Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Co-19-2023.pdf
PDF · 109.98 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/19/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. a sudcov JUDr. Branislava Brezu a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom B. X, XXX XX C. D., zastúpený: ŠIMČÁK, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Františkánska 5, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 082 709, proti žalovanému: B. A., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XX, XXX XX C. D., zastúpený: JUDr. Dušan Maruščák, advokát, so sídlom Námestie SNP 538/1, 091 01 Stropkov, IČO: 42032415, v konaní o ochranu osobnosti spojenej s náhradou nemajetkovej ujmy v sume 3.000,- eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č.k. SK-3C/147/2015-187 zo dňa 6. júna 2023, takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.
Žalovaný má nárok vo vzťahu k žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že žalobu zamietol. Žalovanému priznal náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
2. Vychádzal zo zistenia, že v živnostenskom registri je žalobca zapísaný ako podnikateľ A. B. - B., s miestom podnikania B. X, XXX XX, IČO: XXXXXXXX. Predmetom jeho podnikania je okrem iného aj činnosť odborného lesného hospodára, poskytovanie služieb v lesníctve a poľovníctve so vznikom oprávnenia 6.10.2008.
3. Žalobca A. B. v Pozemkovom spoločenstve, spoločnosť vlastníkov lesa A. - E. na základe zmluvy ku dňu 30.5.2015 vykonával funkciu odborného lesného hospodára.
4. Žalovaný B. A. bol v čase konania valného zhromaždenia dňa 30.5.2015 členom D. A., A. F. G. A.
- E., pričom bol do 30.5.2015 aj členom výboru tohto pozemkového spoločenstva, kde mal na starosti odbornú činnosť spoločenstva.
5. Dňa 30.5.2015 sa konalo Valné zhromaždenie Pozemkového spoločenstva, spoločnosť vlastníkov lesa A. – E., na ktorom vystúpil žalovaný B. A. člen valného zhromaždenia pozemkového spoločenstva, ktorý v rámci diskusného vystúpenia komentoval správu žalobcu A. B. ako odborného lesného hospodára, pričom jeho kritika mala poukazovať na to, že za kalamitu spôsobenú abiotickým škodlivým činiteľom - vetrom nesie žalobca A. B. ako odborný lesný hospodár plnú zodpovednosť, lebo zle vyznačil a nechal vykonať ťažbový výchovný zásah, pričom tento oslabil stabilitu porastov takým spôsobom, že
veterná smršť, ktorá porasty zasiahla, poškodila predmetné porasty. Uvedené tvrdenie žalovaného na valnom zhromaždení pozemkového spoločenstva dňa 30.5.2015 bolo medzi účastníkmi nesporné.
6. Žalovaný sa podaním označeným ako „Žiadosť o predloženie dokladov k nahliadnutiu“ zo dňa 2.11.2015 adresovanému D. A. A. (č. l. 39 spisu) vyjadril, že: „Aj napriek tomu, že som odstúpil z výboru a spoločenstva A. E. (aby som mal pokoj), Váš OLH A. B., ktorý je platený aj z môjho nemalého podielu, podal na mňa žalobu o vyplatenie sumy 3.000,- eur, len preto, že som povedal svoj názor, na ktorý mám ako vlastník nárok.“ Z vyjadrenia D. A. A. - E. zo dňa 8.7.2016 (č. l. 43 spisu) vyplýva, že D. A. E. „sa k predmetu veci „na ochranu osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy“ dištancuje v plnom rozsahu. Podľa názoru výboru spoločnosti sa jedná o osobný spor pána A. a pána B..“
7. Na takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval okrem iného ust. § 11, § 13 ods. 1, ods. 2, § 420 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 9 ods. 1, § 16 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, § 21 ods. 1, ods. 2 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch, § 60, § 151 ods. 1, ods. 2, § 187 ods. 1, ods. 2, § 191 ods. 1, § 215 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
8. Z miestneho, časového a vecného hľadiska na zhromaždení pozemkového spoločenstva, konaného dňa 30.5.2015 boli riešené otázky, spadajúce do kompetenčnej právomoci zhromaždenia, a teda aj akékoľvek výroky bezprostredne vecne, miestne a časovo súvisiace s činnosťou jeho najvyššieho orgánu (zhromaždenia) je podľa judikovaného právneho názoru potrebné považovať za činnosť tejto právnickej osoby, a to aj v prípade, ak by išlo o konanie čo i len radového člena spoločenstva, nehovoriac už o konaní člena jeho výkonného a štatutárneho orgánu, ktorým žalovaný nesporne bol a ktorý z titulu výkonu svojej funkcie (člen výboru) vykonával pre spoločenstvo činnosť mandatára, zodpovedného za hospodárenie spoločenstva v lesoch.
