Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-10-2020.pdf
PDF · 140.6 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
BN-4Csp/10/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou sudkyňou JUDr. Monikou Sitárikovou v právnej veci žalobcu: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zast.: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, proti žalovanej: L. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, XXX XX W. U., zast.: JUDr. Peter Vachan, advokát so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, o zaplatenie 29.805,93 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 946,68 eur zastavuje.
II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 21828,33 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 23591,88 eur od 11.02.2019 do 22.02.2019, zo sumy 23590,92 eur od 13.02.2019 do 12.03.2019, zo sumy 23500,92 eur od 13.03.2019 do 09.04.2019, zo sumy 23410,92 eur od 10.04.2019 do 10.05.2019, zo sumy 23320,92 eur od 11.05.2019 do 11.06.2019, zo sumy 23230,92 eur od 12.06.2019 do 18.06.2019, zo sumy 23225,01 eur od 17.06.2019 do 11.07.2019, zo sumy 23135,01 eur od 12.07.2019 do 09.08.2019, zo sumy 23045,01 eur od 10.08.2019 do 10.09.2019, zo sumy 22955,01 eur od 11.09.2019 do 17.10.2019, zo sumy 22865,01 eur od 18.10.2019 do 12.11.2019, zo sumy 22775,01 eur od 13.11.2019 do 10.12.2019, zo sumy 22595,01 eur od 11.12.2019 do 13.01.2020, zo sumy 22505,01 eur od 14.01.2020 do 10.02.2020, zo sumy 22415,01 eur od 11.02.2020 do 12.02.2020, zo sumy 22188,33 eur od 13.02.2020 do 10.03.2020, zo sumy 22098,33 eur od 11.03.2020 do 16.04.2020, zo sumy 22008,33 eur od 17.04.2020 do 13.05.2020, zo sumy 21918,33 eur od 14.05.2020 do 10.06.2020, zo sumy 22908,33 eur od 11.06.2020 do 09.07.2020, zo sumy 21828,33 eur od 10.07.2020 do zaplatenia, a to v troch splátkach, pričom 1. splátka vo výške 7276,11 eur je splatná do 9. mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku, 2. splátka vo výške 7276,11 eur je splatná do 18. mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku a 3. splátka vo výške 7276,11 eur i spolu s priznaným úrokom z omeškania je splatná do 24. mesiacov od právoplatnosti rozsudku, a to všetko pod následkom straty výhody splátok a zročnosti celého plnenia v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky alebo jej časti.
II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 52,82 %, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, pričom o výške tejto náhrady bude po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11.12.2019 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú istinu úveru 29805,93 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 26543,58 eur od 12.11.2019 do zaplatenia. V žalobe uviedol že 23.05.2017 uzatvoril so žalovanou zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Úverová zmluva“). Na základe Úverovej zmluvy žalobca poskytol v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov žalovanej strane bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 29200 eur. Žalovaná bola v súlade s Úverovou zmluvou povinná splácať úver mesačnými splátkami. Splatnosť prvej splátky bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá na 15.6.2017. Splátka bola splatná vždy 15. deň príslušného kalendárneho mesiaca. Podľa Úverovej zmluvy je v prípade nesplácania úveru žalobca oprávnený vyhlásiť úver za predčasne splatný. Žalovaná poskytnutý úver riadne nesplácala, napriek tomu že žalobca upozornil žalovanú na jej omeškanie so splácaním úveru a možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Keďže žalovaná úver nesplácala, žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 11.2.2019 a požiadal žalovanú o okamžité splatenie celého zostatku úveru vo výške: 29 624,70 eur, ktorý pozostával z:nesplatenej istiny úveru vo výške: 27 060,50 eur nezaplatených úrokov do vyhlásenia predčasnej splatnosti vo výške: 2 555,21 eur nezaplatených poplatkov vo výške: 9 eur. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaná svoj záväzok čiastočne plnila nasledovne dňa 22.2.2019 0,96 eur, dňa 12.3.2019 90,00 eur, dňa 9.4.2019 90,00 eur, dňa 10.5.2019 90,00 eur, dňa 11.6.2019 90,00 eur, dňa 18.6.2019 5,91 eur, dňa 11.7.2019 90,00 eur, dňa 9.8.2019 90,00 eur, dňa 10.9.2019 90,00 eur, dňa 17.10.2019 90,00 eur, dňa 12.11.2019 90,00 eur. Uvedené plnenia sa započítali prednostne na nesplatenú istinu úveru. Žalovaná suma tak predstavuje: Istina: 29805,93 eur (26243,58 eur/nesplatená istina znížená o sumu čiastočným plnení po predčasnej splatnosti + 2 555,21 eur/nesplatené úroky do vyhlásenia predčasnej splatnosti + 9 eur/nesplatené poplatky + 998,14 eur/vyčíslené úroky z omeškania dorealizovania poslednej platby žalovanej strany po vyhlásení predčasnej splatnosti t.j. 11.11.2019). Žalobca si zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy nesplatenej istiny úveru od 12.11.2019 do jej zaplatenia. Žalobca nepožaduje zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy úrokov a poplatkov, na ktoré žalobcovi vznikol nárok do a po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. V žalobe žalobca označil a k žalobe pripojil listinné dôkazy.
