Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-16C/85/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Zuzanou Sinčákovou v spore žalobcov: v 1.rade rade A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E. A. F., v 2.rade G. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E. A. F., v 3.rade H. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. A. F. XXX, XXX XX E. A. F. a v 4.rade I. J., nar. X.X.XXXX, trvale bytom E. XXX/X, XXX XX K., K. L., žalovaní v 2. a 3.rade zast. JUDr. Richardom Kovalčíkom, advokátom so sídlom Rázusova 1, Košice proti žalovanému: H. M., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/X, XXX XX E. A. F., zast. H. L. F., advokátkou so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice o určenie, že vec patrí do dedičstva

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobcovia v 1. až 4. rade sú povinní nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca I. B. podanou žalobou žiadal, aby súd určil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej ako parcela registra C KN parc.č. 228/1, druh pozemku záhrady o výmere 918 m2 na liste vlastníctva (ďalej len „LV“) č. 1403 v katastrálnom území H. M., obec E. A. F.. V žalobe namietal nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním pôvodnou žalovanou M. M. na základe rozhodnutia Okresného úradu Košice - okolie č. ROEP 23/99 zo dňa 23.2.1999. Žalovaná nesplnila podmienky predpísané zákonom pre vydržanie a určenie vlastníckeho práva titulom vydržania, pretože jej právny predchodca - matka N. O., L. O. uzavrela kúpnopredajnú zmluvu s N. H. L. B., ktorá v čase uzavretia tejto zmluvy nebola ako vlastník zapísaná. Listy vlastníctva k daným pozemkom neboli založené. Matka žalovanej nemohla vedieť, či nadobudla pozemky od vlastníkov (keďže na LV neboli), čo od začiatku narúšalo dobromyseľnosť jej vstupu do držby nehnuteľnosti o tom, že jej patrí. Navyše, osvedčenie o vydržaní nie je vydané notárom v súlade s § 63 Notárskeho poriadku ani rozhodnutím súdu o určení vlastníckeho práva, ale rozhodnutím správneho orgánu, čo je rozporné s právom. Žalovaná užívala vedľajší pozemok a nie ten, ktorý podľa namietaného rozhodnutia vydržala. Nehnuteľnosť bola predmetom dedičského konania číslo D 308/69-7 z 12.8.1969 po neb. N. B., L. P.. Listina D 308/69-7 nebola doručená na vtedajšie stredisko geodézie na zápis do evidencie nehnuteľností. Nesprávnym úradným postupom nie je vykonaný zápis svedčiaci o vlastníckom práve k nehnuteľnosti v prospech žalobcu. Žalobca je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti od roku 1969, a preto nebolo možné vykonať zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech žalovanej.

2. Žalovaný ani pôvodne žalovaná so žalobou nesúhlasili. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 6.12.2018 pôvodne žalovaná uviedla, že predmetný pozemok užívala jej rodina nepretržite od roku 1963 - najprv jej matka a následne viac ako 20 rokov ona pre účely pestovania. Celý čas išlo o dobromyseľné užívanie z ich strany, nikdy neboli nikým rušení ani vyzvaní, že nehnuteľnosť užívajú protiprávne. O kúpnej zmluve

jej matky s N. H. nevie. Tvrdenie žalobcu, že je vlastníkom parcely č. 228/1 od roku 1969 je zarážajúce a nepodložené. Ak tvrdí svoje vlastníctvo, prečo nežiadal určiť vlastnícke právo k uvedenej parcele, keď v súdnom konaní v roku 1993 žiadal určiť vlastnícke právo k parcele č. 230. Parcela č. 230 susedí s parcelou č. 228/1. Žalovanej bolo priznané vlastnícke právo k parcele č. 228/1 rozhodnutím z 23.2.1999, ani vtedy žalobca nenamietal správnosť resp. nesprávnosť ROEP a v zákonnej lehote nepodal žalobu ani inak nenamietal výsledky zápisu ROEP do katastra nehnuteľnosti, na základe ktorých bola žalovaná zapísaná ako výlučná vlastníčka tejto parcely. Z uvedeného dôvodu namietala premlčanie akýchkoľvek nárokov žalobcu. Výsledky posudzovala odborná komisia a k vydaniu osvedčenia o vydržaní a jeho zápisu do katastra došlo na základe jej dôsledného posúdenia a šetrenia. Po nadobudnutí vlastníckeho práva k parcele č. 228/1 žalovaná zámennou zmluvou zo dňa 1.7.2013 zamenila časť tejto parcely s časťou parcely č. 227, ktorej spoluvlastníkmi boli F. Q. a R. Q..

