Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19Csp-32-2019.pdf
PDF · 100.17 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/32/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovu v spore žalobkyne: T. Č., L.. XX.XX.XXXX, P. J. L. XXX/XX, XXX XX D., zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.276,14 eura, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 1.276,14 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. P r i z n á v a žalobkyni vo vzťahu k žalovanému nárok na 100 % náhradu trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 5.2.2019 domáhala voči žalovanému primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.276,14 eura na základe toho, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov sp.zn. 8Csp/81/2016 o uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy bola ako žalobkyňa v postavení spotrebiteľky úspešná., keďže ujma, ktorá jej hrozila je vo výške 2.552,28 eura (suma, ktorú žalovaná špecifikovala v žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 19.4.2016)., za primeranú výšku finančného zadosťučinenia považuje sumu vo výške 1.276,14 eura, teda polovicu z ujmy, ktorá jej výkonom zrážok hrozila.
2. Žalovaný s návrhom nesúhlasil a poukázal na to, že „z podanej žaloby nevyplývajú žiadne skutkové okolnosti, ktoré by preukazovali nutnosť priznania finančného zadosťučinenia ako spôsobu zavŕšenia ochrany spotrebiteľa. Jeho vznik nie je automatický; naopak, vznik tohto nároku treba chápať ako prostriedok završujúci ochranu spotrebiteľa za situácie, kedy to okolnosti vyžadujú. Z podanej žaloby nevyplýva ani označenie práva spotrebiteľa, ktoré malo byť porušené a vo vzťahu ku ktorému (porušeniu) sa finančné zadosťučinenie uplatňuje. Žalobkyňa výšku ňou uplatňovaného nároku odôvodňuje tak, že má ísť o sumu, o ktorú sa chcel žalovaný bezdôvodne obohatiť. Uvedené tvrdenie je po skutkovej i právnej stránke nedôvodné. Zrážka zo mzdy slúži a je určená na uspokojenie pohľadávky. Samotná dohoda o zrážkach zo mzdy nezakladá právny vzťah medzi dlžníkom a veriteľom, na základe ktorého má dlžník plniť žalovanému. Žalobkyňa v podanej žalobe neoznačil žiadnu skutočnosť a ani dôkaz, v zmysle ktorého by žalovaný pri predložení žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy konal s cieľom získať bezdôvodné obohatenie. Z obsahu žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy vyplýva, že sa žiada ich vykonávanie pre účely uspokojenia záväzkov žalobcu, a nie pre účely, ktoré by boli spojené s takými skutočnosťami, v ktorých by išlo o bezdôvodné obohatenie. Tvrdenie žalobkyne by bolo pravdivé len v prípade, ak ku dňu predloženia žiadosti o zrážky zo mzdy mal uhradené aspoň sumu, ktorú nesplatil a súčasne by bolo právoplatne ustálené,
že žalovaný voči žalobcovi nemá žiadny nárok, teda že žiada o vykonávanie zrážok pre nejestvujúci nárok. Domnienka prezentovaná žalobkyňou o tom, že žalovaný sa chcel obohatiť, nemá opodstatnenie v žiadnej preukázanej skutočnosti. Predloženie dohody o zrážkach zo mzdy ani nie je možné považovať za úkon smerujúci k údajnému získaniu bezdôvodného obohatenia, pretože (i) v danom okamihu veriteľ nemôže vedieť, či zamestnávateľ dlžníka zrážky zo zákonných alebo subjektívnych dôvodov vôbec realizuje, (ii) v akom rozsahu budú realizované.“
