Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Csp/24/2023

Uznesenie

Okresný súd Trenčín, v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, IČO: 247 85 199, práv. zast.: ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Ul. Svornosti 43, Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom Sao Paulo, Brazílska federatívna republika, o zaplatenie 3.147,29 eur, takto

rozhodol:

Súd konanie z a s t a v u j e.

Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou doručenou v rámci upomínacieho konania Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 30.01.2023 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.147,29 eur a náhrady trov konania.

2. Okresný súd Banská Bystrica dňa 09.05.2023 postúpil vec tunajšiemu súdu po tom, čo žalobe vyhovel platobným rozkazom, ktorý však nebolo možné žalovanému doručiť do vlastných rúk na adresu uvedenú v žalobe - C. D. XX, E.. Šetrením OR PZ v Trenčíne zo dňa 24.04.2023 bolo zistené, že žalovaný sa na tejto adrese nezdržuje asi 2 roky, pretože sa s manželkou F. B. G. C. H. odsťahoval do Sao Paula v Brazílskej federatívnej republike, kde žije. Rodičia na základe dopytu súdu nevedeli uviesť konkrétnu adresu, na ktorej sa žalovaný aktuálne v Brazílii zdržiava. Podľa lustrácie v registri obyvateľov dňa 29.07.2021 sa žalovaný odhlásil z pobytu na Slovensku a prihlásil sa na pobyt v Sao Paulo, v Brazílskej federatívnej republike. Ohlasovňa pobytu súdu oznámila, že v zmysle zákona evidujú iba mesto a štát súčasného pobytu žalovaného, nevedeli uviesť konkrétnu adresu v meste Sao Paulo, na ktorej by bol žalovaný zastihnuteľný. Súd konštatuje, že bolo preukázané (oznámením polície, rodičov aj z registra obyvateľov), že žalovaný sa na Slovensku dlhodobo nezdržuje, nakoľko sa odsťahoval do Brazílie, kde so svojou manželkou žije. To, že Sao Paolo je bydliskom žalovaného, a teda že žalovaný sa v Brazílii zdržuje v úmysle žiť tam natrvalo, bolo jednoznačne preukázané aj úkonom samotného žalovaného, ktorý sa dňa 29.07.2021 odhlásil z pobytu na Slovensku a prihlásil sa na pobyt mimo SR v Sao Paule, čím aj vo vzťahu k štátnym orgánom deklaroval svoj úmysel zo Slovenskej republiky natrvalo odísť a usadiť sa v Brazílii. Súd s prihliadnutím na vyššie uvedené zistenia má za to, že žalovaný v čase začatia konania nemal a ani v súčasnosti nemá na Slovensku svoje bydlisko, keďže jeho skutočné bydlisko je v Brazílii. 3. Podľa (ďalej len ""), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

4. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže vo veci konať a rozhodnúť(ďalej len "procesné podmienky").

5. Podľa , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

6. Podľa o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, Ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.

7. Podľa o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, Právomoc slovenského súdu je daná aj a) vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, ak je žalobcom zamestnanec, ktorý má bydlisko na území Slovenskej republiky, b) vo veciach týkajúcich sa poistných zmlúv, ak je žalobcom poistník alebo osoba oprávnená z poistenia a žalobca má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky, c) vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv, ak je žalobcom spotrebiteľ, ktorý má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky, d) vo veciach ostatných zmlúv, ak tovar mal byť alebo bol odovzdaný, služby poskytnuté alebo práce vykonané na území Slovenskej republiky; inak ak miesto plnenia malo byť alebo bolo na území Slovenskej republiky.

8. Podľa o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, Účastníci si môžu na riešenie sporov zo svojho zmluvného vzťahu alebo z nároku na náhradu škody založiť právomoc súdu dohodou. Ak sa účastníci nedohodli inak, je táto právomoc výlučná. Dohoda o právomoci je vylúčená v prípadoch uvedených v .

9. Podľa o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, Vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, poistných zmlúv a spotrebiteľských zmlúv je dohoda o právomoci platná len vtedy, ak nevylučuje právomoc súdu štátu, na ktorého území má bydlisko žalobca, alebo bola uzatvorená až po vzniku sporu.

10. Podľa , a , 1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Keďže v konaní vystupuje jedna strana sporu - žalovaný, ktorý má bydlisko mimo územia Slovenskej republiky, ide o tzv. konanie s cudzím prvkom, kedy na prejednanie právnej veci s takýmto prvkom musí byť ako základná podmienka splnená podmienka právomoci súdu na konanie. Právomoc súdu môže byť založená buď mnohostrannou či dvojstrannou medzinárodnou zmluvou alebo právnymi predpismi Európskych spoločenstiev, ktoré majú prednosť pred zákonom, prípadne právomoc súdu na konanie môže byť založená zákonom o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v prípade neexistencie uvedených noriem. Súd preto skúmal, či je v tomto spore daná právomoc súdu na konanie.