3. Pôvodný žalobca vo vyjadrení zo dňa 24.1.2019 uviedol, že parcela č. 228/1 vznikla z parcely č. 694 - role pôvodne zapísanej v pozemnoknižnej vložke (ďalej len „PKV“) č. 48 pod B41 a B58 na H. B. v podiele 84/240 z celku. H. B. nehnuteľnosť nadobudla kúpou z 1.4.1920 č.d. 1109 a titulom daru z 13.2.1930 č.d. l028. H. B. bola stará matka pôvodného žalobcu, zomrela neskôr ako jej syn - otec pôvodného žalobcu S. B. a z tohto dôvodu po starej matke dedil nehnuteľnosť on spolu so svojou sestrou F. Q. ešte ako maloletý pod B 63/a a pod B 63/b titulom dedenia z 8.8.1950 č.d. 3106. N. H. nikdy nebola podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, a preto ju ani nemohla previesť na matku žalovanej a ani nebola jej faktickou užívateľkou. Žalovaná ani jej rodina nehnuteľnosť parc.č. 228/1 nikdy neužívali. Parcelu užíval pôvodný žalobca. Vlastnícke právo, ktoré nadobudol dedením sa nepremlčuje.

4. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 20.9.2019 uviedla, že pôvodný žalobca bol účastníkom zámenných zmlúv, z ktorých neskôr vznikli parcely č. 229 a 230, ktoré patrili žalobcovi. Jeho pozemok bol vytvorený z dvoch osminových pozemkov a časť získal v rámci dohody z roku 1962 tak, že účastník dohody H. T. sprostredkoval zámenu pre N. O., tá zanechala tretinu žalobcovi, žalobca ju mal zahrnutú vo svojom pozemku a matka žalovanej sa následne posunula do terajšej parcely 228/1, ktorú po zlúčení s parcelou 227 rozdelili priečne. Pôvodná žalovaná vstúpila do existujúceho užívacieho a vlastníckeho režimu po jej nebohej matke. Žalobca rešpektoval tieto dohody, pretože na svojom pôvodnom pozemku, ku ktorému pričlenil aj pozemok titulom zámeny - vzájomnej dohody v roku 1962 aj pozemok jej matky, uznal a rešpektoval aj novovytvorené vlastnícke vzťahy. On bol dobromyseľný v užívaní svojich parciel tak ako bola dobromyseľná v užívaní jej matka a po jej smrti pokračovala v dobromyseľnej držbe pôvodná žalovaná.

5. V priebehu konania zomrel pôvodný žalobca a na jeho miesto do konania vstúpili jeho právni nástupcovia – žalobcovia v 1. - 4.rade. Tiež počas konania zomrela pôvodne žalovaná, na miesto ktorej do konania vstúpil súčasný žalovaný.

6. Podľa informatívneho výpisu z LV č. XXXX pre kat. územie H. M. z 9.12.2017 bola pôvodne žalovaná M. M. výlučnou vlastníčkou parcely č. 228/1 titulom rozhodnutia 23/99 z 23.2.1999, D 272/93-48/94; PKV 231; zápis ROEP rozhodnutie katastrálneho odboru č. 91/2000 a V 2808/13 zo dňa 30.8.2013 zámenná zmluva č.z.146/2013. Podľa aktuálneho výpisu z LV je výlučným vlastníkom predmetnej parcely žalovaný.

7. Z katastrálnej mapy vyplýva, že rodinný dom žalobcov sa nachádza na parcele č. 229 a za ňou je parcela č. 230. Vedľa parcely č. 229 (napravo od cesty) sa nachádza pozemok parc.č. 228/2 rodiny Ryníkovcov (predtým Bašistovcov), za ktorým je parcela č. 227 a následne parcela č. 228/1. Parcela č. 228/1 bola pôvodne úzky dlhý pás pri parcele č. 230 a parcela č. 227 dlhý úzky pás vedľa, obe za pozemkom rodiny Bašistovcov. Vedľa rod. L. je pozemok s rodinným domom rodiny Hlubeňovcov.

8. Podľa identifikácie parcely č. 228/1 predloženej Okresným úradom Košice – okolie, katastrálnym odborom prejednávaná parcela bola vytvorená z parcely zapísanej v PKV č. 48 parc.č. 694.

9. V PKV č.48 je pod B 41 v podiele 30/240 uvedená ako podielový spoluvlastník nehnuteľností H. B., L. H. titulom kúpnopredajnej zmluvy č.d.1109/1920 a pod B58 menovaná v podiele 54/240 titulom daru č.d. 1028/1930. Pod B 63 je zápis, že podľa uznesenia o odovzdaní pozostalosti zo dňa 3.4.1950 č. D 1260/49 sa vkladá vlastnícke právo pre a/ maloletej F. B. v 20/240 a b/ maloletému I. B. v 20/240.

