Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/48/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov JUDr. Petra Tutka a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne R. R., V.. XX.XX.XXXX, P. T.Š. V. L., J.. M. XXXX/XX, proti žalovaným X. J. Q., V.. XX.XX.XXXX, P. T. V. L., P. XXXX/XX D. X. S.. S. Q., V.. XX.XX.XXXX, P. T., P. XXXX/XX, o určenie neplatnosti závetu a ďalšie nároky, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku č.k. - 250 z 29.05.2018 Okresného súdu Spišská Nová Ves

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnej žalobkyni v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zamietol žalobu žalobkyne zo dňa 11.04.2014, žalovaným v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu a ďalším výrokom nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu priznal aj Slovenskej republike.

2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala vyhlásenia závetu a dedenia po poručiteľovi S.. J. Q.D., V. L. I. XXXX za neplatné a žiadala brať na zreteľ aj na darované veci a síce kúpu auta v sume 20.000,- eur v prospech žalovanej v 1. rade z mája 2008 a ďalej poskytnutie vyššieho obnosu peňazí dané dcére žalovanej v 1. rade T. X. pri výstavbe bytu a v prospech žalovaného v 2. rade poskytnutie vyššieho obnosu peňazí na výstavbu domu v sume 20.000,- eur na jar 2008, čo odôvodnila tým, že Okresný súd Spišská Nová Ves v rámci dedičského konania XD/XXX/XXXX, XDnot/XXX/XXXX ju dňa 17.01.2014 odkázal na podanie žaloby o určenie, že závet zo dňa 15.05.2009 spísaný do notárskej zápisnice notárom J.. R. P. je neplatný keď namietala, že sporný závet bol podpísaný len priezviskom poručiteľa, že na listine chýbajú svedkovia a predovšetkým poručiteľ pre svoj vysoký vek a zdravotné problémy trpel výpadkami pamäte a pri spísaní závetu bol pod vplyvom väčšieho množstva liekov a prejav jeho vôle je tak neplatný. Vzal do úvahy stanovisko žalovanej v 1. rade, ktorá namietala nezrozumiteľnosť, nevykonateľnosť a neurčitosť petitu a upozornila, že závet bol zriadený vo forme notárskej zápisnice a za jej formu a dodržanie formálnych podmienok zodpovedal notár a tento pri zriadení závetu nepochybne musel vyriešiť aj otázku spôsobilosti nebohého na jeho spísanie. Prihliadol tiež na stanovisko žalovaného v 2. rade, ktorý uviedol, že pri spísaní závetu nebol prítomný a prenechal na uváženie súdu, či nebohý v čase zriadenia závetu bol spôsobilý na právne úkony. Vykonaným dokazovaním zistil, že nebohý poručiteľ S.. J. Q. V. V. Ú. L. T. V. L. E. XX.XX.XXXX C. V. J.. R. P. vo forme notárskej zápisnice spísal závet, na základe ktorého ustanovil za dediča všetkého svojho majetku svoju dcéru J. Q. t.j. žalovanú v 1. rade. Podľa uvedenej notárskej zápisnice poručiteľ vyhlásil, že je spôsobilý na právne úkony a že táto jeho posledná vôľa bola učinená slobodne, vážne, určite, zrozumiteľne a v uvedenej forme a bez tiesne a bez nápadne nevýhodných podmienok a jeho totožnosť podľa zápisnice bola zistená z občianskeho preukazu. Predmetný závet bol registrovaný v centrálnom registri závetov. Popísal zistenia z dedičského spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. , v ktorom konaní uznesením zo dňa 17.01.2014 žalobkyňa bola odkázaná na podanie žaloby proti žalovaným v 1. a 2. rade o určenie, že