12. Súd nezistil medzinárodnú zmluvu, ktorá by zakladala právomoc slovenského súdu v danom prípade. Žalovaný má bydlisko v Brazílii. Brazília nie je členským štátom Európskej únie a na danú vec sa preto nevzťahuje Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 1215/2012 z 20. decembra 2012 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudku v občianskych a obchodných veciach (tzv. Brusel I. bis), ktoré platí na konanie začaté od 10.01.2015. Medzi Slovenskou republikou a Brazíliou nie je platná ani žiadna mnohostranná alebo dvojstranná medzinárodná zmluva, ktorá by upravovala právomoc súdov vo veciach civilných sporov zo spotrebiteľských zmlúv. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd skúmal, či je daná právomoc slovenského súdu na konanie a rozhodovanie vo veci podľa o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ktorý sa použije na právny vzťah a na určovanie právomoci v prípade, ak neexistuje zmluva, dohovor alebo nariadenie.

13. Z citovaných ustanovení o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom vyplýva, že právomoc slovenských súdov je pri sporoch s cudzím prvkom daná, ak osoba, proti ktorej smeruje žaloba, má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, aktu má majetok. Ide o všeobecné pravidlo určenia právomoci (resp. o všeobecnú právomoc)

slovenských súdov v sporoch s cudzím prvkom, ktoré sa však použije subsidiárne, t.j. ak neprichádza do úvahy výlučná právomoc podľa ustanovenia o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom alebo ak nebola právomoc slovenských súdov založená písomnou dohodou medzi účastníkmi záväzkového vzťahu. V takom prípade však súd musí skúmať, či takáto dohoda o právomoci je z hľadiska pravidiel určených v ustanoveniach o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom platná. Popri všeobecnej právomoci však môže v konkrétnom prípade prichádzať do úvahy ešte právomoc podľa ustanovení až o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.

14. Súd preskúmal zmluvu uzavretú medzi stranami zakladajúcu právny vzťah, z ktorého vzišiel tento spor, a to za účelom zistenia, či medzi účastníkmi zmluvy nebola uzavretá dohoda o právomoci, pričom súd z predloženej zmluvy nezistil, že by takáto dohoda bola uzavretá. Súd následne skúmal, či je daná právomoc slovenského súdu podľa niektorého z kritérií uvedených v ustanovení až 37c a dospel takisto k záveru, že jeho právomoc nie je daná ani podľa jedného z týchto kritérií. Z obsahu podanej žaloby a pripojenej zmluvy jednoznačne vyplýva, že sa jedná o spor zo spotrebiteľskej zmluvy a žalovaný je spotrebiteľom, preto do úvahy by prichádzala právomoc v spotrebiteľských veciach podľa , avšak spotrebiteľ v danom spore nie je žalobcom. Súd dospel k záveru, že v danom prípade nejde ani o prípad uvedený pod cit. zákona "vo veciach ostatných zmlúv...", keďže v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú vec, ktorej režim je upravený pod písm. c) predmetnej právnej normy, a to aj s ohľadom na charakter spotrebiteľského vzťahu a potreby zvýšenej ochrany na strane spotrebiteľa. Právomoc súdu nie je možné založiť ani na všeobecnom pravidle určenia právomoci súdov zakotvenom v , keďže osoba, proti ktorej smeruje žaloba, teda žalovaný, nemá na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo.

15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd dospel k záveru, že právomoc slovenských súdov nie je daná. Právomoc je podmienkou konania, ktorú súd musí skúmať ex offo. S poukazom na uvedené súd v zmysle konanie zastavil. Z ustanovenia vyplýva, že pokiaľ súd pri skúmaní procesných podmienok konania zistí, že nie je daná právomoc súdu na konanie a nie je daná ani právomoc iného orgánu na konanie a rozhodnutie, potom nemôže konanie pre tento nedostatok zastaviť, okrem prípadu, že vec patrí do právomoci cudzozemského orgánu (R 82/2002 NSSR).

16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

17. Žalobca tým, že podal žalobu na súd, ktorý nemá právomoc vo veci konať, procesne zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Žalobca tak nesie procesné zavinenie na zastavení konania, a preto by bol povinný v celom rozsahu nahradiť trovy konania žalovanému . Žalovanému však zo spisu žiadne trovy nevyplývajú, žiadne mu nevznikli, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.