Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Csp/60/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Marcelou Karman v právnom spore žalobcu: Ahoj, a.s., IČO: 48 113 671, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava – Staré Mesto, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava – Staré Mesto, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., o zaplatenie 9 217,06 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 9.217,06 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9.217,06 eur od 16.12.2020 do zaplatenia a spolu s úrokom vo výške 5.731,54 eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tohto nároku bude rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou postúpenou Okresnému súdu Žilina dňa 03.11.2023 domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 8 217,06 € spolu s úrokom, s úrokom z omeškania a náhrady trov konania.

2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalobca, spoločnosť Ahoj, a.s., so sídlom: Dvořákovo námestie 12, 811 02 Bratislava, IČO: 48 113 671, poskytol žalovanému na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere pod číslom zmluvy XXXXXXXXXX (ďalej aj ako „úverová zmluva“) úver vo výške 10000 €, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť formou zmluvne dojednaných pravidelných mesačných splátok. Úverová zmluva bola uzavretá elektronicky prostriedkami diaľkovej komunikácie, tzn. bez jej vyhotovenia v listinnej forme podpísanej zmluvnými stranami. Pred uzavretím úverovej zmluvy predchodca so žalovaným uzavreli zmluvu o elektronickej komunikácii, predmetom ktorej je popis spolupráce pri uzatváraní zmlúv o úvere prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie a na základe ktorej bol žalovanému pridelený aktivačný a autorizačný kód na účely komunikácie prostriedkami diaľkovej komunikácie v zmysle o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V rozpore so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy dlžník svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky neplnil riadne a včas. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu omeškaných úverových splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti pohľadávky z dôvodu neplatenia. Nakoľko žalovaný napriek písomnej výzve žalobcu svoj dlh z titulu omeškaných úverových splátok nezaplatil, žalobca v súlade so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy vyhlásil okamžitú splatnosť pohľadávky z úveru. Vyhlásenie okamžitej splatnosti pohľadávky z úveru s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy bolo žalovanému doručené dňa 08.12.2020. Nakoľko žalovaný v poskytnutej 7-dňovej lehote od doručenia vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru dlžnú sumu nezaplatil, voči žalobcovi sa tak od 16.12.2020 dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy spolu

s príslušenstvom. Žalovaný bol vyzvaný právnym zástupcom žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy z titulu nesplateného úveru. Žalovaný záväzok z titulu nesplateného úveru žalobcovi do dňa podania žaloby nezaplatil. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje voči žalovanému dlžnú istinu úveru vo výške 9217,06 €, spolu s príslušenstvom, ktorú žalovaný žalobcovi napriek predžalobnej upomienke nezaplatil. Zároveň si žalobca v tomto konaní uplatňuje voči žalovanému aj nárok na zaplatenie zmluvných úrokov, ktoré predstavujú rozdiel medzi celkovými nákladmi spojenými s úverom a plnením započítaným na úhradu celkových nákladov.

3. Na podporu svojich tvrdení predložil súdu Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, Dodatok č. 1, Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, Súhlasy a vybrané informácie o spracovaní osobných údajov, KYC Dotazník o klientovi, 3. upomienka – výzva na zaplatenie, Vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru, Doručenky, Prehľad splátok, Výzvu na zaplatenie, E-potvrdenky, .

4. Okresný súd Banská Bystrica vydal v predmetnej veci dňa 13.06.2023 platobný rozkaz, sp. zn. , ktorý sa žalovanému nepodaril doručiť do vlastných rúk (č.l. 32 spisu).

5. Žalobca bola žalovanému doručená s prílohami a poučeniami postupom podľa a , na adresu trvalého pobytu (č. l. 52 rub, 53 spisu). Žalovaný sa k podanému žalobnému návrhu, ani na základe výzvy podľa doručenej mu podľa , na adresu podľa nevyjadril.

6. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 15.03.2024, na ktorom vec prejednal a vo veci rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili podaním doručeným súdu dňa 11.03.2024 a zároveň navrhli, aby súd rozhodol vo veci bez ich účasti. Žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie doručené riadne a včas, nariadeného termínu pojednávania sa nezúčastnil a svoje právo vyjadriť sa v konaní a produkovať dôkazy nevyužil.

7. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, celým spisovým materiálom a zistil nižšie uvedený skutkový stav, pričom na vec aplikoval nasledovné ustanovenia príslušných právnych predpisov:

8. Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

9. Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov účinnom v rozhodnom čase, t.j. do 16.05.2018 (ďalej aj ako „“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

11. Podľa a na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa , zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom gramatickom tvare.

13. Podľa , zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať náležitosti definované pod písm. a) až v).

14. Podľa , poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa alebo je v rozpore s písm. b) až g) .

15. Podľa , ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

16. Podľa , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré samá vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

17. Podľa , premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

18. Podľa , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

19. Podľa veta prvá a , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

20. Podľa nariadenia vlády SR č. , ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

21. Podľa nariadenia vlády SR č. v znení nariadenia Vlády SR č. účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky.

22. Zo spisového materiálu súd zistil, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 01.02.2019 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (č.l. 7 spisu), predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru vo výške 10 000 eur. Zmluvné strany zároveň uzatvorili dňa 24.05.2020 Dodatok č. 1 k zmluve o spotrebiteľskom úvere (č. l. 5 spisu), ktorého predmetom bol odklad splácania úveru (odklad splátok) a to troch splátok, ktoré mali byť splatné dňa 20.04.2020, 20.05.2020, 20.06.2020.

23. Súd uvedenú zmluvu posúdil podľa príslušných ustanovení o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov účinnom v rozhodnom čase (v čase jej uzatvorenia). Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Súd teda dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi stranami sporu na základe zmluvy uzavretej dňa 24.05.2020 je vzťahom občianskoprávnym a na predmetnú zmluvu sa hľadí ako na typovú spotrebiteľskú zmluvu.

24. Keďže súd ustálil, že zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vzťahuje sa na ňu zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy, podrobil zmluvu prieskumu, či spĺňa všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 predmetného zákona a teda či nie je dôvod úver podľa § 11 tohto zákona posudzovať ako bezúročný a bez poplatkov.

25. Po preskúmaní predmetnej zmluvy súd zistil, že zmluva bola uzatvorená v predpísanej forme a zároveň obsahuje predpísané náležitosti v zmysle § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch.

26. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere (č. l. 7 spisu) súd zistil, že obsahom záväzku žalobcu bolo poskytnúť žalovanému úver vo výške 10 000 eur s mesačnou splátkou 182,30 eur, splatnou k 20- temu dňu v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky dňa 20.03.2019, s konečnou splatnosťou úveru dňa 20.02.2027 (96 splátok). Výška úrokovej sadzby 16,80 p.a., RPMN 16,80 %, s celkovými nákladmi spotrebiteľa: 7 500,80 eur a s celkovou čiastkou: 17 500,80 eur.

27. Z Dodatku č. 1 (č. l. 5 spisu) súd zistil, že zmluvné strany sa dohodli na odklade splácania úveru (odklad splátok) a to troch splátok, ktoré mali byť splatné dňa 20.04.2020, 20.05.2020, 20.06.2020. Žalovaný bol v zmysle dodatku povinný zaplatiť prvú splátku úveru po zrealizovaní odkladu splátok dňa 20.07.2020. S poukazom na uvedené skutočnosti došlo k zmene v dohodnutom počte splátok: 102, poslednej splátky úveru vo výške 138,07 eur, s dátumom splatnosti poslednej splátky: 20.11.2027 a celkovou čiastkou navýšenou o 1 050,54 eur na sumu 18 550,37 eur.

28. Listom zo dňa 26.10.2020 (č. l. 19 spisu) vyzval žalovaného na úhradu omeškaných troch splátok úveru vo výške 546,90 eur a pre prípad, že nedôjde k úhrade splátky splatnej dňa 20.08.2020 vo výške 182,30 eur v lehote do 25.11.2020, bude žalobca oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru. Výzva bola zaslaná na adresu žalovaného uvedenú v zmluve, pričom žalovaný zásielku neprevzal v odbernej lehote (č.l. 21, 21 rub spisu).

