Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/33/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členov senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, a JUDr. Mariána Blahu, právnej veci žalobcu SetCar sk, a.s., so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, zastúpeného advokátom JUDr. Tomášom Zbojom, so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, proti žalovanému KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava

- Staré Mesto, IČO: 31 595 545, zastúpenému advokátom JUDr. Félixom Neupauerom, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, o zaplatenie 74,50 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k. -70 zo dňa 23. augusta 2019 takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k. -70 zo dňa 23. augusta 2019 potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 74,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 74,50 Eur od 23.5.2018 do zaplatenia a výrokom II. žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Konštatoval, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou upomínaciemu Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 3.12.2018 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy 74,50 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 23.5.2018 do zaplatenia a zaviaže ho na náhradu trov konania žalobcovi. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poistenca žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru, ktorú si tento uplatnil na náhradu u žalovaného. Oznámením o poistnom plnení žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený následne uzatvoril so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, ktorú skutočnosť oznámil žalovanému. Žalobca nárok opiera o úpravu , , a Zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ( ďalej len „PZP“ ) a v zmysle .

3. V upomínacom konaní súd vydal platobný rozkaz č.k. zo dňa 18.12.2018, proti ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote odpor s vecným odôvodnením. V odpore žalovaný tvrdil, že návrh žalobcu nespĺňa základné kritéria požadované ustanovením ( ďalej len „CSP“ ), nakoľko žalobca nedostatočne špecifikoval skutočnosti a neoznačil dôkazy, o ktoré žalobca opiera svoj návrh. Konkrétne nepredložil všeobecné obchodné podmienky, ktoré mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť zmluvy o nájme. Tiež tvrdil, že zo zmluvy o nájme nie je zrejmý ani počet najazdených kilometrov prenajatého náhradného vozidla. Tento údaj je len ručne dopísaný na faktúre č. 180160 zo dňa 8.3.2018, čo žalovaný považuje za nedôveryhodné. Tiež tvrdil, že žalobca nemá ako predmet svojho podnikania v obchodnom registri zapísané činnosti ako factoring , či nadobúdanie pohľadávok, ani obdobnú činnosť súvisiacu s nadobúdaním a správou pohľadávok, čo možno považovať za neoprávnené podnikanie. Uplatnený nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla Zákon o PZP výslovne neuvádza a takisto nevyplýva ani z . Žalovaný tiež konštatoval, že žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný a poukázal na to, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Žalobcom predložená faktúra v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený a nie žalovaný. V tomto smere poukázal na ustanovenie , z ktorého vyplýva, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, nakoľko uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným, ako postupcom a žalobcom, ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s uvedeným zákonným ustanovením . Úkon postúpenia pohľadávky preto žalovaný považoval za absolútne neplatný podľa , a preto vznášal námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

4. Žalobca s tvrdeniami žalovaného nesúhlasil a uviedol, že prenajaté vozidlo bolo prenajaté na dni a nie na počet odjazdených kilometrov. Tiež konštatoval, že všeobecné obchodné podmienky sú riadne zverejnené na webovom sídle spoločnosti žalobcu a poškodený ich má k dispozícii vždy pri podpise zmluvy. Žalobca poukázal zároveň na to, že v konaní nie je sporná samotná skutočnosť prenájmu vozidla v zmysle zmluvy o nájme, čo žalovaný sám potvrdil v oznámení o poistnom plnení zo dňa 7.5.2018, preto námietku žalovaného žalobca považuje za irelevantnú. Aj napriek uvedenému žalobca súdu predložil všeobecné obchodné podmienky. Aj námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu považuje za neopodstatnenú a účelovú, pričom poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax všeobecných súdov SR, podľa ktorej zmluva o postúpení pohľadávky je v obdobných prípadoch považovaná za platne uzatvorenú. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky nebolo postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkov, ale v zmysle predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený v rámci jedného dokumentu uhradil predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k vzniku škody a súčasne postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu. Žalobca tiež nesúhlasí s tvrdením žalovaného o jeho neoprávnenom podnikaní, nakoľko žalobca nepodniká za účelom nadobúdania a správy pohľadávok. V danom prípade ide iba o štandartné postúpenie pohľadávky. Poškodený uzatvoril so žalobcom dňa 9.3.2018 Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa 9.2.2018 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, ktoré poskytol poškodenému žalobca. Žalobca tiež poukázal na bod 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky, z ktorého je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného. Žalobca tiež tvrdil, že žalovaný mal k dispozícií všetky podklady, nakoľko tieto mu boli doručené pri uplatňovaní si náhrady škody. Žalobca teda považuje nárok na náhradu nákladov spojených s nájmom náhradného vozidla dostatočným spôsobom konkretizovaný.

