Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/96/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Mičietovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcov: 1/ A. A. B., nar. XX.X.XXXX, C. XXXX/ XX a 2/ D. B., nar. X.X.XXXX, E. F. G., D. H. XXXX/X, obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou – Ján Buroci, s.r.o., Spišská Nová Ves, Za Šestnástkou 17, IČO: 50 663 160 proti žalovanej I. I., nar. X.X.XXXX, E. F. G., D. J. XXXX/XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. z 19. februára 2024

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalobcom 1/ a 2/ proti žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (v ďalšom „súd prvej inštancie“ prípadne „súd“) napadnutým rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre obec a kat. úz. E. F. G. a to bytu č. XX vo vchode č. XX na X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX na K. C. G. E. F. G. na parc. CKN č. 2746 a parc. č. 2747 včítane podielu na spoločných častiach, zariadeniach, príslušenstve a spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch (I.), predmetnú nehnuteľnosť prikázal výrokom II. rozsudku do výlučného vlastníctva žalobkyne 2/, výrokom III. uložil žalobkyni 2/ povinnosť na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva zaplatiť žalobcovi 1/ vyrovnávací podiel 22.170 eur a žalovanej vyrovnávací podiel 22.710 eur, vždy do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu.

2. Z odôvodnenia je zrejmé, že podanej žalobe predchádzala snaha žalobcov dohodnúť sa so žalovanou o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k horeurčenému bytu, patriacemu do podielového spoluvlastníctva žalobcov 1/ a 2/ a žalovanej a to v spoluvlastníckych podieloch žalobcu 1/ a žalovanej po 11/48 k celku každý a v podiele 13/24 žalobkyne 2/, pričom však žalovaná na snahy žalobcov 1/ a 2/ nereagovala a neprevzala ani ich predsúdnu výzvu,ktorí žalobcovia 1/ a 2/ spor vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva medzi sebou ani nemali. Žalovaná s predmetnou žalobou nesúhlasila dôvodiac úžerou a bezdôvodným obohatením zo strany žalobcov - jej súrodencov. Argumentovala, že sa obrátila na špeciálnu prokuratúru a Najvyšší súd SR so žiadosťou o preskúmanie dedičských konaní sp. zn. , , , a a s tým, aby sa okresný súd zaoberali dôkazmi, ktoré úmyselne neprerokoval aj keď ich k dispozícii mal. Navrhla, aby pri vyporiadaní majetku po rodičoch sa postupovalo podľa o bezdôvodnom obohatení, tvrdila, že žalobcovia sa dopustili úmyselného trestného činu voči rodičom a preto bude žiadať Ústavný súd SR o vydanie súdneho rozhodnutia podľa .

Súd vykonal dokazovanie výpoveďami žalobcov, výpisom z LV č. XXXX pre kat. úz. E. F. G., dedičským uznesením sp .zn. , , znaleckým posudkom č. 151/2023 vyhotoveným A. L. B. a rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. , na základe ktorého dokazovania zistil, že žalobcovia 1/ a 2/ a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi predmetného sporného bytu, vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ku ktorému je predmetom tohto sporu, a to žalobca 1/ v spoluvlastníckom podiele 11/48, žalobkyňa 2/ v podiele 13/24 a žalovaná v podiele 11/48 k celku. Titulom nadobudnutia nehnuteľnosti bolo osvedčenie o dedičstve sp zn. , dohoda o zmene spoluvlastníckych podielov V 1291/2005 a uznesenie o prejednaní dedičstva po A. D. B. sp. zn. z 27.7.2021. Z obsahu spisu sp. zn. , súd