Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2NcKR/2/2018

Potvrdené rozhodnutím 41CoKR/11/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a Mgr. Radoslavy Strhárskej v právnej veci žalobcu Mgr. Robert Antal, so sídlom kancelárie ul. Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica, správca konkurznej podstaty úpadcu TV TIP a.s. „v konkurze", so sídlom Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 35 728 426, zastúpeného JUDr. Martinom Dianiškom, LLM. advokátom so sídlom Stoličkova 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO:45 016 071 proti žalovanému B. C., nar. X.XX.XXXX, bytom Z. XXX, XXX XX Y. K., zastúpenému JUDr. Ľubomírom Messingerom, advokátom, so sídlom Skuteckého 13, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie zmluvnej pokuty, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2NcKR/2/2018-249 zo dňa 12.augusta 2020 takto rozhodol: I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2NcKR/2/2018-249 zo dňa 12.augusta 2020 potvrdzuje. II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%."

Rozhodnutie

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ľubicou Mojžišovou, v právnej veci žalobcu Mgr. Robert Antal, so sídlom kancelárie ul. Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica, správca konkurznej podstaty úpadcu TV TIP a.s. „v konkurze", so sídlom Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 35 728 426, proti žalovanému B. C., G.. XX.XX.XXXX, K. Z. XXX, XXX XX Č. K., právne zastúpenému JUDr. Ľubomírom Messingerom, advokátom, so sídlom Skuteckého 13, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie zmluvnej pokuty, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v prospech všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu TV TIP a.s. „ v konkurze“, so sídlom Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 35 728 426 sumu 12 500 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov tohto konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Dňa 07.02.2018 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba žalobcu, ktorou sa domáha zaplatenia zmluvnej pokuty v sume 12 500 Eur v prospech všeobecnej podstaty úpadcu TV TIP a.s. „v konkurze“, so sídlom Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 35 728 426 (ďalej len „úpadca“). V žalobe poukázal na to, že spoločnosť úpadcu vznikla zápisom do obchodného registra dňa 01.10.1997 a od 21.12.2007 je jediným členom predstavenstva žalovaný B. C.T., E. K. Z. XXX, XXX XX Č. K., G.. XX.XX.XXXX (ďalej len „žalovaný“). Od 17.03.2011 je jediným akcionárom spoločnosti žalovaný. Na majetok spoločnosti úpadcu bol vyhlásený konkurz. Žalovaný sa vyjadril, že úpadca začal mať už v roku 2010 problémy s uhrádzaním svojich záväzkov. Tieto problémy sa však snažil riešiť tak, že úpadcovi údajne poskytoval pôžičky a uhrádzal za úpadcu záväzky, a to v období od roku 2010 do 2013 v celkovej sume 1 462 041,56 Eur. Tvrdenie o poskytovanom plnení v prospech úpadcu žalovaný správcovi nijako nepreukázal a vo svojom vyjadrení zároveň uviedol, že spoločnosť úpadcu bola v tomto období platobne neschopnou a nebola schopná viac ako 30 dní splniť viac ako dva svoje peňažné záväzky, teda priamo priznal, že spoločnosť bola už od roku 2010 v úpadku a vznikla teda povinnosť spoločnosti ako aj žalovanému ako predsedovi predstavenstva na podanie dlžníckeho návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa o konkurze a reštrukturalizácie v znení účinnom ku dňu začatia konkurzného konania (ďalej len „“). Návrh na vyhlásenie konkurzu však povinná osoba nepodala, údajne sa snažil spoločnosť zachrániť, avšak okrem údajného poskytovania pôžičiek nijako neobjasnil, či vykonal nejaké opatrenia alebo rozhodnutia týkajúce sa samotnej činnosti spoločnosti, ktoré by mohli hospodársku situáciu spoločnosti zlepšiť. Ako dôkaz označil písomné vyjadrenie Jána Kováčika zo dňa 24.11.2017 vrátane príloh (č.l. 14), prehľad výšky vlastného imania, zisku a tržieb úpadcu podľa databázy Finstat.sk a ako dôkaz o zlej finančnej situácii úpadcu navrhol žalobca vykonať dokazovanie účtovnými závierkami úpadcu za účtovné obdobia od roku 2010 do roku 2016 a dôkazmi o prijatí opatrení na odvrátenie úpadku, teda ak existujú. Žalobca ďalej uviedol, že podľa vyjadrenia žalovaného dňa 05.04.2013 valné zhromaždenie spoločnosti úpadcu tvorené žalovaným, ktorý bol už v tom čase jediným akcionárom spoločnosti rozhodlo o vstupe spoločnosti do likvidácie a za likvidátora

bol ustanovený Mgr. Július Ernek, Mladých budovateľov 11, 974 01 Banská Bystrica, G.. XX.XX.XXXX (ďalej len „likvidátor“). Žalobca uviedol, že nemá vedomosť o tom, či a aké kroky podnikol likvidátor, ale podľa informácie žalovaného tento dňa 28.04.2016 ako jediný akcionár spoločnosti úpadcu rozhodol o odvolaní likvidátora z funkcie likvidátora a za nového likvidátora vymenoval JUDr. Zdenku Tökölyovú Majerovú, Továrenská 46, 976 31 Vlkanová, nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „novoustanovený likvidátor“). Podľa vyjadrenia novoustanoveného likvidátora tento mal dňa 06.07.2016 vyzvať likvidátora úpadcu na predloženie účtovných dokladov spoločnosti. Na základe preštudovania účtovných dokladov následne dňa 26.07.2016 podal na Okresný súd Bratislava I. návrh na vyhlásenie konkurzu. Okresný súd Bratislava I. v tejto veci vedenej pod sp.zn. rozhodol dňa 21.10.2016 o tom, že návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu odmietol z dôvodu, že návrh nespĺňa zákonnom predpísané náležitosti. Následne novoustanovený správca zmenil sídlo spoločnosti a podal návrh na vyhlásenie konkurzu na inom súde. Zmena sídla úpadcu bola do obchodného registra zapísaná dňa 28.01.2017. Ako dôkaz žalobca označil písomné vyjadrenie novoustanoveného správcu zo dňa 05.12.2017 vrátane príloh (č.l. 52). Dňa 01.03.2017 bol podaný nový návrh na vyhlásenie konkurzu, a to na Okresnom súde Banská Bystrica, ktorý uznesením zo dňa 08.06.2017 pod sp.zn. rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu a zároveň do funkcie správcu ustanovil žalobcu. Toto uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa XX.XX.XXXX Č.. XXX/XXXX, číslo zverejnenia C. XXXXXX. Po preskúmaní veci žalobca uviedol, že: i. Úpadca ako aj žalovaný ako predseda predstavenstva porušili svoju povinnosť podať dlžnícky návrh na vyhlásenie konkurzu podľa , keď napriek zistenému úpadku spoločnosti od roku 2010 nepodali návrh na vyhlásenie konkurzu, ii. Július Ernek ako likvidátor úpadcu porušil svoju povinnosť podať dlžnícky návrh na vyhlásenie konkurzu podľa , keď napriek zistenému a pretrvávajúcemu úpadku spoločnosti nepodal návrh na vyhlásenie konkurzu od svojho vymenovania dňa 05.04.2013 až do odvolania dňa 28.04.2016, iii. Zdenka Tökölyová Majerová ako novoustanovený správca mohla svojim konaním porušiť svoju povinnosť podať dlžnícky návrh na vyhlásenie konkurzu podľa , keď síce vo veci podania návrhu na vyhlásenie konkurzu konala, avšak konala s časovým zdržaním a nedôsledne, čím mohla oddialiť moment začatia konkurzného konania. Či vo veci konala s odbornou starostlivosťou nechal žalobca na posúdenie súdu.

