Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Co-59-2026.pdf
PDF · 115 KB
Case nature
Subarea
12Co/59/2026
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., proti odporcovi: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom 941 11 Palárikovo, zastúpený: Mgr. Štefan Slováčik, advokát so sídlom Palánok 3, 949 01 Nitra, IČO: 36 110 787, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 07. mája 2026 č. k. 5C/29/2026-16, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Navrhovateľke sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči odporcovi v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie) uznesením zo dňa 07. mája 2026 č. k. 5C/29/2026-16 (napadnuté uznesenie) výrokom I. neodkladným opatrením zakázal odporcovi: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom 941 11 Palárikovo, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, C. E. X, XXX XX B. A. D., aby sa približoval k navrhovateľke: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX D. na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. To neplatí v priestoroch úradnej budovy súdu, na ktorom prebieha spoločné alebo iné konanie, v priestoroch budovy polície a iného štátneho orgánu, na ktorom prebieha konanie v ktorom navrhovateľka a odporca sú stranami alebo účastníkmi konania. Výrokom II. súd poučil odporcu, že je oprávnený podať v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX D., proti odporcovi: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom 941 11 Palárikovo, návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Pokiaľ sa neodkladné opatrenie stane právoplatným a vykonateľným, budú jeho účinky trvať až do jeho zrušenia. Výrokom III. navrhovateľke súd priznal nárok na náhradu trov konania voči odporcovi v rozsahu 100%. 2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že dňa 06.05.2026 bol súdu doručený návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala súd, aby zakázal odporcovi priblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou úradných úkonov pred štátnymi orgánmi SR. 3. Svoj návrh navrhovateľka odôvodnila nasledovnými skutočnosťami. Odporca bol Rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 2To/44/2020-418 zo dňa 12.08.2020, ktorým bol zrušený Rozsudok Okresného súdu Nové Zámky 3T/31/2019 - 379 zo dňa 23.04.2020, odsúdený za zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť dňa 17.05.2019 voči navrhovateľke ako poškodenej a to spôsobom uvedeným v skutkovej vete uvedeného rozhodnutia. Za uvedený skutok mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov nepodmienečne. Odporca sa dopustil uvedeného skutku potom, ako navrhovateľka podala návrh na rozvod, pretože s odporcom sa už pre jeho správanie nedalo žiť. Podľa názoru navrhovateľky odporca nevedel zniesť a doposiaľ zle znáša skutočnosť, že s ním už nechce žiť a že sa rozviedli. Násilného správania sa voči navrhovateľke dopustil aj pred spáchaním uvedeného skutku. Navrhovateľka ďalej uviedla, že odporca bol v minulosti 5- krát súdne trestaný za majetkovú a násilnú trestnú činnosť. V súčasnosti sa odporca
nachádza v ústave na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom podľa informácií navrhovateľky odporcovi nevyhoveli ani pri žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, čo tiež napovedá tomu, že vo výkone trestu odňatia slobody nesplnil podmienky na podmienečné prepustenie. Odporcova osobná sloboda bola obmedzená od 17.05.2019, preto od uvedeného dátumu dňa 17.05.2026 uplynie 7 rokov, ktoré mu boli uložené, kedy bude odporca prepustený na slobodu. Navrhovateľka ďalej uviedla, že počas výkonu trestu sa ju odporca pokúšal kontaktovať, avšak odmietala kontakt s ním, pretože sa ho bojí. Bojí sa, že keď bude prepustený na slobodu, tak splní to čo, čím sa jej vyhrážal, t.j. že