zistil, že otec strán sporu – poručiteľ A. D. B. zanechal závet, ktorým za jedinú závetnú dedičku ustanovil svoju dcéru – žalobkyňu 2/, že žalovaná po podaní žaloby o neplatnosť závetu bola v konaní ktoré bolo vedené na okresnom súde pod sp .zn. neúspešná, jej žaloba bola právoplatne zamietnutá a rozsudok nadobudol právoplatnosť 29.11.2020. Predmetom dedenia bol aj byt, ktorý je predmetom tohto sporu. Hodnota nehnuteľnosti bola určená súkromným znaleckým posudkom č. 151/2023 vyhotoveným A. L. B., znalcom z odboru stavebníctva, odhad hodnoty nehnuteľností, ktorý predložili žalobcovia a ktorým bola hodnota bytu ustálená sumou 99.100 eur, znalecký posudok bol vyhotovený 12.9.2023 s ohodnotením ku dňu 17.8.2023. So stanovenou cenou nehnuteľnosti žalovaná nesúhlasila, svoj nesúhlas však žiadnym relevantným dôkazom nepodložila. Taktiež v konaní neprodukovala žiadne relevantné prostriedky procesnej obrany, ktorými by odôvodnila svoj návrh, aby byt bol prikázaný do jej výlučného vlastníctva. Súd citujúc zistený skutkový stav právne vyhodnotil tak, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že je nárok žalobcov dôvodný, a preto ich návrhu v celom rozsahu vyhovel. Mal preukázané, že predmetná nehnuteľnosť toho času nie je nikým obývaná, ani jeden z podielových spoluvlastníkov nebol odkázaný na bývanie v nej, tiež bolo zrejmé, že nie je možná reálna deľba veci, čo potvrdzoval aj znalecký posudok a fotodokumentácia v ňom. Súd mal za nesporný aj stav podielového spoluvlastníctva strán sporu k predmetnej nehnuteľnosti tak ako bol preukázaný výpisom z LV č. XXXX pre kat. úz. E. F. G. a nevyplynulo ani z písomných vyjadrení žalovanej, že by namietala podielové spoluvlastníctvo strán k sporu. Jej postoj k veci označil súd za prejav jej vnútorných krívd z minulosti vo vzťahu k dedičstvu po jej nebohých rodičoch a predovšetkým tej skutočnosti, že sa nevie zmieriť so závetom poručiteľa A. D. B. – jej otca. Súd uviedol, že rozsiahle písomné námietky žalovanej obsahovo nekorešpondujú s predmetnou žalobou, sú viac-menej pre posúdenie veci irelevantné a neovplyvňujú rozhodnutie súdu o návrhu žalobcov 1/ a 2/. Poukázal taktiež na pasivitu žalovanej, ktorá sa pojednávaní osobne nezúčastnila, čo súd vnímal ako prejav toho, že týmto správaním sa snažila robiť v konaní obštrukcie tak, ako tomu bolo aj v predošlých konaniach pri prejednaní dedičstva po jej rodičoch. Na základe zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci, súd podľa , zohľadniac zistenie, že nie je možná reálna a účelová deľba spornej nehnuteľnosti, prikázal túto do výlučného vlastníctva žalobkyne 2/ ako väčšinovej spoluvlastníčky, ktorá podľa vlastného vyjadrenia disponuje dostatočnými finančnými prostriedkami na vyplatenie spoluvlastníckych podielov žalobcovi 1/ a žalovanej v sume ako je uvedené vo výroku rozsudku. O trovách konania rozhodol súd podľa zásady úspechu vo veci a žalobcom 1/ a 2/, ktorí mali v konaní plný úspech priznal voči žalovanej plnú náhradu trov konania. Súd dodal, že na strane žalovanej nezistil také okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by ju k náhrade trov konania nezaviazal, žalovaná v konaní neprodukovala žiadne relevantné dôkazy preukazujúce, že by mali byť vo vzťahu k nej uplatnené dôvody na aplikáciu , súd zároveň zohľadnil resp. prihliadol na jej záporný postoj k návrhu žalobcov, z ktorého bolo zrejmé, že akákoľvek dohoda medzi stranami sporu nebola možná.

