Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Pc-2-2020.pdf
PDF · 75.15 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-5Pc/2/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Annou Hýsekovou, v právnej veci navrhovateľa J. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. proti G. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R., X. XX/XX o zrušenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa takto
rozhodol:
I. Súd počnúc dňom 01. 12. 2019 z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči G. J., nar. XX. XX. XXXX., ktorá bola určená rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. 8P/216/2016-49 zo dňa 24. 11. 2016.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa. Návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Brezno bol zaviazaný prispievať na svojho syna sumou 200,-Eur mesačne. Syn v júni 2019 ukončil strednú školu s výučným listom. Následne pokračoval v dennom štúdiu, ktoré sa zmenilo na individuálne štúdium a od 01. 12. 2019 je zamestnaný v zahraničí. Je schopný sám sa živiť a vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči synovi tak zanikla. Preto žiadal zrušiť vyživovaciu povinnosť dňom 01. 12. 2019. Ako dôkazy označil rozsudok Okresného súdu Brezno č.k. 8P/216/2016-49 a pracovnú zmluvu.
2. G. J. bol do vlastných rúk doručený opis návrhu s prílohami. Ten uviedol, že s návrhom na zrušenie vyživovacej povinnosti súhlasí.
3. Súd nariadil pojednávanie na deň 07. 08. 2020, na ktoré sa nedostavil navrhovateľ ani G. J., ktorí sa z pojednávania ospravedlnili z dôvodu práce v zahraničí, súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti, preto súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov, vykonal dokazovanie listinnými dokladmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, najmä rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. 8P/216/2016-49, pracovnou zmluvou, dohodou o zrušení vyživovacej povinnosti a návrhu vyhovel.
4. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. (Zákona o rodine), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
5. Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z., obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
6. Podľa § 65 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z., výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
7. Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z., dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
8. Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 8P/216/2016-49 zo dňa 24. 11. 2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03. 01. 2017 bol navrhovateľ zaviazaný prispievať na výživu syna G. sumou 200,-Eur mesačne.
9. Podľa pracovnej zmluvy zo dňa 19. 11. 2019 je G. J. zamestnaný v spol. R.M. s.r.o. V súčasnej dobe vykonáva prácu v zahraničí (Nemecko).
10. Podľa dohody spísanej dňa 25. 06. 2020 sa účastníci tohto súdneho konania dohodli na zrušení vyživovacej povinnosti ku dňu 01. 12. 2019 z dôvodu schopnosti G. J. samostatne sa živiť, uspokojovať svoje potreby, trvalého finančného príjmu, plnoletosti a zdravia.
11. V zmysle platnej právnej úpravy, vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom zaniká, keď je dieťa schopné samo sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Počas štúdia dieťaťa vyživovacia povinnosť rodičov jednoznačne trvá, pričom pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky definitívnym ukončením jedného štúdia toho istého stupňa. Vznik schopnosti samostatne sa živiť sa spája aj so vznikom nároku na príslušné dávky systému sociálneho poistenia v prípade ukončenia prípravy na povolanie a neuplatnenia sa na trhu práce. V tomto zmysle ide skôr o potenciálne nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Dosiahnutím plnoletosti, ani inou časovou hranicou, vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká. Vyživovacia povinnosť predchádza nároku na dávku a príspevky poskytované v zmysle predpisov sociálneho zabezpečenia. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza sa z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich. Na uvedené skutočnosti treba prihliadnuť aj z hľadiska kritérií potencionality príjmov (§ 75), teda či sa povinný nevzdal bez dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, resp. či neberie na seba neprimerané majetkové riziká. Súd prihliada aj na reálnu situáciu na trhu práce, na mieru nezamestnanosti v regióne, príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní. Tieto kritériá na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa. Miera potrieb dieťaťa je rôzna, závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy prípravy na budúce povolanie, ale aj od schopností a možností rodičov, je teda úmerná životnej úrovni rodičov.
12. Súdne rozhodnutia o výživnom na plnoleté dieťa možno zmeniť alebo zrušiť len na návrh a iba vtedy, ak sa zmenili pomery (okolnosti) rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie vyživovacej povinnosti. I keď je možné súdne rozhodnutie o výživnom na plnoleté dieťa zmeniť príp. zrušiť len na návrh, neznamená to, že k zníženiu alebo zrušeniu vyživovacej povinnosti by nemohlo dôjsť od okamihu, kedy nastala zmena pomerov, teda aj pred podaním návrhu. K zmene súdneho rozhodnutia o výživnom (zníženie alebo zrušenie vyživovacej povinnosti) je treba pristúpiť (na rozdiel od určenia výživného, ktoré možno priznať len odo dňa začatia konania, ak nejde o výživné na maloleté dieťa) vždy od okamihu zmeny pomerov. Rozhodujúca pre zrušenie vyživovacej povinnosti u plnoletého dieťaťa je zmena pomerov a nie deň podania návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 473/2012 zo dňa 18. 09. 2012 vyplýva, že "§ 163 ods. 1 OSP (v súčasnosti § 157 CMP resp. § 231 CSP) vymedzuje okamih, od ktorého pri absencii osobitnej právnej úpravy možno zmeniť rozhodnutie súdu v dôsledku zmeny pomerov."
13. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol o zrušení vyživovacej povinnosti navrhovateľa, pretože v konaní bolo preukázané, že G. J. je zamestnaný, schopný sám sa živiť a so zrušením vyživovacej povinnosti súhlasil. Súd preto zrušil vyživovaciu povinnosť s účinnosťou od 01. 12. 2019 ako v návrhu žiadal navrhovateľ a ako sa účastníci aj dohodli.
14. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní (§ 362 ods. 1, 2 CSP) odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na tunajší súd.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).