2. Konaním, resp. nekonaním týchto osôb s odbornou starostlivosťou sa vyhlásenie konkurzu oddialilo zhruba o 6 až 7 rokov, čím sa pre správcu konkurznej podstaty zmarila možnosť preskúmať právne úkony úpadcu predchádzajúce úpadku a prípadne nevýhodným právnym úkonom odporovať. Táto skutočnosť môže mať za následok nižšie uspokojenie veriteľov úpadcu v prebiehajúcom konkurznom konaní. S ohľadom na uvedené žalobca v písomnom podaní zo dňa 06.11.2017 vyznal všetky tri uvedené osoby na uhradenie pokuty podľa v spojení s alebo na preukázanie, že im uvedená povinnosť nevznikla. Ako dôkaz označil písomnú výzvu žalobcu zo dňa 06.11.2017 (č.l. 64). Žalovaný odmietol pokutu zaplatiť s poukazom na to, že podľa jeho názoru mal návrh na vyhlásenie konkurzu podať likvidátor, ktorý ho aj podal. Skutočnosť, že sám nepodal návrh v období, kedy podľa jeho vlastného názoru už bola spoločnosť v úpadku vysvetľuje svojou vierou v pozitívny zvrat v podnikaní. S uvedeným sa žalobca nestotožňuje a trvá na tom, že žalovaný porušil povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu a vznikla mu povinnosť zaplatiť pokutu podľa . Novoustanovená likvidátorka odmietla pokutu zaplatiť s poukazom na to, že podľa jej názoru konala s odbornou starostlivosťou a svoje povinnosti si plnila riadne a včas. Ani s týmto tvrdením však žalobca nesúhlasí, nakoľko konkurz bol v skutočnosti vyhlásený až 15.06.2017, teda vyše roka potom čo bola novoustanovená likvidátorka ustanovená do funkcie. Z uvedeného dôvodu je žalobca toho názoru, že úplný a kvalifikovaný návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný včas, čím novoustanovená likvidátorka porušila povinnosť podať kvalifikovaný a úplný návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní odkedy sa dozvedela o úpadku spoločnosti a vznikla jej povinnosť zaplatiť pokutu podľa . Rovnako táto povinnosť vznikla aj likvidátorovi Júliusovi Ernekovi. Vychádzajúc z uvedeného žalobca v tomto konaní navrhol, aby súd rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť úpadcovi zmluvnú pokutu vo výške 12 500 Eur a zároveň si uplatnil trovy konania. K žalobe pripojil výpis z obchodného registra úpadcu (č.l. 8), vyjadrenie žalovaného na poskytnutie súčinnosti podľa (č.l. 14), vrátane príloh, ktorými sú účtovná závierka spoločnosti za rok 2012, pozvánka na mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti zo dňa 01.02.2013, Zápisnica z mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti úpadcu zo dňa 05.04.2013, kópia návrhu na vyhlásenie konkurzu zo dňa 26.07.2016 a uznesenie Okresného súdu Bratislava I. č.k. -146 zo dňa 21.10.2016, odpoveď novoustanovenej likvidátorky na výzvu podľa (č.l. 52) vrátane príloh a výzvu na poskytnutie súčinnosti podľa (č.l. 64).

3. Dňa 31.01.2019 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe. Žalovaný poukázal na to, že žalobca sa vo svojej výzve zo dňa 06.11.2017 domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty v sume 25 000 Eur. Na výzvu správcu žalovaný reagoval listom zo dňa 24.11.2017, v ktorom uviedol dôvody, pre ktoré odmietol požadovanú zmluvnú pokutu zaplatiť. Ako dôkaz označil výzvu žalobcu zo dňa 06.11.2017 a vyjadrenie žalovaného zo dňa 24.11.2017 predložené spolu so žalobou. K veci žalovaný uviedol, že spoločnosť úpadcu bola v minulosti vydavateľom týždenníka Markíza a neskôr aj týždenníka Žurnál. V minulosti boli akcionárom spoločnosti úpadcu spoločnosť FORZA, a.s. Banská Bystrica a neskôr aj spoločnosti EKO - INVEST a.s. Bratislava. Od 08.08.2008 bola jediným akcionárom spoločnosti spoločnosť FORZA, a.s. Banská Bystrica a od 17.03.2017 bol jediným akcionárom spoločnosti žalovaný, ktorý od 21.12.2007 vykonával aj funkciu predsedu predstavenstva spoločnosti TV TIP, a.s. V dôsledku finančnej krízy úpadcu sa táto kríza prejavila aj vo fungovaní spoločnosti TV TIP, a.s. ako vydavateľovi týždenníkov. Spoločnosť úpadcu sa približne od roku 2009 začala dostávať do platobnej neschopnosti, čo malo za následok, že v novembri 2009 spoločnosť prestala vydávať týždenník Žurnál a dňa 24.06.2010 prestala vydávať aj týždenník Markíza. Spoločnosť úpadcu začala mať už v roku 2009 a 2010 problémy s uhrádzaním svojich záväzkov, ktoré sa žalovaný snažil riešiť ako predseda predstavenstva tak, že spoločnosť FORZA, a.s. ako jediný akcionár spoločnosti poskytla spoločnosti úpadcu v období 2007 až 2009 pôžičky v celkovej sume 1 945 723,60 Eur, ktoré slúžili na to, aby sa udržal chod spoločnosti úpadcu a spoločnosť úpadcu uhrádzala svoje záväzky. Ako dôkaz žalovaný označil prehľad pôžičiek od spoločnosti FORZA, a.s. označené ako príloha č. 1 vyjadrenia (č.l. 104). Okrem toho žalovaný ako predseda predstavenstva spoločnosti a neskôr aj ako jediný akcionár spoločnosti úpadcu poskytol úpadcovi v roku 2010 až 2011 ďalšie pôžičky v celkovej sume 845 050 Eur a následne aj pôžičku v sume 17 900 Eur. Ako dôkaz označil Zmluvu o pôžičke zo dňa 08.01.2010 (č.l. 105) a Zmluvu o pôžičke zo dňa 04.03.2011. Okrem toho žalovaný ešte v roku 2009 a 2010 previedol na seba pohľadávky spoločnosti FORZA, a.s. a spoločnosti N3 media s.r.o. voči spoločnosti úpadcu v sume 1 945 723,60 Eur a vo výške 21 153,74 Eur, aby spoločnosť úpadcu nemusela tieto svoje záväzky uhrádzať, a to na úkor iných záväzkov z obchodného styku. Žalovaný si bol vedomý toho, že mu spoločnosť úpadcu takto postúpené pohľadávky nikdy neuhradí a ani nikdy nepožadoval od spoločnosti úpadcu úhradu týchto svojich pohľadávok a tieto si ani neprihlásil do konkurzného konania, aj keď sú to pohľadávky voči spriaznenej osobe. Ako dôkaz žalovaný označil Zmluvu o odplatnom postúpení pohľadávok FORZA, a.s. zo dňa 30.09.2009 a Zmluvu o odplatnom postúpení pohľadávok spoločnosti N3 media, s.r.o. zo dňa 03.12.2010 (č.l. 116). Okrem poskytnutých pôžičiek a postúpených pohľadávok voči spoločnosti úpadcu na svoju osobu žalovaný za spoločnosť úpadcu prevzal resp. pristúpil k záväzkom spoločnosti úpadcu voči spoločnosti Slovenská Grafia a.s. v sume 513 567,90 Eur a voči spoločnosti MARKÍZA-SLOVAKIA, spol. s r.o. vo výške 122 575,82 Eur, ktoré aj za spoločnosť úpadcu uhradil. Ako dôkaz označil Zmluvu o prevzatí dlhu zo dňa 08.11.2010 voči spoločnosti Slovenská Grafia a.s. a Dohodu o pristúpení k záväzku MARKÍZA-SLOVAKIA, spol. s r.o. zo dňa 13.04.2010 (č.l. 120). Na základe Zmluvy o prevzatí dlhu zo dňa 07.01.2011 prevzal žalovaný za spoločnosť úpadcu záväzky voči veriteľom v celkovej sume 68 656,28 Eur, ktoré žalovaný aj uhradil. Ako dôkaz označil Zmluvy o prevzatí dlhu zo dňa 07.01.2011 (č.l. 129). Okrem toho žalovaný za spoločnosť úpadcu uhradil záväzky voči veriteľom spoločnosti úpadcu v celkovej sume 59 019,69 Eur. Ako dôkaz označil doklady o úhrade dlžnej sumy vrátane výzvy na jej vrátenie (č.l. 137). Vychádzajúc z uvedeného žalovaný v období od roku 2009 do roku 2012 poskytol spoločnosti úpadcu pôžičky, za spoločnosť úpadcu uhradil záväzky v celkovej sume 3 588 738,57 Eur. Všetky tieto doklady sa nachádzajú v účtovníctve úpadcu, ktoré má žalobca k dispozícii. Okrem sumárneho prehľadu poskytnutých pôžičiek a uhradených záväzkov žalovaným za spoločnosť úpadcu priložil žalovaný k vyjadreniu aj špecifikáciu a popis jednotlivých úkonov žalovaného voči spoločnosti úpadcu vrátane dokladov za účelom preukázania pravdivosti jeho tvrdení (č.l. 178). S poukazom na uvedené žalovaný vyslovil presvedčenie, že preukázal, že sa snažil platobnú neschopnosť spoločnosti úpadcu vyriešiť iným spôsobom ako podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu a dôvodne predpokladal, že sa mu tieto záväzky podarí všetky vysporiadať, resp. uhradiť. Takýmto konaním s odbornou starostlivosťou sa podľa žalovaného tento zbavil svojej zodpovednosti za porušenie povinnosti, že nepodal návrh na vyhlásenie konkurzu včas, nakoľko za konanie s odbornou starostlivosťou je možné považovať aj také konanie, ktorého cieľom je vyriešiť úpadok iným spôsobom ako konkurzom, a to aj neformálnou reštrukturalizáciou, pokiaľ možno dôvodne predpokladať, že sa úpadok týmto spôsobom podarí vyriešiť. Pokiaľ by žalovaný nechcel a ani nemal záujem zachrániť spoločnosť úpadcu a keby v období rokov 2009 až 2012 nekonal s odbornou starostlivosťou a nepredpokladal, že sa podarí úpadok spoločnosti úpadcu vyriešiť, tak by neposkytol spoločnosti úpadcu a neuhradil by za spoločnosť úpadcu záväzky v celkovej sume 3 588 738,57 Eur. Ak by žalovaný ako jediný štatutár spoločnosti úpadcu

