Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_SK-6Csp-94-2021.pdf
PDF · 134.26 KB
Case nature
Area
Subarea
SK-6Csp/94/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Annou Frigovou v spore žalobcu Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Karadžičova 8, P.O. BOX 205, 810 00 Bratislava proti žalovanej A. B. C., D. A., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XX, XXX XX F., štátna občianka SR, zastúpenej Advokátskou kanceláriou SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, o zaplatenie 3 234,76 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanej priznáva proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ktorých výške bude
rozhodnuté v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu E. G. A., H. sa žalobou zo dňa 26.10.2021 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 3 234,76 eura s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvoril dňa 13.11.2016 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX/XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku vo výške 3 300 eur. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 120 mesačných splátkach v sume 60,07 eura, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 7 208,40 eura. Do dnešného dňa uhradila žalovaná z vyššie uvedenej zmluvy sumu 1 411,57 eura. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t. j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia listom zo dňa 27.1.2019 - Predžalobná upomienka vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol žalovanej dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní. Súčasne žalovanú upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade
-2-
najstaršej omeškanej splátky, žalobca bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaná ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradila. Žalobca využil oprávnenie v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia a dňa 19.3.2019 úver zosplatnil, o čom bola žalovaná informovaná listom zo dňa 24.3.2019
- „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. K zosplatneniu samotného úveru došlo až po márnom uplynutí dostatočne dlhej dodatočnej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu ku splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením. Splátka uvedená v predžalobnej upomienke je len najstaršou omeškanou splátkou, táto však neurčuje začiatok plynutia premlčacej lehoty. Neuhradením aspoň splátky uvedenej v predžalobnej upomienke sa žalovaná dostala do omeškania viac než 3 mesiace, a
teda súčasne žalobcovi vzniklo v zmysle § 53 ods. 9 OZ oprávnenie vyhlásiť dlh za splatný v celom rozsahu naraz. Keďže ku zosplatneniu dlhu nedochádza automaticky priamo zo zákona, v zmysle zákonnej úpravy musel žalobca počkať na vznik potrebnej dĺžky omeškania dlžníka. K uvedenému poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/33/2018 a uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/447/2016. Do dnešného dňa žalovaná dlžné splátky neuhradila. Právo žalobcu na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti upravuje čl. 10.2 zmluvných podmienok. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 3 234,76 eura. Žalobca si týmto zároveň uplatňuje zákonné úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde bežná doba doručenia je 5 dní. V zmysle čl. 15.2 sa zásielka považuje za doručenú piatym dňom od podania na poštovú prepravu. Zmluvnú pokutu, evidovanú v priloženom prehľade splátok a úhrad v stĺpci „Pokuta“ v sume 375,06 eura, si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Ku dňu podania žalobného návrhu mala žalovaná uhradiť sumu 4 646,33 eura a pred podaním žalobného návrhu uhradila sumu 1 411,57 eura, ktoré sú riadnymi splátkami poskytnutého finančného plnenia.
2. V spore bol tunajším súdom vydaný platobný rozkaz č. k. 6Csp/94/2021-37 zo dňa 29.12.2021.
3. Podľa § 266 ods. 1 CSP platobný rozkaz spolu so žalobou súd doručuje žalovanému do vlastných rúk.
4. Podľa § 267 ods. 3 a 4 CSP, ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením, súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie. To neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76. Uznesenie o zrušení platobného rozkazu doručuje súd do vlastných rúk; žalobcovi spolu s uznesením doručí aj odpor.
5. Žalovaná proti platobnému rozkazu dňa 8.2.2022 podala odpor, uznesením č. k. 6Csp/94/2021-49 zo dňa 16.2.2022 súd platobný rozkaz zrušil.
6. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu uviedla, že nerozporuje, že so spoločnosťou Consumer finance Holding, a.s. uzatvorila dňa 13.11.2016 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe Zmluvy boli dojednané nasledovné podmienky: celková výška úveru 3 300 eur, celkové náklady spotrebiteľa 3 908,40 eura, celková čiastka 7 208,40 eura, splátka 60,07 eura, priemerná RPMN 14,48 %, RPMN 19,90 %, fixná ročná úroková sadzba 19,90 %, termín konečnej splatnosti 20.11.2026, najvyššia prípustná výška odplaty 20 %, prvá splátka splatná dňa 20.12.2016, ďalšie splátky splatné SK-6Csp/94/2021 -3-
vždy 20 dňa v mesiaci, odplata 19,90 %, doba trvania zmluvy do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa tejto zmluvy. Žalobca vo svojom návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 18.10.2021 uvádza, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku v súlade so zmluvou a preto bola zo strany žalobcu vyzvaná k úhrade dlžných splátok s poskytnutím dodatočnej lehoty na plnenie viac než 30 dní („predžalobná upomienka zo dňa 27.1.2019 + doručenka“). Žalovaná si nie je vedomá, žeby sa predmetná predžalobná upomienka niekedy dostala do jej dispozičnej sféry. Rovnako je toho názoru, že doručenka, ktorú predložil žalobca, nie je dokladom preukazujúcim doručenie či doručovanie predmetnej upomienky. Z takto predloženej doručenky nijakým spôsobom nevyplýva, žeby bola obsahom obálky s doručenkou práve predžalobná upomienka zo dňa 27.1.2019. Môže sa len domnievať, že obsahom obálky s doručenkou, ktorú predkladá žalobca, je určitá písomnosť evidovaná u žalobcu pod č. 7172411. Žalobca ďalej vo svojom návrhu uvádza, že žalovaná ani v dodatočnej lehote dlžné splátky neuhradila a preto žalobca ku dňu 19.3.2019 úver zosplatnil, o čom mala byť žalovaná údajne informovaná listom zo dňa 24.3.2019. Žalobca ako dôkaz predložil fotokópiu listu zo dňa 24.3.2019 „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Ani v prípade vyhlásenia okamžitej splatnosti si žalovaná nie je vedomá toho, že by jej bol niekedy takýto dokument doručený, resp. žeby sa dostal do sféry jej dispozície. Rovnako žalobca doposiaľ v tejto súvislosti nepredniesol žiadne tvrdenie ani dôkaz, že by bolo oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru žalovanej doručené alebo doručované. Z ust. § 45 ods. 1 OZ pritom jednoznačne vyplýva, že jednostranný právny úkon je platný jedine v prípade, že je adresátovi doručený. To isté teda platí aj o oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti zo dňa 24.3.2019. V tejto súvislosti tak žalobca neuniesol bremeno svojho tvrdenia, že bola žalovaná o zosplatnení úveru informovaná listom zo dňa 24.3.2019 „Oznámenie o vyhlásení okamžitej
splatnosti úveru. Je teda nepochybné, že žalobca v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru poskytnutého na základe zmluvy nepostupoval v súlade so zákonom a tento úkon je potrebné posúdiť za neplatný. Ďalej považuje za potrebné poukázať na v zmluve absentujúce alebo nesprávne uvedené údaje, ktorých absenciu alebo nesprávne uvedenie v zmluve zákon sankcionuje tým, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. V zmluve absentuje údaj v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. c) a to adresa veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Ďalej v zmluve absentuje údaj v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f) doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Rovnako je v zmluve nesprávne uvedený údaj o RPMN, keď pri zadaní všetkých potrebných zmluvných údajov nám RPMN kalkulačky dostupné na internete vyčíslili RPMN vo výške 18,29 %. Tvrdenie žalobcu, že splátka uvedená v predžalobnej upomienke je len najstaršou omeškanou splátkou a táto neurčuje začiatok plynutia premlčacej lehoty, považuje za neprijateľné a absurdné. Takéto tvrdenie je neprijateľné predovšetkým z dôvodu, že takýmto konaním by si banky mohli zosplatňovať úvery podľa svojej ľubovôle tak, ako im to vyhovuje. Takýmto konaním by mohla banka umelo posúvať premlčaciu dobu. Keď raz banka vyzve spotrebiteľa na zaplatenie splátok s tým, že je v omeškaní s niektorou z nich viac ako tri mesiace, inak úver zosplatní, tak sa predpokladá, že bude úver zosplatnený pre omeškanie dlžníka pre vytýkanú neuhradenú splátku. Je teda toho názoru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní doručenia prežalobnej upomienky ako i doručenia samotného oznámenia o zosplatnení úveru. Z uvedeného dôvodu považuje zosplatnenie úveru zo strany žalobcu za neplatný právny úkon. Tiež úver poskytnutý na základe zmluvy je potrebné vnímať ako bezúročný a bez poplatkov.
