Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_8S-75-2018.pdf
PDF · 170.98 KB
No categories available
8S/75/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: FOR REGION s.r.o., so sídlom Rázusova 49, Košice, IČO: 45 972 303, právne zastúpeného spoločnosťou Agile & Clever s.r.o., so sídlom Rázusova 49, Košice, IČO: 47 257 253, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101266101/2018 zo dňa 03.07.2018 takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Všeobecnou správnou žalobou zo dňa 11.09.2018 doručenou správnemu súdu dňa 13.09.2018 sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal zrušenie rozhodnutia žalovaného č. 101266101/2018 zo dňa 03.07.2018, v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Košice (ďalej len „správca dane") č. 100557447/2018 zo dňa 15.03.2018, ktoré potvrdil a ktorým správca dane podľa ustanovenia § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov určil žalobcovi rozdiel v sume 9539,22 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2014.
I. Administratívne konanie
2. Správca dane vo svojom rozhodnutí vychádzal z vykonaného dokazovania a zhodnotenia získaných dôkazov po vykonanej daňovej kontrole u žalobcu. Preveroval splnenie podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.") a na základe výsledkov daňovej kontroly určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2014.
3. Správca dane preveroval skutočnosti uvedené na predložených faktúrach č. 140006. stavba Fľašovanie vína a súvisiace technológie v zmysle Rámcovej zmluvy celková suma 42.096,50 eura, daň 7.016,08 eura, - č. 140007 a prístavba a prestavba stavby Vidiecke ubytovacie zariadenie Drnava v zmysle Rámcovej zmluvy, celková suma 15.138,84 eura, daň 2.523,14 eura. Na základe vykonaného šetrenia u dodávateľa žalobcu - spoločnosti ARCHIRO, s.r.o. zistil, že v preverovanom zdaňovacím období nemala vlastných zamestnancov a práce, ktoré fakturovala žalobcovi boli realizované v subdodávke spoločnosťou Penia s.r.o.(Zápisnica č. 100495523/2017 zo dňa 20.03.2017). Táto však stavebné práce pre spoločnost' ARCHIRO, s.r.o. nemohla reálne vykonať, lebo v preverovanom zdaňovacím období nedisponovala žiadnymi zamestnancami, ako to vyplynulo z odpovede zo Sociálnej poisťovne Bratislava č. 66352-63/2017-KEM zo dňa 1 1.08.2017 na výzvu č. 101597391/2017 zo dňa 19.07.2017. Konateľ spoločnosti Penia s.r.o. pán C. C. tvrdil, že vykonal stavebné práce pre spoločnosť ARCHIRO, s.r.o., ale nevedel predložiť žiadne doklady, pretože mali byť odovzdané konateľovi spoločnosti Opan food, s.r.o. (právny nástupca zaniknutej spoločnosti Penia s.r.o.) H. T., ktorý prevzatie dokladov nepotvrdil (Zápisnica č. 101285502/2017 zo dňa 09.06.2017, Zápisnica č. 102251932/2017 zo dňa 26.10.2017). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia č. 100557447/2018 zo dňa 15.03.2018 (ďalej len „Rozhodnutie“) konštatoval, že nebola preukázaná reálna existencia dodania fakturovaných služieb, a na základe zistených skutočností a protokolu z daňovej kontroly vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty osobitnými rozhodnutiami jednotlivo, napadnutým rozhodnutím za zdaňovacie obdobie november 2014. Uzavrel, že žalobca si neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa ARCHIRO, s.r.o., Pražská 2, 040 11 Košice, IČO: 36217549, týkajúcich sa a stavieb Fľašovanie vína a súvisiace technológie v zmysle Rámcovej zmluvy celková suma 42 096,50 eura, daň 7 016.08 eura.- č. 140007 a prístavba a Prestavba stavby Vidiecke ubytovacie zariadenie Drnava v zmysle Rámcovej zmluvy, celková suma 15.138,84 eura, daň 2.523,14 eura. Proti rozhodnutiu správcu dane č. 100557447/2018 zo dňa 15.03.2018 podal žalobca odvolanie zo dňa 11.04.2018.
4. Finančné riaditeľstvo SR ako odvolací správny orgán rozhodnutím č. 101266101/2018 zo dňa 03.07.2018 napadnuté rozhodnutie správcu dane č. 100557447/2018 zo dňa 15.03.2018 potvrdilo v celom rozsahu. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že sa stotožnil so skutkovými závermi i právnym posúdením veci správcom dane po vykonanej daňovej kontrole na základe šetrenia u dodávateľa služieb - spoločnosti ARCHIRO, s.r.o. (Zápisnica o ústnom pojednávam č. 100495523/2017 zo dňa 20.03.2017) bolo zistené správcom dane, že na základe dodatočne zaslaných dokladov (dodávateľských faktúr) spoločnosťou ARCHIRO, s.r.o., že predmetné stavebné práce, boli spoločnosti ARCHIRO, s.r.o. fakturované spoločnosťou Penia s.r.o., Námestie Osloboditeľov 20, 040 01 Košice, DIČ: 2022450903 (ďalej len „Penia s.r.o.") - faktúra č. 02-20141030 dátum dodania 30.10.2014 a č. 03-20141030 dátum dodania 30.10.2014 (Úradný záznam č. 100621338/2017 zo dňa 13.04.2017). Uviedol tiež, že bolo zistené, že spoločnosť ARCHIRO, s.r.o., dodávateľ žalobcu v preverovanom zdaňovacím období nemala vlastných zamestnancov a práce fakturované daňovému subjektu boli realizované v subdodávke. Konateľ spoločnosti ARCHIRO, s.r.o., W. nevedel uviesť mená pracovníkov vykonávajúcich stavebné práce, zo strany subdodávateľov nebol predložený zoznam pracovníkov, ktorí vykonávali stavebné práce. Spoločnosť vykonávala časť z celkových stavebných prác, do týchto prác bolo zapojených viacero spoločností. Stavebné práce vykonávané v obci F. sa týkali prestavby ubytovacieho zariadenia - vidieckeho sídla, a v tomto prípade bolo do stavebných, prác zapojených viacero spoločností. Konateľ spoločnosti C. C. (od 18.10.2014 do 03.02.2015) uviedol, že sa stal konateľom na základe kúpy spoločnosti od predchádzajúceho konateľa spoločností, ale neprišiel s ním do styku a nepozná ho, spoločnosť Penia s.r.o. know how predala a odovzdal všetky doklady, telefóny a počítače/notebooky. Bolo zistené, že na adrese sídla spoločnosti Penia s.r.o. bola umiestnená len poštová schránka, spoločnosť nemala zriadené žiadne kancelárske, skladové, ani iné priestory, ktoré by využívala na podnikanie; žiaden majetok ani vlastných zamestnancov. Vykonávané práce Penia s.r.o. boli teda subdodávkou pre žalobcu a fakturované ARCHIRO, s.r.o. a realizované v rodinnom dome v F., kde spoločnosť Penia s.r.o. mala vykonávať len časť prác, ďalšie stavebné práce, na základe vyjadrenia p. C., spoločnosť Penia s.r.o. mala vykonávať na budove flašovni vína v Nitre, kde nebol prítomný, preto sa k týmto stavebným prácam nevedel vyjadriť a uviesť mená subdodávateľov, na práce tam dohliadal stavbyvedúci subdodávateľa. Žalovaný odkázal na správcu dane, ktorý poukázal na to, že pri ústnych pojednávaniach konatelia dodávateľských spoločností (T. W. za spoločnosť ARCHIRO, s.r.o. a C. C. za spoločnosť Penia s.r.o.) nevedeli uviesť mená svojich dodávateľov. Konateľ spoločnosti Penia s.r.o., vo svojej výpovedi nesprávne uviedol miesto výkon prác na Flašovni a flašovanie vína v Nitre a nie v Pezinku, tak ako je to uvedené na faktúrach predložených spoločnosťou ARCHIRO, s.r.o. Správcovi dane nevedel predložiť doklady, odovzdané konateľovi spoločnosti Opan food, s.r.o. H. T.. Prevzatie vecí za spoločnosť Penia s.r.o. H. T. nebolo potvrdené, rovnako ani finančný obnos, pre C. za prevzatie spoločnosti Penia s.r.o. a táto nemala vo svojej evidencii a ani uvedeného dodávateľa, ktorý' by mohol reálne vykonať fakturované stavebné práce.