podal návrh na vyhlásenie konkurzu, tak by záväzky úpadcu boli vyššie minimálne o sumu 3 588 738,57 Eur a ich uspokojenie v rámci konkurzu by bolo otázne. Uhradením záväzkov spoločnosti úpadcu žalovaný predpokladal, že sa mu podarilo úpadok spoločnosti vyriešiť. Po uzatvorení hospodárskych výsledkov spoločnosti úpadcu dňa 25.03.2013 a po podaní daňového priznania za rok 2012 dňa 25.03.2013 mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti úpadcu dňa 05.04.2013 rozhodlo o vstupe spoločnosti do likvidácie a zároveň bol na tomto mimoriadnom valnom zhromaždení vymenovaný likvidátor spoločnosti, a to Mgr. Július Ernek. Ustanovením likvidátora do funkcie prešla na likvidátora povinnosť štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti podľa a jeho úlohou bolo zároveň aj zistiť, či je spoločnosť v predlžení. Ako dôkaz poukázal na účtovnú závierku spoločnosti úpadcu za rok 2012 a Zápisnicu z mimoriadneho valného zhromaždenia úpadcu zo dňa 05.04.2013 nachádzajúce sa v spise. Žalovaný potvrdil tvrdenia žalobcu uvádzané v žalobe, že dňa 28.04.2016 sa konalo mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti úpadcu, ktoré rozhodlo o odvolaní likvidátora Mgr. Júliusa Erneka a s účinnosťou od 30.04.2016 bola do funkcie likvidátora spoločnosti menovaná JUDr. Zdenka Tökölyová Majerová. Ako dôkaz znovu označil rozhodnutie jediného akcionára spoločnosti zo dňa 28.04.2016 nachádzajúce sa v spise. Žalovaný poukázal na to, že novoustanovený likvidátor podal na Okresný súd Bratislava I. návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu, ktorý však bol odmietnutý. Jedným z dôvodov bola aj skutočnosť, že likvidátor nezaplatil preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu. Novoustanovený likvidátor však bol toho názoru, že nemá povinnosť zaplatiť preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu, preto navrhol zmenu sídla spoločnosti úpadcu. Po zmene sídla do Banskej Bystrice novoustanovený likvidátor dňa 01.03.2017 znovu podal návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu a dňa 08.6.2017 Okresný súd v Banskej Bystrici vyhlásil na majetok spoločnosti úpadcu konkurz bez toho, aby požadoval zaplatenie preddavku na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu. Ako dôkaz označil kópiu návrhu na vyhlásenie konkurzu zo dňa 26.07.2016, podanie likvidátora zo dňa 16.09.2016 (č.l.183) a Uznesenie Okresného súdu Bratislava č.k.2K/40/2016-146 zo dňa 21.10.2016 a návrh na vyhlásenie konkurzu zo dňa 22.02.2017 (č.l. 184). Na základe uvedených skutočnosti má žalovaný za to, že pri výkone funkcie predsedu predstavenstva spoločnosti konal s odbornou starostlivosťou a podľa jeho názoru mu nevznikla povinnosť zaplatiť pokutu v zmysle . Vyslovil nesúhlas s tvrdením žalobcu, že nekonaním žalovaného a likvidátorov s odbornou starostlivosťou sa vyhlásenie konkurzu oddialilo, čím sa správcovi konkurznej podstaty zmarila možnosť preskúmať právne úkony úpadcu predchádzajúce úpadku a prípadné nevýhodným právnym úkonom odporovať. Nevýhodné právne úkony žalobca bližšie nešpecifikoval, preto jeho tvrdenie označil žalovaný za veľmi všeobecné a nepreukázané. Žalovaný tiež poukázal na to, že spoločnosť úpadcu bola v úpadcu už od roku 2009, preto odkázal na ust. v znení účinnom do 31.12.2012, v zmysle ktorého nevznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ale právna úprava zakotvovala zodpovednosť osôb povinných podať návrh na vyhlásenie konkurzu za škodu veriteľom úpadcu. Od 01.01.2013 sa pre zodpovednosť za oneskorené podanie návrhu vyžadovalo predlženie úpadcu, nie len úpadok. Žalovaný preto po uzatvorení hospodárskych výsledkov spoločnosti za rok 2012 dňa 25.03.2013 na mimoriadnom valnom zhromaždení dňa 05.04.2013 rozhodol o vstupe spoločnosti úpadcu do likvidácie, čím prešla pôsobnosť štatutárneho orgánu na likvidátora, teda žalovaný už nemohol porušiť svoju zodpovednosť. S ohľadom na uvedené žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a uplatnil si nárok na náhradu trov konania.

4. Dňa 15.03.2019 bola súdu doručená duplika žalobcu, v ktorej žalobca poukázal na chybu v písaní ohľadom výšky zmluvnej pokuty, čo však nemá žiadny vplyv na skutočnosť, nakoľko výška zmluvnej pokuty vyplýva priamo zo zákona a žalovaný neuviedol žiadny liberačný dôvod, ktorý by ho zbavoval zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. K dokladom preukazujúcim úhrady záväzkov za spoločnosť úpadcu žalobca zobral na vedomie, ale namietol, že detaily o pohyboch peňažných prostriedkov nie sú použiteľné na právne úkony, nie je z nich možné zistiť účet platiteľa podpisy žalovaného na dokumentoch nie sú overené, teda má pochybnosť o vlastnoručnom podpísaní týchto dokumentov. K tvrdeniam žalovaného o neformálnej reštrukturalizácii žalobca uviedol, že žalovaný nepredložil žiadne vysvetlenie, na aké účely boli tieto finančné prostriedky použité a ako mali zabrániť úpadku spoločnosti. Rovnako nebol predstavený žiaden plán na obnovenie podnikateľskej činnosti spoločnosti úpadcu a schopnosti uhrádzať záväzky. Konanie žalovaného nedáva žiaden ekonomický zmysel a tiež ho nezbavujú zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu. Rovnako žalovaného nezbavuje zodpovednosti ani rozhodnutie o vstupe spoločnosti úpadcu do likvidácie., nakoľko je zrejmé, že konanie žalovaného nevyriešilo úpadok spoločnosti. V závere žalobca poukázal na to, že správcovi nebolo poskytnuté kompletné účtovníctvo úpadcu a v tvrdenia správcu v záverečnej správe je zrejmé obštrukčné konanie pri vydávaní účtovníctva úpadcu.

Táto skutočnosť má vplyv aj na všeobecnosť tvrdení o prípadných odporovateľných úkonoch úpadcu, nakoľko podľa žalovaného úpadok nastal už v rokoch 2009 až 2010 a k vyhláseniu konkurzu došlo až v roku 2017. V súvislosti s uplatnením právnej úpravy účinnej do 31.12.2012 žalobca poukázal na ust. . Vychádzajúc z uvedeného žalobca zotrval na podanej žalobe.