-4-
7. V písomnom vyjadrení zo dňa 31.3.2022 žalovaná uviedla, že žalobca nepostupoval pri uzatváraní zmluvy s odbornou starostlivosťou a postupoval v rozpore s dobrými mravmi a v Zmluve použil početné množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, pričom táto rovnako neobsahuje všetky potrebné náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Bonita žalovanej nebola vôbec skúmaná. Keď teda žalobca nepostupoval pri uzatváraní zmluvy so žalovanou s odbornou starostlivosťou podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., nie je oprávnený od žalovanej vyžadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Rovnako v prípade hrubého porušenia povinnosti v zmysle ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Je nepochybné, že v čase, kedy bola so žalovanou uzatváraná zmluva, žalobca nepostupoval s odbornou starostlivosťou a dostatočne neposúdil schopnosť žalovanej splácať predmetný úver. V čase uzatvorenia zmluvy mala žalovaná úvery u partnera Credit Finance holding, a to vo VÚB banke už niekoľko úverov, o ktorých musel žalobca vedieť, ak by nahliadol do registra. Žalobca bez akéhokoľvek skúmania príjmov žalovanej úver poskytol. O všetkých úveroch žalovanej, ktoré boli zo strany žalobcu poskytnuté žalovanej, má súd vedomosť, nakoľko sa v tejto dobe na konajúcom súde vedie množstvo konaní, ktoré so žalobcom a žalovanou súvisia. V tejto súvislosti poukazuje, že napr. Súdny dvor v rozsudku z 27.3.2014, LCL Le Crédit Lyonnais (C-565/15, EU:C:2014:190) posudzoval konanie s neodbornou starostlivosťou. Súdny dvor v predmetnom rozsudku rozhodol, že ako odrádzajúcou sa javí sankcia nepriznania úrokov pri nezodpovednom prístupe dodávateľa na finančnom trhu pre porušenie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou. Účelom či cieľom poskytovania úverov predsa nemôže byť sledovanie exekúcie obyvateľstva a navyšovanie ich dlhu. Samotný pôvodný veriteľ Consumer finance holding, a.s. bol v minulosti sankcionovaný aj zo strany Slovenskej obchodnej inšpekcie ako i Národnou bankou Slovenska za nedodržanie skúmania bonity spotrebiteľov pri poskytovaní úverov a to v rokoch 2013 a 2015.
8. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 22.2.2022 uviedol, že vo vzťahu k otázke vyhlásenia okamžitej splatnosti dlhu uvádza, že v konaní dodržal všetky zákonom stanovené predpoklady, a to vzhľadom na existenciu dohody o zosplatnení dlhu v zmysle čl. 10 bod 10.2 zmluvných podmienok, zaslanie výzvy pred zosplatnením a dodržanie zákonnej 90-dňovej lehoty v súvislosti s omeškaním žalovaného. Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti dlhu bolo zasielané žalovanej len obyčajnou poštou, nakoľko pred zosplatnením bola žalovanej adresovaná výzva aj s doručenkou, v rámci ktorej bola žalovaná upozornená na možnosť zosplatnenia dlhu v prípade neuhradenia dlžných splátok. K otázke zosplatnenia však uvádza, že žalovaná sa mohla o zosplatnení dozvedieť najneskôr doručením podanej žaloby. Žalobca uvádza, že predmetná listina má len deklaratórny charakter a jej účinky spätne nastanú
momentom oboznámenia sa žalovanej s jej obsahom. Vo vzťahu k uvedeniu adresy veriteľa na podanie sťažnosti, resp. reklamácie spotrebiteľom žalobca uvádza, že táto je uvedená v čl. 14 bod 14.7 Zmluvy. Vo vzťahu k existencii náležitosti podľa § 9 ods. 1 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch žalobca poukazuje na výrok rozsudku Súdneho dvora EÚ (tretia komora) zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15, kde sa uvádza: „Zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky povinné náležitosti musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.“ V tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že termín konečnej splatnosti je priamo uvedený v uzatvorenej zmluve, pričom v spojení so zmluvnými podmienkami, SK-6Csp/94/2021 -5-
