Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Csp-34-2019.pdf
PDF · 94.81 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-9Csp/34/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok sudcom JUDr. Vladimírom Topoľančíkom v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35807598, právne zastúpeného JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou so sídlom kancelárie Majerníková č. 3479/3A, 841 05 Bratislava 4, IČO: 421 851 90, proti žalovanej: Y. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. č. XXXX/XX, XXX XX C., toho času bytom L. U. XX/XX, XXX XX C., o zaplatenie sumy 100,- Eur s prísl.,
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 100,-eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 100,-eur od 23.07.2016 až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
Súd konanie v časti čo do zaplatenia zmluvného úroku vo výške 44 % ročne zo sumy 100,-eur od 22.07.2015 až do zaplatenia, a v časti čo do zaplatenia poplatkov za upomienky vo výške 180,-eur zastavuje.
Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
Žalovanej sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.07.2019 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 100,- Eur, odplatu vo výške 8,-Eur, zmluvnú pokutu vo výške 33,- Eur, poplatky za upomienky vo výške 180,- Eur, zmluvný úrok vo výške 44 % ročne zo sumy 100,- Eur od 22.07.2015 do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 108,- Eur od 23.07.2016 až do zaplatenia a súčasne, aby mu nahradila trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia. Po skutkovej a právnej stránke žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 500101753 zo dňa 22.07.2015 uzatvorenej podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov poskytol ako veriteľ žalovanej ako dlžníčke úver vo výške 100,- Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom. Odplata pri poskytnutí finančných prostriedkov predstavovala výšku 8,- Eur a úrok vo výške 44 % ročne z poskytnutého úveru. Termín konečnej splatnosti poskytnutého úveru bol medzi žalobcom a žalovanou dohodnutý na 22.07.2016. Zo žaloby ďalej vyplynulo, že v zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa žalobca a žalovaná dohodli, že ak žalovaná ako spotrebiteľka neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, tak sa zaväzuje zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 33,- Eur. Žalobca súčasne poukázal na to, že v zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa žalovaná zaviazala uhradiť žalobcovi za každú zaslanú upomienku čiastku 30,- Eur, keď žalovanej bolo zaslaných celkovo 6 upomienok, a teda jej vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi celkovo sumu 180,- Eur. Žalovaná nevykonala ani len čiastočnú úhradu žalovanej sumy.
2. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila, keď poukázala na to, že ona považuje žalobu o zaplatenie 100,- Eur s príslušenstvom za právny úkon absolútne neplatný pre rozpor s dobrými mravmi, keď ona ako spotrebiteľka namietla nemorálne zmluvné podmienky, a to vysoký zmluvný úrok 44 % ročne, ktorý podľa jej názoru predstavuje úžeru. Súčasne poukázala na to, že v roku 2015 sa poskytovali spotrebné bezúčelové úvery na finančnom trhu Slovenska za úrokové sadzby 7,5 % do 17,99 %. Na základe uvedeného má za to, že pre úžeru je neplatný celý úverový vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a preto navrhla, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
3. Elektronickým podaním so zaručeným elektronickým podpisom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.03.2020 zobral žalobca žalobu v časti čo do zaplatenia poplatkov za upomienky vo výške 180,- Eur a zmluvného úroku vo výške 44 % ročne zo sumy 100,- Eur od 22.07.2015 až do zaplatenia späť a navrhol, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Pokiaľ si žalobca uplatnil v žalobe nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 33,- Eur poukázal na to, že dojednanie o zmluvnej pokute nie je v rozpore so spotrebiteľským právom, keď poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 24Csp/39/2019 zo dňa 18.06.2019, o ktorom súd žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu vo výške 33,- Eur priznal.
4. V súlade s § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a právnej zástupkyne žalobcu, keď žalobca tak svoju neúčasť, ako aj neúčasť svojej právnej zástupkyne na pojednávaní ospravedlnil, pričom súhlasil s prejednaním veci bez ich prítomnosti.