5. Dňa 14.05.2020 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného k duplike žalobcu. K otázke listín preukazujúcich úhrady záväzkov úpadcu žalovaný uviedol, že priložené dokumenty boli a sú dôkazom toho, že niektoré jednotlivé záväzky dlžníka-úpadcu uhrádzal sám žalovaný a sú dôkazom o úhrade dlžnej sumy žalovaným priamo veriteľovi úpadcu. Potvrdenia sú v prevažnej miere z internetbankingu a sú dôkazom toho, že žalovaný buď vkladom v hotovosti alebo prevodom zo svojho účtu za úpadcu uhrádzal a uhradil dlžné sumy. Tieto doklady o úhrade dlžných súm žalovaným za úpadcu sú zároveň založené aj v účtovníctve úpadcu a na základe týchto dokladov boli aj úhrady zaúčtované v účtovníctve úpadcu. Žalovaný nemá vedomosť aké iné doklady, ktoré by sa mali považovať za právne úkony použiteľné na právne úkony mal úpadcovi predložiť. Dôkazom toho, že žalovaný dlžné sumy za úpadcu uhradil je účtovníctvo úpadcu, v ktorom úpadca neeviduje záväzok voči veriteľom, ktorým pohľadávku voči úpadcovi uhradil žalovaný. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že žiadny veriteľ, ktorému jeho pohľadávku za úpadcu uhradil žalovaný ani neprihlásil svoju pohľadávku voči úpadcovi do konkurzu. Ak žalobca spochybňuje pravosť a vierohodnosť predložených dôkazov, mal a stále má možnosť si uvedené doklady skontrolovať v účtovníctve úpadcu, alebo predložiť nejaký konkrétny dôkaz o opaku a nie len niečo tvrdiť. K prevereniu majiteľa/platiteľa účtu žalovaný uviedol, že úhrady záväzkov úpadcu boli realizované z účtov žalovaného, a to účet v Tatra banka , a.s. č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, účet v Tatra banka , a.s. č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX a účet v Slovenská sporiteľňa , a.s. č.ú. XXXXXXXXXX , ktorých vlastníkom bol žalovaný, čo preukazuje potvrdeniami jednotlivých bánk (č.l. 224). K pochybnostiam o pravosti podpisov na dokumentoch žalovaný uviedol, že nejde o žiadne dokumenty, ktoré by na svoju platnosť vyžadovali overenie podpisov. K vyjadreniu k žalobe boli priložené kópie dokumentov a originály sú rovnako založené v účtovníctve úpadcu ako aj u žalovaného a od ich podpísania až do dnešného dňa nikto a nikdy nenapadol ich platnosť . K tvrdeniu žalobcu , že na Zmluve o odplatnom postúpení pohľadávky medzi žalovaným a spoločnosťou FORZA, a.s. sú podpisy žalovaného za FORZA, a.s. a za seba ako fyzickú osobu zjavne odlišné žalovaný uviedol, že za spoločnosť FORZA, a.s. zmluvu nepodpisoval žalovaný, ale Jozef Kováčik, tak ako to vyplýva zo zmluvy .K účelu použitia finančných prostriedkov poskytnutých spoločnosti úpadcu žalovaným tento uviedol, že finančné prostriedky boli výlučne použité na úhradu záväzkov úpadcu, a to v snahe žalovaného zachrániť úpadcu pred konkurzom a hlavne uhradiť záväzky úpadcu jeho veriteľom, ktoré by v prípade konkurzu neboli vôbec uhradené, lebo majetok úpadcu by nepostačoval na úhradu týchto záväzkov. K tomu, aby žalovaný poskytol sám a aj prostredníctvom spoločnosti FORZA, a.s. finančné prostriedky úpadcovi nepotreboval mať v zmysle vtedy platných právnych predpisov žiaden plán a jediným jeho cieľom bolo zachrániť spoločnosť úpadcu pred konkurzom, uhradiť záväzky veriteľom úpadcu, a to aj za cenu, že si bol vedomý toho, že od úpadcu ako dlžníka už nikdy nezíska poskytnuté finančné prostriedky späť. Žalovaný označil za nepravdivé tvrdenia žalobcu, že žalovaný nesprístupnil správkyni účtovníctvo úpadcu, a preto jej bolo znemožnené preskúmať právne úkony úpadcu a týmto prípadne odporovať. Žalovaný má vedomosť, že na výzvu správkyne resp. jej splnomocneného zástupcu jej boli poskytnuté všetky doklady a účtovníctvo úpadcu, ktoré správkyňa požadovala. Žalovaný nemá vedomosť o tom , že by nejaká žiadosť alebo výzva správkyne nebola vybavená. O takejto tvrdenej skutočnosti nepredložil žalobca žiaden dôkaz a zostal len v rovine svojho tvrdenia. Ako dôkaz priložil k vyjadreniu výzva správkyne na poskytnutie súčinnosti zo dňa 05.05.2017, emailovú komunikáciu medzi likvidátorkou a správkyňou resp. jej zástupcom, odpoveď úpadcu zo dňa 05.06.2017 a 2 x emaily so zástupcom správkyne o predložení požadovaných dokladov. Žalovaný zastáva názor, že pri výkone funkcie predsedu predstavenstva spoločnosti konal s odbornou starostlivosťou a nevznikla mu povinnosť zaplatiť pokutu v zmysle v znení účinnom od 01.01.2016. Žalovaný, ako predseda predstavenstva podľa vtedy platného zodpovedal veriteľom za škodu, ktorá im v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu vznikla a nemal povinnosť zaplatiť za porušenie tejto povinnosti zmluvnú pokutu tak, ako sa to domáha žalobca svojou žalobou. Znovu poukázal na to, že podľa právnej úpravy účinnej od 01.01.2013 bol povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu likvidátor, na ktorého dňa 05.04.2013 prešla pôsobnosť štatutárneho orgánu podľa (ďalej len „“). S ohľadom na uvedené navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

6. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na 12.08.2020. Na pojednávaní bol prítomný žalobca osobne a účasť žalovaného bola zabezpečená prostredníctvom právneho zástupcu. Právny zástupca

na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a rovnako jej právnom aj skutkovom odôvodnení. Napriek tomu, že sa žalovaný opakovane vyjadroval a nesúhlasí s tým, že by ho postihovala povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vyslovil presvedčenie, že boli naplnené všetky zákonné predpoklady pre zodpovednosť, ktorú zákon štatutárovi v danom prípade ukladá za porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas. Poukázal na to, že žalovaný vo svojich vyjadreniach opakovane sám uznal, že v rokoch 2010 a nasledujúcich už úpadca mal vážne problémy s plnením finančných záväzkov. On sa snažil asi v dobrom úmysle vec riešiť, ale napriek všetkému táto okolnosť nijakým spôsobom neeliminuje jeho zodpovednosť a povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, ak bol podľa právnej úpravy povinný v lehote 30 dní podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Z účtovných dokladov, ktoré má žalobca k dispozícii, či už je to účtovná závierka za rok 2011 alebo 2012 jednoznačne vyplýva nielen to, že úpadca bol insolventný, ale jednoznačne vyplýva, že úpadca bol predlžený, to znamená spĺňal obidve kritéria úpadku. Ak by sa teda uvažovalo aj o tom, že ktorý právny režim vlastne na túto situáciu aplikovať, jednoducho už od roku 2010 alebo 2011 najneskôr bol úpadca zadlžený, jeho vlastné imanie predstavovalo mínusovú položku presahujúcu 5 000 000 Eur a aktíva v tom čase predstavovali 200 000 až 240 000 Eur krátkodobých pohľadávok, preto vyslovil názor, že žaloba v tejto veci je podaná dôvodne a ja navrhol, aby súd po vykonanom dokazovaní jej v plnom rozsahu aj vyhovel.

7. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný v období rokov 2009 až 2012 spoločnosti úpadcu poskytol rôzne pôžičky a za spoločnosť úpadcu uhradil záväzky v celkovej výške 3 588 000 Eur. Všetky tieto doklady sa nachádzajú v účtovníctve spoločnosti úpadcu, okrem toho boli predložené aj do súdneho spisu. Na takú sumarizáciu boli zmluvy o pôžičke, keď vtedy spoločnosť FORZA ako vtedy jediný akcionár poskytla pôžičky v celkovej výške 1 900 000 Eur, následne žalovaný ako predseda predstavenstva poskytol pôžičky v celkovej výške 845 000 Eur a 17 900 Eur a zároveň prevzal všetky záväzky resp. pohľadávky spoločnosti FORZA voči spriazneným osobám a zároveň nepožadoval ani úhradu týchto záväzkov, ďalej prevzal záväzky na základe samostatných zmlúv voči Slovenskej grafii vo výške 513 000 Eur, voči spoločnosti MARKÍZA- SLOVAKIA vo výške 122 575,82 Eur. Ďalej na základe zmlúv o prevzatí dlhu prevzal žalovaný za spoločnosť úpadcu záväzky voči veriteľom vo výške 68 656,28 Eur, okrem toho žalovaný za spoločnosť úpadcu uhradil aj ďalšie záväzky priamo veriteľom spoločnosti vo výške 59 000 Eur. Pokiaľ by žalovaný nechcel alebo nemal záujem zachrániť spoločnosť TV TIP, a kedy v období rokov 2009 až 2012 nekonal s odbornou starostlivosťou a keby predpokladal, že by sa snažil úpadok spoločnosti vyriešiť, tak by predsa neposkytol spoločnosti pôžičky a neuhradil za spoločnosť záväzky vo výške 3 500 000 Eur. Žalovaný v pozícií jediného štatutára sa v období rokov 2009 až 2012 snažil vyriešiť úpadok spoločnosti iným spôsobom ako konkurzom a dôvodne predpokladal, že sa mu záväzky spoločnosti úpadcu s výnimkou záväzkov voči spriazneným osobám podarí všetky vysporiadať resp. uhradiť. Žalovaný teda konal s odbornou starostlivosťou a v tomto prípade sa zbavil zodpovednosti za porušenie povinnosti, že včas nepodal návrh na vyhlásenie konkurzu. Za konanie s odbornou starostlivosťou je možné považovať predovšetkým také konanie, ktorého cieľom je vyriešiť úpadok iným spôsobom ako konkurzom, a to aj neformálnou reštrukturalizáciou pokiaľ možno dôvodne predpokladať, že sa úpadok podarí týmto spôsobom vyriešiť. Podľa treba konanie s odbornou starostlivosťou rozumieť konanie so starostlivosťou primeranou postaveniu alebo funkcii po zohľadnení všetkých dostupných informácií, ktoré sa týkajú alebo môžu mať vplyv na jej konanie. Toto vymedzenie odbornej spôsobilosti je teda podobné ako vymedzenie všeobecnej povinnosti konateľa podľa zaobstarať si pri svojom rozhodovaní a zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodovania. Pri posudzovaní či má alebo nemá štatutárny orgán podať návrh na konkurz v zmysle koná teda s odbornou starostlivosťou len vtedy, keď si zadováži všetky podstatné informácie a posúdi ich s ohľadom na svoje skúsenosti a funkciu a na základe nich potom vyhodnotí či sú tu také okolnosti, ktoré opodstatnene umožňujú prijať záver, že napriek existencii úpadku spoločnosti existuje reálna možnosť jej uzdravenia aj bez podania návrhu na konkurz inými opatreniami, ktoré zároveň aj vykoná. Pritom je povinný zvlášť uvážiť jednak aktuálnu majetkovú a finančnú situáciu spoločnosti, možnosti ďalšieho podnikania na trhu v doterajšej predmete podnikania činnosti alebo preorientovania podnikania spoločnosti na iný segment, reálnu ziskovosť podnikania. Posudzovanie, či štatutárny orgán zachoval potrebnú odbornú starostlivosť sa vykonáva vždy spätne v okamihu, keď štatutárny orgán robil svoje rozhodnutie, avšak za súčasnej znalosti dôsledkov, ku ktorým toto rozhodnutie viedlo. Pri takomto posudzovaní možno aplikovať tzv. pravidlo zdravého obchodníckeho úsudku, ktoré je vo všeobecnosti vyjadrené aj v ust. v prvej vete . Podstata tohto pravidla vyjadruje, že štatutárny orgán nie je voči spoločnosti zodpovedný za každý neúspech podnikania spoločnosti, teda za každú hospodársku stratu alebo škodu, ktorá vznikla v dôsledku jeho podnikateľského rozhodnutia. S

každým podnikateľským rozhodnutím je totiž spojené určité riziko a toto riziko resp. dôsledky rozhodnutia nie sú v okamihu rozhodovania vždy presne odhadnuteľné a kvantifikovateľné. Štatutárny orgán by teda nemal zodpovedať za stratu alebo neúspech spoločnosti v tých prípadoch, kedy napriek zachovaniu všetkých povinností, ktoré od neho možno žiadať urobil rozhodnutie, hoci sa toto rozhodnutie neskôr ukázalo ako nevýhodné, resp. viedlo k strate alebo k neúspechu spoločnosti. Tento princíp by sa potom mal uplatňovať aj pri posudzovaní odbornej starostlivosti v zmysle . Predovšetkým je potrebné, aby žalovaný ako predseda predstavenstva v spoločnosti konal so starostlivosťou primeranej funkcii, teda štatutárneho orgánu, ktorému je zo zákona zverené obchodné vedenie spoločnosti a ktorý môže v mene spoločnosti robiť všetky úkony navonok a dovnútra, ktoré považuje za potrebné a okrem valného zhromaždenia spoločnosti nie je povinný sa riadiť príkazmi nikoho. Rovnako však nie je povinný ani na také pokyny čakať. Konkrétne konanie žalovaného ako štatutárneho orgánu pri svojom rozhodovaní možno považovať za konanie s odbornou starostlivosťou len vtedy ak zároveň spĺňa tieto podmienky: i. nesmie byť vedené akýmikoľvek inými záujmami než záujmami spoločnosti a jej veriteľov, ii. v čase urobenia rozhodnutia toto rozhodnutie nesmie zjavne odporovať záujmom spoločnosti, iii. štatutárny orgán musí rozumne predpokladať, že toto rozhodnutie takémuto prospechu slúži.

8. Len, keď sú splnené tieto kritéria štatutárneho orgánu možno dospieť k záveru, že konal s odbornou starostlivosťou. Právny zástupca vyslovil presvedčenie, že žalovaný pri svojom konaní s odbornou starostlivosťou tieto podmienky a kritéria splnil. Po uzatvorení hospodárskych výsledkov dňa 25.03.2013 a po podaní daňového priznania za rok 2012 sa rozhodol dňa 05.04. 2013 o vstupe spoločnosti úpadcu do likvidácie a zároveň bol na tomto mimoriadnom valnom zhromaždení vymenovaný likvidátor pán Mgr. Július Ernek. Ustanovením likvidátora, čiže dňom 05.04.2013 do funkcie prešla na likvidátora pôsobnosť štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti podľa a jeho úlohou bolo zistiť, či je spoločnosť v predlžení a zároveň týmto dňom zanikla povinnosť žalovaného podať návrh na vyhlásenie konkurzu. S prihliadnutím na vymenovanie likvidátora už nemal žalovaný ako predseda predstavenstva spoločnosti úpadcu právo konať za spoločnosť, a teda aj podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Z uvedených dôvodov teda nemal a ani nemohol porušiť svoju povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Ako vyplýva z tvrdení žalobcu v žalobe a ako vyplýva aj z predložených dôkazov bola spoločnosť úpadku v úpadku už od roku 2009 a už vtedy vznikla povinnosť žalovaného podať dlžnícky návrh na vyhlásenie konkurzu. V zmysle ust. dlžník je v úpadku aj je platobne neschopný alebo predlžený. Spoločnosť bola predlžená nakoľko podľa ust. predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho splatných záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Ako vyplýva z účtovnej závierky spoločnosti k 31.12.2012 a zároveň aj účtovnej závierky k 31.12.2011 bola spoločnosť úpadcu v predlžení už k 31.12.2011, kedy hodnota splatných záväzkov bola v hodnote 5 427 463 Eur a hodnota majetku bola len vo výške 68 222 Eur a spoločnosť mala záporné imanie vo výške - 5 380 395 Eur. Preto je potrebné ustáliť, kedy sa vlastne spoločnosť úpadcu dostala do úpadku. Žalovaný mohol úpadok zistiť teda najneskôr 31.03.2012, kedy sa vlastne podávalo daňové priznanie a uzatvárali sa výsledky za rok 2011, a teda najneskôr od tohto okamihu mu začala plynúť 30 dňová lehota na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti úpadcu. Podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2012, teda do doby, kedy žalovaný porušil svoju povinnosť, podľa § osoba povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka, ktorá poruší povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu zodpovedá veriteľom za škodu, ktorá im v dôsledku toho vznikla ibaže preukáže, že konala s odbornou starostlivosťou. Podľa vtedy platného zákona žalovaný zodpovedá veriteľom za škodu, ktorá im porušením tejto povinnosti vznikla a nemala a ani nemá povinnosť zaplatiť porušením tejto povinnosti zmluvnú pokutu tak ako sa to domáha žalobca svojou žalobou. Žalobca oprel nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty o ust. v znení účinnom od 01.01.2016. K porušeniu povinnosti žalovaného ako člena štatutárneho orgánu však došlo najneskôr od 31.03.2012 a v uvedenom období Zákon o konkurze žiadne ustanovenia o nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty neobsahoval. Následne podľa právnej úpravy účinnej od 01.01.2013 do 31.12.2015, a to zákona osobe, ktorá počas štyroch rokov pred začatím konkurzného konania vo funkcii štatutárneho orgánu alebo jeho člena porušila povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu vzniká vyhlásením konkurzu povinnosť zaplatiť v prospech všeobecnej podstaty sumu vo výške dlžníkovho základného imania zapísaného v príslušnom registri v čase, keď porušila povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu najviac však vo výške 2-násobku minimálnej výšky základného imania. Okresný súd Banská Bystrica svojím uznesením zo dňa 08.06.2017 rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu a toto uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 14.06.2017. Ak by sa teda súd nestotožnil s názorom žalovaného, že žalovaný

