Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Csp-31-2019.pdf
PDF · 102.79 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csp/31/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Máriou Černákovou, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: K. E., U.. XX.XX.XXXX, R. L. U.G. XXXX/ XX K., R. - A., o zaplatenie 57,93 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.03.2019 sa žalobca domáhal, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 57,93 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 57,93 eura od 16.06.2018 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.06.2018 uzatvorenej medzi postupcom: Prima banka Slovensko, a. s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575951 a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 29.08.2016 Zmluvu č. 1000168502/3100, na základe ktorej postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 57,93 eura a pozostávala z istiny vo výške 57,93 eura, z riadneho úroku vo výške 0,- eur, z úroku z omeškania vo výške 0,- eur a z poplatkov vo výške 0,- eur v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaná suma tak predstavuje podľa žalobcu sumu vo výške 57,93 eura, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 57,93 eura a žalobca si ďalej uplatnil úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a to počnúc dňom 16.06.2018, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
2. Okresný súd Levice vydal vo veci dňa 09.04.2019 platobný rozkaz sp. zn.: 9Csp/31/2019 - 176, ktorý sa však žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, a preto ho súd uznesením sp. zn.: 9Csp/31/2019 - 194 zo dňa 19.02.2020 zrušil.
3. Súd žalovanému doručil žalobu spolu s jej prílohami podľa § 116 ods. 2 CSP a zároveň ho v zmysle § 167 ods. 2 CSP vyzval, aby sa k nej vyjadril. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu nijakým spôsobom nepoprel.
4. Na základe výzvy súdu zo dňa 21.05.2020, aby žalobca preukázal platné postúpenie bankovej pohľadávky, t. j. splnenie predpokladov na jej postúpenie podľa § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001,
ako aj predložil doklady o čerpaní a splácaní finančných prostriedkov žalovaným, bola súdu zo strany právneho zástupcu žalobcu predložená výpoveď zo zmluvy o bežnom účte. Žalobca vo svojom vyjadrení zároveň uviedol, že právny predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky, ktoré mu ukladá § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaný bol právnym predchodcom žalobcu opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok. Tiež poukázal na skutočnosť, že § 92 ods. 8 ZoB ukladá banke podmienky, ktoré je zo strany banky potrebné splniť, aby sa banka voči svojmu klientovi nedopustila porušenia bankového tajomstva. Konkrétne toto ustanovenie vyžaduje, aby bol dlžník v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní (čo bolo v danom prípade v konaní preukázané jednak prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok ako aj predloženými výzvami právneho predchodcu žalobcu) a aby bol bankou vyzvaný na zaplatenie aspoň časti svojho peňažného záväzku. Na základe uvedeného považuje za nesporné, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a teda bolo preukázané, že zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo k porušeniu § 92 ods. 8 ZoB a porušeniu bankového tajomstva. Argumentoval tiež, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 ZoB nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. To znamená, že ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo ZoB a teda nemôže byť spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ale len sankcie vyplývajúce zo ZoB, konkrétne zodpovednosť banky v zmysle § 50 ods. 1 ZoB. Upriamil tiež pozornosť súdu na skutočnosť, že v súlade s prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok bol žalovaný ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní po dobu 577 dní, teda súčet všetkých omeškaní žalovaného so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok. Vzhľadom k dikcii § 92 ods. 8 ZoB s poukazom na to, že omeškanie žalovaného trvalo nepochybne viac ako rok, zastáva názor, že právny predchodca žalobcu by konal v súlade § 92 ods. 8 ZoB (a teda by neporušil bankové tajomstvo) aj v takom prípade, ak by písomnú výzvu žalovanému nezasielal.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vec v zmysle § 180 CSP prejednal v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu i žalovaného, ktorí sa na pojednávanie nedostavili. Po oboznámení sa s obsahom listinných dôkazov, a to najmä Zmluvou o postúpení pohľadávok, prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, žiadosťou o otvorenie bežného účtu s programom služieb môjÚČETactive1, rámcovou zmluvou o bežnom účte s programom služieb môjÚČETactive1 a zmluvou o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, dodatkom k zmluve o bežnom účte, výpoveďou zmluvy o bežnom účte, všeobecnými obchodnými podmienkami, obchodnými podmienkami programov služieb k bežným účtom a poskytovanie spotrebiteľských úverov formou povoleného prečerpania a prekročenia pre fyzické osoby, sadzobníkom poplatkov, oznámením o postúpení pohľadávky, platobným rozkazom Okresného súdu Levice sp. zn.: 9Csp/31/2019 - 176 zo dňa 09.04.2019, unesením Okresného súdu Levice sp. zn.: 9Csp/31/2019 - 194 zo dňa 19.02.2020, uznesením Okresného súdu Levice sp. zn.: 9Csp/31/2019 - 196 zo dňa 19.02.2020, vyjadrením žalobcu k výzve súdu, súd ustálil nasledovný skutkový a právny stav:
6. Medzi právnym predchodcom žalobcu (Sberbank Slovensko, a. s.) ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 29.08.2016 uzatvorená Rámcová zmluva o bežnom účte a zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, predmetom ktorej bolo otvorenie a vedenie bežného účtu a poskytovanie platobných a bankových služieb za odplatu. Zároveň bolo dojednané poskytnutie spotrebiteľského úveru formou povoleného prečerpania na predmetnom účte s maximálnym úverovým rámcom 5.000,- eur. V rovnaký deň uzavreli zmluvné strany aj dodatok ku zmluve o bežnom účte o vydaní debetnej platobnej kary. Je tiež nesporné, že uplatňovaná pohľadávka vo výške 57,93 eura je debetným zostatkom na predmetnom účte.