2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému žalovaná podala odpor, v ktorom prostredníctvom advokáta uviedla, že Zmluva o úvere predstavuje tzv. refinančný úver, teda poskytnutím úveru vo výške 29200 eur došlo k splateniu predchádzajúcich úverov poskytnutých priamo od žalobcu, kde podľa zmluvy o úvere lepšia bol odhadovaný zostatok prvého úveru vo výške 5 078,55 eur a druhého úveru 15 947,24 eur. Oprávnenosť výšky odhadovaného zostatku všetkých úverových zmlúv neposudzoval žiadny súd, ale iba žalobca v postavení bankového subjektu. Žalovaná zastáva názor, že zmluvy o úvere, kde bol odhadovaný zostatok 5 078,55 eur a druhého úveru 15 947,24 eur, boli buď bezúročné a bez poplatkov, alebo neplatné a preto zmluva o úvere zo dňa 23.05.2017 je neplatná, keďže takýmto spôsobom dochádza k obchádzaniu zákona, resp. ku konaniu v rozpore s dobrými mravmi, pretože predmetom refinančného úveru je určite aj zmluvný úrok a rôzne poplatky spojené s omeškaním, na ktoré však žalobca nemá nárok, keďže zmluvy o úvere s odhadovaným zostatkom 5 078,55 eura druhého úveru 15 947,24 eur sú bezúročné a bez poplatkov. Za týmto účelom žalovaná žiadala, aby súd vyzval žalobcu na predloženie zmluvy o úvere lepšia splátka s odhadovaným zostatkom 5 078,55 eur a druhého úveru 15 947,24 eur a aby žalobca špecifikoval z čoho pozostával odhadovaný zostatok pri oboch úverových zmluvách. V tejto súvislosti žalovaná poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu Prešov zo dňa 28.06.2018 sp. zn. 21Co/173/2017. V prípade, ak súd posúdi túto zmluvu o úvere s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka za neplatný právny úkon, žalovaná vznáša námietku premlčania. Pri neplatnej zmluve sú zmluvné strany povinné vysporiadať sa v zmysle zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu je pohľadávka žalobcu premlčaná v celom rozsahu, pretože subjektívna dvojročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia uplynula dňa 23.05.2019. Ak súd neposúdi zmluvu o úvere ako neplatný právny úkon, táto zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov pretože, obsahuje nesprávny údaj o priemernej RPMN vo výške 9,81 %. p.a. .Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých
spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2017 platné pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 16.05.2017 do 15.08. 2017 zverejnené na stránke ministerstva financií SR uvádzajú, že podľa údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch so zmluvnou splatnosťou od 5 do 10 rokov pre ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v r. 1 až 5 vo výške viac ako 6500 eur bola priemerná RPMN vo výške 9,68 % p.a. Zmluva preto obsahuje nesprávny údaj o priemernej RPMN vo výške 9,81 %, čo má v konečnom dôsledku za následok absenciu údaja o priemernej RPMN. Údaj o RPMN je jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN. Uvedené potvrdzuje i rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 11. 05. 2017 sp. zn. 5Co/59/2017. Všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov mohol žalobca preukázať tak, že do zmluvy uvedie výpočet RPMN, teda uvedie vzorec výpočtu RPMN s dosadenými a vysvetlenými veličinami. Uvedené potvrdzuje rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 25.01.2018 sp. zn. 7Co/113/2017: „Ak zákon vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať všetky predpoklady použité na výpočet RPMN je nepochybné, že do kategórie týchto predpokladov je potrebné zaradiť i matematický výpočet, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN. Ako inak by spotrebiteľ mohol preveriť správnosť takéhoto výpočtu RPMN, ako jednej z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere umožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má zásadný vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť do úverového vzťahu s veriteľom. S nesprávne uvedenou RPMN v neprospech spotrebiteľa zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v ust. § 11 ods.1 písm. d) spája následok v podobe bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru.“ Z uvedeného vyplýva, že zmluva o úvere je jednoznačne bezúročná a bez poplatkov. V priebehu sporu žalovaná prostredníctvom advokáta navrhla v prípade, že súd nedospeje k záveru, že zmluva o úvere je neplatným právnym úkonom, splácanie dlhu v splátkach vo výške 120,- eur mesačne.
