Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/40/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Jozefa Šuleka v spore žalobcu Q. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., A. XXX/XX proti žalovaným 1/ J. M., nar. XX.XX.XXXX, 2/ Q. M., nar. XX.XX.XXXX, 3/ R. M., nar. XX.XX.XXXX, 4/ C. M., nar. XX.XX.XXXX, 5/ V. M., nar. XX.XX.XXXX, všetci žalovaní bytom K. XX, všetci právne zastúpení P. kanceláriou K. a W. s.r.o., so sídlom C., C. N. 4, J.: XX XXX 762, o zaplatenie 20.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných 1/ až 5/ proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 15. januára 2020 č. k. -93, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej výrokovej časti I. a vo výrokovej časti III. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

Žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovaným 1/ až 5/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 20.550,- eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. vo zvyšnej časti konanie zastavil. Výrokom III. rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že podanou žalobou sa žalobca pôvodne domáhal zaplatenia sumy 20.000,- eur od žalovaných 1/ - 5/ titulom ušlého zisku, ktorý malo predstavovať neuhradené nájomné. V priebehu konania na návrh žalobcu súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby tak, že žalobca okrem sumy 20.000,- eur od žalovaných požadoval zaplatenie sumy 500,- eur mesačne od 01.06.2018 až do vypratania nehnuteľnosti. Na pojednávaní dňa 15.01.2020 žalobca zobral žalobu v späť v časti okrem sumy 20.550,- eur, ktorú žiadal priznať. Žalovaná suma 20.550,- eur pozostávala z nájomného vo výške 300,- eur mesačne za obdobie od 01.02.2015 do 31.05.2018 a nájomné vo výške 450,- eur mesačne za obdobie od 01.06.2018 do 01.01.2020. Súd prvej inštancie uviedol, že v konaní medzi stranami nebolo sporné, že nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu po celé rozhodné obdobie obývajú všetci žalovaní, a že tak robia bez toho, aby mal ktokoľvek z nich so žalobcom uzavretú nájomnú zmluvu prípadne mal na užívanie nehnuteľnosti iný titul. Taktiež nebolo sporné, že od 01.02.2015 nikto zo žalovaných žalobcovi neuhrádza žiadne nájomné. Súd prvej inštancie posúdil skutkový stav užívania cudzej nehnuteľnosti bez zmluvy o nájme či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec ako plnenie bez právneho dôvodu, ktoré je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie mal za to, že v takomto prípade vzniká prospech tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie bez toho, aby sa jeho majetok zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom ktorý zakladá právo vec užívať. Nakoľko takýto užívateľ nie je schopný vrátiť spotrebované plnenie, ktoré má podobu výkonu užívania cudzej veci, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou. Majetkovým vyjadrením prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase za užívanie