5. Žalovaný konštatoval, že správca dane v súčinnosti so Sociálnou poisťovňou (Odpoveď č. 66352-63/2017- KEM zo dňa 11.08.2017 na výzvu č. 101597391/2017 zo dňa 19.07.2017) zistil, že spoločnosť Penia s.r.o. v preverovanom zdaňovacím období nebola vedená v registri zamestnávateľov. Zopakoval, že vykonaným miestnym zisťovaním (Úradný záznam č. 101453744/2017 zo dňa 29.06.2017) na adrese Námestie Osloboditeľov 20, Košice (sídlo spoločnosti Penia s.r.o.) správca dane zistil, že sa jedná o kancelárske priestor) Notárskeho úradu JUDr. V. V.. Na základe vyjadrenia zamestnankyne notárskeho úradu pani F. bolo zistené, že spoločnosť mala na tejto adrese v období od 30.9.2014 do 31.03.2015 zriadené virtuálne sídlo - jednalo sa o preberanie poštových zásielok adresovaných spoločnosti Penia s.r.o. Z výpisu z Obchodného registra SR o spoločnosti Penia s.r.o. SD zistil, že zanikla v dôsledku zlúčenia dňa 04.02.2015 a právnym nástupcom sa stala spoločnosť Opan food, s.r.o., Michalovská 359/39, 040 11 Košice-Západ (ďalej len „Opan food"), ktorej podľa mali byť odovzdané všetky spomínané doklady, od spoločnosť Penia s.r.o. Konateľ spoločnosti Opan food, s.r.o. pána H. T. 26.10.2017) uviedol že: Opan food, s .r.o. na adrese Michalovská 359/39, Košice v súčasnosti nemá zriadené sídlo, činnosti, boli ku dňu 04.04.2016 vymazané a nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť. H. T. podpisoval doklady u notára JUDr. K., kde mu bola odovzdaná aj časť dokladov za Penia s.r.o., druhá časť ani nebola odovzdaná a za prevzatie spoločnosti Penia s.r.o., nikomu nezaplatil, teraz nepracuje a nie je evidovaný ani na úrade práce. Pretože adresa spoločnosti Penia s.r.o, (dodávateľ ARCHIROm s.r.o.) označená v obchodnom registri SR ako sídlo spoločnosti zodpovedajúce sídlu ekonomickej činnosti, kde sa prijímajú zásadné rozhodnutia súvisiace so všeobecným vedením tejto spoločnosti a vykonáva činnosti centrálnej správy spoločnosti, takáto adresa nezodpovedala realite správca dane konštatoval, že je oprávnený sa domievať, že podnik bol fiktívny. Správca dane napokon poukázal na článok 8 bod 8.5. Rámcovej zmluvy 02/2014, podľa ktorého zhotoviteľ (ARCHIROm s.r.o.) bol povinný poučiť svojich pracovníkov v oblasti bezpečnosti ochrany zdravia pri práci a požiarnej ochrany, dodržiavať BOPZ, OP, pričom zhotoviteľ bol povinný už pred nástupom na práce preukázať školenie a menný zoznam pracovníkov. Konateľ nebol pri realizácii stavebných prác deklarovaných fakturovaných na základe faktúr pre žalobcu a k realizácii stavebných prác a k tomu sa nevedel vyjadriť ani konateľ spoločnosti Penia s.r.o. a dodávateľ pre spoločnosť ARCHIRO s.r.o.) C. C.. Vychádzal aj zo zistení, že, podľa Rámcovej zmluve č. 02 /2014 zo dňa 27.08.2014 medzi FOR REGION s.r.o. a zhotoviteľom ARCHIROm s.r.o.. Čl. 2 bod 2.3.. bol zhotoviteľ povinný pri plnení predmetu tejto zmluvy postupovať s odbornou starostlivosťou, ale konateľ sa k jednotlivým článkom tejto zmluvy nevedel vyjadriť, napr. v článku 7 bod 7.2 - odovzdanie staveniska, a nevedel či bol prítomný pri odovzdávaní staveniska, ani podať vysvetlenie na zabezpečenia dodávky elektriny na stavenisku po dobu realizácie diela, hoci v článku 7 bod 77, Rámcovej zmluvy, ako zhotoviteľ si na svoje náklady po dobu realizácie Diela mal zabezpečiť dodávku elektriny na stavenisku a uhradiť poplatky vrátane poplatkov za pripojenie elektriny.
6. Podľa žalovaného správca dane sa základe kontrolných zistení, ktoré správca dane posúdil v ich vzájomných súvislostiach dospel k záveru, že obchodné transakcie deklarované na predmetných faktúrach vystavených spoločnosťou ARCHIRO, s.r.o. pre žalobcu neboli uskutočnené dodávateľom uvedeným na týchto faktúrach, t.j. spoločnosťou ARCHIRO, s.r.o. Podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti ARCHIRO, s.r.o. T. W. stavebné práce mali byť vykonané v subdodávke spoločnosťou Penia s.r.o., ktorá však tieto stavebné práce nemohla pre spoločnosť ARCHIRO, s.r.o. reálne vykonať, pretože v preverovanom zdaňovacím období nedisponovala žiadnymi zamestnancami (odpoveď zo Sociálnej poisťovne Bratislava). Správca dane síce nespochybnil uskutočnenie stavebných prác, ale na základe šetrení prijal záver, že stavebné práce na základe faktúr neboli vykonané spoločnosťou ARCHIRO, s.r.o., ktorá je na faktúrach uvedená ako dodávateľ. Osoba, ktorá je uvedená ako dodávateľ na faktúrach musí byť identická s osobou, ktorá reálne dodala službu odberateľovi a žalobca nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, preto si podľa správcu i žalovaného neoprávnene uplatňuje nárok na odpočítanie dane z týchto dodávateľských faktúr.
