pán W. nič také uvedené nemá. Žalovaný súčasne preukázal, keďže to nie je sporné v konaní, že pracovná náplň nebola preklopená na pána W., ale aj na iných zamestnancov, ktorých sme menovali, čo protistrana nepoprela. Z uvedených dôvodov sú toho názoru, že je naozaj dôvod žalobu zamietnuť a pre prípad úspechu si uplatnili náhradu

trov konania voči žalobkyni, nakoľko výpoveď je právne korektná tak z formálne tak z materiálneho hľadiska.

15. Súd sa oboznámil s podaniami strán sporu spolu s prílohami, výsluchom žalobkyne a žalovaného na nariadenom pojednávaní, výsluchom svedkov: Y. W. a X. Ď., pričom zistil nasledovný skutkový stav veci: Žalobkyňa bola zamestnancom žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 10.12.2010 v znení neskorších dodatkov, na základe ktorej vznikol žalovanej pracovný pomer u žalovaného ako zamestnávateľa na dobu neurčitú s nástupom do práce dňa 01.01.2011 s miestom výkonu práce Kukučínova ulica 25, 040 01 Košice. Žalobkyňa podľa pracovnej zmluvy vykonávala druh práce: vedúca pobočky, s náplňou práce v rozsahu, v akom je uvedené v náplni práce žalobkyne Vedúca pobočky - obchodný manažér zo dňa 01.04.2011. Žalobkyni bol dňa 27.04.2016 predložený žalovaným návrh Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 27.04.2016 podľa , ktorý bol podpísaný zamestnávateľom žalobkyne. V navrhovanej dohode o skončení pracovného pomeru nebol uvedený dôvod skončenia pracovného pomeru, bolo uvedené, že pracovný pomer sa skončí ku dňu 30.04.2016 a zamestnávateľ priznáva žalobkyni odstupné vo výške päťnásobku jej priemerného mesačného zárobku. Žalobkyňa predmetný návrh dohody o skončení pracovného pomeru nepodpísala. Následne bola žalobkyňa dočasne práceneschopná od 28.04.2016 do 31.03.2017. Zamestnávateľ

- žalovaný uskutočnil dňa 19.04.2017 organizačnú zmenu v snahe o zabezpečenie dlhodobej hospodárskej stability, progresívneho rozvoja spoločnosti a s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce v každom čase, na základe ktorej zmenil štruktúru zamestnancov a znížil počet zamestnancov žalovaného, t.j. zrušil ku dňu 31.07.2017 jedno pracovné miesto na pozícii „vedúci pobočky Košice“. Táto organizačná zmena bola uskutočnená písomne dokumentom „Rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách v spoločnosti“. Rozhodnutie nadobudlo platnosť a účinnosť dňom jeho podpisu konateľom spoločnosti. Žalovaný dňa 02.05.2017 doručil žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 24.04.2017 v zmysle . písm. b) . V predmetnej výpovedi zamestnávateľ uvádza, že vzhľadom na písomné rozhodnutie spoločnosti - organizačnú zmenu zo dňa 19.04.2017 sú nútení, s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce znížením počtu zamestnancov spoločnosti, rozviazať so žalobkyňou pracovný pomer výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti, nakoľko na základe vyššie uvedenej organizačnej zmeny zaniká ku dňu 31.07.2017 pracovné miesto žalobkyne. Zároveň zamestnávateľ vo výpovedi vyhlasuje, že v súlade s žalobkyni nemohli ponúknuť pred výpoveďou inú vhodnú prácu v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, a to ani na kratší pracovný čas, nakoľko nemajú voľné žiadne pracovné miesto v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. Zároveň je uvedené, že pracovný pomer žalobkyne sa skončí uplynutím trojmesačnej výpovednej doby s poukazom na , výpovedná doba začne v zmysle plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca a žalobkyni prináleží odstupné vo výške dvojnásobku jej priemerného mesačného zárobku v súlade s . Žalobca listom zo dňa 23.05.2017 nariadil žalobkyni nezdržiavať sa až do odvolania v priestoroch pobočky spoločnosti Zenit SK s.r.o. na adrese Ukrajinská 58, Košice s tým, že nebude plniť pracovné úlohy a vzhľadom na skutočnosť, že ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, oznámil žalobkyni, že jej prináleží za toto obdobie náhrada mzdy. Nariadenie zamestnávateľa nadobudlo platnosť dňa 23.05.2017. Výpovedná doba začala teda plynúť dňa 01.06.2017 a uplynula dňa 31.08.2017. Žalobkyňa podala dňa 27.10.2017 žalobu na súd, v ktorej sa domáha určenia, že výpoveď zo dňa 24.04.2017 daná jej žalovaným je neplatná. Medzi stranami sporu neboli sporné nasledovné skutočnosti: uzavretá pracovná zmluva medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 10.12.2010, práceneschopnosť žalobkyne od 28.04.2016 do 31.03.2017, výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 24.04.2017, ktorá bola žalobkyni doručená dňa 02.05.2017, výpovedná doba, ktorá uplynula dňa 31.08.2017, rozhodnutie o organizačnej zmene zo dňa 19.04.2017, návrh dohody o skončení pracovného pomeru datovaná dňom 27.04.2016. Sporným ostalo: príčinný vzťah medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou ako aj to, či žalobkyni mohla byť poskytnutá iná práca.