5. Žalovaná na pojednávaní vo svojej výpovedi poukázala na to, že ona predmetnú zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľka, keď úver si zobrala na kúpu uhlia. K uzavretiu zmluvy došlo tým spôsobom, že ona na tržnici v Ružomberku kontaktovala zástupcu žalobcu, ktorý jej dal podpísať na rýchlo zmluvu a odovzdal jej sumu 100,- Eur. Ona bola v čase uzavretia zmluvy zamestnaná, následne však prišla o prácu a príjem, a preto úver nesplatila. Ona je však ochotná splatiť istinu poskytnutého úveru spolu s príslušným úrokom z omeškania, keďže ona v súčasnosti už má prácu. Taktiež poukázala na to, že ju žalobca dvakrát telefonicky kontaktoval, keď ona sa s ním chcela dohodnúť na splátkach predmetného dlhu po 20,- Eur, čo však žalobca neakceptoval.
6. Súd okrem výsluchu žalovanej vykonal v spore dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, keď na základe žalobcom predložených a v spore vykonaných dôkazov v spojení so skutkovými tvrdeniami žalovanej dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym zisteniam. Dňa 22.07.2015 uzatvoril žalobca v právnom postavení veriteľa so žalovanou v právnom postavení dlžníka zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 100,- Eur. Z predmetnej zmluvy vyplynulo, že žalovaná sa zaviazala za poskytnuté peňažné prostriedky zaplatiť odplatu 8,- Eur, čo podľa zmluvy predstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 8 %, ktorú žalovaná ako spotrebiteľka zobrala na vedomie. V predmetnej zmluve je uvedený úrok vo výške 44 % ročne z poskytnutého úveru až do jeho úplného uhradenia, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje 44,- Eur. Zo zmluvy ďalej vyplynulo, že žalovaná ako spotrebiteľka sa zaviazala zaplatiť celkovú čiastku 152,- Eur ak by nebolo dohodnuté inak do 22.07.2016 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo v hotovosti mandatárovi. Termín konečnej splatnosti úveru bol dojednaný na deň 22.07.2016. V predmetnej zmluve je uvedený údaj o výške priemernej hodnoty RPMN 25,88 %. Súčasne súčasťou zmluvy je dojednanie, že ak žalovaná ako spotrebiteľka neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, tak sa zaväzuje žalobcovi ako veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33,- Eur a súčasne sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku čiastku 30,- Eur, a to do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu. Žalovaná nevykonala ani len čiastočnú úhradu dlhu, ktorý jej vznikol titulom predmetného úveru.
7. S poukazom na vyššie uvedené skutkové zistenia súd dospel k záveru, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou uzavretou podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., pričom podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je svojím ktorá je svojím charakterom typovou zmluvou na predtlačenom formulári obsahujúcom zmluvné podmienky, ktorých obsah žalovaná ako spotrebiteľka nemohla pri jej uzavretí ovplyvniť. Skutočnosť, že predmetná zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere vyplýva z nesporných tvrdení žalobcu, ako aj žalovanej, keď navyše predmetná zmluva je uzavretá podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a žalovaná je v predmetnej zmluve označená identifikačnými údajmi fyzickej osoby/nepodnikateľa, keď z vyjadrenia samotnej žalovanej vyplynulo, že predmetný úver si zobrala na kúpu uhlia. S poukazom na to, že predmetná zmluva o úvere nesporne vykazuje znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súd podrobil obsah predmetnej zmluvy preskúmaniu z hľadiska, či predmetná zmluva obsahuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu podpisu predmetnej zmluvy.
