Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/58/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a členiek senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci žalobcov: 1. X. A., narodený XX.XX.XXXX, bytom Q., R. XXX/XX, 2. H. A., narodený XX.XX.XXXX, bytom Y., T. XXX/XX, 3. J. A., narodený XX.XX.XXXX, bytom Q., S. XX, všetci právne zastúpený: JUDr. Ľudovít Štanglovič, advokát, so sídlom Šaľa, Jarmočná 2264/3, proti žalovanej: G. R., narodená XX.XX.XXXX, R., H. XX, právne zastúpená JUDr. Miloš Papcun, advokát, so sídlom Piešťany, Vajanského 5270/1A, o zaplatenie 6 918,75 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. -147 zo dňa 15. apríla 2019 a proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. -232 zo dňa 14. januára 2020, jednohlasne takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e.

Žalobcom v 1. až 3. rade p r i z n á v a proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, o výške ktorej náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia žalobou zo dňa 23.10.2017, doručenou Okresnému súdu Nitra ( ďalej len„ súd“) dňa 13.11.2017 požadujú od žalovanej zaplatenie sumy 4893,75 eur titulom bezdôvodného obohatenia. Svoj návrh odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, na LV č. XXX pre katastrálne územie J. ako pozemok parc. č. XXX/ X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, par. č. XXX/X - záhrady o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a domu postavenom na parc. č. XXX/ X, každý vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/8 z celku. Žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou vyššie označených nehnuteľností o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 5/8 z celku. Po smrti matky ( 20.5.2015) žalovaná znemožnila žalobcom akékoľvek užívanie ich spoluvlastníckych podielov na predmetných nehnuteľnostiach a to tým spôsobom, že po jej smrti vymenila zámok na vstupnej bráne ako aj vchodových dverách do rodinného domu a k náprave tohto stavu nepristúpila ani napriek opakovaným výzvam žalobcov. Zamedzenie prístupu do nehnuteľnosti odôvodňuje rôznymi absurdnými argumentmi. Uvedeným konaním žalovaná neoprávnene zasiahla do vlastníckych práv žalobcov a znemožnila im vec v podielovom spoluvlastníctve akokoľvek užívať a sama proti vôli žalobcov užíva predmet spoluvlastníckeho podielu a to aj v rozsahu zodpovedajúcom ich spoluvlastníckym podielom. Z tohto dôvodu žiadajú náhradu vo forme peňažného plnenia za zo, že nemohli užívať spoločnú vec v rozsahu svojich spoluvlastníckych podielov za obdobie od 20.5.2015 do 20.10.2017 vo výške bežnej trhovej ceny obdobnej nehnuteľnosti v danej lokalite t.j. 56,25 eura mesačne, čo je za obdobie od 20.5.2015 do 20.10.2017 v sume 1631,25 eur pre každého.

2. Podaním zo dňa 22.10.2018 žalobcovia rozšírili svoju žalobu o ďalšie obdobie a požadujú zaplatenie sumy 2306,25 eura každý, za obdobie od 20.5.2015 do 22.10.2018, t.j. 41 kalendárnych mesiacov.

3. Vo veci bol dňa 25.10.2018 vydaný platobný rozkaz č.k. -39, ktorý bol v dôsledku odporu podaného v zákonom stanovenej lehote žalovanou zrušený uznesením -75 zo dňa 7.12.2018.

4. Žalovaná v odpore, pod hlavičkou právneho zástupcu, podpísaného samotnou žalovanou , poprela nároky žalobcov a považuje ich za neopodstatnené . Uviedla, že si spoločnú nehnuteľnosť neužíva vôbec, ani svojich 5/8, lebo to nie je v horách, nie je tam lyžiarske stredisko, more jazero, liečivá voda, na pozemku nie je bazén, vírivka, sauna a chodí sa tam len narobiť spolu s manželom. Pôvodný stav nehnuteľnosti bola chatrč a musela odstrániť havarijný stav a neustále musia s manželom robiť opatrenia, aby neohrozili verejné zdravie a nehnuteľnosť nespôsobila škody na iných majetkoch. Nehnuteľnosť naďalej užíva, financuje, oparuje a stará sa o ňu , lebo to bolo mamine želanie. Žalobcovia nič nerobili 30 rokov, zo zákona sa nepostarali o svoj majetok. Dokonca porušili dobré mravy, lebo nezaopatrili vlastnú matku, nezaujímali sa o ňu, nepomohli jej v starobe.... Ihneď po maminej smrti tam išli všetci traja kradnúť, lebo traja naraz nekosia trávnik. Ani raz nevytrhali burinu, neupratali, neodhádzali sneh. Poukázala na konanie , ktoré rieši spoločný majetok a výpovede a požiadala o jeho pripojenie. Ďalej uviedla, že zámky nedala vymeniť ihneď po maminej smrti , ale neskôr, lebo bola informovaná, že sa ju žalobcovia chystajú okradnúť a svojím správaním ako vandali jej spôsobiť škodu. Pôvodné kľúče si dali rozmnožiť bez jej vedomia a súhlasu a preto musí svoj majetok ochraňovať. Pred tým, ako človek začne užívať nehnuteľnosť musí na nej veľa robiť, porobiť, poplatiť až potom užívať. Žalobcovia sa ani raz po jednom neozvali, že chcú vyklčovať burinu, že chcú niečo zaplatiť, nedali na nič peniaze, nič neuhradili. Tvrdila, že im nikdy nebránila, aby im sprístupnila nehnuteľnosť , dokonca ich vyzývala, aby tam chodili, lebo je tam veľa roboty, no na výzvy nereagovali, nechceli nič platiť, nič robiť, ale chceli ju len okradnúť, lebo všetok majetok v nehnuteľnosti je žalovanej. Žalobcov informovala, že môžu byť v nehnuteľnosti monitorovaný a človek s čistým úmyslom s tým nemá problém. Poukázala na listy, ktoré zaslala žalobcom s výzvami na zaplatenie nákladov na údržbu domu po smrti matky a kde im oznamovala, že na základe poistnej zmluvy je povinná zabezpečiť svoj majetok a so špekulatívnym rozhodnutím odovzdať kľúče iným nepoistením osobám a umožniť im užívanie nehnuteľnosti spôsobí úmyselný poistný podvod. Žalobcom uviedla, že ich môže pustiť do nehnuteľnosti len po jednom za jej prítomnosti a bude ich pohyb monitorovať. Ďalej uviedla, že žalobcovia nepreukázali v rámci porovnávacích metód žiadnu nájomnú zmluvu, dohodu, nepredložili dôkazy ani jednej realitky, ktorá by nafotila nehnuteľnosť a porovnala s iným fotkami obdobnej nehnuteľnosti, lebo sporná nehnuteľnosť sa nedá prenajať. Poprela výšku nájmu, lebo nie je objektívna, nie je reálna. Statik zakázal nehnuteľnosť obývať do odstránenia havarijného stavu. Žaloba nerieši nájom, neboli tam ani žiadny nájomcovia, nemôže tam byť nájomník, keďže nehnuteľnosť nemá samostatnú izbu s vodou, elektrinou a kúrením a spotreba energií na spoločnej nehnuteľnosti by prevýšila nájom a nedoplatok by musela riešiť žalovaná. Taktiež prenájom 1 izby v rodinnom dome nestojí 450,00 eur. Ich výpočty sú zmätočné, nejasné. Nezaplatili ani cent na úhradu nákladov na pohreb, čo bolo riešené v konaní . Pri výmene zámkov žalovaná ( k čomu dospela po úvahe, že sa o nehnuteľnosť žalobcovia nestarali 30 rokov) konala ako väčšinová spoluvlastníčka, v súlade so zákonom. Spoluvlastníci majú rovnaké povinnosti vyplývajúce zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Nemôže prísť k porušeniu dohody, zmluvy medzi spoluvlastníkmi, lebo žiadny dohoda, zmluva neexistuje. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 27.10.2010, ktorý rozhodol, že pokiaľ by spoločná vec nebola spoluvlastníkmi užívaná, nikomu so spoluvlastníkov by nárok na náhradu za neužívanie spoločnej veci nevznikol. Pre spravodlivé určenie náhrady vo forme peňažného plnenia jej výšky je potrebné zistiť s úplnou istotou, či v rozhodnom období žalovaná nehnuteľnosť užívala v celkovom rozsahu, posúdiť kvalitu užívaných nehnuteľností. Dôležité je preskúmať dôvody, pre ktoré nepožiadali žalobcovia súd o rozhodnutie o hospodárení so spoločnou vecou v rozhodnom období. Je v prvom rade vecou spoluvlastníkov , aby sa o tom, ako budú spoločnú vec užívať, sami dohodli a ak si nebudú vedieť sami upraviť užívanie spoločnej veci, rozhodne o spôsobe užívania súd. Takáto žaloba nebola podaná.