s ktorými sa žalovaná oboznámila, sú tieto hodnoty vyjadrené. Zároveň uvádza, že splátky sú splatné v zmysle Zmluvných podmienok do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci a v zmysle čl. 6 bod 6.2 Zmluvných podmienok, je prvá splátka splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak. Uzatvorená zmluva v spojení so zmluvnými podmienkami tak preukazuje, že termín konečnej splatnosti so splácaním po dobu 120. mesiacov pripadal na dátum 20.11.2026, čo je aj výslovne uvedené v zmluve. Vo vzťahu k dobe trvania spotrebiteľského úveru žalobca uvádza, že v prípade riadneho splácania poskytnutého úveru je doba trvania zmluvy 120 mesiacov pripadajúcich na riadne predpísané zmluvné splátky. Žalovaná bola prostredníctvom parametrov zmluvy s uvedenými skutočnosťami oboznámená a tak mala vedomosť o dobe trvania úveru, ako aj o termíne konečnej splatnosti. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje aj na znenie ustanovenia Občianskeho zákonníka § 122 ods. 2, kde sa uvádza, že koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Pokiaľ termín konečnej splatnosti, v ktorom má absentovať deň v mesiaci, premietne do daného ustanovenia, žalovaná musela mať vedomosť o tom, že splátka je splatná vždy len k 20. dňu v mesiaci, teda takýto údaj nemohol byť zameniteľný so žiadnym iným dňom v mesiaci. Žalobca je toho názoru, že celková suma pôžičky a tiež RPMN je v zmluve uvedená správne, pričom vo vzťahu k hodnote RPMN žalobca uvádza, že všetky obligatórne náležitosti zmluvy sú premietnuté do vzorca, ktorý je súčasťou čl. 8 Zmluvných podmienok, s ktorými bola žalovaná riadne oboznámená.
9. V písomnom vyjadrení zo dňa 27.5.2022 žalobca uviedol, že je toho právneho názoru, že nijakým výkladom ust. § 53 ods. 9 OZ nemožno vyvodiť záver, že zákonodarca vyžaduje 2 úkony pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, jednak výzvu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, ku ktorým musí byť preukázané doručenie oboch listín. Takýto výklad predmetného ustanovenia je podľa názoru žalobcu príliš extenzívny, pretože cieľom zákonodarcu bolo v prvom rade, aby bol dlžník preukázateľne upozornený na možnosť predčasného zosplatnenia úveru a toto upozornenie sa dostalo do jeho dispozičnej sféry, t. j. aby sa mohol oboznámiť s obsahom takého upozornenia. Žalovaná sa doručením upozornenia podľa § 53 ods. 9 OZ, za ktoré sa dá považovať predžalobná upomienka s obsahom takéhoto upozornenia, oboznámila. Následne pôvodný veriteľ využil možnosť predčasného zosplatnenia úveru, ku ktorému úkonu síce žalobca nepredkladá doručenku alebo doklad preukazujúci odoslanie listiny na poštovú prepravu, nakoľko predmetná listina o zosplatnení úveru má deklaratórny charakter, pričom účinky nastávajú spätne oboznámením sa žalovaného s obsahom listiny o zosplatnení úveru. Žalovaná tak pozitívne vedela aj s ohľadom na bod 10.2 zmluvných podmienok úverovej zmluvy, aké dôsledky bude mať pre ňu nezaplatenie splatnej splátky, pre ktorú pôvodný veriteľ zosplatnil úver v celosti. Podporne poukazuje na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 11.5.2021, č. k. 14CoCsp/52/2020, bod 17 odôvodnenia, ktorým sa odvolací súd vyjadril k zosplatneniu pohľadávky, kde samotné zosplatnenie pohľadávky považuje za právny úkon s deklaratórnymi účinkami. Rovnako poukazuje na Uznesenie tohto súdu, č. k. 11CoCsp/11/2021-179 zo dňa 22.4.2021, bod 6.3 odôvodnenia, v ktorom sa súd nestotožnil s argumentáciou prvostupňového súdu a rovnako oznámeniu o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru pripísal deklaratórne účinky. Vzhľadom na uvedené právny predchodca k zosplatneniu pristúpil až potom, ako uplynulo 15 dní od upozornenia na možnosť zosplatnenia pohľadávky v celosti. Z tohto dôvodu má za to, že podmienky vyžadované v § 53 ods. 9 OZ pre zosplatnenie pohľadávky v celosti boli splnené. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad SK-6Csp/94/2021 -6-
jednoznačne vyplýva, že žalovaná sa dostala do omeškania splátkou splatnou 20.11.2018.
10. Uznesením č. k. 6Csp/94/2021-90 zo dňa 17.5.2022 súd pripustil zmenu na strane žalobcu z pôvodného žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31320155, so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava na žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava podľa § 80 ods. 1, 2 CSP.