7. Žalovaný zhrnul, že napriek tomu, že žalobca viedol účtovníctvo a predložil k daňovej kontrole faktúry za dodanie služby, z ktorých si uplatnil odpočítané dane, správca dane daňovou kontrolou zistil a preukázal, že zo strany dodávateľa ARCHIRO, s.r.o. nedošlo k dodaniu služieb a tým k vzniku daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., pričom základným predpokladom práva odpočítať daň zo služby (ust. § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. je skutočnosť, že vznikla daňová povinnosť dodávateľovi služby. Odpočítaním dane pri dodaní služby došlo k porušeniu ustanovenia § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v zmysle ktorého, právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť v nadväznosti na § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. Žalovaný konštatoval, že správca dane dôvodne preveroval formálnu deklaráciu u žalobcu i jeho obchodných partnerov, označených žalobcom na predložených faktúrach (dokladoch)a skúmal či doklady boli odrazom reálneho zdaniteľného plnenia v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty s prihliadnutím na cieľ uznaný v Smernici Rady 2006/112/ES týkajúci sa boja proti podvodom, a zneužívaniu práv týkajúci sa dane z pridanej hodnoty. Žalovaný uviedol, že vykonané kontrolné zistenia správca dane zhrnul v protokole z daňovej kontroly č. 100015842/2018 zo dňa 03.01.2018. K zisteniam uvedeným v protokole sa daňový subjekt v zmysle ust. § 46 ods. 8 Daňového poriadku vyjadril a v stanovenej lehote elektronicky predložil dňa 26.01.2018 pripomienky k zisteniam uvedeným v protokole. Žalobca sa nezúčastnil na ústnom pojednávaní, ktorého predmetom malo byť prerokovania pripomienok a dôkazov predložených vo vyjadrení k zisteniam uvedeným v protokole (Úradný záznam č. 100487576/2018 zo dňa 05.03.2018). Výsledok kontroly uvedený v protokole č. 100015842/2018 zo dňa 03.01.2018 SD nezmenil, nakoľko vo vyjadrení žalobcu k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly neboli uvedené žiadne nové dôkazy, ktoré by mali vplyv na výsledok daňovej kontroly uvedený v protokole. Pretože v konaní nebola preukázaná reálna existencia dodania služby spoločnosťou ARCHIRO, s.r.o., daňovému subjektu vznikla povinnosť platiť daň v zmysle ust. § 71 ods.6 zákona č. 222/2004 Z. z., t.j. uvedením dane na faktúre.
8. Žalovaný vzhľadom na odôvodnenie rozhodnutia správcu dane odkázal na rozsudok č. 5 Sžf/97/2009 zo dňa 27.01.2010 v ktorom Najvyšší súd SR poukázal nielen na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj na tú skutočnosť, že „základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (viď § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom.
9. Žalovaný s odkazom na čl. 9 ods. 1 Smernice o systéme DPH tiež konštatoval, že žalobca je zdaniteľnou osobou a každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť, ak túto činnosť nemá kde vykonávať, nie je zdaniteľnou osobou a poukázal na to, že spoločnosť Penia s.r.o. sa na adrese Námestie Osloboditeľov 20, 040 01 Košice nenachádzala, a sídlo právneho nástupcu spoločnosti Penia s.r.o. (Opan food, s.r.o.) nezodpovedá sídlu ekonomickej činnosti, nakoľko na adrese uvedenej v obchodnom registri SR ako sídlo spoločnosti Opan food, s.r.o. táto spoločnosť nesídli, je nekontaktná (zásielky sa vracajú správcovi dane s poznámkou „adresát neznámy"). Uzavrel, že z rozsudku Európskeho súdneho dvora zo dňa 28.06.2007, C-73/06, Pflanzer je zrejmé, že: „Ak vyplynie zo zisťovaní, že adresa uvedená v osvedčení o daní pre zdaniteľnú osobu (charakteristika podnikateľa v práve DPH) nezodpovedá sídlu ekonomickej činnosti je daňová správa oprávnená považovať podnik za fiktívny a vyvodiť z toho náležité dôsledky.“
II. Správna žaloba
10. Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby správny súd rozsudkom zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa, pretože d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Konštatoval zistenia a závery správcu dane, svoje námietky, ktoré uviedol aj v odvolaní a tiež skutočnosti z rozhodnutia žalovaného, ktoré majú podľa názoru žalobcu, zásadný význam pre posúdenie nezákonnosti rozhodnutia a v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. d), e) a f) SSP, pretože žalovaný sa s rozhodnutím správcu dane stotožnil a jeho rozhodnutie potvrdil.
11. Žalobca namietal žalobný dôvod aj podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP a uviedol, že proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu a k existencii zdaniteľného plnenia už namietal, že nepovažuje za správny postup správcu dane, ktorý uviedol argumenty zo zistení ktoré sa týkajú dodávateľov spoločnosti ARCHIRO, s.r.o., a mal potom za to, že k uskutočneniu zdaniteľného obchodu nedošlo tak, ako to vyplýva z ním predložených dokumentov. Žalobca trval na tom, že správca dane nespochybnil uskutočnenie stavebných prác, a jeho tvrdenia uvedené v rozhodnutí vychádzajú z nedostatočne vykonaného dokazovania, ktoré viedlo k jeho nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca má za to, že predložil dokumenty, ktoré preukazujú reálnu existenciu dodania stavebných prác, preto došlo k zdaniteľnému obchodu medzi dodávateľom a žalobcom. Správca dane dodávateľsko-odberateľské vzťahy účelovým spôsobom označil za reťazovitý obchod, ktorého jediným cieľom je získať prospech z odpočítania DPH. Stavebné práce podľa žalobcu pritom boli reálne dodané a realizáciu týchto stavebných prác zabezpečil dodávateľ jeho ARCHIRO, s.r.o. Podľa žalobcu, ako odberateľ dodaných služieb (stavebných prác) nie je povinný preverovať si menný zoznam zamestnancov dodávateľa príp. subdodávateľa, ktorí sa na prácach podieľali ani zisťovať, kto na práce dohliadal. Podľa žalobcu správca dane mal vykonanou daňovou kontrolou zistiť oprávnenosť žalobcu na odpočítanie dane podľa zákona o DPH za zdaňovacie obdobie november 2014, nie konštruovať domnelý reťazec obchodných vzťahov, ktoré nemali vplyv na uskutočnenie predmetného zdaniteľného plnenia medzi dodávateľom a žalobcom. Poukázal na nesprávny názor správcu dane, že stavebné práce na základe faktúr neboli vykonané daňovým subjektom ARCHIRO, s.r.o. ako priamym dodávateľom žalobcu a to s poukazom na výpoveď konateľa spoločnosti ARCHIRO, s.r.o., p. W. ako i názory správcu dane. Nezohľadnil, že školenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci má poskytovať len vlastným zamestnancom nie zamestnancom svojho dodávateľa a rovnako na to, že počas realizácie diela, nebol povinný zabezpečiť dodávku elektriny ani za ňu platiť, a že je bežné pri realizácii stavieb väčšieho rozsahu, že sú jednotlivé práce vykonávané viacerými dodávateľmi a subdodávateľmi.
