Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_66Ek-1257-2018.pdf
PDF · 86.74 KB
Case nature
Subarea
66Ek/1257/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s, IČO: 36 570 460, so sídlom Komenského 50, 042 48 Košice, proti povinnému R. C., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom XXX XX J. XXX, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Deákom, so sídlom exekútorského úradu Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, pod 367EX 67/20, o vymoženie 14,65,-EUR s prísl., o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 66Ek/1257/2018 zo dňa 16. júla 2020, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 66Ek/1257/2018 zo dňa 16. júla 2020 z a m i e t a.
II. Oprávnený n e m á n á r o k na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 66Ek/1257/2018 zo dňa 16. júla 2020.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného doručeného súdu dňa 16.8.2018 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Revúca, sp. zn. 5C/465/2015-24 zo dňa 1.3.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa a vykonateľnosť dňa 30.3.2016 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Revúca, sp. zn. 5C/465/2015-49 zo dňa 3.6.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.6.2019 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. 66Ek/1257/2018 dňa 30.1.2020 súdneho exekútora JUDr. Jozefa Deáka, so sídlom exekútorského úradu Horná 23, 974 01 Banská Bystrica. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 30.1.2020 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného.
3. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica, uznesením sp. zn. 66Ek/1257/2018 zo dňa 16.7.2020, po preskúmaní veci, rozhodol tak, že výrokom I. uznesenia exekúciu v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil a výrokom II.. uznesenia náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal. Vyšší súdny úradník ešte pred svojím rozhodnutím vyzval oprávneného na opravu exekučného titulu, v ktorom bol nesprávne uvedený dátum narodenia povinného, ako 30.8.1947. Vyšší súdny úradník následne svoje rozhodnutie odôvodnil skutočnosťou, že povinný v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie nedisponoval procesnou subjektivitou, ktorú stratil smrťou dňa 15.6.2019. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, s poukazom na ustanovenie § 35 ods. 1 Exekučného poriadku, sa ďalej zaoberal prechodom práv povinného na jeho právnych nástupcov. K uvedenému konštatoval, že v exekučnom konaní nemožno akceptovať prechod práv, ku ktorému došlo pred vydaním exekučného titulu, pretože tento prechod sa mal prejaviť v procesnom nástupníctve v sporovom konaní. Pokiaľ ide o trovy exekučného konania vyšší súdny úradník trovy exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.
4. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo oprávneného doručené dňa 21.7.2020, podal oprávnený, dňa 22.7.2020, teda v zákonom stanovenej lehote, sťažnosť. Sťažnosť odôvodnil poukázaním na skutočnosť, že k žalobe v súdnom konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul predložil súdu prílohy so správne uvedeným dátumom narodenia dlžníka. Návrh na vykonanie exekúcie podal exekučnému súdu dňa 16.8.2018, teda v čase, kedy povinný ešte disponoval procesnou subjektivitou. Preto nie je správny záver vyššieho súdneho úradníka, ktorý tvrdil opak s tým, že povinný zomrel dňa 15.6.2019. Je zrejmé, že povinný zomrel až po podaní návrhu, kedy oprávnený už nemá možnosť zasiahnuť do súdneho konania a kedy mal súd skúmať prechod práv a povinností na dedičov povinného. Súd však naopak exekúciu v rozpore s právnym poriadkom zastavil. Na základe vyššie uvedeného oprávnený preto navrhol, aby súd napadnuté uznesenie zrušil a v exekučnom konaní pokračoval.
5. Súdny exekútor sťažnosť voči výroku o trovách exekúcie nepodal.
6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
10. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
11. Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína na návrh.
12. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) bod 1. Exekučného poriadku, návrh na vykonanie exekúcie sa podáva príslušnému súdu a musí obsahovať označenie oprávneného a povinného, ak je účastníkom konania fyzická osoba, označuje sa menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu a dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom.
