Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/44/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Kováčovej a sudkýň JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD., v trestnej veci obžalovaného V. X., pre zločin znásilnenia podľa , písmeno b/ s poukazom na písmeno c/ v štádiu pokusu podľa a iné, o odvolaní obžalovaného V. X., proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 23. 4. 2020 sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 12. 8. 2020 takto

rozhodol:

Podľa písmeno d/ z r u š u j e sa napadnutý rozsudok súdu I. stupňa v celom rozsahu.

Podľa sa

obžalovaný V. X., narodený XX.X.XXXX v V. O., trvale bytom Y., E. XXX/XX, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Nitra od 18.5.2019 u z n á v a v i n n ý m , ž e:

dňa 17.5.2019 v čase okolo 14.30 hod. v kuchyni rodinného domu v obci Y., Ul. E. XX pristúpil ku svojej manželke - poškodenej V. X., narodenej XX.X.XXXX, trvale bytom Y., Ul. E. XXX/XX, prechodne bytom V. O., P. námestie XX, ktorá stála pri kuchynskej linke chrbtom k páchateľovi, zozadu ju objal a dal jej ruky cez ramená a povedal jej, že sa s ním musí vyspať, lebo sú stále manželia a on nemá teraz peniaze na šľapky, s čím ona nesúhlasila, čo mu aj opakovane povedala, následne si poškodenú otočil oproti sebe a násilím, proti jej vôli jej stiahol rifle, ako aj nohavičky, preniesol ju na tam umiestnenú sedačku, kde ju položil a povedal jej, že jej vrazí do oka skrutkovač a že ju zabije, ak sa s ním nevyspí, pričom poškodená ho stále odsacovala, plakala a prosila, aby ju nechal, následne sa jej páchateľ snažil roztiahnuť nohy, ktoré si ona z obavy o násilné vniknutie prekrížila, páchateľ ju udrel do líca, povedal jej, že neodíde živá, pokiaľ sa s ním nevyspí, zobral do ruky detskú plastovú vodnú pištoľ, ktorú zlomil o operadlo sedačky a keď bola zlomená, povedal jej, že ak sa s ním nevyspí, tak jej ju “tam“ strčí, následne mu povedala, že o 15.00 hod. má prísť kamarátka, ktorú má strihať, na čo jej páchateľ povedal, že ho to nezaujíma, vo svojom konaní pokračoval tým spôsobom, aby zobrala žiadosť o rozvod späť, aby sa k nemu vrátila a ak sa k nemu nevráti s deťmi, tak z domu neodíde živá, čo mu aj z obavy o svoj život a zdravie prisľúbila pod vplyvom aj jeho predchádzajúceho konania a na jej plač a naliehanie ju napokon pustil zo zovretia, pričom k znásilneniu poškodenej napokon nedošlo a tejto sa podarilo utiecť, pričom páchateľ svojím konaním spôsobil poškodenej V. X., narodenej XX.X.XXXX, trvale bytom Y., Ul. E. XXX/XX, prechodne bytom V. O., P. námestie XX podľa správy ošetrujúceho lekára FNsP Nové Zámky zo dňa 17.5.2019 opuch, paplačné bolesti v oblasti distálneho predlaktia s obmedzenou hybnosťou a citlivosťou,

t e d a :

dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu v úmysle násilím a hrozbou bezprostredného násilia donútiť ženu k súloži a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo,

t ý m s p á c h a l :

zločin znásilnenia podľa , písmeno b/ s poukazom na ustanovenie písmeno c/ , v štádiu pokusu podľa .

