Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/45/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., členov JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Milana Straku, v právnej veci žalobcu: U. H., bytom S. XXX/XX, S. nad D. - C., právne zastúpený JUDr. Dušanom Divkom, advokátom so sídlom Šoltésovej 346/1, Považská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Hviezdoslavova 3, Trenčín, za účasti 1) V.. N. H., bytom C. XX/XX, S. nad D., právne zastúpený JUDr. Ing. Vierou Kolačanskou, advokátkou so sídlom Nám. Sv. Anny 7269/20A, Trenčín, 2) S. U., bytom C. kaštieľom XXX/XX, S. nad D., 3) I. K., bytom C. XX/XX, S. nad D., 4) Slovenský pozemkový fond, so sídlom H. XX, H., 5) V.. K. D., bytom N. XX, H., 6) Ing. I. C., bytom C. hájom XXXX/XXX, S. nad D., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-B zo dňa 10.03.2017, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému a ďalším účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd") domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-B zo dňa 10.03.2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie"), potvrdzujúceho rozhodnutie Mesta Dubnica nad Váhom č. Výst. XX XXX/XXXX-Gá-TSX- A/XX Spis: XXXX/XXXX zo dňa 28.10.2016 vo veci stavebného povolenia vydaného stavebníkovi V.. N. H..

2. Žalobca v správnej žalobe namietal najmä to, že žalovaný ako odvolací orgán sa riadne nevyporiadal s jeho odvolacími námietkami, podstatou ktorých bolo nedodržanie ustanovení vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „") a nepreukázanie vlastníctva stavebníka k pozemku Y. parc. č. XX/X o výmere 27 m2, na ktorý pozemok nie je založený list vlastníctva.

3. Správne orgány sa taktiež podľa žalobcu riadne nevyporiadali s jeho námietkami podanými podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „"), týkajúcimi sa vlastníckych práv k pozemkom, ktorých riešenie prekračuje rozsah právomoci stavebného úradu.

4. Žalobca pripomenul, že stavebné povolenie bolo vydané na „rekonštrukciu stavby", v skutočnosti však ide o úplne novú stavbu. Ani na jednom z pozemkov určených pre stavbu sa žiadna stavba, ktorá by sa mala rekonštruovať, nenachádza.

5. Stavebné povolenie bolo vydané na rekonštrukciu rodinného domu na pozemkoch Y. parc. č. XX, XX, XX a XX/X. Ako spoluvlastník pozemku Y. parc. č. XX/X - záhrady - o výmere 76 m2 so spoluvlastníckym podielom 9/12, žalobca namietal, že stavba rodinného domu zasiahne do tohto pozemku, keďže je súčasťou parc. Y. č. XX/X o výmere 27 m2, na ktorú nie je založený LV. Žalobca uviedol, že si dal vypracovať znalecký posudok Ing. V. H. - znalkyni z odboru geodézia a kartografia, odvetvie geodézia, ktorá v znaleckom posudku č. XX/XXXX zo dňa 25.07.2016 uviedla, že po preštudovaní všetkých dostupných dokladov dospela ku konštatácii, že pozemok registra Y. XX/X v súčasnosti evidovaný na LV č. XXXX kat. územie C. ako záhrada o výmere 76 m2 tvorí v skutočnosti 79 m2 ako časť A z pozemku Y. parc. č. XX, 13 m2 ako časť B z pozemku Y. parc. č. XX/X a 7 m2 ako časť C z pozemku Y. parc. č. XX/X.

6. Žalobca tiež poukázal na konanie prebiehajúce na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. , v ktorom sa dovolával relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy týkajúcej sa prevodu spoluvlastníckeho podielu z I. I. na V.. N. H. k nehnuteľnostiam Y. parc. č. XX a parc. č. XX kat. územie C. a k rodinným domom s. č. XXX a s. č. XXX, zapísaných na LV č. XXXX.

7. Záverom správnej žaloby žalobca uviedol, že bude nútený domáhať sa proti Ing. N. H. určovacou žalobou určenia, že 7 m2 ako časť C označená v grafickej prílohe znaleckého posudku č. XX/XXXX V.. V. H. patrí do vlastníctva žalobcu ako vlastníkovi parc. Y. č. XX/X a nie doposiaľ evidovanému vlastníkovi V.. N. H. ako parc. Y. č. XX/X.

8. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Správnu žalobu navrhol zamietnuť. Argumentáciu prevzal z prvostupňového rozhodnutia ako aj napadnutého rozhodnutia (viď bližšie body 15. až 18. a 20. tohto rozsudku.)

9. K správnej žalobe sa písomne prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril aj stavebník Ing. N. H.. K svojmu vyjadreniu pripojil fotodokumentáciu, ktorá okrem iného má preukazovať, že stavba nemá zo strany pozemkov parc. č. Y. XX/X a Y. XX/X (parc. č. KNC XX) žiadne okno na obytnej ani inej miestnosti. Pozemky stavebníka sú ohradené plotom a tkaninou, pričom na pozemkoch spoluvlastnícky patriacich žalobcovi sa nachádzajú ovocné stromy a rozpadnuté stavby ohrozujúce bezpečnosť ľudí. Umiestnením stavby vo vzdialenosti 1,0 m od hranice pozemku nebude trvalo obmedzené užívanie žalobcových pozemkov na určený účel. Stavebník zdôraznil, že stavbu umiestnil výlučne na pozemkoch, ktoré sú v jeho vlastníctve.

10. Podľa (ďalej len „") každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, môže sa za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

11. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

12. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania verejne vyhláseným rozsudkom, vychádzajúc absencie výslovnej požiadavky niektorého z účastníkov konania na nariadenie pojednávania, majúc za to, že skutkové ani právne súvislosti prípadu a zrozumiteľne prezentovaná písomná argumentácia účastníkov konania prejednanie veci na pojednávaní nevyžadujú.

13. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že Mesto S. nad D. ako príslušný stavebný úrad podľa na žiadosť stavebníka Ing. N. H. rozhodnutím č. D.. XX XXX/XXXX-Gá-TSX-A/XX Spis XXXX/XXXX zo dňa 28.10.2016 podľa a

povolilo stavbu „Rekonštrukcia rodinného domu" o jednej bytovej jednotke

- prípojka NN, prípojka plynu, prípojka vodovodu, prípojka kanalizácie - na pozemku parc. č. KN - C XX, XX, XX/X kat. územie C. (zastavané plochy a nádvoria) a parc. č. KN - C XX a KN - C XXX kat. územie C. (prípojky IS). Umiestnenie stavby rodinného domu je prístupné po vlastnom pozemku za jestvujúcim rodinným domom č. XX na pozemku parc. č. KN - C XX kat. územie C., v odstupe 5,950 m od jestvujúceho objektu č. XXX na parc. č. KN - C XX kat. územie C., v odstupe 1,0 m od hranice s pozemkom parc. č. KN - C XX kat. územie C., v odstupe 1,0 od hranice s pozemkom parc. č. KN - C XX/X (resp. KN - E XX/X a XX/X) kat. územie C.. Od hranice s pozemkom parc. č. KN - C XX/X kat. územie C. bude v odstupe 2,0 m.

14. V rámci stavebného konania vzniesol žalobca námietku: „Ako väčšinový vlastník priľahlých parciel Y. XX/X na LV XXXX k.ú. C. a Y. XX/X na LV XXXX k.ú C. nesúhlasím s umiestnením stavby podľa geometrického plánu iba 1 meter od parcely Y. XX/X a iba 1 meter od parcely Y. XX/X. Podľa môjho názoru sa nedodržala minimálne vzdialenosť od susedných parciel podľa zákona čo je 2 metre. V stanovisku architekta a stavebníka chýbajú aj vzdialenosti od mojej chalupy, ktorá je na parcele KN - C XX na LV XXXX. Terasa vytvára voľný výhľad na môj pozemok, takže súkromie bude veľmi obmedzené! Názov stavby „Rekonštrukcia rodinného domu" je zavádzajúci lebo sa jedná o novostavbu na voľnom pozemku. Chcem aj namietať podľa ."