10. Podľa rozhodnutia štátneho notárstva č. D 308/69-7 zo dňa 12.8.1969 nehnuteľnosti, respektíve podiely na nich po nebohej N. B., L. P. v kat. území obce Malá Vieska nadobudli dedičia F. Q., L. B. a I. B.. Medzi prejednávanými nehnuteľnosťami nie je mpč. 694 zapísaná v PKV č. 48.

11. Rozhodnutím Okresného úradu Košice-okolie č. ROEP 23/99 zo dňa 23.2.1993 bolo potvrdené, že pôvodná žalovaná nadobudla vlastnícke právo k parcele č. 228/1 vydržaním dňom 18.2.1999. Podľa odôvodnenia rozhodnutia pôvodná žalovaná uviedla, že 23.11.1961 jej matka N. O. odkúpila nehnuteľnosť od N. H. a v dobrej viere nerušene nehnuteľnosť užívala s vedomím, že jej vlastníckym právom patrí. Neskôr parcelu ústne darovala pôvodne žalovanej. Dobromyseľnosť držby potvrdili čestným prehlásením svedkovia N. L. a S. H..

12. Okresný súd Košice-vidiek rozsudkom č.k. -15 zo dňa 23.12.1993 určil, že nehnuteľnosť zapísaná v PKV č. 48 mpč. 694, z ktorej časť je totožná s parcelou č.230 - záhrada o výmere 1046 m2 patrí v celosti do výlučného vlastníctva pôvodného žalobcu. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že predmetnú nehnuteľnosť pôvodný žalobca nadobudol v 1/2 titulom dedenia po neb. otcovi S. B. ešte ako maloletý. Zvyšnú časť nadobudol od neb. H. B. neformálnou kúpnopredajnou zmluvou uzavretou asi v roku 1962. Na predmetnej parcele si postavil v roku 1968 rodinný dom. Takto reálne vyčlenenú časť v prírode užíval dobromyseľne a nerušene.

13. Pôvodný žalobca vypovedal, že pán T. staval dom na druhom konci ulice, menil pozemok s pani O., avšak ide o pozemok inde sa nachádzajúci. Žalobca sa domáhal určenia vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré patrili jeho otcovi a jeho sestre H. H., L. B.. Žalobca nestaval oplotenie oddeľujúce jeho pozemok s pozemkom M., v obci si každý hradí severnú stranu. Po tom, ako pôvodne žalovaná získala zadnú časť pozemku, geodet zameriaval pre ňu pozemok a posunul pozemok 2 metre do jeho záhrady. Na katastrálnej mape ukázal na parcelu č. 229, že na nej stojí jeho dom a za ním je záhrada parc. č. 230, ohľadom ktorej prebiehalo súdne konanie. Z tejto parcely č. 230 mu časť zobrali a táto mu má patriť.

14. Žalobkyňa v 1.rade v pozícii svedkyne vypovedala, že v roku 1994 sa prevádzal majetok na jej manžela, dedil po svojom otcovi. Parcelu č. 228/1 užíval jej manžel. Pôvodne žalovaná užívala parcelu č. 227. V 60.rokoch začali stavať dom, bývali tam a užívali parc. č. 228. Žalovaná nemohla kúpiť pozemok od N. H., pretože táto tam nikdy nemala pozemok. H. H., L. B., teta pôvodného žalobcu mala časť predmetného pozemku. Po jej smrti jej podiel prešiel na otca žalobcu. V pozícii strany sporu uviedla, že pôvodne žalovaná užívala pozemok za rodinným domom Bašistovcov. Oni užívali pozemok od cesty asi až po orech. Plot, ktorý tam bol, vymenil žalovaný. Oni prišli do uvedenej oblasti ako prví a svoj pozemok si dali vymerať.

15. Žalobca v 2.rade ako svedok uviedol, že pôvodne žalovaná chodila obrábať pozemok smerom od pána F.. Vedľa ich rodinného domu je dom pána L., predtým patril Q. a vedľa neho je pozemok pána F.. Časť pozemku za rodinným domom Bašistu obrábala pôvodná žalovaná a druhú časť pozdĺžneho pozemku na hranici s ich pozemkom užívali Bašistovci (nákres č.l. 110). A., ktorá je predmetom sporu, pôvodná žalovaná nikdy neužívala. Ako sporová strana doplnil, že na ľavej strane od pozemku pani U. bol stĺp. Plot ide len do časti pozemku, plot staval jeho otec. Pozemok užívali po kolíky resp. po bráničku na konci záhrady. Vedeli, že od tej bráničky im to patrí. Bránička sa tam už nenachádza. Každý zo susedov vedel, komu čo patrí a obrábal si svoje.