Z a t o sa m u u k l a d á :

Podľa , nezistiac poľahčujúce okolnosti uvedené v , nezistiac priťažujúce okolnosti uvedené v , postupom podľa , trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa písmeno a/ sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „súd I. stupňa“) bol obžalovaný V. X. (ďalej aj ako „obžalovaný“) uznaným vinným zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. v súbehu so zločinom vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že: dňa 17.5.2019 v čase okolo 14.30 hod. v kuchyni rodinného domu v obci Y., Ul. E. XX pristúpil ku svojej manželke - poškodenej V. X., narodenej XX.X.XXXX, trvale bytom Y., Ul. E. XXX/XX, prechodne bytom V. O., P. námestie XX, ktorá stála pri kuchynskej linke chrbtom k páchateľovi, zozadu ju objal a dal jej ruky cez ramená a povedal jej, že sa s ním musí vyspať, lebo sú stále manželia a on nemá teraz peniaze na šľapky, s čím ona nesúhlasila, čo mu aj opakovane povedala, následne si poškodenú otočil oproti sebe a násilím, proti jej vôli jej stiahol rifle, ako aj nohavičky, preniesol ju na tam umiestnenú sedačku, kde ju položil a povedal jej, že jej vrazí do oka skrutkovač a že ju zabije, ak sa s ním nevyspí, pričom poškodená ho stále odsacovala, plakala a prosila, aby ju nechal, následne sa jej páchateľ snažil roztiahnuť nohy, ktoré si ona z obavy o násilné vniknutie prekrížila, páchateľ ju udrel do líca, povedal jej, že neodíde živá, pokiaľ sa s ním nevyspí, zobral do ruky detskú plastovú vodnú pištoľ, ktorú zlomil o operadlo sedačky a keď bola zlomená, povedal jej, že ak sa s ním nevyspí, tak jej ju “tam“ strčí, následne mu povedala, že o XX.XX hod. má prísť kamarátka, ktorú má strihať, na čo jej páchateľ povedal, že ho to nezaujíma, vo svojom konaní pokračoval tým spôsobom, aby zobrala žiadosť o rozvod späť, aby sa k nemu vrátila a ak sa k nemu nevráti s deťmi, tak z domu neodíde živá, čo mu aj z obavy o svoj život a zdravie prisľúbila pod vplyvom aj jeho predchádzajúceho konania a na jej plač a naliehanie ju napokon pustil zo zovretia, pričom k znásilneniu poškodenej napokon nedošlo a tejto sa podarilo utiecť, pričom páchateľ svojím konaním spôsobil poškodenej V. X., narodenej XX.X.XXXX, trvale bytom Y., Ul. E. XXX/XX, prechodne bytom V. O., P. námestie XX podľa správy ošetrujúceho lekára FNsP Nové Zámky zo dňa 17.5.2019 opuch, paplačné bolesti v oblasti distálneho predlaktia s obmedzenou hybnosťou a citlivosťou.

Za to mu bol podľa § 199 ods. 2 Tr. zák., pri nezistení poľahčujúcich okolností podľa § 36 Tr. zák., zistení priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. a § 41 ods. 1 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 9 rokov a 8 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaný, ktorý v písomnom odôvodnení prostredníctvom obhajcu uviedol, že odvolanie podáva čo do výroku o vine, treste ako aj konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

V písomnom odôvodnení odvolania uviedol, že jeho vina nebola preukázaná, naopak, bola vyvrátená vykonanými dôkazmi, s poukazom na ktoré nedošlo z jeho strany k naplneniu znakov trestného činu znásilnenia a vydierania. Spáchanie skutku poprel a uviedol, že mohlo dôjsť ku konfliktu medzi ním a poškodenou, avšak tento incident mal byť maximálne kvalifikovaný ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu alebo ublíženiu na zdraví, ak by sa jednalo o zranenia s dlhšou práceneschopnosťou. Poukázal na skutočnosť, že zo zvukového záznamu nevyplynulo, že by sa mal žalovaných zločinov dopustiť, v ktorých ani poškodená neuvádzala, že by k niečomu takému malo dôjsť. Pokiaľ ide o uložený trest, tento považuje za neprimerane prísny v rozpore so zásadou humanizmu. Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa ho s poukazom na oslobodil spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok uvedený v obžalobe.