5. Okresný súd Banská Bystrica listom zo dňa 20.5.2019 postúpil vec Okresnému súdu Žiar nad Hronom, ktorému bol spis doručený dňa 24.5.2019.

6. Okresný súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a konštatoval, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 9.2.2018 došlo v Meste Žiar nad Hronom k škodovej udalosti na motorovom vozidle Peugeot 3008, evidenčné číslo PD XXX FA, spôsobenej poškodenému T. R.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla Renault Thalia, evidenčné číslo ZH XXX AR, poisteného v poisťovni žalovaného. M. udalosť žalovaný eviduje pod číslom XXXXXXXXXX. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného vozidla KIA Ceed, evidenčné číslo BL XXX KZ u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. XXX zo dňa 21.2.2018. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. XXXXXX zo dňa 8.3.2018, s dátumom splatnosti 23.3.2018 na sumu 734,40 Eur. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 7.5.2018 žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku, čím priznal náklady v sume 659,90 Eur. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje nárok na náhradu škody v rozsahu rozdielu neuznanej uplatnenej výšky v sume 74,50 Eur. K prenájmu náhradného motorového vozidla poškodeným došlo 21.2.2018, t.j. jedenásť dní po škodovej udalosti, ktorá bola dňa 9.2.2018. Potreba vypožičania náhradného motorového vozidla v konaní bola preukázaná čestným vyhlásením poškodeného T. R.. Náhradné vozidlo využíval na dochádzku do zamestnania, na nákupy a vybavovanie vecí. Čestné vyhlásenie je zo dňa 9.3.2018 podpísané poškodeným. Súd tiež uviedol, že dĺžka doby prenájmu náhradného motorového vozidla je preukázaná Zmluvou o nájme č. XXX zo dňa 21.2.2018 uzavretou medzi prenajímateľom - žalobcom a nájomcom - poškodeným T. R., XX. X. XX/X, XXX XX N. odo dňa 21.2.2018 do: počas nevyhnutného času opravy motorového vozidla. Výška denného nájomného bola preukázaná zo zmluvy v sume 45,60 Eur vrátane DPH. Súd zároveň konštatoval, že v konaní nebolo žalovaným relevantne spochybnené, že suma 45,60 Eur s DPH za deň prenájmu náhradného motorového vozidla je obvyklou cenou za prenájom motorových vozidiel obdobného typu a triedy v relevantnom čase a mieste zapožičania náhradného motorového vozidla.

7. Po vykonaní dokazovania súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom na obranu žalovaného sa súd primárne zaoberal námietkou žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky podľa okresného súdu nepochybne vyplýva, že došlo k postúpeniu práva na náhradu škody, spočívajúcej v nákladoch za zapožičanie náhradného vozidla, ktorá škoda vznikla poškodenému ako následok dopravnej nehody, spôsobenej poistencom žalovaného. Súd uviedol, že z obsahu zmluvy bodu 5. vyplýva dohoda zmluvných strán, že ich vzájomné nároky sa podpisom zmluvy započítavajú, pričom žalobca si bude pohľadávku podľa bodu 1. vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že úhrada nájomného supluje v tomto prípade samotné postúpenie pohľadávky. Náklady poškodený, ako nájomca náhradného vozidla voči svojmu veriteľovi, ako prenajímateľovi nezaplatil, k vysporiadaniu záväzku však došlo postúpením pohľadávky, v dôsledku čoho si žalobca uplatnil dlh od žalovaného. Súd dospel k záveru, že námietka žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu je nedôvodná. Z týchto dôvodov vyhodnotil zmluvu o postúpení pohľadávky ako platný právny úkon podľa v spojení so splnením povinnosti oznámiť toto postúpenie, ktoré bolo realizované voči žalovanému samotným postupcom, čo bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku súd skúmal platnosť a neexistenciu zmluvy o postúpení pohľadávky.

8. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že v dôsledku poistnej udalosti, a to dopravnej nehody zo dňa 9.2.2018 zavinenej poisteným žalovaného, vozidlo Peugeot 3008, EČV: PD XXX FA bolo poškodené a rozsah poškodenia vozidla bránil jeho bežnému užívaniu. Oprava vozidla bola uskutočnená v servise FINAL - CD spol.s.r.o., pobočka Prievidza od 12.2.2018, čo vyplýva zo zákazkového listu, s predpokladaným dátumom ukončenia 12.3.2018. Náhradné vozidlo mal poškodený T. R. požičané na dobu nevyhnutnú (primeranú), a to po dobu, kým mal svoje vozidla v oprave (od 21.2.2018 do 9.3.2018, t.j. 17 dní) a zaplatením nájomného za náhradné vozidlo došlo u neho k zníženiu majetkového stavu, a teda aj ku vzniku škodovej udalosti. Úhrada nájomného bola preukázaná v konaní jednak faktúrou a jednak samotnou zmluvou o postúpení pohľadávky, uzatvorením ktorej došlo k započítaniu, a teda k úhrade predmetnej ujmy. Škodou bolo nájomné za prenajaté motorové vozidlo, keďže poškodený z objektívnych príčin nemohol v rozhodnom období, keď bolo dohodnuté nájomné za náhradné motorové vozidlo, svoje vozidlo po dobu opravy využívať a po celý tento čas bolo zabezpečenie náhradného vozidla nutné. Podľa súdu prvej inštancie žalobca dostatočne preukázal nutnosť a účelnosť vynaložených a u žalovaného uplatnených nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla zabezpečeného poškodeným. Súd ďalej konštatoval, že námietku žalovaného ohľadne neuvedenia počtu najazdených kilometrov v zmluve o nájme považuje za nedôvodnú, nakoľko vozidlo bolo zapožičané na dni, nezávislé od počtu najazdených kilometrov. Počet najazdených kilometrov je uvedený vo faktúre č. XXXXXXX vystavenej žalobcom dňa 8.3.2018.

9. Súd žalobcovi ako aktívne legitimovanému v konaní priznal právo na náhradu škody podľa v spojení s , a podľa všeobecných hmotnoprávnych ustanovení vyplývajúcich z úpravy .

10. Súd ďalej uviedol, že žalobca si uplatnil úroky z omeškania od 23.5.2018, t.j. od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na poskytnutie poistného plnenia, keďže poistné šetrenie bolo ukončené dňa 4.5.2018 a začala plynúť 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia. Súd konštatoval, že tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné, ani namietané. Súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 74,50 Eur od 23.5.2018 do zaplatenia podľa Začiatok omeškania súd stanovil podľa , keďže je nesporné, že predmetom sporu je nárok na náhradu škody podľa a .

11. Súd považoval žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu za dôvodný, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.

12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech priznal plnú náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému. Zároveň konštatoval, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

13. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

14. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný považuje rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny, nezákonný a navyše arbitrárny. Podľa jeho názoru je rozsudok výsledkom zjavnej svojvôle súdu prvej inštancie a trpí vo svojej podstate aj samotnou nepreskúmateľnosťou. Má za to, že okresný súd vyslovil právne závery, avšak sa nevysporiadal so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol podľa jeho názoru na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne odôvodnil. Porušenie právnych noriem v dôsledku svojvôle je v zjavnom rozpore s princípom spravodlivosti, teda zakladá porušenie základných práv a slobôd. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru súdov, ako aj na tretia veta , podľa ktorého súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

15. Odvolateľ tvrdí, že súd prvej inštancie sa relevantným spôsobom nevysporiadal s námietkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vo vedenom spore. Žalovaný poukázal na a má za to, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Uvedeným postúpením teda došlo medzi poškodeným, ako postupcom a žalobcom, ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s citovaným ustanovením . K úhrade faktúry pritom v uvedených súvislostiach logicky nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu realizovaného v predloženej zmluve o postúpení, ako sa súd prvej inštancie v rozsudku nesprávne domnieva. Z predloženej zmluvy o postúpení jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov bol najskôr smerovaný k scedovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalobcovi pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní. Odvolateľ poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 29.1.2018 a s poukazom na toto rozhodnutie tvrdil, že predmetom zmluvy o postúpení malo byť postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi, teda takýto právny úkon podľa ustanovenia je zjavne absolútne neplatný.