5. Na odpor žalovanej reagovali žalobcovia podaním zo dňa 20.12.2018 v ktorom uviedli, že je zrejmé, že žalovaná nepoprela, že spornú nehnuteľnosť užíva sama, t.j. ostatným spoluvlastníkom v užívaní bráni ani to, že z jej strany došlo k výmene zámkov za účelom zabránenia vstupu žalobcov do nej. Dôvody prečo tak koná sú pritom irelevantné. Domnienky a fabulácie žalovanej nezakladajú právo žalovanej na to, aby ako podielová spoluvlastníčka bránila ostatným spoluvlastníkom, aby nehnuteľnosť

užívali. Skutočnosti týkajúce sa hospodárenia so spoločnou vecnou a údajných nákladov investovaných žalovanou do nehnuteľnosti sú predmetom iného konania ( )

6. V duplike žalovaná uviedla, že žalobcovia ani ona nehnuteľnosť neužívajú, nebývajú v nej. Má zabezpečené bývanie a prácu ďaleko od Nitry a v nehnuteľnosti nie je všade kúrenie, plyn , kachle , funkčný sporák. Robí všetky opatrenia, aby odstránila havarijný stav, preto navštevuje spoločnú nehnuteľnosť najmä cez víkendy , ale tam nebýva, domček neužíva ani v pomere svojho spoluvlastníckeho podielu. Vyčíslená hodnota v dedičstve dokazuje kvalitu spoločného majetku a spoločný majetok sa nedá užívať. V doplnení zo dňa 29.1.2019 opätovne zopakovala, že nehnuteľnosť neužíva a uviedla ďalšie dôkazy, že nehnuteľnosť neužíva. Opätovne uviedla, že nehnuteľnosť udržiavala len ona a žalobcovia sa o majetok dlhodobo nestarali a ona si chránil len svoj majetok. Poukázala na jej výpovede v konaní a výpovede svedkyne. Podaním doručeným súdu dňa 22.3.2019 žalobkyňa zhrnula všetky svoje doterajšie tvrdenia.

7. Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie napadnutým (v záhlaví tohto rozhodnutia označeným) rozsudkom vo veci - v spore strán sporu takto rozhodol: I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi v 1.rade sumu vo výške 2 306,25 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi v 2.rade sumu vo výške 2 306,25 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi v 3.rade sumu vo výške 2 306,25 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. IV. Žalobcovi v 1. , 2. a 3. rade sa voči žalovanej p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

8. Skutkový stav sporu súd prvej inštancie zistil nasledovne: Z výpisu z LV č. XXX pre katastrálne územie J. vyplýva, že žalobcovia v 1. až 3, rade a žalovaná sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, na LV č. XXX pre katastrálne územie J., okres Q., obec Q. ako pozemok parcč. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, par. č. XXX/X - záhrady o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a domu s.č. XXX postavenom na parc. č. XXX/X, každý zo žalobcov vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/8 z celku a žalovaná vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/8 k celku. Žalobcovia v 1. až 3. rade a žalovaná podiel na nehnuteľnosti o veľkosti 1/8 k celku nadobudli na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v Nitre sp.zn. D 277/87-16 zo dňa 17.6.1987 vydaného v dedičskej veci po poručiteľovi R. A. a žalovaná nadobudla spoluvlastníci podiel o veľkosti 4/8 titulom darovacej zmluvy. Všeobecná a čistá cena dedičstva bola v rozhodnutí určená sumou 52 210 Kčs.

9. Listom zo dňa 10.6.2015 žalobcovia oznámili žalovanej, že po smrti matky 20.5.2015 sa chceli stretnúť v rodičovskom dome, no po príchode na miesto zistili, že došlo k výmene zámkov na dome z oboch strán a na vstupnej bráne o čom neboli informovaní, čím im svojvoľne a úmyselne porušila zákon o vlastníckych právach. Žalovanú požiadali o prístup do rodičovského domu a na vlastnícke podiely, pokiaľ nebude rozhodnuté ( dohodnuté ) vo všetkých podieloch inak a požiadali o kľúč od domu aj vstupnej brány. Žalovaná reagovala podaním zo dňa 19.6.2015, v ktorom uvádzala rôzne skutočnosti ohľadom vzťahu matky a jej synov a opisovala iné rodinné vzťahy a záležitosti. Uvádzala ako sa jediná starala o matku, všetko na dome vymenila - novú strechu, nové eurookná, nové eurodvere, bojler na teplú vodu, televízor, chladničku, mikrovlnku., 4 ks plynové kachle s montážou , nové matrace.... Zo zákona boli povinný sa starať o majetok, domček už dávno chátral. V záhrade svoj podiel nerýľovali, netrhali burinu, nekosili... Uvádzala, že nikdy nežiadali od mamy ani od nej kľúče a využili maminu starobu a bez jej vedomia si ho zapožičali a dali rozmnožiť. Ona kľúče dávala len opatrovateľkám, zdravotnej sestričke, rehabilitačnej sestre, majstrom a dodnes sa jej všetky nevrátili a je povinná dom ochrániť. Výzvou zo dňa 4.7.2017 žalobcovia, prostredníctvom právneho zástupcu požiadali o odstránenie protiprávneho stavu a umožnenie užívania nehnuteľnosti v rozsahu ich spoluvlastníckeho podielov. Z listu zo dňa 5.5.2017 adresovanom žalovanou žalobcom vyplýva, že žalobcov žiadala, aby sa podieľali na hradení časti nákladov na opravu, údržbu, servis, prevádzku domu za posledné dva roky po smrti matky vo výške 1104,56 eura od každého. Listom zo dňa 11.7.2017 žalovaná oznámila žalobcom, že do skončenia konania vo veci , ktorým sa bude nehnuteľnosť oceňovať a rozdeľovať nemôže odovzdať kľúče iným menšinovým spoluvlastníkom. Spláca za mamu pôžičku a platí poistku, na základe ktorej je povinná dôkladne zabezpečiť svoj majetok. V podaní sa vyjadrovala k žalobe v konaní , ktorého predmetom je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

10. Z vyjadrení realitných kancelárií k stanoveniu trhovej ceny prenájmu vyplýva, že trhová cena za prenájom nezariadeného 3 izb. RD s pozemkom so všetkými sieťami porovnateľného s nehnuteľnosťou zapísanou na LV č. XXX v lokalite J., v období rokov 2015 -2017 sa pohybuje v rozmedzí od 400 eur do 500, eur + energie/ za mesiac.