13. Podľa § 52 ods. 1 Exekučného poriadku, ak sú v návrhu na vykonanie exekúcie chyby v písaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, v dôsledku ktorých je návrh nejasný alebo neúplný, súd vyzve toho, kto návrh na vykonanie exekúcie podal, aby v lehote nie kratšej ako päť pracovných dní od doručenia výzvy chyby v písaní alebo iné zrejmé nesprávnosti odstránil, a poučí ho, že inak návrh na vykonanie exekúcie odmietne. Ak bol návrh podaný prostredníctvom exekútora, opraviť sa musí prostredníctvom toho istého exekútora.
14. Po preskúmaní veci súd konštatuje, že podaná sťažnosť oprávneného je nedôvodná a je potrebné ju zamietnuť.
15. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 10. odôvodnenia, súd nad rámec uvedeného poukazuje, vychádzajúc z ustanovení Exekučného poriadku, že pre začatie exekúcie, ako aj pre jej ďalší postup musia byť splnené zákonom stanovené podmienky. Ide nielen o podmienky procesného charakteru ale aj hmotnoprávne podmienky. Procesnými podmienkami exekúcie sú spôsobilí účastníci, príslušnosť súdu, spôsobilý návrh na vykonanie exekúcie a vykonateľný exekučný titul. Všetky ostatné predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi (materiálnymi), ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti a zákonnosti samotnej exekúcie.
16. Návrh na vykonanie exekúcie musí obsahovať všetky zákonom požadované náležitosti. Pri označení oprávneného a povinného, priamo Exekučný poriadok v ustanovení § 48 ods. 3 písm. b) bod 1. uvádza, že fyzická osoba sa označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu a dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom. Zo znenia zákona vyplýva, že dátum narodenia alebo iný identifikačný údaj fyzickej osoby je obligatórnou náležitosťou návrhu na vykonanie exekúcie (nie fakultatívnou). Oprávnený a povinný musia byť označení tak, aby neboli zameniteľní s iným subjektom, teda nielen menom a priezviskom (resp. názvom), adresou pobytu (resp. sídlom), ale aj ich individuálnym identifikačným znakom, ktorým je dátum narodenia, rodné číslo, prípadne iný identifikačný údaj, IČO a podobne.
17. Preskúmaním súdneho spisu sudca zistil, že pokiaľ ide o označenie povinného v návrhu na vykonanie exekúcie, toto síce obsahovalo meno, priezvisko, bydlisko aj dátum narodenia, ktorý bol dokonca zhodný s dátumom narodenia v exekučných tituloch, avšak exekučný súd takúto fyzickú osobu v registri obyvateľov SR nenašiel. Proti takto označenej osobe nebolo možné viesť exekúciu Súd ďalej zo súdneho spisu zistil, že okrem negatívnej elektronickej lustrácie v Registri obyvateľov SR, súd požiadal aj písomne dňa 5.9.2018 Register obyvateľov o vykonanie lustrácie osoby označenej ako povinný v návrhu na vykonanie exekúcie s dátumom narodenia 30.8.1947. Dňa 16.10.2018 bola súdu doručená odpoveď, z ktorej súd zistil, že by pravdepodobne mohlo ísť o chybu v dátume narodenia označenej osoby. Vyšší súdny úradník preto vyzval oprávneného na opravu návrhu a opravu exekučného titulu v zmysle § 52 Exekučného poriadku. Tu súd konštatuje, že tento postup vyššieho súdneho úradníka, súd nepovažuje za správny. Rovnako nemalo byť vydané ani poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora.
18. Podľa názoru konajúceho súdu, označenie ako povinného v návrhu na vykonanie exekúcie, či dokonca v exekučnom titule taký subjekt, ktorý už v danom čase nemožno stotožniť ako subjekt práva, nie je tzv. „inou zrejmou nesprávnosťou“ podaného návrhu, ktorú možno odstrániť postupom podľa § 52 Exekučného poriadku, či postupom podľa § 161 ods. 3 CSP týkajúceho sa odstrániteľných nedostatkov procesných podmienok konania.