16. Žalobca v 3.rade vo svojej výpovedi potvrdil skutočnosti uvedené ostatnými žalobcami. Uviedol, že bráničkami bol oddelený ich pozemok vľavo od pani U. a sprava od pána Q.. Až potom bol pozemok, ktorý obrábala pôvodne žalovaná. On sa už posledných 20-30 rokov na uvedenom pozemku nezdržiava.

17. Žalobkyňa v 4. rade vypovedala, že každý zo susedov vedel, komu čo patrí, bolo to prirodzené oddelené. Boli tam stĺpy, oplotenie nebolo. Pôvodná žalovaná vždy obrábala časť na strane nachádzajúcej sa od susedov F.. Pozemok vedľa nich, medzi nimi a pozemkom, o ktorý sa starala pôvodná žalovaná, obrábala rodina Bašistová.

18. Žalovaný vo výpovedi uviedol, že pozemok od F. užívala jeho mama (pôvodne žalovaná) aj s F. Q., potom došlo medzi nimi k výmene pozemkov. Vzadu za pozemkom boli postavené ploty, ktoré boli ohraničené kolíkmi a rohovými stĺpmi. Pôvodný žalobca si pozemok ohraničil sám, on tam bol skôr

ako rodina žalovaného. Rohové stĺpy sú vzadu aj vpredu. Žalovaný plot neposunul, koncové stĺpy sa tam stále nachádzajú. Chceli len meniť pletivo. Žalovaný opravoval asi v rokoch 2017 – 2018 plot, vymenil len jeden poškodený stĺp, osadil ho však na to isté miesto. Žalovaný na č.l. 168 označil približne ako išli bránky, ktoré tvorili hranicu pozemkov. Pri výmene pozemkov v rokoch 2015-2016 došlo ku geodetickému zameraniu pozemkov na podnet jeho mamy.

19. Na ohliadke na mieste samom pôvodný žalobca uvádzal, že žalovaná so svojim synom preložili hranicu pozemku o 2 metre, zobrali a vyhodili časť jeho plota a dali tam svoj plot. Poukázal na stĺpik, ktorý tvoril hranicu pozemku. Na hranici pozemku bol vsadený strom. Pôvodne žalovaná ukazovala na stĺp, ktorý tvoril hranicu pozemku, od ktorého išla rovno hore hranica a ktorý osadil ešte pôvodný žalobca. Tento tvrdil, že predmetný stĺp osadil sused pán Q., hranica nesedí, stĺp sa nachádza už na jeho pozemku. Súdu sa javilo, že hranica ako je vpredu (múrik), je ďalej rovno dozadu vedená cez tento stĺpik. Pôvodný žalobca ukázal, akého pozemku sa domáha v tomto konaní – ukázal asi na 2m širokú časť nachádzajúcu sa na hranici pozemkov medzi jeho (parc.č.230) a susediacim pozemkom (parc.č. 228/1).

20. Svedkyňa H. U., suseda žalobcu uviedla, že pôvodná žalovaná užívala pozemok parc.č. 227 medzi pozemkom pána F. a pána Q.. Hranica pozemku medzi ňou a B. išla rovno, rovnako i hranica pozemku medzi B. a pôvodnou žalovanou. Dlhodobé užívanie pozemku parc.č. 227, ktorý sa nachádzal medzi R. Q. a S. F., pôvodne žalovanou potvrdila i suseda I. Q..

21. Svedok R. Q. vypovedal, že keď sa tam nasťahovali v roku 1980, bývali tam už B., aj Hlubeňovci. Pozemky boli v prednej časti oplotené, išli popri rodinnom dome rovno až ku poliam. Pletivo / kolík boli z jednej aj druhej strany. Plot v časti záhrady vybudoval neskôr pôvodný žalobca (svedok tam už vtedy nebol). Časť pozemku za domom – pôvodnú pozdĺžnu parcelu č. 228/1 užívala pôvodne žalovaná a parcelu č. 227 užívali oni. Potom sa dohodli na zámene. Pôvodne žalovaná obrábala časť pozemku popri Hlubeňovcoch a oni pri žalobcoch. Medzi nimi a pôvodnou žalovanou ako aj medzi nimi a rodinou žalobcov bola len brázda. Každý vedel, čo mu patrí a obrábal svoje políčka. Betónový múrik medzi ich pozemkom a pozemkom žalobcov postavil pôvodný žalobca. Išlo o hranicu. V strede ich pozemku bola umiestnená bránička s východom dozadu, k poliam. Vzadu sa nachádzala malá bránička a bola pri hranici s pozemkom rodiny žalobcov. Pôvodný pozemok na stavbu rodinného domu dostala jeho bývalá manželka od svojej starej mamy N. O., ktorá sa k pozemkom dostala na základe nejakej výmeny. Tiež obrábala časť pozemku, ktorý neskôr užívala pôvodná žalovaná. Svedok potom ešte odkúpil 11 árov od V. H.. Žiadnu časť za domom svedka neužívali žalobcovia, oni užívali svoju časť.