16. Takto zistený skutkový stav súd posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov:

17. Podľa , pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.

18. Podľa , ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.

19. Podľa , dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v až c).

20. Podľa , výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

21. Podľa , zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

22. Podľa , ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa , nesmie počas dvoch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca.

23. Podľa , výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je najmenej a) dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok a menej ako päť rokov, b) tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej päť rokov.

24. Podľa , výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Podľa , zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.

26. Podľa , zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.

27. Podľa , zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v ods. l písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej

v sume dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov.

28. Podľa , neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

29. Na základe vykonaného dokazovania, súd po skutkovej a právnej stránke vec posúdil tak, že žalobný návrh je nedôvodný a žalobu o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru zamietol. Podľa žalobkyne je výpoveď zo dňa 24.04.2017 daná jej zamestnávateľom neplatná, nakoľko organizačná zmena, na základe ktorej bol rozviazaný pracovný pomer so žalobkyňou, bola účelová a nesledovala žiadny z cieľov deklarovaných žalovaným. S týmto názorom sa súd nestotožňuje. Súd je toho názoru, že organizačná zmena, ktorú zamestnávateľ - žalovaný prijal dňa 19.04.2017 sledovala ciele deklarované v tomto rozhodnutí žalovaného. Žalovaný k vydaniu Rozhodnutia o organizačných zmenách v spoločnosti pristúpil v snahe o zabezpečenie dlhodobej hospodárskej stability, progresívneho rozvoja spoločnosti a s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce v každom čase, na základe ktorej zmenil štruktúru zamestnancov a znížil počet zamestnancov žalovaného, t.j. zrušil ku dňu 31.07.2017 jedno pracovné miesto na pozícii „vedúci pobočky Košice“. Táto organizačná zmena bola uskutočnená písomne dokumentom „Rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách v spoločnosti“. Rozhodnutie nadobudlo platnosť a účinnosť dňom jeho podpisu konateľom spoločnosti. Z hľadiska právnej povahy rozhodnutia o organizačnej zmene, toto rozhodnutie v zmysle judikatúry nemá povahu právneho úkonu je to hmotnoprávny predpoklad pre právny úkon, z čoho vyplýva právny dôsledok spočívajúci v tom, že účastník pracovného pomeru nemôže na súde žiadať, aby súd rozhodol o jeho neplatnosti (aj keď možno z pohľadu širokej koncepcie právneho úkonu by bolo možné považovať písomné rozhodnutie zamestnávateľa za