Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11T/11/2020

Potvrdené rozhodnutím 4To/118/2020
„Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. a sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD., v trestnej veci obžalovaného H. J., stíhaného za prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. h/ Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. 05. 2021, o odvolaní obžalovaného H. J. proti rozsudku samosudcu Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn. 11T/11/2020 zo dňa 11. 08. 2020, takto rozhodol: Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného H. J. z a m i e t a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom Mgr. Ivanom Antalom v trestnej veci obžalovaného H. J., Q.. XX.XX.XXXX T. F., pre prečin usmrtenia podľa , s použitím , na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. augusta 2020, takto

rozhodol:

Obžalovaný: H. J. G. O. F. G. T. G. , nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom S. Q. N. XXX, okres N. Y.,

j e v i n n ý , ž e

dňa 13.04.2019 asi o 20.30 h pod vplyvom psychoaktívnej látky s názvom marihuana s účinnou látkou THC, keď mal v krvi toxikologicko-chemickou analýzou potvrdenú prítomnosť tetrahydrokanabinolu (THC) v koncentrácii 7 ng/ml a 11-nor-delta-9-THC-karboxylovej kyseliny (THC-COOH) v koncentrácii 53 ng/ml, viedol osobné motorové vozidlo značky BMW 320D, evidenčného čísla N. XXX U., s nadmerným opotrebovaním krytov svetlometov, po štátnej ceste III/2776 v smere od obce N. U. na obec S. Q. N., okres N. Y., na rovnom úseku mokrej zjazdnej vozovky, rýchlosťou vyššou ako bola technicky primeraná rýchlosť v danom čase a za daných poveternostných podmietok, a to v intervale od 77,14 km/h - 85,05 km/h, neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, nesledoval situáciu v cestnej premávke, nespozoroval chodca nebohého X. Y., Q.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom U. X, okres N. Y., pohybujúceho sa po pravej strane vozovky v smere jazdy vozidla BMW bez reflexných prvkov, v ťažkom stave opitosti, keď mal v krvi zistené metódou plynovej chromatografie 2,91 g/kg etylalkoholu, narazil do neho a na vzniknutú situáciu začal reagovať až 4 sekundy po strete, pričom peší chodec X. Y., Q.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom U. X, okres N. Y., utrpel zranenia, ktorým na mieste dopravnej nehody podľahol, čím porušil ustanovenie , , , o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnkov,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania, t.j. porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

t ý m s p á c h a l

prečin usmrtenia podľa , v súvislosti s ustanovením .

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona s prihliadnutím na ustanovenia § 36 písm. l/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona samosudca obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona s prihliadnutím na ustanovenia § 36 písm. l/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona samosudca obžalovanému u k l a d á trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa 287 ods. 1 je obžalovaný povinný zaplatiť poškodeným: 1/ mal. Y. Y., Q.. XX.XX.XXXX, U. U. X, zastúpená zákonnou zástupkyňou matkou D. Y., Q.. XX.XX.XXXX, U. U. X, náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 8.500 eur, 2/ J. Y., Q.. XX.XX.XXXX, U. U. X, náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 8.500 eur, 3/ D. Y., Q.. XX.XX.XXXX, U. U. X, náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 8.500 eur, 4/ ĽI. Y., Q.. XX.XX.XXXX, U. S. Q. N. XXX, náhradu škody vo výške 534,88 eur.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote podal dňa 26.02.2020 pod č. konania -35 na Okresný súd Rimavská Sobota obžalobu na obvineného H. J., Q.. XX.XX.XXXX v F., pre prečin usmrtenia podľa , s použitím na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v predmetnej obžalobe.

Po podaní obžaloby bola vec pôvodne rozhodnutá trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn. zo dňa 28.02.2020, ktorým bol obvinený H. J. uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa , a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň boli poškodení s celými nárokmi na náhradu škody odkázaní podľa na civilný proces.