11. Listom zo dňa 17.9.2011 matka strán sporu W. A. uvádzala, že sa o ňu stará jej dcéra a všetkých synov (pzn. žalobcov) vydeďuje a nebudú dediť žiadne majetok z dôvodu, že trvalo neprejavujú opravdivý, trvajúci, hlboký, skutočný záujem o ňu.

12. Na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 26.7.2007 a výdavkového pokladničného dokladu vyplýva, žalovaná požičala dňa 26.7.2007 svoje peniaze vo výške 150000,00 Sk s 9% úrokom p.a. svojej mame W. A..

13. Zo spisu vyplýva, že žalovaná žalobou doručenou súdu dňa 15.5.2017 požadovala od žalobcov zaplatenie sumy 839,35 eura od každého ako náhradu nákladov za pohreb, pohrebnú hostinu, obnovu pomníku, náhrobnej dosky, nájom hrobového miesta, nedoplatky za opatrovanie, domovú daň. V konaní bol vydaný platobný rozkaz voči ktorému bol podaný v zákonom stanovenej lehote odpor a platobný rozkaz bol uznesením zrušený. Konanie bolo uznesením č.k. -40 zo dňa 9.11.2017, právoplatným dňa 7.12.2017 zastavené.

14. Zo spisu vyplýva, že žalobca v 1. rade žalobou doručenou súdu dňa 4.5.2016 požadujú zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu. V uvedenej žalobe uvádzajú, že žalovaná po matkinej smrti nechala vymeniť všetky zámky a neumožnila im do nehnuteľnosti prístup, hoci ju o to viackrát žiadali. Zo zápisníc o pojednávaní a vyjadrení strán sporu vyplýva, že žalovaný v 2. rade uviedol, že po pohrebe mamy boli zámky vymenené ( čl. 196 ); žalovaná sa vyjadrila, že nikoho z nehnuteľnosti nevylúčila, opakovane listami žalobcov vyzývala na úhradu nákladov ( čl. 266 ) a vyjadrila sa, že po výzve žalobcom kľúčne neodovzdala ( čl. 267 ), že na nehnuteľnosti pracuje spolu s manželom, musia tam dochádzať aj tam prespávajú ( čl. 316 ). Z výpovede svedkyne U. vyplynulo, že na nehnuteľnosti najviac vidí žalovanú, chodieva tam cez víkendy, aj tam prespávajú, chodia spolu s manželom. Dom opravujú, kosia, maľujú, chodievajú tam každý víkend, stretáva ju aj v týždni .

15. Z potvrdenia o zrealizovaní transakcie s dátumom zaúčtovania 4.4.2018 vyplýva, že žalovaná uhradila platbu vo výške 168,20 eura s označením mamka - plyn.

16. Z výsluchu žalobcu v 1. rade vyplynulo, že stále nemá sprístupnenú nehnuteľnosť. Žalovaná vymenila kľúče. Kľúče dala robiť mamka, bolo ich 6. Boli to špeciálne kľúče, nedajú sa z nich len tak vyrobiť dupliky, je potrebné doniesť aj špeciálnu značku. Nemajú do domu prístup. Všetci sa chceli podieľať na údržbe domu aj záhrady. Jemu dal kľúče muž žalovanej a musel mu zaň aj zaplatiť. Čo sa týka hodnoty domu, pokým tam žila mamka, plyn bol zavedený v dome do všetkých miestností. Čo sa týka vody a elektriny, nevedel, či to dal niekto zrušiť, do dnešného dňa mu neprišla taká faktúra. Ak im dom sprístupní, chcú sa o dom starať. Žalovaná hovorila, že ako väčšinová vlastníčka, čo ona povie a rozhodne, to sa urobí a oni to budeme platiť. Úpravy robila bez ich vedomia a súhlasu. Na otázku svojho právneho zástupcu , že kľúč dostal v roku 2010-2011, keď ešte mamka žila. Na to, že prišlo k výmene zámkov prišli po pohrebe matky, keď sa chceli všetci stretnúť na dome a dohodnúť sa ohľadom ďalšieho postupu. Žalovaná tam neprišla a vtedy zistili, že kľúče im nepasujú a asi sú vymenené. Telefonovali žalovanej, na čo im povedala, že je to jej majetok, ktorý si musí chrániť. Bolo to krátko po pohrebe, v máji 2015. Dohoda ohľadom užívania domu medzi nimi nebola. Všetci 4 sa chceli dohodnúť na tom, že tam bude každý určitý čas alebo cez víkend, no k dohode neprišlo. Žalovaná tam neprišla. Dohodnúť sme sa chceli hneď na 1.stretnutí po pohrebe, kde žalovaná neprišla a potom v rámci listovej komunikácie.

17. Z výsluchu žalobcu v 2. rade vyplynulo, že kľúče si museli zaplatiť, energie sú spravené v celom dome. Boli to tie kľúče, ktoré im dala mama spraviť hneď po výmene dverí. Potom keď už žalovaná vymenila dvere, im žiadne nedala. Nevidí dôvod, aby na vlastnom boli monitorovaní. K dohode nemohlo dôjsť, nakoľko žalovaná na stretnutie, ktoré malo byť v nedeľu po pohrebe, neprišla. Záujem o užívanie chalupy prejavili hneď po kare, keď zistil, že žalovaná je väčšinová spoluvlastníčka. Spýtal sa jej, ako to myslí do budúcna s užívaním chalupy. A potom to bolo na stretnutí, na ktoré neprišla. Vzhľadom na

to, že tam nebýva, ani nič nevyužíva, tak nemôže ani nič platiť. Pokiaľ ich žalovaná do domu vpustí, sú ochotní platiť nejakú alikvotnú čiastku. O plynové hodiny sa starajú SPP, ktorí ich pravidelne menia. Tak isto o elektrické hodiny sa starajú ZSE.

18. Žalobca v 3. rade uviedol, že bratia povedali všetko. On kľúče od domu nemal. Vždy mame zvonil. Čo sa týka nehnuteľnosti, nehnuteľnosť bola do roku 2015 obývaná matkou, nevie ako môže byť podľa vyjadrenia žalovanej chatrčou, nehodiacou sa na bývanie, keď samotná žalovaná uvádzala, že v nehnuteľnosti investovala skoro 80 000.- eur

