Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/164/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu: T.. Ľ. T., bytom v E., A. XXXX/XX proti žalovanému: P. M., nar. XX.X.XXXX, bytom v J. G. Z., Č. J. C., C. XX/XX, o zaplatenie 150,00 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trebišov, č.k. -90 zo dňa 25. októbra 2018

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Trebišov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení: I. Súd žalobu zamieta. II. Žalovanému priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobcovi.

2. Predmetom konania je žaloba žalobcu doručená súdu dňa 25.07.2016, ktorou sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 150,00 eur spolu s príslušenstvom ako aj náhradu trov konania.

3. Podanie žaloby žalobca odôvodňoval tým, že žalovaný dňa 09.03.2016 prišiel do jeho LPG servisu so starším vozidlom Y. O. E. XXXDB s tým, že vozidlo mu nejde na plyn. Po obhliadke žalobca zistil, že auto nebolo niekoľko rokov servisované, bolo odkúpené z druhej ruky a splynovač bol v takom stave, že pri domontovaní sa skrutky vytrhli, pretože boli zahrdzavené. Preto navrhli žalovanému, že bude potrebné vymeniť celý reduktor, pretože oprava takto zničeného nebude rentabilná, s čím žalovaný súhlasil, ale chcel niečo lacnejšie, použité, pretože na nový materiál v hodnote 150,00 eur, nemal finančné prostriedky. Bol mu namontovaný reduktor z demontáži havarovaného vozidla a dohodli sa so žalovaným na splátkach po 50,00 eur. Starý reduktor si žalovaný zobral so sebou. Po týždni sa žalovaný opäť dostavil s tým, že auto ide dobre, ale na križovatkách mu zdochýna. Systém, ktorý mal žalovaný namontovaný vo vozidle sa už najmenej 3-4 roky nemontuje. Na túto skutočnosť žalovaného upozornili. Po ďalšom mesiaci žalovaný opäť prišiel a začal vyjednávať, že už našiel firmu, čo mu to nastaví, ale chce nový splynovač s tým, že ten čo momentálne používa vráti a za nový doplatí rozdiel. Žalobca súhlasil a dodali žalovanému nový splyňovač v hodnote 150,00 eur. Predmetnú čiastku žalovaný do podania žaloby neuhradil. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, keďže žalobu podala osoba, ktorá nebola oprávnená konať za spoločnosť, nakoľko od 29.6.2016 žalobca nie je konateľom firmy.

4. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia s odkazom na ust. a (ďalej len „“), keďže žalobca nepredložil žiaden dôkaz o aktívnej legitimácii v spore, čím nevyvrátil procesnú obranu žalovaného, súd prvej inštancie z dôvodu nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu, vec meritórne nepreskúmaval a žalobu žalobcu zamietol s tým, že o nároku

na náhradu trov konania rozhodol v zmysle , vychádzajúc z plného úspechu žalovaného v tomto konaní.

5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalobca. Navrhoval rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že v spore nemá aktívnu vecnú legitimáciu a to z dôvodu, že nikdy netvrdil, že súčiastku, ktorú predal žalovanému v máji 2016 ju predával ako spoločník, alebo konateľ spoločnosti, keďže súčiastka, ktorá bola predmetom kúpi zo strany žalovaného, bola v jeho výlučnom vlastníctve ako občana a nie obchodnej spoločnosti T. - T.. Ľ. T., s.r.o., ktorá ju ani nikdy neviedla vo svojom účtovníctve, a nakoľko mal vedomosť o tom, že žalovaný má vadnú súčiastku ako súkromná osoba mu ju poskytol, o čom sa s ním dohodol s tým, že nešlo o novú súčiastku a preto aj predžalobnú upomienku nepísal v mene obchodnej spoločnosti, ale vo svojom vlastnom mene s tým, že odpoveď žalovaného bola v tom znení, že uznáva ním tvrdené skutočnosti a navrhuje mu súčiastku - reduktor vrátiť.

6. Preto mal za to, že súd nesprávne vyhodnotil jeho aktívnu vecnú legitimáciu v spore. Apeloval na to, že žalovaný nespochybňuje skutočnosť, že od neho prevzal súčiastku „reduktor“, vykonanie manipulácie namontovania nepopiera, pričom ostatné skutočnosti sú len účelové v úmysle zbaviť sa povinnosti zaplatiť mu za tento reduktor, a preto je ním uplatnený nárok dôvodný.