9. Ak bol neoprávnený zásah do osobnosti spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou osobou na realizáciu činnosti tejto právnickej osoby, keď je určujúcim faktorom existencia miestneho, časového a vecného vzťahu k plneniu činnosti takejto osoby, potom občianskoprávne sankcie podľa § 13 Občianskeho zákonníka postihujú v týchto prípadoch samotnú právnickú osobu v zmysle analógie § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 853 tohto zákona.
10. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Cdo/l59/2018 zo dňa 29.10.2019, ktorý akceptoval právny záver súdov nižšieho stupňa, že pokiaľ osoby vystupovali na valnom zhromaždení ako zástupcovia orgánov pozemkového spoločenstva, je potrebné ich vystúpenia hodnotiť ako zodpovednosť tzv. použitých osôb, a preto príp. neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby spôsobila samotná právnická osoba - žalovaný. Aj keď žalovaný rozhodne popiera, aby k nejakému zásahu do osobnostných práv žalobcu vôbec došlo, z procesného hľadiska je potrebné uviesť, že znenie ospravedlnenia v žalobcom požadovanom znení (po úprave petitu žaloby uznesením súdu zo dňa 8.7.2019) ani nie je spôsobilé priniesť primerané zadosťučinenie.
11. Podľa názoru súdu prvej inštancie nie sú splnené ani zákonné predpoklady na ochranu osobnosti podľa § 11 Občianskeho zákonníka, keďže výroky žalovaného sa týkali konania žalobcu v rámci výkonu jeho funkcie odborného lesného hospodára a nesmerovali proti jeho súkromiu a osobe a nijakým spôsobom nezasahovali do jeho osobného či súkromného života.
12. V danom prípade žalovaný prezentoval svoj názor v rámci diskusie na zhromaždení pozemkového spoločenstva, ktorý sa týkal prejednávanej problematiky a výlučne činnosti, ktorú žalobca v spoločenstve zmluvne vykonával, nedotýkali sa osobného a súkromného života žalobcu, pričom priamo na zhromaždení mohol žalobca na vystúpenie žalovaného bezprostredne reagovať a argumentačne jeho vystúpenie vyvrátiť.
13. Súd dospel k záveru, že ku kalamite v lesných porastoch pozemkového spoločenstva došlo a za prečistky a prebierky lesa bol z titulu výkonu svojej funkcie zodpovedný v zmysle ustanovenia § 21 ods. 2 zákona o lesoch žalobca. Vystúpenie žalovaného bolo vecné, žiadnym spôsobom nevybočovalo z medzí slušnosti, nemohlo zasiahnuť do osobného či súkromného života žalobcu a navyše žalobca mal možnosť bezprostredne reagovať na vystúpenie žalovaného na tom istom zhromaždení. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.
14. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP.
15. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
16. Namietal, že súd sa nevyhodnotil dôkazy a nevysporiadal s postojom žalovaného s poukazom na list žalovaného zo dňa 2.11.2015 (po začatí konania) pod názvom „Žiadosť o predloženie dokladov k nahliadnutiu“ adresovanom PS A., v ktorom žalovaný jasne uvádza, že na valnom zhromaždení Pozemkového spoločenstva prezentoval svoj názor, na ktorý má ako vlastník nárok. Zhodný postoj k tejto otázke zaujalo aj PS A., keď v odpovedi na list žalobcu zo dňa 22.6.2016 (v ktorom jasne žiada o vyjadrenie postoja D. A. ohľadne otázky použitej osoby) jednoznačne uvádza, že sa dištancuje od tohto sporu v plnom rozsahu a že podľa názoru výboru spoločnosti sa jedná o osobný spor pána A. a pána B.. Vyjadrenie D. A. bolo podpísané pánom A., predsedom PS A.. S týmto dôkazom a postojom PS A. sa súd vôbec nevysporiadal a dôkaz nevyhodnotil. Žalobca poukázal aj na výpoveď svedka A. A. na pojednávaní dňa 24.2.2023, ktorý potvrdil že vyjadrenie PS A. zo dňa 8.7.2016 bolo napísané na pokyn výboru PS A., znenie listu navrhol výbor D. A., a že výbor PS A. sa od tejto veci dištancuje.
17. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 30Cdo/2712/2005, podľa ktorého ak je totiž na základe zhodnotenia všetkých okolností konkrétneho prípadu - predovšetkým z hľadiska miestneho, časového a vecného vzťahu k plneniu činnosti - na mieste záver, že sa činnosť použitej osoby už nerobila v rámci poverením vymedzenej činnosti, ale išlo o vybočenie (exces) z tohto rámca, postihujú občianskoprávnej sankcie podľa ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka priamo túto použitú osobu. V súvislosti s týmto rozhodnutím žalobca poukázal na to, že výbor PS A. sa vyslovene dištancoval od konania žalovaného, a teda, ak by v danom aj išlo o konanie žalovaného z titulu pozície člena výboru, zjavne išlo by o vybočenie (exces) z rámca poverenej činnosti. Žalovaný nebol nikdy výborom PS A. poverený na takéto ani podobné konanie – vyvodenie zodpovednosti za škody spôsobené žalobcom a nevyplýva to ani zo žiadnych tvrdení žalovaného a predložených dôkazov. Škody, z ktorých zodpovednosti žalovaný žalobcu verejne obvinil, nikdy neboli predmetnom kvalifikovaného ani iného riešenia spoločnosťou D. A., nikdy nebol daný podnet na kontrolu príslušnému orgánu štátnej správy ani neboli voči žalobcovi uplatnené žiadne nároky. Naopak kontrolou štátneho dozoru zo dňa 4.6.2013, podľa záznamu č. 9/2012, neboli zistené na činnosti žalobcu ako odborného lesného hospodára žiadne nedostatky (deklaroval správnosť výchovného zásahu - prebierky v dvoch najväčších porastoch /JPRL: 399; 400/ zasiahnutých kalamitou), čo potvrdili svojim podpisom členovia kontrolnej komisie štátneho dozoru na zázname z predmetnej previerky.
18. Žalobca má za to, že z dokazovania vyplýva, že žalovaný vystupoval na predmetnom valnom zhromaždení pri difamujúcom výroku z pozície súkromnej osoby ako vlastníka pozemkov a prezentoval svoj vlastný názor (skutkové tvrdenie) a nevystupoval z pozície člena výboru PS A..
19. Žalobca nesúhlasí ani s názorom súdu prvej inštancie, že nie sú splnené ani zákonné predpoklady na ochranu osobnosti podľa § 11 Občianskeho zákonníka, keďže výroky žalovaného sa týkali konania žalobcu v rámci výkonu jeho funkcie odborného lesného hospodára a nesmerovali proti jeho súkromiu a osobe a nijakým spôsobom nezasahovali do jeho osobného či súkromného života. Žalobca vykonáva odbornú činnosť ako fyzická osoba, a jeho povesť v tejto oblasti má pre neho a jeho rodinu existenčné dôsledky. Preto takéto nepravdivé obvinenie znižuje jeho vážnosť ako osoby aj v odborných kruhoch aj v očiach vlastníkov lesných pozemkov, ktorí v konečnom dôsledku rozhodujú o uplatnení a živobytí žalobcu. Dôsledky difamujúceho výroku sú o to vážnejšie, že ho verejne vyslovil žalovaný ako osoba odborne spôsobilá, tiež vykonávajúca činnosť odborného lesného hospodára.