3. Žalobca po podaní odporu oznámil súdu že žiada pokračovať v konaní a zároveň v ďalších podania uviedol, že žalovaná vo svojom odpore špekulatívne spochybňuje refinancovanie vlastných predchádzajúcich záväzkov (čl. 2.3 zmluvy o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka zo dňa 23.5.2017), na ktorom sa v súlade s esenciálnou zásadou súkromného práva (zásada autonómie vôle), slobodne a dobrovoľne písomne dohodla so žalobcom na základe vlastnej žiadosti, čo napokon potvrdila aj svojím vlastnoručným podpisom - žiadateľa. Procesná obrana žalovanej tak účelovo spočíva iba vo všeobecných tvrdeniach o postavení spotrebiteľa a rozsiahlej citácie výňatku z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.6.2018 sp. zn. 21Co/173/2017, ktoré nie je predovšetkým právne záväzné a napokon ani aplikovateľné v danom prípade (žalobca totiž posúdil bonitu žalovanej s odbornou starostlivosťou). Argumentácia žalovanej je tak scestná a absurdná, pričom legitímne nasvedčuje záveru, že ide o šablónovito a tendenčne využívanú argumentáciu v prípadoch, keď je jednou zo strán sporu spotrebiteľ. Je zarážajúce, ak žalovaná na jednej strane paušálne, a to bez akejkoľvek racionálnej a vecnej argumentácie, považuje svoje predchádzajúce záväzky za neplatné a uzavreté v rozpore s dobrými mravmi bez toho, aby do konania predložila čo i len jednu "spornú" zmluvu. Namiesto toho žalovaná paradoxne navrhuje, aby súd vyzval žalobcu na predloženie prechádzajúcich úverových zmlúv, pričom žalovaná (ako jedna zo zmluvných strán) týmito zmluvami sama disponuje. Takýto spôsob rozporovania žalobcovho nároku zo strany žalovanej je neurčitý (resp. nesubstancovaný) a v konečnom dôsledku procesne neúčinný. Námietka premlčania vznesená zo strany žalovanej je právne bezvýznamná, keďže predmetná úverová zmluva nie je neplatným právnym úkonom a žalobca sa v tomto konaní nedomáha vydania bezdôvodného obohatenia. Odhliadnuc od uvedeného žalobca uvádza, že mohol nárok na zaplatenie úverovej pohľadávky uplatniť na príslušnom súde najskôr dňa 12.2.2019 (actio nata), t.j. nasledujúci deň po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Návrh na začatie konania bol na Okresný súd Banská Bystrica podaný dňa 11.12.2019, t. j. v trojročnej premlčacej lehote podľa OZ. K uplatneniu nároku žalobcu teda došlo včas. Za daných okolností žalobca absolútne nesúhlasí s hypotetickou argumentáciou žalovanej, podľa ktorej mala uplynúť subjektívna dvojročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia dňa 23.5.2019, ak súd eventuálne posúdi zmluvu o úvere ako neplatný právny úkon. Vo vzťahu k domnelej neplatnosti úverovej zmluvy poukazujeme na nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 5/2014, v ktorom zdôraznil, že jedným zo základných princípov výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý vedie k platnosti zmluvy, pred takým výkladom, ktorý vedie k neplatnosti, ak do úvahy prichádzajú obidva výklady. Rovnako neobstojí tvrdenie žalovanej, že: „Ak súd neposúdi zmluvu o úvere ako neplatný právny úkon, táto zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov pretože, obsahuje nesprávny údaj o priemerne j RPMN vo výške 9,81