ju zabije, alebo že jej ublíži. Keďže sa blíži termín prepustenia odporcu, navrhovateľka má stále väčší strach z jeho konania po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Z uvedeného dôvodu preto navrhovateľke podala tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože dúfa, že predmetné súdne rozhodnutie zabezpečí, aby sa k nej odporca nepriblížil, čo obmedzí jeho možnosť ublížiť jej. Záverom navrhovateľka požiadala súd o bezodkladné konanie, aby v prípade vydania neodkladného opatrenia mohlo byť toto rozhodnutie doručené odporcovi ešte pred jeho prepustením z výkonu trestu odňatia slobody, ktoré má byť 17.05.2026 a to priamo do ÚVTOS, pretože je pravdepodobné, že po jeho prepustení doručenie bude už obťažne a medzitým môže odporca ublížiť navrhovateľke. Prílohou jej podania boli rozsudok Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 3T/31/2019- 379, a rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 2To/44/2020- 418. 4. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, 2, § 327, § 328 ods. 1, 329 ods. 1, 2, § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku a uviedol, že v tomto konaní sa navrhovateľka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží odporcovi (jej bývalému manželovi) zákaz priblížiť sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. Za účelom dostatočného zistenia skutkového stavu pre účely rozhodnutia o uvedenom návrhu si súd pripojil rozvodový spis tunajšieho súdu sp. zn. 16P/32/2019, z ktorého zistil, že manželstvo navrhovateľky a odporcu bolo právoplatne rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 16P/32/2019-162 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Nitra sp. zn. 12CoP/33/2020-207, a to ku dňu 29.10.2020. Z pripojeného trestného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 3T/31/2019 zase súd zistil, že rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 3T/31/2019-379 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Nitra sp. zn. 2To/44/2020-418 bol odporca ku dňu 12.08.2020 právoplatne uznaný cit.. ,, vinným, že dňa 17.05.2019 v čase okolo 14:30 hod. v kuchyni rodinného domu v obci Palárikovo pristúpil ku svojej manželke - poškodenej A. B., ktorá stála pri kuchynskej linke chrbtom k páchateľovi. Zozadu ju objal, dal jej ruky cez ramená a povedal jej, že sa s ním musí vyspať, lebo sú stále manželia a on nemá peniaze na šľapky, s čím ona nesúhlasila, čo mu aj opakovane povedala, následne si poškodenú otočil oproti sebe a násilím, proti jej vôli jej stiahol rifle, ako aj nohavičky, preniesol ju na tam umiestnenú sedačku, kde ju položil a povedal jej, že jej vrazí do oka skrutkovač a že ju zabije, ak sa s ním nevyspí, pričom poškodená ho stále odsacovala, plakala a prosila, aby ju nechal, následne sa jej páchateľ snažil roztiahnuť nohy, ktoré si ona z obavy o násilné vniknutie prekrížila, páchateľ ju udrel do líca, povedal jej, že neodíde živá, pokiaľ sa s ním nevyspí, zobral do ruky detskú plastovú vodnú pištoľ, ktorú zlomil o operadlo sedačky a keď bola zlomená, povedal jej, že ak sa s ním nevyspí, tak jej ju “tam“ strčí, následne mu povedala, že o 15.00 hod. má prísť kamarátka, ktorú má strihať, na čo jej páchateľ povedal, že ho to nezaujíma, vo svojom konaní pokračoval tým spôsobom, aby zobrala žiadosť o rozvod späť, aby sa k nemu vrátila a ak sa k nemu nevráti s deťmi, tak z domu neodíde živá, čo mu aj z obavy o svoj život a zdravie prisľúbila pod vplyvom aj jeho predchádzajúceho konania a na jej plač a naliehanie ju napokon pustil zo zovretia, pričom k znásilneniu poškodenej napokon nedošlo a tejto sa podarilo utiecť, pričom páchateľ svojím konaním spôsobil poškodenej A. B., narodenej XX.X.XXXX, trvale bytom D., F. C. XXX/XX, prechodne bytom A. G., H. A. XX podľa správy ošetrujúceho lekára FNsP Nové Zámky zo dňa 17.5.2019 opuch, palpačné bolesti v oblasti distálneho predlaktia s obmedzenou hybnosťou a citlivosťou, a teda sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu v úmysle násilím a hrozbou bezprostredného násilia donútiť ženu k súloži a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo, tým spáchal zločin znásilnenia podľa § 199 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona, v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona. Za to mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov.