Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoKR/11/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a Mgr. Radoslavy Strhárskej v právnej veci žalobcu Mgr. Robert Antal, so sídlom kancelárie ul. Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica, správca konkurznej podstaty úpadcu TV TIP a.s. „v konkurze", so sídlom Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 35 728 426, zastúpeného JUDr. Martinom Dianiškom, LLM. advokátom so sídlom Stoličkova 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO:45 016 071 proti žalovanému B. C., nar. X.XX.XXXX, bytom Z. XXX, XXX XX Y. K., zastúpenému JUDr. Ľubomírom Messingerom, advokátom, so sídlom Skuteckého 13, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie zmluvnej pokuty, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -249 zo dňa 12.augusta 2020 takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -249 zo dňa 12.augusta 2020 potvrdzuje.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1.Napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi v prospech všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu TV TIP a.s. „v konkurze“, so sídlom Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica, IČO:35 728 426 sumu 12.500,--eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení uviedol, že dňa 7.2.2018 bola okresnému súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáha zaplatenia zmluvnej pokuty v sume 12.500,--eur v prospech všeobecnej podstaty úpadcu TV TIP a.s. „v konkurze“, Banská Bystrica.

3. Žalobca sa voči žalovanému domáha zaplatenia zmluvnej pokuty podľa ustanovení v znení účinnom od 1.3.2017 za porušenie povinnosti žalovaného ako štatutárneho orgánu úpadcu podľa . Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že spoločnosť úpadcu bola v úpadku už od roku 2009, ktorý sa žalovaný ako štatutárny orgán spoločnosti úpadcu snažil riešiť úhradou záväzkov za spoločnosť úpadcu a podľa vyjadrenia žalovaného bola spoločnosť úpadcu v predlžení už k 31.12.2011 a predlženie, o ktorom sa žalovaný dozvedel až na základe účtovnej závierky dňa 25.3.2013 sa rozhodol riešiť rozhodnutím o zrušení spoločnosti s likvidáciou napriek tomu, že v zmysle ust. zákonodarca umožnil osobám zodpovedným za oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu zbaviť sa tejto zodpovednosti podaním návrhu do 31.3.2013. Podľa názoru súdu už samotná táto skutočnosť preukazuje, že žalovaný porušil povinnosť podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu, keď napriek vedomosti o predlžení spoločnosti rozhodol o zrušení spoločnosti s likvidáciou. Rozhodnutie o likvidácii spoločnosti v momente, keď štatutárny orgán, ktorý je okrem iného v

zmysle ustanovení zodpovedný za vedenie účtovníctva a mal by mať minimálne orientačný prehľad o finančnej situácii skôr, ako po schválení závierky, vedel o predlžení spoločnosti možno za danej situácie vnímať ako konanie v rozpore s povinnosťou konať s odbornou starostlivosťou v zmysle ustanovení , ktoré má v konečnom dôsledku za následok nielen poškodenie veriteľov spoločnosti úpadcu čo do miery uspokojenia ich pohľadávok, ale aj porušenie povinnosti podľa . Súd považoval za nesprávne aj irelevantné tvrdenie žalovaného, že riešenie finančnej situácie spoločnosti úpadcu uhrádzaním záväzkov vybranej skupiny veriteľov by malo byť považované za konanie s odbornou starostlivosťou, nakoľko dôsledkom tohto konania bolo oddialenie konkurzu už cca 7 rokov predlženej spoločnosti úpadcu. Podľa názoru súdu tzv. neformálnu reštrukturalizáciu nemožno považovať za liberačný dôvod podľa nielen s ohľadom na diskriminačný prístup k veriteľom úpadcu, ale aj s ohľadom na absenciu preukázania odvrátenia úpadku, či už vo forme platobnej neschopnosti alebo predlženia. Súd má za to, že pokiaľ bolo účelom neformálne reštrukturalizovať spoločnosť úpadcu, aj keď zákon o konkurze a reštrukturalizácii takúto definíciu nepozná, je zahrnutá v konaní s odbornou starostlivosťou, ak takéto konanie prinesie pozitívny ekonomický účel a účel, čo sa týka sily ekonomiky samotného úpadcu. V takom prípade by sa očakávalo, že sa dlžník vyhne konkurzu alebo likvidačnému procesu. Skutočnosť, že bol ustanovený likvidátor, teda spoločnosť bola zrušená s likvidáciou sama o sebe nezbavuje zodpovednosti štatutárneho orgánu zvlášť za situácie, keď štatutárny orgán vedel, aká je ekonomická situácia, napriek tomu tri roky toleroval nečinnosť likvidátora, v rámci čoho plynuli lehoty na podávanie žalôb, vedenie účtovníctva, likvidačná správa, jednoducho táto skutočnosť tiež svojim spôsobom indukuje porušovanie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou. Žalobca tvrdil, že žalovaný uhrádzal len záväzky spoločnosti úpadcu voči obchodným partnerom a spriazneným osobám, pričom záväzky voči štátu z daňovej a odvodovej povinnosti zostali neuhradené. Žalovaný toto tvrdenie nijak nerozporoval, preto ho súd považoval za nesporné.

4. Súd ďalej konštatoval, že štatutárny orgán, ktorý je zodpovedný za vedenie účtovníctva má, resp. by mal mať vedomosť o tom, aká je finančná situácia v spoločnosti. Riešenie predlženia spoločnosti rozhodnutím o vstupe do likvidácie spoločnosti namiesto podania návrhu na vyhlásenie konkurzu súd nepovažoval za konanie s odbornou starostlivosťou a nemožno takýmto rozhodnutím preniesť zodpovednosť na likvidátora. Súd uviedol, že vznesenie námietky premlčania považuje v tomto prípade nielen za nesprávne, nakoľko sa v tejto otázke stotožňuje s argumentáciou žalobcu, ale aj za účelové a popierajúce zmysel inštitútu zmluvnej pokuty za nesplnenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, teda neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by ho zbavovali povinnosti zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu zákonnú zmluvnú pokutu.

