Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_14S-46-2020.pdf
PDF · 70.21 KB
No categories available
14S/46/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobcu: SAD Sereď s.r.o., so sídlom Trnavská cesta 6, 926 01Sereď, IČO: 47 203 277, zastúpený JUDr. Ing. Branislavom Pechom, PhD., advokát, so sídlom Piaristická 2, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 100680546/2020 zo dňa 13.03.2020, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, t a k t o
rozhodol:
Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 13.06.2020, doručenou tunajšiemu správnemu súdu elektronicky dňa 13.06.2020, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 100680546/2020 zo dňa 13.03.2020, ktorý svojim rozhodnutím v zmysle § 74 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 102537464/2019 zo dňa 07.11.2019, ktorým prvostupňový správny orgán podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku určil žalobcovi ako daňovému subjektu rozdiel dane v sume 51 354,07 Eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015.
2. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol, aby správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia daňového úradu, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo a tieto rozhodnutia zrušil, nakoľko má za to, že vydaním napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy boli dotknuté práva žalobcu, pričom napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie daňového úradu, považuje žalobca za nesprávne.
3. Žalobca okrem iného požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pričom v tejto súvislosti dôvodil najmä tým, že nedisponuje peňažnými prostriedkami na účte a vyrubená daňová povinnosť (vrátane prípadných sankcií) bez odkladu vykonateľnosti by tak vzhľadom na jej výšku znamenala závažný a nenapraviteľný zásah do majetkových práv žalobcu a okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma a finančná škoda v podobe neuhradenia miezd zamestnancom a dokonca strata zamestnania pre osem zamestnancov vrátane osamelej matky starajúcej sa o maloleté deti. Ďalej podľa názoru žalobcu priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, pričom o sebe tvrdí, že je riadnym podnikateľom plniacim si všetky svoje zákonné povinnosti, vrátane daňových. Žalobca doložil mesačný výkaz poistného a príspevkov zo dňa 31.05.2020 týkajúci sa zdaňovacieho obdobia apríl 2020, ktorým preukazuje, že zamestnáva 4 zamestnancov, pričom odvodová povinnosť sa týka 3 zamestnancov.
4. Žalovaný sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril vo vyjadrení k žalobe zo dňa 23.07.2020, podanom elektronicky na správnom súde dňa 23.07.2020 tak, že navrhuje nepriznať odkladný účinok správnej žalobe, pretože podanú žalobu považuje v celom rozsahu za nedôvodnú. Žalovaný ďalej uvádza, že mesačný výkaz poistného a príspevkov zo dňa 31.05.2020 týkajúci sa zdaňovacieho obdobia apríl 2020 priložený k žalobe preukazuje, že žalobca zamestnáva 4 zamestnancov, pričom odvodová povinnosť sa týka 3 zamestnancov a tiež poukázal na to, že tvrdenie žalobcu, že je riadnym podnikateľom, ktorý si plní všetky svoje povinností vrátane daňových, však v tomto konaní tomu nenasvedčuje.
5. Podľa § 185 písmeno a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
6. Podľa § 186 ods. 1 a ods. 2 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy (1). Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (2).
7. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
8. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.
9. Odkladný účinok správnej žaloby upravený v ustanoveniach § 184 až § 189 SSP predstavuje jeden z právnych inštitútov správneho súdneho konania, ktoré majú zabezpečiť efektívnu ochranu zo strany správneho súdu, tak aby jeho rozhodnutie mohlo byť nielen formálnym, ale i materiálnym prostriedkom ochrany práv a právom chránených záujmov úspešného žalobcu. Podstatou odkladného účinku je zabezpečenie takého stavu, pri ktorom by správnym súdom preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy nevyvolávali žiadne právne účinky vrátane takých, ktoré by ich zrealizovaním boli považované za skonzumované. Z povahy veci je tak nesporné, že odkladný účinok má zabezpečiť materiálnu ochranu právam a oprávneným záujmom úspešného žalobcu tak, aby tento nebol dotknutý po zrušení žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy žiadnymi ich účinkami alebo následkami. Odkladný účinok správnej žaloby má predbežný, zabezpečovací a dočasný charakter a predstavuje určitý ekvivalent neodkladných a zabezpečovacích opatrení v civilnom sporovom konaní a neodkladných a iných opatrení v civilnom mimosporovom konaní. Oproti týmto opatreniam podstatou odkladného účinku je „zmrazenie“ právnych následkov už existujúceho, resp. platného a právoplatného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. (I. ÚS 53/2018)
10. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je výnimočným rozhodnutím, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh účastníka, z ktorého musí vyplývať, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy by skutočne hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore s verejným záujmom, resp. ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore so záujmom Európskej únie. Dôkazy k tomuto tvrdeniu však musí predložiť žalobca.
11. Podľa názoru správneho súdu, žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku nepreukázal svoje majetkové pomery, keď predložený mesačný výkaz poistného a príspevkov je pre posúdenie dôvodnosti tohto návrhu nedostačujúci, nakoľko z neho nie je možné relevantne posúdiť, či v jeho prípade existuje hrozba značnej hospodárskej a finančnej škody. Rovnako má správny súd za to, že žalobcom tvrdené dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného nie sú dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 SSP, nakoľko zákonnosť, resp. nezákonnosť rozhodnutia sa posudzuje až meritórnym rozhodnutím. S poukazom na uvedené preto správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
12. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SPP).