11. Dňa 21.2.2023 súd rozsudkom č. k. 6Csp/94/2021-184 rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1 888,43 eura s 5 % úrokom z omeškania ročne od 25.1.2022 do zaplatenia (výrok I.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.) a žalobcovi priznal proti žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 16,74 % (výrok III.).
12. Proti uvedenému rozsudku žalovaná podala odvolanie. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 3CoCsp/22/2023 - 210 zo dňa 2.11.2023 zrušil rozsudok vo výrokoch I. a III. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V bode 29. odôvodnenia uznesenia uviedol, že v ďalšom konaní bude súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, v tomto smere doplní dokazovanie vo vzťahu k posúdeniu platnosti postúpenia pohľadávky právnym predchodcom žalobcu na terajšieho žalobcu, v kontexte dodržania zákonnej dikcie ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, v zmysle ust. § 295 CSP, a teda preskúma aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu.
13. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to so zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 7172411/7610501930 zo dňa 13.11.2016, predžalobnou upomienkou zo dňa 27.1.2019 s doručenkou (zásielka neprevzatá v odbernej lehote), oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 24.3.2019 (bez doručenky), prehľadom splátok a úhrad, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 22.4.2022 a zistil tento skutkový stav:
14. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 7172411/7610501930 zo dňa 13.11.2016 súd zistil, že Consumer Finance Holding, a.s. poskytol žalovanej bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 3 300 eur. Celkové náklady spotrebiteľa sú uvedené vo výške 3 908,40 eura a celková čiastka vo výške 7 208,40 eura. V zmluve je uvedená RPMN vo výške 19,90 %, priemerná hodnota RPMN 14,48 % a ročná úroková sadzba 19,90 %. Podľa zmluvy mala žalovaná splácať úver v pravidelných 120 mesačných splátkach v sume 60,07 eura s termínom prvej splátky 20.12.2016, termínom konečnej splatnosti dňa 20.11.2026, s dobou trvania zmluvy do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa tejto zmluvy. V bode II. zmluvy sú vyplnené údaje žalovanej o zamestnaní a finančnej situácii.
15. Z predžalobnej upomienky zo dňa 27.1.2019 súd zistil, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na úhradu nedoplatku na splátkach v celkovej výške 150,25 eura a to do 5.3.2019. Upozornil žalovanú, že ak nedôjde k úhrade uvedenej splátky, bude žalobca oprávnený úver zosplatniť. Z doručenky je zrejmé, že predžalobná upomienka sa vrátila žalobcovi dňa 12.2.2019 neprevzatá v odbernej lehote.
16. Z oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 24.3.2019 súd zistil, že žalovaná v stanovenej lehote v predžalobnej upomienke riadne a včas neuhradila dlžné splátky a preto sa dlh z úverovej zmluvy č. 7610501930 stal splatným v celom rozsahu naraz. SK-6Csp/94/2021 -7-
Dlžná čiastka predstavuje sumu v celkovej výške 3 235,18 eura, pričom istina úveru sa bude ďalej úročiť zákonným úrokom z omeškania odo dňa zosplatnenia až do jej úplného zaplatenia.
17. Právny zástupca žalobcu po zrušujúcom uznesení krajského súdu v písomnom podaní zo dňa 11.1.2024 uviedol, že dáva na vedomie predchádzajúce vyjadrenia, v ktorých sa vyjadril k námietkam aktívnej vecnej legitimácie, platnosti zosplatnenia úveru ako aj k skúmaniu bonity žalovanej. Poukázal na rozhodnutie Najvyššie súdu SR zo dňa 27.09.2023 pod sp. zn. 9Cdo/165/2022, podľa ktorého z ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách pri použití žiadnej z výkladových metód nevyplýva povinnosť banky osobitne oznámiť klientovi možnosť postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu. Banka nie je povinná osobitne upozorňovať, resp. informovať klienta/dlžníka na skutočnosť, že
po márnom uplynutí lehoty na zaplatenie dlhu bude oprávnená postúpiť pohľadávku na inú osobu. Ak banka klienta/dlžníka písomne vyzve na úhradu presne špecifikovanej konkrétnej sumy pohľadávky, možno takúto písomnosť považovať za výzvu pred postúpením, od ktorej doručenia musí uplynúť aspoň 90 dní a následne možno pohľadávku postúpiť, pretože dlžník bol upozornený na omeškanie s úhradou jeho peňažného záväzku. Vzhľadom na to, že žalovaná svoj záväzok voči žalobcovi do dnešného dňa neuhradila, na žalobe v spojení s predloženými dôkazmi trvá aj naďalej.
18. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní poukázal na závery uznesenia krajského súdu a hlavne na to, že právny predchodca žalobcu nepreukázal, že si splnil povinnosť, ktorú mu ukladal § 7 ods. 1 ZoSÚ a to s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský úver a dopustil sa hrubého porušenia tejto povinnosti. Nemohol tak vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a tým ani postúpiť túto pohľadávku. Navrhuje žalobu zamietnúť a priznať trovy konania žalovanej.
Súd právne uzatvára:
19. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
20. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
21. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
22. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvnú dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
23. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr
-8-
po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
24. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
25. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
26. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
27. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ZoSÚ). Tento právny predpis v § 1 ods. 2 (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru alebo odloženej platby obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
28. Podľa § 2 písm. d/ ZoSÚ, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
29. Podľa § 7 ods. 1 a 2 ZoSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
30. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
31. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za SK-6Csp/94/2021 -9-
bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
32. Podľa § 60 CSP stranami sú žalobca a žalovaný.
33. Okruh strán sporu určuje žalobca. Jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby je aj to, aby stranami boli všetky vecne legitimované osoby. Všeobecne sa pod vecnou legitimáciou rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). Procesnú zodpovednosť za označenie strán v žalobe vždy nesie žalobca v tom zmysle, že nedostatočné označenie vecne legitimovaných strán znamená zamietnutie žaloby.
34. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o bankách) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
35. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov spotrebiteľského charakteru. V konaní nebolo sporné, že spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. uzatvorila ako veriteľ so žalovanou ako dlžníčkou zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 7172411/7610501930 zo dňa 13.11.2016,
na základe ktorej poskytla žalovanej bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 3 300 eur. Celkové náklady sú v zmluve uvedené vo výške 3 908,40 eura a celková čiastka, ktorú mala žalovaná zaplatiť je vo výške 7 208,40 eura. Podľa zmluvy mala žalovaná splácať úver v pravidelných 120 mesačných splátkach v sume 60,07 eura s termínom prvej splátky 20.12.2016 a termínom konečnej splatnosti dňa 20.11.2026. S účinnosťou od 1.1.2018 došlo k rozdeleniu a zlúčeniu spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., pričom jej právnym nástupcom sa v tejto veci stala banka VÚB, a.s., ktorá nadobudla práva a povinnosti veriteľa. Z predžalobnej upomienky zo dňa 27.1.2019 mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu vyzval SK-6Csp/94/2021 -10-
žalovanú na úhradu nedoplatku na splátkach v celkovej výške 150,25 eura a to do 5.3.2019. Upozornil žalovanú, že ak nedôjde k úhrade uvedenej splátky, úver zosplatní. Z doručenky je zrejmé, že predžalobná upomienka sa vrátila právnemu predchodcovi žalobcu dňa 12.2.2019 ako neprevzatá v odbernej lehote. Z oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 24.3.2019 je zrejmé, že žalovaná riadne a včas neuhradila dlžné splátky a preto právny predchodca žalobcu vyhlásil dlh z úverovej zmluvy č. 7610501930 za splatný v celom rozsahu naraz. Prevzatie tohto oznámenia žalovanou žalobca nepreukázal. V priebehu konania uznesením č. k. 6Csp/94/2021-90 zo dňa 17.5.2022 súd pripustil zmenu z pôvodného žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. na žalobcu. Žalobca svoju aktívnu vecbú legitimáciu odvodzuje od Zmluvy o postúpení pohľadávky, na základe ktorej mala na neho prejsť pohľadávka z takto uzavretej zmluvy z pôvodného veriteľa vrátane jej príslušenstva. Z ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu, po predchádzajúcej písomnej výzve. Z uvedeného dôvodu súd skúmal, či právny predchodca žalobcu dodržal zákonom upravený postup, či k postúpeniu pohľadávky na žalobcu došlo platne. Nebolo sporné, že žalovaná úver riadne a včas nesplácala, neplnila v stanovených termínoch splátky, čím porušila svoju povinnosť podľa zmluvy, a tak právny predchodca žalobcu podaním zo dňa 24.3.2019 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy vo výške 3 235,18 eura a následne zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 19.4.2022 postúpil zosplatnenú pohľadávku na žalobcu. Na platné postúpenie pohľadávky sa podľa § 17 ods. 1 ZoSÚ vyžaduje kumulatívne splnenie podmienky podľa písm. a) aj podľa písm. b). Žalobca však splnenie týchto podmienok nepreukázal.
36. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už: 1) splatnými, a to za predpokladu predchádzajúcej 2) písomnej výzvy a po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonnými pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom jej postúpenie je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a je neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka, a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj voči dlžníkovi.
37. V tomto prípade mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu zosplatnil predmetný spotrebiteľský úver neplatne. Právny predchodca žalobcu si totiž nesplnil povinnosť, ktorú mu ukladal § 7 ods. 1 ZoSÚ a to s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Bolo na žalobcovi preukázať, akým spôsobom bola skúmaná bonita žalovanej. Žalovaná deklarovala v bode II. zmluvy základ dane za minulý rok 1 389 eur, celkové ročné príjmy podľa daňového priznania 28 379 eur. Ďalej uviedla, že má počet nezaopatrených detí 2, mesačné výdavky (splátky úverov, hypoték, lízingov) za mesiac vo výške 370 eur a neboli uvedené žiadne náklady na domácnosť. Aj keď žalobca tvrdí vo vyjadreniach, že právny predchodca prostredníctvom svojho interného schvaľovacieho systému overuje pravdivosť údajov uvedených klientom v jeho žiadosti, resp. zmluve, tiež skúma prostredníctvom sociálnej poisťovne príjmy, výdavky (zrážky) a trvanie zamestnania, toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal. Z dopytu zo sociálnej poisťovne by bolo zrejmé, či žalovaná bola v čase poskytnutia úveru SK-6Csp/94/2021 -11-
podnikateľka alebo v pracovnom pomere. Pokiaľ by právny predchodca žalobcu nahliadol do údajov z príslušnej databázy alebo registra úverov, bol by zistil, že žalovanej bolo poskytnutých asi 12 úverov a minimálne 4 ním samým. Súd poukazuje na to, že s účinnosťou od 1.1.2017 došlo k sprísneniu podmienok pre posudzovanie schopnosti splácať spotrebiteľský úver spotrebiteľom. Z uvedeného je zrejmé, že právny predchodca žalobcu pred vstupom do zmluvného vzťahu so žalovanou jej bonitu náležite neskúmal. Pre naplnenie podmienok uvedených v ustanovení § 7 ods. 1 ZoSÚ nepostačuje len formálne zistenie základných informácií o výške príjmov a výdavkov spotrebiteľa, ale aj ich preukázanie a odborné posúdenie. Ak by pre splnenie zákonnej podmienky „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ postačovalo len uvedenie výšky príjmov a výdavkov spotrebiteľa bez náležitého preukázania a vyhodnotenia, nedošlo by k naplneniu účelu tohto ustanovenia, ktorým je predchádzanie vzniku spotrebiteľskej insolventnosti. Už samotná terminológia zákona naznačuje, že veriteľ je povinný posúdiť platobnú schopnosť spotrebiteľa, teda nie len mechanicky zistiť informácie o sociálnych a majetkových pomeroch, ale zistené a overené informácie následne aj vyhodnotiť. Konanie žalobcu ako veriteľa nemožno preto vyhodnotiť inak ako hrubé porušenie povinnosti veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej úver splácať. Na strane veriteľa ide o nezodpovedný prístup bez odbornej starostlivosti, ktorý nemôže zostať bez povšimnutia a takémuto konaniu nemožno priznať súdnu ochranu. Dôsledkom hrubého porušenia povinností stanovených v ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ je podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ strata oprávnenia právneho predchodcu žalobcu požadovať od žalovanej jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V danom prípade tak došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá sa nestala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a preto žalobca nedisponuje dostatočnou aktívnou vecnou legitimáciou v predmetnom konaní, nakoľko neplatná je aj zmluva o postúpení pohľadávky z pôvodného žalobcu na súčasného žalobcu. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu je vždy dôvodom na zamietnutie žaloby. Na základe uvedeného súd žalobu zamietol tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku.
38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
39. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
40. O trovách konania súd rozhodol podľa citovaných zákonných ustanovení. Úspešnej žalovanej priznal proti žalobcovi vo výroku II. rozsudku náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté podľa citovaného ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
-12-
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.