19. Žalovaná pri svojom výsluchu uviedla že v rodičovskom dome nebývala a neužívala ho ani vtedy ani teraz. Svedomie má čisté, lebo nikomu nespôsobila škodu, ale škodám na majetku, zdraví, ľudských životoch zabránila .Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech, no ona žiadny nemala , naopak mala vysoké výdavky na údržbu a servis nehnuteľnosti. Žalobcovia žili v rozpore s dobrými mravmi, lebo sa nestarali o rodičov. Oprávnene nemajú prístup do nehnuteľnosti, lebo všetok hmotný majetok je tam jej a žalobcovia sú vandali zničili hrob rodičov a musí svoj majetok ochrániť. Nehnuteľnosť vôbec neužíva, ale má právny dôvod a je povinný sa o nehnuteľnosť starať, aby nechátrala a odstránila havarijný stav. Do nehnuteľnosti vložila veľa peňazí a naďalej vkladá. ZO žalobcami sa snažila dohodnúť, o čom svedčia listy, že sú zodpovední a povinná sa starať a uhrádzať náklady vynaložené na spoločnú vec, no nemali záujem a nechceli nič robiť. V nehnuteľnosti nebýva, chodí tam len robiť a platiť majstrov. V dome nie je všade kúrenie, je tam zima, staré nefunkčné spotrebiče a pod. Nemajú tam komfort, ktorý má v Piešťanoch, kde býva a užíva nehnuteľnosť. Robí tam len správcu, servis a údržbu . Nad rámec uvedeného dodala, že žalobcovia neužívali nehnuteľnosť a svoj spoluvlastnícky podiel ani pred smrťou matky, nikdy ho teda neužívali. V dome nie je všade plyn, sú a boli tam len staré kachle, ktoré X. chodil opravovať, ale už sa ani opraviť nedajú. Mama bola chudobná, nemala na nové kachle. Neužíva nehnuteľnosť 7 dní v týždni a 24 hodní denne, to ani nie je možné. To, že by žalobcov monitorovala, je normálne, ak majú čisté svedomie. Všetok hmotný majetok je jej, sama ho kúpila. Mama žalobcov aj vydedila, o čom je listina v spise. Nie je pravdou, že matka im dala urobiť kľúče, tieto si zobrali sami. Dodnes nič neplatia na dome ani tak, aby bol temperovaný a aby bol udržiavaný. Všetci traja sa zišli bez jej vedomia s tým, že idú do domu kradnúť. Nikdy nechceli nič opraviť alebo kosiť, na trhanie zeliny pred domom predsa nie sú potrebné kľúče. Nikdy nepovedali, že prídu po jednom, vždy chceli prísť všetci naraz. Kľúče im neodovzdala s toho titulu, že žalobcovia sú vandali a robia škodu. Nehnuteľnosť má poistenú a ak by ich tam pustila, poisťovňa by jej to neuhradila, lebo by to bol poisťovací podvod. Všetko v dome - dvere, okná, koberce, garniže, aj tie staré kachle, kuchynská linka, úplne všetko je jej. Úplne všetko, záclony, závesy, kuchynská linka, chladnička, stôl, stoličky - úplne všetko som kúpila ja, aj plynový sporák. Nehnuteľnosť od mája 2015 do októbra 2018 navštevovala za pomoci manžela, ktorý jej pomáhal s ťažkými vecami. Vždy, keď sú tam nejakí majstri alebo opravári, vždy tam musia prísť s peniazmi, aj vtedy, keď je tam nejaký havarijný stav. Zdržiavajú sa tam podľa potreby. Majú tam aj stále veľa roboty a občas sú nútení aj vo vyhrotených podmienkach v nehnuteľnosti prespať. Na otázku svojho právneho zástupcu uviedla, že pri tých úpravách a údržbe, ktoré robia užívame len jednu izbu, v ktorej prespávajú a stravu si nosia hotovú.

20. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, s poukazom na skutkový stav veci, citované ustanovenia (OZ - v znení neskorších predpisov - , a , a a ) a citované ustanovenia (CSP - - , a a ), odôvodnil nasledovne: Medzi stranami nebolo sporné, že žalobcovia a žalovaná sú podielový spoluvlastníci vyššie uvedených nehnuteľností žalobcovia každý v podiele 1/8 a žalovaná v podiele 5/8 k celku. Spornou skutočnosťou v konaní je otázka , či žalovaná nehnuteľnosť užíva tým, že znemožnila žalobcom užívať nehnuteľnosti , ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve a tí tak nemôžu užívať spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom ich spoluvlastníckym podielom, za čo im vznikol nárok na náhradu vo forme peňažného plnenia za to, že nemohli užívať spoločnú vec v rozsahu svojich spoluvlastníckych podielov.

21. Súd po právnej stránke základ uplatneného nároku spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu kvalifikoval podľa , pretože právny základ nároku spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu vyplýva z . V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodovaciu činnosti NS SR obsiahnutú v jeho rozhodnutiach sp. zn. , , a . Ustanovenie upravuje vnútorné vzťahy spoluvlastníkov, vymedzuje

rozsah, v ktorom sa títo podieľajú na výkone vlastníckych oprávnení k spoločnej veci. Obsahom spoluvlastníckeho práva je okrem iného aj oprávnenie vlastníka vec v medziach zákona užívať. Každý zo spoluvlastníkov je v zmysle oprávnený spoločnú vec užívať v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. V prípade, že spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného plnenia. Predpokladom úspešného uplatnenia tohto nároku je užívanie veci druhým spoluvlastníkom nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu, pričom neužívanie veci spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu. Len v takom prípade sa druhý spoluvlastník podieľa na prisvojení si úžitkovej hodnoty vo väčšej miere, než patrí jeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov (okrem ak by jej súčasťou bola aj dohoda o bezplatnom užívaní celej veci alebo jej časti), alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či ide o faktický stav.

22. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že podieloví spoluvlastníci neuzatvorili medzi sebou žiadnu dohodu ohľadom užívania predmetu spoluvlastníckeho podielu. Za takéhoto skutkového stavu právo užívať vec, ktorá patrí vlastníkovi, prislúcha pri podielovom spoluvlastníctve všetkým spoluvlastníkom spoločne a mierou oprávnení každého z nich je jeho spoluvlastnícky podiel. Spoluvlastnícky podiel je vyjadrením vzťahu spoluvlastníka k veci, nejde o podiel vymedzený na veci reálne tak, že by bolo zrejmé, ktorému zo spoluvlastníkov konkrétna časť spoločnej veci patrí. Spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach k spoločnej veci, v rámci neho nie je možné preto oddeliť, čo je výlučne podiel jedného spoluvlastníka a čo je výlučne podiel druhého spoluvlastníka. Žalobcovia predloženou písomnou výzvou ( čl. 11, ) preukázali, že žalovanú požiadali o sprístupnenie nehnuteľnosti a žiadali ju o kľúče od nehnuteľnosti . Z ich výsluchu vyplynulo, že sa chceli dohodnúť na tom , ako budú dom užívať, že tam budú každý určitý čas alebo cez víkend, no k dohode neprišlo, lebo žalovaná tam neprišla. Ak by im dom sprístupnila chcú sa oň starať a sú ochotní platiť aj alikvótnu časť nákladov. Žalobcovia tak prejavili záujem nehnuteľnosť v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu užívať. S tvrdením právneho zástupcu žalovanej, že žalobcovia sa v konaní 12C vyjadrili, že nemajú záujem nehnuteľnosti užívať sa súd nestotožnil. Podľa názoru súdu tieto vyjadrenia je potrebné vnímať v kontexte konania o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníckeho podielu, pričom v tomto konaní a aj v mimosúdnej komunikácii sa vyjadrovali aj o k možnosti odkúpenia jej spoluvlastníckeho podielu.

23. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že žalovaná po smrti matky vymenila zámky na nehnuteľnosti, a to od vstupnej brány aj od rodinného domu, pričom kľúče žalobcom neodovzdala. Uvedené potvrdila samotná žalovaná v konaní na pojednávaní konanom dňa 23.5.2018 a táto skutočnosť rovnako vyplýva z listu žalovanej adresovanej právnemu zástupcovi žalobcov zo dňa 11.7.2017 ( čl. 64 ), kde uviedla, že kľúče nemôže odovzdať menšinovým spoluvlastníkom a tiež z jej tvrdení uvedených v odpore, že pri výmene zámkov konala ako väčšinová spoluvlastníčka ( čl. 51 ). Hoci žalovaná tvrdila, že žalobcom nebráni v užívaní nehnuteľností z vykonaného dokazovania možno konštatovať, že tomu tak nie je. Žalovaná žalobcom neodovzdala kľúče od nehnuteľnosti a to ani po ich výzve a žalobcom bráni vo vstupe do nehnuteľnosti s odôvodnením, že musí chrániť svoj majetok. Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že žalobcovia nemôžu nehnuteľnosť užívať v rozsahu svojich spoluvlastníckych podielov a to v dôsledku konania žalovanej, ktorá im v tom bráni. Za tejto situácie je možné konštatovať, že žalovaná užíva nehnuteľnosti nad rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, a teda aj v rozsahu spoluvlastníckych podielov žalobcov za čo im patrí náhrada.