5. Súd ďalej konštatoval, že medzi stranami bola sporná otázka aplikácie právneho režimu zmluvnej pokuty, resp. sankcie. Nakoľko konkurzné konanie sa začalo a konkurz na majetok spoločnosti úpadcu bol vyhlásený v zmysle ustanovení v znení účinnom od 1.3.2017, všetky konania vyvolané a súvisiace s konkurznom sa spravujú ustanoveniami v právnom režime rovnakom, akým je spravované konkurzné konanie. Táto otázka má zásadný význam pre posúdenie právneho nároku žalobcu, nakoľko v zmysle ustanovení v znení účinnom do 31.12.2015 pozná sankciu vo výške základného imania spoločnosti zapísaného v obchodnom registri v čase porušenia povinností štatutárneho orgánu žalobcu, pričom v znení účinnom od 1.1.2016 sa zmenila táto sankcia na zmluvnú pokutu, nárok na ktorú vznikol na základe fikcie dohody uzavretej medzi spoločnosťou úpadcu a štatutárnymi orgánmi úpadcu za porušenie povinnosti pre oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. K právnej úprave účinnej do 31.12.2016 súd poukázal na to, že v prípade aplikácie tejto právnej úpravy by bola sankcia podľa 50.000,--eur ako dvojnásobok minimálnej výšky základného imania obchodnej spoločnosti ustanovenej zákonom ( v prípade akciovej spoločnosti podľa je to 25.000,--eur), nakoľko spoločnosť úpadcu má v obchodnom registri zapísané základné imanie 1.394.160,--eur.

6. Z vykonaného dokazovania podľa názoru súdu vyplynulo, že spoločnosť úpadcu bola v úpadku od roku 2009 a minimálne od 31.12.2012 bola spoločnosť v predlžení, o ktorom sa žalovaný dozvedel dňa 25.3.2013 a namiesto podania návrhu na vyhlásenie konkurzu rozhodol sa predlženie vyriešiť likvidáciou spoločnosti. Súd poukázal na to, že zákon nedáva štatutárnemu orgánu možnosť vyhnúť sa konkurzu likvidáciou spoločnosti, keď ustanovuje povinnosť v prípade predlženia podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu a nesplnenie tejto povinnosti je sankcionované zmluvnou pokutou, výška ktorej vyplýva priamo zo zákona. Na základe takto zisteného skutkového stavu mal súd

za preukázané porušenie povinnosti žalovaného podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, odkedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení, čo zakladá jeho zodpovednosť za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, preto momentom vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu mu vznikla povinnosť zaplatiť v prospech všeobecnej podstaty zmluvnú pokutu. Súd preto žalobe vyhovel.

7. O trovách konania rozhodol súd podľa v spojení s , a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o samotnej výške trov konania bude rozhodnuté postupom podľa po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.

8. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný podľa ust. s. 1 písm. f/, h/ , nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Podľa žalovaného je nesporné a z vykonaného dokazovania vyplynulo, že spoločnosť úpadcu bola v úpadku minimálne od roku 2009 a minimálne od 31.12.2011 bola spoločnosť v predlžení. Žalovaný predložil dôkazy o tom, že v období od roku 2009 do roku 2012 poskytol spoločnosti úpadcu pôžičky a za spoločnosť úpadcu uhradil záväzky v celkovej sume 3.588.738,57 eur. Žalovaný preukázal, že sa snažil platobnú neschopnosť spoločnosti úpadcu vyriešiť iným spôsobom, ako podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu a dôvodne predpokladal, že sa mu tieto záväzky podarí všetky vysporiadať, resp. uhradiť. Takýmto konaním s odbornou starostlivosťou sa podľa žalovaného tento zbavil svojej zodpovednosti za porušenie povinnosti, že nepodal návrh na vyhlásenie konkurzu včas, nakoľko za konanie s odbornou starostlivosťou je možné považovať aj také konanie, ktorého cieľom je vyriešiť úpadok iným spôsobom ako konkurzom, a to aj neformálnou reštrukturalizáciou, pokiaľ možno dôvodne predpokladať, že sa úpadok týmto spôsobom podarí vyriešiť. Uviedol, že pokiaľ by nechcel a nemal záujem zachrániť spoločnosť úpadcu a vyriešiť úpadok a keby v období rokov 2009 - 2012 nekonal s odbornou starostlivosťou a nepredpokladal, že sa mu podarí úpadok v spoločnosti úpadcu vyriešiť, tak by neposkytol spoločnosti úpadcu pôžičky, neuhradil by za spoločnosť úpadcu záväzky v celkovej sume 3.588.738,57 eur. Ak by žalovaný ako jediný štatutár spoločnosti podal návrh na vyhlásenie konkurzu, tak by záväzky úpadcu boli vyššie minimálne o túto sumu a ich uspokojenie v rámci konkurzu by bolo otázne a s prihliadnutím na majetok úpadcu by tieto záväzky neboli uhradené vôbec.