Právny zástupca obžalovaného na verejnom zasadnutí zotrval na písomných dôvodoch odvolania a dodal, že keď sa dejú skutky v rodine bez svedkov, dôkazná situácia býva zložitá. Poukázal tiež na to, že došlo aj k telefonickým hovorom z dôvodu, že obžalovaný vzal dieťa a odišiel s ním, pričom z nahrávky nevyplýva, že by malo prísť k pokusu znásilnenia alebo vydieraniu. Napriek tomu súd I. stupňa vzal tieto hovory za usvedčujúci dôkaz. Za ďalšie usvedčujúce dôkazy považoval súd I. stupňa výpovede poškodenej a jej matky, ktoré sú však ovplyvnené vzťahom medzi poškodenou a obžalovaným, ktorí boli v tom čase v rozvodovom konaní. Mal za to, že takto postavené dôkazy nemožno jednoznačne vyhodnotiť spôsobom, že sa stal skutok a že ho spáchal obžalovaný. Na základe uvedeného navrhol zrušiť napadnutý rozsudok podľa a obžalovaného spod skutku uvedeného v obžalobe oslobodiť podľa

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že pridržiava slov svojho advokáta a súhlasí s tým, čo povedal.

Zástupkyňa krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí o odvolaní pred krajským súdom uviedla, že pred súdom I. stupňa nedošlo k žiadnym pochybeniam. Poukázala na skutočnosť, že neboli zistené žiadne rozpory vo výpovediach poškodenej, ktorá niekoľkokrát zhodne vypovedala a ďalšími dôkazmi preukazujúcimi vinu obžalovaného boli znalecký posudok klinickej psychológie dospelých, výpoveď matky poškodenej, telefonáty na linku 158 a lekárske správy. Vzhľadom na uvedené považovala rozsudok súdu I. stupňa za správny a zákonný, keď tento rešpektoval pri vykonávaní dokazovania ustanovenia a Správne zistil skutkový stav veci a tento aj správne právne vyhodnotil. Pokiaľ ide o výšku trestu, táto je vzhľadom na okolnosti a pomery páchateľa dostatočná. Odvolanie obžalovaného navrhla podľa zamietnuť ako nedôvodné.

Na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou Krajský súd v Nitre ako súd odvolací podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Preskúmaním predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že v konaní bolo zadovážených dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre rozhodnutie súdu I. stupňa, ktorý na hlavnom pojednávaní postupoval pri vykonávaní dôkazov podľa Tretej časti tretej hlavy , ako i ďalších ustanovení upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom konaní, pričom sa nedopustil žiadnych podstatných chýb, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozsudku v zmysle

Súd I. stupňa svoje rozhodnutie primerane odôvodnil v súlade s ustanovením , keď uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, takisto poukázal na to, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, a o ktoré oprel svoje skutkové zistenia. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, akými úvahami sa spravoval pri posudzovaní konania obžalovaného v otázke viny i trestu. V týchto smeroch okresný súd dôkazy vyhodnotil jednotlivo, vo vzájomných súvislostiach ako aj v celom ich súhrne logickým a zároveň aj podrobne odôvodneným spôsobom, ktorému, napriek námietkam obhajoby, z hľadiska pravidiel stanovených pre hodnotenie dôkazov, tak ako sú uvedené v , a , nemožno nič vytknúť.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu I. stupňa, že vina obžalovaného bola nepochybne preukázaná vykonaným dokazovaním. Je potrebné uviesť, že poškodená V. od začatia trestného stíhania jednoznačne usvedčovala obžalovaného zo spáchania skutku kladeného mu za vinu a na hlavnom pojednávaní na tomto zotrvala, pričom jej výpoveď je podporená aj svedeckou výpoveďou L. T. (matky poškodenej), ktorá uvádzala, že bezprostredne po skutku jej volala rozrušená poškodená popisujúc jej fyzické napadnutie obžalovaným. Tieto výpovede sú v súlade aj so znaleckým odkazovaním a výsledkami posudku Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a psychiatrii, spol. s r.o., z ktorého vo vzťahu k osobnosti poškodenej vyplynulo, že jej intelektová úroveň je v pásme priemeru, čo jej umožňuje správne vnímať a reprodukovať prežité udalosti, jej výpovede sú zmysluplné, logicky skĺbené s popisom detailov vrátane miesta, času a vlastného prežívania, čo vypovedá o prežití udalosti, pričom jej výpoveď bola vyhodnotená zo psychologického hľadiska ako vierohodná. Naproti tomu zo znaleckého skúmania obžalovaného vyplynulo, že má abnormne štrukturovanú, nezrelú, emočne nestabilnú osobnosť s meniacimi sa náladami a sklonom k manipulácii, násiliu a nátlaku. Je mocensky zameraný s prvkami razantnejšieho presadzovania si svojich záujmov aj v sexuálnej oblasti.