Proti tomuto trestnému rozkazu podali v zákonnej lehote tak prokurátor, ako aj obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu odpor, a to vo vzťahu k výroku o treste, preto bola vec prejednávaná na hlavnom pojednávaní dňa 11.08.2020.

Obžalovaný H. J. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní dňa 11.08.2020 podľa vyhlásil, že sa cíti byť vinný zo skutku, ktorý mu je v obžalobe kladený za vinu.

Samosudca následne obžalovanému po jeho vyhlásení o tom, že sa cíti byť vinný, položil otázky podľa , a to podľa: písm. c/ - či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, písm. d/ - či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa mohol radiť o spôsobe obhajoby, písm. f/ - či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako prečinu, písm. g/ - či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu, písm. h/ - či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako určitý prečin.

Obžalovaný na položené otázky odpovedal „áno“.

Následne samosudca podľa zistil stanovisko prokurátora k vyhláseniu obžalovaného, pričom prokurátor uviedol, že nemá námietky voči tomu, aby bolo vyhlásenie obžalovaného o vine prijaté.

Na uvedenom základe samosudca podľa uznesením prijal vyhlásenie obžalovaného, že sa cíti byť vinný zo spáchania skutku, kladeného mu v podanej obžalobe za vinu.

Zároveň samosudca podľa rozhodol, že vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovaného vykoná dokazovanie v obmedzenom rozsahu, a to len vo výroku o treste a náhrade škody.

Podľa bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie prečítaním nasledovných listinných dôkazov: odpis registra trestov z čl. 281, správa o priestupkoch z čl. 282, správa o povesti z čl. 283, potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu z čl. 274, rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu z čl. 276 až 277, rozhodnutie o priestupku z čl. 278 až 279, účtovné doklady z čl. 268 až 270, podanie splnomocnenca poškodených z čl. 280, pričom k čítaným listinným dôkazom nemal obžalovaný žiadne pripomienky.

Na základe prijatého vyhlásenia obžalovaného o tom, že cíti byť vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, ako aj z dokazovania, ktoré bolo v predmetnej trestnej veci vykonané v prípravnom konaní mal samosudca za preukázané, že obžalovaný H. J. dňa 13.04.2019 asi o 20.30 h pod vplyvom psychoaktívnej látky s názvom marihuana s účinnou látkou THC, keď mal v krvi toxikologicko-chemickou analýzou potvrdenú prítomnosť tetrahydrokanabinolu (THC) v koncentrácii 7 ng/ml a 11-nor-delta-9- THC-karboxylovej kyseliny (THC-COOH) v koncentrácii 53 ng/ml, viedol osobné motorové vozidlo značky BMW 320D, evidenčného čísla N. XXX U., s nadmerným opotrebovaním krytov svetlometov, po štátnej ceste III/2776 v smere od obce N. U. na obec S. Q. N., okres N. Y., na rovnom úseku mokrej zjazdnej vozovky, rýchlosťou vyššou ako bola technicky primeraná rýchlosť v danom čase a za daných poveternostných podmietok, a to v intervale od 77,14 km/h - 85,05 km/h, neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, nesledoval situáciu v cestnej premávke, nespozoroval chodca nebohého X. Y., Q.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom U. X, okres N. Y., pohybujúceho sa po pravej strane vozovky v smere jazdy vozidla BMW bez reflexných prvkov, v ťažkom stave opitosti, keď mal v krvi zistené metódou plynovej chromatografie 2,91 g/kg etylalkoholu, narazil do neho a na vzniknutú situáciu začal reagovať až 4 sekundy po strete, pričom peší chodec X. Y., Q.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom U. X, okres N. Y., utrpel zranenia, ktorým na mieste dopravnej nehody podľahol, čím porušil ustanovenie , , , o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnkov.

Obžalovaný tak svojím konaním popísaným v skutkovej vete z nedbanlivosti spôsobil smrť X. Y. a tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania, pretože porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona, a to ustanovenie , , , o cestnej premávke.