závet zo dňa 15.05.2009 je neplatný. Podrobne popísal zistenia, vyplývajúce z výpovedí strán sporu, ako aj svedkýň R. T. D. J. R.. Zo znaleckého posudku súdneho znalca R.. J. P. mu vyplynulo, že nebohý poručiteľ v čase spísania závetu dňa 15.05.2009 bol schopný ovládať svoje konanie a posúdiť jeho následky a podrobne citoval vybrané časti odôvodnenia posudku. Poukázal na to, že súdny znalec bol vypočutý aj na pojednávaní a tu sa oboznámil aj s ďalšími lekárskymi správami, ktoré mu boli predložené a zotrval na tom, že nebohý poručiteľ v čase zriadenia závetu bol schopný ovládať svoje konanie a posúdiť jeho následky. Právne vec posúdil podľa až 3, , , , , , a , ako aj podľa , , , , , , a (Notárskeho poriadku) a citoval aj vybrané ustanovenia procesných poriadkov, ktorými sa riadil a zvlášť citoval ešte a a mal za to, že žalobkyňa v čase podania žaloby podľa vtedy platnej procesnej úpravy mala naliehavý záujem na požadovanom určení, že závet nebohého poručiteľa je neplatný, keďže v prípade vyhovenia žalobe by sa mohla stať dedičkou po nebohom poručiteľovi a to ako jedna zo zákonných dedičov. Skúmal preto platnosť namietaného závetu, avšak len z hľadiska jeho prípadnej absolútnej neplatnosti. Upozornil, že relatívna neplatnosť závetu nemôže byť predmetom sporu dedičov o dedičské právo podľa , keďže podmienky relatívnej neplatnosti sú tak zjavné, že pri nich ide o právne posúdenie a určenie rozsahu podielu neopomenuteľného dediča, či práv neoprávneného dediča na dedičstve, čo je len otázkou správnej aplikácie . Zaoberal sa tým, či jednostranný právny úkon nebohého poručiteľa mal všetky zákonom predpísané náležitosti, ktoré ako závet mal mať a charakterizoval prvky, ktoré v zmysle Notárskeho poriadku musí obsahovať závet spísaný formou notárskej zápisnice. Dospel k záveru, že predmetná notárska zápisnica spísaná notárkou J.. R. P. má všetky predpísané náležitosti. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. vyplynulo, že podľa oznámenia o úmrtí, neb. poručiteľ, S.. J. Q., V.. XX.XX.XXXX zomrel dňa XX.XX.XXXX. Z uvedeného spisu ďalej vyplynulo, že dňa 28.11.2013 prebehlo v uvedenej veci prejednanie dedičstva po neb. poručiteľovi, ktorého ako účastníci sa zúčastnili žalobkyňa, žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade. V rámci tohto prejednania dedičstva boli títo účastníci poučení o ich práve namietnuť relatívnu neplatnosť vyššie uvedeného závetu a tiež im bolo dané poučenie o tom, čo relatívna neplatnosť závetu znamená. Zo strany žalobkyne a žalovaného v 2. rade bola namietaná relatívna neplatnosť predmetného závetu. Následne žalobkyňa súdnej komisárke po predložení originálu predmetného závetu tiež uviedla, že na predmetnej listine nie je vlastnoručný podpis poručiteľa, tiež uviedla, že je to falošné a nejedná sa o podpis poručiteľa. Vyjadrila sa, že je to falošný závet. Uvedené skutočnosti sú zaznamenané v predmetnom dedičskom spise, v zápisnici na č.l. 34 uvedeného súdneho spisu. V prípade závetu nebohého poručiteľa nebola potrebná účasť svedkov. Po citácii nemal preukázané, aby na nebohom poručiteľovi pri jeho spisovaní bolo vykonané fyzické násilie a posudzovanie tiesne v danom prípade nie je na mieste. Nebola preukázaná ani existencia tzv. bezprávnej vyhrážky, ktorá by nútila nebohého spísať