3. Proti rozsudku včas podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa / a CSP včítane / . Tvrdila, že rozhodnutím súdu prvej inštancie jej bolo odobraté základné právo na spravodlivý súdny proces, a to najmä poukázala na to, že bola porušená rovnosť v konaní, a to pre jednostranné protizákonné rozhodnutia, pričom uviedla, že sa to týka dedičského konania o neplatnosť závetu. Tvrdila, že napriek neplatnému závetu sudca v konaní z 29.5.2018 vydal rozsudok, ktorým vyhlásil neplatný závet za platný, čo následne potvrdil Krajský súd v Košiciach rozhodnutím sp. zn. z 12.8.2020. Tvrdila, že v zmysle neplatného závetu sudkyňa v tomto konaní prikázala nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve do výlučného vlastníctva závetnej dedičky D. B. – žalobkyne 2/, a to v rozpore s platnými zákonmi. Tvrdila, že zámerne je opomenutá rozloha nehnuteľnosti – predmetného bytu, do rozlohy

bytu 88 m2 nebola zarátaná rozloha veľkej pivnice pôvodne spoločného priestoru na kurivo o rozlohe 4,25 x 4,25 m, spolu 18,06 m2. Namietala, že aj keď znalec ohodnotil nehnuteľnosť na 99.100 eur, táto cena je nereálna, hlboko podhodnotená. Všeobecná hodnota nehnuteľnosti v súčasnej dobe po znížení cien nehnuteľností je 170.000 eur. Tvrdila, že súdneho znalca si zaplatil žalobca 1/ a preto je ohodnotenie nereálne, nakoľko žalobca 1/ nestíha splácať pôžičky a na krku má exekúcie na svojom dome v Brusníku. Uviedla, že nesúhlasí s vyporiadaním podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti poukážuc na list z 11.1.2024 po stranu 73, s tým že dodatok z 15.4.2024 zašle na krajský súd; uviedla že tam opisuje netransparentné dedičské konania na Okresnom súde Spišská Nová Ves, protizákonné exekúcie pozemkov, fiktívny predaj záhrady, pri ktorých malo dôjsť, resp. nastať bezdôvodné obohatenie jej súrodencov – žalobcov 1/ a 2/ na jej úkor – žalovanej. V liste z 12.2.2024, ktorý doručila súdu ku konaniu (tomuto konaniu) poukázala na netransparentné súdne konanie, na ktoré toto/tunajšie konanie nadväzuje; z toho dôvodu podľa žiadala odvolací súd, aby prejednal bezdôvodné obohatenie žalobcov v zmysle . Zároveň tvrdila, že pre trestný čin žalobcov dáva návrh, aby odvolací súd vydal rozhodnutie – rozsudok o dedičskej nespôsobilosti pre žalobcu 1/ a žalobkyňu 2/ pre úmyselný trestný čin, ktorého sa dopustili proti poručiteľovi – otcovi A. D. B., keď v jeho mene napísali závet v súčinnosti s notárkou JUDr. Máriou Barabášovou a pre trestný čin voči mame M. B., ktorú pre finančný profit 100.000 eur dali na návrh primára neurologického oddelenia na neregistrované pokusné lieky na vymyslenú diagnózu Alzheimerovu chorobu, z ktorého finančne profitoval uvedený primár. Taktiež sa dopustili trestného činu voči rodičom ešte za ich života, bez ich súhlasu sa dohodli s exekútormi, že svoju pozdĺžnosť vyrovnajú pozemkami v katastri obce Harichovce, ktorých vlastníkom bola mama M. B.. Až po smrti mamy, 13.8.2008 okresný súd v septembri 2008 na návrh na vykonanie exekúcie vydal poverenie na vykonanie exekúcie podľa návrhu v rozpore s exekučným poriadkom. Napriek ťarchám na pozemkoch v dedičskom konaní sa tieto pozemky v skreslenej výmere prejednávali ako pozemky reálne v dedičských konaniach s úradnými cenami, ktoré protizákonne určila notárka D. I. C., aby žalobkyňa 2/ nemusela vyplatiť dedičku – žalovanú vo všeobecnej hodnote v zmysle . Mala za to, že po prehodnotení jej sťažností na Ústavnom súde SR, ktorú sťažnosť podala, kde namieta porušenie jej základných práv na spravodlivý súdny proces, ústavný súd vydá rozhodnutie, ktorým vysloví, že jej právo na spravodlivý súdny proces boli právoplatným rozhodnutím porušené a rozhodnutie zruší. Až do rozhodnutia ústavného súdu žiadala pozastaviť platnosť rozsudku sp. zn. , ktorý nadväzuje na protiústavné rozhodnutia v dedičskom konaní – rozsudok a uznesenie notárky JUDr. Márie Barabášovej. Žiadala Krajský súd v Košiciach, aby postupoval v zmysle rozhodnutia a pokynov Ústavného súdu SR. Vzniknutú škodu žiadala zosobniť podľa Notárskeho poriadku. Rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. označila za hrubo rozporné s platnými zákonmi. Žiadala, aby jej súrodencom – žalobcom 1/ a 2/ Krajský súd v Košiciach rozsudkom vydal rozhodnutie o dedičskej nespôsobilosti podľa po poručiteľoch – rodičoch M. B. a A. D. B. pre trestný čin voči poručiteľom za ich života, následne popisujúc o aké protiprávne konania žalobcov 1/ a 2/ malo sa v minulosti jednať. Následne Okresný súd Spišská Nová Ves vydal poverenie na vykonanie exekúcie v hrubom rozpore s exekučným poriadkom, kde došlo k protizákonným exekúciám pozemkov, ktorých spoluvlastníčkou bola aj ona dedička – žalovaná. Na súdne konanie , dodatočné dedičské konanie po poručiteľke M. B., súdny komisár JUDr. Mária Barabášová napísala na tri roky mŕtveho otca zostatok na vkladnej knižke, polovicu a pozemky jej mamy rozdelila na tri roky mŕtveho manžela ako na neopomenuteľného dediča v hrubom rozpore so zákonom – . Takýto postup súdna komisárka zvolila vedome, úmyselne, zámerne, nakoľko sa v tom čase viedlo na okresnom súde súdne konanie o neplatnosť neplatného závetu. Súdna komisárka D. I. C. úradné ceny pozemkov nereálne hlboko podhodnotila oproti trhovým hodnotám. Uznesením sp. zn. odvolací súd potvrdil úradné ceny pozemkov a prevody na tri roky mŕtveho otca ako neopomenuteľného dediča. Poukázala na ďalšie netransparentné súdne konanie , po poručiteľovi A. D. B., keď súdna komisárka JUDr. Mária Barabášová 3-izbový byt ohodnotila nereálne na sumu 75.000 eur. Ďalej bola prejednaná garáž v Spišskej Novej Vsi s montážnou jamou, pozemky z kat. úz. N., ktoré napísala na tri roky mŕtveho otca ako neopomenuteľného dediča. Následne prejednala pozemky v kat. úz. E. O., opätovne ceny hlboko nereálne podhodnotené. Následne na strane 20 až po stranu 28 popisuje žalovaná nezákonné/protizákonné exekúcie. Následne rozsiahlo rozoberá súdne konanie, ktoré bolo vedené na okresnom súde pod sp. zn. o neplatnosť závetu, ktoré bolo právoplatne skončené.

