Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Csp-13-2020.pdf
PDF · 112.77 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/13/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Červenákovou, v spore žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, IČO: 04355211, so sídlom náměstí T. G. Masaryka 2392/17, 690 02 Břeclav, zastúpený JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, so sídlom Majerníkova 3479/3A, 841 05 Bratislava, IČO: 42185190, proti žalovanému: Z. X., J. XX.X.XXXX, G. H. XXX, XXX XX H., zastúpený FALIS & Partners, s. r. o. , so sídlom Lermontovova 14, 811 05 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 51769654, o zaplatenie 314,69 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, ktorú je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému žalobca.
III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca podanej žalobe žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu 314,69 Eur, zákonného úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 350 Eur od 10.02.2017 do 11.07.2017 (vrátane), čo číní 11.66 Eur, zákonný úrok z omeškania vo výške 8.05% ročne zo sumy 346.93 Eur od 12.07.2017 do 18.08.2017 (vrátane), čo číní 2.91 Eur, zákonný úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 332.09 Eur od 19.08.2017 do 17.10.2017 (vrátane), čo číní 4.39 Eur, zákonný úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 314.69 EUR od 18.10.2017 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 12 Eur a k náhrade trov konania. V písomnej žalobe uviedol, že žalovaný sa prostredníctvom webovej stránky www.minipozicka.sk <http://www.minipozicka.sk> registroval a požiadal žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 350 Eur. Pri registrácii uviedol svoje údaje: Z. X., J.. XX.XX.XXXX G. H. XXX, XXX XX H.. Pri registrácii a odoslaním žiadosti o poskytnutie úveru žalovaný zároveň potvrdil, že súhlasí so zmluvou o úvere, ako aj všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, a zároveň potvrdil, že údaje ktoré žalobcovi ako veriteľovi poskytol sú pravdivé a úplné. Na základe Smlouvy o zapůjčce Č.. XXXXXX zo dňa 5.1.2017 uzatvorenej podľa § 2390 a nasl. zák. č. 89/2012 Sb. občanský zákonník a zákona č. 145/2010 Sb. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov žalobca, ako veriteľ, poskytol žalovanému, ako dlžníkovi, úver vo výške 350 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 100 Eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku vo výške 450 Eur, a to do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. V zmysle Smlouvy o zapůjčce č. XXXXXX sú celkové náklady spojené s úverom tvorené výlučne odplatou, čo predstavuje sumu vo výške 100 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle uzatvorenej zmluvy, stal sa jeho dlh splatným, a to dňom 2.2.2017. V zmysle čl. 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru veriteľ je oprávnený upozorniť spotrebiteľa na omeškanie so splátkou úveru, a to buď e-mailom alebo sms správou alebo
písomne. Veriteľ je oprávnený požadovať od spotrebiteľa vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov spojenú s upomienkou vo výške 3 Eur za každú upomienku. Žalobca vyzýval žalovaného na úhradu jeho záväzku prostredníctvom upomienok zasielaných formou SMS - správ alebo emailov. Na upomienky nereagoval, telefonicky sa s ním nepodarilo skontaktovať. Zaslané boli 4 upomienky v súlade s dohodnutými VPPÚ a tým pádom vznikla žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi 12 Eur za zaslané upomienky. Dňa 7.11.2019 bola žalovanému zaslaná písomná výzva na úhradu dlhu. Žalovaný ku dňu vyhotovenia návrhu na vydanie platobného rozkazu uhradil žalobcovi sumu vo výške 3,07 Eur dňa 11.07.2017, sumu vo výške 14,84 Eur dňa 18.08.2017, sumu vo výške 17,4 Eur dňa 17.10.2017, spolu vo výške 35,31 Eur ktorá bola použitá na čiastočnú úhradu nároku žalobcu.