7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že auto dal opraviť servisu, nie fyzickej osobe, manipulácia bola neodborná, došlo k poškodeniu auta, a keďže auto bolo neodborne opravené dal si ho opraviť v inom servise ešte raz, takže platil dvakrát, keďže mu namontovali starý reduktor, za ktorý zaplatil, čím mu vznikli bezdôvodné náklady s tým, že žalobca svoju firmu previedol na inú osobu.

8. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že z konania nevyplýva, aby žalovaný platil za manipuláciu spoločnosti T. - T.. Ľ. T., A..P..U.. a preto trval na podanom odvolaní, ako aj uvádzaných skutočnostiach, pričom skutočnosti uvádzané žalovaným v jeho vyjadrení nijako nevyvracajú ním tvrdené skutočnosti v podanom odvolaní.

9. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu v celom rozsahu súhlasil s rozhodnutím súdu.

10. Žalobca vo vyjadrení k tomuto vyjadreniu žalovaného uviedol, že medzi stranami sporu nedošlo k podpísaniu protokolu o prevzatí vozidla za opravy a nevznikol medzi nimi žiadny obchodno-právny vzťah, nakoľko on, ako súkromná osoba sa nad žalovaným zľutoval a namontoval mu použitý reduktor z havarovaného vozidla, za ktorý žiada aj vrátiť peniaze s tým, že predložil emailovú komunikáciu medzi stranami sporu ako aj preberací protokol.

11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( účinného od 1.7.2016, ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalobcu ako včas podané a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a , v znení uplatnených odvolacích dôvodov podľa , a s tým, že zistil dôvodnosť odvolania žalobcu.

12. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody v zmysle , a , čo vyplýva z jeho obsahu, keďže poukazoval na to, že súd nedôvodne jeho žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, ktorá je v spore daná, nakoľko žalobu podával ako fyzická osoba, ktorá poskytla žalovanému vec na opravu motorového vozidla žalovaného a nie ako obchodná spoločnosť T. - T.. Ľ. T., A..P..U.., ktorá ju nikdy ani neviedla vo svojom účtovníctve a ani nevlastnila, nakoľko išlo už o použitú súčiastku, ktorou disponoval, s poukazom aj na nedostatok finančných prostriedkov zo strany žalovaného, pričom svojim konaním sa snažil len žalovanému pomôcť.

13. Preto je napadnuté rozhodnutie v smere aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore nepreskúmateľné a to so zreteľom na nedostatočné vyhodnotenie skutkového stavu veci, ako aj právne posúdenie veci s tým, že vecná legitimácia strán sporu a jej preskúmanie, je povinnosťou súdu v každom štádiu konania „ex offo“.

14. Odvolací dôvod podľa ust. t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je vymedzený inou procesnou vadou konania danou

aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozsudku, čo konštatoval aj Najvyšší súd SR v Stanovisku občianskoprávneho kolégia zo dňa 03.12.2015 uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov Slovenskej republiky 1/2016.

15. Odvolací dôvod podľa sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom, spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého súd zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.

16. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s (dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z - . Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a pod. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá , lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad.

17. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

18. Odvolací súd, čo sa týka dôvodnosti uplatnenej odvolacej námietky zo strany žalobcu ako prvé poukazuje na nedôsledné rešpektovanie povinnosti súdu so zreteľom na vykonané dokazovanie a jeho vyhodnotenie v zmysle a nasl. , v kontexte posúdenia veci so zreteľom na vecnú legitimáciu strán sporu v kontexte učinených prostriedkov procesného útoku, ako aj procesnej obrany, nakoľko z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jednoznačne nevyplýva dôvodnosť zamietnutia žaloby, z dôvodu učinených prostriedkov procesného útoku so zreteľom na aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, s čím sa treba v konaní jednoznačne vysporiadať , nakoľko až v prípade neunesenia dôkazného bremena v smere namietaných skutočností, môže súd žalobu žalobcu ako fyzickej osoby zamietnuť, ak sa v konaní nepreukáže, že ako fyzická osoba, nie ako spoločnosť žalobcu , žalovanému poskytol neoriginálny náhradný diel do motorového vozidla, ktorý mu mala následne spoločnosť žalobcu opraviť a to na základe ich dohody.

19. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iná strana sporu, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Citované zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle (ďalej aj „“) vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie súdu musí obsahovať dôvody, na základe ktorých je založené. Odvolací súd považuje za určujúce pre nachádzanie práva, že vždy je potrebné vychádzať

z individuálnych rozmerov každého jednotlivého prípadu, ktoré sú založené na zistených skutkových okolnostiach. Súd prvej inštancie sa však podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci so všetkými špecifikami charakterizujúcimi daný spor nevysporiadal. Z princípu práva na spravodlivý proces vyplýva povinnosť súdu umožniť stranám sporu účinné uplatňovanie námietok a argumentov, ako i povinnosť súdu sa s týmito námietkami a argumentmi, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie presvedčivo v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať (, , , , ) tak, aby odôvodnenie rozsudku malo náležitosti vyžadované ustanovením .

20. Z obsahu spisu a z odôvodnenia napadnutého rozsudku je nutné vyvodiť, že v posudzovanom prípade sa súd prvej inštancie dôsledne neriadil uvedenými pravidlami.

21. Podľa strany sporu sú povinné označiť skutkové stvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

22. Podľa prostriedkami procesného úkonu a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

23. Podľa strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

24. Podľa súd vykonáva dôkazy na pojednávaní.

25. Podľa dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.

26. Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné pre rozhodnutie vo veci. Strany sporu majú okrem povinnosti tvrdenia aj dôkaznú povinnosť, preto sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd posudzuje a je oprávnený rozhodnúť, ktoré z označených dôkazov vykoná, príp. či sa javí nevyhnutné pre zistenie skutkového stavu a rozhodnutie vo veci dokazovanie doplniť. Rozhoduje vo veci na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré medzi stranami sporu neboli sporné, pričom starostlivo prihliada na tvrdenia strán sporu a na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Z ústavnej požiadavky riadneho a spravodlivého procesu automaticky nevyplýva povinnosť súdu vykonať všetky dôkazy, ktoré účastník navrhol, avšak súd vždy musí o uplatnených návrhoch (včítane návrhov dôkazných) rozhodnúť, ale tiež (ak týmto návrhom nevyhovie), musí vo svojom rozhodnutí uviesť, z akých dôvodov - spravidla vo vzťahu k hmotnoprávnym predpisom, ktoré aplikoval a právnym záverom, ku ktorým dospel na základe zisteného skutkového stavu veci, navrhnuté dôkazy nevykonal a nepovažoval ich za potrebné pre zistenie skutkového stavu. Nevykonanie dôkazov navrhnutých stranou sporu, príp. aj iných potrebných dôkazov, ktoré sú spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť, môže mať za následok neúplnosť skutkových zistení vedúcu k vydaniu nesprávneho rozhodnutia, a súčasne môže znamenať porušenie práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

27. Jednou zo všeobecných záruk spravodlivého prejednania veci pred súdom v zmysle SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je zásada „rovnosti zbraní“, ktorá zabezpečuje, aby v súdnom konaní mali jeho účastníci rovnaké postavenie. Tento princíp spočívajúci v rovnakom postavení strán sporu sa prejavuje v procesnoprávnom postavení, v spôsobe a rozsahu dokazovania a v iných oblastiach spojených so súdnym uplatňovaním práva. Zachovanie „rovnosti zbraní“ z pohľadu spôsobu a rozsahu vykonávaného dokazovania sa týka aj oprávnenia strán konania navrhovať dôkazy. Možnosť navrhovania dôkazov je spojená s princípom dôkazného bremena, ktorého úspešnosť v súdnom spore sa viaže na schopnosť strany sporu predložiť adekvátne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Výber dôkazných prostriedkov je na vôli strán sporu, no o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonané a ktoré nie, rozhoduje súd podľa svojej voľnej úvahy. Obsahom záruky na spravodlivý súdny proces z pohľadu oprávnenia navrhovať dôkazy je limitovanie tejto voľnej úvahy súdu požiadavkou, aby nevykonanie navrhnutých dôkazov alebo vykonanie iných dôkazov nepostavilo strany sporu do jasne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s jeho odporcom v