20. Vznik kalamity a jej rozsah nie je možné bez ďalšieho spájať so zodpovednosťou žalobcu ako odborného lesného hospodára za výkon prečistiek a prebierok. Kalamita v roku 2014 (ktorej sa týkal difamujúci výrok) bola spôsobená veternou smršťou. Poukazujúc na všetky doposiaľ uvedené skutočnosti vykazuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie známky svojvôle a preto ho žalobca považuje za arbitrárny, svojvoľný a nepreskúmateľný. Žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie zmenil tak, že vyhovie návrhu žalobcu, prípadne rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a podľa povahy vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca si zároveň uplatňuje nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
21. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
22. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
23. Odvolací súd konštatuje, že súdom prvej inštancie bol správne zistený skutkový stav a zo zisteného skutkového stavu boli vyvodené správne právne závery. Odvolací súd nevzhliadol dôvody pre zopakovanie vykonaného dokazovania na nariadenom pojednávaní a rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario).
24. Podľa ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
25. Podľa ustanovenia § 13 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
26. Podľa ustanovenia § 420 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
27. Podľa ustanovenia § 9 odsek 1 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách (ďalej len „zákon o pozemkových spoločenstvách“), členmi spoločenstva podľa § 2 ods. 1 písm. a) až c) sú všetci vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti. Pri rozhodovaní zhromaždenia fond vykonáva práva člena spoločenstva, ktorého podiel spoločnej nehnuteľnosti spravuje alebo s ktorým nakladá podľa § 10 ods. 1 a 2, len ak zhromaždenie rozhoduje podľa § 14 ods. 7 a), b), d), e), i) a j).
28. Podľa § 16 ods. 1 zákona o pozemkových spoločenstvách, výbor je výkonným a štatutárnym orgánom spoločenstva. Riadi činnosť spoločenstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach, o ktorých to ustanovuje tento zákon, zmluva o spoločenstve alebo stanovy alebo o ktorých tak rozhodne zhromaždenie, ak nie sú zverené týmto zákonom iným orgánom spoločenstva.
29. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.zn. 25Cdo/1855/2012 zo dňa 25.6.2013, ustanovení § 420 odst. 2 obč. zák. dopadá na případy, kdy konkrétní činnost, při níž vznikla škoda, vykonává právnická či fyzická osoba (podnikatel) nikoliv sama, nýbrž prostřednictvím jiných osob, které zaměstnává nebo jejichž práci ke své činnosti využívá. Tato odpovědnost právnické či fyzické osoby se uplatní nejen v případech, kdy škoda byla způsobena jejich zaměstnancem, ale i tehdy, byla-li způsobena jinými osobami, které podnikatelský subjekt použil ke své činnosti. Není proto podmínkou přímý právní (smluvní) vztah toho, kdo škodu způsobil, vůči podnikateli. Tzv. osoba použitá k činnosti neprovádí práci vlastním jménem a na vlastní riziko, ale pro právnickou (fyzickou) osobu, podle jejích pokynů či příkazů, popřípadě v jejím zájmu. Podstatné je, zda jednání toho, kdo škodu způsobil, nepostrádalo místní, časový a věcný vztah k plnění úkolů podnikatele v rámci jeho činnosti, tedy zda nešlo o jednání, jímž škůdce sledoval svůj vlastní zájem; rozhodující je vnitřní (účelový) vztah jednání, při němž vznikla škoda, k činnosti podnikatele, kterou provozuje. Přímá odpovědnost toho, kdo škodu způsobil, nastává jen v případě, že jeho konání, jímž byla škoda způsobena, nespadá do rámce činnosti podnikatele, pro něhož práci vykonal (tzv. exces).