“ 5. S poukazom na právnu úpravu neodkladného opatrenia, možno konštatovať, že inštitút neodkladného opatrenia slúži najmä tomu, aby sa zabránilo zhoršeniu postavenia oprávnenej osoby. Pri nariadení neodkladného opatrenia nemusí byť dodržaný formálny postup určený pre dokazovanie vo veci samej, a teda nie je potrebné ani zisťovať úplne všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, aby boli okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, aspoň osvedčené. Preto k tomu, aby súd mohol vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ osvedčiť aspoň
základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Účelom neodkladného opatrenia je ochrana porušeného alebo ohrozeného práva. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené všade tam, kde sa tvrdí a súčasne osvedčí, že tu sú dané také právne vzťahy medzi stranami sporu, ktoré vyžadujú dočasnú úpravu. 6. Ako bolo uvedené, z pripojeného trestného spisu mal súd osvedčené, že odporca bol uznaný vinným z toho , že sa dopustil násilia na navrhovateľke, bol mu uložený nepodmienečný trest, ktorý mu o pár dní vyprší. Je teda zrejmé, že odporca sa voči navrhovateľke dopúšťal násilného správania, ktoré vyústilo do jeho trestného stíhania a odsúdenia. Podľa súdu obavy navrhovateľky o svoju bezpečnosť z dôvodu, že odporca bude prepustený na slobodu po ukončení výkonu trestu odňatia slobody, sú plne akceptovateľné. Aj po oboznámení sa s rozsudkami v uvedenom trestnom spise je zrejmé, že v čase spáchania zločinu , za ktorý bol odsúdený, mal odporca sklony k násilnému správaniu voči bývalej manželke - navrhovateľke a táto má preto odôvodnene strach z jeho ďalších krokov voči nej, potom ,ako bude prepustený z väzenia. Tento strach, obava o život súd považuje za prirodzený, keďže ona sama bola osobou na ktorej bol spáchaný pokus o zločin, pre ktorý bol odporca uznaný vinným v rámci trestného konania. Z vyššie uvedeného trestného spisu tunajšieho spisu mal teda súd dostatočne osvedčené, že odporca sa správal voči navrhovateľke nevhodne, vyhrážal sa jej , čo oprávnene v navrhovateľke vyvolalo pocit strachu z odporcu a obavy o svoje zdravie a život. Vzhľadom na zistené skutočnosti týkajúce sa konfliktného správa sa odporcu voči navrhovateľke, súd považoval za dostatočne osvedčené obavy navrhovateľky a dôvodnosť jej návrhu na nariadenie tohto neodkladného opatrenia. Súd preto jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, mal teda zato, že v danej situácii dostatočne osvedčila dôvodnosť návrhu, t.j. potrebu upraviť vzťahy s odporcom. 7. Súd neodkladné opatrenie nariadil bez toho, aby navrhovateľke uložil povinnosť podať žalobu vo veci samej. Súčasne odporcu poučil o tom, že pokiaľ odpadnú dôvodu pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, môže ktorákoľvek zo strán konania podať návrh na jeho zrušenie a to podľa § 334 CSP. 8. O trovách tohto konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní plne úspešnej navrhovateľke priznal nárok na náhrad trov konania voči neúspešnému odporcovi. 9. Proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie odporca, navrhol, aby odvolací súd uznesenie v zmysle ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne a odporcovi prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, alternatívne, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že uznesenie súdu je vzhľadom na okolnosti na jeho strane zjavne neprimerané, čím súd porušil princíp proporcionality pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Potvrdil, že bol rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 2To/44/2020 zo dňa 12.08.2020 odsúdený za zločin znásilnenia v štádiu pokusu na trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov nepodmienečne, pričom tohto skutku sa mal dopustiť voči navrhovateľke. Za svoj skutok bol odsúdený a vykonal celý nariadený trest. Skutok sa stal pred viac ako 7 rokmi a odvtedy sa nedopustil voči navrhovateľke žiadneho konania ani verbálneho, ktoré by mohlo odôvodňovať jej obavu alebo strach z neho. Práve naopak, vyhovel želaniu navrhovateľky a podpísal dohodu o zrušení vecného bremena práva doživotného užívania, ktoré mal k domovej nehnuteľnosti v obci a kat. úz. D. zapísanej na LV č. XXXX. Po odpykaní si trestu a teda po splatení si svojho morálneho dlhu voči spoločnosti ako aj voči navrhovateľke chce viesť riadny život, hľadá si prácu a chce nadviazať vzťah so svojimi deťmi, čo najmä pri maloletom dieťati nebude možné, ak sa nemôže približovať k navrhovateľke ako matke. Uviedol, že nedal žiadnu príčinu na to, aby sa navrhovateľka mohla dôvodne obávať a aby bol takým výrazným spôsobom obmedzený na svojich právach. Poukázal na to, že prvostupňový súd neuložil navrhovateľke podať v určenej lehote žalobu alebo návrh vo veci samej, čo by bolo pri neodkladnom opatrení logické a ohraničoval by trvanie neodkladného opatrenia do skončenia konania vo veci samej. Namiesto toho súd poučil jeho, že je oprávnený podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Prvostupňový súd však nešpecifikoval konkrétne dôvody pre ktoré vydal neodkladné opatrenie a ktoré by zároveň mohli odpadnúť. Na základe odôvodnenia napadnutého uznesenia prvostupňovým súdom, dôvody pre ktoré súd uznesenie vydal, teda jeho odsúdenie, nemôžu nikdy odpadnúť (nakoľko sa jedná o nemenný fakt) a teda trvanie neodkladného opatrenia by malo byť donekonečna. Takéto rozhodnutie je teda nezákonné. 10. Odporca ďalej v odvolaní uviedol, že je nesporné, že v civilnom procese zákon rozlišuje dve skupiny neodkladných, opatrení - opatrenia, ktorých účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov (táto musí byť vždy naliehavá, z toho vyplýva, že neodkladné opatrenie možno nariadiť len pre čas po podaní návrhu; dočasná úprava sa nemôže vzťahovať i na čas minulý. Keďže ide o úpravu pomerov účastníkov nemožno nariadiť neodkladné, resp. zabezpečovacie opatrenie len preto, aby bolo zaistené vedenie
konania) a opatrenia, ktoré majú zaistiť výkon súdneho rozhodnutia, ak je obava, že by tento výkon bol ohrozený z chovania dlžníka. Pri oboch skupinách je potrebné skúmať, či je nárok osvedčený a či je neodkladné, resp. zabezpečovacie opatrenie potrebné. Pod potrebou dočasnej úpravy účastníkov je nutné rozumieť stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad. Aj vtedy, ak sú inak splnené formálne predpoklady pre nariadenie neodkladného alebo zabezpečovacieho, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov alebo tretích osôb. Vzhľadom na vyššie uvedené nie je preto možné dospieť k záveru, že je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov. V danej veci je podľa jeho názoru absolútne nedôvodná aj samotná opodstatnenosť uplatňovaného nároku a rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia. 11. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrila navrhovateľka, žiadala uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že nariadené neodkladné opatrenie zrejme splnilo svoj účel, pretože povinný po prepustení z výkonu trestu za skutok znásilnenia voči jej osobe ju neustále vyhľadáva, prenasleduje a obťažuje telefonátmi a sms správami (z tel. čísla XXXXXXXXXX), napriek tomu, že mu viac krát uviedla, aby ju nechal na pokoji. Je presvedčená o tom, že ak by nemal uložený zákaz priblíženia sa na 10 metrov, čo ho zrejme obmedzuje v jeho správaní, mohlo by sa jeho konanie vystupňovať do agresívneho a mohol by jej ublížiť. Situácia sa stáva už neúnosnou. Skutočne sa bojím o svoj život a zdravie aj teraz, preto, lebo vie čoho všetkého je jej bývalý manžel schopný, bol 5 x súdne trestaný a 41 x prejednávaný za priestupky, čiže porušovanie zákona je u neho bežné. Veľmi jej ublížil, za čo bol aj odsúdený a preto je jej obava oprávnená a hrozba reálna, keď vidí, ako sa stále snaží ju kontaktovať. Opakovane sa snažila mu vysvetliť, že s ním nechce žiť, že chce pokoj, avšak ju kontaktoval nielen z výkonu trestu, ale aj po jeho prepustení. Od prepustenia z výkonu trestu chodí pravidelne pred jej dom, ona sa ho bojím, musela zavolať aj svojho otca, aby prišiel ku nej domov, keďže odporca sa opakovane zdržuje pred jej domom, kde chodí na rôznych autách, čo má zachytené na kamerových záznamoch, ktoré predkladá ako dôkaz na USB kľúči. Kamerové záznamy, screenshot obrazovky s neprijatými hovormi od odporcu a sms správy od odporcu ako dôkaz nahrala na USB kľuč, ktorý pripája k vyjadreniu. Podľa jej názoru nejde o neprimeraný zásah do práv odporcu, pretože nie je zrejmé čím utrpia jeho práva keď sa ku nej nepriblíži na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, pričom jej ako obeti trestného činu rozhodnutie pomôže, pretože zabraňuje kontaktu odporcu ako páchateľa trestného činu s ňou, ktorého sa oprávnene bojím. Už so samotnej skutočnosti, že je odporca vyhľadáva a zdržuje sa pred jej domom po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody vyplýva reálnosť jej obavy z ohrozenia zo strany odporcu. Naplnili sa jej slová, ktoré uvádzala v návrhu, že odporca ju bude vyhľadávať, pretože nevie si pripustiť, že už nebudú spolu ako partneri. Pokiaľ ide o tvrdenie, že odporca chce nadviazať kontakt s ich deťmi a že to nebude možné najmä pri maloletom pokiaľ sa nebude môcť ku nej priblížiť, k tomu uviedla, že súčasný stav je taký, že ich maloletý 9 ročný syn ho nepozná, pretože bol vo výkone trestu odňatia slobody 7 rokov, bol zverený jej do starostlivosti a odporca nemá súdnym rozhodnutím určený styk s ním. Preto pri súčasnom stave napadnuté uznesenie neovplyvňuje odporcu v tomto smere. Odporca neustále kontaktuje nielen ju, ale aj ich plnoletú dcéru I. B., ktorá má 21 rokov, ktorej taktiež tvrdí, že budú spolu, pričom jej uviedol, tiež že jej otcovi mohol odtrhnúť hlavu, keď prišiel a chrčal by na zemi. Takisto jej dcéra uviedla, že jej hovoril, že ju (navrhovateľku) psychicky zničí, až tak, že bude chcieť skočiť pod vlak. Aj dcéra sa bojí čo odporca urobí. Navrhovateľka ďalej uviedla, že od prepustenia odporcu nespávam, pretože sa bojí čo urobí a či nejako ublíži jej alebo jej rodine. Neustále prenasledovanie odporcom, potom čo bol prepustený za zločin znásilnenia voči nej odôvodňuje reálnosť jej obavy a potrebu úpravy pomerov medzi nimi tým, že sa ku nej nebude môcť priblížiť. V tejto súvislosti predložila aj sms správy od odporcu, z ktorých je zrejmé, že sa snaží o kontakt s ňou, posiela jej fotky, srdiečka, chce jej kúpiť auto a keď mu uviedla, že chce od neho pokoj, tak jej odpísal, že to jej nemôže sľúbiť a že škoda, že pokoj nechcela v roku 2000, čo v nej vzbudzuje dojem, že odporca ako by bol ňou až posadnutý a nevie prijať skutočnosť, že spolu už nebudú. Pokiaľ ide o tvrdenie odporcu, že jej súd neuložil podať žalobu a že odporcu poučil o možnosti podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia keď dôvody, pre ktoré bolo nariadené odpadnú, s tým, že súd