12. Žalobca mal za to, že stavebné práce týkajúce sa stavby „Vidiecke ubytovanie v súkromí v RD F.“ a stavby „Fľašovňa a fľašovanie vína a súvisiace technológie“ boli vykonané v súlade s Rámcovou zmluvou č. 02/2014 zo dňa 27.08.2014 dodávateľom ARCHIRO, s.r.o., ale správca dane nevykonal miestne zisťovanie na mieste kde sa uskutočňovali stavebné práce, preto mu bola v konaní predložená aj Fotodokumentáciu zo stavby „Fľašovňa a fľašovanie vína a súvisiace technológie“ a „Vidiecke ubytovanie v súkromí v RD F.. Namietal, že na preukázanie tvrdenia žalobcu o reálnom uskutočnení zdaniteľného obchodu boli správcovi dane predložené preberacie protokoly o prevzatí a odovzdaní diela od zhotoviteľa ARCHIRO, s.r.o. týkajúce sa vyššie uvedených stavebných prác. Taktiež boli dodávateľom vystavené príslušné faktúry, ktoré boli riadne zaúčtované v účtovníctve a z ktorých boli splnené všetky daňové povinnosti a predložené boli aj protokoly o odovzdaní a prevzatí diela od žalobcu týkajúce sa uskutočnených stavebných prác. V tejto súvislosti upozornil na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5SžFK/2/2017 zo dňa 18.09.2017: „...skutočnosti týkajúce sa iných daňových subjektov nemožno pričítať na ťarchu žalobcovi. Od žalobcu skutočne nemožno spravodlivo žiadať, aby preukazoval skutočností, na ktoré nemá vplyv. Z ustanovení zákona o DPH nevyplýva, že odpočítanie DPH na vstupe je podmienené preukázaním skutočností, ktoré môžu preukázať iba ďalšie osoby zúčastnené na obchodnej transakcii.“
13. Podľa žalobcu k ekonomickej činnosti dodávateľov (subdodávateľov), správca dane bez náležitého odôvodnenia nevzal uvedené do úvahy a svoje závery o nepreukázaní splnenia podmienok na odpočítané DPH postavil na prevahe pochybností o reálnosti dodania zdaniteľných plnení, ktoré spochybňoval ekonomickou nečinnosťou subdodávateľských spoločností ich nevedomosťou o podrobnostiach priebehu stavebných prác. Z vyjadrenia p. W., dodávateľa ARCHIRO, s.r.o. však jednoznačne vyplýva, že potvrdil, že stavebné práce boli realizované prostredníctvom subdodávateľov. Uvedené svedčí o skutočnom dodaní stavebných prác spolu s protokolmi o odovzdaní a prevzatí stavby, ktoré boli v správnom konaní predložené ako dôkaz. Preto dané tvrdenia považuje za účelové. Reálnosť vykonania prác nevyžaduje podľa neho prítomnosťou konateľa dodávateľskej spoločnosti pri realizácii jednotlivých prác na stavbe, keďže bol zabezpečený stavbyvedúcim subdodávateľa. Pre účely tohto konania považuje za irelevantné skutočnosti týkajúce sa ekonomickej činnosti subdodávateľov, využívania služieb registračného sídla či predaja subdodávateľskej spoločnosti. Zodpovednosť subdodávateľov podľa žalobcu správca dane preniesol nedôvodne na žalobcu. Na podporu uvedenej argumentácie poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/l/2011 zo dňa 15. marca 2011 v ktorom uviedol: „Skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností daňový subjekt znášať dôkaznú núdzu. Ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane.“ K rozsahu dôkazného bremena daňového subjektu uviedol žalobca, že prijaté faktúry od dodávateľa ARCHIRO, s.r.o., Rámcova zmluva č. 02/2014 zo dňa 27.08.2014 s dodávateľom, preberací protokol diela, fotodokumentáciu, výpisy z bankových účtov a ďalšie účtovné dokumenty dostatočne preukazujú dodanie stavebných prác spoločnosťou ARCHIRO, s.r.o. Preto zopakoval, že správca dane mal vykonanou daňovou kontrolou preverovať oprávnenosť žalobcu na odpočítanie DPH v rámci jeho dodávateľsko-odberateľských vzťahov. Tvrdenia správcu dane v Protokole a Rozhodnutí sú založené na zisteniach v rámci zdaniteľného obchodu medzi dodávateľom ARCHIRO, s.r.o. a jeho dodávateľmi resp. subdodávateľmi. Podľa žalobcu správca dane nezdôvodnil, prečo žalobcom predložené dokumenty nepovažoval za dostatočný dôkaz, ktorý preukazuje, že stavebné práce v kontrolovanom zdaňovacom období boli dodané. Uviedol, že podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf 1/2011 z 15. marca 2011, podľa ktorého „ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane.“ Podľa neho i podľa rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 5Afs/131/2004 zo dňa 25.03.2005, „dôkazné bremeno nemožno ponímať extenzívne a rozširovať ho na preukázanie všetkých resp. akýchkoľvek skutočností, teda i tých, ohľadne ktorých takáto povinnosť stíha úplne iný subjekt“ a v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/92/2014, uviedol, že : „hodnotenie dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov nemôže byť ľubovoľné a správny orgán môže pristúpiť k hodnoteniu dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov len potom, ak vykonal všetky úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch a preto sa správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia v konkrétnej právnej veci sa musí obmedziť len na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorého pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej zodpovedať otázku, či vykonané dôkazy logicky robia možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel.“
14. Žalobca s poukazom na žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. c a d/ SSP uviedol, že hodnotenie dôkazov správcom dane odporuje § 3 ods. 3 daňového poriadku, podľa ktorého „správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo,“ a porušeniu ustanovenia § 24 ods. 2 a 4 daňového poriadku. Podľa žalobcu v danej veci žalobca uniesol dôkazné bremeno s odkazom na i judikatúru Súdneho dvora EÚ týkajúcu sa rozsahu dôkazného bremena daňového subjektu pri preukázaní splnenia podmienok odpočtu DPH, napr. Rozsudok vo veci C-80/11 z 21.06.2012 - Mahagében a Dávid a Rozsudok vo veci C-285/11 z 06.12.2012 - Bonik, v ktorom Súdny dvor zastáva názor, že: „... právo na odpočítanie dane uvedené v článku 167 a nasl. smernice 2006/112 je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. „Na odpočítanie je potrebné, aby dotknutá osoba bola jednak zdaniteľnou osobou a jednak, aby zdaniteľná osoba využívala uvedené tovary a služby zakladajúce toto právo na výstupe pre potreby svojich vlastných zdaniteľných plnení, a že na vstupe musia byť tieto tovary a služby poskytnuté inou zdaniteľnou osobou. Ak sú tieto podmienky splnené, právo na odpočítanie dane nemôže byť v zásade zamietnuté.“ Podľa žalobcu ARCHIRO, s.r.o. ako platiteľ dane a dodávateľ prác si splnil svoje povinnosti podľa zákona o DPH a žalobca má v súlade s § 49 zákona právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v celkovej sume 9.539,22 EUR za zdaňovacie obdobie november 2014. Poukázal na ust. § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou ods. 3 a 7. Na základe vyššie uvedeného zastával názor, že zákonné formálne i materiálne podmienky na odpočítanie dane z faktúr č. 140006 a č. 140007 boli splnené, platiteľ dane prijal predmetné služby, uskutočnenie zdaniteľného obchodu preukazovali dôkazy z priebehu tohto konania.