22. Svedkyňa F. Q. vo výpovedi uviedla, že časť pozemku v Malej Vieske kúpili od neb. V. H. a časť pozemku dostala ako dar od babky N. O. (pozdĺžny pri žalobcoch). Pozemok od babky bol úzky, preto ešte odkúpili pozemok od V. H.. S N. O. a pôvodne žalovanou sa potom dohodli na užívaní pozemkov. V čase výstavby rodinného domu už mali žalobcovia vystavaný betónový múrik, ktorý išiel spredu poza dom, k hospodárskej budove. Smerom k žalobcom ku hranici pozemku potom vystavili garáž a chlieviky. Svedkyňa nemala vysporiadané vlastníctvo k celému pozemku od svojej babky, ona ostala vlastníčkou a túto nehnuteľnosť nadobudla pôvodne žalovaná. Svedkyňa od detstva chodievala na babkin pozemok, tá ho obhospodarovala až do svojej choroby. Pozemok jej babky bol od pozemku žalobcov oddelený brázdou. Tak sa aj pozemky užívali. Na hranici boli stromy. Rodina žalobcov nikdy neobrábala pozemok v časti, kde sa nachádzali chlieviky. Hranice nikdy nikto nenamietal, ani výmenu pozemkov s pôvodne žalovanou. Pôvodne žalovaná užívala celý pozdĺžny pozemok pri žalobcoch a po výmene pri Hlubňovcoch. Ide o pozemok, ktorý odkúpili od V. H..

23. Svedkyňa H. I. bola susedou žalobcov v rokoch 2008 – 2010. Od pána Q. kúpili rodinný dom. Vzadu bola väčšia záhrada, ktorá bola pomyselne pozdĺžne rozdelená. Časť pri žalobcoch mohli užívať, i keď ju nekúpili. V tejto časti bol sčasti umiestnený plot, ďalej to už bolo voľné. Z druhej strany, od rodiny Hlubeňových bolo oplotenie po celej časti. Oni užívali ľavú časť a pravú časť pri rodine Hlubeňových užívala pôvodne žalovaná. Medzi nimi a žalobcami nebol plot, zlievalo sa. Spory neboli, každý vedel, čo je jeho a čo užíva. Obdobne sa o užívaní pozemku pôvodnou žalovanou vyjadrila i v písomnom čestnom prehlásení.

24. Svedkyňa A. Q. vypovedala, že za rodinným domom Bašistovcov išli dva dlhé pozemky. Vpravo smerom pri Hlubňovcoch pozemok užívala pôvodne žalovaná a druhý pozdĺžny pás pani Q.. Dohodli sa na zámene a na inom rozdelení pozemkov. Zadnú časť potom užívala už len pôvodne žalovaná. N. O.

patril a užívala celý pozdĺžny pozemok, ktorý potom užívali Q.. Žalobcovia si vysporiadali svoj pozemok a tento užívali tak, ako bol plot, podľa brázdy, ktorá išla rovno. Oplotenie bolo vpredu, možno niečo za domom, avšak vzadu oplotenie nebolo. V danom prípade došlo k trojzámene, zámene pozemkov medzi T., O. a B., preto N. O. nie je uvedená v PKV ako vlastníčka nehnuteľnosti.

25. Žalobcovia poukazovali na to, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že sporná parcela 228/1 bola časťou pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. 694, ktorej bol pôvodný žalobca podielovým spoluvlastníkom. Právna predchodkyňa žalovaného mala nadobudnúť vlastníctvo k tejto parcele (ešte pôvodnej predtým než došlo k zámene parcely č. 227) na základe rozhodnutia Okresného úradu Košice - okolie v rámci tzv. ROEP, kde sa uvádza, že údajne jej matka N. O. odkúpila predmetnú nehnuteľnosť od N. H.. Z dohody uzatvorenej dňa 23.11.1961 medzi N. H. a N. O. nie je zrejmé, aká konkrétna parcela sa odkupuje, pričom táto bola len akousi predbežnou dohodou a do konca roku 1961 mala byť uzavretá na Štátnom notárstve riadna kúpnopredajná zmluva. Táto kúpnopredajná zmluva nebola doložená a ani zrejme uzavretá, čiže táto listina / dohoda nemohla založiť dobrú vieru, a preto neboli splnené všetky podmienky pre vydržanie.