19. Súd s poukazom na znenie ustanovenia § 52 Exekučného poriadku, konštatuje, že z neho vyplýva, že súd postupom podľa uvedeného ustanovenia vyzve oprávneného na odstránenie chýb v písaní alebo iných zrejmých nesprávností návrhu na vykonanie exekúcie, v dôsledku ktorých je návrh nejasný alebo neúplný. V zmysle uvedeného ustanovenia súd nevyzýva na opravu exekučného titulu. Pokiaľ ide o uvedené ustanovenie zákona a chyby podaného návrhu, kým pojem „chyby v písaní“, je pomerne jednoznačný a v rozhodovacej súdnej praxi vyriešený ustáleným spôsobom (napríklad preklep, gramatická, či matematická nesprávnosť), pojem „iná zrejmá nesprávnosť“ je potrebné vykladať individuálne. Ide však v zásade o inú nesprávnosť návrhu, ako je pisárska alebo matematická chyba, avšak táto nesprávnosť musí byť každému hneď zrejmá a zjavná, ako okamžité zlyhanie mechanickej alebo duševnej činnosti osoby, ktorá sa jej dopustila. Pôjde tak predovšetkým o také chyby a nesprávnosti, ktoré nemajú podstatnejší význam. V danej súvislosti súd poukazuje napríklad na rozhodnutie publikované pod Rc 37/1969, alebo na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 576/2013, resp. sp. zn. III. ÚS 67/2019. Za „inú zrejmú nesprávnosť“ návrhu na vykonanie exekúcie, preto podľa názoru súdu nemožno považovať to, že návrh na vykonanie exekúcie (vrátane exekučného titulu) smeruje voči neexistujúcemu právnemu subjektu bez procesnej spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania. Súd opätovne zdôrazňuje, že v danom prípade nešlo iba o chybu návrhu ale aj o chybu samotného exekučného titulu, z ktorého povinnú osobu nebolo možné stotožniť a preto konštatuje, že vyšší súdny úradník nepostupoval správne, pričom návrh oprávneného mal priamo zamietnuť a nie ho vyzývať na opravu návrhu a už vôbec nie na opravu exekučného titulu. Pokiaľ ide o opravu exekučného titulu opravným uznesením, o ktoré oprávnený požiadal Okresný súd Revúca, tu súd poukazuje na to, že opravné uznesenie je potrebné najskôr vydať, potom doručovať a následne musí nadobudnúť právoplatnosť. Exekučný súd nemôže už v začatom exekučnom konaní čakať na opravu exekučného titulu, na základe ktorého malo toto exekučné konanie správne začať. Opravným uznesením sa mení, v konečnom dôsledku aj právoplatnosť a tým aj vykonateľnosť exekučného titulu, ktorý je riadnym (bezchybným) exekučným titulom až v znení jeho opravy, čo sa stalo aj v tomto exekučnom konaní. Chybu v písaní v exekučnom titule preto nemožno považovať za odstrániteľnú vadu exekučného konania, keďže exekúciu možno viesť zásadne iba na podklade vykonateľného exekučného titulu, ktorý musí byť vykonateľný od začatia exekučného konania, t.j. od podania návrhu na súd až do jeho
ukončenia. Exekučný súd nie je oprávnený nijako zasahovať, ani meniť rozhodnutia iných súdov a to ani pokiaľ ide o opravu zrejmých chýb a nesprávností, ktoré sa v nich môžu nachádzať.