Z uvedených dôvodov samosudca následne uznal obžalovaného H.Q. J. vinným zo spáchania prečinu usmrtenia podľa , v súvislosti s ustanovením Tr. zákona.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zákona, trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Samosudca pri ukladaní trestov obžalovanému vychádzal z vyššie citovaných zásad ukladania trestov a hodnotil zároveň aj pomer zistených poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

Zo zabezpečenej správy o povesti bolo zistené, že obžalovaný je z miesta bydliska hodnotený tak, že je obyvateľom obce S. Q. N., žije v spoločnej domácnosti s družkou a dcérou, nebol riešený komisiou verejného poriadku a je nekonfliktný.

Zo zabezpečenej správy o priestupkoch za obdobie od 06.03.2015 do 29.01.2020 vyplýva, že pred skutkom sa dopustil štyroch priestupkov na úseku cestnej dopravy, z toho mu v dvoch prípadoch za prekročenie rýchlosti boli udelené pokuty, a to jedenkrát vo výške 30 eur a v druhom prípade vo výške 200 eur.

Podľa odpisu registra trestov doposiaľ súdne trestaný nebol.

Čo sa týka poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, obhajca obžalovaného v záverečnej reči navrhol prihliadnuť k poľahčujúcim okolnostiam podľa § 36 písm. j/, písm. k/, písm. l/ a písm. n/ Tr. zákona.

Samosudca vzhliadol však len jednu poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Ostatné poľahčujúce okolnosti samosudcom vzhliadnuté neboli, nakoľko zo správy o priestupkoch bez akýchkoľvek pochýb vyplýva, že obžalovaný riadny život neviedol, pretože v štyroch prípadoch bol postihnutý za priestupok, a to naviac na úseku cestnej dopravy, preto nebolo možné prihliadnuť k poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona. Tak isto nebolo vzhliadnuté k navrhovanej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. k/ Tr. zákona (že sa pričinil o odstránenie škodlivých následkov trestného činu alebo dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu) a podľa § 36 písm. n/ Tr. zákona (že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom), pretože v rámci predmetného trestného stíhania nebolo zo strany obžalovaného zistené žiadne také konanie, na základe ktorého by bolo možné k týmto dvom poľahčujúcim okolnostiam vzhliadnuť. Nebolo zistené žiadne také konanie, z ktorého by vyplývalo, že sa pričinil o odstránenie škodlivých následkov trestného činu a už vôbec nemožno ani hovoriť o tom, že dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu, pretože z jeho strany vo vzťahu k poškodeným k žiadnemu plneniu doposiaľ nedošlo, a to ani len k náhrade trov pohrebného. Rovnako sa nemožno stotožniť s názorom obhajcu, že obžalovaný napomáhal pri objasňovaní svojej trestnej činnosti príslušným orgánom, práve naopak ignoroval ich rozhodnutie o priestupku, o čom svedčí rozhodnutie o priestupku Okresného riaditeľstva PZ Rimavská Sobota, Okresného dopravného inšpektorátu zo dňa 10.10.2019, ČVS: ORPZ-RS-ODI-246/2019-SK (čl. 278).

Priťažujúca okolnosť nebola zistená žiadna.

Z uvedeného dôvodu u obžalovaného prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, a preto samosudca pri ukladaní trestu aplikoval aj ustanovenie § 38 ods. 3 Tr. zákona, podľa ktorého ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/3-tinu.

V tomto prípade tak bolo možné obžalovanému uložiť za spáchaný prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona s prihliadnutím na ustanovenie § 36 písm. l/ Tr. zákona a § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní od 2 rokov až do 4 rokov.