Súčasne aj z lekárskej správy R.. N. K. vyplynulo, že poškodená bola v inkriminovaný deň ošetrená a udávala, že bola fyzicky napadnutá manželom s objektívnym nálezom, a to opuchom a palpačnými bolesťami v oblasti distálneho predlaktia s mierne obmedzenou hybnosťou a citlivosťou z dôvodu bolesti bez traumatických zmien na kostre.

Pokiaľ ide o doslovné prepisy hovorov na tiesňovú linku č. 158, z týchto jednoznačne vyplýva, že matka poškodenej oznamovala fyzické napadnutie poškodenej obžalovaným a únos dieťaťa a následne aj sama poškodená počas vedenia motorového vozidla, keď sa snažila dohoniť obžalovaného, ktorý iným motorovým vozidlom uniesol jej dieťa, nahlásila predmetný únos na polícii. Je pravdou, že za situácie, keď v nadmernej rýchlosti viedla motorové vozidlo v snahe získať späť dieťa do svojej opatery nespomínala znásilnenie, avšak bezprostredne na to, podala trestné oznámenie, kde popísala skutok tak, ako je uvedený v napadnutom rozsudku. Nie je teda pravdivé tvrdenie obžalovaného, že by sa znásilnenie a vydieranie vyskytli až v neskorších výpovediach s odstupom času.

Z uvedených dôkazov je zrejmé, že súd I. stupňa správne postupoval, keď konštatoval, že skutok sa stal, tento je trestným činom a spáchal ho obžalovaný. Nebol však dôsledný, keď tento právne posúdil a kvalifikoval ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. v súbehu so zločinom vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., pričom tento mal správne právne kvalifikovať iba ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. Krajský súd v tejto súvislosti vychádza z toho, že jednočinný súbeh trestného činu znásilnenia s trestnými činmi (napr. ublíženia na zdraví, obmedzovania osobnej slobody a vydierania), ktoré sú v znásilnení už obsiahnuté, nie je možný, prihliadnuc aj na ustanovenie § 38 ods. 1 Tr. zák.

Preto krajský súd zrušil napadnutý rozsudok podľa v dôsledku porušenia ustanovení a obžalovaného uznal na rovnakom skutkovom základe vinným zo zločinu znásilnenia podľa , Tr. zák. s poukazom na ustanovenie Tr. zák. v štádiu pokusu podľa Tr. zák. Uvedené mohol napraviť krajský súd aj pri absencii odvolania prokurátora, keďže touto nápravou nedošlo k zhoršeniu postavenia obžalovaného.