15. Žalobca namietajúc žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP a uviedol, že v napadnutom rozhodnutí sa žalovaný obmedzil len na všeobecné konštatovanie o tom, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie. Uviedol, že v prípade ak nastanú pochybnosti o vierohodnosti, pravdivosti alebo úplnosti dôkazov predložených daňovým subjektom, je správca dane príp. odvolací orgán povinný konkretizovať dôvody svojich pochybností. Podľa neho nepostačuje len strohé konštatovanie SD o neunesení dôkazného bremena žalobcom. Zákonnosť postupu správcu dane nepotvrdzuje ani rozsudok Najvyššieho súdu SR, o ktorý sa žalovaný opiera na s. 11 napadnutého rozhodnutia, keď uvádza: „...správca dane je v prípade pochybností oprávnený preverovať celý obchodný reťazec.“ Žalobca k tomuto namietal, že v napadnutom rozhodnutí žalovaný vychádzal z tohto, čo zistil u iných subjektov a mal za to, že mohol preveriť popri kontrolovanom subjekte aj iné subjekty v rámci obchodného reťazca. Podľa žalobcu to ale nezakladá súčasne právo vyvodiť voči žalobcovi aj zodpovednosť v tomto obchodnom reťazci. Žalobca uzavrel, že predložil niekoľko listinných dôkazov, medzi nimi aj faktúry vystavené dodávateľom, ktoré správca dane ani odvolací orgán nepokladali za dostatočný dôkaz, bez bližšieho odôvodnenia a len opísal postup prvostupňového orgánu, bez odôvodnenia, prečo jednotlivé úvahy prvostupňového orgánu pokladá za správne. Žalobca ako platiteľ dane prijal predmetné dodávky na uskutočnenie svojich podnikateľských aktivít a ich uskutočnenie zdaniteľných obchodov preukazuje ním predložená dokumentácia. Rozhodnutie odvolacieho orgánu nespĺňa náležitostí, akou je riadne odôvodnenie rozhodnutia, je zmätočné a dostáva žalobcu do stavu právnej neistoty, zakladajúc žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP.
III. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe, replika a duplika
16. Vo vyjadrení k správnej žalobe z 18.02.2020 žalovaný uviedol, že preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo a v žalobou napadnutom rozhodnutí sa dôkladne zaoberal a vysporiadal s námietkami uvedenými v odvolaní v odôvodnení svojho rozhodnutia, ktoré spolu s rozhodnutím správcu dane pokladal za v súlade s relevantnými ustanoveniami § 63 Daňového poriadku. Žalovaný uviedol, že žalobné námietky sú v podstate zhodné s odvolacími námietkami a žalovaný sa so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní (teda aj v žalobe) vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia. Žalovaný sa vysporiadal aj s návrhmi a námietkami žalobcu, ako aj úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo, ako to predpokladá ustanovenie § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Žalovaný k námietkam žalobcu, ktoré sa týkajú dôkazného bremena, uviedol, že deklarovanie uskutočnenia obchodov predložením formálnych dokladov nemôže byť samo o sebe podkladom pre uznanie nároku na odpočítanie dane, ale musí byť preukázané, že k uskutočneniu obchodov podľa predložených faktúr reálne došlo tak, ako je to uvedené. Žalovaný pokladal za základ, že správca dane preveroval skutočnosti uvedené na predložených faktúrach a na základe šetrenia u dodávateľa služieb - spoločnosti ARCHIRO, s.r.o. zistil, že táto spoločnosť v preverovanom zdaňovacím období nemala vlastných zamestnancov a práce fakturované žalobcovi boli realizované v subdodávke spoločnosťou Penia s.r.o. (Zápisnica č. 100495523/2017 zo dňa 20.03.2017), ktorá však tieto stavebné práce pre spoločnosť ARCHIRO, s.r.o. nemohla reálne vykonať, pretože v preverovanom zdaňovacím období nedisponovala žiadnymi zamestnancami (Odpoveď zo Sociálnej poisťovne Bratislava č. 66352-63/2017-KEM zo dňa 11.08.2017 na výzvu č. 101597391/2017 zo dňa 19.07.2017). Konateľ spoločnosti Penia s.r.o., sa síce vyjadril, že vykonal stavebné práce pre spoločnosť ARCHIRO, s.r.o., ale na podporu svojich tvrdení nevedel predložiť žiadne doklady. Uviedol, že doklady mali byť odovzdané konateľovi spoločnosti Opan food, s.r.o. (právny nástupca zaniknutej spoločnosti Penia s.r.o.) pánovi H. T., ktorý prevzatie dokladov nepotvrdil (Zápisnica č. 101285502/2017 zo dňa 09.06.2017, Zápisnica č. 102251932/2017 zo dňa 26.10.2017). Z vykonaného dokazovania mal za zrejmé, že faktúram, ktoré boli predložené žalobcom, a na základe ktorých si uplatnil odpočítanie dane, absentuje reálny základ. Nebolo preukázané, že subjekt, ktorý je uvedený na faktúrach práce skutočne uskutočnil, preto napriek tomu, že správca dane nespochybnil uskutočnenie stavebných prác, na základe šetrení prijal záver, že zo strany dodávateľa ARCHIRO s.r.o. nedošlo k dodaniu plnenia žalobcovi a tým k vzniku daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., pričom základným predpokladom práva odpočítať daň zo služby (ust. § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.) je skutočnosť, že vznikla daňová povinnosť dodávateľovi služby. Žalovaný k tvrdeniu žalobcu týkajúceho sa bližšej špecifikácie dôkazov uviedol, že závery týkajúce sa porušenia ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. boli vecné a správné a v súlade s príslušnými ustanoveniami citovaného zákona a Daňového poriadku. Pretože postup správcu dane, ako aj žalovaného, nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi práva žalobcu neboli porušené, preto žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
17. V replike 13.03.2019 žalobca zotrval na svojich dôvodoch rozhodnutia a požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe s poukazom na prebiehajúce exekučné konania u žalobcu. Aj dňa 03.07.2019 písomne zopakoval svoje argumenty zo žaloby.