napadnutý závet. Poukázal na zaužívanú súdnu prax prejavenú aj v rozhodnutiach Ústavného súdu SR, či v odbornej literatúre, podľa ktorej v prípade sporu o platnosť či neplatnosť závetu by sa malo uplatnil výkladové pravidlo, v zmysle ktorého v prípade pochybností platí, že závet je skôr platný ako neplatný. Z vykonaného dokazovania nevyplynul žiaden záver, že by nebohý poručiteľ pri spisovaní závetu dňa 15.05.2009 nekonal vážne, teda aby svoj prejav mienil napríklad ako žart. Závet možno pokladať aj za dostatočne určitý, keďže je z neho zrejmé, koho poručiteľ ustanovil za svojho dediča, nakoľko nebohý odkázal svoj majetok jednoznačne žalovanej v 1. rade. Závet bol taktiež riadne opatrený dátumom jeho vyhotovenia a to číselným vymedzením dňa, mesiaca a roku a text bol uzavretý podpisom nebohého poručiteľa, čím bola naplnená aj náležitosť predpísaná . K námietke žalobkyne, že závet bol podpísaný len priezviskom nebohého poznamenal, že z príslušných ustanovení presne nevyplýva, čo sa rozumie pod pojmom podpis a v zmysle súčasnej judikatúry podpis závetcu musí obsahovať uvedenie jeho mena tak, aby nevznikali pochybnosti o tom, kto závet podpísal a v tomto prípade podpisom nebohého bolo uvedenie jeho priezviska, čo pokladal za postačujúce. Navyše notárska zápisnica je pokladaná za verejnú listinu potvrdzujúcu pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak. Predmetný úkon bol aj dostatočne zrozumiteľný a určitý. Citoval ďalej a zaoberal sa náležitosťami vôle konajúcej osoby a to aj s odkazom na odbornú literatúru. Znaleckým dokazovaním nebolo preukázané, aby nebohý poručiteľ v čase spísania napádaného závetu nebol spôsobilý na jeho spísanie a zo znaleckého posudku je dostatočne zrejmé, ako sa súdny znalec vyporiadal s jednotlivými predloženými dôkazmi a z nich nevyplynulo, aby nebohý poručiteľ jednoznačne v dobe spísania závetu nemal potrebnú spôsobilosť. Na základe vyššie uvedených záverov preto žalobu o určenie neplatnosti závetu zamietol. Odôvodnil, prečo nevykonal pôvodne žalobkyňou navrhované kontrolné znalecké dokazovanie, keďže znalecký posudok R.. J. P. T.a podrobne vysporiadal so všetkými dôkazmi, ktoré boli k dispozícii a znalec ani v rámci svojej výpovede pred súdom nekonštatoval nutnosť odchýlenia sa od záverov posudku. Navyše samotná žalobkyňa na vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania nezložila vyžiadanú zálohu a tak podľa nemal ani dôvod takýto dôkaz vykonať. Pokiaľ žalobkyňa navrhla, aby súd bral na zreteľ darované veci žalovaným zo strany nebohého poručiteľa uviedol, že doposiaľ z dedičského konania nevyplynulo, či dedičský súd posúdil existenciu darov zo strany poručiteľa pre žalovaných ako spornú skutočnosť, nakoľko žiadneho z účastníkov konania nevyzval na podanie žaloby podľa v spojení s a predmetom sporu urobil len neplatnosť závetu poručiteľa spísaného notárkou. Naviac v požiadavke žalobkyne je obsiahnutá fakticky len požiadavka na zápočet darov, ktoré môže vykonať len dedičský súd v rámci dedičského konania. Preto aj v tejto časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa , a , a úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu. Postupom podľa základných princípov v spojení s a priznal aj štátu nárok na náhradu trov voči žalobkyni ako neúspešnej strane sporu.

3. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa a navrhla ho vyhlásiť za neplatný a to s použitím všetkých odvolacích dôvodov upravených v . Trvala na tom, že notárska zápisnica napísaná formou závetu z 15.05.2009 nespĺňa obsahové a formálne náležitosti v zmysle Notárskeho poriadku a . Dátum podpísania notárskej zápisnice musí byť podľa Notárskeho poriadku uvedený slovom, keďže inak je závet neplatný a aj umiestnenie podpisu poručiteľa na danom závete je v rozpore s Notárskym poriadkom a z polovice zasahuje do znenia textu závetu. Mala za to, že v konaní vypracovaný znalecký posudok bol vyhotovený falošným znalcom MUDr. J. P.Ý. a je nutné ho hodnotiť ako krivú výpoveď. Vytkla konajúcemu sudcovi, že zamietol jej návrh na rozšírenie žaloby a takéto konanie hodnotila ako procesnú chybu. Vyslovila názor, že notárka, ktorá vyhotovila zápisnicu bola súčinná so žalovanými a zneužili vysoký vek nebohého otca a jeho chorobu a i určitú závislosť na obžalovaných. Pri spisovaní závetu notárka hrubo porušila Notársky poriadok a a preto na pojednávaniach upozorňovala na absolútnu neplatnosť závetu. Uviedla tiež, že znalec MUDr. J. P. sa účelovo dal poistiť v poisťovni Generali z dôvodu zodpovednosti za škodu pri výkone svojej práce a to práve v súvislosti s vypracovaním falošného znaleckého posudku v danej veci. Poukázala ďalej na okolnosti skladania zálohy na trovy znaleckého dokazovania. Nepochybovala o tom, že žalovaní v 1. a 2. rade odviedli otca k notárke v zlom zdravotnom stave, kedy využili jeho bezmocnosť a závislosť na nich a konali v súčinnosti s notárkou. Znalec vo svojom falošnom znaleckom posudku nedostatočne hodnotil napríklad výpoveď svedkyne R. T., ktorá sa vyjadrila k jeho výpadkom v pamäti. Podľa nej otec vzhľadom k jeho vysokému veku trpel poruchami pamäti a jeho psychika vykazovala úbytok úsudkových schopností a schopnosti sústredenia. Tieto skutočnosti však znalec vo svojom posudku vôbec nehodnotil ani nespomínal. Potom, ako spochybnila znalecký posudok sa znalec dňa 10.03.2016 dal vyškrtnúť zo zoznamu súdnych znalcov, lebo si bol vedomý vypracovania falošného znaleckého posudku. Na svojich nesprávnych záveroch zotrval aj po tom, ako na pojednávaní dňa 06.06.2016 mu boli predložené ďalšie lekárske správy. Uviedla tiež, že vo februári 2018 bola vyzvaná súdom na zloženie zálohy na druhého súdneho znalca vo výške 280,- eur, avšak keď aj po telefonickom dotaze jej bola zamietnutá možnosť voľného výberu súdneho znalca z aktuálneho zoznamu znalcov, zálohu nezložila. Nie je možné, aby jej súd schválil výber súdneho znalca, keďže v tom vidí obmedzovanie v preukazovaní dôkazov, na čo má zo zákonov nárok. Citovala vybrané ustanovenia z a zdôraznila, že pri vyhotovení závetu poručiteľ nesmie opomenúť neopomenuteľných dedičov. Vydediť dedičov môže len podľa a to listinou o vydedení. Vytkla napadnutému závetu, že dátum jeho podpísania nie je vypísaný slovami, ale len číselne, čo spôsobuje jeho neplatnosť. Pri zriaďovaní závetu nebohý konal podľa jej názoru pod vplyvom bezprávnej vyhrážky a pod vplyvom žalovanej v 1. rade. Notárka JUDr. R. P. v prípade vydedenia v listine mala napísať dôvod vydedenia toho-ktorého dediča, keďže v prípade splnenia podmienok vydedenia, vydedený neopomenuteľný dedič má nárok na polovicu dedičského podielu zo zákona. Hodnotila tiež podrobne výpoveď svedkyne R. T., ktorú podľa nej určovali žalovaní v 1. a 2. rade. Vo výsledku sporný závet obchádza zákon a je absolútne neplatný po obsahovej i formálnej stránke. Pochybné tiež je, či závet bol evidovaný v evidencii závetov. Bola tiež toho názoru, že žalovaní v súčinnosti ešte za života otca ho oberali aj o dôchodok. Venovala sa ďalej jednotlivým finančným sumám, ktoré žalovaní dostali od nebohého ešte za jeho života, a na ktoré by sa malo prihliadať. Namietala, že súd na podklade jej návrhu nepripustil rozšírenie petitu, čo hodnotila ako chybu. Na tieto skutočnosti reagovala podaním na Súdnu radu Slovenskej republiky. Tým, že konajúci sudca zamietol jej žalobu zasiahol do jej práv na spravodlivý súdny proces.