Na strane 47 žalovaná pod bodom 19. uvádza, že pred súdnym konaním doniesla 73 - stranové vyjadrenie, kde poukázala podrobne na netransparentné súdne dedičské konania, poukázala na skutočnosť, že cena bytu je vyššia – cca 170.000 eur, poukázala na protiústavné exekúcie pozemkov v kat. úz. N. M. E. O., na neplatný závet, kde súdne konanie trvalo 7 rokov, na manipulácie so súdnymi spismi na Okresnom súde Spišská Nová Ves, na chobotnicu, ktorá siaha až na políciu – odbor kriminálnej polície Spišská Nová Ves a na Okresnú prokuratúru v Spišskej Novej Vsi. V tom čase, tvrdila, že bola tesne „po Covide“ neschopná súdneho pojednávania dňa 12.1.2024, telefonicky sa dohodla s asistentkou sudkyne, že jej stačí doniesť písomné vyjadrenie pred súdnym konaním 12.1.2024, čo aj urobila. Ďalej tvrdila, že 12.1.2024 jej bolo poštou zaslané predvolanie na pojednávanie vo veci na deň 19.2.2024. Aj keď toto súdne predvolanie prevzala s návratkou z pošty dňa 22.1.2024, následne 27.1.2024 v sobotu v obedňajších hodinách jej znovu doručili ten istý list s predvolaním, pričom už návratku mali na súde. Označila to za šikanu okresného súdu. Tvrdila, že pre vírusové onemocnenie v domácej liečbe dala len písomné stanovisko, v ktorom znovu poukázala na netransparentné súdne konania na okresnom súde, na ktoré nadväzuje vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva a z toho dôvodu žiadala súd o odročenie súdneho konania; aj z dôvodu podania sťažnosti na Ústavný súd SR. Napriek týmto skutočnostiam jej bol doručený rozsudok s dozadu napísaným dátumom 19.2.2024, doložka o autorizácii zo 7.3.2024 svedčí o dátume napísania rozsudku , Okresný súd Spišská Nová Ves dokument autorizoval 13.3.2024, následne bol zaslaný advokátovi žalobcov, čo svedčí o tom, že súdne konanie dňa 19.2.2024 sa nekonalo, lebo advokát je prítomný na súdnych pojednávaniach, kde sa po pojednávaní vydávajú zápisnice z pojednávania, resp. rozsudku. Zas ide o ďalší podvod okresného súdu. Na predvolaní na pojednávanie na deň 19.2.2024 bolo napísané - pojednávanie sa môže odročiť z dôležitých dôvodov. V liste z 12.2.2024 tvrdí, že poukázala na , ktorým je okresný súd viazaný, a je to dôvod na odročenie pojednávania, čo súd nerešpektoval. Uvádza, že súčasťou uznesenia súdu prvej inštancie z 25.10.2023 sp. zn. bolo vyjadrenie advokáta a zaslanie znaleckého posudku vyhotoveného znalcom Leošom Kopeckým. Tvrdí, že znalec vypracoval nepravdivý znalecký posudok, rozloha bytu nekoreluje so skutočnosťou, cena nehnuteľnosti je podhodnotená, určená podľa objednávateľa - žalobcu 1/, ktorý je znova v exekúcii pre nesplácanie finančných záväzkov voči banke. Uvádza, že od roku 2009 ešte za života otca A. D. B. platí 1/8 z dane mestu. Poukázala na záložné právo k bytu, ktoré má žalobca 1/ od roku 2007 pre záruku pre banky a taktiež E. N., dcéra žalobkyne 2/, od roku 2007, aj keď ani žalobca 1/, ani dcéra žalobkyne 2/ neboli výlučnými vlastníkmi bytu, a teda záložné právo je protizákonne, ona žalovaná ako spoluvlastník nebola informovaná ani neboli prejednané záložné práva v dedičskom konaní , . Na uvedené nehnuteľnosti bola uvalená ťarcha protizákonne. V čase evidovania ťarchy 6.6.2007, tvrdila, že jej rodičia nemali plnú spôsobilosť na právne úkony z dôvodu veľmi zlého zdravotného stavu, kedy boli čiastočne odkázaní na výpomoc od žalobkyne 2/ a žalobcu 1/, ktorí túto skutočnosť zneužili a dopustili sa trestného činu poškodzovania cudzích práv. Následne na stranách 52 - 55 popisuje, ako sa v polovici 60. rokov celá rodina presťahovali z Levočských Lúk do štátneho bytu C. XX G. E. F. G., v akom stave tento byt bol, aká bola skutočná rozloha nehnuteľnosti, aké úpravy sa v byte robili, aký bol charakter tohto bytu a napokon v odseku 24. označila vypracovaný znalecký posudok za nepravdivý, napísaný na objednávku žalobcu 1/. Tvrdila, že znalecká doložka znalcom A. L. B. nebola podpísaná tam, kde je súčasťou vyhlásenie znalca, že si je vedomý následkov vedome vypracovaného znaleckého posudku. Aby znalec nebol trestne stíhaný, tvrdila, že nepodpísal túto doložku, lebo si bol vedomý, že vypracovaný znalecký posudok je nepravdivý. Zatajil ťarchu na nehnuteľnosti pre banky - exekútorov, aj ďalšie okolnosti. Uvádza, že znalec A. L. B. už v roku 2019 zastupoval žalobcu 1/ pred veriteľmi - bankami, čoho dôkazom je aj list z Mestského úradu v Spišskej Novej Vsi z 21.3.2019 adresovaný uvedenému znalcovi, kde sa dotazuje na vek bytového domu Banícka 1487, tento list je súčasťou znaleckého posudku č. 151/2023 z 12.9.2023. V odseku 26. odvolania žalovaná uvádza, že sudkyňa útočí na jej osobu bez rukolapných dôkazov, že má psychické problémy. Argumentuje, že nie je pacientom psychiatrov ani psychológov a za takéto osočovanie od verejného činiteľa žiada písomné ospravedlnenie s tým, že tieto nepravdivé tvrdenia nebude ďalej rozširovať a žiadala peňažné odškodnenie vo výške 10.000 eur. Na druhej strane, tvrdí odvolateľka, že žalobkyňa 2/, ktorá za to nemôže, je psychiatrickým pacientom a aspoň jedenkrát ročne musí podstúpiť psychiatrické liečenie v Nemocnici AGEL Levoča na oddelení psychiatrie. Dôkaz o tom - lekárska správa z uvedeného oddelenia je súčasťou dedičských spisov po rodičoch na Okresnom súde Spišská Nová Ves. Poukázala na to, že v rozsudku súd ohľadne jej podania - listu z 12.1.2024, ktorý adresovaný súdu, uviedol, že jej tvrdenia sú irelevantné k prejednaniu spoluvlastníckych podielov. Toto tvrdenie sa nezakladá na skutočnostiach, kde poukazuje na netransparentné dedičské konania po jej