právny úkon, ktorý spôsobuje právne následky). Nemožno ho preto napadnúť na súde a žalobou žiadať vyslovenie neplatnosti takéhoto rozpadnutia zamestnávateľa. V zmysle vyššie uvedeného súd nepreskúmaval rozhodnutie zamestnávateľa - žalovaného v zmysle jeho platnosti, nakoľko nemá povahu právneho úkonu. Súd sa môže zaoberať otázkou, či také rozhodnutie bolo prijaté a či ho prijal zamestnávateľ. Súd však skúma určité náležitosti rozhodnutia, napr. ak ide o formu rozhodnutia o organizačnej zmene, vyžaduje písomnú formu rozhodnutia. Jej nedodržanie nepostihuje neplatnosťou. Z tohto pohľadu súd konštatuje, že rozhodnutie žalovaného o organizačných zmenách spoločnosti spĺňa formálnu požiadavku zakotvenú v ust. a bolo vydané v písomnej podobe. Rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách, ktoré má za následok nadbytočnosť zamestnanca, prijíma za zamestnávateľa ten, kto je oprávnený za zamestnávateľa uskutočňovať právne úkony. V tomto prípade bola splnená aj táto podmienka, keď rozhodnutie vydal subjekt, ktorý bol na to oprávnený - konateľ spoločnosti ZENIT SK, s.r.o. pán Ing. V. S.. Pri rozhodnutí zamestnávateľa o organizačných zmenách je veľmi dôležité najmä v súvislosti s posudzovaním platnosti či neplatnosti výpovede rozlišovať čas jeho prijatia a jeho účinnosť. Pre uplatnenie platnej výpovede zo strany zamestnávateľa stačí čas prijatia rozhodnutia, ktoré je dostatočným právnym základom pre platnú výpoveď zo strany zamestnávateľa, aj keď účinnosť tohto rozhodnutia ešte nenastala. Zamestnávateľ v záujme toho, aby bol spôsobilý voči zamestnancovi, ktorý dostal výpoveď pre nadbytočnosť plniť svoje povinnosti z pracovnej zmluvy aj počas výpovednej doby, by mal s dostatočným predstihom rozhodnúť o organizačných zmenách a účinnosť týchto zmien časovo posunúť tak, aby medzičasom mohli zamestnancom uplynúť výpovedné doby. V opačnom prípade, keď účinnosť organizačných zmien nastane skôr, ako uplynú výpovedné doby, nebude mať zamestnávateľ možnosť zamestnancom počas výpovednej doby prideľovať dohodnutú prácu a vzniknú na strane zamestnávateľa tzv. iné prekážky v práci s náhradou mzdy podľa . Ďalej je potrebné, aby k účinnosti organizačných zmien nedošlo po skončení pracovného pomeru (t. j. účin- nosť organizačnej zmeny nastane až po určitom čase od skončenia pracovného pomeru), pretože táto skutočnosť spôsobí popretie organizačnej zmeny a tým aj platnosť samotnej výpovede. Platnosť a účinnosť rozhodnutia žalovaného o organizačných zmenách nastala dňom podpisu dokumentu konateľom spoločnosti, t.j. dňa 19.04.2017, čiže pred výpoveďou zo dňa 24.04.2017, k účinnosti organizačných zmien tak nedošlo až po skončení pracovného pomeru žalobkyne. Nakoľko k účinnosti organizačnej zmeny - zrušenie pracovného miesta na pozícii „vedúci pobočky Košice“) došlo 31.07.2017, teda skôr, ako uplynula výpovedná doba žalobkyni (31.08.2017), zamestnávateľ nemal možnosť žalobkyni počas výpovednej doby prideľovať dohodnutú prácu a vznikli na strane zamestnávateľa

