Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27Csp-40-2024.pdf
PDF · 79.41 KB
Case nature
Subarea
27Csp/40/2024
Uznesenie
Okresný súd Trenčín, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o. so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom Sao Paulo, Brazílska federatívna republika, o zaplatenie 4.491,13 eur, sudkyňou JUDr. Máriou Šadlákovou,
rozhodol:
I. Súd v y h l a s u j e, že nemá právomoc konať vo veci.
II. Súd konanie z a s t a v u j e.
III. Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 01.03.2024 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 4.491,13 eur a náhrady trov konania.
2. Okresný súd Trenčín podľa lustrácie v registri obyvateľov zo dňa 04.03.2024 sa žalovaný odhlásil z pobytu na Slovensku dňa 29.07.2021 a prihlásil sa na pobyt v C. D., v Brazílskej federatívnej republike. Ohlasovňa pobytu súdu oznámila, že v zmysle zákona evidujú iba mesto a štát súčasného pobytu žalovaného, nevedeli uviesť konkrétnu adresu v meste Sao Paulo, na ktorej by bol žalovaný zastihnuteľný. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že na tunajšom súde prebiehalo konanie voči žalovanému vedené pod sp.zn. 15Csp/24/2023, v ktorom na základe vykonaného šetrenia OR PZ v Trenčíne zo dňa 24.04.2023 bolo zistené, že žalovaný sa na adrese uvedenej v žalobe - Duklianskych hrdinov 16, Trenčín nezdržuje asi 2 roky, pretože sa s manželkou E. B. F. de G. odsťahoval H. C. D. v Brazílskej federatívnej republike, kde žije. Rodičia na základe dopytu súdu nevedeli uviesť konkrétnu adresu, na ktorej sa žalovaný aktuálne v Brazílii zdržiava. Súd konštatuje, že bolo preukázané, že žalovaný sa na Slovensku dlhodobo nezdržuje, nakoľko sa odsťahoval do Brazílie, kde so svojou manželkou žije. To, že Sao Paolo je bydliskom žalovaného, a teda že žalovaný sa v Brazílii zdržuje v úmysle žiť tam natrvalo, bolo jednoznačne preukázané aj úkonom samotného žalovaného, ktorý sa dňa 29.07.2021 odhlásil z pobytu na Slovensku a prihlásil sa na pobyt mimo SR v C. D., čím aj vo vzťahu k štátnym orgánom deklaroval svoj úmysel zo Slovenskej republiky natrvalo odísť a usadiť sa v Brazílii. Súd s prihliadnutím na vyššie uvedené zistenia má za to, že žalovaný v čase začatia konania nemal a ani v súčasnosti nemá na Slovensku svoje bydlisko, keďže jeho skutočné bydlisko je v Brazílii.
3. Procesné podmienky, aj keď ich zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") výslovne a taxatívne nevypočítava, možno považovať za predpoklady na strane súdu, ako aj na strane strán sporu, ktoré musia byť splnené na to, aby súd mohol spor alebo vec prejednať a rozhodnúť. Ak CSP neustanovuje inak, súd skúma (prihliada na) splnenie procesných podmienok kedykoľvek počas konania, a to ex offo.
Procesné podmienky z hľadiska ich nedostatkov možno rozlíšiť na odstrániteľné a neodstrániteľné. Toto rozlíšenie je dôležité pre následný postup súdu pri zistení ich nedostatku. Pri zistení neodstrániteľnej podmienky konania, súd konanie vždy zastaví. Medzi neodstrániteľné nedostatky procesných podmienok, ktorých existencia má vždy za následok zastavenie konania patrí okrem iných, aj nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť spor podľa ust. § 3 CSP. Ak súd zistí, že spor nepatrí do jeho právomoci, t.j. že nemá oprávnenie na prejednanie a rozhodnutie sporu, bezodkladne uznesením konanie zastaví a to kedykoľvek počas konania, a to aj v čase keď už spor prejednáva, keďže ide o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky ( ust. § 161 ods. 2 CSP).
4. Súd skúmal, či je v danej veci daná právomoc súdu na konanie. Súd vykonal dokazovanie preloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Podľa § 9 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
6. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže vo veci konať a rozhodnúť(ďalej len "procesné podmienky").
7. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
8. Podľa § 37 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, Ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.
9. Podľa § 37a zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, Právomoc slovenského súdu je daná aj a) vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, ak je žalobcom zamestnanec, ktorý má bydlisko na území Slovenskej republiky, b) vo veciach týkajúcich sa poistných zmlúv, ak je žalobcom poistník alebo osoba oprávnená z poistenia a žalobca má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky, c) vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv, ak je žalobcom spotrebiteľ, ktorý má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky, d) vo veciach ostatných zmlúv, ak tovar mal byť alebo bol odovzdaný, služby poskytnuté alebo práce vykonané na území Slovenskej republiky; inak ak miesto plnenia malo byť alebo bolo na území Slovenskej republiky.
10. Podľa § 37e ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, Účastníci si môžu na riešenie sporov zo svojho zmluvného vzťahu alebo z nároku na náhradu škody založiť právomoc súdu dohodou. Ak sa účastníci nedohodli inak, je táto právomoc výlučná. Dohoda o právomoci je vylúčená v prípadoch uvedených v § 37d.
11. Podľa § 37e ods. 5 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, Vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, poistných zmlúv a spotrebiteľských zmlúv je dohoda o právomoci platná len vtedy, ak nevylučuje právomoc súdu štátu, na ktorého území má bydlisko žalobca, alebo bola uzatvorená až po vzniku sporu.