2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vyzval žalobcu okrem iného i na úpravu úrokov z omeškania, nakoľko súd môže priznať úrok z omeškania vo výške 5,00 %. Žalobca súhlasil s vydaním platobného rozkazu s priznaním úrokov z omeškania vo výške 5,00 % namiesto 8,05% ročne. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal vo veci dňa 3.2.2020 pod č. k. 23Up/51/2020-0 platobný rozkaz, ktorým podanej žalobe (po úprave) v plnom rozsahu vyhovel.
3. Voči platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote podal vecne odôvodnený odpor žalovaný. Uviedol, že v zmysle ustanovenia § 11 ods. 3 Zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch - ak osoba bez povolenia poskytne peňažné prostriedky, ktoré by inak boli spotrebiteľským úverom, uzatvorená zmluva je neplatná. Ak vznikne spotrebiteľovi povinnosť vydať poskytnuté finančné plnenie, osoba podľa prvej vety je povinná umožniť spotrebiteľovi uhradiť len skutočne poskytnuté finančné plnenie v splátkach a lehote, ktorá však nesmie byť kratšia ako lehota, v ktorej by mal spotrebiteľ vrátiť finančné plnenie, ak by neexistoval dôvod neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere; tým nie je dotknuté právo zmluvných strán dohodnúť sa na dlhšej lehote na vrátenie poskytnutého finančného plnenia a právo spotrebiteľa vrátiť poskytnuté finančné plnenie naraz alebo v splátkach v lehote kratšej, ako bola dohodnutá v zmluve podľa prvej vety. Žalovaný v čase poskytnutia pôžičky nemal povolanie NBS na poskytovanie spotrebiteľských úverov, čo má za následok, že zmluva o pôžičke je absolútne neplatným právnym úkonom. Uvedené vyplýva aj z upozornenia NBS zo dňa 9.8.2018: Národná banka Slovenska upozorňuje na činnosť spoločnosti MINIHOTOVOST, SE, so sídlom náměstí T. G. Masaryka 2392/17, 690 02 Břeclav, Česká republika (ďalej ako „spoločnosť"). Spoločnosť ponúka spotrebiteľom peňažné pôžičky prostredníctvom internetovej stránky www.minipozicka.sk, ktorá je v slovenskom jazyku. Národná banka Slovenska upozorňuje, že spoločnosti MINIHOTOVOST, SE žiadne povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov a iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov na území Slovenskej republiky neudelila. Spoločnosť je prevádzkovateľom aj ďalších internetových stránok s doménou .sk: www.minihotovost.sk <http:// www.minihotovost.sk>, www.minipeniaze.sk <http://www.minipeniaze.sk>, www.mudrapozicka.sk <http:// www.mudrapozicka.sk>,www.najrychlejsiepozicky.sk,www.okamzitepeniaze.sk,www.peniazebezdokladov.sk <http://www.peniazebezdokladov.sk>,www.peniazebezrucitela.sk,www.peniazecezinternet.sk <http:// www.peniazecezinternet.sk>,www.peniazeceznet.sk <http:// www.peniazeceznet.sk>,www.peniazecezsms.sk <http:// www.peniazecezsms.sk>,www.peniazedoruky.sk <http:// www.peniazedoruky.sk>,www.peniazehned.sk,www.poctivapozicka.sk,www.pozicka.sk <http:// www.pozicka.sk>,www.pozickaokamzite.sk <http://www.pozickaokamzite.sk>,www.pozickaren.sk <http://www.pozickaren.sk>. Podmienkou poskytovania spotrebiteľských úverov a iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov na území Slovenskej republiky je povolenie udelené Národnou bankou Slovenska v zmysle § 20 ods. 1, resp. § 24 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalobca si teda môže uplatnený nárok uplatňovať len z titulu bezdôvodného obohatenia. K poskytnutiu finančných prostriedkov došlo 5.1.2017 a nárok si žalobca uplatnil na súde 9.1.2020, teda jednoznačne po uplynutí subjektívnej dvojročnej ako aj objektívnej trojročnej premlčacej doby. Žiada, aby súd podanú žalobu zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania.