tzv. iné prekážky v práci. Žalovaný tak dňa 23.05.2017 vydal „Nariadenie zamestnávateľa“, ktorým žalobkyni nariadil nezdržiavať sa až do odvolania v priestoroch pobočky spoločnosti Zenit SK s.r.o. na adrese Ukrajinská 58, Košice s tým, že nebude plniť pracovné úlohy a vzhľadom na skutočnosť, že ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, oznámil žalobkyni, že jej prináleží za toto obdobie náhrada mzdy. Nariadenie zamestnávateľa nadobudlo platnosť dňa 23.05.2017. Aj v tomto prípade žalovaný postupoval zákonne, keď počas doby, kedy nemohla žalobkyňa vykonávať prácu, nakoľko išlo o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, jej priznal a vyplatil náhradu mzdy podľa . Výber nadbytočného zamestnanca záleží na rozhodnutí zamestnávateľa. V súlade s doterajšou relevantnou judikatúrou o výbere nadbytočného zamestnanca rozhoduje výlučne zamestnávateľ. V prípadnom súdnom sporej súd neskúma výber nadbytočného zamestnanca, skúma len, či existovala organizačná zmena a či v jej dôsledku sa stal zamestnanec nadbytočným. Súd skúma teda tri základné otázky, a to, či ide zmenu úloh organizácie, technického vybavenia alebo iné organizačné zmeny, či sa stal zamestnanec nadbytočným a či je daná príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou zamestnanca a organizačnými zmenami. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že rozhodnutím zamestnávateľa o organizačnej zmene, z dôvodu ktorého sa zamestnanec stane nadbytočným, je aj rozhodnutie o znížení stavu zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti práce. Rozhodnutím zamestnávateľa o organizačných zmenách zo dňa 19.04.2017 žalovaný zmenil štruktúru zamestnancov a znížil stav zamestnancov žalovaného, t.j. zrušil ku dňu 31.07.2017 jedno pracovné miesto na pozícii „vedúci pobočky Košice“. Nakoľko žalobkyňa bola zamestnancom žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 10.12.2010 v znení neskorších dodatkov s miestom výkonu práce Kukučínova ulica 25, 040 01 Košice a podľa pracovnej zmluvy vykonávala druh práce: vedúca pobočky, žalovaný s ňou skončil pracovný pomer výpoveďou zo dňa 24.04.2017 v zmysle , a to vzhľadom na písomné rozhodnutie spoločnosti - organizačnú zmenu zo dňa 19.04.2017, keď sa žalobkyňa stala nadbytočnou, keďže jej pracovné miesto zaniklo ku dňu 31.07.2017. Súd teda po preskúmaní konštatuje, že u zamestnávateľa - žalovaného došlo k organizačnej zmene, ktorá spôsobila, že sa zamestnanec - žalobkyňa stala preňho nadbytočným z hľadiska pozície, na ktorú znie pracovná zmluva a potvrdzuje existenciu príčinnej súvislosti medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca - žalobkyne. Kľúčovou povinnosťou zamestnávateľa pri skončení pracovného pomeru je tzv. ponuková povinnosť zakotvená v . Ponuku vhodného miesta musí zamestnávateľ uskutočniť ešte predtým, než dá zamestnancovi výpoveď. Ak zamestnávateľ v mieste, ktoré bolo dohodnuté v pracovnej zmluve ako miesto výkonu práce, nemá pre zamestnanca žiadnu prácu alebo žiadnu vhodnú prácu podľa , svoju ponukovú povinnosť ani nemôže splniť. Ak teda zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, vtedy ponukovú povinnosť splniť nemusí. Zamestnávateľ nie je povinný ani vytvárať nové pracovné miesto, ktoré by mal následne ponúknuť zamestnancovi. Splnenie tejto ponukovej povinnosti musí preukázať zamestnávateľ, naproti tomu tvrdenie a preukazovanie, že ku dňu výpovede mal zamestnávateľ voľné pracovné miesta, je procesná obrana zamestnanca. Žalovaný vo výpovedi zo dňa 24.04.2017 uviedol, že spoločnosť vyhlasuje, že žalobkyni v súlade s nemohla ponúknuť pred výpoveďou inú vhodnú prácu v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, a to ani na kratší čas, nakoľko nemala voľné žiadne pracovné miesto v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. Súd preto konštatuje, že žalovaný splnil aj túto zákonnú podmienku a v konaní nebolo preukázané, že by ku dňu výpovede mal zamestnávateľ voľné miesto pre žalobkyňu. Podľa ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa , nesmie počas dvoch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca. Zákaz znovu utvoriť zrušené pracovné miesto je ohraničené lehotou dvoch mesiacov, počas ktorej nemôže zamestnávateľ znovu vytvoriť pracovné miesto, ktoré zrušil a počíta sa od skončenia pracovného pomeru zamestnanca, voči ktorému bol uplatnený výpovedný dôvod podľa . Posledným dňom lehoty je deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, keď nastala udalosť zhodná pre jej začiatok. Touto udalosťou je deň skončenia pracovného pomeru bývalého zamestnanca. Tu súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný dodržal zákonné ustanovenie a doposiaľ zrušené pracovné miesto na pozícii „vedúci pobočky Košice“ ani neobnovil. Nie každé rozhodnutie o organizačných zmenách zamestnávateľa je právnym titulom oprávňujúcim zamestnávateľa uplatniť výpoveď voči zamestnancovi z dôvodu nadbytočnosti. Len také rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách je dostačujúcim právnym základom pre výpoveď zamestnávateľa, ktoré sleduje zmenu úloh zamestnávateľa, zmenu technického vybavenia, zníženie