rodičoch s výsledkom protizákonných a protiústavných rozhodnutí. Uvádza, že preto zároveň podáva sťažnosť na Ústavný súd SR. Záverom uviedla, že odvolanie podáva proti rozhodnutiu súdu v celom rozsahu v zmysle . Konanie sa viedlo jednosmerne, dokonca sudkyňa jej vyčítala jej smelosť na poukázanie netransparentných súdnych konaní na Okresnom súde Spišská Nová Ves s prepojením na právnika JUDr. Milana Križalkoviča. Navrhla zrušiť bezpodielové spoluvlastníctvo svojich súrodencov - žalobcov 1/ a 2/, pre hrubé zneužitie systému na súdoch, prokuratúre, katastroch. Škoda, ktorú jej týmito podvodnými konaniami spôsobili presahuje jeden milión eur. Navrhla zrušiť bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcov 1/ a 2/ na sporné nehnuteľnosti - v trojizbovom byte na C. K. P. XX G. E. F. G. bez finančného vyrovnania. Navrhla, aby odvolací súd rozsudkom určil, že žalovaná je stopercentnou dedičkou nehnuteľnosti na ulici C. XX, E. F. G. bez vyplatenia súrodencov - žalobcov 1/ a 2/.

4. Žalobcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení na žalovanou podané odvolanie uviedli, že je rovnakého obsahu ako predchádzajúce podania žalovanej, obsahuje námietky, ktoré nie sú právne relevantné, resp. na ktoré nie je možné prihliadnuť. Týka sa to aj námietky neplatnosti závetu a údajných vytýkaných nedostatkov v dedičskom konaní. Toto bolo právoplatne skončené a nie je možné výsledok právoplatného rozhodnutia preskúmavať v tomto konaní. Pokiaľ sa týka námietky hodnoty predmetného bytu, odkázali žalobcovia na predložený znalecký posudok. Tvrdenia žalovanej o podhodnotení bytu označili za nepravdivé, ktoré žalovaná v základnom konaní ani neuplatnila, až v konaní odvolacom, po vyhlásení dokazovania za skončené. Predmetný byt nemá hodnotu 170.000 eur, ide o nereálnu hodnotu, čo sa dá overiť aj jednoduchým vyhľadávaním na portáloch realitných kancelárií. Podľa názoru žalobcov, je byt skôr, resp. jeho cena nadhodnotená, keďže ceny nehnuteľností v poslednom období klesajú. Poukázali na to, že žalovaná sa súdneho konania nezúčastňovala, robila obštrukcie, keď zásielky nepreberala a k svojim tvrdeniam neprodukovala žiadne dôkazy. Neopodstatnená, nepravdivá je aj jej námietka, že znalecká doložka neobsahuje podpis znalca, súdu bol predložený originál znaleckého posudku aj s podpísanou znaleckou doložkou. Namietli aj (ne)pravdivosť tvrdení žalovanej ohľadom profitovania a netransparentnosti, páchania trestných činov a podobne. Označili to zo strany žalovanej za klamstvo a očierňovanie. Žiadne z takto uvedených skutočností neboli ani predmetom súdneho alebo iného obdobného konania. Záverom uviedli, že odvolanie obsahuje množstvo argumentácie, ktorá nemá nič spoločné s prejednávanou vecou, preto necítia ani potrebu sa k takejto argumentácii vyjadrovať. Stačí uviesť, že tieto tvrdenia žalovanej sú nepravdivé a skreslené. Odvolanie označili za nedôvodné a navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť a uplatnili si voči žalovanej náhradu trov konania.

5. Žalovaná v odvolacej replike na vyjadrenie žalobcov 1/ a 2/ označila ich tvrdenia za nepravdivé, skreslené a neadekvátne právnika - ich právneho zástupcu. Trvala na svojom odvolaní, v ktorom poukázala na netransparentné dedičské súdne konania po svojich rodičoch a z toho dôvodu bezdôvodné obohatenie žalobcov 1/ a 2/ - jej súrodencov – a to na úkor práve jej - žalovanej, vrátane obohatenia sa exekútorov a iných osôb na protizákonných exekúciách pozemkov v katastrálnom území N. M. E. O.. Argumentovala, že o tom bol informovaný aj súd, ktorý v bode 27. rozsudku z 12.2.2024 sp. zn. povolil zriadiť vecné bremeno na nehnuteľnosť - predmetný byt pre tretie osoby z dôvodu plnenia si finančných záväzkov žalobcu 1/ a žalobkyne 2/ a jej dcéry E. N.. Súd ohodnotil trojizbový byt v trhovej cene 37.500 eur bez uvedenia rozlohy bytu a až následne na písomnú námietku žalovanej bola cena bytu navýšená na 75.000 eur a následne vyhotovený nepravdivý znalecký posudok na sumu 99.100 eur znalcom Ing. Leošom Kopeckým. Mala za to, že podala odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom poukázala na protiústavne vydané uznesenia a rozsudky, na základe ktorých pokračuje netransparentné dedičské konanie - vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva. Opakovane uviedla, že tak ako už avizovala v mesiaci jún

- júl 2024, podáva na Ústavný súd SR sťažnosť pre hrubé porušenie jej základných práv na Okresnom súde Spišská Nová Ves a bude žiadať o prehodnotenie vydaných rozhodnutí.