3. Žaloba na to oponovala tým, že ako inak ako bezdôvodným obohatením by bolo možné nazvať sumy, ktoré by na základe neplatnej dohody o zrážkach boli zaplatené žalovanej strane v prípade, ak by sa žalobkyňa nebránila v súdnom konaní a nedosiahla by povinnosť zákazu, resp. povinnosť zdržať sa výkonu tejto dohody. To znamená, pokiaľ by neuplatnila svoje práva v súdnom konaní o povinnosti zdržať sa výkonu dohody o zrážkach zo mzdy, v tom prípade by celkom jednoznačne na jej strane, teda na strane žalobkyne vznikla ujma a na strane žalovanej strany by vzniklo bezdôvodné obohatenie. Táto skutočnosť je celkom jednoznačná. Žalovaná strana si musela byť vedomá nie celkom korektných ustanovení v zmluve o revolvingovom úvere, keď neštandardným spôsobom vymáhala svoje „pohľadávky“ z neprijateľných zmluvných podmienok, pretože najprv sa domáhala svojich nárokov v rozhodcovskom konaní, keď nebola úspešná v rozhodcovskom konaní, nepodala žalobu na štandardný súd, ale opäť realizovala svoje domnelé nároky prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy, pričom ako veľká nebanková inštitúcia musela už mať v tom čase informácie o tom, že takéto dohody o zrážkach vo formulárových zmluvách spotrebiteľských sú súdmi vyhlasované za neplatné dohody, napriek tomuto takýmto spôsobom postupovala a že si toho istým spôsobom aj bola vedomá je zrejmé z tohto dôvodu, že proti rozsudku súdu prvej inštancie ani nepodala opravný prostriedok. Uplatnila si ako primerané finančné zadosťučinenie polovičku sumy, ktorú si v zmysle dohody o zrážkach, ktorú predložila vtedajšiemu zamestnávateľovi uplatňovala žalovaná strana. Neexistuje žiaden vzorec, ani žiadne metodika výpočtu takejto ujmy. Existuje jediné kritérium a tou je primeranosť a za primeranú sumu považuje polovicu takejto sumy a navrhuje, aby súd v rámci voľnej úvahy žalobkyni aj priznal.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a oboznámením obsahu spisu tunajšieho súdu sp.zn. 8Csp/81/2016 ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil, že:
5. Dňa 4.6.2014 podala žalobkyňa na tunajšom súde návrh o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorým sa domáhala, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria v Žiline, so sídlom: Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, sp. zn. RK-PC-739/14-EK zo dňa 28.4.2014 a zároveň, aby určil neprijateľné zmluvné podmienky v zmluve, ktoré konanie sa viedlo pod sp.zn. 28C/181/2014.
6. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 29.4.2015 č.k. 28C/181/2014-79, bol zrušený rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria rozhodcovský súd v Žiline, sp.zn. RK-PC-739/14-EK zo dňa 28.4.2014 s tým, že podľa názoru súdu „je dojednanie rozhodcovskej doložky spotrebiteľskej zmluvy neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Rozhodcovská zmluva je síce na osobitnom papieri, avšak tento je predtlačený, formulárový a znemožňuje tak spotrebiteľovi zvoliť si iný spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a tým mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Táto predtlačená rozhodcovská zmluva dokonca vopred určuje iba dva rozhodcovské súdy, ktoré sú vopred vybraté zo strany odporcu. Súd musel brať do úvahy aj tú skutočnosť, že bolo preukázané, že navrhovateľke nebolo zo strany odporcu v prípade podpísania tejto zmluvy vysvetlené, čo to rozhodcovské konanie je a je neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok na riešenie sporov akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľ sa podpisom tejto rozhodcovskej zmluvy vopred vzdal práva na účinnú právnu ochranu a rozhodcovský rozsudok iba formálne prebral argumenty žalujúcej strany a nevyporiadal sa s inštitútmi zameranými na ochranu práv vyplývajúcich pre spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy (5Cdo/61/2012)“.
7. Dňa 22.9.2016 podala žalobkyňa na tunajšom súde žalobu o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov č. 8300051115, ktorá sa viedla pod sp.zn. 8Csp/81/2016.
8. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 15.11.2017 č.k. 8Csp/81/2016-60 súd rozhodol tak, že
„Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka č. 8300051115 zo dňa 18.9.2012 k Zmluve o revolvingovom úvere č. 8300051115 zo dňa 18.9.2012 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne.“
9. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že „z predloženej Žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/Zmluvy o poskytnutí revolvingového typu vyplýva, že medzi stranami bola dňa 18.9.2012 uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 8300051115, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi úver vo výške 1.320,-€, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v 42. pravidelných mesačných splátkach po 70,72 €. Ročná úroková sadzba úveru činila 70,00 %. V bode 8.1. žiadosti je dohoda o poskytnutí služby spočívajúca v možnosti odkladu maximálne troch splátok úveru a záväzok dlžníka zaplatiť za túto službu odplatu vo výške 189,88 €. V rovnaký deň, t.j. 18.9.2012, strany konania uzavreli Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmoch) č. 8300051115. V čl. I dohody sa uvádza, že pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečované touto dohodou sú tvorené úverom vrátanie prípadných všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvo úveru, pripadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti zo Zmluvou a jej prípadných dodatkov.
10. Listom zo dňa 19.4.2016 zástupca žalovaného požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe vyššie uvedenej dohody.“
11. Súd právne v rozsudku konštatoval, že „Dohoda o zrážkach zo mzdy vzhľadom na jej vopred formulované znenie, nemá charakter individuálne dojednaných zmluvných ustanovení, ktorých obsah by žalobca mohol prípadne ovplyvniť, a svojim obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa, t.j. žalobcu, nakoľko z jej obsahu nevyplýva osobitná možnosť spotrebiteľa vylúčiť uzatvorenie takejto dohody, prípadne možnosť v dodatočnej lehote vylúčiť právne účinky takého dojednania, napr. jednostranným odstúpením od dohody, prípadne inou formou upravená možnosť spotrebiteľa prijať či neprijať takúto dohodu, prípadne meniť obsah tejto dohody. Žalovaný, ako dodávateľ, taktiež neprodukoval v tomto konaní žiadne dôkazy o tom, že žalobca bol poučený o dôsledkoch uzavretia Dohody o zrážkach zo mzdy a že mal možnosť túto dohodu odmietnuť“. Podľa názoru súdu „v Dohode o zrážkach zo mzdy chýba aj náležitosť právneho úkonu a to jeho určitosť. Podľa názoru súdu Dohodou o zrážkach zo mzdy môže byť zabezpečená iba peňažná pohľadávka, ktorá je splatná alebo pohľadávka na opakujúce sa plnenie splatné v budúcnosti (napr. výživné). Suma 1.320,- € v čl. I. Dohody o zrážkach zo mzdy bola uvedená len v súvislosti s označením budúceho poskytnutia úveru na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru. Reálne bola žalobcovi poskytnutá nižšia suma. V prípade predmetnej dohody v čase jej uzavretia teda ešte neexistovala splatná pohľadávka žalovaného, a navyše tá v tejto dohode nie je vymedzená určito. Predmetom dohody je totiž aj nekonkretizované príslušenstvo pohľadávky a dokonca aj náklady, ktoré by vznikli žalovanému pri vymáhaní pohľadávky a ďalšie prípadné pohľadávky a zmluvné pokuty. Takto vymedzený predmet dohody o zrážkach zo mzdy rozhodne nenapĺňa atribút určitosti a preto aj z toho dôvodu spôsobuje neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Neurčité je aj zmluvné dojednanie v čl. II. tejto dohody, týkajúce sa výšky splátok (teda rozsahu uhradzovacej funkcie zabezpečovacieho inštitútu zrážok zo mzdy), podľa ktorého, ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške bez ohľadu na dôvod, tak v nasledujúcich mesiacoch má byť zrážka zvýšená nad dohodnutú sumu. Ide o jednostranné neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, lebo má byť uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky. Je neprípustné navyšovať zrážky zo mzdy nad dohodnutú výšku, pretože potom predstavuje obchádzanie náležitosti dohody o výške mesačných zrážok zo mzdy“. V súvislosti s výškou pohľadávky žalovaného súd zdôraznil, že „dohoda o zrážkach zo mzdy je predovšetkým zabezpečovacím inštitútom a teda má akcesorický charakter k základnej zmluve - úverovej zmluve. Pokiaľ je teda úverová zmluva alebo jej časť neplatná, neplatná je aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Z úverovej zmluvy pritom vyplýva, že strany si dohodli úrok 70,00 % p.a.. Priemerná úroková sadzba pri obdobných úrokoch so splatnosťou od 1 do 5 rokov poskytovaných bankami pritom v septembri 2012 činila len 11,91 % p.a., čo súd zistil z webovej stránky NBS. Dohodnuté úroky teda viac ako päťnásobne presahujú túto priemernú úrokovú sadzbu. Súdy už vo viacerých rozhodnutiach sa zaoberali platnosťou dohody o úrokoch v úverovej zmluve práve s ohľadom na korektív zakotvený v § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi. Neplatnosť dohody o úrokoch však nespôsobuje neplatnosť celej úverovej zmluvy s poukazom na § 41 OZ, keďže nejde o neoddeliteľnú časť úverovej zmluvy“.
12. Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že „si pamätá vzhľadom na odstup času, že predtým než uzavrela túto zmluvu o revolvingovom úvere, mala so žalovaným nejaký zmluvný vzťah. Oni ju potom oslovili na zmluvu o revolvingovom úvere, ale nejednalo sa o revolving, žiadne obnovujúce finančné prostriedky jej neboli posielané na účet. Prišla jej na účet len suma 1.320 eur s tým, že túto mala splácať v týchto splátkach, ako je aj uvedené v zmluve. Vtedy veľmi súrne peniaze potrebovala, neuvedomovala si ani výšku úrokovej sadzby, ani žiadne skutočnosti. V podstate splácala, pokiaľ mohla. Je presvedčená, že určite zaplatila tú sumu, ktorá jej bola poskytnutá. Následne ochorela na onkologickú chorobu, nemohla ďalej splácať, mala veľké výdavky osobného charakteru. Následne na to prišiel ten rozhodcovský rozsudok, ktorý bol zrušený, ale po zrušení rozhodcovského rozsudku nedostala od žalovaného žiadne vyrozumenie o tom, aby mala ešte niečo doplácať a že má byť nejaký dlh, ani ju neupozornil žalovaný na to, že mieni uplatniť dohodu o zrážkach zo mzdy. Potom si ju dala predvolať účtovníčka, že jej prišla dohoda o zrážkach zo mzdy a že bude na základe tejto listiny aj zrážať zo mzdy tieto nároky tam uvedené, na čo už bezodkladne vyhľadala právneho zástupcu a podali žalobu na súd o zdržanie sa použitia zrážok zo mzdy. V podstate aj tomu zabránili. Žiadne konanie sa nevedie, kde by od nej žalovaná strana vymáhala nejaké nároky z tohto úverového vzťahu, ale je presvedčená, že istinu, ktorú jej žalovaný poskytol, určite zaplatila“.
13. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
14. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.276,14 eura v súvislosti s úspešným uplatnením porušenia práva zo strany žalovaného na základe na základe rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 8Csp/81/2016.
15. Podľa § 3 ods. 5 tretia veta Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľ, ktorý na súd úspešne uplatnil porušenie práva alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti týmto zákonom osobitnými predpismi zodpovedá.
16. Súd konštatuje, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 8Csp/81/2016 žalobkyňa úspešne uplatnila porušenie spotrebiteľského práva, pričom sa žalovaný dopustil pri tomto právnom vzťahu množstva závažných porušení spotrebiteľského práva.
17. Ohľadom námietok žalovaného o nedôvodnosti žaloby a nesplnení podmienok zákona pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 371/2018, ktorý uvádza, že v prípade spotrebiteľskej legislatívy je popri gramatickom výklade namieste použiť aj výklad teologický v súlade so zmyslom právnej úpravy, ktorý je v tomto prípade determinovaný princípom potreby zvýšenej ochrany spotrebiteľa. Ten vychádza z požiadavky korektných spotrebiteľských zmlúv voči spotrebiteľom, zo zákazu zneužívania dominantného postavenia dodávateľa a zákazu používania zmluvných podmienok, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.