počtu zamestnancov za účelom zabezpečenia efektívnosti práce. Pre platnosť výpovede zamestná- vateľa nie je rozhodujúca okolnosť, akým spôsobom je uvedené rozhodnutie označené. Z jeho obsahu musí dostatočne vyplývať, či sledovalo vyššie uvedené ciele. V prípade, že takýmto rozhodnutím zamestnávateľ len predstieral prijatie organizačných zmien, t. j. zmenu jeho úloh, technického vybavenia, zníženie stavu zamestnancov za účelom zabezpečenia efektivity práce a jeho skutočné zámery boli iné, ide o neplatnú výpoveď podľa 63 ods. 1 písm. b). V súdnom spore o neplatnosť výpovede zo strany zamestnávateľa by mal súd skúmať, aký cieľ zamestnávateľ svojím rozhodnutím skutočne sledoval. Konanie zamestnávateľa treba posúdiť v úplnosti a logickej nadväznosti. Ak súd zistí, že skutočným cieľom rozhodnutia zamestnávateľa o organizačných zmenách nebolo zníženie existujúceho stavu zamestnancov za účelom zabezpečenia efektívnosti práce, ale celkom iný zámer, resp. cieľ, výpoveď zamestnávateľa z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca je neplatná a rozhodnutie zamestnávateľa sa posudzuje, akoby nebolo prijaté, pretože nejde o rozhodnutie zamestnávateľa s akým počíta skutková podstata . Aj v tomto smere súd konštatuje, že nebolo preukázané, že by zamestnávateľ len predstieral prijatie organizačných zmien za účelom zabezpečenia efektivity práce a jeho skutočné zámery boli iné. Naopak, bolo preukázané listinnými dôkazmi predloženými žalovaným: Vyjádření k organizačním změnám provedeným v dceřine společnosti Zenit k zo dňa 31.01.2019, predloženými Organizačnými štruktúrami spoločnosti platnými ku dňu 31.07.2017 (pred realizáciou organizačnej zmeny) a platnými od 01.08.2017 (po realizácii organizačnej zmeny) a platnými pre rok 2018, graf tržieb spoločnosti ZENIT SK, s.r.o. za obdobie od 2011-2016 ako aj písomnými vyjadreniami žalovaného, taktiež výsluchom žalovaného na pojednávaní, že organizačná zmena bola prijatá s cieľom zabezpečiť dlhodobú hospodársku stabilitu, progresívny rozvoj spoločnosti a efektívnosť práce. Žalovaný - konateľ spoločnosti na pojednávaní podrobne vysvetlil a opísal potrebu organizačnej zmeny a prechodu z vertikálnej organizačnej štruktúry na horizontálnu. Iniciátorom prestavby procesov bol jediný spoločník, t. j. materská spoločnosť Zenit, spol. s r. o. prostredníctvom generálneho riaditeľa. Cieľom bolo zefektívnenie riadenia vo vzťahu k plánovanému rozvoju spoločnosti. Začiatok prestavby procesov sa uskutočnil v Českej republike už v roku 2014, na území Slovenska neskôr v roku 2015. V záujme zabezpečiť ďalšie fungovanie žalovaného na trhu bol vytvorený plán rozvoja spoločnosti v kontexte zvyšovania trhového podielu a nárastu tržieb. Ak