6. Žalobcovia v odvolacej duplike uviedli, že im nie je jasné, čo myslí žalovaná pod tým, že o vyrovnávacom podiele nie je ešte rozhodnuté. Bol jej doručený rozsudok, kde sa priznáva vyrovnávací podiel. Uviedli, že sa im nechce veriť, že by pre žalovanú bola situácia tak neprehľadná, že nerozumie obsahu rozsudku, proti ktorému podala odvolanie.

Žalobcovia namietli akékoľvek obohatenie sa na úkor akejkoľvek tretej osoby, a teda aj na úkor žalovanej. Uviedli, že výška súm, ktoré žalovaná uvádza ako bezdôvodné obohatenie sa každým jej podaním dvíha do ťažko pochopiteľných súm. Žalobcovia uviedli, že neevidujú žiadne exekučné konania proti ich osobám. Navyše ani nie je zrejmé, ako by sa to týkalo merita veci. Predložený znalecký posudok je riadnym súkromným znaleckým posudkom, ktorý stanovil trhovú cenu. Žalovaná nijako relevantne tento posudok nespochybnila a nepredložila žiadne tvrdenia o inej výške hodnoty predmetu vyporiadania, prípadne dôkaz o tom.

7. Žiadne ďalšie vyjadrenia sporových strán neboli dané.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) na základe odvolania podaného včas žalovanou ako oprávnenou osobou ( a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( – 358 ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a viazaný rozsahom odvolania ( ) a odvolacími dôvodmi vymedzenými odvolateľkou ( a ), preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť, rozsudok je vecne správny a ako taký ho preto potvrdil ( ).

9. Rozsudok bol verejne vyhlásený 24. júla 2025 o 10.10 hod. v pojednávacej miestnosti Krajského súdu v Košiciach č. dverí 210, o ktorej skutočnosti bol vopred vyvesený oznam na úradnej tabuli a zároveň zverejnený na webovej stránke tunajšieho súdu 18.7.2025.

10. Žalovaná/odvolateľka v odvolaní uviedla, že odvolanie podáva z dôvodov podľa /odu podľa , avšak uplatnené/podľa zákona označené odvolacie dôvody jednotlivo konkrétne každý z nich nevymedzila v čom v posudzovanej veci spočíva, resp. akým pochybením súdu malo dôjsť k naplneniu každého jedného z uplatnených odvolacích dôvodov.

11. Z obsahu podaného odvolania je zrejmé, že napáda tak vady konania ako i vady rozhodnutia a to tak vady právne ako i skutkové: tvrdí, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a to tým, že „bola porušená rovnosť v konaní v dôsledku jednostranných protizákonných rozhodnutí“ za aké/ktoré označila rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 12.8.2020 (v konaní o neplatnosť závetu), v ktorom súd „napriek neplatnému závetu, vyhlásil závet za platný“ a dedičské rozhodnutia , , , a , – išlo o dedičské rozhodnutia vo veci prejednania dedičstva, príp. dodatočné dedičské konanie po poručiteľoch – rodičoch/matke a otcovi strán tohto sporu.

12. Odvolateľka argumentovala, že „v zmysle neplatného závetu súd prikázal nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve do výlučného vlastníctva závetnej dedičky – žalobkyne 2/“, t.z. argumentuje neplatným závetom, pričom je nesporné a zrejmé, že ňou (na základe uloženej povinnosti uznesením súdu , zo 17.1.2014 v právnej veci prejednania dedičstva po poručiteľovi A. D. B. otcovi žalovanej) podaná žaloba o určenie neplatnosti závetu spísaného poručiteľom do notárskej zápisnice, bola zamietnutá a rozhodnutie súdu je právoplatné ( v spojení s ) . Právoplatnosť je vyznačená aj na uznesení Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. , , ktorým bolo rozhodnuté vo veci prejednania dedičstva po poručiteľovi A. D. B. .

13. Podľa , právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.

14. Zásadná nezmeniteľnosť súdneho rozhodnutia je vykladaná ako pravidlo, že právoplatný rozsudok zmenený byť nemôže, výnimka je prípustná len v súvislosti s uplatnením mimoriadneho opravného prostriedku. Je teda evidentné, že právoplatné súdne rozhodnutia, na ktoré v podanom odvolaní odvolateľka poukazuje a ktoré označuje za netransparentné (6D/143/2013,5Dnot/2082013), resp. v prípade rozsudku v spojení s , závery z neho vyplývajúce opomína vziať do úvahy a argumentuje neplatnosťou závetu, napriek právoplatnému zamietnutiu žaloby, sú záväzné tak

pre strany sporu, ale aj pre súd. Námietky odvolateľky sú právne irelevantné tak vo vzťahu k predmetným právoplatným (odvolateľkou spochybňovaným) rozhodnutiam ako i vo vzťahu k odvolaním napadnutému rozhodnutiu súdu prvej inštancie rozsudku sp. zn. . Je vylúčené, aby odvolací súd rozhodujúci o odvolaní žalovanej/odvolateľky sa nimi meritórne zaoberal.

15. Takisto nie je daný akýkoľvek zákonný podklad, aby sa odvolací súd v zmysle návrhov odvolateľky/ žalovanej uvedených v podanom odvolaní, jej, s vecou nesúvisiacimi návrhmi zaoberal a „vydal rozhodnutie - rozsudok o dedičskej nespôsobilosti pre žalobcu 1/ a žalobkyňu 2/ pre úmyselný trestný čin, ktorého sa dopustili proti poručiteľovi A. D. B.“. Bez zákonného opodstatnenia je i návrh odvolateľky žiadajúcej „až do rozhodnutia ústavného súdu pozastaviť platnosť rozsudku sp. zn. , ktorý nadväzuje na protiústavné rozhodnutia v dedičskom konaní – rozsudok a uznesenie notárky JUDr. Márie Barabášovej“.