26. Pôvodne žalovaná resp. terajší žalovaný v rámci procesnej obrany zdôrazňovali, že žalobca nepreukázal, že prejednávanú nehnuteľnosť zdedil. N. O. získala nehnuteľnosť na základe zámeny v roku 1961. Žalobca má susediaci pozemok, ktorý je oplotený. Už keď žalobca staval rodinný dom, vedel čo nadobúda. Už vtedy boli jasne určené hranice pozemku. Susediacu parcelu nikdy neužíval, užívala ju matka žalovanej a následne žalovaná. V čase vstupu matky pôvodne žalovanej do užívania nehnuteľnosti boli parcely už medzi pôvodnými spoluvlastníkmi rozdelené. Pani H. pripadla časť, o ktorej aj jej syn S. H. v rámci ROEP potvrdil, že túto časť nadobudla na základe zámennej zmluvy v roku 1962. Pán T. chcel stavať rodinný dom, nemal dostatočný pozemok, tak sa s matkou pôvodne žalovanej dohodli na výmene pozemkov. Žalobca mal podiel po svojej matke. Pozemky boli podelené medzi pôvodných pozemnoknižných vlastníkov. Žalobca išiel stavať a vymenil si pozemok. Poukazovali na to, že podľa výpisu z PKV č. 48, pokiaľ ide o roľu parc. č. 694, táto mala výmeru 984 štvorcových siah, čo je po prepočte 3542 m2. Keďže žalobca zdedil po svojom otcovi podiel 20/240 a 24/240, celková výmera tak zodpovedá 944 m2, čo je ešte viac ako majú žalobcovia. Tento podiel bol pôvodnému žalobcovi vyčlenený. Ak žalobca opieral svoje vlastnícke právo o deľbu ešte v období v roku 1960 alebo dávnejšie, stranami sporu by mali byť všetci spoluvlastníci, resp. ich právni nástupcovia. Mali za to, že nie je daný okruh pasívne legitimovaných osôb v konaní a nie je ani daný naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení. Žalobcovia nikdy neužívali a nikdy im vlastnícke právo k parcele 228/1 o výmere 918m2 nepatrilo, pretože táto parcela vznikla zlúčením dvoch parciel, ktorá jedna bola vo výlučnom vlastníctve pána H., od ktorého odkúpila časť rodina Q. a druhá časť patrila pôvodne žalovanej matke, ktorá ju nadobudla na základe zámennej zmluvy v roku 1961 - 1962 k reálne vyčlenenej časti tohto pozemku. Ak by žalobcovo tvrdenie bolo pravdivé, tak by si to usporiadal už v konaní, ktoré prebiehalo v roku 1993, v tomto samotnom rozhodnutí konštatuje žalobca aj súd, že došlo k reálnej deľbe. Pozemky boli ešte pred rokom 1962 vyčlenené, kedy stará matka žalovaného zámennými zmluvami nadobudla reálne vyčlenenú časť pozemkov a pri prebiehajúcom usporiadaní pozemkov v rámci ROEP došlo k usporiadaniu jej vlastníctva. V obci mal každý vedomosť, že pozemok patril pani O., o čom svedčí aj tam prítomná komisia, aj výpovede svedkov.

27. Žaloba o určenie, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, predstavuje žalobu podľa („CSP“). V konaní o takých žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Súdna prax je dlhodobo jednotná v tom, že dedič, ktorý sa domáha určenia, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, má naliehavý právny záujem na takomto určení (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR č.154/2010, nález Ústavného súdu SR sp.zn. ).

28. S otázkou naliehavého právneho záujmu úzko súvisí vecná legitimácia, ktorá v civilnom procesnom práve znamená označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna zo strán sporu subjektom práva a druhá na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti. Strana sporu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Aktívna aj pasívna vecná legitimácia je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.6.2010 sp.zn. ).

29. Žaloba o určenie, že vec patrí do dedičstva sa týka spoločných práv všetkých dedičov, ktorí majú postavenie nerozlučných spoločníkov podľa , a preto v konaní musia byť všetci do úvahy prichádzajúci dedičia stranami sporu. Žalobcami sú všetci do úvahy prichádzajúci dedičia poručiteľa a títo sú v tomto spore aktívne legitimovaní. Ako vlastník spornej nehnuteľnosti je v katastri nehnuteľnosti zapísaný žalovaný, tomuto svedčí pasívna legitimácia v konaní.