10. Žalovaný sa nestotožňuje s názorom súdu, že riešenie finančnej situácie v spoločnosti úpadcu uhrádzaním záväzkov vybranej skupine veriteľov by malo byť považované za konanie s odbornou starostlivosťou, nakoľko dôsledkom tohto konania bolo oddialenie konkurzu už cca 7 rokov predlženej spoločnosti a konaním žalovaného došlo k diskriminácii veriteľov úpadcu. Nie je pravdivé tvrdenie, že žalovaný uhrádzal záväzky voči spriazneným osobám. V prehľade uhradených záväzkov nie je žiadna úhrada spriazneným osobám a z účtovníctva úpadcu jednoznačne vyplýva, že z poskytnutých pôžičiek úpadca a aj žalovaný uhrádzali záväzky voči zamestnancom, autorom, spolupracujúcim osobám a obchodným partnerom a aj sociálnej poisťovni. Že žalovaný uhrádzal záväzky voči zamestnancom spolupracujúcim osobám a obchodným partnerom je logické, že toto jeho konanie vyplývalo zo snahy udržať chod a prevádzku spoločnosti úpadcu. Žalovaný tým že poskytol spoločnosti úpadcu pôžičky na úhradu záväzkov spoločnosti úpadcu a že uhrádzal za spoločnosť záväzky voči veriteľom určite nekonal v rozpore so záujmami spoločnosti úpadcu a jej veriteľov, tieto jeho rozhodnutia v čase ich urobenia neodporovali záujmom spoločnosti a rovnako aj rozumne predpokladal, že jeho rozhodnutia takému prospechu slúžia. S týmto tvrdením a stanoviskom žalovaného sa prvostupňový súd nestotožnil, a to z toho dôvodu, že podľa názoru súdu takéto konanie žalovaného neprinieslo pozitívny ekonomický účel, čo sa týka sily ekonomiky samotného úpadcu. Tento názor súdu je v rozpore so skutočnosťou, že konaním žalovaného došlo k zníženiu záväzkov spoločnosti úpadcu minimálne vo výške 3.588.738,57 eur. Zákon pre konanie s odbornou starostlivosťou nevyžaduje, aby bol dosiahnutý nejaký pozitívny ekonomický účel a jeho výsledkom má byť dosiahnutie pozitívneho ekonomického účelu. Posudzovanie, či štatutárny orgán zachoval potrebnú odbornú starostlivosť sa vykonáva vždy spätne v okamihu, keď štatutárny orgán robil svoje rozhodnutie, avšak za súčasnej znalosti dôsledkov, ku ktorým toto rozhodnutie viedlo. Podľa názoru žalovaného už skutočnosť, že uhradil záväzky voči veriteľom spoločnosti úpadcu vo výške 3.588.738, 67 eur a znížil tak záväzky úpadcu a uspokojil tak veľkú časť veriteľov, je konanie s odbornou starostlivosťou.

11. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že nekonaním žalovaného s odbornou starostlivosťou sa vyhlásenie konkurzu oddialilo zhruba o šesť až sedem rokov, čím sa pre správcu konkurznej podstaty zmarila možnosť preskúmať právne úkony predchádzajúce úpadku a prípadne nevýhodným právnym úkonom odporovať a že táto skutočnosť môže mať za následok nižšie uspokojenie veriteľov úpadcu v prebiehajúcom konkurznom konaní. Uviedol, že žalobca nikdy nekonkretizoval a nešpecifikoval, ktoré právne úkony nemal možnosť preskúmať, ktoré mohli byť nevýhodné a ktoré mohol odporovať a ktoré mali za následok nižšie uspokojenie veriteľov úpadcu. Preto ani neobstojí názor prvostupňového súdu, že tým, že žalovaný nepodal návrh na vyhlásenie konkurzu, ale rozhodol o vstupe spoločnosti úpadcu do likvidácie, aj keď vedel o predlžení spoločnosti, možno za danej situácie vnímať ako konanie v rozpore s povinnosťou konať s odbornou starostlivosťou v zmysle ustanovenia , ktoré má v konečnom dôsledku za následok nielen poškodenie veriteľov úpadcu čo do miery uspokojenia ich pohľadávok, ale aj porušenie povinnosti podľa . Konanie žalovaného nemalo za následok poškodenie veriteľov úpadcu, svojim konaním ani nepoškodil veriteľov spoločnosti čo do miery uspokojenia, lebo podľa jeho názoru spoločnosť bola by miera uspokojenia veriteľov minimálne rovnaká, resp. žiadna, a to s prihliadnutím na majetok spoločnosti úpadcu v rokoch 2011 a 2012, resp. v nasledujúcich rokoch. Keby podal žalovaný návrh na vyhlásenie konkurzu tak, ako to tvrdí žalobca a ako to vyplývalo zo zákona, tak by záväzky úpadcu boli vyššie minimálne o sumu 3.588.738,57 eur a ich uspokojenie v rámci konkurzu by bolo otázne a s prihliadnutím na majetok úpadcu by tieto záväzky neboli uhradené vôbec. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. .

12. Ďalej uviedol, že nesúhlasí s právnym názorom prvostupňového súdu, že na toto konanie je potrebné aplikovať ustanovenie zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 1.3.2017. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že spoločnosť úpadcu bola v úpadku minimálne od roku 2009 a minimálne od 31.12.2011 bola spoločnosť v predlžení. Hodnota splatných záväzkov bola 5.427.463,--eur a hodnota majetku len vo výške 68.222,--eur a spoločnosť mala základné imanie vo výške -5.380.395,-- eur . Je potrebné ustáliť, kedy sa vlastne spoločnosť úpadcu dostala do úpadku. Žalovaný ako jediný akcionár a zároveň jediný štatutár spoločnosti úpadcu sa túto skutočnosť dozvedel minimálne do 31.3.2012, kedy boli známe hospodárske výsledky úpadcu za rok 2011. Ak súd konštatuje, že konanie žalovaného nie je možné považovať za konanie s odbornou starostlivosťou, tak minimálne od 1.4.2012 začala žalovanému ako štatutárnemu orgánu spoločnosti úpadcu plynúť 30-dňová lehota na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Táto uplynula dňa 1.5.2012. V uvedenom prípade je preto potrebné na konanie žalovaného aplikovať ust. , ak dlžník spĺňal podmienky predlženia podľa tohto zákona aj pred 1.1.2013 a podmienky predlženia trvajú aj po 1.1.2013, osoby, ktoré pred 1.1.2013 vykonávali funkciu štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu, likvidátora alebo boli zákonným zástupcom dlžníka a vykonávali túto funkciu aj po 1.1.2013, zodpovedajú za záväzok zaplatiť v prospech konkurznej podstaty sumu vo výške dlžníkovho zapísaného základného imania, ak nepodajú návrh na vyhlásenie konkurzu do 31.3.2013. Z účtovnej závierky spoločnosti úpadcu k 31.12.2012 vyplýva, že spoločnosť bola v predlžení aj po 1.1.2013, a ak žalovaný nepodal návrh na vyhlásenie konkurzu ani v lehote do 31.3.2013, s účinnosťou od 1.4.2013 mu vznikla povinnosť zaplatiť v prospech konkurznej podstaty sumu vo výške dlžníkovho zapísaného základného imania. Z uvedených dôvodov sa na konanie žalovaného vzťahuje ust. , v ktorom bola povinnosť žalovaného ako štatutárneho orgánu spoločnosti úpadcu stanovená lehota na splnenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 31.3.2013. V prípade, že žalovaný túto svoju povinnosť nesplnil, mal by byť postihovaný sankciou podľa tohto ustanovenia zákona, pokiaľ by boli splnené podmienky na uloženie tejto sankcie. Z uvedených dôvodov nesúhlasí s právnym názorom prvostupňového súdu, že podľa v aktuálnom znení, ak odsek 2 neustanovuje inak, vrátane konaní vyvolaných alebo súvisiacich s konaniami podľa tohto zákona začaté pred 1.1.2018 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.12.2017.Podľa názoru žalovaného sa v súdenom prípade má na konanie, resp. nekonanie žalovaného podať návrh na vyhlásenie konkurzu v spoločnosti úpadcu po 31.3.2013 vzťahovať ust. a nie ust. a nie je možné aplikovať ustanovenia v znení účinnom od 1.3.2017. Ďalej uviedol, že vyriešenie otázky aplikácie právneho režimu zmluvnej pokuty, resp. sankcie za konanie resp. nekonanie žalovaného má zásadný význam nielen pre posúdenie právneho nároku žalobcu, ale má aj následný dopad na žalovaného uvedený v ust. , ktorý do 31.12.2015 neobsahoval ustanovenie ods. 6, kedy právoplatný rozsudok súdu, ktorým sa rozhodlo o uložení povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu je rozhodnutím o vylúčení s dopadom pre žalovaného v zmysle ust. . Z uvedených skutočností vyplýva, že sa žalobca mohol a mal domáhať voči žalovanému sankcie podľa ust. v znení účinnom od 1.1.2013 do