8. Pri preskúmaní jednotlivých náležitostí spotrebiteľskej zmluvy súd považuje za potrebné primárne poukázať na cieľ sledovaný obligatórnym vyžadovaním určitých náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere prezumovaných v § 9 zákona č. 129/2010 Z.z., ktorým je (okrem iného) ochrana spotrebiteľa z hľadiska jeho dostatočnej informovanosti o podmienkach, za ktorých mu je úver poskytovaný a reálna možnosť spotrebiteľa porovnať podmienky ponúkaného úveru s ponukami ostatných dodávateľov finančných služieb. Tieto podmienky nemôžu byť koncipované klamlivo a zavádzajúco, lebo takto by ich uvedenie strácalo reálny zmysel. Jednou z týchto podmienok je uvádzanie ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej lej „RPMN“), ktorá vyjadruje mieru nákladov na daný úverový, resp. inak označený finančný produkt. RPMN má zohľadniť všetky náklady, ktoré má dlžník vynaložiť v súvislosti s uzatvorenou zmluvou. Ide predovšetkým o úrok, poplatok za uzatvorenie zmluvy, poplatok za vedenie účtu, rôzne administratívne náklady, či inak označené náklady, čiže aj odplatu. RPMN musí zohľadňovať všetky náklady spotrebiteľa tak, aby bolo možné porovnať výhodnosť, či nevýhodnosť jednotlivých produktov. Zmyslom povinnosti zverejňovať RPMN je umožniť spotrebiteľom, aby sa na trhu úverových či finančných produktov dokázali čo najlepšie zorientovať a porovnaním RPMN zistiť výhodnosť úveru. V zmysle vyššie uvedených úvah podľa názoru súdu nie je v zmluve uvedená správne RPMN (§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy), keď uvedená RPMN vo výške 8 % ročne nezohľadňuje tzv. celkové náklady spojené s poskytnutím úveru, keď okrem samotnej odplaty vo výške 8 % bola žalovaná ako spotrebiteľka povinná titulom predmetného úveru zaplatiť aj úrok, ktorý pri riadnom splatení úveru predstavoval 44,- Eur (t.j. 44 % ročne). Celková odplata za poskytnutý úver v prípade ak by žalovaná riadne splatila predmetný úver v lehote do 22.07.2016 by tak zodpovedala sume 52,- Eur a teda žalovaná sa zaviazala vrátiť žalobcovi celkovo 152,- Eur čo predstavuje 52 % z poskytnutej istiny. Potom údaj o RPMN vo výške 8% ročne nezodpovedá reálnym nákladom spojeným s poskytnutím úveru a je spôsobilý vyvolať dojem výhodnosti úveru a s tým spojenú konkurenčnú výhodu žalobcu vo vzťahu k iným dodávateľom finančných služieb, nakoľko je nepochybné, že do konečného výpočtu RPMN okrem odplaty za poskytnutie úveru patrí aj úrok, za ktorý je predmetný úver poskytovaný. Spôsobilosť vyvolať dojem výhodnosti úveru je podľa názoru súdu daný aj tým, že pri takto koncipovanej formulácii, keď v zmluve je uvedené, že RPMN ako odplata pri poskytovaní peňažných prostriedkov za predmetný úver má výšku 8 % a v zmluve je súčasne uvedená priemerná ročná RPMN 25,88 % čo pri porovnaní týchto dvoch hodnôt RPMN pôsobí jednoznačne klamlivo a je spôsobilé vyvolať mylnú predstavu a výhodnosti poskytovaní úveru v porovnaní s úvermi, ktoré poskytuje konkurencia žalobcu na finančnom trhu. Súd potom dospel k záveru, že žalobca nesprávne postupoval pri výpočte RPMN a z uvedeného dôvodu v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa vo výške 8 %, keď za obdobie doby riadneho splácania predmetného spotrebiteľského úveru mala žalovaná zaplatiť žalobcovi poskytnutú istinu úveru navýšenú o odplatu vo výške 52 % poskytovanej istiny, a preto súd dospel k záveru, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z..
9. Bez ohľadu na uvedené súd upriamuje pozornosť aj na dojednaný ročný úrok z úveru vo výške 44 %. V čase uzavretia predmetnej spotrebiteľskej zmluvy predstavovali úroky poskytované bankami v obdobných úverových vzťahoch výšku 7,33 % ročne. Súd konštatuje, že dojednaný ročný úrok je viac ako 6-násobný ako priemerné úrokové sadzby zverejnené NBS. Už NS SR v rozsudku sp. zn. 5Cdo/26/2011 zo dňa 26.04.2012 stanovil, že neprimeranou a odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojedania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaných bankami pri poskytovaní úverov, alebo pôžičiek. Hoci sa nebankové subjekty spravidla bránia uvedenému porovnaniu s poukazom na rozdiely, či už v zabezpečení pohľadávok z úverov, a teda aj rozdielu z riziku splácania úverov pri nebankových subjektoch, súd do istej miery môže akceptovať vyššie náklady pri úveroch poskytovaných nebankovými subjektmi, ale aj táto výška odplaty za poskytovanie úverov nebankovými subjektmi je limitovaná najmä všeobecnými ustanoveniami vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, a to z § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúci z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Hoci OZ ani iné právne predpisy výslovne neustanovujú, do akej výšky je možné dojednať úroky, z tejto skutočnosti samo osebe nemožno vyvodiť, žeby výška úrokov závisela vyslovene len od dohody účastníkov zmluvy. Práve pod vplyvom neprimerane žiadaných vysokých úrokových sadzieb zo strany nebankových subjektov, bola nevyhnutná zákonná úprava, kedy do civilného práva bola v § 39a OZ zavedená úžera, a to zákonom č. 106/2014 Z.z. účinným od 01.06.2014, ktorým bol novelizovaný OZ. Súd ďalej konštatuje s poukazom na uvádzané rozhodnutie NS SR, že neprichádza do úvahy moderácia neprimerane vysokých úrokov súdom, pretože s poukazom na § 41 OZ možno síce oddeliť od zmluvy dojednanie o úroku, avšak obsah samotného dojednania o úroku tvorí nedeliteľný celok, a preto dohodu o úroku súd považuje za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 OZ, nakoľko je výška úroku dojednaná v rozpore s dobrými mravmi. Aj vzhľadom na uvedené závery súd potom konštatuje, že v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch sa pri absencii dojednania úroku v zmluve úver považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy).