Ako je už vyššie uvedené, obžalovaný pred spáchaním skutku neviedol riadny život, dopúšťal sa priestupkov na úseku cestnej dopravy a v dvoch prípadoch bol postihnutý za prekročenie rýchlosti. K jeho osobe je tiež nutné uviesť, že predmetný skutok sa stal dňa 13.04.2019 a hneď na to mu bol dňa 14.04.2019 o 01.20 h policajtom zadržaný vodičský preukaz, čo bolo následne potvrdené rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ Rimavská Sobota, Okresným dopravným inšpektorátom zo dňa 15.04.2019, pod ČVS: ORPZ-RS-ODI-14-040/2019. Obžalovaný si tak bol vedomý toho, že má zadržaný vodičský preukaz, avšak aj napriek tejto skutočnosti dňa 23.07.2019 jazdil v obci S. Q. N. štvorkolkou. Za toto konanie bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. c/, písm. k/, písm. l/ Zákona o priestupkoch a bola mu za to uložená pokuta vo výške 400 eur a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 20 mesiacov. O tejto skutočnosti svedčí rozhodnutie o priestupku Okresného riaditeľstva PZ Rimavská Sobota, Okresného dopravného inšpektorátu zo dňa 10.10.2019, ČVS: ORPZ-RS-ODI-246/2019-SK (čl. 278).

Tiež nemožno opomenúť, že v danom prípade bolo bez akýchkoľvek pochýb preukázané, že v kritickom čase obžalovaný jazdil vozidlom pod vplyvom psychoaktívnej látky s názvom marihuana s účinnou látkou THC, keď mal v krvi toxikologicko-chemickou analýzou potvrdenú prítomnosť tetrahydrokanabinolu (THC) v koncentrácii 7 ng/ml a 11-nor-delta-9-THC-karboxylovej kyseliny (THC-COOH) v koncentrácii 53 ng/ml.

Na uvedenom základe mal samosudca za to, že vzhľadom k osobe obžalovaného, ktorá dobrovoľne nerešpektuje zákazy udelené jej policajným orgánom a naviac viedla vozidlo v kritickom čase pod vplyvom psychoaktívnej látky, nebude možné dosiahnuť účel trestu iným ako nepodmienečným trestom odňatia slobody.

Z uvedených dôvodov preto samosudca obžalovanému za spáchaný prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona s prihliadnutím na ustanovenie § 36 písm. l/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, uložil trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov, pre výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Zároveň bol obžalovanému podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona s prihliadnutím na ustanovenie § 36 písm. l/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona uložený aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v trvaní 5 rokov z nasledovných dôvodov.

Obžalovaný spáchal skutok pri vedení motorového vozidla, preto je dôvodné uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Zmyslom tohto trestu je dočasne zamedziť obžalovanému vykonávať činnosť, výkon ktorej upravujú osobitné predpisy, pričom podmienkou jeho uloženia je spáchanie trestného činu v súvislosti s touto činnosťou. Vymeraný trest je úmerný nielen spôsobenému následku, ale v neposlednom rade aj príčine vzniku dopravnej nehody, ktorou bola okrem iného aj nesprávna technika jazdy, neprispôsobenie rýchlosti jazdy jeho schopnostiam, ďalej vlastnostiam, stavu a povahe vozovky, ktoré bolo možné predvídať a tiež nesledovanie situácií v cestnej premávke, keď nespozoroval chodca, t.č. nebohého X. Y. a jazda pod vplyvom psychoaktívnej látky.

Samosudca zároveň uložil obžalovanému podľa 287 ods. 1 povinnosť zaplatiť poškodeným mal. Y. Y., Q.. XX.XX.XXXX, bytom U. X, zastúpená zákonnou zástupkyňou matkou D. Y., Q.. XX.XX.XXXX, bytom U. X, náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 8.500 eur, J. Y., Q.. XX.XX.XXXX, bytom U. X, náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 8.500 eur, D. Y., Q.. XX.XX.XXXX, bytom U. X, náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 8.500 eur a Ľ. Y., Q.. XX.XX.XXXX, bytom S. Q. N. XXX, náhradu škody vo výške 534,88 eur.

Podľa , veta prvá , ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu uvedenú v , uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený.