%. p.a. .Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2017 platné pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 16. mája 2017 do 15. augusta 2017 zverejnené na stránke ministerstva financií SR uvádzajú, že podľa údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch so zmluvnou splatnosťou od 5 do 10 rokov pre ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v r. 1 až 5 vo výške viac ako 6500 eur bola priemerná RPMN vo výške 9,68 % p.a. Zmluva preto obsahuje nesprávny údaj o priemernej RPMN vo výške 9,81 %, čo má v konečnom dôsledku za následok absenciu údaja o priemernej RPMN.“ V zmysle § 9 ods. 2 písm. z) ZoSÚ je povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj údaj o priemernej RPMN pri novoposkytovaných úveroch za príslušný kalendárny štvrťrok. Tieto údaje v súlade s § 21 ods. 2 ZoSÚ zverejňuje Ministerstvo financií SR. Podľa ministerstvom zverejnených údajov (v prílohe) predstavovala priemerná RPMN pri novoposkytovaných úveroch presne 9,81 % p.a., tak ako je uvedené v zmluve o úvere. Žalobca preto naďalej trvá na tom, že RPMN a rovnako aj priemerná RPMN je v zmluve o úvere uvedená v správnej výške. Odhliadnuc od uvedeného je absurdné, aby žalovaná spochybňovala uvedenie správnosti priemernej RPMN pri novoposkytovaných úveroch na základe spätných údajov za mesiac máj 2017. Zdôrazňujeme, že strany sporu uzavreli zmluvu úvere dňa 23.5.2017. Žalobca teda objektívne nemohol vedieť aká bude priemerná RPMN pri novoposkytnutých úveroch za obdobie máj 2017. Obrana žalovanej je tak špekulatívna s cieľom oddialiť povinnosť uhradiť nespornú peňažnú pohľadávku. žalobca pôsobí na bankovom trhu, z údajov zverejnených MF SR vyplýva, že priemerná RPMN pri spotrebiteľských úveroch poskytnutých bankou pre úver aký bol poskytnutý žalovanej, je 9,81 %, túto skutočnosť žalobca preukázal aj listinným dokumentom, zdôrazňujeme, že žalovaná najprv vytýkala nesprávnu priemernú RPMN s poukazom na máj 2017, pričom samotná zmluva bola uzavretá až 23.05.2017 a až následne došlo z jej strany k zmene vyjadrenia, máme za to, že uvedené svedčí o účelovosti námietky, ktorej jediným cieľom je spochybniť správnosť údajov v zmluve. Žalobca postupoval s odbornou starostlivosťou, vychádzal z oficiálnych údajov MF SR, pričom od začiatku poukazuje na správne rozhodné obdobie a to 1. štvrťrok 2017.V zmluve o úvere je inter alia bližšie špecifikovaná výška, počet a platobný deň jednotlivých splátok, rovnako spôsob výpočtu celkových nákladov zmluvy o úvere, teda všetky predpoklady na výpočet RPMN. Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno konštatovať, že zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti požadované právnou úpravou, ktorá bola platná a účinná v čase jej uzavretia, a to dokonca nad rámec vyžadovaný zákonom. S návrhom žalovanej o umožnenie plnenia v splátkach žalobca nesúhlasí, žalovaná tento návrh riadne nezdôvodnila, zároveň poukazujeme na skutočnosť, že pri splátke 120,- eur by sa len istina pohľadávky splácala takmer 18 rokov, pôvodne dohodnutá splátka úveru predstavovala 481,58 eur. Žalobca by si vedel dlh predstaviť dlh splácať v splátkach ale len za podmienky, že splátka by bola vo výške 1 000,- eur mesačne. Žalovaná je v omeškaní od 16.05.2018 a žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť až 11.02.2019, t. j. žalovaná mala dostatok času si svoju situáciu v súvislosti so splácaním úveru vyriešiť.