31.12.2015, a to vo výške dlžníkovho základného imania zapísaného v príslušnom registri v čase, kedy porušil povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, najviac vo výške dvojnásobku minimálnej výšky základného imania obchodnej spoločnosti ustanovený zákonom, pokiaľ by boli splnené podmienky stanovené v tomto ustanovení .

13. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu pre nesprávne právne posúdenie veci podľa zmenil tak, že žalobu o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietne a zároveň zaviaže žalobcu zaplatiť žalovanému trovy konania alebo napadnuté rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie.

14. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správne, zákonné rozhodnutie vychádzajúce z dostatočne vykonaného dokazovania cez dostatočné vykonanie dokazovania a zo správneho právneho posúdenia veci.

15. Nestotožňuje sa s názorom žalovaného, že konal s odbornou starostlivosťou a že sa zbavil zodpovednosti za porušenie povinnosti za to, že nepodal návrh na vyhlásenie konkurzu včas, a to neformálnou reštrukturalizáciou prostredníctvom ktorej predpokladal, že sa mu úpadok takýmto spôsobom podarí vyriešiť. Z konania žalovaného, ako aj z dokazovania súdu prvého stupňa je nepochybné, že žalovanému sa nepodarilo vyriešiť úpadok úpadcu tzv. neformálnou reštrukturalizáciou, nakoľko postupy žalovaného nepriniesli pozitívny ekonomický efekt a opatrenia, ktoré žalovaný zvolil, neboli nastavené primerane a vhodne tak, aby slúžili na vyriešenie/odvrátenie/prekonanie úpadku. Žalovaný sa napokon rozhodol riešiť úpadok úpadcu jeho vstupom do likvidácie, čo opäť nie je konanie s odbornou starostlivosťou, pretože v danej situácii bola jeho povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Tento žalovaný nepodal a nepodal ho ani počas viac ako trojročného obdobia, počas ktorého bol úpadca v likvidácii, jeho likvidátor Mgr. Július Ernek. To, že aj likvidátor má zákonnú povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu neznamená, že by táto zákonná povinnosť žalovanému zanikla a nijako to nebránilo žalovanému ako štatutárnemu zástupcovi úpadcu, resp. členovi jeho štatutárneho orgánu splniť si zákonnú povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Z uvedeného dôvodu preto konanie žalovaného nie je možné vyhodnotiť ako konanie s odbornou starostlivosťou. Žalovaný nekonal s odbornou starostlivosťou, nepreukázal, že by pre nedostatok súčinnosti tých, s ktorými koná spoločne nemohol túto povinnosť splniť bez zbytočného odkladu ako sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o predlžení, uložil do zbierky listín oznámenie, že dlžník je v predlžení, nakoľko už od leta 2008 konal samostatne ako predseda predstavenstva a zároveň jediný člen predstavenstva úpadcu, ako člen štatutárneho orgánu nebol ustanovený počas úpadku za účelom jeho prekonania a návrh na vyhlásenie konkurzu nepodal bez zbytočného odkladu ani potom, ako pri snahe o tzv. neformálnu reštrukturalizáciu zistil, že prijaté opatrenia nebudú viesť k prekonaniu úpadku; naopak po tomto zistení rozhodol o vstupe úpadcu do likvidácie, v lehote podľa nepoveril správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku a nepodal návrh na povolenie reštrukturalizácie, na základe ktorého súd povolil reštrukturalizáciu.

16. Aj keď žalobca nepovažuje otázku, že žalovaný uhrádzal len záväzky spoločnosti úpadcu voči obchodným partnerom a spriazneným osobám za dôležitú a rozhodujúcu pre posúdenie, či žalovaný porušil svoju zákonnú povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu, považuje ju žalobca za dôležitú z hľadiska motivácie žalovaného v procese tzv. neformálnej reštrukturalizácie, kedy žalovaný uspokojil rôznymi postupmi obchodných partnerov úpadcu a jeho spriaznené osoby, avšak štátnych veriteľov neuspokojil. Žalovaný tieto tvrdenia v konaní pred súdom prvej inštancie nerozporoval, až v odvolaní, kde opäť netvrdí, že by boli tieto tvrdenia nepravdivé, ale len, že neboli preukázané žiadnym dôkazom. Súčasťou konkurzného spisu je zoznam pohľadávok, ktoré je správca povinný konkurznému súdu v zákonnej lehote doručiť a priebežne ho aktualizovať. Správca preto nemôže v tejto súvislosti tvrdiť niečo, čo z predmetného zoznamu nevyplýva. Okrem toho žalovaný dobre vie, ktoré záväzky uspokojil a ktoré nie, a aj v prípade, že by to nevedel, je oprávnenou osobou nahliadnuť do konkurzného spisu a zistiť tam štruktúru prihlásených konkurzných veriteľov. Celkovo výška prihlásených pohľadávok konkurzných veriteľov predstavuje sumu 230.544,43 eur, pričom jediným neštátnym veriteľom je Dôvera, zdravotná poisťovňa, a.s., a to z titulu neuhradených odvodov na zdravotné poistenie, vyplývajúcich zo zákona.