Podľa , veta prvá , poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody.

Podľa , poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.

Vzhľadom na definíciu pojmu škoda ( ), povinnosť rozhodnúť o jej náhrade v odsudzujúcom rozsudku, ak bol jej nárok riadne uplatnený, sa vzťahuje na škodu majetkovú, morálnu aj inú, aj na porušenie či ohrozenie iných zákonných práv alebo slobôd poškodeného s tým, že pojem „morálna škoda“ vo vzťahu k škodlivému následku spôsobenému úmyselným násilným trestným činom treba v prípade smrti (napr. aj znásilnenia, sexuálneho násilia, poškodenia dobrého mena pri krivom

obvinení) vykladať v súlade s výkladom pojmu „nemajetková ujma“ v občianskom konaní. Je zrejmé, že trestnoprávny pojem „škoda“ je obsahovo výrazne širší a obsiahlejší ako pojem „škoda“ v práve súkromnom. Trestné právo, a to predovšetkým v zmieňovanom ustanovení , totižto vychádza z pojmu škoda, resp. definuje jeho obsah nie v zmysle dnes už v Európe postupne prekonanej a prekonávanej predstavy o škode ako zásahu výlučne do majetkových práv poškodeného, ale nazerá na škodu modernejším, vyspelým európskym chápaním ako na protiprávny zásah do materiálnych i nemateriálnych práv, pričom výsledkom takéhoto zásahu môže byť logicky nielen ujma materiálna (majetková či peňažná), ale aj ujma nemateriálna (imateriálna), teda ujma či škoda, ktorá sa neprejaví vo sfére materiálnej, ale vo sfére inej, tvorenej všetkými ostatnými právami inej, nie materiálnej povahy, ktorým právny poriadok priznáva právnu ochranu a ich porušenie, resp. zásah do takýchto práv sankcionuje. teda vníma škodu ako škodu majetkovú, morálnu a inú, pričom obsahovo odkazuje na porušenie či ohrozenie iných zákonných práv alebo slobôd poškodeného s tým, že pojem „morálna škoda“ a „iná škoda“, vo vzťahu k škodlivému následku spôsobenému zavineným protiprávnym konaním sankcionovaným normami trestného práva, treba vnímať ako pojmy, ktoré sú v priamej súvislosti so všeobecným pojmom „nemajetková, resp. imateriálna ujma“ v práve civilnom, t.j. pojmom, ktorý je obsahovo natoľko rôznorodý, ako sú obsahovo rôznorodé zákonné práva a slobody, ktoré podliehajú zákonnej ochrane a zásah do ktorých je právom sankcionovaný (spravidla vo forme príkazu takýto zásah odstrániť, napraviť, zastaviť). S ohľadom na tieto skutočnosti, t.j. predovšetkým s ohľadom na imateriálny charakter týchto chránených práv, možno takúto (nemajetkovú) ujmu, ktorá takýmto porušením vznikla, peňažne len zmierniť, v žiadnom prípade však nie reparovať, to s ohľadom na charakter týchto práv nie je možné (protiprávny zásah, ktorým došlo k porušeniu zdravia či cti fyzickej osoby, nie je možné peniazmi, resp. peňažnou reparáciou napraviť, peňažná náhrada slúži len na prípadné zmiernenie následkov takéhoto konania).