4. Na pojednávaní dňa 21.07.2020, pred jeho otvorením z dôvodu zrealizovania 9 čiastočných plnení žalovanou vo výške 946,68 eur, zobral žalobca žalobu v tejto časti späť pričom všetky tieto plnenia žalobca započítal na istinu vymáhanej pohľadávky, a preto sa naďalej domáha zaplatenia sumy 28 859,25 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 26 243,58 eur, od 12.11.2019 do 10.12.2019, zo sumy 26 153,58 eur od 11.12.2019 do 13.01.2020, zo sumy 26 063,58 eur od 14.01.2020 do 10.02.2020, zo sumy 25 973,58 eur od 11.02.2020 do 12.02.2020, zo sumy 25 746,90 eur od 13.02.2020 do 10.03.2020, zo sumy 25 656,90 eur od 11.03.2020 do 16.04.2020, zo sumy 25 566,90 eur od 17.04.2020 do 13.05.2020, zo sumy 25 476,90 eur od 14.05.2020 do 10.06.2020, zo sumy 25 386,90 eur od 11.06.2020 do 09.07.2020 a zo sumy 25 296,90 eur od 10.07.2020 do zaplatenia.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom sa strana žalovanej z ospravedlniteľného dôvodu nezúčastnila súd postupom podľa ust. § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) konal pojednávanie v jej neprítomnosti.
6. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1, 2, 3 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
7. Podľa § 146 ods. 1, 2 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
8. Dispozičný úkon žalobcu, späťvzatie žaloby (čiastočné) učinil žalobca pred otvorením pojednávania súd v súlade s ustanovením § 145 a 146 C.s.p. konanie v časti o zaplatenie sumy 946,68 eur zastavil.
9. Súd vykonal dokazovanie listinami: žaloba č. l. 3-6, zmluva o spotrebiteľskom úvere č. l. 9-12, aktuálny stav úveru č. l. 13-14, poštový podací hárok č. l. 15-18, poštový podací hárok č. l. 19-23, predžalobná výzva č. l. 24, Upozornenie žalobcu - výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 15.1.2019 č. l. 25, Výzva žalobcu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 11.02.2019 č. l. 26, obchodné podmienky č. l. 27-29, všeobecné obchodné podmienky č. l. 30-36, sadzobník poplatkov č. l. 37-39, Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 1. štvrťrok 2017 ku dňu 31.03.2017 č. l. 98, Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. švrťrok 2017 ku dňu 31.03.2017 č. l. 116.
10. Z predložených listín vyplýva, že žalobca so žalovanou podpísali dňa 23.5.2017 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, lepšia splátka č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej sa žalobca so žalovanou dohodli na poskytnutí úveru vo výške 29200,- eur. V zmluve boli uvedené podmienky: druh spotrebiteľského úveru: účelový, určený na refinancovanie, výška úveru 29200,-eur, počet splátok: 96, splátka 481,58 eur, výška poslednej splátky: 484,48 eur, ročná úroková sadzba 12,50 %, fixná, RPMN banky: 13,30 %, priemerná hodnota RPMN na trhu v %: 9,81 %, splatnosť prvej splátky: 15.6.2017, dátum konečnej splatnosti: 15.05.2025, dátum splátky k 15 dňu v mesiaci. Celková výška nákladov: 46231,58 eur. Z predloženej listiny- stav úveru ku dňu 30.11.2019 vyplýva, že žalovanej bol poskytnutý úver v celkovej výške 29200,- eur dňa 23.5.2017, žalovaná uhradila riadne a včas splátky splatné do 15.4.2018 (t.j. 11 splátok po 481,58 eur t.j. 5297,38 eur). Od 15.10.2018 do 11.2.2020 uhradila sumu 310,74 eur úhradou zo dňa 15,10.2018 vo výške 0,25 eur, dňa 19.12.2018 vo výške 60,49 eur, dňa 15.1.20219 vo výške 90,- eur, dňa 16.1.2019 vo výške 50,- eur a dňa 11.02.2019 vo výške 90,- eur. Taktiež žalobcovi hradila dňa 22.2.2019 sumu 0,96 eur, dňa 12.3.2019 sumu 90,00 eur, dňa 9.4.2019 sumu 90,- eur, dňa 10.5 2019 sumu 90,00,eur, dňa 11.6.2019 sumu 90,- eur, dňa 18.6.2019 sumu 5,91 eur, dňa 11.7.2019 sumu 90,- eur, dňa 9.8.2019 sumu 90,- eur, dňa 10.9.2019 sumu 90,- eur, dňa 17.10.2019 sumu 90,- eur, dňa 12.11.2019 sumu 90,- eur (t.j. celkom 816,87 eur ). Z listiny žalobkyne zo dňa 20.7.2020 a z tvrdení žalobcu je zrejmé, že žalovaná ďalej uhradila žalobcovi sumu 946,68 eur úhradami a to dňa 10.12.2019 sumu vo výške 90,- eur, 13.01.2020 sumu vo výške 90,- eur, 10.02.2020 sumu vo výške 90,- eur, 12.02.2020 sumu vo výške 226,68 eur, 10.03.2020 sumu vo výške 90,- eur, 16.04.2020 sumu vo výške 90,- eur, 13.05.2020 sumu vo výške 90,- eur, 10.06.2020 sumu vo výške 90,- eur a 09.07.2020 sumu vo výške 90,- eur. Potom ako bola dňa 15.1.2019 žalovaná vyzvaná na úhradu omeškaných splátok, v dôsledku omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy žalobca dňa 11.2.2019 vyzval žalovanú k okamžitej úhrade úveru, úver predčasne zosplatnil, ktoré oprávnenie žalobcu vyplýva z bodu 4.6. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ďalej z predloženej listiny žalobcu Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 1. štvrťrok 2017 ku dňu 31.03.2017 vyplýva údaj o výške RPMN 9,81% a z listiny predloženej žalovanou Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. švrťrok 2017 ku dňu 31.03.2017 vyplýva údaj o výške RPMN 9,68%.
11. Podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
13. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
14. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
15. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy ( ďalej zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch) spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
16. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Podľa § 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z. celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
17. Podľa § 9 ods. 2 písm. z) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
18. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch veriteľ je povinný predkladať Ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") a Národnej banke Slovenska údaje o novoposkytnutých a poskytnutých spotrebiteľských úveroch.
19. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ministerstvo alebo ním určená osoba zverejňuje na webovom sídle ministerstva informácie z údajov podľa odseku 1. Národná banka Slovenska na svojom webovom sídle zabezpečí komunikačné prepojenie umožňujúce sprístupnenie informácií zverejnených podľa predchádzajúcej vety.
20. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa) poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
22. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Zákon v tomto ustanovení vymedzuje nasledujúce podstatné časti úverovej zmluvy: určenie zmluvných strán, určenie sumy (limitu), do ktorej budú peňažné prostriedky poskytnuté, záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky a záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky.
23. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
24. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
25. Podľa Čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Povinnosťou strán je označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Dôkazné bremeno určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24.06.2010 sp. zn. 5Obo/52/2010).
26. Podľa § 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
27. Podľa ust. 151 ods. 1 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
28. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná.
29. Zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou zo dňa 23.5.2017 má spotrebiteľský charakter vzhľadom k tomu, že v právnom vzťahu založenom uvedenou zmluvou vystupovala žalovaná ako spotrebiteľ, ktorá čerpaním úveru uspokojovala svoje osobné potreby a žalobca, vystupoval ako podnikateľ poskytujúci uvedenú službu. Spotrebiteľský charakter zmluvy je nepochybný aj tým, že zmluva bola pripravená vopred na formulári vrátane znenia obchodných podmienok bez možnosti zasiahnuť do jej znenia žalovanými ako spotrebiteľmi. Preto súd na posúdenie daného záväzkového vzťahu aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaná bola názoru, že zmluva zo dňa 23.5.2017 je neplatným právnym úkonom, pretože predmetom úveru bolo refinancovania iných úverov, kde bol odhadovaný zostatok 5 078,55 eur a druhého úveru 15 947,24 eur, ktoré ale boli buď bezúročné a bez poplatkov, pretože je v nich určite aj zmluvný úrok a rôzne poplatky spojené s omeškaním, na ktoré však žalobca nemá nárok a takýmto spôsobom dochádza k obchádzaniu zákona, resp. ku konaniu v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaná v spore zastúpená advokátom rozhodné konkrétne skutočnosti, na základe ktorých sa refinancované úvery považujú za bezúročné a bez poplatkov alebo skutočnosti spôsobujúce neplatnosť zmlúv na základe ktorých jej boli poskytnuté finančné prostriedky za neplatné však neuviedla, nepodložila žiadnym dôkazom. V odpore len pripustila možnosť, že existuje nejaké okolnosti ktorý dôsledkom by mohla byť neplatnosť alebo bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Aj keď žalovaná
zastúpená advokátom v spore navrhla aby súd strane žalobcu uložil povinnosť predložiť listiny, advokát žalobcu neuviedol, žiadnu okolnosť, ktorá by samotnej žalovanej (zmluvnej strany týchto právnych úkonov) bránila tieto listiny predložiť, je povinnosťou strany podložiť svoje tvrdenia dôkazmi, dôkazy aj predložiť (§ 132 C.s.p.) alebo uviesť, prečo tento dôkaz nemôže predložiť, čo advokát žalovanej neučinil a tak dôkaz riadne v súlade s C.s.p. nenavrhol, o ktorej povinnosti si musel byť v spore vedomý. Na základe takýchto nedostatočných prostriedkov procesnej obrany strany žalovanej zastúpenej advokátom súd nezistil dôvody neplatnosti právneho úkonu - zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lepšia splátka zo dňa 23.5.2017. Keďže súd zmluvu zo dňa 23.5.2017 považuje za platný právny úkon, je námietka premlčania peňažného plnenia z neplatného právneho úkonu vznesená žalovanou nedôvodná a iné skutočnosti premlčania nároku z tejto spotrebiteľskej zmluvy (§ 54a Občianskeho zákonníka) súd nezistil.