12. Podľa ust. § 9 zákona č. 160/2015 Z. z. CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
13. Podľa ust. § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
14. Podľa ust. § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
15. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, 1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Keďže v konaní vystupuje jedna strana sporu - žalovaný, ktorý má bydlisko mimo územia Slovenskej republiky, ide o tzv. konanie s cudzím prvkom, kedy na prejednanie právnej veci s takýmto prvkom musí byť ako základná podmienka splnená podmienka právomoci súdu na konanie. Právomoc súdu môže byť založená buď mnohostrannou či dvojstrannou medzinárodnou zmluvou alebo právnymi predpismi Európskych spoločenstiev, ktoré majú prednosť pred zákonom, prípadne právomoc súdu na konanie môže byť založená zákonom o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v prípade neexistencie uvedených noriem. Súd preto skúmal, či je v tomto spore daná právomoc súdu na konanie.
17. Súd nezistil medzinárodnú zmluvu, ktorá by zakladala právomoc slovenského súdu v danom prípade. Žalovaný má bydlisko v Brazílii. Brazília nie je členským štátom Európskej únie a na danú vec sa preto nevzťahuje Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 1215/2012 z 20. decembra 2012 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudku v občianskych a obchodných veciach (tzv. Brusel I. bis), ktoré platí na konanie začaté od 10.01.2015. Medzi Slovenskou republikou a Brazíliou nie je platná ani žiadna mnohostranná alebo dvojstranná medzinárodná zmluva, ktorá by upravovala právomoc súdov vo veciach civilných sporov zo spotrebiteľských zmlúv. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd skúmal, či je daná právomoc slovenského súdu na konanie a rozhodovanie vo veci podľa zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ktorý sa použije na právny vzťah a na určovanie právomoci v prípade, ak neexistuje zmluva, dohovor alebo nariadenie.
18. Z citovaných ustanovení zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom vyplýva, že právomoc slovenských súdov je pri sporoch s cudzím prvkom daná, ak osoba, proti ktorej smeruje žaloba, má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, aktu má majetok. Ide o všeobecné pravidlo určenia právomoci (resp. o všeobecnú právomoc) slovenských súdov v sporoch s cudzím prvkom, ktoré sa však použije subsidiárne, t.j. ak neprichádza do úvahy výlučná právomoc podľa ustanovenia § 37d zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom alebo ak nebola právomoc slovenských súdov založená písomnou dohodou medzi účastníkmi záväzkového vzťahu. V takom prípade však súd musí skúmať, či takáto dohoda o právomoci je z hľadiska pravidiel určených v ustanoveniach § 37e zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom platná. Popri všeobecnej právomoci však môže v konkrétnom prípade prichádzať do úvahy ešte právomoc podľa ustanovení § 37a až § 37c zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.
19. Súd preskúmal zmluvu uzavretú medzi stranami zakladajúcu právny vzťah, z ktorého vzišiel tento spor, a to za účelom zistenia, či medzi účastníkmi zmluvy nebola uzavretá dohoda o právomoci, pričom súd z predloženej zmluvy nezistil, že by takáto dohoda bola uzavretá. Súd následne skúmal, či je daná právomoc slovenského súdu podľa niektorého z kritérií uvedených v ustanovení § 37a až 37c zákona č. 97/1963 Zb. a dospel takisto k záveru, že jeho právomoc nie je daná ani podľa jedného z týchto kritérií. Z obsahu podanej žaloby a pripojenej zmluvy jednoznačne vyplýva, že sa jedná o spor zo spotrebiteľskej zmluvy a žalovaný je spotrebiteľom, preto do úvahy by prichádzala právomoc v spotrebiteľských veciach podľa § 37a písm. c) zákona č. 97/1963 Zb., avšak spotrebiteľ v danom spore nie je žalobcom. Súd dospel k záveru, že v danom prípade nejde ani o prípad uvedený pod § 37a písm. d) cit. zákona "vo veciach ostatných zmlúv...", keďže v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú vec, ktorej režim je upravený pod písm. c) predmetnej právnej normy, a to aj s ohľadom na charakter spotrebiteľského vzťahu a potreby zvýšenej ochrany na strane spotrebiteľa. Právomoc súdu nie je možné založiť ani na všeobecnom pravidle určenia právomoci súdov zakotvenom v § 37 zákona č. 97/1963 Zb., keďže osoba, proti ktorej smeruje žaloba, teda žalovaný, nemá na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo.
20. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd dospel k záveru, že právomoc slovenských súdov nie je daná. Právomoc je podmienkou konania, ktorú súd musí skúmať ex offo. S poukazom na uvedené súd v zmysle § 9 CSP konanie zastavil. Z ustanovenia
§ 2 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. vyplýva, že pokiaľ súd pri skúmaní procesných podmienok konania zistí, že nie je daná právomoc súdu na konanie a nie je daná ani právomoc iného orgánu na konanie a rozhodnutie, potom nemôže konanie pre tento nedostatok zastaviť, okrem prípadu, že vec patrí do právomoci cudzozemského orgánu (R 82/2002 NSSR).
21. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s princípom procesného zavinenia zastavenia konania uvedeného v ust. § 256 ods. 1 CSP, keďže k zastaveniu konania došlo v dôsledku existencie neodstrániteľného nedostatku procesnej podmienky konania, ktorý zavinil žalobca tým, že sa domáhal nároku voči žalovanému ako spotrebiteľovi zo spotrebiteľskej zmluvy na súde, ktorému nepatrí právomoc takýto nárok žalobcu prejednať a rozhodnúť, na základe čoho došlo k zastaveniu konania. Vzhľadom na to, že žalovanému žiadne trovy nevznikli, súd ich náhradu žalovanému nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.