16. Žalovaný tiež nesúhlasil s priznaním úrokov z omeškania zo strany okresného súdu, tvrdil, že je to v rozpore s ustálenou judikatúrou a mal za to, že peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v ) alebo b) Zákona o PZP, účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby ju poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti.

17. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného podaním zo dňa 25.3.2020, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Súčasne žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

18. Žalobca považuje napadnutý rozsudok za vecne správny, zákonný a dostatočne odôvodnený. Tvrdenia žalovaného považuje žalobca za neopodstatnené. Súd vzhľadom na skutkové okolnosti a vykonané dokazovanie mal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu za preukázanú z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky, na základe ktorej došlo k platnému postúpeniu predmetnej pohľadávky z poškodeného na žalobcu. Právne posúdenia odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie v otázke namietanej aktívnej legitimácie žalobcu považuje žalobca za dostatočne zrozumiteľné a správne. To, že žalovaný akceptoval postúpenie pohľadávky je zrejmé aj z toho, že čiastočné poistné plnenie poukázal na účet žalobcu, ako postupníka. Keďže žalovaným bolo poskytnuté čiastočné poistné plnenie, nemôže byť sporné ani to, že poškodenému vznikol nárok na preplatenie účelne vynaložených nákladov za nájom náhradného vozidla.

19. K namietanej arbitrárnosti a svojvôli súdu prvej inštancie žalobca uviedol a poukázal na základné princípy . To, že sa žalovaný nestotožňuje s názorom súdu riadne odôvodneným v napadnutom rozsudku ešte neznamená, že tým došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces.

20. K namietanej absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky žalobca poukázal na dokument, a to predloženú zmluvu o postúpení pohľadávky, v zmysle ktorej došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. V čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky teda došlo k úhrade faktúry, a teda aj k vzniku škody. Takéto postúpenie pohľadávky podľa rozhodovacej praxe súdov Slovenskej republiky neodporuje zákonu. Nie je teda možné hľadieť na skutočnosť vzniku škody tak formalisticky, že poškodený neuhradil predmetnú faktúru, dokým nedošlo k fyzickému prevodu finančných prostriedkov z majetkovej sféry poškodeného do majetkovej sféry žalobcu ( prenajímateľa ). Neexistuje rozdiel v tom, či poškodený uhradí žalobcovi v hotovosti nájomné a následne žalobca zaplatí tú istú sumu ako odplatu za postúpenie pohľadávky späť poškodenému, alebo sa toto zrealizuje vzájomným zápočtom.

21. Žalobca vo vyjadrení poukázal na právne názory súdov, z ktorých záverov vyplýva, že úhradu nájomného supluje v tomto prípade samotné postúpenie.

22. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu písomne nevyjadril.

23. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia ( ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením , rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa , bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ust. ), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa ustanovenia , .

24. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

25. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

26. Podľa , odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

27. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 74,50 Eur s príslušenstvom a výrok o náhrade trov konania.

28. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že žalobca si uplatnil zaplatenie sumy 74,50 Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že aktívna legitimácia žalobcu bola preukázaná na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky, pričom z tejto zmluvy z bodu 5 je zrejmé, že zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné nároky ( na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo ) sa podpisom tejto zmluvy započítavajú, pričom SetCar si bude pohľadávku podľa bodu 1 vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Okresný súd konštatoval, že v konaní bolo preukázané oznámenie o postúpení pohľadávky žalovanému, bola preukázaná výška poistného plnenia, pričom súd poukázal na to, že sám žalovaný zaslal poistné plnenie žalobcovi v sume 659,90 Eur. Okresný súd mal za to, že žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie istiny vo výške 74,50 Eur je dôvodný, a preto v tejto sume žalobe vyhovel a priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % zo žalovanej sumy ročne od 23.5 2018.