Podľa , fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa , fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa , pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa , výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Úprava ochrany súkromia, vrátane rodinného súkromia, vychádza zo zásady, že do súkromného života osoby sa nesmie neoprávnene zasahovať a nesmie sa jej súkromnému životu spôsobiť žiadna ujma. Funkciou práva na súkromie je totiž zabezpečiť pre fyzickú osobu nerušenosť súkromnej sféry, v ktorej by mohla všestranne rozvíjať svoju osobnosť. zároveň rodinný život priraďuje k súkromnému životu, pričom toto priradenie treba interpretovať tak, že rodinný život a právo na jeho ochranu sú súčasťou súkromia. chráni aj súkromie fyzickej osoby v jej rodinných vzťahoch voči iným fyzickým osobám, čo v sebe zahŕňa vzťahy sociálne, kultúrne, ale aj morálne, či materiálne. V prípade, že medziľudské väzby tvoriace základ a rámec súkromného života jednotlivca dosahujú určitú intenzitu a vykazujú určité ďalšie charakteristiky, môže takouto deštrukciou vzťahov dôjsť k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu súkromia ako čiastkového práva na ochranu osobnosti za podmienky, že konanie pôvodcu zásahu je protiprávne, je objektívne spôsobilé do práva na ochranu osobnosti zasiahnuť a existuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym zásahom do osobnosti fyzickej osoby objektívne spôsobilým vyvolať nemajetkovú ujmu, spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby a vznikom tejto nemajetkovej ujmy. Treba tiež uviesť, že právnym prostriedkom ochrany proti takému zásahu je práve návrh, ktorým sa fyzická osoba domáha podľa ustanovení o ochrane osobnosti primeraného zadosťučinenia, ktoré môže mať i podobu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

S poukazom na vyššie uvedené je potrebné uzavrieť, že ustanovenia a nasl. poskytujú právny základ nároku na náhradu nemajetkovej - imateriálnej ujmy spôsobenej jednotlivcovi usmrtením jeho blízkej osoby. Rešpektovanie súkromného života musí zahŕňať do určitej

miery aj právo na vytváranie a rozvíjanie vzťahov s ďalšími ľudskými bytosťami. Súčasťou súkromného života je život rodiny, zahrňujúci i vzťahy medzi blízkymi príbuznými, hlavne vzťahy sociálne a morálne.

V tejto súvislosti je dôležité poukázať aj na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ zo dňa 25.10.2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV, konkrétne na článok 16 ods. 1, podľa ktorého členské štáty (aj Slovenská republika) zabezpečia, aby obete mali v rámci trestného konania právo získať v primeranej lehote o náhrade škody páchateľom s výnimkou prípadov, v ktorých sa vo vnútroštátnom práve ustanovuje, že takéto rozhodnutie sa prijíma v iných súdnych konaniach.

Súdna prax civilných súdov pripustila žaloby na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktoré si uplatňujú postihnuté blízke osoby, ktorých právo na súkromný a rodinný život bolo dotknuté úmrtím blízkej osoby. Je nepochybné, že úmrtie blízkej osoby predstavuje závažný zásah do práva na súkromie dotknutej fyzickej osoby, ako jedného z čiastkových osobnostných práv fyzickej osoby.

Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorej sa poškodení domáhajú v prejednávanej veci, môže súd podľa priznať vtedy, ak by sa morálna satisfakcia nezdala postačujúca, najmä ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Dôvody priznania náhrady sú v tomto ustanovení uvedené len demonštratívne. Zákon tu ustanovuje jedinú podmienku priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá bude splnená vtedy, keď sa nemateriálne zadosťučinenie nezdá postačujúce.

Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t.j. materiálnej satisfakcie) je vždy, v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu, existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii) vnímala aj každá iná fyzická osoba.

I keď samotné jednotlivé súčasti osobnosti fyzickej osoby a osobnostných práv, ktorým poskytuje ochranu (ľudská dôstojnosť, česť, meno, vážnosť, súkromie a pod.) sú hodnoty, ktoré v podstate nemožno vyjadriť v peniazoch, to ešte neznamená, že by peniazmi nebolo možné vyjadriť výšku náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej protiprávnym zásahom do osobnosti. Priznanie zadosťučinenia v peniazoch predpokladá splnenie určitých zákonom kvalifikovaných podmienok. Výšku náhrady tohto zadosťučinenia určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. žiadnu maximálnu ani minimálnu hranicu výšky zadosťučinenia v peniazoch nestanovuje. Ustanovenie 13 ods. 1 stanovuje len, že zadosťučinenie má byť primerané. Určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je vecou úvahy súdu, ktorý sa pri tejto úvahe musí riadiť dvoma v zákone taxatívne stanovenými kritériami ( - závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo) a z týchto musí pri svojom rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vychádzať. Iné ako vyššie uvedené kritériá nemôže súd pri rozhodovaní o tejto otázke vziať na zreteľ. V tejto súvislosti sa poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 18. februára 2010, sp. zn. , kde bolo uvedené, že v prípade zásahu do práva na súkromie nie je zníženie dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere jedinou relevantnou formou závažnosti ujmy spôsobenej fyzickej osobe na chránených právach.