15. K námietke žalobcu, ktorú zamietol, stavebný úrad v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že pri zámere umiestniť stavbu rodinného domu na svojich pozemkoch stavebník chcel pôvodne využiť svoje jestvujúce objekty na parc. č. Y. XX a XX/X kat. územie C., ktoré boli v jednom rade spojené s jestvujúcimi domami, t.j. rodinným domom s. č. XXX na parc. č. Y. XX kat. územie C. a rodinným domom s. č. XXX na parc. č. Y. - C XX kat. územie C. (vedené na LV č. XXXX) a ktoré sú na hranici s pozemkom parc. č. Y. - C XX kat. územie C. a zároveň hranici s parc. č. Y. XX/X kat. územie C.. Podľa výpisu z listu vlastníctva v čase rozhodovania stavebného úradu mal stavebník na predmetných stavbách a pozemkoch spoluvlastnícky podiel. Avšak vzhľadom na zlý technický stav objektov na pozemkoch parc. č. Y. XX a XX/X kat. územie C. sa stavebník rozhodol objekty odstrániť. K odstráneniu stavieb bolo stavebným úradom vydané rozhodnutie o odstránení.

16. Stavebný úrad ďalej uviedol, že vzhľadom ku skutočnosti, že na susedných pozemkoch jestvujúce objekty s. č. XXX a s. č. XXX sú umiestnené až po hranicu pozemku parc. č. Y. - C XX kat. územie C. (resp. Y. XX/X kat. územie C.), pozemok je voľný, využívaný ako záhrada s ovocnými stromami, objekt rodinného domu s. č. XX (parc. č. KN - C XX kat. územie C. nadväzujúci na pozemok, umiestnený smerom ku miestnej komunikácii) je vo vzdialenosti cca 23 m od navrhovaného rodinného domu s výškou stavby s plochou strechou vysunutej časti domu na kóte +3,280 m, bolo umiestnenie navrhovanej stavby riešené v odstupe od hranice so susednými pozemkami jeden meter. Miesto stavby predstavuje zadnú časť pozemku pri rodinnom dome v zástavbe starších rodinných domov na ulici C.j, s dlhými a úzkymi pozemkami, kde sú pre umiestnenie stavieb stiesnené podmienky. Stavebník spolu s projektantom pri rozhodovaní vychádzali z možností pozemku, so stavu susedného pozemku a zo spoluvlastníckych práv k susedným pozemkom a stavbám na nich. Umiestnením navrhovaného objektu nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel, nakoľko toto umiestnenie je v línii jestvujúcich objektov na hranici pozemkov.

17. K námietke nesúladu názvu stavby s realitou stavebný úrad uviedol, že projektant pri riešení stavby použil názov rekonštrukcia rodinného domu, a to vzhľadom na pôvodný zámer pri možnosti zachovania pôvodných objektov.

18. K námietke týkajúcej sa nedodržania ustanovení stavebný úrad uviedol, že predmetná právna norma rieši otázky podielového spoluvlastníctva. Žalobca ako účastník stavebného konania námietku bližšie nešpecifikoval a na konaní nevedel udať jej dôvod, preto aj túto námietku stavebný úrad zamietol, považujúc ju za bezpredmetnú.

19. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, žiadajúc zrušenie stavebného povolenia, nakoľko podľa vyhlášky č. je minimálna vzdialenosť stavby od susedného pozemku 2,0 m, pričom stavebný úrad povolil 1,0 m od parcely Y. č. XX/X a 1,0 m od parcely Y. č. XX/X, obe zapísané na LV č. XXXX. Ako väčšinového vlastníka týchto parciel ho umiestnenie stavby teraz ako aj v budúcnosti obmedzí v ich riadnom užívaní. Nechápe vydanie takéhoto zvláštneho

stavebného povolenia za situácie, ak stavebník nestavia na stiesnenej parcele. Žalobca pripomenul, že o názve „Rekonštrukcia rodinného domu" mu bolo na stavebnom úrade pri nahliadnutí do stavebnej dokumentácie povedané, že architekt si môže stavbu nazvať ako chce a zdá sa mu divné, že v prvostupňovom rozhodnutí už stavebný úrad argumentuje možnosťou rekonštrukcie bývalých stavieb. Nevie, aký objekt má byť zachovaný a rekonštruovaný, ak stavebník dostal povolenie na zbúranie objektu pri rodinnom dome. Žalobca v odvolaní upozornil, že na Okresnom úrade Ilava, katastrálny odbor, prebieha konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte sp. zn. X XX/XXXX, ktoré sa týka parcely KN C č. XX/X, zapísanej na LV č. XXXX. Uvedená parcela je zablokovaná až do skončenia administratívneho konania, pričom ak na uvedenej parcele má stavebník záujem stavať, nemôže mu byť stavebné povolenie vydané. K zamietnutej námietke podľa poznamenal, že išlo o námietku podľa ustanovenia staveného zákona, podľa ktorého ak nedôjde k dohode medzi účastníkmi, odkáže ich stavený úrad na súd alebo iný príslušný orgán a konanie preruší.