4. Žalovaná v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Nestotožnila sa s dôvodmi odvolania a toto podľa nej len opisuje celý priebeh súdneho konania a rozsiahle odvolanie ani nespĺňa zákonom dané náležitosti.

5. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne taktiež navrhol napádaný rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Považoval ho za vecne správny, dostatočne jasný, určitý a presvedčivý a jeho odôvodnenie označil za mimoriadne precízne, keď námietky žalobkyne sú podľa neho absolútne neopodstatnené.

6. Žalobkyňa vo vyjadrení z dňa 04.02.2019 trvala na podanom odvolaní a rozsudok súdu prvej inštancie označila za protizákonný a protiústavný.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd spor prejednal na základe podaného odvolania podľa ust. bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Po konštatovaní, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou preskúmal napadnuté výroky rozsudku, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

8. Žalobkyňa podľa obsahu jej odvolania podala toto s použitím všetkých prípustných odvolacích dôvodov upravených v .

9. K odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd uvádza, že procesné podmienky definuje ako podmienky konania, ktoré predstavujú základné procesné predpoklady za ktorých môže súd konať a rozhodnúť. Procesné podmienky možno rozdeliť do 4 základných skupín, a to procesné podmienky na strane súdu, procesné podmienky na strane účastníkov (strán sporu), vecné procesné podmienky a negatívne procesné podmienky. Medzi podmienky na strane súdu patrí právomoc, príslušnosť, zákonné obsadenie súdu. Podmienky na strane účastníka sú procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, v prípadoch kde je povinné zastúpenie advokátom splnenie tejto podmienky. Medzi vecné podmienky patrí kvalifikovaný spôsob začatia konania, t.j. podanie žaloby, splnenie poplatkovej povinnosti. Medzi negatívne procesné podmienky patrí napr. prekážka začatého konania alebo prekážka rozsúdenej veci. Nesplnenie vyššie uvedených procesných podmienok tvorí odvolací dôvod podľa s tým, že podmienka na strane súdu spočívajúca v zákonnom obsadení súdu je upravená ako samostatný odvolací dôvod v .

10. Odvolací dôvod podľa je naplnený v prípade ak dôjde k vadám konania alebo aj vadám rozhodnutia v dôsledku ktorých súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

11. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký procesný postup súdu, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť najmä procesným postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza. Zároveň podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom, môže dôjsť nielen procesným postupom súdu tak ako je to vyššie uvedené, ale aj rozhodnutím samotným a to v prípade, ak rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

12. Odvolací dôvod podľa dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie je subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, t.j. vadami konania podľa sú iné vady, ktoré mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia, s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v , , .

13. Odvolací dôvod podľa je v súdnej praxi daný vtedy, ak súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, k čomu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami konania, najmä súd nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a nevykoná ani dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré boli už preukázané iným spôsobom alebo založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné zistenie skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť. Iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v spore spôsobilým odvolacím dôvodom. Zároveň musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

14. Odvolací dôvod podľa ust. je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust., alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. , a , pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