29. Listom zo dňa 25.11.2020 (č.l. 20 spisu) žalobca z dôvodu neuhradeného zostatku úveru a omeškania s úhradou splátky vo výške 182,30 eur, ktorá bola splatná dňa 20.08.2020 po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, keď žalovaný bol súčasne upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva, žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Výzva bola zaslaná na adresu žalovaného uvedenú v zmluve, pričom žalovaný zásielku neprevzal v odbernej lehote (č.l. 22, 22 rub spisu).

30. Súd mal v konaní s poukazom na predložené potvrdenie čerpania na úverovom účte (č. l. 23 spisu) preukázané, že žalobca celkovo žalovanému poskytol sumu 10 000 eur. Ďalej z predloženej platobnej histórie (č. l. 24 rub spisu) vyplýva, že žalovaný celkom uhradil sumu vo výške 2 552,20 eur, z ktorej suma 1 769,26 eur bola započítaná na zmluvné úroky. Z istiny teda žalovaný uhradil sumu 782,94. Uvedené skutočnosti žalovaný nenamietal, a tak ich súd s poukazom na považoval za nesporné.

31. V predmetnom prípade bolo žalobcom tvrdené a preukázané, ktoré skutočnosti neboli v konaní zo strany žalovaného rozporované, že právny predchodca žalobcu v súlade s uzatvorenými zmluvami poskytol žalovanému úver, ktorý mal žalovaný zaplatiť v 102 mesačných splátkach vo výške 138,07 eur mesačne, spolu sumu 18 550,37 eur. Žalobca v konaní uviedol, že zo strany žalovaného bola zaplatená iba časť dlžnej sumy vo výške 2 552 eur. Žalovaný potom v konaní neprodukoval žiadne tvrdenia či dôkazy o tom, že by z jeho strany došlo k úhrade dlžnej sumy v celosti či vo vyššom rozsahu, ako to tvrdil žalobca. V tomto smere súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. , podľa ktorého: „Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.“ S ohľadom na uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, súd

konštatuje, že žalovaný neuniesol bremeno dôkazu ohľadom preukázania svojho tvrdenia, že dlh z titulu predmetnej zmluvy o pôžičke uhradil.

32. Zo súdu predloženej výzvy zo dňa 26.10.2020 a z okamžitého zosplatnenia úveru zo dňa 25.11.2020 vyplýva splnenie podmienok podľa , pre zosplatnenie úveru, keď žalobca pristúpil k zosplatneniu po tom, čo žalovaný neuhradil splátku vo výške 182,30 eur, ktorá bola splatná dňa 20.08.2020 ani v dodatočnej lehote nie kratšej ako 15 dní, keď žalovaný bol zároveň v čase okamžitého zosplatnenia úveru v omeškaní so zaplatením uvedenej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Predmetná výzva ako aj okamžité zosplatnenie spĺňajú podmienky kladené pre právne úkony v zmysle , podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

33. Ku dňu podania návrhu mal žalovaný uhradiť sumu eur, ktorá suma z toho predstavuje dlžnú sumu úveru 9 217,06 eur (10 000 eur – 782,94 eur). Nakoľko súd zistil, že ku dňu vyhláseniu rozhodnutia zo strany žalovaného nebol uhradený dlh vo výške 9 217,06 eur, keď žalovaný účinne nepopieral tvrdenia žalobcu, že dlh v tejto výške zostal neuhradený, súd zaviazal žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 9 217,06 eur z dôvodu, že návrh považoval v tejto časti s poukazom na predloženú platobnú históriu (č. l. 23 spisu) za dôvodný.

34. Žalobca si v konaní uplatnil zároveň aj zmluvné úroky a to vo výške 5 731,54 eur. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému zmluvnému úroku vyčíslenému do maximálnej sumy, na ktorú by mu vznikol nárok (po odpočítaní čiastočnej úhrady uskutočnenej žalovaným) súd uvádza, že sa v tomto smere stotožňuje s právnym názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným v rozhodnutím zo dňa 16.06.2020 sp. zn. , podľa ktorého v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Z kumulovaného prehľadu právneho predchodcu žalobcu vyplýva, že pri riadnom plnení istiny by žalobcovi náležali zmluvné úroky celkovo vo výške 7 500,80 eur, keď žalobca v konaní uvádza, že žalovaný na zmluvných úrokoch uhradil sumu 1 769,26 eur, potom zostatok zmluvného úroku, ktorý by žalovaný pri riadnom plnení istiny mal uhradiť, bol 5 731,54 eur. Súd na základe návrhu zaviazal žalovaného na úhradu vyčísleného zmluvného úroku vo výške 5 731,54 eur. Žalobca si v konaní uplatňuje úrok, ktorý mu podľa príslušnej judikatúry prináleží, preto je súd toho názoru, že nárok žalobcu na zaplatenie zmluvného úroku z omeškania je v tomto smere dôvodný.