24. Žalovaná sa v konaní bránila, že nehnuteľnosť neužíva, resp. že si ju neužíva a neprináša jej žiadny úžitok, preto nie je možné hovoriť o užívaní. S uvedeným tvrdením sa súd nestotožnil. V danom prípade nie je možné pojem „užívať nehnuteľnosť“ vykladať podľa kodifikačného slovníka, tak ako to interpretoval právny zástupca žalovanej, resp. podľa toho, či si žalovaná pobyt v nehnuteľnosti subjektívne užíva. Žalovaná a aj svedkyňa U. v konania potvrdila, že sa na nehnuteľnosti spolu so svojimi rodinnými príslušníkmi zdržiava a to tak cez víkend ako aj cez týždeň. Zo skutkového stavu ako vyplynul z dokazovania je zrejmé, že žalovaná sa v nehnuteľnosti nezdržiava po celý čas, t.j. 7 dní v týždni, no za situácie, že žalobcom objektívne ( nesprístupnením nehnuteľnosti, nevydaním kľúčov, odvolávajúc sa na rozhodnutie väčšinového spoluvlastníka) v užívaní ich spoluvlastníckych podielov bráni je skutočnosť, či nehnuteľnosť užíva v rozsahu svojich 5/8 k celku a po aký čas podľa názoru súdu nepodstatná a je nutné konštatovať, že užíva nehnuteľnosť aj v rozsahu spoluvlastníckych podielov žalobcov a to po celý čas. Za danej situácie totiž žalobcovia nemajú možnosť nehnuteľnosť užívať a to ani v dobe, keď sa tam žalovaná nenachádza. Rozhodným je, že spoluvlastník druhému spoluvlastníkovi bráni v realizácii jeho

spoluvlastníckeho práva tak, že mu znemožní užívanie spoločnej veci. Takýto právny názor vyplýva z rozsudkov Najvyššieho súdu ČR sp. zn. alebo sp. zn. .

25. Ostatné žalovanou tvrdené skutočnosti ohľadom nákladov, ktoré mala investovať do nehnuteľnosti a ktoré vynaložila na údržbu domu nie sú predmetnom tohto konania, tieto rieši súd v rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva, preto sa súd k nim bližšie nevyjadroval.

26. Žalovaná namietala aj výšku náhrady tak ako ju určili žalobcovia, pričom uvádzala ,že z ani jedna z prezentovaných realitných kancelárií porovnávacou metódou nepreukázala, že by sa v tomto kat. úz. podobné nehnuteľnosti za túto sumu prenajímali, že by bol z nich takýto finančný prínos z toho dôvodu, že ani jedna z nich nevykonala prehliadku interiéru rodinného domu. K svoju tvrdeniu však nepredlžila žiadny dôkaz ani neoznačila žiadne dôkazy. Súd preto vychádzal zo žalobcom predložených vyjadrení realitných kancelárií, ktoré stanovili cenu prenájmu za obdobný nezariadený rodinný dom v rozmedzí od 400 do 500 eur. Za ekvivalentnú peňažnú náhradu tak súd považoval sumu zodpovedajúcu sumu 56,25 eura / mesačne pre každého žalobcu , ktorý zodpovedá všeobecnej hodnote nájmu, ktorý by za užívaný priestor musel takto užívajúci zaplatiť každému zo žalobcov mesačne za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu ( 1/8 nehnuteľnosti ). Každému zo žalobcov tak patrí peňažná náhrada vo výške 2306,25 eura, za obdobie od 20.5.2015 do 22.10.2018, t.j. 41 kalendárnych mesiacov a takto špecifikovanú náhradu im súd priznal. Námietku žalovanej, že realitná kancelária nevykonala prehliadku interiéru považoval súd za nedôvodnú, pretože zariadenie interiéru nebolo pri určovaní výšky nájmu zohľadňované a z vykonaného dokazovania je zrejmé, že dom je v užívania schopnom stave, prechádza opravami a je napojený na inžinierske siete.

27. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s a úspešným žalobcom v 1. až 3. rade priznal proti žalovanej plnú náhradu trov konania. Pri rozhodovaní sa súd zaoberal aj možnou aplikáciou ustanovenia , no po dôkladnom zvážení dospel k záveru , že pre jeho uplatnenie nie sú splnené podmienky a žiadne skutočnosti odôvodňujúce aplikáciu tohto ustanovenia v konaní neboli preukázané.

28. Uvedeným (zhora v záhlaví rozhodnutia označeným) opravným uznesením súd prvej inštancie označil označenie predmetu konania v záhlaví napadnutého rozsudku na správnu sumu - o zaplatenie sumy 6 918,75 eura s príslušenstvom, čo odôvodnil poukazom na ustanovenie a zrejmú nesprávnosť, nakoľko v záhlaví rozsudku bola suma predmetu konania uvedená nesprávne (ako o zaplatenie 4 893,75 eura s príslušenstvom).

29. Obe zhora uvedené rozhodnutia včas podaným odvolaním napadla len žalovaná.

30. V odvolaní proti rozsudku žiadala žalovaná zmenu napadnutého rozsudku tak, aby žaloba žalobcov bola v celom rozsahu zamietnutá a aby jej bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100%. V dôvodoch podaného odvolania poukázala na to, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s rozšírenou žalobou, ktorá jej nebola doručená, čím je bola odňatá možnosť konať pred súdom. Žalobcovia na pojednávaní 15.4.2019 netvrdili, že ona nehnuteľnosť užíva, keď pravda je taká, že neužíva ani svoj nadpolovičný (spoluvlastnícky) podiel v rozsahu 5/8-ín, keď žalobcovia vo výpovediach netvrdili, že nehnuteľnosť chcú užívať, chceli ju predať. Rozsudok nevychádza zo skutočností, ale sú to len domnienky, že ona nehnuteľnosť pravdepodobne užíva, keď vlastniť kľúče ešte užívanie neznamená, pričom žalobca v 3. rade kľúče od nehnuteľnosti nemal ani za života ich matky a žalobcovia nehnuteľnosť nikdy nechceli užívať dlhých 32 rokov. Dôkazom nezáujmu žalobcov o užívanie je aj ich návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktoré konanie môže skončiť aj prikázaním jej veci bez finančnej náhrady žalobcom a aj z toho dôvodu žalobcovia nárok na zaplatenie náhrady nemajú, keď súd bol povinný počkať na rozhodnutie v tomto konaní vedenom pod sp. zn. . Napadnutý rozsudok tiež nevychádza z predloženého rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 27.10.2010, keď žalobcovia v tomto konaní neuniesli dôkazné bremeno vzniku bezdôvodného obohatenia na jej strane, keď ona konala ako väčšinová vlastníčka v súlade so zákonom a jej konanie preto odporovať dobrým mravom nemôže. Prvoinštančný súd sa nevyjadril, či je alebo nie je sporná výška bežnej trhovej ceny nehnuteľnosti, keď ona výšku ceny namietala a súd bol povinný prizvať k veci znalca z odboru nehnuteľností, keď tiež poukazovala na to, že domček jej statik zakázal obývať do odstránenia havarijného stavu. Žalobcovia nevyvrátili jej tvrdenie, že v dome nie je zabezpečené kúrenie a i preto sa nedá prenajať, keď ona dokázala, že všetko všetúčko na dome je jej, lebo tam