20. Žalovaný rozhodnutím č. B. zo dňa 10.03.2017 odvolanie žalobcu podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Osvojil si skutkové zistenia prvostupňového správneho orgánu ako aj právne posúdenie veci, vrátane vyporiadania sa s námietkami, ktoré žalobca vzniesol v rámci stavebného konania. Zdôraznil, že pozemky, na ktorých má byť umiestnená povoľovaná stavba, sa nachádzajú vo vlastníctve stavebníka. Umiestnením stavby nebude trvalo obmedzené užívanie susedných pozemkov na určený účel, v protiľahlej časti steny stavby nie sú navrhované okná obytných miestností. Odstupmi od susedných pozemkov nebudú obmedzené zákonné práva odvolateľa. Ku konaniu vedenému na Okresnom úrade Ilava, katastrálnom odbore pod sp. zn. X XX/XXXX žalovaný uviedol, že návrh žalobcu bol uvedeným úradom zamietnutý, odvolací orgán rozhodnutie potvrdil, pričom rozhodnutie odvolacieho orgánu nadobudlo právoplatnosť dňa 02.03.2017. Prekážka na vydanie stavebného povolenia preto nie je zo žalobcom tvrdeného dôvodu daná.

21. Nad rámec obsahu administratívneho spisu, v nadväznosti na jednu zo žalobných námietok žalobcu, správny súd v súvislosti s preskúmavaným administratívnym konaním poukazuje aj zistenia z konania vedeného na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. , z ktorého vyplýva, že Okresný súd Trenčín rozsudkom č.k. -93 zo dňa 19.01.2018 určil, že žalovaný I. je podielový spoluvlastník spoluvlastníckeho podielu 1/24 pod por. č. XX, zapísaného na V.. N. H., a to v nehnuteľnostiach pozemku parc. č. Y. XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 51 m2, parc. č. Y. XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 24 m2, rodinného domu súp. č. XXX stojaceho na pozemku parc. č. Y.X, rodinného domu súp. č. XXX stojaceho na pozemku parc. č. Y. XX, zapísaných na LV č. XXXX katastrálne územie C.. Na odvolanie jedného zo žalovaných Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č.k. -113 zo dňa 30.05.2019 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. 22. Podľa stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. Stavebník významnej investície, diaľnice, rýchlostnej cesty alebo železničnej dráhy preukazuje, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa pred vydaním stavebného povolenia. To neplatí, ak tieto skutočnosti preukázal v územnom konaní a po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene.

23. Podľa v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, c) či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie, d) či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní, stavebník oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania, e) či nová budova alebo významne obnovovaná existujúca budova je v rámci technických, funkčných a ekonomických podmienok stavby navrhnutá s využitím vhodných stavebných konštrukcií, vysokoúčinných alternatívnych energetických systémov založených na obnoviteľných zdrojoch energie a automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov.

24. Podľa stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona, sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej moci.

25. Podľa ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší.

26. Podľa stavebný úrad určí lehotu, v ktorej sa musí predložiť dôkaz, že na súde, prípadne inom príslušnom orgáne bol podaný návrh na rozhodnutie v spornej veci. Ak návrh nebude v určenej lehote podaný, môže si stavebný úrad urobiť úsudok o námietke sám a rozhodnúť vo veci.

27. Podľa v konaní, pri ktorom stavebný úrad nariaďuje vo verejnom záujme opatrenia podľa tohto zákona, a ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, urobí si sám úsudok o námietke, pri ktorej nedošlo k dohode, a vo veci rozhodne.

28. Podľa ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

29. Podľa vyhlášky č. vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia.

30. Podľa vyhlášky č. stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel.

31. Podľa vyhlášky č. ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m.

32. Podľa vyhlášky č. v stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3.

33. Podľa vyhlášky č. iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny.

34. Podľa vyhlášky č. vzdialenosť priečelí budov, v ktorých sú okná obytných miestností, musí byť najmenej 3 m od okraja pozemnej komunikácie; táto požiadavka neplatí pre budovy umiestňované v stavebných medzerách radovej zástavby.

35. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

36. Po vykonaní súdneho prieskumu oboznámením sa s obsahom administratívneho spisu a súdneho spisu dospel správny súd k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

37. K námietke týkajúcej sa nedodržania minimálnych odstupových vzdialeností medzi stavbami správny súd poukazuje na to, že vzhľadom na špecifiká prejednávanej veci, keď aj sám žalobca v správnej žalobe uvádza, že „sa nejedná o vzdialenosť medzi rodinnými domami, ktoré sa v danom mieste nenachádzajú," je možné tu uplatniť ustanovenie vyhlášky č. Stavebný úrad sa námietkou žalobcu riadne zaoberal. Keďže pozemky v spoluvlastníctve žalobcu v kat. území C. (parc. č. Y. XX/X a parc. č. Y. XX/X), ktoré susedia s povoľovanou stavbou a pozemkom, na ktorom má byť postavená, sú podľa evidencie katastra nehnuteľností vedené (druh pozemku) ako záhrada, resp. ako orná pôda, bolo by možné vzdialenosť od hranice pozemkov znížiť až na 0,0 m, t.j. osadiť stavbu na hranici pozemku. Aktuálna vzdialenosť od hranice pozemkov v spoluvlastníctve žalobcu je 1,0 m, čo je vzdialenosť v medziach príslušného ustanovenia vzhľadom na pomery na mieste stavby. Pri tejto námietke treba pripomenúť, že okrem poukazu na nedodržanie ustanovení vyhlášky č. žalobca neuviedol nič konkrétne, ako by malo alebo mohlo dôjsť k obmedzeniu alebo porušeniu výkonu jeho vlastníckych práv ako susediaceho vlastníka. Ustanovenia a vyhlášky č. sa použijú len pri posudzovaní vzájomných odstupov vo vzťahu k už existujúcim stavbám rodinných domov, keď sa každá zo stavieb nachádza na pozemku iného vlastníka. Pokiaľ na susednom pozemku stavba rodinného domu nie je, ani v danom čase nebeží územné konanie týkajúce sa budúceho zastavania susedného pozemku, stavebný úrad pri svojom rozhodovaní nie je viazaný odstupovými vzdialenosťami stanovenými v a vyhlášky č. Je pritom irelevantné, že v budúcnosti by eventuálne na pozemku žalobcu mohol byť rodinný dom postavený. Správny súd dopĺňa, že použitý tvar slovesa „určený" (particípium perfekta pasíva slovesa určiť), poukazujúci na dej v minulosti už ukončený, tu je potrebné interpretovať tak, že ak sa má zohľadniť „určený účel" užívania susedného pozemku, tak je to ten účel, ktorý je správnym orgánom a účastníkom konania v čase správneho konania aspoň na úrovni územného rozhodnutia už známy alebo vyplýva z kategorizácie druhu pozemku podľa evidencie v katastri nehnuteľností. Z gramatického ani systematického výkladu uvedeného ustanovenia nemožno odvodiť, že by správne orgány pro futuro mali povinnosť zohľadňovať akékoľvek možné (hypotetické) variácie prejavov vôle vlastníkov susediacich pozemkov pri nakladaní so svojimi pozemkami, ku ktorým by eventuálne v bližšie neurčenej budúcnosti mohli dospieť.

38. Pokiaľ ide o námietku nepreukázania vlastníctva k pozemku parc. č. Y. XX/X, na ktorú nie je založený list vlastníctva, správny súd dáva do pozornosti, že uvedeného pozemku sa stavba netýka, keďže stavba bola povolená na pozemkoch parc. č. Y. XX, XX, XX a XX/X.

39. K námietke, že stavebné povolenie bolo vydané na rekonštrukciu stavby, avšak v skutočnosti sa jedná o úplne novú stavbu, správny súd uvádza, že námietka nie je relevantná, napriek tomu sa ňou stavebný úrad zaoberal, keď poukázal na pôvodný zámer stavebníka, od ktorého sa odvíjal názov stavby. Avšak pre zlý technický stav jestvujúcich budov bolo rozhodnuté o ich odstránení a vybudovaní novej stavby. Správny súd dopĺňa, že medzi názvom stavby realizovanej stavebníkom a právnym režimom jej uskutočňovania nie je možné vyvodiť príčinnú súvislosť. Dôležité sú konkrétne podmienky uskutočnenia stavby stanovené stavebným úradom, ktorých splnenie je potrebné posudzovať.