17. Žalobca ďalej uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, pokiaľ ide o aplikáciu právnej úpravy , účinnej od 1.3.2017 a k tejto otázke z tohto dôvodu nemá viac čo uviesť.

18. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ust. potvrdil a žalobcovi priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

19. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že naďalej zotrváva na svojom stanovisku, že žalobca v prvostupňovom konaní k svojmu tvrdeniu, že žalovaný uhrádzal len záväzky spoločnosti úpadcu voči obchodným partnerom a spriazneným osobám, pričom záväzky voči štátu z daňovej a odvodovej povinnosti zostali neuhradené, žiaden dôkaz nepredložil. Túto skutočnosť len tvrdil a bolo jeho povinnosťou na podporu svojho tvrdenia predložiť aj príslušný dôkaz. Až vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného predložil kompletný zoznam konkurzných veriteľov. V súdenom prípade nie je podľa názoru žalovaného rozhodujúce, akí veritelia prihlásia svoje pohľadávky do konkurzu, ale je dôležitá výška prihlásených pohľadávok. Celková výška prihlásených pohľadávok konkurzných veriteľov predstavuje sumu 230.544,43 eur.

20. Ďalej uviedol, že pokiaľ by nechcel alebo nemal záujem zachrániť spoločnosť úpadcu a keby v období rokov 2009 - 2012 nekonal s odbornou starostlivosťou a nepredpokladal, že sa mu podarí úpadok spoločnosti úpadcu vyriešiť, tak by neposkytol spoločnosti pôžičky a neuhradil by za spoločnosť úpadcu záväzky v celkovej výške 3.588.738,57 eur. Práve konaním žalovaného s odbornou starostlivosťou sa podľa jeho názoru podarilo znížiť celkové záväzky úpadcu o minimálne túto sumu a práve v dôsledku konania žalovaného celková výška prihlásených pohľadávok konkurzných veriteľov predstavuje sumu len vo výške 230.544,43 eur, čo je len cca 4% z celkových záväzkov úpadcu vo výške 5.544.462,46 eur podľa stavu ku dňu 9.5.2016. Ak by žalovaný nebol konal s odbornou starostlivosťou, tak by predstavovala výška prihlásených pohľadávok sumu cca 5.544.462,40 eur a tieto pohľadávky by neboli uhradené vôbec. Ak by sa odvolací súd stotožnil s názorom žalobcu, že žalovaný nekonal s odbornou starostlivosťou, tak prečo by žalovaný uhradil za úpadcu sumu vo výške 3.588.738,57 eur a znížil tak záväzky úpadcu o žalovaným preukázateľne uhradenú sumu. Ak by podľa názoru žalobcu a prvostupňového súdu žalovaný konal s odbornou starostlivosťou a podal v lehote 30 dní na vyhlásenie konkurzu, tak by boli záväzky úpadcu o túto sumu vyššie a neboli by uhradené veriteľom vôbec.

21. Ďalej uviedol, že žalobca sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu domáhal potvrdenia prvostupňového rozsudku a zároveň požaduje náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%. V tejto súvislosti namieta účelnosť trov odvolacieho konania žalobcu, nakoľko tieto trovy nepovažuje za dôvodné - účelne vynaložené a v podstate predstavujú len odmenu právneho zástupcu žalobcu za podanie písomného vyjadrenia k odvolaniu. Žalobca je advokát zapísaný v zozname SAK, má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a v celom prvostupňovom konaní sa nedal zastupovať advokátom a konal v konaní sám. Dal sa zastupovať až v odvolacom konaní a zvolený právny zástupca sa len písomne vyjadril k odvolaniu žalovaného. Má za to, že podanie by žalobca s prihliadnutím na svoje vzdelanie a kvalifikáciu a úkony vykonané v prvostupňovom konaní zvládol aj bez zvoleného právneho zástupcu. Je potrebné vážne pochybovať o účelnosti takto vynaložených výdavkov (trov konania), podľa názoru žalovaného súvisí so zásadou efektivity a spravodlivosti súdneho konania a s princípom proporcionality a primeranosti, a preto priznanie trov odvolacieho konania žalobcovi by bolo v rozpore s touto zásadou.

22. Na základe uvedených skutočností ako aj skutočností uvedených v odvolaní žalovaný navrhuje, aby napadnuté rozhodnutie odvolací súd zmenil, prípadne zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

23. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za spravodlivý, vychádza z dokazovaním celkom jednoznačne preukázaných skutočností odôvodňujúcich záver, že žalovaný porušil svoju zákonnú povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu v zmysle , a preto je povinný uhradiť do všeobecnej podstaty úpadcu zmluvnú pokutu vo výške 12.500,--eur. Pre rozhodnutie v tejto právnej veci sú rozhodujúce najmä tieto skutočnosti: a/ je nepochybné a v konaní jednoznačne preukázané, že úpadca bol v úpadku už od roku 2009, v predlžení najneskôr k 31.12.2012, čo explicitne potvrdil aj sám žalovaný, b/ o predlžení úpadcu sa žalovaný dozvedel najneskôr dňa 25.3.2013 z účtovnej závierky úpadcu za rok 2012, c/ žalovaný nepodal návrh na vyhlásenie konkurzu najneskôr do 30 dní, od kedy sa o predlžení úpadcu dozvedel,

d/ žalovaný ako jediný akcionár úpadcu rozhodol dňa 5.4.2013 na valnom zhromaždení spoločnosti o jej vstupe do likvidácie a ustanovený likvidátor až do svojho odvolania z funkcie likvidátora, t. j. do 28.4.2016 taktiež nepodal návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu, e/ žalovaný v priebehu celého súdneho konania nikdy ničím nepreukázal ani nepreukazoval, že by mu nevznikla zákonná povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu, že sa zbavil povinnosti uhradiť zmluvnú pokutu podľa , ak osobe povinnej podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok predlženého dlžníka podľa § ust. takáto povinnosť skutočne aj vznikne, tak ako vznikla žalovanému, v tomto prípade je táto osoba povinná návrh na vyhlásenie konkurzu podať v zákonnej 30-dňovej lehote, resp. podľa ust. preukázať, že sa tejto povinnosti zbavila.