10. Súd potom žalobu v časti čo do zaplatenia odplaty vo výške 8,- Eur zamietol, nakoľko predmetný úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
11. Súd žalobu zamietol aj čo do zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 33,- Eur, keď dospel k záveru, že dojednanie o zmluvnej pokute vnáša zjavnú nerovnováhu do vzájomných práv a povinnosti účastníkov zmluvného vzťahu v neprospech žalovanej ako spotrebiteľky. Dojednanie o zmluvnej pokute súd posúdil v intenciách ostatného obsahu zmluvy, ktoré už obsahuje klamlivé a zavádzajúce údaje znižujúce schopnosť spotrebiteľa porovnať výhodnosť poskytovaného úveru s ponukami iných poskytovateľov finančných služieb, ako aj dojednanej výšky odplaty (vrátane dojednaného zmluvného úroku vo výške 44 % ročne), ktorá má reflektovať (a v danom prípade až neprimerane reflektuje) na riziká na strane žalobcu spojené s možným nevrátením predmetného úveru. Z uvedených dôvodov súd posúdil dojednanie o predmetnej zmluvnej pokute ako neprijateľné, keď z obsahu tohto dojednania je zrejmý úmysel žalobcu (popri už v zmluve dojednanej odplate) navýšiť dlžnú sumu o ďalší svojou výškou (vo vzťahu k poskytnutej výške istiny úveru, ako aj dojednanej odplate za poskytnutie úveru) neprimeraný nárok, a preto žalobu v tejto časti zamietol.
12. Pokiaľ zobral žalobca v časti čo do zaplatenia zmluvného úroku vo výške 44 % ročne zo sumy 100,- Eur od 22.07.2015 až do zaplatenia a v časti poplatku za upomienky vo výške 180,- Eur späť, súd konanie v tejto časti zastavil.
13. Súd žalobcovi priznal úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 100,- Eur od 23.07.2016 (t.j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti úveru). Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania súd, keďže žalobcom uplatnený úrok z omeškania neprevyšuje zákonnú výšku úroku z omeškania stanovenú § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.02.2013 (podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 5 % bodov vyššia, ako základná úroková sadzba ECB, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku, keď základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania predstavovala výšku 0,00 % ročne), priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 100,- Eur.
14. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 2 CSP tak, že napriek tomu, že žalovaná mala v spore prevažný úspech (žalovaná mala v spore úspech v časti čo do zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 33,- Eur a v časti odplaty za poskytnutie úveru vo výške 8,- Eur, ohľadne ktorých súd žalobu zamietol, ako aj v časti čo do zaplatenia zmluvných úrokov vo výške 44 % ročne zo sumy 100,- Eur od 22.07.2015 až do zaplatenia a v časti poplatkov za upomienky vo výške 180,- Eur, ohľadne ktorých zobral žalobca bez právne relevantného dôvodu žalobu späť čím zavinil zastavenie konania), právo na náhradu trov konania jej nepriznal nakoľko si trovy konania neuplatnila a zo spisu jej žiadne trovy konania nevyplývajú.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 3 vyhotoveniach. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 C.s.p.) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 C.s.p., odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 3 C.s.p., odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.