7. Listom zo dňa 27.07.2017 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanému, že na predmetnom účte eviduje prekročenie/nepovolený debetný zostatok vo výške 56,74 eura a v súlade s bodom 3.1 a 3.19 platných všeobecných obchodných podmienok banka využíva svoje právo a zmluvu obežnom účte vypovedá s okamžitou platnosťou. Zároveň ho oboznámil, že splatnú pohľadávku s príslušenstvom je banka oprávnená ďalej vymáhať súdnou cestou, postúpiť do mandátnej správy alebo tretej osobe.
8. Z výpisu z Obchodného registra SR je tiež nesporné, že spoločnosť Prima banka Slovensko a. s. sa stala nástupníckou spoločnosťou spoločnosti Sberbank Slovensko, a. s. a to na základe zlúčenia.
9. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.06.2018 medzi žalobcom a právnym predchodcom žalobcu (Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951) a prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. V zmysle tejto prílohy predstavoval zostatok pohľadávky k 16.05.2018 sumu 57,93 eura, ktorá pozostáva z prekročenia/nepovoleného debetného zostatku na bežnom účte žalovaného. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 22.06.2018, ktoré oznámenie neobsahuje hlavičku, bolo žalovanému oznámené postúpenie pohľadávky na žalobcu.
10. Podľa § 708 ods. 1 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
11. Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.
12. Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl. <https://www.epi.sk/zz/1991-513/ znenie-20200721>).
13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
14. Podľa prvej vety § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.01.2008), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 16. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
17. Podľa § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (v znení účinnom ku dňu 15.06.2018), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu87ac) <https://www.epi.sk/zz/2001-483/znenie-20180525> ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.87ad) <https://www.epi.sk/zz/2001-483/ znenie-20180525> Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky
presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
19. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
20. Podľa § 151 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
21. V konaní bolo preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným existoval záväzkový vzťah titulom rámcovej zmluvy o bežnom účte s programom služieb môjÚČETactive1 a zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, predmetom ktorej bolo otvorenie a vedenie bežného účtu a poskytovanie platobných a bankových služieb za odplatu. Zároveň bolo dojednané poskytnutie spotrebiteľského úveru formou povoleného prečerpania na predmetnom účte s maximálnym úverovým rámcom 5.000,- eur. Predmetnú zmluvu je potrebné posúdiť v zmysle § 708 a nal. Obchodného zákonníka a § 497 Obchodného zákonníka, ktorý je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na predmetný právny vzťah je tak potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) ako aj Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.
22. V prejednávanej veci sa súd v prvom rade zaoberal otázkou vecnej legitimácie strán sporu. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného mal súd preukázanú, nakoľko ide o dlžníka zo zmluvného vzťahu, plnenie z ktorého je predmetom konania a túto žalobca preukázal predložením rámcovej zmluvy o bežnom účte s programom služieb môjÚČETactive1 a zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzoval z uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávok. V prípade bankových pohľadávok je však potrebné okrem ustanovenia § 524 Občianskeho Zákonníka aplikovať aj ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, a žalobcu v tomto konaní zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie postupu uvedeného v tomto ustanovení, a teda že právny predchodca žalobcu ako veriteľ pohľadávky písomne vyzval žalovaného ako dlžníka na úhradu dlhu a tento bol napriek výzve v omeškaní s jeho splácaním nepretržite 90 kalendárnych dní, keďže splnenie tohto postupu je predpokladom platného postúpenia splatnej pohľadávky banky voči dlžníkovi na tretí subjekt.
23. Súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, že ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky, keď žalobca poukázal na skutočnosť, že zo systematického zaradenia tohto ustanovenia je zrejmé, že účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok. Súd má za to, že takýto výklad opomína, že splnením podmienok podľa prvej vety zákonodarca podmienil nielen postúpenie pohľadávok mimo bankový sektor, ale tiež také postúpenie, pri ktorom bankovú pohľadávku prevezme subjekt s rovnakým statusom.