vo funkcii člena štatutárneho orgánu zistil, že spoločnosť je v predlžení minimálne od 31.03.2012, tak platí, že žalovaný vo funkcii člena štatutárneho orgánu zistil, že spoločnosť je v predlžení minimálne od 25.03.2013 po uzatvorení výsledkov za rok 2012 a najneskoršie dňa 25.04.2013 mu uplynula lehota na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. V tomto prípade je to, ale viac ako štyri roky pred začatím konkurzného konania a z uvedených dôvodov žalovanému nevznikla povinnosť zaplatiť mu sankciu v prospech všeobecnej podstaty. Napriek uvedenému žalovaný konal s odbornou starostlivosťou, teda žaloba nemá žiadny právny základ, preto navrhol žalobu zamietnuť.

9. Žalobca za najvýznamnejšiu otázku označil ustálenie, či boli v určitom okamihu splnené podmienky pre povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu a tie podľa jeho názoru splnené boli. Navyše poukázal na to, že sám právny zástupca vo svojom prednese veľmi presne a precízne zadefinoval v akom období už úpadca bol v úpadku nielen z titulu insolvencie, ale aj z dôvodu predlženia. Teda vyjadrenia strán sporu sa absolútne zhodujú, vlastné imanie spoločnosti úpadcu bolo záporné v roku 2011 aj 2012. Ďalej uviedol, že povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu vyplýva z explicitnej právnej úpravy a nie je nejakým spôsobom viazaná na výkon funkcie štatutárneho zástupcu spoločnosti konať s odbornou spôsobilosťou. Ak sú teda splnené podmienky na povinné podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, štatutárny zástupca alebo člen štatutárneho orgánu je povinný tak konať a jeho prípadný dobrý úmysel na tejto skutočnosti nič nemení. Žalobca zastáva názor, že Zákon o konkurze a reštrukturalizácii pojem neformálna reštrukturalizácia ani nepozná a napokon aj pri veľkej snahe pána Kováčika sa mu nepodarilo neformálnu reštrukturalizáciu úspešne dovŕšiť, to znamená, že táto snaha sa minula účinku a jednoducho je jednoznačné, že v reálnom čase porušil povinnosť minimálne v čase od 25.03.2013 do 05.04.2013, kedy rozhodol o vstupe spoločnosti do likvidácie a ustanovil likvidátora, na ktorého už prešli tieto povinnosti. Takže v tomto čase jednoznačne povinnosť zo strany žalovaného porušená bola a trvala už od roku 2010, kedy to predlženie úpadcu bolo zjavné. K neformálnej reštrukturalizácii žalobca uviedol, že treba vidieť to, že žalovaný síce prevzal rôzne záväzky za úpadcu a vyrovnal rôzne dlhy za úpadcu, ale len vo vzťahu k svojim obchodným partnerom alebo spriazneným spoločnostiam a do dnešného dňa neuspokojil daňový úrad, slovenskú konsolidačnú, neuspokojil zdravotnú poisťovňu. To znamená, že tie subjekty, na ktorých nemal žiadny záujem a žiadnu motiváciu neuspokojil ani čiastočne, ale FORZU a rôznych partnerov uspokojoval. Každopádne prihliadať na túto aktivitu nie je možné a taktiež súd by nemal prihliadať ani na ustanovenia , ktoré upravujú výkon funkcie či už konateľa alebo člena štatutárneho orgánu vo vzťahu k spoločnosti, pretože to je úplne iná zodpovednosť a iné konanie ako konanie, ktoré upravuje v Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. To s tým nemá nič spoločné, že či štatutárny zástupca v zmysle úpravy má konať podľa nejakých pokynov alebo má čakať na nejaké pokyny alebo akým spôsobom vo vzťahu k spoločnosti zodpovedný za prípadný obchodný alebo podnikateľský neúspech, nakoľko to s touto vecou absolútne nesúvisí. Pokiaľ ide o právnu úpravu, ktorá dopadá na tento prípad, žalobca pripusti, že na túto otázku existuje viacero názorov, ale on zastáva názor, že úprava je jasná. Konkurzné konanie začalo v roku 2017, v prechodných ustanoveniach, ktoré obsahuje Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v úprave teda platnej od 01.03.2017 je upravené, že konania, ktoré boli začaté pred týmto dátumom sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov. Z tohto jasne vyplýva, že na porušenie povinnosti, či už pána Kováčika alebo aj ostatných osôb, ktoré boli povinné podať návrh na konkurz by sa mala aplikovať právna úprava, ktorá bola platná od 01.03.2017. Samozrejme pokiaľ by sa pripustil výklad právneho zástupcu žalovaného a vychádzali by sme z toho, že naposledy objektívne teda určené je porušenie právnej povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu zo strany pána Kováčika to bol deň 05.04.2013 a tu dopadá vlastne právna úprava, ktorá upravuje, že osoba, ktorá štyri roky pred začatím konkurzného konania porušila povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu, no tak ak 05.04.2013 pán Kováčik ako štatutárny zástupca rozhodol o vstupe spoločnosti do likvidácie a ustanovil likvidátora tak nasledujúce štyri roky končia 05.04.2017, pričom konkurzné konanie v tomto prípade začalo 05.04.2017, pretože 04.04.2017 bolo začatie konkurzného konania zverejnené v Obchodnom vestníku a tým pádom to sedí presne na deň a v tejto súvislosti je podstatné či porušil povinnosť aj predtým, že by mala naňho dopadať aj právna úprava o náhrade škody, ktorá sa premlčuje v 1-ročnej lehote po skončení konkurzného konania a po jej zrušení pre nedostatok majetku, pretože najneskôr ešte aj potom tam priebežne porušoval túto povinnosť a naposledy podľa aj vyjadrenia právneho zástupcu a pána Kováčika porušil 05.04.2013 a 04.04.2017 bolo zverejnené začatie konkurzného konania v tejto veci. Takže pokiaľ by sa súd stotožnil s argumentáciou právneho zástupcu žalovaného a aplikoval by právnu úpravu účinnú v čase od 01.01.2013 do 31.12.2015, potom by nebol pán Kováčik povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 12 500 Eur, ale sankciu v zmysle ust. vtedy platného zákona, a to vo výške 2-násobku základného imania obchodnej spoločnosti ustanovenej zákonom.

10. Súd vykonal dokazovanie listinami obsiahnutými v spise, teda žalobou a vyjadreniami žalobcu vrátane príloh, vyjadreniami žalovaného obsiahnutými v spise vrátane príloh a vyjadreniami na pojednávaní, výpisom z Obchodného vestníka OV č. 66/2017 zo dňa 04.04.2017, OV č. 113/2017 zo dňa 14.06.2017, OV č. 188/2019 a výpisom z Obchodného registra spoločnosti úpadcu a spoločnosť FORZA, a.s., Banská Bystrica a lustráciou v registri účtovných závierok pre spoločnosť úpadcu. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že Okresný súd Banská Bystrica ako konkurzný súd uznesením č. k. - 72 zo dňa 29. 03. 2017 začal konkurzné konanie na majetok dlžníka TV TIP a.s. "v likvidácii", so sídlom Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 35 728 426. Konkurzný súd uznesením č. k. - 104 zo dňa 08. 06. 2017 vyhlásil na majetok dlžníka TV TIP a.s. "v likvidácii", so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Skuteckého 30, IČO: 35 728 426 konkurz a predbežného správcu JUDr. Denisu Pejchalovú, so sídlom kancelárie, 974 01 Banská Bystrica, Skuteckého 30 ustanovil za správcu konkurznej podstaty. Uznesením č. k. - 315 zo dňa 24. 09. 2019 konkurzný súd odvolal správcu konkurznej podstaty JUDr. Denisu Pejchalovú, so sídlom kancelárie 974 01 Banská Bystrica, Skuteckého 30 a uznesením č.k. - 330 zo dňa 18.11.2019 konkurzný súd ustanovil Mgr. Roberta Antala, so sídlom kancelárie 974 01 Banská Bystrica, Ul. Kláry Jarunkovej 2 do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu.

11. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica oddiel Sa, vložka č. 1139/ S súd zistil, že žalovaný je od 21.12.2007 jediným členom predstavenstva a od 17.03.2011 je jediným akcionárom spoločnosti úpadcu. Od 08.08.2008 do 16.03.2011 bola spoločnosť FORZA, a.s., Skuteckého 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 035 092 akcionárom spoločnosti úpadcu. Dňa 05.04.2013 bola spoločnosť úpadcu zrušená bez likvidácie. Táto skutočnosť tiež nebola medzi stranami sporná. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica oddiel Sa, vložka č. 562/S súd zistil, že predsedom predstavenstva spoločnosti FORZA , a.s., Banská Bystrica je od 19.09.2003žalovaný, ktorý je od 18.07.2015 jediným akcionárom spoločnosti. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -129 zo dňa 04. 07. 2018, právoplatným dňa 28. 07. 2018 a vykonateľným dňa 12. 07. 2018, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka FORZA, a.s., so sídlom Skuteckého 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 035 092.

12. Podľa v aktuálnom znení, konania začaté pred 1. marcom 2017 sa dokončia podľa právnych predpisov účinných do 28. februára 2017.

13. Podľa v aktuálnom znení, ak odsek 2 neustanovuje inak, konania vrátane konaní vyvolaných alebo súvisiacich s konaniami podľa tohto zákona začaté pred 1. januárom 2018 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2017.

14. Nakoľko konkurzné konanie začalo po 01.03.2017, na toto konanie je potrebné aplikovať ustanovenie citovaného zákona v znení účinnom od 01.03.2017, pretože ide o konanie vyvolané konkurzom.

15. Podľa , ak dlžník spĺňal podmienky predlženia podľa tohto zákona aj pred 1. januárom 2013 a podmienky predlženia trvajú aj po 1. januári 2013, osoby, ktoré pred 1. januárom 2013 vykonávali funkciu štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu, likvidátora alebo boli zákonným zástupcom dlžníka a vykonávali túto funkciu aj po 1. januári 2013, zodpovedajú za záväzok zaplatiť v prospech konkurznej podstaty sumu vo výške dlžníkovho zapísaného základného imania, ak nepodajú návrh na vyhlásenie konkurzu do 31. marca 2013.

16. Podľa v znení účinnom od 01.03.2017, predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, ) má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti, 1a) ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky.

17. Podľa v znení účinnom od 01.03.2017, dlžník v predlžení je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. Platí, že pre prípad porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas sa medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, dojednala zmluvná pokuta vo výške rovnakej ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť. Vzniku tohto nároku nebráni, ak je dlžník právnym nástupcom spoločnosti, ktorá bola zrušená bez likvidácie. Dohoda medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, ktorá vylučuje alebo obmedzuje vznik nároku na zmluvnú pokutu, je zakázaná; spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť vznik nároku na jej zaplatenie. Spoločnosť sa nemôže nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vzdať alebo uzatvoriť ohľadom tohto nároku dohodu o urovnaní; nepripúšťa sa započítanie, ani iný spôsob vyrovnania. Vznik nároku na zmluvnú pokutu sa nedotýka oprávnenia požadovať náhradu škody presahujúcu zmluvnú pokutu.

18. Podľa v znení účinnom od 01.03.2017, správca vyzve osoby, pri ktorých má za to, že im vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu podľa , vrátane osôb určených veriteľským výborom, aby túto povinnosť v prospech všeobecnej podstaty splnili, alebo preukázali, že im nevznikla, alebo osvedčili, že sa jej zbavili.

19. Podľa v znení účinnom od 01.03.2017, ak vyzvaná osoba v určenej lehote, nie kratšej ako 15 dní, povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v prospech všeobecnej podstaty nesplní alebo nepreukáže, že jej táto povinnosť nevznikla alebo neosvedčí, že sa jej zbavila, správca uplatní nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobou na súde, ktorý vyhlásil konkurz. Vo veci koná a rozhoduje samosudca, ktorý koná a rozhoduje v konkurznej veci úpadcu; vo veci samej rozhodne rozsudkom.

20. Podľa v znení účinnom od 01.03.2017, súd uloží povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, ak žalovaný nepreukáže, že mu táto povinnosť nevznikla. Túto zmluvnú pokutu nemožno znížiť.

21. Podľa v znení účinnom od 01.03.2017, povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu sa zbaví ten, kto osvedčí, že a) konal s odbornou starostlivosťou, najmä ak pre nedostatok súčinnosti tých, s ktorými koná spoločne, nemohol túto povinnosť splniť, pričom bez zbytočného odkladu, ako sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o predlžení, uložil do zbierky listín oznámenie, že dlžník je v predlžení, b) ako člen štatutárneho orgánu bol ustanovený počas úpadku za účelom jeho prekonania a návrh na vyhlásenie konkurzu podal bez zbytočného odkladu po tom, ako pri konaní s odbornou starostlivosťou zistil, že prijaté opatrenia nebudú viesť k jeho prekonaniu, c) v lehote podľa poveril správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku a podal návrh na povolenie reštrukturalizácie, na základe ktorého súd povolil reštrukturalizáciu.

22. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 01.01.2013 do 31.12.2015, dlžník v predlžení je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka.

23. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 01.01.2013 do 31.12.2015, osobe, ktorá počas štyroch rokov pred začatím konkurzného konania vo funkcii štatutárneho orgánu alebo jeho člena, likvidátora alebo zákonného zástupcu dlžníka porušila povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, vzniká vyhlásením konkurzu povinnosť zaplatiť v prospech všeobecnej podstaty sumu vo výške dlžníkovho základného imania zapísaného v príslušnom registri v čase, keď porušila povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, najviac vo výške dvojnásobku minimálnej výšky základného imania obchodnej spoločnosti ustanovenej zákonom. 3a) Ak je takýchto osôb viac, v časti, v ktorej je ich povinnosť čo do výšky rovnaká, sú povinné plniť spoločne a nerozdielne. Tejto zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že neporušil povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo, že konal s odbornou starostlivosťou. Zodpovednosti sa zbaví tiež ten, kto

nie je oprávnený konať v mene dlžníka samostatne, ak preukáže, že pre nedostatok súčinnosti tých, s ktorými koná spoločne, nemohol túto povinnosť splniť a že bez zbytočného odkladu, ako sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o porušení tejto povinnosti, uložil do zbierky listín oznámenie, že dlžník je v predlžení.

24. Podľa v znení účinnom do 31.12.2012, dlžník v úpadku je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka.

25. Podľa v znení účinnom do 31.12.2012, Ak osoba povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka poruší povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, zodpovedá veriteľom za škodu, ktorá im v dôsledku toho vznikla, ibaže preukáže, že konala s odbornou starostlivosťou. Táto povinnosť sa nepovažuje za splnenú, ak súd návrh na vyhlásenie konkurzu odmietol alebo konkurzné konanie zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu. Ak návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný včas, predpokladá sa, že výška škody, ktorá tým veriteľom vznikla, je suma ich pohľadávok, ktoré po zrušení konkurzu alebo zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku zostali neuspokojené, ibaže sa preukáže iná výška škody. Nárok na náhradu škody za nesplnenie tejto povinnosti sa premlčí jeden rok od zrušenia konkurzu alebo zastavenia konkurzného konania pre nedostatok majetku.