30. V případě, kdy osoba v pozici člena státního orgánu (§ 3 zákona č. 82/1998 Sb.) svým jednáním (například výrokem) vybočí z rámce výkonu veřejné moci, jak je pro daný státní orgán vymezen, respektive si počíná způsobem, který nelze vůbec považovat za jednání při výkonu veřejné moci, jde o tzv. exces. Za případnou újmu pak neodpovídá stát, ale sama osoba, která se excesivního postupu dopustí, což je též žádoucí vzhledem k zcela specifické povaze zásahu do cti a dobré pověsti člověka, jenž zakládá osobní vztah mezi uraženým a nactiutrhačem. Omluva vyslovená přímo tím, kdo jiného urazil, poskytuje uraženému satisfakci právě proto, že škůdce je nucen uznat svou chybu. Pro posouzení, zda o exces šlo, je rozhodující, zda jednání (či opomenutí) mělo vztah k činnosti (úkolům) osoby vykonávající veřejnou moc (srov. rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 23.3.2020, sp.zn. 25Cdo/705/2019, a dále rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 27.9.2016, sp.zn. 30Cdo/4118/2015, či rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 9.5.2018, sp. zn. 30Cdo/5848/2016). Jde-li o výrok, pak je třeba vážit tři kritéria: 1) časové kritérium, 2) kritérium fóra, na němž byl výrok pronesen, a 3) kritérium obsahu výroku (viz nález Ústavního soudu ze dne 2.2.2021, sp.zn. IV. ÚS 3076/20). (Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.zn. 25Cdo/1637/2022 zo dňa 5.9.2023).
31. V danej veci je predmetom sporu ochrana osobnosti v spojení s náhradou nemajetkovej ujmy vo výške 3.000,- eur z dôvodu, že dňa 30.5.2015 sa konalo Valné zhromaždenie D. A. A. A. E., na ktorom v bode programu určenom na oboznámenie účastníkov VZ o hospodárení žalobca informoval z titulu svojej funkcie odborného lesného hospodára, o výkonoch v pestovnej a ťažbovej činnosti na lesných pozemkoch predmetného subjektu v roku 2014 a o pláne činnosti na rok 2015. Po jeho referáte vystúpil v diskusii žalovaný, ktorý komentoval jeho správu, pričom k veci vyjadroval svoj názor, ktorý bol podľa žalobcu účelový. Žalovaný podľa tvrdenia žalobcu podsúval účastníkom valného zhromaždenia deformované a účelové informácie, ktoré mohli vyhodnotiť vzhľadom na vzdelanie žalovaného prinajmenšom rozpačito, a žalobca uviedol pravdivé, ale hlavne odborné fakty.
32. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp.zn. 6Cdo/214/2011)
33. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít zodpovednosť právnickej či fyzickej osoby v zmysle § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa uplatní nielen v prípadoch, kedy škoda bola spôsobená ich zamestnancom, ale aj vtedy, ak bola spôsobená inými osobami, ktoré podnikateľský subjekt použil na svoju činnosť. Podmienkou preto nie je priamy (zmluvný) vzťah toho, kto škodu spôsobil voči podnikateľovi. Takzvaná osoba použitá na činnosť nevykonáva prácu vo vlastnom mene a na vlastné riziko, ale pre právnickú osobu, podľa jej príkazov, pokynov, prípadne v jej záujme. Podstatné je, či v konaní toho, kto škodu spôsobil, nechýbal miestny, časový a vecný vzťah k plneniu úloh podnikateľa v rámci jeho činnosti, teda nešlo o konanie, ktorým škodca sledoval svoj vlastný záujem; rozhoduje vnútorný (účelový) vzťah konania, pri ktorom vznikla škoda k činnosti podnikateľa, ktorú vykonáva. Priama zodpovednosť toho, kto škodu spôsobil nastáva len v prípade, že jeho konanie, ktorým bola spôsobená škoda, nespadá do rámca činnosti podnikateľa, pre ktorého prácu vykonával.