dochovala rodičov, o ktorých sa žalobcovia nestarali, pričom samotný žalobca v 3. rade potvrdil jej investície cca 80 000 eur. Taktiež súd nezohľadnil a nevychádzal z jej výpovede, ktorú v rozsudku nespomenul a žalobcovia ju nevyvrátili, že nemožno pasívum, ktoré pochádza z podielového spoluvlastníctva považovať za užívanie nehnuteľnosti lebo v nehnuteľnosti nebýva a chodí tam len robiť údržbu a servis odstraňujúc havarijný stav chátrajúcej nehnuteľnosti. Právu spoločne vec užívať zodpovedá aj povinnosť žalobcov uhrádzať náklady vynaložené na udržiavanie a zachovanie veci, na čo žalobcov vyzývala. Súd prvej inštancie nezohľadnil skutočnosti a dôkazy, o ktorých mal vedomosť, ide o neprimeranú tvrdosť k povahe a okolnosti sporu. Rozsudok je zmätočný, nevychádza z doručenej žaloby a zo zápisnice z pojednávania, keď žalobcovia nenavrhovali spoločnú nehnuteľnosť prenajať už od výzvy z 10.6.2015. Žalobcovia v spoločnej nehnuteľnosti svoj majetok nemajú a výpoveďou svedkyne J. U. bol preukázané, že na nehnuteľnosti je všetko od nej a to od strechy, omietky, podlahy , dvier, okien.... V nehnuteľnosti ona nebýva a nehnuteľnosť neužíva, keď neudržiavaním majetku z jej strany by už nehnuteľnosť tu nestála, keď je dávno odpísaná, keď len ona svojimi opravami čiastočne odstránila opotrebovanie a havarijný stav ohrozujúci okolie. Nestaraním sa o svoj majetok žalobcovia porušili zákon, odmietli sa na tom i finančne spolupodieľať a spoločný majetok naďalej ona sama servisuje a udržiava, pričom žalobcovia sa od februára 1987 o reálne užívanie svojho spoluvlastníckeho podielu nezaujímali, čo súdu bolo preukázané. Neužívanie veci musí byť dôsledkom jej užívania spoluvlastníčkou nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Súd musí prihliadať na všetko a pre spravodlivé určenie náhrady je potrebné zistiť s úplnou istotou, či v rozhodnom období ona nehnuteľnosti užívala v celkovom rozsahu a tiež posúdiť kvalitu užívaných nehnuteľností, keď je tiež dôležité preskúmať dôvody, pre ktoré žalobcovia súd nepožiadali o rozhodnutie o hospodárení so spoločnou vecou v zmysle , keď je tiež potrebné prihliadnuť aké náklady v súvislosti s údržbou týchto nehnuteľností ona má, rovnako aké výdavky má na energie, na temperovanie nehnuteľnosti. Pre spravodlivé konanie mal súd vychádzať z výšky majetku z 2.2.1988. Nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvastníckeho podielu vyplýva z ustanovenia , keď jeho nevyhnutným predpokladom je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu, čo boli žalobcovia povinní preukázať na to v akej konkrétnej výške jej skutočné bezdôvodné obohatenie vzniklo. Žalobcom zabránila kradnúť a zničiť jej majetok, keď títo majú možnosť nehnuteľnosť rozdeliť podľa vlastníckych podielov.

31. V odvolaní proti opravnému uzneseniu, ktoré žiadala zrušiť, žalovaná poukázala žalovaná na to, že sa súd nevysporiadal s rozšírenou žalobou jej nedoručenou, pričom aj v zápisnici z pojednávania sa píše spor o zaplatenie sumy 4 893,75 eur, na strane 1. V žalobe žalobcovia žiadajú spomenuté nehnuteľnosť prenajať a na pojednávaní žiadajú sprístupnenie spoločnej nehnuteľnosti, nároky žalobcov v plnom rozsahu popiera a súd podľa doručenej žaloby z 23.10.2017 nerozhodol. Súdy by ju úmyselne poškodili, lebo opravným uznesením by odstránili jeden z dôvodov odvolania a to, že rozsudok je celý zmätočný.

32. Žalobcovia vo vyjadrení k podanému odvolaniu proti rozsudku žiadali jeho potvrdenie ako vecne správneho s požiadavkou priznania im náhrady trov odvolacieho konania. Odvolanie je skôr vyjadrením k ich podaniam v prvoinštančnom konaní, čo je však neprípustné a oneskorené, na základe čoho majú za to, že odvolanie neobsahuje základné náležitosti a malo by byť odmietnuté, z procesnej opatrnosti sa však vyjadrujú aj k veci. Prvoinštančný súd konal o rozšírenej žalobe správne, bez rozhodnutia o jej pripustení, keď bola vykonaná pred vydaním platobného rozkazu, pričom žalovaná sa zúčastnila osobne pojednávania k predmetu ich nárokov a nebola preto pozbavená práva na spravodlivý proces. V žalobe nežiadali spoločnú nehnuteľnosti prenajať, svoj nárok vymedzili jasne, keď o sprístupnenie spoločnej nehnuteľnosti žiadali žalovanú najneskôr v liste z 10.6.2015. Nie je pravdou, že žalovaná spoločnú nehnuteľnosť neužíva, keď oni sa práva užívať spoločne nehnuteľnosti nevzdali. Medzi stranami neboli sporné, že žalovaná po smrti matky strán sporu vymenila kľúče, ktoré im neodovzdala a napriek ich výzve vytvorila objektívny stav, za ktorého nie je im ako spoluvlastníkom zabezpečená vôbec možnosť užívania spoločnej nehnuteľnosti. Spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva je pre toto konanie irelevantný, preto nie je dôvod počkať na rozhodnutie vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Je irelevantný tiež poukaz žalovanej, že nie je splnená ani jedna zo skutkových podstát vzniku bezdôvodného obohatenia, pretože Najvyšší súd SR v rozhodnutiach a ustálil, že právo nimi uplatňované má základ v v spojení s , keď skutkovým základom ich nároku je fakt, že žalovaná im spoločné nehnuteľnosti zneprístupnila v rozpore so zákonom. K výške peňažnej náhrady prvoinštančný súd nebol povinný prizvať znalca, nimi predložené vyjadrenia realitných kancelárií žalovaná relevantným

spôsobom nespochybnila. K stavu spoločného domu sa žalovaná vyjadruje rozporuplne, keď poukazuje na neobývateľný stav, avšak tvrdí, že na ňom vykonala rekonštrukciu a aj tam spoločne s manželom prespávala, keď tam tiež dožila ich matka; prvoinštančný súd sa správne vysporiadal s námietkou žalovanej v bode 35 odôvodnenia rozsudku. Prvoinštančný súd sa vyjadril aj k výpovedi žalovanej, keď otázka úhrady nákladov na spoločnú nehnuteľnosť nie je predmetom tohto konania a oni nikdy neuznali ani nepotvrdili výšku nákladov na spoločnú nehnuteľnosť. Rozsudok nie je ani zmätočný, keď súd v súhrne správne vyhodnotil dôkazy vykonané na pojednávaní ako aj listinné dôkazy, keď nie je procesnou vadou, že oni nenavrhujú spoločnú nehnuteľnosť prenajať. Otázka presných žalovanou tvrdených investícií a rekonštrukcie spoločnej nehnuteľnosti je predmetom iného konania, nazvanie spoločnej nehnuteľnosti „chalupou“ niektorým so žalobcom nepreukazuje jej dezolátny stav. Vyjadrenia žalovanej v konaní nespĺňajú základné náležitosti podaní v zmysle , keď niektoré nie sú ani podpísané. Znemožnením im prístupu k spoločným nehnuteľnostiam žalovaná vytvorila - zapríčinila objektívny stav, že sú z užívania spoločných nehnuteľností úplne vylúčení a bolo by nespravodlivé od nich požadovať preukázanie toho ako žalovaná nehnuteľnosti užívala, keď po právnej stránke nie je dôležité to, prečo súd nepožiadali o rozhodnutie ohľadom hospodárenia so spoločnou vecou. Požiadavku na znalecké dokazovanie žalovaná nevzniesla - k výške náhrady, v súčasnosti je už oneskorená a súd sám povinný takto konať nebol. Žalovaná nesprávne a subjektívne interpretuje rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. , keď oni nemajú možnosť rozdeliť nehnuteľnosť podľa vlastníckych podielov so samostatným vchodom a až potom svoj podiel prenajať. Hodnota nehnuteľnosti vyčíslená v konaní o dedičstve je irelevantná, keď otázka nákladov v súvislosti s údržbou nehnuteľností je predmetom iného konania a v predmetnom prípade ich dohoda so žalovanou možná nebola.

33. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej proti napadnutému uzneseniu žalobcovia poukázali na to, že námietky žalovanej sú irelevantné, keď sa opravilo iba označenie predmetu konania v záhlaví rozsudku a vydanie opravného uznesenia nemôže byť pochybením prvoinštančného súdu. Uznesenie o oprave rozsudok meritórne nemení.

34. Strany sporu sa následne vyjadrovali k vyjadreniam protistrany, v ktorých vyjadreniach de facto zotrvali na svojich vyjadreniach zo svojich podaní.

35. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalovanej dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s uznesením Okresného súdu Nitra č. k. -232 zo dňa 14. januára 2020, ktorým súd prvej inštancie opravil predmet konania v záhlaví rozsudku, je potrebné podľa ustanovenia potvrdiť ako rozhodnutie (vo výroku) vecne správne, keď súčasne o trovách odvolacieho konania strán sporu voči sebe navzájom rozhodol tak, že v odvolacom konaní úspešným žalobcom, ktorým vzniklo právo na náhradu trov konania, nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal v celom rozsahu.

36. Súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel, posudzujúc žalobcami uplatnený nárok podľa , pretože mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobcovia sa snažili so žalovanou dohodnúť na spoločnom užívaní nehnuteľností, avšak žalovaná o dohodu záujem nemala. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia nemôžu nehnuteľnosti užívať v rozsahu svojich spoluvlastníckych podielov, a to v dôsledku konania žalovanej, ktorá im v tom bráni (neodovzdala im kľúče od nehnuteľnosti), a teda užíva nehnuteľnosti nad rozsah spoluvlastníckeho podielu, a teda aj v rozsahu spoluvlastníckych podielov žalobcov, za čo im patrí náhrada. V súvislosti s výškou tejto náhrady, súd prvej inštancie prijal názor, že ekvivalentnou náhradou bude suma 56,25 Eur mesačne pre každého žalobcu, ktorá zodpovedá všeobecnej hodnote nájmu, ktorý by za užívaný priestor musel takto užívajúci zaplatiť každému zo žalobcov mesačne za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu (1/8 nehnuteľnosti). Každému zo žalobcov tak patrí peňažná náhrada vo výške 2 306,25 Eur za obdobie 20.05.2015 do 22.10.2018, t. j. za 41 kalendárnych mesiacov.

37. Žalovaná v odvolaní namietala, že: súd prvej inštancie sa nevysporiadal s rozšírenou žalobou (podanou dňa 22.10.2018), že žalobcovia nenavrhujú spoločnú nehnuteľnosť prenajať už od výzvy z 10.06.2015, ale uplatňujú si náhradu od 20.05.2015 do 22.10.2018, rozsudok nevychádza zo skutočností, ale len z domnienok, že nehnuteľnosť pravdepodobne užíva,

žalobcovia podali žalobu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním žalovanej sp. zn. , pričom konanie v tejto veci môže skončiť prikázaním veci žalovanej bez finančnej náhrady žalobcom, žalovaná na sa na úkor žalobcov nijako bezdôvodne neobohacuje a nie je naplnená žiadna zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, keďže žalovaná konala ako väčšinová spoluvlastníčka, a teda jej konanie nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi, súd sa nevyjadril, či je sporná alebo nesporná výška bežnej trhovej ceny nehnuteľnosti, nehnuteľnosť sa nedá prenajať, žalobcovia sa nestarali o svoj majetok od roku 1987, nehnuteľnosť neužíva, chodieva tam iba s manželom cez víkendy, opravovať a udržiavať dom, pričom všetky investície do domu zložila žalovaná, žalobcovia v konaní nepreukázali, že by žalovaná užívala spoločnú vec a tiež nepreukázali, že ju užíva nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu.

38. Vzhľadom na odvolacie námietky žalobkyne, odvolací súd vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

39. Odvolací súd námietku žalovanej, že súd rozhodoval o rozšírenej žalobe, bez toho, aby mala možnosť vyjadriť sa k nej, a tým malo dôjsť k porušeniu jej práva na spravodlivý súdny proces, považuje za nedôvodnú, pretože žalobcovia sa v danej veci žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 13.11.2017 sa podľa domáhali od žalovanej zaplatenia sumy 4 893,75 Eur titulom finančnej náhrady za neužívanie spoločnej veci - nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. J., obec Q., okres Q., a to: Parc. reg. „C“ č. XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, Parc. reg. „C“ č. XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku - záhrady, Parc. reg. „C“ č. XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, zapísaných na LV č. XXX, pričom žalobcovia sú spoluvlastníkmi týchto nehnuteľnosti s veľkosťou spoluvlastníckych podielom každý vo výške 1/8 z celku a žalovaná je vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu vo výške 5/8 z celku. Dňa 22.10.2018 doručili žalobcovia súdu prvej inštancie vyčíslenie trov konania a úpravu žalobného návrhu, tak že žalovaná je povinná každému zo žalobcov zaplatiť sumu 2 306,25 Eur a náhradu trov konania. Súd prvej inštancie vo veci vydal dňa 25.10.2018 platobný rozkaz podľa rozšírenej žaloby, ktorý bol žalovanej doručený spolu so žalobou a prílohami dňa 21.11.2018 (č. l. 40). Z dôvodu, že žalovaná podala v zákonnom stanovenej lehote odôvodnený odpor proti platobnému rozkazu, súd prvej inštancie uznesením č. k. -75 zo dňa 07.12.2018 zrušil platobný rozkaz v celom rozsahu a vo veci nariadil pojednávanie.

40. Podľa , ak zmena žaloby nastala pred jej doručením žalovanému, koná súd o zmenenej žalobe bez rozhodovania o pripustení zmeny žaloby okrem prípadu, keď súd rozhoduje podľa .

41. Ako z vyššie uvedeného vyplýva, žalobca podaním doručeným súdu prvej inštancie 22.10.2018 rozšírili predmet žaloby o náhradu za neužívanie spoločných nehnuteľností za obdobie od podania žaloby do doručenia výzvy súdu prvej inštancie zo dňa 28.09.2018, aby si žalobcovia vyčíslili trovy právneho zastúpenia v tomto konaní a zároveň, aby upravili žalobný petit (č. l. 31). Súd prvej inštancie naďalej konal na rovnakom skutkovom a právnom základe, avšak jednalo sa o náhradu za dlhšie časové obdobie. Žaloba bola žalovanej doručená dňa 21.11.2018 spolu s platobným rozkazom, preto súd prvej inštancie nemusel podľa rozhodnúť o pripustení zmeny žaloby a ani sa nejednalo o prípad podľa . Žalovaná bola už platobným rozkazom zaviazaná na zaplatenie náhrady za neužívanie spoločných nehnuteľností za rozšírené obdobie podľa rozšírenej žaloby, preto je odvolací súd toho názoru, že žalovaná mala už v čase podania odporu proti platobnému rozkazu možnosť vyjadriť sa k rozhodným skutkovým a právnym otázkam, a tak aj urobila podaním odporu, doručeným súdu prvej inštancie dňa 30.11.2018. To, že predmetom konania bola suma 6 918,75 Eur vyplýva aj z výzvy súdu prvej inštancie zo dňa 15.01.2019 (č. l. 95), ktorá bola doručená právnemu zástupcovi žalovanej dňa 25.01.2019, keď žalovaná dňa 4.1.2019 i nahliadla do spisu. Tá istá skutočnosť vyplýva aj zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 15.04.2019 (č. l. 127), kedy žalobcovia rekapitulujú, že si uplatňujú náhradu za obdobie od 20.05.2015 do 22.10.2018 v stanovenej výške, kde 1/8 z minimálneho trhového nájomného 450 Eur mesačne činí 56,25 Eur, čo vynásobili počtom 41 mesiacov. Hoci z obsahu spisu nie je zrejmé, či spolu s platobným rozkazom a žalobou bolo žalovanej doručené aj vyčíslenie trov konania