neuviedol, ktoré dôvody, pričom jeho odsúdenie sa nemôže zmeniť a tento dôvod nemôže odpadnúť s tým, že má ísť o dočasnú úpravu, uviedla, že CSP zaviedol aj tzv. neodkladné opatrenie vo veci samej, teda neodkladné opatrenie, ktorým by sa vyriešil spor medzi stranami bez potreby podávania žaloby vo veci samej. V danej veci ide o takýto prípad, keď neodkladným opatrením možno doriešiť a usporiadať spor resp. situáciu, ktorú je potrebné upraviť, čím neodkladné opatrenie konzumuje vec samu (stáva sa vecou). Z uvedeného dôvodu súd neodkladné opatrenie neohraničoval a neukladal povinnosť podať žalobu. Odporca má možnosť podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia keď sa bude domnievať, že dôvody odpadli, čo súd následne bude musieť skúmať, vyhodnotiť a rozhodnúť. Súd odôvodnil napadnuté uznesenie jej prirodzenou obavou z odporcu po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, vzhľadom na jej postavenie ako obeti trestného činu a správanie odporcu voči jej osobe. V
danom prípade nedošlo k nevyváženému zásahu do práva odporcu, pričom odporca ani neuviedol do akého jeho práva malo byť zasiahnuté nevyváženým spôsobom. Súd prvej inštancie návrhu vyhovel, pretože sa správne domnieval, že jej obava je oprávnená a že je preto potrebné upraviť pomery medzi účastníkmi konania. Myslí si, že jej bolo dosť ublížené zo strany povinného a je potrebné obmedziť jeho možnosti na to, aby jej opakovane ublížil. 12. K vyjadreniu navrhovateľky sa vyjadril odporca. Uviedol, že navrhovateľka až vo vyjadrení k odvolaniu uvádza ďalšie skutkové tvrdenia o údajnom telefonickom a SMS kontakte, vyhrážkach, ako aj o jeho opakovaných návštevách pred jej domom, a zároveň predkladá USB nosič s údajnými kamerovými záznamami, snímkami hovorov a SMS komunikáciou. Tieto tvrdenia a dôkazy neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie. Podľa § 373 ods. 4 v spojení s § 366 zákona CSP možno takéto nové prostriedky uplatniť iba „za splnenia podmienok podľa § 366“. Navrhovateľka pritom neuviedla, z ktorého zákonného dôvodu by mali byť uvedené novoty v odvolacom konaní zohľadnené. Zároveň platí, že pre nariadenie neodkladného opatrenia je podľa § 329 ods. 2 CSP rozhodujúci „stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie“. Prípadné skutkové okolnosti vzniknuté až po vydaní napadnutého uznesenia preto nemôžu spätne nahradiť osvedčenie zákonných predpokladov jeho nariadenia. Navrhovateľka navyše pri jednotlivých tvrdeniach neuvádza konkrétny čas ich vzniku ani ich väzbu na stav ku dňu vydania uznesenia. Uviedol, že účelom jeho príchodov pred dom navrhovateľky nebolo vyhľadávanie, prenasledovanie ani osobné kontaktovanie navrhovateľky, ale odovzdanie peňažných prostriedkov určených ako výživné pre maloletého syna a vecných darov určených maloletému synovi, napríklad kolobežky. Tieto veci prehodil cez plot a bez zdržania odišiel. Nešlo teda o pobyt pri dome s cieľom kontaktovať navrhovateľku alebo ju obťažovať. Samotnú jeho prítomnosť pred domom preto nemožno bez riadneho zohľadnenia účelu, spôsobu a konkrétnych okolností každého jednotlivého prípadu stotožniť s prenasledovaním alebo ohrozovaním navrhovateľky. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 1 zákona CSP predpokladá, že je „potrebné bezodkladne upraviť pomery“. Pri zákaze priblíženia podľa § 325 ods. 2 písm. h/ CSP musí ísť o osobu, ktorej telesná alebo duševná integrita „môže byť jej konaním ohrozená“. Navrhovateľka bola zároveň povinná uviesť rozhodujúce skutkové okolnosti a hodnoverne osvedčiť „dôvodnosť a trvanie nároku“ podľa § 326 ods. 1 CSP. Ak podmienky podľa § 325 ods. 1 splnené nie sú, súd návrh zamietne podľa § 328 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Odporca uviedol, že sa nemôže bez oboznámenia sa s úplným obsahom USB nosiča