34. V danom prípade, je nepochybné, že žalovaný je členom pozemkového spoločenstva a v čase konania valného zhromaždenia (30.5.2015), kedy malo dôjsť k zásahu do osobnostných práv žalobcu, bol aj členom výboru pozemkového spoločenstva, ktorý mal v náplni svojej činnosti odbornú lesnú činnosť a kontrolu prác a činností. Žalovaný vystúpil pred členmi pozemkového spoločenstva v rámci diskusie k bodu programu, kde žalobca ako odborný lesný hospodár informoval o výkonoch v pestovnej a ťažbovej činnosti na lesných pozemkoch. Predniesol kritiku vo vzťahu k žalobcovi k výkonu jeho činnosti ako odborného lesného hospodára. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že sú naplnené predpoklady miestneho vecného a časového hľadiska pre zodpovednosť právnickej osoby podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
35. Aj v zmysle vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 25Cdo/1637/2022 je podstatné pre posúdenie či v tomto prípade ide o exces, teda vybočenie z rámca poverením vymedzenej činnosti, posúdiť či konanie žalovaného malo vzťah k tejto činnosti. Jednoznačne možno konštatovať, že v danom prípade žalovaný v rámci diskusie sa vyjadril kriticky k činnosti odborného lesného hospodára, ktorý vykonáva činnosť na základe zmluvy pre pozemkové spoločenstvo, a táto činnosť má súvis s predmetom a činnosťou právnickej osoby – Pozemkového spoločenstva A.. Kritika žalovaného voči žalobcovi súvisela s následkom kalamity, veternej smršte v máji 2014, kde skutočne došlo k škode v množstve cca 800 m3 drevnej hmoty v rámci zhromaždenia, najvyššieho orgánu spoločenstva, do ktorého pôsobnosti okrem iného patrí aj rozhodovanie o hospodárení spoločenstva, spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti a spoločne obhospodarovaných nehnuteľností a nakladaní s majetkom spoločenstva, je dôvodná takáto diskusia, prípadne analýza vzniku škody a prijatie preventívnych opatrení na predchádzanie vzniku škôd, nie je vybočením z rámca poverením vymedzenej činnosti tzv. excesom.
36. Preto záver súdu, o tom, že občianskoprávne sankcie podľa § 13 Občianskeho zákonníka postihujú v týchto prípadoch samotnú právnickú osobu, teda pozemkové spoločenstvo. Poukaz žalobcu na vyjadrenie PS A. zo dňa 8.7.2016 (č.l. 43 spisu), že sa jedná o osobný spor žalobcu a žalovaného a PS A. sa dištancuje od tohto sporu nemožno zbaviť zodpovednosti v zmysle § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
37. Odvolací súd sa stotožnil v plnom rozsahu aj so záverom súdu prvej inštancie v tom smere, že nie sú splnené zákonné predpoklady na ochranu osobnosti podľa § 11 Občianskeho zákonníka, nakoľko výroky žalovaného sa týkali konania žalobcu v rámci výkonu jeho funkcie odborného lesného hospodára a nesmerovali proti jeho súkromiu a osobe a nijakým spôsobom nezasahovali do jeho osobného či súkromného života. Žalobcovi nič nebránilo na zhromaždení v rámci diskusie oponovať žalovanému a vyvrátiť žalovaným uvádzané tvrdenia.
38. Námietka žalobcu, že sa žalobca nevedel relevantne na mieste zhromaždenia brániť proti výrokom žalovaného, pretože išlo o udalosť výchovný zásah a kalamita spred niekoľkých rokov, ktorá sa s odstupom času ťažko vysvetľuje a preukazuje je neopodstatnené. Zhromaždenie spoločenstva sa konalo dňa 30.5.2015, kalamita spôsobená veternou smršťou bola v máji 2014, výsledky kontroly štátneho dozoru na ktoré žalobca v konaní poukazuje sú zo dňa 4.6.2013, teda nemožno sa stotožniť s tvrdením žalobcu, že v rámci diskusie na zhromaždení sa nevedel brániť a relevantne oponovať kritike žalovaného.
39. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd SR vyslovil, že: „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“. (porovnaj IV.ÚS 115/03).
40. Za toho stavu odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).
41. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, ods. 2 a § 255 ods. 1 CSP podľa procesného výsledku konania. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto má nárok vo vzťahu k žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania.
42. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).