súdnom spore (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo Z. Y. c. Holandsko z r. 1986). V súvislosti s rozhodnutím súdu, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná a ktoré nie, to teda znamená, že strana sporu nesmie byť týmto rozhodnutím znevýhodnená oproti druhej strane. Aj podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky nevykonanie stranou sporu navrhnutého dôkazu môže byť porušením základného práva na spravodlivé súdne konanie dokonca aj bez priamej spojitosti s porušením zásady „rovnosti zbraní“. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. z 26. 1. 2010 vyslovil názor, že nevykonanie navrhovaného dôkazu, ak tento mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, je porušením práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle , ako aj v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

28. Spravodlivé súdne konanie v sebe implikuje právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého strany musia dostať príležitosť predložiť nielen všetky dôkazy potrebné na to, aby ich postoj v konaní mohol viesť k úspechu, ale aj príležitosť zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu, ale majú tiež právo na primeranú reakciu konajúceho súdu vo vzťahu k ich podaniam a návrhom. Ak strana urobí podanie, adresované súdu a jeho prostredníctvom aj protistrane, môže dôvodne očakávať, že súd sa ním bude zaoberať a jeho existenciu nemožno odignorovať.

29. Podľa skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

30. Podľa ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

31. Odvolací súd uvádza, že skôr, ako súd v sporovom konaní pristúpi k vykonávaniu dôkazov, identifikuje, ktoré skutkové tvrdenia strán sú sporné a ktoré sú nesporné. Táto klasifikácia má pre ďalší procesný postup súdu zásadný význam. Ak sú skutkové tvrdenia strán sporné, je povinnosťou súdu vyhodnotiť ich pravdivosť na základe vykonaných dôkazov. V sporovom konaní však súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných skutkových zistení strán. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza v meritórnom rozhodnutí. To neplatí iba výnimočne, ak existuje dôvodná pochybnosť o pravdivosti nesporných skutkových tvrdení (§ 186 ods. 2).

32. Zákon používa pojmy „nesporné tvrdenia“ (§ 151) a „zhodné tvrdenia“ (§ 186 ods. 2). Oba pojmy sú významovo totožné. Identifikácia, či je skutkové tvrdenie strany sporné alebo nesporné, sa vykoná podľa toho, či bolo tvrdenie účinne popreté protistranou. Iba účinne popreté skutkové tvrdenie sa považuje za sporné. Nespornosť skutkového tvrdenia je daná buď „ de facto“, alebo „de iure“. „De facto“ je skutkové tvrdenie nesporné, ak protistrana vyhlási, že je pravdivé, alebo ak protistrana uvedie rovnaké skutkové tvrdenie. „De iure“ je skutkové tvrdenie nesporné, ak sa aplikuje právna domnienka uvedená v § 151 ods. 1. Podľa tejto domnienky platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec (ak sa k tvrdenej skutočnosti nevyjadrila), alebo, ak ho síce poprela, avšak neúčinne s tým, že aj pri preskúmavaní aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie v spore súd vychádza z doposiaľ učinených prostriedkov procesného útoku so zreteľom na učinené prostriedky procesnej obrany, ktoré rovnako vyhodnocuje v zmysle a nasl. , so zreteľom na vyhodnotenie skutkového stavu veci v znení jej právneho posúdenia, čo sa týka oprávnenej vecnej legitimácie strán sporu a to tak, aby rozhodnutie spĺňalo všetky predpoklady ust. .

33. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam odvolací súd v zmysle v spojení s , a zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom je úlohou súdu prvej inštancie opätovne dôsledne preskúmať vecnú legitimáciu strán sporu v intenciách záverov prijatých odvolacím súdom a ak dospeje k záveru, že vecná legitimácia strán sporu je v spore daná, následne so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania v znení učinených prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany dôkazy vyhodnotiť a vec správne právne posúdiť. V prípade, že dospeje k názoru, že vo veci nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu ako fyzickej osoby, keďže v tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno, až vtedy môže žalobu žalobcu zamietnuť.

34. V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách tohto odvolacieho konania (, ).

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).