15. Odvolací dôvod podľa ust. je v súdnej praxi daný vtedy ,ak strana sporu oprávnene uplatní nové dôkazné prostriedky v súlade s a z týchto skutočností vyplynie skutkový stav, ktorý je v rozpore so zisteným skutkovým stavom tvoriacim základ napadnutého rozhodnutia, t.j. je zrejmé, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav, ktorý ako základ rozhodnutia neobstojí. Podľa ust. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Z uvedeného je zrejmé, že zákon pripúšťa skutočnosti alebo dôkazy v odvolacom konaní, v ktorom sa napáda rozhodnutie vynesené v prvoinštančnom konaní, iba v obmedzenom rozsahu. Strana sporu zásadne nemôže uplatniť v odvolacom konaní tie dôkazy a skutočnosti, ktoré mohla uplatniť, ale neurobila tak v základnom konaní pred súdom prvej inštancie. Tieto dôkazy a skutočnosti nemôže vziať do úvahy ani odvolací súd. V zmysle citovaných ustanovení právo tzv. novôt v odvolacom konaní je nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. Uvedené znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len v prípadoch uvedených v .

16. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

17. Žalobkyňa neprodukovala dostatočné dôkazy o tom, aby bolo možné dospieť k záveru, že spor rozhodoval vylúčený sudca a nepreukázala, aby konajúci sudca bol vylúčený z prejednávania sporu so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, k ich zástupcom, alebo osobám zúčastneným na konaní. Zo spisu a ani z tvrdení žalobkyne nevyplývajú odôvodnené pochybnosti o nezaujatosti zákonného sudcu, ktorý vec prejednal a rozhodol. Až do vyhlásenia preskúmavaného rozhodnutia pritom žalobkyňa procesne účinným spôsobom námietku zaujatosti konajúceho sudcu neuplatnila.

18. Berúc do úvahy všetky uplatnené odvolacie dôvody má odvolací súd za to, že tieto opodstatnené nie sú. Súd prvej inštancie správne a dostatočne zistil skutkový stav veci, posúdil ju podľa príslušných právnych predpisov a svoju úvahu precízne a výstižne (na 24 stranách rozhodnutia) aj vysvetlil, vrátane poukázania na relevantnú odbornú literatúru a právnu prax.

19. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

20. Odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na vyčerpávajúce odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré poskytuje odpovede aj na uplatnené odvolacie námietky žalobkyne.

21. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia (vyhlásenia) závetu a „dedenia“ po poručiteľovi S.. J. Q. za neplatné a to z viacerých dôvodov ňou špecifikovaných (o. i. zle uvedeného dátumu na notárskej zápisnici, zle umiestneného podpisu poručiteľa, zle registrovaného závetu), keď argumentovala aj tým, že v dôsledku závetu bola de facto aj vydedená, pričom však súd prvej inštancie na každý z týchto dôvodov adekvátne reagoval. Pre rozhodnutie bolo z pohľadu odvolacieho súdu podstatné východisko, v zmysle ktorého posúdenie platnosti závetu z hľadiska jeho formálnych náležitostí je otázkou právneho posúdenia veci, ktoré prináleží len súdu v dedičskom konaní. Zákon ukladá súdu v dedičskom konaní (súdom poverenému súdnemu komisárovi) postup v prípadoch, keď poručiteľ zanechal závet. Dedičský súd vždy musí zisťovať stav a obsah závetu a upovedomiť tých, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú dedičmi, o ich dedičskom práve a poučiť ich aj o relatívnej neplatnosti závetu (, ) - neopomenuteľný dedič (potomok poručiteľa) má pritom nárok z dedičstva buď na svoj celý dedičský podiel zo zákona (maloletý potomok), alebo na polovicu z neho (plnoletý potomok), ako aj o absolútnej neplatnosti závetu ( - ). Taktiež dedičský súd mal povinnosť poučiť dedičov o postupe podľa ust. V prejednávanej veci Okresný súd Spišská Nová Ves správne uznesením sp. zn. -41 zo 17.01.2014 odkázal žalobkyňu na podanie (sporovej) žaloby. Ako už bolo uvedené, spornou môže byť len otázka absolútnej neplatnosti závetu ( - ), nakoľko sporový súd nemôže rozhodnúť o tzv. relatívnej neplatnosti závetu a na túto relatívnu neplatnosť závetu musí prihliadať dedičský súd. Ak neopomenuteľný dedič v dedičskom konaní vznesie námietku relatívnej neplatnosti závetu, dedičský súd je povinný na túto námietku prihliadať a plnoletému potomkovi sa musí dostať aspoň toľko, koľko predstavuje polovica jeho dedičského podielu zo zákona ( prvá veta ).