Na základe vyššie uvedeného samosudca dospel k záveru, že konaním obžalovaného, ktorý naplnil skutkovú podstatu prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona v súvislosti s ustanovením § 138 písm. h/ Tr. zákona, došlo k neoprávnenému zásahu do práva poškodených detí nebohého X. Y., a to mal. Y. Y., J. Y. a D. Y. na ochranu osobnosti, konkrétne k zásahu do práva na súkromie ako jedného z čiastkových osobných práv fyzickej osoby, ktorému poskytuje ochranu . Treba poukázať na to, že rodinný život zahrňuje okrem iného vzťahy medzi najbližšími rodinnými príslušníkmi (deťmi, rodičmi, prarodičmi) bez ohľadu na to, či spolu trvale žijú alebo nie a protiprávne narušenie tých rodinných vzťahov predstavuje neoprávnený zásah do práva na súkromný a rodinný život. V danom prípade tento zásah predstavovaný smrťou otca poškodených je mimoriadne významný, hlboký, nenapraviteľný. Tragická smrť nebohého otca, ktorú zavinil obžalovaný, zásadným spôsobom zasiahla do života vyššie uvedených poškodených detí, popretŕhala silné citové

väzby v dôsledku čoho títo poškodení stratili možnosť realizovať a ďalej rozvíjať rodinný život, utrpeli citovú ujmu spočívajúcu v pocite úzkosti, smútku, zúfalstva zo straty svojho otca.

Podľa názoru samosudcu žiadna forma morálneho zadosťučinenia podľa ustanovenia by nepostačovala tomu, aby bola primerane vyvážená a zmiernená vzniknutá nemajetková ujma na strane poškodených detí, ktorých právo na ochranu osobnosti bolo porušené takto zistenými zásahom s neodstrániteľnými následkami.

Samosudca pri určení peňažnej náhrady prihliadol na nenapraviteľný následok vzniknutý v dôsledku protiprávneho konania obžalovaného, ako aj na dôsledky, ktoré smrť otca vyvolali. Účelom finančného zadosťučinenia nie je len kompenzovať stratu otca, ale aj kompenzovať určité emocionálne útrapy poškodených detí, ktoré boli smrťou vyvolané. Preto samosudca považuje za primeranú uloženú povinnosť obžalovanému, aby zaplatil poškodeným deťom, t.j. Y. Y., J. Y. a D. Y. náhradu nemajetkovej ujmy, každému vo výške po 8.500 eur.

Zároveň samosudca uložil obžalovanému povinnosť zaplatiť poškodenej Ľ. Y. - sestre nebohého X. Y. náhradu škody vo výške 534,88 eur, ktorá suma predstavuje náhradu jej nákladov vynaložených v súvislosti s pohrebom nebohého (rakva, kvety, pohrebné služby, účtovné doklady žurnalizované na čl. 268 až 270). inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania, t.j. porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na Okresnom súde Rimavská Sobota ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (/2 ). Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (/1a ), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (/1,2 ). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (/2 ). Obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (/1b ), a to len vo svoj prospech (/2 ). Príbuzní obžalovaného v priamom rade (jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh) pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (/2 ). Zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (/2 ). Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, ako aj proti jeho vôli (/1 ). Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (/1c ), a to v neprospech obžalovaného (/1 ). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu ( ). Zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (/1d a /1 ).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.