24. Žalobca nesúhlasí s argumentáciou žalovaného, ktorú uviedol vo svojom vyjadrení z 8.1. 2021 k tvrdeniu žalobcu a to, že žalobca opomenul skutočnosť, že podľa ustanovením likvidátora do funkcie prešla na likvidátora pôsobnosť štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti podľa , z čoho vyplýva, že žalovaný nemal a ani nemohol porušiť svoju povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu, keďže s prihliadnutím na vymenovanie likvidátora už žalovaný ako predseda predstavenstva úpadcu nemal právo konať za spoločnosť a teda nemal právo a ani povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu tak, ako sa snaží tvrdiť žalobca, a to z dôvodu, že povinnosti osoby povinnej podať návrh na vyhlásenie konkurzu podľa nie je možné sa zbaviť vstupom predlženého dlžníka do likvidácie, a to ani v prípade, že by o vstupe dlžníka do likvidácie bolo rozhodnuté ešte pred uplynutím 30-dňovej zákonnej lehoty na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu povinnou osobou. Preto žalobca tvrdí, že vstupom spoločnosti úpadcu do likvidácie nezanikla povinnosť žalovaného podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu podľa . Prevod alebo prechod zákonnej povinnosti osoby povinnej podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu je v zmysle platnej a účinnej úpravy podľa názoru žalobcu vylúčený, preto nie je možné túto povinnosť povinnej osoby preniesť na osobu likvidátora rozhodnutím o vstupe spoločnosti do likvidácie. Podľa ustanovením likvidátora do funkcie prechádza na neho pôsobnosť konať v mene spoločnosti podľa , ale podľa ust. likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti. Z citovaného ust. jasne vyplýva, že ustanovením do funkcie prechádza na neho v zmysle pôsobnosť štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti podľa ust. , t. j. len a výlučne v rozsahu úkonov smerujúcich k likvidácii spoločnosti. Z uvedeného vyplýva, že vstupom spoločnosti úpadcu do likvidácie neprešla na likvidátora pôsobnosť a teda ani povinnosť štatutárneho orgánu, či člena štatutárneho orgánu úpadcu v danom prípade žalovaného podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu. Povinnosť likvidátora podať návrh na vyhlásenie konkurzu nie je nijako odvodená od pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu spoločnosti predlženého dlžníka, táto z neho na likvidátora neprechádza. Je teda možné konštatovať, že povinnosť žalovaného, ako člena štatutárneho orgánu úpadcu podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu podľa a povinnosť likvidátora spoločnosti úpadcu podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu podľa ust. a podľa ust. tu boli v rozhodnom čase súčasne popri sebe, t. j. aj žalovaný aj likvidátor úpadcu mali zároveň povinnosť a obaja boli aj oprávnení mene úpadcu podať návrh na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok. To znamená, že vstupom spoločnosti úpadcu do likvidácie nezanikla zákonná povinnosť ako člena štatutárneho orgánu úpadcu podať návrh na vyhlásenie konkurzu a táto povinnosť žalovaného ako člena štatutárneho orgánu úpadcu vstupom spoločnosti do likvidácie ani neprešla do likvidátora, ale trvala naďalej. Žalobca zdôrazňuje, že žalovanému vznikla povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu v zákonnej lehote tak, ako bolo uvedené a jej porušením mu vznikla povinnosť nahradiť do všeobecnej podstaty úpadcu zmluvnú pokutu.

25. Vzhľadom k tomu, že žalovaný porušil svoju zákonnú povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu je povinný uhradiť zo všeobecnej podstaty zmluvnú pokutu vo výške 12.500,-- eur, pričom na túto jeho povinnosť nemá vplyv štruktúra uspokojených veriteľov ani výška pohľadávok uspokojených veriteľov v procese tzv. neformálnej reštrukturalizácie. Nie je právne významné, či žalovaný v čase, keď porušil svoju povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu uspokojil alebo neuspokojil veriteľov úpadcu a ani počet týchto veriteľov a ani výška ich uspokojenia, či neuspokojenia pohľadávok.

26. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že nejde o účelne a dôvodne vynaložené trovy konania. Podľa neho sú splnené všetky podmienky ustanovené v . Vyjadrenie k odvolaniu proti rozsudku je vyjadrením vo veci samej, pričom pri vyjadreniach vo veci samej platí, že ide vždy o preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vznikajú pri zastupovaní strany sporu advokátom v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva v spore. Ich odôvodnenosť je daná nevyhnutnosťou, resp. potrebou jeho vynaloženia pri dosahovaní legitímneho cieľa. Poukázal na ust. s tým, že výkonom jednotlivých úkonov podľa tohto ustanovenia môže správca poveriť advokáta alebo exekútora. Žalobca ako správca úpadcu koná plne v súlade so zákonom, ak vykonaním jednotlivých úkonov v konaní poveril advokáta. Nie je pravdou, že by žalobca v predmetnej veci po celý čas konal sám, pretože žalobu zo dňa 31.1.2018 podal vo veci advokát JUDr. Marek Glemba, poverený pôvodným správcom úpadcu a tento právny zástupca podal súdu aj dupliku zo dňa 13.3.2019 k vyjadreniu žalovaného k žalobe.

27. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a žalobcovi priznal právo na náhradu trov odvolacieho konanie v rozsahu 100%.