40. Čo sa týka námietky, že stavebný úrad nebral do úvahy žalobcove pripomienky (námietky) podľa a nezaoberal sa nimi, správny súd pripomína, že žalobca túto časť svojho námietkového spektra prezentoval slovami „chcem aj namietať podľa Občianskeho zákona", avšak námietku bližšie nešpecifikoval. Žalobca na konaní nevedel uviesť dôvod námietky. Stavebný úrad aj žalovaný sa touto námietkou zaoberali. Žalovaný až neskôr doplnil, že mal záujem namietať podľa , avšak taktiež bez bližšej konkretizácie. Keďže stavba bola povolená na pozemkoch parc. č. Y. XX, XX, XX a XX/X kaz. územia C., nie je možné nesúhlas žalobcu s nedodržaním odstupových vzdialeností od jeho pozemkov parc. č. Y. XX/X a parc. č. XX/X, ani jeho námietky súvisiace s konaním vedeným na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. , ktoré malo vplyv na vlastníctvo k pozemkom parc. č. Y. XX a XX v katastrálnom území C., vyhodnotiť ako také, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, a ktoré súčasne prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej moci.

41. K námietke nesúladu medzi aktuálnym právnym stavom a stavom, ktorý vyplýva zo znaleckého posudku č. XX/XXXX znalkyne Ing. V., ktorá určila, že pozemok registra Y. parc. č. XX/X, v súčasnosti evidovaný na LV č. XXXX ako záhrada o výmere 76 m2, tvorí v skutočnosti 79 m2, a to časť z pozemku Y. parc. č. XX, časť z pozemku Y. parc. č. XX/X a časť vo výmere 7 m2 z pozemku Y. parc. č. XX/X, správny súd uvádza, že aj touto námietkou sa žalovaný riadne zaoberal. V čase stavebného

konania neprebiehalo žiadne konanie o určenie vlastníckeho práva k tým pozemkom, na ktorých bola povolená stavba. Prebehlo len katastrálne konanie, predmetom ktorého bol návrh žalobcu na opravu chýb v katastrálnom operáte, avšak návrhy žalobcu boli zamietnuté. Uvedenou skutočnosťou sa zaoberal aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Rozhodnutie odvolacieho orgánu katastra nadobudlo právoplatnosť dňa 02.03.2017, čím je žalobcom otvorenú spornú otázku potrebné považovať pre potreby preskúmavaného stavebného konania za vyriešenú.

42. Ani námietku prebiehajúceho konania o určení vlastníctva nie je možné považovať za relevantnú. Až po podaní správnej žaloby rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 19.01.2018, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 30.05.2019, bolo určené vlastníctvo k parc. č. XX a parc. č. XX, ako aj rodinným domom na týchto parcelách súp. č. XXX a súp. č. XXX. Keďže však stavba sa realizuje na pozemkoch parc. č. Y. XX, XX, XX a XX/X v katastrálnom území C., citované súdne rozhodnutia nemenia v neprospech stavebníka vlastnícke práva k pozemkom, na ktorých sa má stavba realizovať.

43. Námietka, že v budúcnosti sa žalobca na podklade záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX znalkyne V.. V. H. bude domáhať určenia vlastníckeho práva k niektorým nehnuteľnostiam, je irelevantná, nakoľko správne orgány vychádzajú zo skutkového a právneho stavu v čase rozhodnutia a správnymi orgánmi ustálený skutkový stav je tiež záväzným východiskom pre správny súd pri súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy. Ešte nerealizované právne alebo procesné úkony žalobcu preto na stavebné konanie nemohli mať žiadny vplyv a nie je možné na ne prihliadnuť ani v štádiu súdneho prieskumu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia.

44. S poukazom na uvedené správny súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a preto ju podľa zamietol.

45. O trovách konania vo vzťahu k žalovanému správny súd rozhodol podľa ustanovenia , v zmysle ktorého žalovanému prizná správny súd podľa jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. Nakoľko správny súd dospel k záveru, že nie sú naplnené výnimočné okolnosti, ktoré by umožňovali priznať úspešnému žalovanému náhradu trov konania rozhodol tak, že mu voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Vo vzťahu k ďalším účastníkom správny súd rozhodol o trovách konania podľa ustanovenia , v zmysle ktorého má ďalší účastník právo na náhradu iba tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil. Keďže správny súd ďalším účastníkom žiadne povinnosti subsumovateľné pod ustanovenie neukladal, nevzniklo ani im právo na náhradu trov konania. 46. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa , t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.