16. Predmetnými námietkami smerujúcimi proti právoplatným súdnym rozhodnutiam vydaným v iných samostatne vedených právnych sporoch nemohlo dôjsť ani k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa , ktorý odvolateľka označila na odôvodnenie odvolania. K naplneniu odvolacieho dôvodu podľa , môže dôjsť len za predpokladu vady uvedenej v odseku 1 predmetného , ktorú má právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. V žiadnom prípade nemôže ísť o uznesenie vydané v inej samostatne vedenej veci.

17. Ani pokiaľ odvolateľka dôvodila danosť odvolacieho dôvodu v zmysle / existenciou „jednostranných protizákonných rozhodnutí“ ( v spojení s ), ktorými mala byť porušenú rovnosť v konaní a v dôsledku toho, resp. týchto rozhodnutí jej mal súd nesprávnym procesným postupom znemožniť uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací dôvod podľa / , namietaným naplnený nebol.

18. Právne irelevantné sú i ďalšie námietky odvolateľky, v ktorých uvádza, že „pred súdnym konaním (správne „pojednávaním“ – pozn. odvolacieho súdu) doniesla 73-stranové vyjadrenie kde poukázala podrobne na netransparentné súdne dedičské konania, že cena bytu je vyššia – cca 170.000 eur, na protiústavné exekúcie pozemkov, na neplatný závet“, na to, že v tom čase nebola schopná súdneho pojednávania dňa 12.1.2024, že sa telefonicky dohodla s asistentkou sudkyne, že stačí doniesť písomné vyjadrenie pred súdnym pojednávaním 12.1.2024, čo aj odvolateľka urobila; odvolací súd uvádza, že žalovaná predmetným podaním o odročenie pojednávania nežiadala, žiadne zdravotné problémy, ktoré by jej boli bránili v účasti na pojednávaní, nepreukázala a súd na predmetnom pojednávaní dokazovanie ani neukončil, odročil pojednávanie aj za účelom oboznámenia sa s podaním žalovanej a na odročený termín pojednávania na deň 19.2.2024 žalovanú riadne predvolal. To že jej súd doručoval predvolanie na odročené pojednávanie dvakrát (poštou a aj cestou polície), voči čomu sa odvolateľka v odvolaní ohradila a čo označila za šikanu, nepredstavuje žiadne porušenie procesných práv žalovanej. Žalovaná pred termínom odročeného pojednávania doručila súdu ďalšie podanie, ktorým žiadala o odročenie pojednávania z dôvodu, že podala sťažnosť na Ústavný súd SR týkajúcu sa netransparentných dedičských konaní; v odvolaní namieta, že napriek tomu jej bol doručený rozsudok z 19.2.2024, ktorý podľa jej názoru, „bol s dozadu napísaným dátumom“, súčasne tvrdila, že sa pojednávanie 19.2.2024 neuskutočnilo ale zároveň protichodne namietala, že súd jej návrh na odročenie pojednávania nerešpektoval. Odvolací súd v stručnosti uvádza, že žalovaná tvrdený dôvod na odročenie pojednávania nepreukázala; súd pojednávanie uskutočnil v neprítomnosti žalovanej, ktorá sa ho na základe vlastného rozhodnutia nezúčastnila, a na pojednávaní vyhlásil rozsudok. Odvolateľkou napádaný procesný postup súdu prvej inštancie je, resp. bol plne súladný s úpravou civilného procesu v a nedošlo ním k porušeniu nijakého z procesných práv žalovanej a teda ani k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa / .

19. Pokiaľ odvolateľka uplatnila odvolací dôvod podľa / , „rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd“, neuviedla nič konkrétne, ako malo k jeho naplneniu dôjsť. Odvolateľka nič konkrétne netvrdila ani v súvislosti s uplatnením odvolacieho dôvodu podľa / , „konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,“. Iba citácia odvolacích dôvodov podľa /a konkrétneho pochybenia (vady, skutočnosti) odôvodňujúcej naplnenie označeného odvolacieho dôvodu zo strany

odvolateľa vo vzťahu k napadnutému rozsudku nie je naplnením a v konečnom dôsledku popiera zákonom definovaný charakter sporového konania. S ohľadom na uvedené odvolací súd nezistil existenciu odvolacích dôvodov v zmysle /, ktoré by mali vplyv na správnosť záverov súdu prvej inštancie.

20. Odvolateľka neuviedla žiadne konkrétnosti ani v spojitosti s uplatnením odvolacích dôvodov podľa / inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam“ a „rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci“.

21. Za jedinú, s odvolacím dôvodom podľa / súvisiacu námietku, je možné považovať námietku žalovanej/odvolateľky ohľadne nesprávne určenej hodnoty nehnuteľnosti, ktorej sa podielové spoluvlastníctvo strán sporu, jeho zrušenia a vyporiadanie v tomto konaní, týkalo. Tvrdila, že zámerne bola opomenutá rozloha nehnuteľnosti, - predmetného bytu, že cena nehnuteľnosti 99.100 eur určená znalcom je nereálna, podhodnotená, že všeobecná cena nehnuteľnosti je podľa nej 170.000 eur, namietala nepravdivosť znaleckého posudku vyhotoveného znalcom Ing. Leošom Kopeckým.