30. Súd je však názoru, vzhľadom na ustanovenie § 9 a § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch, že zmluva, ktorú uzatvoril žalobca so žalovanou dňa 23.5.2017 je bezúročná a bez poplatkov preto, že neobsahuje údaj podľa ust. § 9 ods. 2 písm. z) a to priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok. Z listiny predloženej žalovanou, a to Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. švrťrok 2017 ku dňu 31.03.2017 a taktiež z verejne dostupnej stránky Ministerstva financií SR (<https://www.mfsr.sk/sk/financie/financny-trh/bankovnictvo/spotrebitelske-uvery/suhrnne- informacie-udajoch-novoposkytnutych-spotrebitelskych-uveroch-veritelmi/>) vyplýva údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver t.j. ostatný spotrebiteľský úver (neuvedený v r. 1 až5) nad 6500,- eur od 5 do 10 rokov (keďže úver poskytnutý na základe zmluvy zo dňa 23.5.2017 vzhľadom na jeho typ nie je ani jedným z typov uvedených v riadku 1. až 5. ) 9,68 %, pričom v zmluve je uvedený údaj priemernej RPMN vo výške 9,81 %. Skutočnosti uvádzané stranou žalobcu, že údaj uvedený vo výške 9,81 % je správny pretože tento vyplýva z listiny Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 1. štvrťrok 2017 ku dňu 31.03.2017 súd považuje za nesprávne, pretože údaj, ktorý mal byť uvedený v zmluve je údaj ktorý vzhľadom na ust. § 9 ods.2 písm. z) v spojení s ust. § 21 ods. 2 a § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských sporoch vyplýva z listiny predloženej žalovanou t.j. z údajov o poskytnutých úveroch veriteľmi (t.j. aj fyzickými osobami aj právnickými osobami, ktoré ponúkajú alebo poskytujú spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti) a teda nielen bankami, tak ako uvádza žalobca. Údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnej k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenej podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok t.j. 9,68 % sa v zmluve nenachádza a preto v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch sa úver poskytnutý považuje za bezúročný a bezpoplatkov, čo spôsobuje, že veriteľ-žalobca nemôže od žalovanej požadovať úroky a poplatky.
31. V súvislosti s obranou žalovanej, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov i z dôvodu, že zmluva neobsahuje matematický výpočet, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN, túto súd považuje za nedôvodnú, pretože zákon neustanovuje že zmluva o spotrebiteľskom úvere má obsahovať i takýto matematický výpočet RPMN a údaje použité pre jej výpočet zmluva obsahuje, a to v jeho základných parametroch úveru (bod 2.2. zmluvy zo dňa 23.5.2017).