rozhodnutie zamestnávateľa bolo skutočne prijaté k dosiahnutiu zmeny úloh zamestnávateľa, technického vybavenia, zníženia stavu zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti práce, bol splnený hmotnoprávny predpoklad pre danie platnej výpovede z pracovného pomeru podľa , a to platí aj vtedy, ak nebol organizačnou zmenou sledovaný efekt neskôr dosiahnutý alebo sa prijatá organizačná zmena neskôr ukázala ako neúčinná. Žalovaný v písomnom vyjadrení však uviedol, že nový spôsob riadenia obchodu a logistiky hodnotí spoločnosť žalovaný ako efektívny a tejto plochej organizačnej štruktúry sa plánuje držať aj naďalej. Aktuálne nastavané obchodné aj riadiace procesy, t.j. abstrahujúce od pracovnej pozície „vedúci pobočky", hodnotí žalovaný ako vhodné a adekvátne vo vzťahu k súčasnej veľkosti a smerovaniu spoločnosti. Do budúcnosti plánuje spoločnosť na základe takto vytvorenej infraštruktúry ďalej rásť. Súd má tak zato, že organizačná zmena nielen sledovala, ale aj naplnila ciele, ktoré si žalovaný od nej sľuboval. Čo sa týka predmetného návrhu Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 27.04.2016, ktorý žalovaný predložil žalobkyni dňa 27.04.2016, súd konštatuje, že v prípade dohody o skončení pracovného pomeru podľa ide o dvojstranný právny úkon, ktorým v prípade zhodného prejavu vôle zamestnanca a zamestnávateľa dochádza ku skončeniu pracovného pomeru k určitému dňu. Súd konštatuje, že žalobkyňa odmietla návrh dohody podpísať, tým pádom nenastali právne účinky a k skončeniu pracovného pomeru dohodou nedošlo. Ak žalobkyňa v žalobe uvádza, že jej bola predložená dohoda o skončení pracovného pomeru bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu, súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že zamestnávateľ sa so zamestnancom môžu dohodnúť na skončení pracovného pomeru z akýchkoľvek dôvodov. Tieto dôvody sa môžu, ale aj nemusia uviesť v dohode o skončení pracovného pomeru. Zamestnávateľ je povinný v dohode o skončení pracovného pomeru uviesť organizačné dôvody v zmysle písm. ) a , zdravotný dôvod zamestnanca upravený v , pre ktorý sa pracovný pomer končí dohodou. Taktiež je povinný uviesť dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje. Vzhľadom na to, že k žalovaný vydal Rozhodnutie o organizačných zmenách v spoločnosti dňa 19.04.2017, je zrejme, že tento dôvod v návrhu Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 27.04.2016 uviesť nemohol. Súd sa ale ďalej nezaoberal týmto návrhom dohody, nakoľko nemá právny význam pre konanie o neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou. Významný je len z toho pohľadu, že žalovaný sa chcel so žalobkyňou dohodnúť na skončení pracovného pomeru už dňa 27.04.2016.