29. Podľa ( ďalej len „OZ“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

30. Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

31. Podľa , škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

32. Podľa a , fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla

33. Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

34. Podľa , s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené .

35. Podľa , nemožno postúpiť pohľadávku, ak jej postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

36. Podľa , ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

37. Podľa , a , započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia. Započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná. Dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v ods. 1 a 2.

38. Podľa , plnenie je splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinností poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca potom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

39. Podľa ( ďalej len „“ ), na základe dohody strán možno započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky.

40. Podľa a o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „ZoPZP“ ), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

41. Podľa § 4 ods. 2 písm. d) ZoPZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

42. Podľa § 11 ods. 7 ZoPZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

43. Podľa ZoPZP, náhradu škodu uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

44. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne právne posúdil, keď vydal napadnutý rozsudok, ktorým žalobe vyhovel. V konaní súdu prvej inštancie nezistil odvolací súd žiadne vady, súd sa dostatočne vysporiadal s námietkami žalovaného a odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa zákonom stanovené podmienky na odôvodnenie rozsudku súdu, ako rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie neodňal žalovanému možnosť konať pred súdom, preto sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na ktoré týmto v zmysle poukazuje. Vzhľadom na obsah a rozsah žalovaným podaného odvolania, odvolací súd dodáva k veci ešte nasledovné.

45. Žalovaný v odvolaní namietal neexistenciu aktívnej legitimácie žalobcu z dôvodu neprípustnosti uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a poškodeným z dôvodu jej absolútnej neplatnosti pre rozpor so zákonom a z dôvodu namietania priznaných úrokov z omeškania.

46. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených žalovaným v odvolaní.

47. Predmetom konania je nárok na náhradu škody uplatnenú žalobcom voči žalovanému z dôvodu poškodenia motorového vozidla poškodenému, a to motorovým vozidlom poisteného u žalovaného, čím si poškodený na nevyhnutnú dobu prenajal motorové vozidlo u žalobcu. Súd prvej inštancie správne posúdil tento nárok ako nárok na náhradu škody v zmysle § 4 ods. 1 a 2 s použitím § 15 ods. 1 ZoPZP. Forma tohto nároku na náhradu škody predstavuje vynaložené náklady poškodeným pri zabezpečení náhradného motorového vozidla po dobu opravy poškodeného motorového vozidla. Odvolací súd zdôrazňuje, že časť tohto nároku žalovaný aj uhradil priamo žalobcovi vo výške 659,90 Eur.

48. Žalobca uplatnil svoj nárok voči žalovanému na náhradu škody na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi poškodeným a ním dňa 9.3.2018 Žalobca bol zároveň subjektom, t.j. prenajímateľom, ktorý poškodenému ako nájomcovi požičal náhradné motorové vozidlo.

49. Odvolací súd konštatuje, že žiadne zákonné ustanovenie nebráni, a žalovaný to ani nenamietal, poškodenému postúpiť svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému tretiemu subjektu. Pokiaľ žalovaný v priebehu celého konania vrátane odvolania namietal nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, s takýmto právnym posúdením veci odvolací súd nesúhlasí.

50. Žalovaný namietal, že žalobca ako prenajímateľ vozidla voči poškodenému je jeho veriteľom, a preto nemohol poškodený na žalobcu postúpiť žiadnu pohľadávku, pretože sa jedná o záväzok z dôvodu uzavretej zmluvy o nájme medzi poškodeným a žalobcom. S takýmto skutkovým vyhodnotením a právnym záverom odvolací súd nesúhlasí. Žalovaný opomína skutočnosť, že sa jedná o samostatné právne vzťahy. Na jednej strane je vzťah medzi žalobcom a poškodeným vzniknutý na základe Zmluvy o nájme motorového vozidla, v ktorom vystupuje poškodený ako dlžník žalobcu - veriteľa. Na druhej strane existuje samostatný vzťah medzi poškodeným a žalovaným, pričom poškodenému zákonná úprava priznáva priamy nárok na náhradu škody od žalovaného ako poisťovateľa škodcu, ktorý spôsobil poistnú udalosť v zmysle § 15 ods. ZoPZP.