30. Žalovaná vzniesla námietku premlčania žalobou uplatneného nároku poukazujúc na to, že pôvodný žalobca v lehote 3 rokov nenamietal zápis vlastníckeho práva v jej prospech na podklade ROEP. Poukazujúc na veta prvá , podľa ktorého sa vlastnícke právo nepremlčuje, súd konštatuje, že námietka premlčania vznesená žalovanou je nedôvodná.

31. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určiť vlastnícke právo k (celej) parcele č. 228/1. Zároveň však v konaní tvrdil – na pojednávaní i na ohliadke, že žalovaný a jeho právna predchodkyňa posunuli hranicu medzi jeho a ich pozemkami asi o 2 metre smerom do jeho pozemku a že táto časť má patriť jemu. Opakovane poukazoval len na časť pozemku, ku ktorému žiadal určiť vlastníctvo, ktorý (možno) spadá do parcely č. 228/1, avšak tento rozsah dostatočne určito nevymedzil. Z uvedeného možno vyvodiť, že sám žalobca nemal za to, že mu má patriť celá parcela č. 228/1. Z jeho výpovede, ako aj z výpovede ostatných sporových strán i svedkov pritom vyplynulo, že žalobca a jeho rodina nikdy neužívali pozemky parc.č. 227 a č. 228/1 nachádzajúce sa za pozemkom rodiny Bašistovcov parc.č. 228/2. Tieto pozemky boli užívané rodinou Bašistovcov a právnymi predchodcami žalovaného (najprv pozdĺžne a po zámene priečne).

32. Žalobcovia tvrdili, že právna predchodkyňa žalovaného nadobudla vlastnícke právo k parcele č. 228/1 v rozpore so zákonom, pretože nespĺňala zákonné podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Rozhodnutím Okresného úradu Košice-okolie č. ROEP 23/99 zo dňa 23.2.1993 bolo potvrdené, že pôvodná žalovaná nadobudla vlastnícke právo k parcele č. 228/1 vydržaním dňom 18.2.1999.

33. Podľa súdnej praxe rozhodnutie o ROEP je síce podkladom pre zápis vlastníctva do katastra nehnuteľností, ide však o deklaratórne rozhodnutie, ktoré vlastníctvo nekonštituuje, ale len deklaruje na základe iného právneho titulu. Týmto právnym titulom bolo v danom prípade nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, ktorého predstavuje osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok k nemu dochádza priamo zo zákona.

34. V zmysle § 70 ods.2 veta prvá Katastrálneho zákona údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak.

35. Žalobcovia tvrdili, že predmetná nehnuteľnosť bola vlastníctvom pôvodného žalobcu. Opierali sa pritom o skutočnosť, že parcela bola vytvorená z mpč. 694 zapísaná v PKV č. 84, ktorej bol žalobca podielovým spoluvlastníkom. N. H., od ktorej mala nehnuteľnosť nadobudnúť právna predchodkyňa žalovaného, nebola v PKV zapísaná ako vlastník uvedenej nehnuteľnosti. Tvrdili tiež, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudol žalobca v dedičskom konaní po neb. N. B. č. D 308/69-7 resp. po neb. N. H., L. B..

36. Z pripojeného dedičského rozhodnutia D 308/69-7 nevyplýva, že predmetom dedenia po neb. N. B. bola mpč. 694 zapísaná v PKV č. 48. Rovnako žalobcovia nepreukázali tvrdenie, že žalobca predmetnú nehnuteľnosť zdedil po neb. H. H.. Tvrdenie pôvodného žalobcu o nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v dedičských konaniach po jeho matke resp. tete nie je preukázané.

37. Je pravdou, že nehnuteľnosť parc.č. 228/1 bola vytvorená sčasti z parcely mpč. 694 v PKV č. 48, ktorej bol žalobca podielovým spoluvlastníkom. Je ale potrebné tiež prihliadnuť na skutočnosť, že aj parcela č. 230, ktorú vlastnil žalobca, bola vytvorená z predmetnej pozemnoknižnej parcely. Pôvodný žalobca sa domáhal určenia vlastníctva k tejto parcele súdnou cestou v roku 1993, pretože podiel na nej v 1 nadobudol titulom dedenia po neb. otcovi S. B. (tomuto zodpovedá aj zápis v PKV č. 48) a zvyšnú

časť od neb. H. B. neformálnou kúpnopredajnou zmluvou asi v roku 1962. Išlo pritom o reálne vyčlenenú časť v prírode, ktorú užíval dobromyseľne a nerušene. V súdom konaní bola potvrdená reálna deľba nehnuteľností medzi podielovými spoluvlastníkmi. Súd má za to, že žalobca so svojou rodinou užíval a považoval sa za vlastníka tej časti záhrady, ku ktorej žiadal určiť vlastnícke právo súdnou cestou. Žalobkyňa v 1.rade pritom uviedla, že po príchode do uvedenej oblasti v 60.rokoch si pozemok dali vymerať.