Žalobkyňa v žalobe a aj počas konania tvrdila, že výpovedný dôvod bol len fiktívny a to s poukazom na to, že na internetovej stránke žalovaného bol dlhodobo uvedený ako „vedúci pobočky“ pán Y. W.. Taktiež poukázala na svedeckú výpoveď pána X. Ď., ktorý tvrdil, že mu bol pán W. predstavený ako nový vedúci pobočky namiesto žalobkyni a súdu predložil ako dôkaz vizitku pána W., kde bolo pod menom W. uvedené „vedúci pobočky“. Súd poukazuje na to, že k stretnutiu pána Ď. so W. malo dôjsť v priebehu roku 2016, keď bola žalobkyňa PN a v tej dobe ešte pozícia „vedúci pobočky“ nebola organizačnou zmenou zrušená. Ak by sa aj W. predstavil ako vedúci pobočky, treba uviesť, že podľa vyjadrenia žalovaného tak mohlo byť iba vo vzťahu navonok k zákazníkom, nakoľko z pracovnej zmluvy mu táto pozícia neprináležala. Žalobkyňa nepredložila žiadny dôkaz, žeby v čase od účinnosti organizačnej zmeny, po zrušení pozície „vedúci pobočky“, t.j. od 31.07.2017 vystupoval pán W. navonok k zákazníkom ako vedúci pobočky. Pokiaľ sa týka tvrdenia žalobkyne, že výpovedný dôvod je fiktívny aj s odôvodnením, že na internetovej stránke bol po jej nástupe na PN dlhodobo uvedený ako vedúci pobočky W., tak súd k tomuto uvádza, že údaje na internetovej stránke nie sú hodnovernými dôkazmi o tom, že určitá osoba je alebo nie je vedúcou pobočky, nie sú vnútropodnikovým predpisom a v danom prípade ani nekorešpondovali s faktickým usporiadaním organizačných pomerov žalovaného. Súd sa stotožňuje s vyjadrením žalovaného, že z pohľadu významu majú údaje na internetovej stránke žalovaného marketingový a nie právny význam a slúžia najmä na prezentáciu firmy, resp. prevádzky smerom k partnerom na trhu, kde je potrebné, aby spoločnosť pôsobila celistvým a usporiadaným dojmom. Čo sa týka namietanej totožnosti náplne práce žalobkyne s pánom W., tento vo výpovedi na pojednávaní poprel, žeby bol vedúcim pobočky a podrobne popísal, čo je jeho náplň práce ako obchodného manažéra. Uviedol, že pobočka je riadená centrálne, všetci sú na pobočke na rovnakej úrovni, nikomu nedáva žiadne pokyny a všetci vedia, čo majú robiť. Pán W. nemá v náplni práce uvedené „zodpovednosť za vedenie pobočky“. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že pracovná náplň nebola preklopená iba na pána W., ale činnosti, ktoré vykonávala žalobkyňa, boli prenesené aj na iné pracovné pozície k ostatným zamestnancom napr. „zodpovednosť za vedenie pobočky“ prešla priamo na konateľa spoločnosti.

32. Z vykonaného dokazovania a ním zistených skutočností mal súd za preukázané, že zo strany žalovaného boli splnené zákonné predpoklady pre možnosť výpovede podľa , súd preto vyhodnotil výpoveď zo dňa 24.04.2017 danú žalobkyni zo strany žalovaného ako platnú. Podľa súdu žalovaný pri výpovedi z pracovného pomeru postupoval zákonným spôsobom a nebol daný dôvod na určenie neplatnosti výpovede. Súd konštatuje, že žalovaný uskutočnil organizačnú zmenu, existovalo teda písomné rozhodnutie žalovaného o organizačnej zmene, na základe ktorého sa stala žalobkyňa nadbytočnou. Medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou je preukázateľne príčinný vzťah. Zamestnávateľ postupoval v súlade s ust. a tiež ust. . V konaní tvrdenia žalobkyne, že organizačná zmena bola účelová a nesledovala žiadny z cieľov deklarovaných žalovaným, neboli preukázané. Z týchto dôvodov súd žalobu o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru v celom rozsahu zamietol.

33. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol vo veci úspešný v plnom rozsahu, preto súd rozhodol tak, že žalovanému sa priznáva náhrada trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.