51. Podľa názoru odvolacieho súdu poškodenému a žalobcovi žiadna zákonná úprava nebráni, aby poškodený svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, spočívajúci vo výške odplaty za užívanie náhradného vozidla počas opravy poškodeného vozidla, postúpil žalobcovi, ktorý je zároveň prenajímateľom tohto vozidla. V danom prípade je potrebné odlíšiť zmluvný vzťah medzi poškodeným a žalobcom ( nájomná zmluva ) a pohľadávka žalobcu vzniknutá z tohto nájomného vzťahu , pričom práve táto pohľadávka jej úhradou poškodeným predstavuje majetkovú ujmu, t.j. škodu na strane poškodeného, ktorý nárok na jej náhradu voči žalovanému je samostatným právnym vzťahom odlišným od vzťahu medzi poškodeným a žalobcom. Odvolací súd tak zdôrazňuje, ako na to poukazoval aj žalobca vo vyjadrení k odvolaniu, že poškodený nepostúpil na žalobcu nárok na zaplatenie dohodnutého nájomného ( pretože tento je pohľadávkou žalobcu voči poškodenému ), ale v zmysle obsahu zmluvy o postúpení medzi žalobcom a poškodeným postúpil na žalobcu priamy nárok na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 ZoPZP. Odvolací súd preto nesúhlasí so záverom žalovaného, že poškodený mal postúpiť na žalobcu záväzok a nie pohľadávku. Záväzok poškodeného voči žalobcovi vo výške dohodnutého nájomného po jeho úhrade predstavuje ujmu, t.j. škodu v majetkovej sfére poškodeného a ide o samostatný nárok uplatniteľný priamo poškodeným voči žalovanému. Žalovaný nerozlišoval medzi týmito samostatnými právnymi vzťahmi medzi poškodeným a žalobcom a medzi poškodeným a žalovaným. Postavenie poškodeného ako dlžníka žalobcu predstavuje len časť právnych vzťahov vzniknutých na základe poistnej udalosti medzi stranami konania a poškodeným.

52. Odvolací súd nesúhlasí ani s ďalším záverom žalovaného, že k úhrade faktúry nemohlo ani dôjsť na základe vzájomného zápočtu medzi žalobcom a poškodeným, keď tvrdil, že prejav vôle strán smeroval najprv k postúpeniu pohľadávky ( podľa žalovaného neexistujúcej pohľadávky ) a až následne k zápočtu vzájomných pohľadávok. Treba zdôrazniť opätovné nerozlišovanie právnych úkonov a účinkov vyvolaných zmluvou o postúpení pohľadávky. Stranám tejto zmluvy nič nebránilo vzájomné plnenia „ uhradiť“ vzájomným zápočtom. Započítanie predstavuje zákonom dovolený legálny spôsob zániku záväzkov, kedy reálnu úhradu finančnými prostriedkami nahrádza zápočet vzájomných pohľadávok ako zákonom predpokladaný zánik záväzkov. Teda zaplatenie dohodnutého nájomného žalobcovi zo strany poškodeného, čím dochádza na jeho strane k vzniku škody, bolo nahradené započítaním oproti pohľadávke poškodeného na odplatu za postúpenie pohľadávky voči žalovanému. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že dohodou podľa je možné započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky, t.j. aj nesplatné, resp. voči splatnej aj nesplatnú pohľadávku. Vzájomné platobné povinnosti, a to úhrada nájomného zo strany poškodeného v prospech žalobcu a následne úhrada žalobcu voči poškodenému, ako odplata za postúpenie pohľadávky voči žalovanému bola nahradená vzájomným započítaním podľa zmluvy o postúpení pohľadávok. Skutočnosť, že k týmto úkonom došlo v jednej zmluve v ten istý okamih, nie je v rozpore so zákonom, ako správne uviedol okresný súd. Uvedenými úkonmi sa postavenie žalovaného nezmenilo ani k povahe jeho záväzku, a ani k jeho výške, zmenil sa „ len“ subjekt oprávnený na toto plnenie.

53. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď považoval zmluvu o postúpení, vrátane dohody o zápočte v nej obsiahnutú za platnú, zákonom predpokladanú a účinnú, na základe čoho dospel aj k správnemu záveru o existencii aktívnej legitimácie na strane žalobcu.

54. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal nedostatočnosť odôvodnenia, arbitrárnosť a svojvôľu napadnutého rozhodnutia, s takýmto záverom odvolací súd nesúhlasí. Súd prvej inštancie dostatočne jasne, zrozumiteľne, logicky a na základe skutkových tvrdení a vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru o aktívnej legitimácii na strane žalobcu pri nároku uplatňovanom voči žalovanému.

55. K tvrdeniu žalovaného v odvolaní o priznaní úrokov z omeškania žalobcovi v rozpore ustálenou judikatúrou odvolací súd uvádza, že takéto skutkové tvrdenie uviedol žalovaný ako prostriedok procesnej obrany prvýkrát až v odvolaní proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie. V odpore proti vydanému platobnému rozkazu žalovaný nesprávnosť uplatneného úroku z omeškania nenamietal napriek tomu, že mu bola doručená žaloba a opis príloh k nej. Po podaní vyjadrenia žalobcu k odporu žalovaného, súd prvej inštancie predvolal strany konania na pojednávanie na deň 23. 8. 2019 a súčasne doručil právnemu zástupcovi žalovaného vyjadrenie žalobcu k odporu a poučil právneho zástupcu žalovaného o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany a koncentrácii konania. Zároveň bol žalovaný poučený o povinnosti uviesť ďalšie skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Právny zástupca žalovaného sa ospravedlnil za neúčasť na vytýčenom pojednávaní a súhlasil s rozhodnutím veci bez jeho prítomnosti. Žiadne návrhy na doplnenie dokazovania nemal. V zmysle prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany sú nielen skutkové tvrdenia a popretie skutkových tvrdení, ale aj hmotnoprávne námietky. Pretože v priebehu celého konania žalovaný nenamietal dôvodnosť a oprávnenosť uplatnených úrokov z omeškania, odvolací súd nemohol prihliadnuť na uvedený prostriedok procesnej obrany žalovaného uplatneného prvýkrát až v odvolaní a vychádzal zo skutkových tvrdení a zistení tak, ako ich ustálil a zistil súd prvej inštancie do dňa vyhlásenia napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd nad rámec uvedeného uvádza, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Žalobca už v žalobnom návrhu uviedol a odôvodnil dôvody, na základe ktorých sa domáhal konkrétnej výšky úroku z omeškania z konkrétnej sumy a od konkrétneho dátumu. Tieto skutkové tvrdenia žalovaný v priebehu celého konania nepoprel. Žalovaný teda v konaní skutkové tvrdenia nepoprel, preto z nich súd prvej inštancie aj vychádzal v zmysle . Odvolací súd zároveň zistil, že súd poučil strany konania o zákonnej koncentrácii v zmysle , t.j. o povinnosti predloženia prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Žalovaný na pojednávanie sa nedostavil, hoci bol poučený o povinnosti predloženia prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany najneskôr do vyhlásenia uznesenia súdu prvej inštancie o skončení dokazovania.

56. V zmysle , prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany sú nielen skutkové tvrdenia a popretie skutkových tvrdení, ale aj hmotnoprávne námietky. Pretože v priebehu celého konania žalovaný nenamietal dôvodnosť a oprávnenosť uplatnených úrokov z omeškania, odvolací súd nemohol prihliadnuť na uvedený prostriedok procesnej obrany žalovaného uplatneného prvýkrát až v odvolaní a vychádzal zo skutkových tvrdení a zistení tak, ako ich ustálil a zistil súd prvej inštancie do dňa vyhlásenia napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd dopĺňa, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Skutkové tvrdenia žalobcu žalovaný v priebehu celého konania nepoprel, a preto z nich súd prvej inštancie aj vychádzal aj v zmysle .

57. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ustanovenia , potvrdil.

58. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , a tak, že žalobcovi úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na ich náhradu voči žalovanému v rozsahu 100%

59. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( )