Súd prihliadol k tomu, že žalovaný vnútil žalobkyni neprijateľné zmluvné podmienky a pokiaľ by sa žalobkyňa nebola bránila, bol by sa žalovaný nepochybne na jej úkor obohatil. Pokiaľ by sa žalobkyňa nebola svojho nároku domáhala v súdnom konaní, nikdy by sa nedomohla ochrany svojich spotrebiteľských práv., v danom prípade by žalovaný neupustil od realizácie dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov napriek tomu, že súd jednoznačne konštatoval závažné porušenia spotrebiteľského práva.
18. S poukazom na vyššie uvedené s ohľadom na závažné porušenie práv žalobkyne zo strany žalovaného, ktorých ochrany sa žalobkyňa úspešne domohla na súde je priznanie finančného zadosťučinenia plne dôvodné.
19. Pri určení výšky priznaného zadosťučinenia súd prihliadol k tomu, že v zmluve bol dohodnutý úžerný úrok a je nepredstaviteľné, aby akýkoľvek spotrebiteľ prejavil ochotu a súhlasil s takým úžerným úrokom, keby nebol k tomu donútený finančnou tiesňou a inými nepriaznivými životnými okolnosťami, ktoré spôsobili, že bol donútený prijať finančné prostriedky za takých nevýhodných podmienok.
20. V danom prípade takéto úžerné úroky v rozpore dobrými mravmi aj boli voči žalovanej uplatňované a to najskôr v rozhodcovskom konaní a keď došlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku, nepodal žalovaný žalobu v súdnom konaní, ale pokúsil sa o získanie tohto úžerného plnenia prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy., hoci musel mať v tom čase vedomosť o spornosti uplatňovania takýchto nárokov prostredníctvom dohôd o zrážkach zo mzdy. Teda žalovaný nemal žiadny poctivý a zodpovedný úmysel podrobiť sa súdnej kontrole s takto so žalobkyňou uzavretou zmluvou a preto súd považuje samotné konanie žalovaného aj po tom, čo bol zrušený rozhodcovský rozsudok za neprimerané a nekalé obchodné správanie sa dodávateľa finančných služieb. Žalovaná strana vymáhala svoje nároky, ale dohodou o zrážkach zo mzdy, kde vyčíslila iba sumu bez akejkoľvek špecifikácie. Takéto konanie súd považuje len za potvrdenie toho nekalého správania žalovaného voči žalobkyni počas celého zmluvného vzťahu. Všetky tieto skutočnosti smerujú k tomu, že tieto nekalé obchodné praktiky žalovaného mohli poškodiť žalobkyňu, pokiaľ by sa nebola voči ním bránila zákonným spôsobom, a preto považuje konanie o povinnosť zdržať sa dohody o zrážkach zo mzdy aj v súčinnosti so zrušením rozhodcovského rozsudku za úspešné uplatnenie porušenie spotrebiteľského práva zo strany žalobkyne, a aj nárok ktorý žalobkyňa vo finančnom vyjadrení uplatňuje za preukázaný.
21. Preto súd považuje výšku primeraného finančného zadosťučinenia 1.276,14 eura, ako polovicu sumy, ktorú žalovaný sa pokúsil získať prostredníctvom tejto dohody o zrážkach zo mzdy za primeranú okolnostiam prípadu a nároku v celom rozsahu vyhovel.
22. Súdu neuniklo ani to, že žalovaný napriek judikovaným porušeniam spotrebiteľského práva vôbec neprejavil žiadnu mieru prijatia zodpovednosti za tento stav.
23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovení §§ 255 a 262 CSP., podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. Súd ustaľuje, že žalobkyňa mala vo veci plný úspech, a preto jej priznal voči žalovanému nárok na 100% náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).