18. Správny súd v konaní uznesením návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uznesením zamietol 27.08.2019.
IV. Závery správneho súdu
19. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. SSP po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa v konaní dospel k záveru, že žaloba zo žiadneho z namietaných žalobných dôvodov nie je dôvodná, preto túto podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
20. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Daňového poriadku sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku (zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov; ďalej len „Daňový poriadok“) správcu dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy dane, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovarov alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.“) platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovaru a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľom dodané.
Ustanovenie § 49 zákona č. 222/2004 Z.z. vymedzuje právo platiteľa dane na odpočítanie dane. Podľa ustanovenia § 49 ods.1 zákona č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť (ustanovenie § 19 zákona č. 222/2004 Z.z.). Ide o všeobecný princíp, ktorý ešte neznamená automatické odpočítanie dane. Platiteľ dane môže odpočítať daň, ktorú voči nemu uplatnil iný platiteľ dane, ak sú splnené ďalšie podmienky v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. Citované ustanovenia § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. vymedzujú právo platiteľa dane na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a podmienky, za ktorých platiteľovi dane vzniká nárok na odpočítane dane z pridanej hodnoty sú hmotnoprávnej povahy a súčasne svojim charakterom vypovedajú čím tento nárok treba dôkazne podložiť, teda preukázať. Faktúra je z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ako aj nároku na oslobodenie od dane použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nej uvedené odrážajú skutočnosť. Faktúry a doklady predložené správcovi dane daňovým subjektom pri výkone daňovej kontroly ešte sami o sebe nedeklarujú uskutočnenie obchodov, sú len tvrdením o určitých skutočnostiach, a preto z hľadiska nároku na odpočítanie dane môžu byť použiteľné len vtedy, ak sa preukáže, že skutočnosti v nich uvedené majú reálny a pravdivý podklad.
Ustanovenie § 51 ods.1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. vymedzuje formálnu stránku uplatnenia práva na odpočítanie dane, t.j. právo na odpočítanie dane bude môcť platiteľ dane uplatniť, len ak má k dispozícii doklady, ktoré budú preukazovať právo na odpočítanie dane podľa ustanovenia § 49 ods.2 citovaného zákona. Podľa ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. platiteľ dane môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ dane môže odpočítať daň. ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dane dodané. Podmienky, za ktorých platiteľovi dane vzniká nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty sú hmotnoprávnej povahy. Súčasne svojim charakterom vypovedajú, čím tento nárok treba doložiť, preukázať. Keďže zákon č. 222/2004 Z. z. určil pre dokazovanie prísnejšie podmienky, treba ich zo strany platiteľa dodržať, keďže dôsledky z iného postupu dopadajú na neho.
Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočností, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočností, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočností, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Ako dôkaz možno v zmysle § 24 ods. 4, prvá veta Daňového poriadku použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo (§ 63 ods.5 Daňového poriadku).
Pri uplatňovaní daňových predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie alebo vybratie dane (§ 3 ods. 6, prvá veta Daňového poriadku účinného do 01.01.2018).S účinnosťou od 01.01.2018 bol Daňový poriadok doplnený v ustanovení § 3 ods. 6 o nasledovný text: „Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.“ Predmetná dopĺňajúca časť ustanovenia § 3 ods. 6 Daňového poriadku bola síce včlenená do zákona po vydaní žalobou preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, avšak jej právnym východiskovým podkladom bola tak rozhodovacia prax daňových správnych orgánov, ako aj judikatúra krajských súdov, Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR, ako aj súdneho dvora Európskej únie, týkajúca sa boja proti daňovým podvodom a je aplikovateľná aj na posudzovanú vec..
21. Správny súd pripomína úvodom pred hodnotením žalobných bodov a námietok správnej žaloby, že účelom daňového konania je zistiť, či si daňový subjekt splnil v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Pretože ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania a preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Cieľom daňového konania je určenie správnej výšky dane a záväzné uloženie povinnosti zaplatiť ju konkrétnemu daňovému subjektu, a to v súlade so zákonom a zisteným skutkovým a právnym stavom veci, ktorá je predmetom administratívneho konania. Správny súd tiež zvýrazňuje, že v rámci dokazovania v daňovom konaní dôkazná povinnosť prioritne svedčí daňovému subjektu. Správca dane dokazovanie vykonáva, pričom jeho úlohou je zistiť skutočností rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesným postupom, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie, pričom pri dokazovaní správca dane nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov; daňové konanie nie je pritom konaním vyhľadávacím. K otázke dôkaznej povinnosti daňového subjektu pri preukazovaní nároku na odpočítanie DPH sa vo svojej judikatúre dlhodobo vyjadruje aj Najvyšší súd Slovenskej republiky. Správny súd konštatuje, že v rozsudku č.k. 1Sžfk/74/2017 z 09.10.2018 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval v bode 28. odôvodnenia rozsudku nasledovné závery: „judikatúra Najvyššieho súdu zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa jasne ustálila vo vyššie uvedených intenciách, teda že nepostačuje predložiť faktúru, zmluvu a preberací protokol s položkami v prílohe, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o reálnosti takéhoto zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov“.