4. Žalobca vo svojom vyjadrení k podanému odporu uviedol, že zmluva bola uzatvorená platne, v zmysle ustanovení zákona č. 89/2012 Sb., občanský zákoník, ve znění pozdějších předpisů a zákona č. 257/2016 Sb., o spotřebitelském úvěru, ve znění pozdějších předpisů, čo vyplýva i z listinných dôkazov, ktoré žalobca tunajšiemu súdu predložil ako prílohu predmetnej žaloby. V tejto súvislosti poukazujú na skutočnosť, že z hľadiska právneho posúdenia predmetnej Zmluvy je rozhodný
právny poriadok Českej republiky, v dôsledku čoho nemožno túto Zmluvu subsumovať pod zákonné ustanovenia zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (neskôr zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov), a teda tvrdenia ohľadne vzniku nároku žalobcu, na vydanie bezdôvodného obohatenia, nemožno považovať za správne. K tvrdeniam týkajúcim sa absencie povolenia na poskytovanie úverov žalobca v krátkosti uvádza, že spoločnosť MINIHOTOVOST, SE je zapísaná v zozname subjektov finančního trhu vedeného Českou národní bankou, ktorý je prístupný na www.cnb.cz v sekcii Seznamy a evidence/ Seznamy regulovaných a registrovaných subjektů/Základní seznamy/Poskytovatelé a zprostředkovatelé spotřebitelského úvěru / Nebankovní poskytovatelé spotřebitelského úvěru a tiež aj v obchodním rejstříku dostupnom na www.justice.cz <http://www.justice.cz>. Společnost MINIHOTOVOST, SE je v zmysle uvedeného oprávnená poskytovat úvery na základe licencie České národní banky podľa zákona č. 257/2016 Sb. o spotřebitelském úvěru. K námietke premlčania uvádzajú, že daný dlh sa stal splatným až 2.2.2017 a zo strany spoločnosti bol podaný návrh dňa 08.01.2020 a teda nejde o premlčaný nárok. Žiadal podanej žalobe vyhovieť v plnom rozsahu.
5. Žalovaný sa k podaniu žalobcu následne nevyjadril.
6. Nakoľko hodnota tohto spotrebiteľského sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur, prejednávaný spor, v ktorom ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci bolo možné rozhodnúť len na základe predložených listinných dôkazov a vyjadrení strán sporu, súd v súlade s ust. § 297 písm. b) CSP spor prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 19.8.2020, miesto a čas jeho verejného vyhlásenia boli v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili. Po vykonaní dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi, súd zistil tento skutkový a právny stav:
7. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 5.1.2017 Zmluvu o úvere (Smlouvu o zapůjčce č. XXXXXX), predmetom ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť spotrebiteľovi krátkodobý bezúčelový úver a záväzok spotrebiteľa poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľ spojené s úverom vo výške 100 Eur t.j. zaplatiť celkovú čiastku 450 Eur. Celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom sú tvorené sumou 100 Eur. Spotrebiteľ sa zaviazal zaplatiť dlžnú sumu do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru na účet veriteľa, t. j. do 2.2.2017. Spotrebiteľ zobral na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) je vo výške 2547,14%. Spotrebiteľ uzatvorením zmluvy vyhlásil, že súhlasí s obsahom zmluvy, bol pred uzatvorením zmluvy oboznámený so VPPÚ, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne vyhlásil, že informácie, ktoré poskytol veriteľovi pred uzavretím zmluvy, sú pravdivé, správne a úplné a že má spôsobilosť v zmysle Občianskeho zákonníka na uzatvorenie a plnenie zmluvy a že je schopný splácať dlžnú sumu v zmysle podmienok zmluvy. Žalobca podaním zo dňa 4.12.2019 vyzval žalovaného na okamžité uhradenie dlžoby pred začatím súdneho konania a to vo výške 1324,65 Eur.
8. Keďže ide o konanie s cudzím prvkom, súd sa v prvom rade zaoberal otázkou právomoci a rozhodného práva. Právomoc súdu Slovenskej republiky je daná podľa čl. 17, ods. 1 písm. c) s poukazom na čl. 18 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Rozhodným právnym poriadkom je podľa čl. 6 ods. 1 písm. a) a b) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), právny poriadok Slovenskej republiky.