a upravený žalobný návrh, odvolací súd dospel k záveru, že nedošlo k porušeniu práva žalovanej na spravodlivý súdny proces, pretože táto mala možnosť vyjadriť sa ku všetkým právne a skutkovo významným otázkam, vedela zaplatenia akej sumy sa žalobcovia podanou žalobou domáhajú (čo je zrejmé z platobného rozkazu, výzvy súdu prvej inštancie zo dňa 15.01.2019 ako aj zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 15.04.2019 ) a súd prvej inštancie podľa nemusel o zmenenom žalobnom návrhu rozhodovať. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov preto považuje odvolací súd za správne aj uznesenie súdu prvej inštancie č. k. -232 zo dňa 14.01.2020. V kontexte ustanovenia išlo tiež o neprípustnú novotu v odvolacom konaní, keďže nedoručenie jej rozšírenia žaloby mohla žalovaná namietať už v konaní na súde prvej inštancie.

42. V súvislosti s námietkou žalovanej, že ona sa na úkor žalobcov bezdôvodne neobohacuje a nie je naplnená žiadna zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, odvolací súd považuje za potrebné poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súd SR sp. zn. zo dňa 24. novembra 2009, v ktorom najvyšší súd vyslovil právny názor, že ... obsahom vlastníckeho (spoluvlastníckeho) práva, je okrem iného, aj oprávnenie vlastníka vec v medziach zákona užívať. Vec môže byť v spoluvlastníctve aj viacerých osôb, pričom spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka na vzťahu k spoločnej veci. To znamená, že vyjadruje aj mieru účasti, pokiaľ ide o užívanie spoločnej veci. Každý zo spoluvlastníkov je v zmysle oprávnený spoločnú vec užívať v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. V prípade, že spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného plnenia. Tomuto právu potom korešponduje povinnosť spoluvlastníka, ktorý vec užíva, takéto plnenie spoluvlastníkovi vylúčenému z užívania spoločnej veci poskytnúť. Treba zdôrazniť, že aj keď medzi podielovými spoluvlastníkmi nedôjde k dohode o užívaní spoločnej veci a jeden alebo viacerí z nich ju užívajú, nie je možné dospieť k záveru, že vec je užívaná bez právneho dôvodu (o to viac, takýto záver neprichádza do úvahy, ak sa spoluvlastníci na spôsobe užívania dohodli). Právnym dôvodom na užívanie veci je aj v takomto prípade ich spoluvlastnícke právo. Spoluvlastnícky podiel vyjadrujúci mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach k spoločnej veci nie je totiž podiel na veci reálne vymedzený tak, ako to správne uviedol aj odvolací súd, ale je len podielom ideálnym. V rámci neho nie je možné preto oddeliť, čo je výlučne podiel jedného spoluvlastníka a čo je výlučne podiel druhého spoluvlastníka, resp. podiely ostatných spoluvlastníkov.

43. Z vyššie uvedeného možno vyvodiť, že ak sa podielový spoluvlastník domáha náhrady vo forme peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ide o právny vzťah z podielového spoluvlastníctva osobitne v upravený. V prípade, že sa spoluvlastníci o spôsobe užívania spoločnej veci, prípadne o jej náhrade nedohodnú, ide o nárok, ktorý vyplýva z ustanovenia v spojení s . Toto právo je nepochybne majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe podľa . Uvedený nárok nemožno právne kvalifikovať ako nárok z bezdôvodného obohatenia. Ustanovenia o bezdôvodnom obohatení majú len podpornú povahu a ich použitie nemožno preto rozširovať na práva, ktoré sa opierajú o osobitné zákonné ustanovenia. Napokon, v prípade práva podielového spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckeho podielu, nie je splnená ani jedna zo skutkových podstát vzniku bezdôvodného obohatenia. Nejde totiž a to ani vtedy, ak spoluvlastník vec v celosti užíva bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi, o užívanie veci bez právneho dôvodu a teda o majetkový prospech získaný bez právneho dôvodu, ani o majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol, prípadne získaný z nestatočných zdrojov (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. mája 2000 sp. zn. ).

44. S poukazom na citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR odvolací súd dospel k záveru, že ani táto námietka žalovanej nie je dôvodná, pretože žalobcovia si uplatňujú ich majetkové právo vyplývajúce z v spojení s , a teda nie je právne významná otázka, či sa žalovaná bezdôvodne obohacuje alebo nie.

45. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní bolo preukázané, že žalobkyňa svojím konaním neumožňuje žalobcom užívať nehnuteľnosti v rozsahu ich spoluvlastníckych podielov, keď im odmieta umožniť prístup k týmto nehnuteľnostiam. Zároveň bolo preukázané, že predmetné nehnuteľnosti užíva výlučne žalobkyňa spolu s jej rodinou, keď hoci táto namieta, že mať

kľúče od nehnuteľnosti a starať sa o údržbu a opravu týchto nehnuteľností neznamená, že ich užíva. Objektívne však výmenou zámkov žalobcov z užívania spoločných nehnuteľností vylúčila.

46. Pri vymedzení obsahu vlastníckeho práva je nutné zdôrazniť, že <https://www.beck- online.sk/bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mjzgy2f6nbqfzygc4tbm5zgczrngezdg> ponúka len neúplný výpočet najzákladnejších práv vlastníka. Zjednodušene možno obsah vlastníctva vymedziť tak, že vlastník je oprávnený predmet svojho vlastníctva: a) držať (ius possidendi), b) držať (ius possidendi), c) nakladať s ním (ius disponendi).

47. Prostredníctvom práva užívať vec a požívať jej plody a úžitky je realizovaná úžitková a ekonomická hodnota veci.

48. Odvolací súd má za to, že pokiaľ žalovaná spolu s rodinnou v dome prespávala, využívala záhradu a pod. jednoznačne možno konštatovať, že realizovala úžitkovú hodnotu týchto nehnuteľností, keď ich využívala v celom rozsahu. Keďže žalobcom existujúce pomery medzi nimi a žalovanou neumožňujú plnú realizáciu práva vec užívať, prináleží im náhrada za obmedzenie tohto práva.

49. Odvolací súd sa tiež stotožňuje s vyčíslením peňažnej náhrady, tak ako rozhodol súd prvej inštancie a v plnom rozsahu na ňu odkazuje. Súd prvej inštancie nebol povinný pri nečinnosti žalovanej (ohľadom spochybnenia výšky), výšku náhrady sám dokazovať znalecky. Rovnako prvoinštančný súd nebol povinný vyčkať do rozhodnutia vo veci sp. zn. (rieši sa vlastnícky stav k nehnuteľnostiam a do budúcnosti) a sám riešiť neprenajateľnsť nehnuteľností, k čomu žalovaná v spore dôkazné prostriedky neprodukovala, keď rozporuplne s tým uvádzala svoje rozsiahle investície do nehnuteľností.

50. Zo všetkých zhora označených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).