32. Z tvrdení žalobcu, ktoré neboli zo strany žalovanej popreté, z listinných dôkazov predložených žalobcom mal súd za preukázané, že žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti tým, že poskytnutý úver riadne nesplácala, na čo bola žalovaná upozornená a žalobca pristúpil 11.2.2019 k zosplatneniu úveru. Pretože predložená uzatvorená zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle 9 ods. 2 písm. z) vyššie citovaného zákona a v zmluve nie je uvedený udaj (správny údaj) o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnej k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenej podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok, bolo potrebné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov a žalovaná je tak povinná vrátiť iba istinu úveru, ktorá jej bola poskytnutá, a to v sume 29200,- eur bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov. Z listín predložených žalobcom vyplýva, že žalovaná v čase od 15.6.2017 do 9.7.2020 celkom uhradila sumu 7371,67 eur a na základe týchto skutočností a zákonných ustanovení žalobcovi patrí právo len na zaplatenie zostatku poskytnutých finančných prostriedkov z úveru t.j. suma 21828,33 eur (29200 mínus 7371,67) spolu s úrokom z omeškania, i a vo zvyšnej časti istiny a poplatkov a úroku žalobu z dôvodov uvedených vyššie (úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov) zamietol.
33. Keďže sa žalovaná dostala do omeškania s platením svojho peňažného záväzku (či už pri platení jednotlivých mesačných splátok alebo celého zosplatneného úveru), vzniklo žalobcovi právo popri dlžnej istine i právo na úhradu úroku z omeškania. Žalobca si okrem úrokov z omeškania vo výške 998,14 eur (podľa žaloby do realizovania poslednej platby žalovanej strany t.j. do 11.11.2019 od vyhlásení predčasnej splatnosti t.j. po 12.2.2019) uplatnil i úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo zosplatenej neuhradenej istiny úveru od 12.11.2019 do jej úplného zaplatenia. Nakoľko uvedený vzťah medzi účastníkmi zmluvy bol posúdený ako občianskoprávny vzťah, i dojednania ohľadne úroku z omeškania sa musia spravovať občianskoprávnymi ustanoveniami, podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., účinného v čase uzatvorenia právneho úkonu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v čase keď sa žalovaná dostala do omeškania s platením svojho peňažného záväzku s vrátením celého úveru t.j v čase od 12.2.2019 predstavovala výšku od 00,00 % a preto v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. výška úroku z omeškania je 5,00 % ročne. Súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť úroky z omeškania v tejto výške zo zostatku nesplateného bezúročného a bezpoplatkového úveru po vyhlásení predčasnej splatnosti (23591,88 eur) so zohľadnením všetkých jednotlivých úhrad po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru (t.j. po 11.2.2019) a vo zvyšnej časti o zaplatenie úrokov z omeškania žalobu zamietol (žalobca si uplatňoval úrok z omeškania z vyššej hodnoty dlhu).
34. Lehotu na plnenie určil súd podľa ust,. § 232 ods. 3 C.s.p. Podľa § 232 ods.3 C.s.p, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Žalovaná navrhla plnenie dlhu v splátkach, pričom výšku splátky navrhla 120,- eur mesačne. Súd dospel k názoru, vzhľadom na zistené okolnosti o osobe žalovanej že nie je v možnostiach splniť povinnosť uloženú týmto rozsudkom v lehote troch dní (žalovaná spláca dlh čiastočnými úhradami) a určil žalovanej túto povinnosť splniť v splátkach a v dlhšej lehote. Pri určení výšky splátky a času ich plnenia eur súd prihliadal na výšku peňažného plnenia a možnosti žalovanej, žalovanou navrhovanú výšku mesačnej splátky považoval za príliš nízku a je toho názoru, že umožnením plnenia v splátkach v súdom určenej výške nebudú oprávnené záujmy žalobcu ohrozené, keďže v prípade plnenia žalovane riadne a včas dlh žalobcu bude splnený cca do dvoch rokov, a ak žalovaná bude v omeškaní čo i len s jednou splátkou, žalobca môže od nej požadovať celé priznané plnenie.
35. O nároku na náhradu trov rozhodol súd podľa § 256 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane a podľa § 255 ods. 1,2 C.s.p., podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalovaná zavinila zastavenie konania v časti o zaplatenie 946,68 eur (čo predstavuje 3,18 %), pretože túto sumu uhradila po podaní žaloby. Žalobca bol v konaní úspešný v sume 21828,33 eur, čo predstavuje 73,23 % a žalovaná bola úspešná v zastávajúcej časti 7030,92 eur (súd žalobu zamietol, čo predstavuje 23,59 %). Žalobca bol úspešný alebo by mu patrila náhrada trov konania v dôsledku zastavenia konania v rozsahu 52,82 % (73,23 plus 3,18 mínus 23,59), pričom podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania...
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul možno vykonať exekúciu na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu (§ 48 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).