20. Súd ďalej konštatuje, že súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený vykonateľný exekučný titul, či je tento z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľný tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej a či je podaný návrh na vykonanie exekúcie v súlade s týmto exekučným titulom. Exekučný titul je materiálne vykonateľný len vtedy, ak na základe vykonateľného rozhodnutia možno bezpečne identifikovať osobu oprávneného a povinného. Je potrebné v tejto súvislosti uviesť, že už v konaní, v ktorom je vydaný exekučný titul, sa v zmysle § 133 ods. 1 CSP, fyzická osoba v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého bydliska alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom, teda rovnako ako to vyžaduje v exekučnom konaní ust. § 48 ods. 3 písm. b) bod 1. Exekučného poriadku. Teda, aj v základnom súdnom konaní a aj v exekučnom konaní sa žalovaný, resp. povinný, obligatórne (nie fakultatívne) označuje aj individuálnym identifikačným údajom, ktorým je u fyzickej osoby práve dátum narodenia. V prípade, ak súd v základnom konaní zistí, že niektorá z náležitostí žaloby chýba alebo je uvedená nesprávne, musí takúto vadu konania odstrániť postupom v zmysle § 129 CSP a to aj pokiaľ ide o chybu v dátume narodenia žalovaného, resp. predovšetkým ak ide o takúto chybu, pretože práve dátum narodenia fyzickej osoby umožňuje jej nezameniteľnú a individuálnu identifikáciu.
21. Ako už súd uviedol, aj v exekučnom konaní zákon pripúšťa možnosť opravy zrejmých nesprávností, ale iba vo vzťahu k návrhu na vykonanie exekúcie, nie však vo vzťahu k samotnému exekučnému titulu. Materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu vyjadrujú obsahovú určitosť exekučného titulu, podľa ktorého sa exekúcia vedie a to tak, aby práva, ale predovšetkým vynucované povinnosti, boli vo vykonávanom exekučnom titule určené presným a nepochybným spôsobom. Z exekučného titulu musí byť zrejmé, čo má byť exekúciou vynútené. Primárnym cieľom exekučného konania je totiž nútený výkon súdneho rozhodnutia voči povinnej osobe, kedy identifikátor tejto povinnej osoby, v podobe jej dátumu narodenia, je nevyhnutný na to, aby nielenže nebolo možné fyzickú osobu zameniť s inou fyzickou osobou ale predovšetkým na to, aby bolo možné dané rozhodnutie voči tejto osobe vôbec nútene vykonať. Preto, z hľadiska materiálnej vykonateľnosti, musí každý exekučný titul obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práva a jemu zodpovedajúcu povinnosť na plnenie a presne stanovenú lehotu na plnenie (R 21/1981, s. 161, R 27/1984, s. 130, uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 18CoE132/2013-35 z 26.6.2013). Práve tieto náležitosti robia exekučný titul materiálne vykonateľným. Naopak, rozhodnutie, ktoré tieto náležitosti nemá, nie je rozhodnutím vykonateľným a nemôže byť podkladom pre výkon exekúcie. Nezameniteľná a individuálna identifikácia osoby povinného je teda nevyhnutná pre materiálnu vykonateľnosť rozhodnutia súdu zo základného súdneho konania, ako exekučného titulu už v štádiu exekučného konania. Preto, keďže z exekučného titulu nebolo, v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie, zrejmé komu bola uložená povinnosť (taká osoba právne neexistovala), takýto exekučný titul nebol v danom čase materiálne vykonateľný. Exekúciu možno viesť zásadne iba na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorý musí byť vykonateľný od začatia, až do ukončenia exekučného konania.
22. Z uvedených dôvodov súd sťažnosť oprávneného považoval za nedôvodnú a za vyššie popísaného právneho stavu, bolo potrebné sťažnosť oprávneného zamietnuť.
23. Pre úplnosť súd konštatuje, že oprávnený nestratil možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie voči správne označenej osobe povinného (t.j. v znení opravného uznesenia), po právoplatnosti opravného uznesenia, resp. v danom prípade už voči jeho dedičom. Oprávnený si pohľadávku voči povinnému môže prihlásiť aj do dedičského konania po povinnom.
24. Podľa ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
25. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
26. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
27. Oprávnený si náhradu trov, ktoré by mu vznikli v súvislosti s podanou sťažnosťou neuplatnil. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii oprávneného, aký nárok voči povinnému si v ňom uplatní a aký nie. Súd tak nie je oprávnený (z úradnej moci) rozhodovať o takom nároku oprávneného, ktorý nebol zo strany samotného oprávneného v exekučnom konaní uplatnený. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, súd oprávnenému trovy konania o sťažnosti nepriznal.
28. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).