Obžalovaný je jednoznačne usvedčený zo žalovanej trestnej činnosti a svojím konaním naplnil všetky znaky vyššie uvedeného trestného činu, pričom s ohľadom na vyššie popísané skutočnosti, krajský súd vyhodnotil spáchanie skutku obžalovaným v priamom úmysle v zmysle ustanovenia § 15 písm. a/ Tr. zák., keď chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť a ohroziť záujem chránený týmto zákonom, o čom jednoznačne vypovedá spôsob spáchania skutku, keď fyzické i slovné násilie voči poškodenej postupne gradovalo s jednoznačným úmyslom vykonania pohlavného styku proti vôli poškodenej, ktorý úmysel niekoľkokrát obžalovaný aj slovne popísal.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sa krajský súd nemohol stotožniť s odvolacími námietkami obhajoby v tom smere, že k spáchaniu skutku nedošlo, resp. že maximálne by mohlo byť konanie obžalovaného posúdené ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu.

Krajský súd preskúmal okrem výroku o vine aj výrok o uloženom treste súdom I. stupňa. Zameral sa aj na osobné pomery obžalovaného, pričom z odpisu registra trestov zistil, že v minulosti pred spáchaním trestného činu, za ktoré sa mu ukladá trest, bol štyrikrát súdne trestaný za majetkovú a násilnú trestnú činnosť, no hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený. Súčasne však z výpisu z evidencie priestupkov vyplýva, že bol štyridsaťjeden krát priestupkovo prejednávaný a preto správne pri ukladaní trestu súd I. stupňa nevzhliadol u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j/ Tr. zák. Ani krajský súd nevzhliadol u neho žiadnu poľahčujúcu okolnosť.

Na rozdiel od súdu I. stupňa, s poukazom na zmenu právnej kvalifikácie spočívajúcej vo vypustení zločinu vydierania, nezistil krajský súd priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. h/ Tr. zák. a preto bolo potrebné obžalovanému ukladať trest postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri vyrovnanom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, bez aplikácie § 38 ods. 4 Tr. zák., vychádzajúc z trestnej sadzby uvedenej v § 199 ods. 2 Tr. zák., t.j. 7 až 15 rokov.

S poukazom na skutočnosť, že na obžalovaného sa hľadí akoby nebol odsúdený, ukladal mu krajský súd trest odňatia slobody ako prvotrestanému na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní 7 rokov, ktorý považoval s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ako i pomery páchateľa za primeraný a dostatočný.

Pri rozhodovaní o treste vychádzal odvolací súd zo základných zásad pre ukladanie trestov uvedených v § 34 Tr. zák., podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, a aby trest zároveň vyjadril morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Súčasne pri určovaní druhu trestu a jeho výmery odvolací súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. S poukazom na uvedené, odvolací súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov, nezistiac zákonné podmienky na mimoriadne zníženie trestnej sadzby pod jej dolnú hranicu v zmysle ustanovenia § 39 Tr. zák. Okolnosti spáchania skutku vypovedajú totiž v neprospech obžalovaného a ani jeho pomery neumožňujú krajskému súdu urobiť jednoznačný uzáver, že by takto uložený trest bol pre neho neprimerane prísny a na jeho nápravu by postačoval i trest kratšieho trvania, s poukazom i na jeho osobnostnú výbavu konštatovanú vykonaným znaleckým dokazovaním. Takto uložený trest preto považuje krajský súd za primeraný a súčasne dostatočný z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie.

Krajský súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil, zhodne ako súd I. stupňa, do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia v zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., pretože nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin. Z dôvodu, že poškodená si nárok na náhradu škody nenárokovala, o tejto nebolo potrebné v trestnom konaní rozhodovať žiadnym výrokom.

Keďže súd I. stupňa, ako bolo vyššie konštatované, pochybil pri posudzovaní právnej kvalifikácii skutku spáchaného obžalovaným, odvolací súd toto pochybenie napravil, keď zrušil napadnutý rozsudok postupom podľa a rozhodol vo veci sám tak, ako to vyplýva z výroku tohto rozsudku, a to za splnenia zákonných podmienok v zmysle

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.