22. Žalobcovia 1/ a 2/ v konaní predložili znalecký posudok č. 151/2023 z 12.9.2023 vyhotovený znalcom Ing. Leošom Kopeckým, ktorý určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností 3-izbového bytu č. XX na X. posch. Bytového domu súp. č. XXXX, postaveného na pozemku parc. č. 2746 2747 na ul. C. XX G. E. F. G. (vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku) zapísaného na LV č. XXXX pre kat. úz. E. F. G., pre účely vyporiadania majetku, ku dňu 17.8.2023 sumou 99.100 eur, z ktorej súd prvej inštancie aj vychádzal (pozri odsek 23. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie). Žalovaná spochybňovala všeobecnú hodnotu nehnuteľností, mala zato, že táto suma je podhodnotená, ale toto svoje skutkové tvrdenie nepodporila ani jedným dôkazom a preto v súlade s skutkové tvrdenia žalobcov účinne nepoprela, a teda neuniesla svoje dôkazné bremeno. Strana ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie prípadné nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov, tak ako je tomu i v danom prípade, keďže obrana žalovanej v rámci konania na súde prvej inštancie (ale i v odvolacom konaní) zostala iba v rovine nepodložených tvrdení a preto jej námietky, že súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodnutí z nesprávne stanovenej hodnoty predmetného bytu nie sú dôvodné. K naplneniu odvolacieho dôvodu podľa / nedošlo.

23. Odvolací súd poukážuc na všetko vyššieuvedené konštatuje, že nezistil v odvolacom konaní danosť žiadneho z odvolateľkou uplatnených odvolacích dôvodov (/ súčasne ani z obsahu rozsiahlo podaného odvolania nevyabstrahoval danosť ktoréhokoľvek odvolacieho dôvodu podľa .

24. Ustanovenie umožňuje odvolaciemu súdu v prípade, ak sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedziť sa v zdôvodnení rozhodnutia o odvolaní len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd preto konštatujúc správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa:

25. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil a neboli zistené žiadne porušenia procesných práv ani iná vada konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa . Z náležite zisteného skutkového stavu, posúdiac tento podľa správnej právnej normy , súd vyvodil správne a zákonu zodpovedajúce závery o právach a povinnostiach žalobcov 1/ a 2/ a žalovanej ako podielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti, a na základe splnenia zákonných podmienok pre zrušenie a vyporiadanie ich podielového spoluvlastníctva toto zrušil a vyporiadal spôsobom uvedeným vo výrokovej časti rozsudku.

26. Podľa ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

27. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2, ktorý výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Preto ani súhlas všetkých strán sporu s navrhovaným vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, použije súd ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu. V konaní o návrhu spoluvlastníka na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súd pri úvahe, komu zo spoluvlastníkov prikáže vec za primeranú náhradu, neberie zreteľ samostatne len na niektoré z hľadísk výslovne uvedených v (veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci, násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom) ale ani nezohľadňuje spoločne len tieto zákonom výslovne označené hľadiská, ale vždy komplexne celý súbor všetkých relevantných skutočností, ktorý nie je vyčerpaný hľadiskami priamo vymenovanými v tomto ustanovení zákona.

28. V preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám ustanoveným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle ; súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol zistený skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval , ktorý aplikoval na spor a z ktorých vyvodil správne právne závery o dôvodnosti žaloby na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyne 2/ za primeranú náhradu žalobcovi 1/ a žalovanej ako ustupujúcim podielovým spoluvlastníkom, pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva dôsledne vychádzal zo zásad uvedených v predchádzajúcich odsekoch a prijaté právne závery primerane vysvetlil, resp. zdôvodnil. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Na dôvody súdu prvej inštancie poukazuje aj odvolací súd, s tým, že s nimi s poukazom na stotožňuje.

29. Len pre úplnosť odvolací súd napokon dodáva, že nedôvodné je tvrdenie žalovanej „obviňujúcej“ sudkyňu, že bez rukolapných dôkazov útočí na žalovanú, že má psychické problémy, súčasne žiadajúc písomné ospravedlnenie, ďalšie nerozširovanie nepravdivých tvrdení a peňažné odškodnenie 10.000 eur. Súd žiaden taký záver, aký napadla žalovaná v odvolaní, v odôvodnení rozsudku neuviedol. V odseku 30. formuloval svoj názor a záver o tom, že postoj žalovanej v konaní je prejavom jej vnútorných krívd z minulosti vo vzťahu k dedičstvu po nebohých rodičoch a predovšetkým v súvislosti so závetom poručiteľa A. D. B.. Pravdou v súvislosti s výčitkou odvolateľky je len to, že v odseku 12.

odôvodnenia rozsudku súd reprodukoval výpoveď žalobcu 1/, ktorý vypovedal, že bol nútený spolu so sestrou D. podať žalobu, z dôvodu, že ich sestra I. I. má psychické problémy... Nejde však o záver ani o názor súdu.

30. Zo všetkých vyššieuvedených dôvodov, ako aj dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny včítane výroku o trovách konania, podľa dil.

31. Podľa v spojení s rozhodol odvolací súd o trovách odvolacieho konania a priznal v odvolacom konaní úspešným žalobcom 1/ a 2/ proti žalovanej, ktorá v odvolacom konaní úspech nemala, náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov: 3 hlasy za ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.