28. Predmetné vyjadrenie žalobcu bolo zaslané žalovanému a jeho právnemu zástupcovi v súlade s ust. na vedomie.

29. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia prejednal odvolanie v rozsahu danom , rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa , bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem ( a contrario), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

30. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý prvou výrokovou vetou uložil žalovanému povinnosť zaplatiť v prospech konkurznej podstaty úpadcu zmluvnú pokutu vo výške 12.500,--eur a druhou výrokovou vetou priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, pričom základnou odvolacou námietkou žalovaného bolo tvrdenie, že mu nevznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 12.500,--eur podľa , nakoľko preukázal, že sa snažil platobnú neschopnosť spoločnosti úpadcu vyriešiť iným spôsobom ako podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, a to tak, že poskytol spoločnosti úpadcu pôžičky a uhradil za spoločnosť úpadcu záväzky v celkovej sume 3.588.738,57 eur a mal za to, že zákon pre konanie s odbornou starostlivosťou nevyžaduje, aby bol dosiahnutý nejaký pozitívny ekonomický účel a jeho výsledkom má byť dosiahnutie pozitívneho ekonomického účelu. Nesúhlasil ani s právnym názorom prvostupňového súdu, že na toto konanie je potrebné aplikovať ustanovenie zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 1.3.2017.

31. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že okresný súd na základe vykonaného dokazovania v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci. Odvolací súd pri rozhodovaní z takto zisteného skutkového stavu vychádzal, pričom v súlade s názorom súdu prvej inštancie považoval za rozhodujúcu skutočnosť a za irelevantné tvrdenie žalovaného, že riešenie finančnej situácie spoločnosti úpadcu uhrádzaním záväzkov vybranej skupine veriteľov by malo byť považované za konanie s odbornou starostlivosťou, nakoľko dôsledkom tohto konania bolo oddialenie konkurzu už cca sedem rokov predlženej spoločnosti úpadcu.

32. Odvolací súd nespochybňuje snahu žalovaného uhradiť za úpadcu jeho záväzky v čase, keď bola spoločnosť v úpadku, a v predlžení, avšak zároveň sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že túto snahu žalovaného nemožno považovať za liberačný dôvod podľa ust. , a to najmä s ohľadom na absenciu preukázania odvrátenia úpadku či už vo forme platobnej neschopnosti alebo predlženia. Takéto konanie ak by malo mať zmysel, malo by priniesť pozitívny ekonomický účel, teda výsledkom takejto snahy by mala byť skutočnosť, že sa dlžník vyhne vyhláseniu konkurzu, čo sa v danom prípade nestalo.

33. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že likvidátorka dňa 01. 03. 2017 po zmene sídla spoločnosti úpadcu podala na príslušný Okresný súd Banská Bystrica ďalší návrh na vyhlásenie konkurzu, na základe ktorého Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. zo dňa 08.

06. 2017, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 113/2017 zo dňa 14. 06. 2017, rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu.

34. Podľa v znení účinnom od 01. 03. 2017, dlžník v predlžení je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. Platí, že pre prípad porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas sa medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, dojednala zmluvná pokuta vo výške rovnakej ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť. Vzniku tohto nároku nebráni, ak je dlžník právnym nástupcom spoločnosti, ktorá bola zrušená bez likvidácie. Dohoda medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, ktorá vylučuje alebo obmedzuje vznik nároku na zmluvnú pokutu, je zakázaná; spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť vznik nároku na jej zaplatenie. Spoločnosť sa nemôže nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vzdať alebo uzatvoriť ohľadom tohto nároku dohodu o urovnaní; nepripúšťa sa započítanie, ani iný spôsob vyrovnania. Vznik nároku na zmluvnú pokutu sa nedotýka oprávnenia požadovať náhradu škody presahujúcu zmluvnú pokutu.

35. Podľa v znení účinnom od 01.03.2017, správca vyzve osoby, pri ktorých má za to, že im vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu podľa , vrátane osôb určených veriteľským výborom, aby túto povinnosť v prospech všeobecnej podstaty splnili, alebo preukázali, že im nevznikla, alebo osvedčili, že sa jej zbavili.

36. Podľa v znení účinnom od 01.03.2017, ak vyzvaná osoba v určenej lehote, nie kratšej ako 15 dní, povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v prospech všeobecnej podstaty nesplní alebo nepreukáže, že jej táto povinnosť nevznikla alebo neosvedčí, že sa jej zbavila, správca uplatní nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobou na súde, ktorý vyhlásil konkurz. Vo veci koná a rozhoduje samosudca, ktorý koná a rozhoduje v konkurznej veci úpadcu; vo veci samej rozhodne rozsudkom.

37. Podľa v znení účinnom od 01.03.2017, súd uloží povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, ak žalovaný nepreukáže, že mu táto povinnosť nevznikla. Túto zmluvnú pokutu nemožno znížiť.

38. Podľa v znení účinnom od 01.03.2017, povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu sa zbaví ten, kto osvedčí, že a) konal s odbornou starostlivosťou, najmä ak pre nedostatok súčinnosti tých, s ktorými koná spoločne, nemohol túto povinnosť splniť, pričom bez zbytočného odkladu, ako sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o predlžení, uložil do zbierky listín oznámenie, že dlžník je v predlžení, b) ako člen štatutárneho orgánu bol ustanovený počas úpadku za účelom jeho prekonania a návrh na vyhlásenie konkurzu podal bez zbytočného odkladu po tom, ako pri konaní s odbornou starostlivosťou zistil, že prijaté opatrenia nebudú viesť k jeho prekonaniu, c) v lehote podľa poveril správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku a podal návrh na povolenie reštrukturalizácie, na základe ktorého súd povolil reštrukturalizáciu.

39. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalovaného dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením a dospel k správnemu právnemu záveru, pričom svoje rozhodnutie dostatočne presvedčivo a náležitým spôsobom podľa ustanovenia odôvodnil. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje ( ).