kvalifikovane vyjadriť ku každému jednotlivému záznamu, snímke či správe, najmä k ich pôvodu, úplnosti, časovému zaradeniu a súvislostiam. Samotné pripojenie USB nosiča preto nemôže viesť k automatickému záveru o pravdivosti a právnom význame tvrdení navrhovateľky. Ak by odvolací súd považoval vykonanie týchto dôkazov za potrebné, žiadal, aby mu bolo umožnené sa k ich konkrétnemu obsahu vyjadriť. K tvrdeniu navrhovateľky, že ide o neodkladné opatrenie vo veci samej, odporca uviedol, že § 330 ods. 2 CSP pripúšťa obsahovú zhodu neodkladného opatrenia s výrokom vo veci samej iba „ak to povaha veci pripúšťa“. Rovnako § 336 ods. 1 CSP umožňuje neuložiť navrhovateľke povinnosť podať žalobu najmä vtedy, ak je „predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami“. Tento predpoklad však nemožno vyvodiť iba z označenia opatrenia ako opatrenia vo veci samej; musí vyplývať z konkrétnych a aktuálne osvedčených okolností veci. Ak súd povinnosť podať žalobu neuloží, poučí strany o možnosti podať žalobu vo veci samej podľa § 337 ods. 1 CSP. Zákon síce v § 330 ods. CSP umožňuje určiť trvanie neodkladného opatrenia na určitý čas, avšak mechanizmus zrušenia opatrenia podľa § 334 CSP, ak „odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené“, nenahrádza preskúmanie, či tieto dôvody boli vôbec konkrétne a aktuálne osvedčené už pri jeho nariadení. Existencia predchádzajúceho jeho odsúdenia je historickou skutočnosťou, ktorá sama osebe bez osvedčenia aktuálnej potreby bezodkladnej ochrany nemôže nahradiť splnenie podmienok podľa § 325 ods. 1 CSP. Aj § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1. januára 2026, vyžaduje pri vážnom ohrození uloženie „vhodného a primeraného opatrenia“. Zákaz priblíženia na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov bez konkrétne osvedčeného aktuálneho ohrozenia a bez náležitého posúdenia okolností jeho príchodov pred dom navrhovateľky preto predstavuje neprimeraný zásah do jeho pomerov. S poukazom na uvedené navrhuje, aby odvolací súd odvolaniu vyhovel v celom rozsahu a rozhodol v súlade s jeho odvolacím návrhom, prípadne aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 13. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je nedôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
14. Podľa § 387 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok), odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 15. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 16. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa (úplne) správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP, ale sa len obmedzí na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie správne vec posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP sa obmedzuje len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a nebude ich opakovať. Napadnuté uznesenie zodpovedá požiadavkám stanoveným v § 220 ods. 2 CSP. 17. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal kľúčovou procesnou otázkou, a to prípustnosťou nových skutočností a dôkazov predložených navrhovateľkou v odvolacom konaní (tzv. novoty). Odporca správne poukazuje na § 366 CSP, ktorý zásadne obmedzuje uplatňovanie novôt v odvolacom konaní. Pre rozhodovanie o neodkladnom opatrení je podľa § 329 ods. 2 CSP rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Odvolací súd preto primárne hodnotil správnosť napadnutého uznesenia na základe skutkového stavu, ktorý bol osvedčený pred súdom prvej inštancie. Skutočnosti, ktoré nastali po vydaní napadnutého uznesenia (správanie odporcu po prepustení), a dôkazy, ktoré ich majú preukazovať, tak nemôžu slúžiť na spätné „zhojenie“ prípadných nedostatkov prvostupňového rozhodnutia. Ich význam však spočíva v tom, že potvrdzujú správnosť prognózy súdu prvej inštancie o existencii reálnej hrozby pre navrhovateľku. 