35. Súd sa v poslednom rade zaoberal žalobcom uplatneným úrokom z omeškania, ktorý si žalobca uplatnil vo výške 5 % ročne zo sumy 9 217,06 eur (dlžná istina) od 16.12.2020 do zaplatenia, tzn. odo dňa poskytnutej 7 dňovej lehoty na úhradu omeškaných úverových splátok plynúcu od doručenia výzvy, ktorú lehotu žalobca dodatočne poskytol žalovanému v okamžitom zosplatnení úveru, t.j. od 16.12.2020 (lehota 7 dní plynula od 08.12.2020). Je v prvom rade nutné poukázať na odlišný charakter zmluvných úrokov a úrokov z omeškania. Zmluvné úroky predstavujú odplatu za poskytnutý úver, keď peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžník disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže, preto je logické uvažovať tým smerom, že nárok na takúto odplatu veriteľovi je nutné priznať. Úroky z omeškania potom predstavujú sankciu za nesplnenie povinnosti dlžníka splácať úver v lehotách stanovených v zmluve, keď majú dlžníka odradiť od omeškania pri plnení jeho povinností. Z v spojení s nariadenia vlády č. vyplýva, že je kogentne stanovená iba horná hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie je prípustné. Žalovaný bol vyzvaný k úhrade dlžných splátok bezodkladne na účet pôvodného žalobcu a zároveň ho žalobca upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Žalovaný dlžnú sumu neuhradil. zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy vyhlásil okamžitú splatnosť pohľadávky z úveru. Vyhlásenie okamžitej splatnosti pohľadávky z úveru s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy bolo žalovanému doručené dňa 08.12.2020. Nakoľko žalovaný v poskytnutej 7-dňovej lehote od doručenia vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru dlžnú sumu nezaplatil, voči žalobcovi sa tak od 16.12.2020 dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy spolu s príslušenstvom. Vzhľadom na tú skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania s celým dlhom, súd žalobcovi priznal zákonné úroky, ktoré si v konaní uplatnil.

36. Súd považuje za nutné zmieniť, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva nemožnosť kumulácie zmluvných úrokov a úrokov z omeškania a to ani v spotrebiteľských sporoch, a to predovšetkým s poukazom na odlišnú funkciu uvedených dvoch inštitútov. Pokiaľ súd priznáva žalobcovi zmluvné úroky

vyčíslené v zmluve ako cena peňazí, ktorú by žalovaný pri riadnom plnení platil, nie je možné konštatovať ani neurčitosť zmluvného dojednania pri uzatváraní zmluvy, keď žalovaný vopred vie, aké zmluvné úroky v každom prípade, aj pri porušení zmluvy, uhradí. Nenastane teda situácia, ktorá by nastala v prípade žiadania zmluvných úrokov „do zaplatenia“. Žiadanie zaplatenia úrokov z omeškania „do zaplatenia“ potom má oporu v príslušných právnych predpisoch, keď takýto nárok vyplýva z a z charakteru uvedeného inštitútu. S poukazom na uvedené skutočnosti súd ustálil, že žalobcovi popri zmluvnom úroku) náležia tiež úroky z omeškania v čase po zosplatnení úveru. Súd teda ustálil, že nárok žalobcu aj čo do zaplatenia dlžného úroku z omeškania z neuhradenej istiny je nárok žalobcu dôvodný.

37. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

39. O trovách konania rozhodol súd podľa v spojení s , keď súd žalobcovi ako úspešnej strane v konaní priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle vyšší súdny úradník, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.