38. I keď právna predchodkyňa žalovaného nie je vo výpise z PKV č. 48 uvedená ako podielová spoluvlastníčka mpč. 694, podľa vyjadrenia pôvodnej žalovanej i svedkov – F. Q., R. Q. a A. Q. došlo začiatkom 60.rokoch k zámene pozemkov a na podklade tejto zámeny právna predchodkyňa žalovaného vstúpila do oprávnenej držby nehnuteľnosti, že jej patrí. Vlastníckeho právo svedčí žalovanému ako právnemu nástupcovi po svojej matke a tento zápis je záväzný, ak sa nepreukáže opak. Je na žalobcoch, ktorí vedú tento spor, aby preukázali, že vlastnícke právo patrilo ich právnemu predchodcovi, ktorý inicioval toto konanie. Žalovaný nemusí preukazovať svoje vlastníctvo.

39. Súd zdôrazňuje, že v záujme procesného úspechu v súdnom konaní musí strana sporu splniť jednak povinnosť tvrdenia skutočností rozhodujúcich pre predmet sporu a vyplývajúcich z ustanovení hmotného práva, ktoré sa na právne pomery sporových strán vzťahujú, ako aj povinnosť dôkaznú t.j. preukázať, že ňou tvrdené skutočnosti sú pravdivé. V tomto smere stranu sporu zaťažuje dôkazné bremeno, teda predloženie takých dôkazných prostriedkov, ktoré sú spôsobilé privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie o skutočnostiach ním tvrdených tak, aby ich na základe vykonaného dokazovania súd uznal za pravdivé. Neunesenie dôkazného bremena vedie k neúspechu v spore.

40. Žalobcovia v tomto konaní nepreukázali tvrdenie, že žalobca bol v čase smrti vlastníkom prejednávanej parcely. Z výpovedí svedkov i samotných sporových strán vyplýva, že žalobca túto parcelu ani nikdy neužíval. Sám uvádzal, že pôvodne žalovaná posunula hranicu medzi jeho a jej pozemkom, čím uznával, že vedľa jeho pozemku sa nachádza pozemok rodiny žalovaného. Žalobca vo výpovedi i na mieste samom uvádzal, že mu zobrali časť jeho parcely, čím vyvrátil svoje žalobné tvrdenie, že mu má patriť celý susediaci pozemok parc.č. 228/1. V súdnom konaní v roku 1993 si vyporiadal ním užívaný a reálne vyčlenený pozemok z pôvodnej mpč. 694. Navyše, podľa vyjadrení svedkov i umiestnení betónového múriku (ktorý vybudoval samotný žalobca) a stĺpov v záhrade sa javí, že pozemok žalobcu šiel v rovnej línii od cesty popri dome cez záhradu až dozadu ku poliam. Je nelogické, že by mal žalobcovi patriť pozemok za rodinným domom suseda, ktorý bol vždy užívaný týmto susedom resp. právnou predchodkyňou žalovaného.

41. Z vykonaného dokazovania sa javí, že ide o spornosť priebehu hranice medzi pozemkom parc.č. 230 a vedľajším pozemkom parc.č. 228/1 vo vlastníctve žalovaného, kde žalobcovia tvrdia posun hranice na úkor ich pozemku. Ak by aj došlo k nejakému záberu do pozemku žalobcu zo strany žalovaného, tento spor nie je možné vyriešiť určením vlastníctva k celému susediacemu pozemku. Žaloba o určenie vlastníckeho práva k celému susediacemu pozemku je v tomto prípade nevhodne zvoleným prostriedkom ochrany vlastníckeho práva žalobcov.

42. Z dôvodov uvedených v ods. 36 – 41 odôvodnenia súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

43. Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

44. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. , v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Nakoľko žalovaný bol v konaní plne úspešný, vzniklo mu voči neúspešným žalobcom právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. Súd preto vyslovil, že žalovaný má voči žalobcom nárok na plnú náhradu trov konania. Súd nezistil žiadne dôvody na strane sporu alebo týkajúce sa predmetu prejednávanej veci, pre ktoré by nemal žalovanému priznať náhradu trov konania v zmysle ust. .

46. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.