40. Iba na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu odvolací súd uvádza, že nepovažuje za dôvodné tvrdenie žalovaného v odvolaní, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a nesprávne zistil skutkový stav, pretože súd prvej inštancie komplexne posudzoval postup žalovaného, ako štatutárneho orgánu dlžníka odo dňa, kedy sa o úpadku a predlžení dlžníka dozvedel, teda odkedy nastal dôvod, aby žalovaný ako štatutárny orgán úpadcu, ktorý je zodpovedný za vedenie účtovníctva, resp. mal by mať vedomosť o tom, aká je finančná situácia v spoločnosti podal návrh na vyhlásenie konkurzu. Okresný súd správne vyhodnotil, že porušenie povinnosti žalovaného podľa § 11

ods. 2 , ktorá mu zakladá povinnosť zaplatiť sankciu podľa spočíva v porušení povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu s tým, že žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by ho zbavovali povinnosti zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu zákonnú zmluvnú pokutu.

41. Odvolací súd konštatuje, že vstupom spoločnosti do likvidácie nijako nezanikla povinnosť žalovaného ako štatutárneho orgánu podať návrh na vyhlásenie konkurzu . Spoločnosť vstúpila do likvidácie až dňa 5.4.2013, z čoho vyplýva, že žalovaný mal dostatok času podať návrh na vyhlásenie konkurzu potom, ako aj napriek jeho snahe o úhradu záväzkov spoločnosti úpadcu nedošlo k ozdraveniu spoločnosti a namiesto podania návrhu na vyhlásenie konkurzu žalovaný rozhodol o vstupe spoločnosti do likvidácie. Táto skutočnosť ho ako už uviedol správne súd prvej inštancie nezbavovala povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu a nemožno sa preto ani stotožniť s tvrdením žalovaného, že podľa jeho názoru mal návrh na vyhlásenie konkurzu podať likvidátor.

42. Žalovaný sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že na toto konanie je potrebné aplikovať ustanovenie zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 1.3.2017. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý sa touto spornou aplikáciou právneho režimu zmluvnej pokuty zaoberal. Konštatuje, že konkurzné konanie sa začalo a konkurz bol vyhlásený v zmysle ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 1.3.2017, preto všetky konania vyvolané a súvisiace s konkurzom sa spravujú ustanoveniami v právnom režime v rovnakom akým je spravované konkurzné konanie. s poukazom na ust. g ods. 1 , keď v odseku 1 je zakotvené základné intertemporálne pravidlo, podľa ktorého sa konania vrátane konaní vyvolaných alebo súvisiacich s konkurznými konaniami dokončia podľa predpisov účinných do 31.12.2017. V danom prípade sa konkurzné konanie začalo po 1.3.2017, konanie o uloženie zaplatenia zmluvnej pokuty je nepochybne konaním vyvolaným konkurzom, preto podľa názoru odvolacieho súdu správne okresný súd aplikoval na dané konanie ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 1.3.2017.

43. V ust. sú uvedené dôvody, za ktorých sa povinná osoba môže zbaviť povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný nenaplnil žiaden z dôvodov podľa v znení účinnom od 1.3.2017 na to, aby sa zbavil povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu.

44. Odvolací súd sa zaoberal aj otázkou, či nebolo možné zmluvnú pokutu primerane znížiť s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaný sa snažil spoločnosť ozdraviť, keď uhradil za úpadcu záväzky v celkovej sume 3.588.738,57 eur. Odvolací súd s poukazom na ustanovenie poslednú vetu , ktoré v tomto prípade moderačné právo súdu nepripúšťa, dospel k záveru, že zmluvnú pokutu tu primerane znížiť nemožno.

45. Keďže žalovaný nepodal návrh na vyhlásenie konkurzu, okresný súd správne vyhodnotil, že porušil povinnosť v zmysle a vznikla mu preto povinnosť zaplatiť v prospech konkurznej podstaty zmluvnú pokutu v sume 12.500,--eur.

46. Vzhľadom na uvedené odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne aplikoval platnú právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektami zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatočné, logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné otázky v konaní vznesené a dokazovanie bolo vykonané plne v súlade s procesnými zásadami, formulovanými v .

47. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa , , ako vecne správny potvrdil.

48. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v nadväznosti na ustanovenie a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech a ktorému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ustanovenia , priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa .

49. Odvolací súd sa nestotožňuje s námietkou žalovaného vznesenou v priebehu odvolacieho konania v jeho písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu, spočívajúcou v tom, že žalobcovi z dôvodu neúčelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keď sa žalobca v odvolacom konaní nechal zastúpiť advokátom, hoci sám je advokátom a má právnické vzdelanie.

50. Odvolací súd je toho názoru, že správca má v civilnom sporovom konaní rovnaké práva a povinnosti, ako majú ostatní účastníci konania, teda aj právo dať sa zastúpiť advokátom, ktorého si zvolí. Preto aj žalobca ako správca konkurznej podstaty je oprávnený dať sa zastúpiť advokátom v konaní, v ktorom vymáha v prospech konkurznej podstaty pohľadávku úpadcu. Pokiaľ sa žalobca vyjadril k podanému odvolaniu, jedná sa o procesný úkon strany, na ktorý má v zmysle strana nárok a pokiaľ bola strana sporu v odvolacom konaní úspešná, nie je možné sankcionovať ju tým, že jej nebude priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania z dôvodu, že sa nechala zastúpiť advokátom, hoci sa mohla v konaní brániť sama.

51. Odvolací súd zdôrazňuje, že v tomto prípade rozhodoval o nároku na náhradu trov odvolacieho konania a ten v prípade plného úspechu strany v konaní, nemožno strane z dôvodu uvedeného žalovanou nepriznať. Teda, ak žalobcovi vznikli trovy v súvislosti s podaním vyjadrenia k odvolaniu, bez ohľadu na to, z čoho tieto pozostávajú, nárok na náhradu trov odvolacieho konania mu vznikol v plnom rozsahu. Samotná otázka účelnosti vynaložených trov bude následne predmetom rozhodovania súdu prvej inštancie o výške uplatnených trov, kde sa súd prvej inštancie vysporiada aj s trovami právneho zastúpenia žalobcu.

52. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).