22. Správny súd dodáva, že úpravu postupu pri preukazovaní oprávnenosti nároku na odpočet DPH podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH je potrebné považovať za špeciálnu úpravu vo vzťahu k spôsobu preukazovania skutočností dôležitých pre správne určenie dane podľa Daňového poriadku. Ustanovenie § 49 ods. 2 a § 51 zákona o DPH určujú ako musí platiteľ prijaté zdaniteľné plnenia použiť, aby mu vznikol nárok na odpočet DPH, ako má preukázať uplatnenie práva na odpočet dane a kedy mu tento nárok vzniká. Nárok na nadmerný odpočet DPH vzniká platiteľovi dane vtedy, ak splní obidve zákonné podmienky, ktoré sú stanovené v § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, t. j., že nadobudol tovar alebo služby a použil nadobudnutý tovar alebo služby na dodávky tovaru alebo služieb ako platiteľ. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. Ak nie je splnená čo i len jedna z podmienok, daňový subjekt si nemôže úspešne uplatniť nárok na nadmerný odpočet DPH. Daňové orgány postupovali v preskúmavanej právnej veci v súlade s danými právnymi požiadavkami na preukázanie nároku na odpočítanie DPH. Neobstojí preto podľa správneho súdu, čo žalobca tvrdí v správnej žalobe, pretože, ako už súd uviedol v časti I tohto rozsudku, vyhodnotené relevantné otázky zodpovedal správca dane na základe zistení o žalobcovi a jeho dodávateľoch v zmysle vnútroštátnej úpravy s akcentom i na odkaz v zmysle čl. 9 ods. 1 Smernice o systéme DPH. Daňový subjekt je zdaniteľnou osobou, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť. Ak túto činnosť nemá kde vykonávať, nie je zdaniteľnou osobou a poukazujúc tak na spoločnosť Penia s.r.o. , ktorá sa na adrese sídla Námestie Osloboditeľov 20, 040 01 Košice nenachádzala a (Opan food, s.r.o.) nezodpovedá sídlu ekonomickej činnosti, a je nekontaktná (zásielky sa vracajú správcovi dane s poznámkou „adresát neznámy" uzavrel s odkazom na rozsudok Európskeho súdneho dvora zo dňa 28.06.2007, C-73/06, Pflanzer: „Ak vyplynie zo zisťovaní, že adresa uvedená v osvedčení o daní pre zdaniteľnú osobu (charakteristika podnikateľa v práve DPH) nezodpovedá sídlu ekonomickej činnosti je daňová správa oprávnená považovať podnik za fiktívny a vyvodiť z toho náležité dôsledky.“
23. Preto podľa správneho súdu žalovaný hodnotil správcove šetrenia u dodávateľa služieb - spoločnosti ARCHIRO s.r.o. správne, pretože táto spoločnosť v preverovanom zdaňovacím období nemala vlastných zamestnancov a preto práce fakturované žalobcovi boli realizované v subdodávke spoločnosťou Penia s.r.o.(Zápisnica č. 100495523/2017 zo dňa 20.03.2017) a stavebné práce nemala podmienky zrealizovať ani spoločnosť s.r.o. Penia s.r.o., pretože v preverovanom zdaňovacím období nedisponovala žiadnymi zamestnancami (Odpoveď zo Sociálnej poisťovne Bratislava č. 66352-63/2017-KEM zo dňa 11.08.2017 na výzvu č. 101597391/2017 zo dňa 19.07.2017) a konateľ spoločnosti Penia s.r.o. nevedel predložiť žiadne doklady, pretože mali byť odovzdané konateľovi spoločnosti Opan food. s.r.o. (právny nástupca zaniknutej spoločnosti Penia s.r.o.) pánovi H. T., ktorý prevzatie dokladov nepotvrdil (Zápisnica č. 101285502/2017 zo dňa 09.06.2017 a zápisnica č. 102251932/2017 zo dňa 26.10.2017), potom z vykonaného dokazovania je zrejmé, že faktúram, ktoré boli predložené žalobcom a na základe ktorých si uplatnil odpočítanie dane absentuje reálny základ. Nepreukázalo sa, že osoba ktorá je uvedená na faktúre dodanie prác skutočne uskutočnila. Správca dane potom na základe záverov týchto šetrení prijal záver, že stavebné práce na základe faktúr neboli vykonané spoločnosťou ARCHIRO, s.r.o., ktorá je na faktúrach uvedená ako dodávateľ (ARCHIRO s.r.o.) a tým, že nedošlo k dodaniu plnenia a k vzniku daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.. nebol splnený predpoklad práva žalobcu odpočítať daň zo služby (ust. § 49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z.).
24. Podľa správneho súdu žalovaný i správca dane tak na základe šetrenia u dodávateľa služieb - spoločnosti ARCHIRO, s.r.o. správne zhodnotili, že uvedená spoločnosť v preverovanom období nemala materiálne ani personálne predpoklady, aby práce fakturované žalobcovi boli realizovala a v subdodávke spoločnosťou Penia s.r.o.(Zápisnica č. 100495523/2017 zo dňa 20.03.2017) tieto stavebné práce pre spoločnost' ARCHIRO, s.r.o. nemohla reálne vykonať, pretože v preverovanom zdaňovacím období nedisponovala žiadnymi zamestnancami (Odpoveď zo Sociálnej poisťovne Bratislava č. 66352-63/2017- KEM zo dňa 11.08.2017 na výzvu č. 101597391/2017 zo dňa 19.07.2017). Konateľ spoločnosti Penia s.r.o. na podporu svojich tvrdení nevedel predložiť žiadne doklady(Zápisnica č. 101285502/2017 zo dňa 09.06.2017 a zápisnica č. 102251932/2017 zo dňa 26.10.2017).
25. Podľa názoru správneho súdu základom je záver, že žalobcom uplatnený odpočet z faktúr, na základe ktorých si uplatnil odpočítanie dane absentuje reálny základ, ked'že sa nepreukázalo, že osoba ktorá je uvedená na faktúre dodanie prác skutočne uskutočnila a rovnako tak jeho dodávatelia. Hoci správca dane na základe tohto nespochybnil uskutočnenie stavebných prác, na základe vyhodnotenia dôvodne prijal záver, že ak zo strany dodávateľa ARCHIRO, s.r.o. nedošlo k dodaniu služieb a tým k vzniku daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.. zakladajúcim práva odpočítať daň zo služby (ust. § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.) nevznikla daňová povinnost' dodávateľovi služby. Správny súd pripomína sa, že deklarovanie obchodov predložením formálnych dokladov nie je postačujúce. Nemôže byt' samo o sebe podkladom pre uznanie nároku na odpočítanie dane, ale musí byt' preukázané, že k uskutočneniu obchodov podľa predložených faktúr reálne došlo tak, ako je to uvedené na predložených dokladoch. t. i. rozhodujúci je stav faktický a nie stav formálne vykázaný. Žalobca nepopieral, že v priebehu daňovej kontroly, ako aj vyrubovacieho konania preukazoval nadobudnutie prác od spoločnosti ARCHIRO, s.r.o a tomuto dodávateľovi od spoločnosti Penia s.r.o. ale nepredložili k výkonu daňovej kontroly také doklady za konkrétne zdaňovacie obdobie, aby správca dane mohol konštatovať plnenie pre žalobcu vyplývajúce z predložených faktúr za preukázané, hoci to bola jeho povinnosť aj v prípade preukazovania vykonania zdaniteľného plnenia pre neho samotného tretími osobami.
26. Podľa správneho súdu žalovaný vychádzal zo skutkových a právnych záverov správcu dane získaných zákonným spôsobom a akékoľvek hmotnoprávne i procesné námietky boli ním vyvrátené. Správny súd konštatuje, že rozhodnutie správcu dane je v súlade s relevantnými ustanoveniami § 63 Daňového poriadku, pretože v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sú uvedené všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia. Návrhy a námietky žalobcu a úvahy, ktoré v žalobe uviedol neovplyvnili ani hodnotenie dôkazov a skutkové a právne závery správnym súdom. Správny súd hodnotí posúdenie skutkového stavu veci a prijaté právne závery týkajúce sa porušenia ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. ako vecne správne a v súlade s príslušnými ustanoveniami tohto zákona a Daňového poriadku.