9. Z výpisu z obchodního rejstříku, vedeného Krajským soudem v Brně vyplýva, že v dôsledku cezhraničnej fúzie, zlúčením obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOST, a.s., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, IČ: 04355211, ktorá v rámci cezhraničnej fúzie zmenila svoju právnu formu na európsku akciová spoločnosť MINIHOTOVOST, SE (nástupnická spoločnosť) a zmenila sídlo na T.G. Masaryka 2392/17,69002 Břeclav a obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOSŤ. a.s., (Zanikajúca spoločnosť) so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35852453 v postavení pri cezhraničnej fúzii, prišlo ku zlúčeniu nástupnickej spoločnosti a zanikajúcej spoločnosti, pričom
zanikajúca spoločnosť zanikla bez likvidácie a jej imanie prešlo na nástupnickú spoločnosť. V zmysle uvedeného mal tak súd aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu za preukázanú.
10. Na webovej stránke Národnej banky Slovenska „subjekty.nbs.sk“ súd zistil, že žalobca nemá povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov a iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov na území Slovenskej republiky. Z činnosti súdu je zároveň známe aj samotné upozornenie Národnej banky Slovenska pre potencionálnych klientov na činnosť spoločnosti MINIHOTOVOST, SE, ktorá ponúka pôžičky prostredníctvom rôznych internetových stránok bez povolenia Národnej banky Slovenska.
11. Podľa čl. 17 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku 7 bodu 5, ak ide: a) o zmluvu o predaji tovaru na splátky; b) o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru, alebo c) vo všetkých ostatných prípadoch o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto členského štátu alebo do viacerých štátov vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu týchto činností.
12. Podľa čl. 18 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
13. Podľa čl. 6 ods. 1 písm. a) a b) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.
14. Podľa § 657 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
15. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
17. Podľa § 1 Zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku (účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy o pôžičke), tento zákon upravuje ochranu spotrebiteľa pri finančných službách poskytovaných dodávateľom prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku a uzavieranie zmluvy na diaľku.
18. Podľa § 2 písm. a), bodu 7 písm. b), písm. c), d) a e) Zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, na účely tohto zákona sa rozumie: zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, finančnou službou služba poskytovaná veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania,7) <https://www.epi.sk/print/zz/2005-266/znenie-20150101.htm> dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania, prostriedkom diaľkovej komunikácie prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa a spotrebiteľa možno použiť pri poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä elektronická pošta, telefón, fax, adresný list, ponukový katalóg.
19. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), účinného v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke, spotrebiteľským úverom nie sú: úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
20. Podľa § 2 písm. c) Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke, na účely tohto zákona sa rozumie iným veriteľom právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu,6) <https://www.epi.sk/ print/zz/2010-129/znenie-20160418.htm> ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.
21. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 15 až 17, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) až z), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25.
22. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke, iný veriteľ je oprávnený poskytovať úver alebo pôžičku, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, len na základe povolenia pre iného veriteľa udeleného Národnou bankou Slovenska.
23. Podľa § 11 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke, ak osoba v zmluve o spotrebiteľskom úvere označená ako veriteľ neoprávnene poskytne spotrebiteľský úver bez povolenia podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,18b) <https:// www.epi.sk/print/zz/2010-129/znenie-20160418.htm> uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere je neplatná. Ak vznikne spotrebiteľovi povinnosť vydať poskytnuté finančné plnenie, osoba v neplatnej spotrebiteľskej zmluve označená ako veriteľ je povinná umožniť spotrebiteľovi uhradiť len skutočne poskytnuté finančné plnenie v splátkach a lehote, ktorá však nesmie byť kratšia ako lehota, v ktorej by mal spotrebiteľ vrátiť finančné plnenie, ak by neexistoval dôvod neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere; tým nie je dotknuté právo zmluvných strán dohodnúť sa na dlhšej lehote na vrátenie poskytnutého finančného plnenia a právo spotrebiteľa vrátiť poskytnuté finančné plnenie naraz alebo v splátkach v lehote kratšej ako bola dohodnutá v zmluve podľa prvej vety.
24. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
25. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
26. Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
27. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 05.01.2017 uzavretá Smlouva o zápůjčce Č.. XXXXXX na diaľku prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie. Uvedená zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, nie je však spotrebiteľským úverom v zmysle zákona č. 129/2010 v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy a to s poukazom na § 1 ods. 3 písm. l) predmetného zákona, keď splatnosť pôžičky bola dohodnutá na dobu 28 dní. Súd Smlouvu o
zápujčce posúdil v zmysle § 52 ods. Občianskeho zákonníka, podľa § 11 ods. 3, § 24 ods. 1 a 3 Zákona č. 129/2010 účinnom v čase uzavretia zmluvy. Súd vyhľadávaním medzi subjektmi finančného trhu, ktorým Národná banka Slovenska udelila povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov a iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov na území Slovenskej republiky zistil, že žalobca nemal povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov a iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov na území Slovenskej republiky, ktoré udeľuje Národná banka Slovenska, pričom § 11 ods. 3 Zákona č. 129/2010 sankcionuje veriteľa poskytujúceho peňažné prostriedky neoprávnene bez povolenia, neplatnosťou zmluvy. Keďže medzi stranami došlo k plneniu na základe neplatnej zmluvy, na strane žalobcu vznikol nárok na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalovaný vzniesol námietku premlčania.
28. Pre premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je určená dvojaká, kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna (§ 107 ods. 1 Obč. zák.) a objektívna (§ 107 ods. 2 Obč. zák.). Tieto dve premlčacie doby začínajú, plynú a končia nezávisle na sebe, keď ich začiatok je určený odlišne a ich vzájomný vzťah je taký, že sú na sebe nezávislé, čo do svojho plynutia, začiatku aj konca. Avšak, ak skončí plynutie niektorej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu, pokiaľ je vznesená námietka premlčania.
29. Súd vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným nemohol podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. priznať žalobcovi uplatnený nárok predstavujúci poskytnuté finančné prostriedky dňa 5.1.2017, ktorých sa žalobca od žalovaného domáha, pretože tento nárok je premlčaný.
30. V súvislosti s námietkou premlčania vznesenou žalovaným bolo potrebné posudzovať premlčanie nároku žalobcu vo vzťahu k subjektívnej premlčacej dobe tak, že subjektívna premlčacia doba začala plynúť nasledujúci deň po poskytnutí finančných prostriedkov a teda 6.1.2017 (deň nasledujúci po 5.1.2017) a uplynula dňa 6.1.2019, teda uplynutím dvoch rokov. Z dôvodu uplynutia subjektívnej lehoty nebolo potrebné posudzovať plynutie objektívnej premlčacej lehoty. Žalobca žalobu podal na súd dňa 9.1.2020. Subjektívna premlčacia doba začne plynúť odvtedy, keď sa oprávnený dozvie, že bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Tieto okolnosti sa oprávnený obvykle dozvie už v čase vzniku neplatného právneho úkonu resp. vtedy keď na základe takéhoto úkonu poskytol plnenie. K začiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty odo dňa nasledujúceho po poskytnutí peňažných prostriedkov súd uvádza, že vzhľadom k tomu, že žalobca ako veriteľ formuloval nielen znenie zmluvy, ale aj obchodných podmienok, skutočnosť, že nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy, mu musela byť známa už v čase poskytovania peňažných prostriedkov žalovanému. V zmysle uvedených skutočností dospel súd preto k záveru, že žaloba bola podaná žalobcom po uplynutí premlčacej doby, a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
31. Podľa § 255 CSP (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
32. Podľa § 262 CSP (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ktoré vydá súdny úradník.
33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s citovanými ustanoveniami tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 100%, keďže mal vo veci plný úspech.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).
Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení
- Exekučný poriadok).