22. Súd v sporovom konaní teda môže posúdiť platnosť závetu napríklad len s ohľadom na spôsobilosť poručiteľa na jeho spísanie a na túto otázku sa zameral aj súd prvej inštancie. Znalec R.. J. P., ktorého súd prvej inštancie poveril vypracovaním znaleckého posudku dospel k záveru, že nebohý S.. J. Q. bol v čase spísania závetu 15.05.2009 schopný ovládať svoje konanie a posúdiť jeho následky a na tomto rezultáte znalec zotrval aj pri výpovedi pred prvoinštančným súdom. Na správnosť jeho úsudku a záveru nemôže sama o sebe vplývať iba tá skutočnosť, že R.. J. P. (po vypracovaní posudku) neskôr - v roku 2016 bol vyčiarknutý zo zoznamu znalcov.

23. Žalobkyňa v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a ani v rámci odvolania neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé zásadne spochybniť odborné závery znalca, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal prvoinštančný súd. Súd pri vykonávaní dokazovania sa môže dostať do situácie, keď je potrebné poznanie skutočností, ku ktorých zisteniu sú nevyhnutné odborné znalosti a skúsenosti.

Odbornými znalosťami sa tu rozumejú iné znalosti, než znalosti práva a iné znalosti a skúsenosti, než ktoré konajúcemu sudcovi dáva jeho všeobecná skúsenosť. Aj takýto znalecký dôkaz však vždy podlieha sudcovskému hodnoteniu. Pri znaleckom dôkaze súd na rozdiel od iných dôkazov hodnotí prioritne vierohodnosť osoby znalca a logickosť správ, ktoré mu tento podáva. Pri iných dôkazoch tieto súd zhodnotí priamo a bezprostredne, kým pri znaleckom dôkaze tento hodnotí len nepriamo a skúma, či odôvodnenie posudku je v súlade so všeobecnými skúsenosťami a poznatkami a či jeho závery sú logické, a či znalec prihliada na všetko, čo mu na posúdenie bolo predložené. Súd prvej inštancie v danej veci znalecký posudok pokladal za úplný a vierohodný a závery svojho posúdenia aj dostatočne vysvetlil. Jeho odôvodnenej úvahe v tomto smere nemožno nič vyčítať. Súd prvej inštancie tiež vysvetlil, prečo nenariadil kontrolné znalecké dokazovanie a z jeho postupom súhlasí aj odvolací súd. Je nepochybné, že žalobkyňa nezložila preddavok na trovy znaleckého dokazovania a nemožno akceptovať názor odvolateľky, aby zloženie zálohy bolo podmienené jej právom „voľného“ výberu znalca z aktuálneho zoznamu, keďže takéto oprávnenie stranám sporu v konaní neprislúchalo.

24. Súd prvej inštancie sa v konaní predchádzajúcom rozhodnutiu sporu procesne správne vysporiadal aj so všetkými návrhmi žalobkyne, vrátane návrhu na rozšírenie žaloby a doplneniu dokazovania a umožnil jej tak realizáciu všetkých procesných práv tak, že nezasiahol do jej práv na spravodlivý proces.

25. Súd prvej inštancie tak posúdil platnosť napadnutého závetu zo všetkých dôvodov, preskúmateľných v sporovom konaní (mimo formálnych náležitostí, posudzovaných v dedičskom konaní) a jeho rozhodnutie je vecne správne, vrátane súvisiaceho výroku o trovách strán a trovách štátu.

26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s . Žalobkyňa nebola v odvolacom konaní úspešná, preto jej nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaní boli v odvolacom konaní úspešní, preto im odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie ( ).

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).