18. Podľa § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. h/ CSP môže súd nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, a to aj tak, že osobe uloží, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala k osobe, ktorej telesná alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. Pre nariadenie neodkladného opatrenia postačuje, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, nevyžaduje sa ich nepochybné preukázanie ako v konaní vo veci samej. 19. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na osvedčení dôvodnej obavy navrhovateľky. Táto obava nebola iba subjektívnym pocitom, ale opierala sa o objektívnu a mimoriadne závažnú skutočnosť – právoplatné odsúdenie odporcu za pokus zločinu znásilnenia na navrhovateľke, spojeného s vyhrážkami zabitím. Blížiace sa prepustenie páchateľa takého závažného násilného trestného činu voči svojej obeti je samo osebe skutočnosťou, ktorá v plnej miere osvedčuje existenciu potenciálneho ohrozenia duševnej a telesnej integrity navrhovateľky a odôvodňuje potrebu preventívnej súdnej ochrany. Konanie súdu prvej inštancie, ktorý na základe týchto osvedčených faktov poskytol ochranu, bolo preto správne a v súlade so zákonom. 20. K námietke neprimeranosti (neproporcionality) opatrenia odvolací súd uvádza nasledovné. Je pravdou, že nariadené opatrenie zasahuje do práva odporcu na slobodu pohybu. Tento zásah je však potrebné vnímať v kontexte stretu s právom navrhovateľky na ochranu života, zdravia a ľudskej dôstojnosti. Vzhľadom na brutalitu a povahu skutku, za ktorý bol odporca odsúdený, je obmedzenie spočívajúce v zákaze priblíženia sa na 10 metrov primeraným a najmenej invazívnym opatrením, ktoré je spôsobilé účinne predísť možnému opakovaniu násilného správania. Argument odporcu, že mu opatrenie bráni v kontakte s deťmi, nie je v tejto chvíli relevantný, nakoľko styk s maloletým synom nemá súdne upravený. A naviac stretnutie so synom je možné aj za situácie, že odporca sa nemôže nachádzať vo vzdialenosti menej ako 10 metrov od navrhovateľky. V prípade, ak bude styk odporcu so synom súdom upravený. 21. Pokiaľ ide o námietku, že súd neuložil navrhovateľke povinnosť podať žalobu vo veci samej, odvolací súd sa stotožňuje s postupom súdu prvej inštancie. Podľa § 336 ods. 1 CSP súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Z judikatúry (napr. IV. ÚS 253/2023) vyplýva, že takéto opatrenie je prípustné, ak má potenciál konečnej úpravy. Ochrana pred domácim násilím a obťažovaním je typickým príkladom situácie, kde by žaloba vo veci samej smerovala k uloženiu identickej povinnosti a jej podanie by bolo nadbytočné a neúčelné. Neodkladné opatrenie tu preto plní funkciu konečného rozhodnutia (tzv. konzumuje vec samú). 22. Tvrdenie odporcu, že takéto rozhodnutie je nezákonné a trvalé, lebo dôvod (odsúdenie) nikdy neodpadne, nie je správne. Dôvodom nariadenia nie je samotné historické odsúdenie, ale z neho vyplývajúca aktuálna a dôvodná obava z ohrozenia. Ak odporca svojím správaním v dlhšom časovom
horizonte preukáže, že sa zmenil, že navrhovateľku nijakým spôsobom nekontaktuje a neohrozuje, a teda že dôvody pre jej obavu pominuli, zákon mu dáva možnosť domáhať sa zrušenia neodkladného opatrenia návrhom podľa § 334 CSP. Dôkazné bremeno na preukázanie zmeny pomerov a odpadnutia dôvodov však bude na jeho strane. 23. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie na základe riadne osvedčeného skutkového stavu správne právne posúdil vec, keď návrhu navrhovateľky vyhovel. Napadnuté uznesenie je vecne správne, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola plne úspešná navrhovateľka, preto jej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému odporcovi. 25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).