24. Súd svoj prezentovaný názor opiera o rozsudok NSSR 7Cdo 26/2017 zo dňa 28.03.2018, v ktorom sa NSSR vysporiadal s podmienkami, za akých možno, resp. nemožno postúpiť pohľadávku patriacu banke buď inej banke alebo aj subjektu, ktorý nie je bankou a síce, že podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 O. z.). V predmetnom rozsudku NSSR vyslovil tiež názor, že § 92 ods. 8 bankového zákona ako celok nemožno chápať len ako úpravu podmienok, za ktorých môže dôjsť k
prelomeniu bankového tajomstva, pretože takáto interpretácia opomína, že splnením podmienok podľa prvej vety ustanovenia zákonodarca podmienil nielen postúpenie pohľadávok mimo tzv. bankový sektor, ale tiež také postúpenie, pri ktorom pohľadávku patriacu pôvodne jednej banke prevezme iná osoba s rovnakým statusom.
25. Žalobca napriek výzve súdu, aby preukázal platné postúpenie bankovej pohľadávky, t.j. splnenie predpokladov na jej postúpenie podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách splnenie týchto podmienok podľa názoru súdu nepreukázal. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň, že bol právnym predchodcom žalobcu opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok a to výpoveďou zo dňa 27.07.2017, ktorá jednak tvorila prílohu žaloby, a ktorú žalobca v zmysle výzvy súdu opätovne predložil. Z predmetnej výpovede zmluvy o bežnom účte vyplýva, že banka eviduje ku dňu 26.07.2017 na účte žalovaného debetný zostatok vo výške 56,74 eura ako aj poučenie, že splatnú pohľadávku s príslušenstvom je banka oprávnená ďalej vymáhať súdnou cestou, postúpiť do mandátnej správy alebo tretej osobe. Žalobca v konaní nepreukázal, že právny predchodca žalobcu písomne vyzval žalovaného na splnenie omeškaného peňažného záväzku, pričom táto výzva sa zároveň musí dostať do dispozičnej sféry dlžníka a je tak podmienkou účinnosti adresovaného jednostranného hmotnoprávneho úkonu a teda aj podmienkou ďalšieho právneho úkonu, a to postúpenia pohľadávky bankou v prípade, ak klient banky je napriek tejto výzve nepretržite v omeškaní dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Nepredloženie výzvy s doručenkou má tak podľa názoru súdu za následok, že žalobca nepreukázal začatie plynutia lehoty trvania nepretržitého omeškania dlžníka banky dlhšieho ako 90 kalendárnych dní ako predpokladu pre platné postúpenie pohľadávky právneho predchodcu žalobcu v prospech žalobcu.
26. Z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V ods. 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“ Podľa názoru súdu úpravou § 92 ods. 8 (predtým 7) mal zákonodarca na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Uvedené ustanovenie by banku malo motivovať k tomu, aby podnikla určité kroky smerujúce k ukončeniu záväzkového vzťahu pri dlhodobom nesplácaní záväzku zo strany dlžníka a aby pasivita banky v tomto smere nemala za následok, že sa počas trvania záväzkového vzťahu budú pripisovať na účet dlžníka poplatky, úroky z omeškania a iné sankcie, aby sa tak dlh v konečnom dôsledku neustále nezvyšoval. Takéto správanie banky by totiž nespĺňalo požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou tak, ako to má na mysli Zákon o ochrane spotrebiteľa.
27. V konaní však nebolo preukázané, že žalobcom uplatnená pohľadávka je splatná, nakoľko žalobca nepreukázal doručenie výpovede zmluvy o bežnom účte žalovanému, pričom výpoveď ako jednostranný hmotnoprávny úkon sa stane perfektným až doručením prejavu (oznámenia) o výpovedi druhej strane.
28. Postúpenie pohľadávky bankou bez splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách je tak potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom a tento právny úkon je tak absolútne neplatný podľa § 39 OZ, na ktorú neplatnosť súd ex offo prihliada. Keďže postúpenie predmetnej pohľadávky je neplatným právnym úkonom, žalobca nie je veriteľom žalovaného, a preto súd žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v celom rozsahu zamietol. V tomto smere súd opätovne poukazuje na právny názor a argumentáciu NSSR v rozsudku 7Cdo 26/2017 zo dňa 28.03.2018 ako aj na právny názor NSSR vyslovený v rozsudku 1Cdo 147/2017 zo dňa 24.04.2018.
29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1CSP, keď žalovaný bol tou stranou sporu, ktorá bola s ohľadom na výsledok konania v konaní plne úspešná. Nakoľko však žalovanému preukázateľne v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli a ani si ich náhradu neuplatnil, súd vyslovil, že žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Levice.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.