26. Žalobca sa voči žalovanému domáha zaplatenia zmluvnej pokuty podľa ustanovení v znení účinnom od 01.03.2017 za porušenie povinnosti žalovaného ako štatutárneho orgánu úpadcu podľa . Súd považoval za nesporné, že spoločnosť úpadcu bola v úpadku už od roku 2009, ktorý sa žalovaný ako štatutárny orgán spoločnosti úpadcu snažil riešiť úhradou záväzkov za spoločnosť úpadcu a podľa vyjadrenia žalovaného bola spoločnosť úpadcu v predlžení už k 31.12.2011 a predlženie, o ktorom sa žalovaný dozvedel až na základe účtovnej závierky dňa 25.03.2013 sa žalovaný rozhodol riešiť rozhodnutím o zrušení spoločnosti s likvidáciou, napriek tomu, že v zmysle ust. zákonodarca umožnil osobám zodpovedným za oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu zbaviť sa tejto zodpovednosti podaním návrhu do 31.03.2013. Už samotná táto skutočnosť preukazuje, že žalovaný porušil povinnosť podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu, keď napriek vedomosti o predlžení spoločnosti rozhodol o zrušení spoločnosti s likvidáciou. Súd zastáva názor, že inštitút likvidácie spoločnosti prichádza do úvahy len za predpokladu úpadku spoločnosti vo forme platobnej neschopnosti, nie vo forme predlženia, nakoľko predlženie spoločnosti je nielen zákonných dôvodom na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti, ale indikuje len pomerné uspokojenie pohľadávok veriteľov predlženej spoločnosti. Rozhodnutie o likvidácii spoločnosti v momente, keď štatutárny orgán, ktorý je o.i. v zmysle ustanovení zodpovedný za vedenie účtovníctva, a teda mal by mať minimálne orientačný prehľad o finančnej situácii spoločnosti skôr ako po schválení účtovnej závierky, vedel o predlžení spoločnosti možno za danej situácie vnímať ako konanie v rozpore s povinnosťou konať s odbornou starostlivosťou v zmysle ustanovení , ktoré má v konečnom dôsledku za následok nielen poškodenie veriteľov spoločnosti úpadcu čo do miery uspokojenia ich pohľadávok, ale aj porušenie povinnosti podľa . Súd považuje za nesprávne a s ohľadom na uvedené de facto aj irelevantné tvrdenie žalovaného, že riešenie finančnej situácie spoločnosti úpadcu uhrádzaním záväzkov vybranej skupiny veriteľov by malo byť považované za konanie s odbornou starostlivosťou, nakoľko dôsledkom tohto konania bolo oddialenie konkurzu už cca 7 rokov predlženej spoločnosti úpadcu. Tzv. neformálnu reštrukuralizáciu nemožno považovať za liberačný dôvod podľa nielen z ohľadom na diskriminačný prístup k veriteľom úpadcu, ale aj s ohľadom na absenciu preukázania odvrátenia úpadcu či už vo forme platobnej neschopnosti alebo predlženia. Rovnako súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ bolo účelom neformálne reštrukturalizovať spoločnosť úpadcu, aj keď Zákon o konkurze a reštrukturalizácii takúto definíciu nepozná, je zahrnutá v konaní s odbornou starostlivosťou, ak takéto konanie prinesie pozitívny ekonomický účel a účel čo sa týka sily ekonomiky samotného úpadcu. V tom prípade by sa malo očakávať, alebo teda očakávalo by sa, že sa dlžník vyhne konkurzu ako likvidačnému procesu. Skutočnosť, že bol ustanovený likvidátor, teda spoločnosť bola zrušená s likvidáciou sama o sebe nezbavuje zodpovednosti štatutárneho orgánu zvlášť za situácie, keď aj štatutárny orgán vedel aká je ekonomická situácia, napriek tomu tri roky toleroval nečinnosť likvidátora, v rámci čoho plynuli lehoty na podávanie žalôb, vedenie účtovníctva, likvidačná správa, jednoducho táto skutočnosť tiež svojim spôsobom indikuje porušovanie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou. V rámci konania žalobca

tvrdil, že žalovaný uhrádzal len záväzky spoločnosti úpadcu voči obchodným partnerom a spriazneným osobám, pričom záväzky voči štátu z daňovej a odvodovej povinnosti zostali neuhradené. Žalovaný toto tvrdenie nijak nerozporoval, preto ho súd považoval za nesporné.

27. Súd zastáva názor, že štatutárny orgán, ktorý je zodpovedný za vedenie účtovníctva má, resp. by mal mať vedomosť o tom, aká je finančná situácia v spoločnosti. Riešenie predlženia spoločnosti namiesto rozhodnutím o vstupe do likvidácii spoločnosti namiesto podania návrhu na vyhlásenie konkurzu nemôže súd považovať za konanie s odbornou starostlivosťou a nemožno týmto rozhodnutím absolútne preniesť celú zodpovednosť na likvidátora. Vznesenie námietky premlčania v tomto prípade súd považuje nielen za nesprávne, nakoľko sa v tejto otázke stotožňuje s argumentáciou žalobcu, ale aj účelové a popierajúce zmysel inštitútu zmluvnej pokuty za nesplnenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas. Tak ako uvádza žalobca, práve nesprávnym postupom žalovaného ako jediného štatutárneho orgánu a akcionára spoločnosti vykonávajúceho aj funkciu valného zhromaždenia došlo k márnemu uplynutiu lehôt na prípadné odporovanie právnym úkonom, pričom nie je pre posúdenie otázky zodpovednosti žalovaného podstatné, či takéto úkony úpadca urobil, ani to, aký vplyv malo oneskorené vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu na mieru uspokojenia pohľadávok veriteľov, ale predmetom tohto konania je preskúmanie skutočností, ktorými žalovaný preukazuje, že neporušil povinnosť podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu. Žalovaný však v tejto otázke neuniesol dôkazné bremeno, teda neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by ho zbavovali povinnosti zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu zákonnú zmluvnú pokutu.

28. Medzi stranami bola sporná otázka aplikácie právneho režimu zmluvnej pokuty, resp. sankcie. Nakoľko konkurzné konanie sa začalo a konkurz na majetok spoločnosti úpadcu bol vyhlásený v zmysle ustanovení v znení účinnom od 01.03.2017, preto všetky konania vyvolané a súvisiace s konkurzom sa spravujú ustanoveniami v právnom režime v rovnakom akým je spravované konkurzné konanie. Táto otázka má zásadný význam pre posúdenie právneho nároku žalobcu nakoľko v zmysle ustanovení v znení účinnom do 31.12.2015 pozná sankciu vo výške základného imania spoločnosti zapísaného v Obchodnom registri v čase porušenia povinností štatutárneho orgánu úpadcu, pričom v znení účinnom od 01.01.2016 sa zmenila táto sankcia na zmluvnú pokutu, nárok na ktorú vznikol na základe fikcie dohody uzavretej medzi spoločnosťou úpadcu a štatutárnymi orgánmi úpadcu za porušenie povinnosti pre oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. K právnej úprave účinnej do 31.12.2016 súd poukazuje na to, že v prípade aplikácie tejto právnej úpravy by bola sankcia podľa 50 000,- Eur ako dvojnásobok minimálnej výšky základného imania obchodnej spoločnosti ustanovenej zákonom (v prípade akciovej spoločnosti podľa je to 25 000,-Eur), nakoľko spoločnosť úpadcu má v Obchodnom registri zapísané základné imanie 1 394 160,- Eur. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že spoločnosť úpadcu teda bola v úpadku minimálne od roku 2009 a minimálne od 31.12.2012 bola spoločnosť v predlžení, o ktorom sa žalovaný dozvedel dňa 25.03.2013 a namiesto podania návrhu na vyhlásenie konkurzu rozhodol sa predlženie vyriešiť likvidáciou spoločnosti. Súd poukazuje na to, že zákon nedáva štatutárnemu orgánu možnosť vyhnúť sa konkurzu likvidáciou spoločnosti, keď ustanovuje povinnosť v prípade predlženia podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu a nesplnenie tejto povinnosti je sankcionované zmluvnou pokutou, výška ktorej vyplýva priamo zo zákona. Na základe takto zisteného skutkového stavu mal súd za preukázané porušenie povinnosti žalovaného podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení, čo zakladá jeho zodpovednosť za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, preto momentom vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu mu vznikla povinnosť zaplatiť v prospech všeobecnej podstaty zmluvnú pokutu. Súd vedený týmito úvahami rozhodol tak, ako je uvedené v prvej časti výroku tohto rozhodnutia.

29. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa a za použitia zásady úspechu tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému

žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o samotnej výške trov konania bude rozhodnuté postupom podľa po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica ( a ).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie podľa , možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie podľa , proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.