27. Pretože žalobca nepreukázal, že došlo k zdaniteľnému plneniu a z výsledkov dokazovania od iných daňových subjektov -dodávateľov žalobcu podľa označených faktúr, a títo neboli materiálne ani personálne pripravený plniť a dodať stavebné práce dodávateľovi ani žalobcovi, treba tomu rozumieť ako spochybnenie tvrdenia žalobcu o plnení a potom žalobca mal povinnosť predložiť iné dôkazy. Nepostačujú tak jeho neurčité tvrdenia a prehlásenia konateľov žalobcu dodávateľa ani subdodávateľa. Kasačný súd už opakovane konštatoval, že preukazovanie zdaniteľného plnenia je úlohou daňového subjektu, nie správcu dane. Ak správca dane mal tvrdenia žalobcu za pochybné a nepreukázané z vykonaného dokazovania a žalobca inými dôkazmi neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal plnenie uvedené vo faktúrach bolo na uvážení správcu dane uzavrieť dokazovanie a v protokole zhrnúť zistenia a závery a napokon vydať rozhodnutie. Preto žalovaný nepochybil pri hodnotení postupu a záverov správcu dane. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu správny súd uzatvára, že skutkové závery žalovaného vo vzťahu k spochybneniu dodania fakturovaného dodávateľmi žalobcu podporujú záver, že námietka podľa § 191 ods. 1 pís. e/ SSP nie je daná.
28. Námietka podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP nie je relevantná, pretože rozhodnutie žalovaného zodpovedá zákonným požiadavkám na obsah odôvodnenia rozhodnutia v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Žalovaný správne konštatoval, že konkrétne, že rozhodnutie správcu dane je v súlade s relevantnými ustanoveniami § 63 Daňového poriadku, a v odôvodnení rozhodnutia sú uvedené všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, ako aj úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodoval, ako to predpokladá ustanovenie § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Žalovaný, rovnako ako správca dane v odôvodnení svojich rozhodnutí uviedli skutkové zistenia, ktoré boli podkladom pre potvrdenie rozhodnutia správcu dane. Zároveň žalovaný reagoval vo svojom rozhodnutí na návrhy a námietky žalobcu. Podrobne uviedol spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a aplikáciu relevantnej právnej úpravy. Dôkazy vykonané správcom dane boli hodnotené v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, ktorá vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď správca dane je povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Žalobca ako daňový subjekt má okrem povinnosti sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných listinných dôkazov, teda má bremeno nielen tvrdenia, ale má aj povinnosť toto svoje tvrdenie doložiť, z čoho jednoznačne vyplýva, že žalobca má dôkazné bremeno, ktoré má povinnosť plniť v rámci dokazovania aj za situácie, že dodávku realizoval prostredníctvom tretej osoby. Dokazovanie vedie správca dane, preto potom, čo správca dane spochybnil plnenie dodávateľov žalobcu uvedeným na faktúrach, začal preverovať jeho dodávateľov. Preto nie je relevantná námietka žalobcu, že dokazovanie sa má týkať len jeho dodávateľa ani že správca dane nesprávne vykonal dôkazy u iných subjektov za ktoré žalobca nezodpovedá. Judikatúra sa zhodla na tom, že daňový subjekt uplatňujúci odpočet DPH za zdaniteľné plnenie je zodpovedný za preukázanie jeho vykonania a ak ho nevykonáva sám táto povinnosť trvá aj ak je plnenie subdodávkou pre žalobcu. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie tak a dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia žalobcu ako daňového subjektu ním uvádzané v daňovom konaní a je na správcovi dane, ktorý vedie konanie a dokazovanie a predovšetkým na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní a akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí. V tomto rozhodnutí uvedené zistenia správcu dane žalovaný akceptoval a žalobcu počas vykonávania daňovej kontroly mal možnosť navrhovať dôkazy v tomto smere, čo sa však nestalo.
29. Námietka podľa § 191 ods. 1 pís. d/ aj v spojení so skutkovou podstatou námietok podľa § 191 ods. 1 pís. g/ SSP, podľa názoru správneho súdu nie je relevantná. Z rozhodnutia žalovaného, ako aj správcu dane nesporne vyplýva, podrobný popis fungovania obchodných vzťahov medzi žalobcom a obchodnými partnermi, ktorý podrobne uviedol a popísal správca dane i žalovaný, uvedené v tomto rozsudku v bode 4-9 tohto rozsudku. Vychádzajúc zo skutkových a právnych záverov správcu dane ktoré tento uviedol v protokole z 03.01.2018, doručenému žalobcovi 05.01.2018 a zohľadnil námietky žalobcu z 05.3.2018, viď jeho úradný záznam, pred vydaním rozhodnutia. Námietka prednesená na pojednávaní nariadenom správnym súdom o zaujatosti vo vzťahu ku zamestnancovi správcu dane, je procesnou námietkou, ktorá nebola uplatnená v posudzovanom daňovom konaní, preto nebola premietnutá v rozhodnutiach. Na viac správny súd dodáva, že námietka podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP nebola súčasťou žaloby a je potrebné konštatovať, že bola prednesená s odkazom na zistenia týkajúce sa iného obdobia výkonu daňovej kontroly so všeobecným poukazom na zmenu záverov správcu dane Z ohľadom už na vyššie konštatované správny súd pripomína, že námietky podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP musia byť preukázané a tak závažné a spôsobilé ovplyvniť zákonnosť rozhodnutia, že pre konštatovanie, že o nich žalobca neinformoval orgány verejnej správy v čase rozhodovania súd uzatvára, že nie sú odôvodnené ani spôsobilé naplniť zákonnosť rozhodnutí.
30. Na základe uvedených skutočnosti, ktoré vyplývajú z obsahu predloženého administratívneho spisu, ako aj z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného i správcu dane bolo podľa názoru súdu jednoznačne a nespochybniteľné preukázané, že dodanie stavebných prác na základe označených faktúr nie je možné považovať za dostatočné splnenie povinnosti vyplývajúcej z § 49 ods. 1, 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. a nevzniklo tak právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Zhrnúc hore uvedenú skutkovú a právnu argumentáciu správny súd v preskúmavanej právnej veci poukazuje aj na obsah rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 2Sžf/44/2013 z 02.07.2014 (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2015, č. judikátu 69), z obsahu ktorého Najvyšší súd SR vyvodil dve zásadné právne vety judikátu vzťahujúceho sa na uplatnenie dane z pridanej hodnoty a ekonomického zmyslu konania daňového subjektu. I. Ak konaniu daňového subjektu vzhľadom na skutkové okolnosti posudzovanej veci chýba akýkoľvek ekonomický zmysel, je potom potrebné, vzhľadom na všetky okolnosti posudzovanej daňovej veci vyvodiť logicky záver, že i napriek formálnemu deklarovaniu podmienok vyplývajúcich zo zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, bolo v danom prípade zo strany daňového subjektu sledovanie jediného účelu, a to iba získanie nadmerného odpočtu. II. Nemožno potom takémuto konaniu žalobcu prostredníctvom daňového práva poskytnúť pre daňové účely príslušnú ochranu v rámci súdneho prieskumu.
31. Správny súd v konaní dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok uvedených v § 49 ods. 1, 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o dani z pridanej hodnoty na odpočítanie dane z predmetného obchodu, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
32. Právo na náhradu trov konania na správnom súde súd účastníkom nepriznal, pretože žalobca bol v konaní neúspešný (§ 167 ods. 1 SSP), resp. u žalovaného nezistil dôvody pre priznanie práva na náhradu trov konania v zmysle § 168 SSP.
33. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).