obdobného predmetu nájmu a ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný plniť podľa nájomnej zmluvy. Na základe uvedeného posúdil nárok žalobcu ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a nie nárok na náhradu škody - ušlého zisku. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že medzi stranami ostala sporná výška požadovaného bezdôvodného obohatenia, t.j. výška nájomného obvyklého v danom mieste a čase. Pri určení výšky priznaného bezdôvodného obohatenia mal súd prvej inštancie za to, že žalobca dostatočne uniesol dôkazné bremeno predložením cenového odhadu nájomného z troch realitných kancelárií pôsobiacich v regióne, pričom žalobcom požadované bezdôvodné obohatenie vo výške 300,- eur mesačne za obdobie a nájomné vo výške 450,- eur mesačne požadované za obdobie , ktoré bolo nižšie ako obvyklé nájomné uvádzané v cenových odhadoch všetkých troch realitných kancelárií. (550 - 650,- eur s energiami, resp. 400 - 600,- eur bez energií.) Na základe údajov poskytnutých uvedenými realitnými kanceláriami súd prvej inštancie ustálil ako priemernú výšku nájomného v danom mieste a čase sumou 540,- eur mesačne, pričom žalobca požadoval vydanie bezdôvodného obohatenia v nižšej miere. Obranu žalovaných o zhoršenom technickom stave nehnuteľnosti, v dôsledku ktorého mala byť výška nájmu určená ešte nižšej ako žalobcom požadovanej výške vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko žalovaní neuniesli v tejto časti dôkazné bremeno, keď nijakým spôsobom nepreukázali stav domu v rozhodnom období, a nepredložili ani žiadne odborné vyjadrenia, či iné dôkazy ohľadom výšky nájomného, ktorá by zohľadňovala tvrdený stav domu. Ako nedôvodnú posúdil aj obranu žalovaných v otázke nedostatku pasívnej legitimácie žalovaných 3/ - 5/. Súd prvej inštancie mal za to, že povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie na strane týchto subjektov je založená samotným faktom, že títo spolu so žalovanými 1/ a 2/ užívajú predmetnú nehnuteľnosť. Skutočnosť, že žalovaní 1/ a 2/ boli v minulosti účastníkmi hmotnoprávneho nájomného vzťahu, ktorý uplynutím času skončil, nie je právne relevantná, nakoľko t.č. všetci žalovaní užívajú predmetnú nehnuteľnosť bez právneho dôvodu. Rovnako posúdil argumentáciu žalovaných, že nie sú dostatočne vyjasnené vlastnícke vzťahy k predmetnej nehnuteľnosti vzhľadom na právoplatné rozhodnutie súdu o zamietnutí žaloby pôvodného vlastníka o určenie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti rozsudkom tamojšieho súdu č.k. -246 zo dňa 14.02.2018. Právne vec súd prvej inštancie odôvodnil a , a . O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa , keď žalobca bol v konaní čiastočne úspešný čo do zaplatenia sumy 20.550,- eur, pričom vo zvyšku, kde konanie bolo zastavené zastavenie konania zavinil žalobca sám, a preto o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní 1/ až 5/ (ďalej len „žalovaní“). Odvolanie odôvodnili tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Žalovaní uviedli, že žaloba bola zmätočná a nesprávne právne koncipovaná ako ušlý zisk titulom neuhradeného nájomného. Súd prvej inštancie preklasifikoval žalobný návrh, ako návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia, čo žalovaní považujú za nesprávny postup. Nárok uplatnený žalobou označili ako rozporný z dobrými mravmi, nakoľko v dome bývali dobromyseľne a situácia nevznikla ich pričinením. Poukázali na to, že žalobca ich odpojil od elektrickej energie. Uviedli, že žalobca sa snažil zneužiť ich ťažkú životnú situáciu, čím porušil princíp zákazu zneužitia práva, pričom takéto konanie nepožíva právnu ochranu. Žalovaní namietali nedostatok vecnej pasívnej legitimácie žalovaných 3/ až 5/ s poukazom na vymedzenie žalobného návrhu, kde žalobca žiadal nárok titulom zameškaného nájomného. Žalovaní mali za to, že písomné dôkazy v podobe odborných odhadov realitných kancelárii, nemožno považovať za relevantné, keď žiadna z realitných kancelárií nevykonala obhliadku nehnuteľnosti a odhady nezohľadňujú zhoršený technický stav domu odpojeného od elektrickej energie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie žiadali zmeniť tak, že odvolací sú žalobu zamietne, prípadne že rozhodnutie zruší a vráti súdu prvej inštancie na nové konanie.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedol, že dôvody odvolania sú účelové s cieľom vyhnúť sa plateniu za nezákonné užívanie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. Poukázal na to, že okrem neplatenia nájomného mu spôsobujú škodu tým, že sa o nehnuteľnosť primerane nestarajú. Výšku nájomného považoval žalobca za primeranú vzhľadom na jej stanovenie viacerými realitnými kanceláriami. Záverom uviedol, že odvolanie považuje za neopodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie žiadal potvrdiť.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa , (ďalej len „“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný

záujem v spojení s a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej vyhovujúcej časti I. a vo výrokovej časti III. o náhrade trov konania je potrebné podľa ako vecne správny potvrdiť.

5. Súd prvej inštancie posúdil nárok uplatnený žalobcom ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa , ktorý zhodnotil ako dôvodný, vychádzajúc z nesporne preukázanej skutočnosti, že žalovaní 1/ až 5/ užívali počas celého rozhodného obdobia od 01.02.2015 do 01.01.2020 nehnuteľnosť rodinný dom súp. č. 81 zapísaný na LV č.XXXX k.ú. K. (ďalej len „nehnuteľnosti“), ktorý žalobca nadobudol v dobrovoľnej dražbe, bez právneho dôvodu. Nehnuteľnosť žalovaní 1/ až 5/ užívali bez právneho dôvodu od 01.02.2015, keď pôvodne uzavretá nájomná zmluva so žalovanými 1/ a 2/ skončila uplynutím dohodnutej doby dňa 31.01.2015, pričom žalobcovi žiadny zo žalovaných 1/ až 5/ za užívanie nehnuteľnosti od 1.2.2015 do 01.01.2020 neposkytol peňažnú náhradu. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že všetci žalovaní sú pasívne vecne legitimovaní v tomto spore, ako osoby, ktoré reálne v rozhodnom čase užívali nehnuteľnosť bez právneho dôvodu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že požadovaná náhrada na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 300,- eur mesačne za obdobie od 02/2015 do 05/2018 a v sume 450,- eur mesačne za obdobie od 06/2018 do 01/2020 je nižšia ako obvyklé nájomné v danom mieste a čase, ktoré predstavuje sumu 540,- eur mesačne. Námietky žalovaných o prípadne nižšej sume náhrady vyhodnotil ako nedôvodné, keď v tejto časti žalovaní neuniesli dôkazné bremeno.

6. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa . Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a k odvolacím námietkam žalovaného uvádza nasledovné:

7. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie K., a to rodinného domu so súpisným č. XX postaveného na parcele č. XXX/ X a pozemkov parc.č. XXX/X záhrady o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X záhrady o výmere XXXX m2. Ďalej z obsahu spisu vyplýva, že žalovaní 1/ až 5/ užívali nehnuteľnosti bez právneho dôvodu od 01.02.2015 do 01.01.2020, t.j. počas celého rozhodného obdobia, za ktoré žalobca požadoval náhradu bez toho, aby žalobcovi platili za užívanie akúkoľvek peňažnú sumu.

8. Podľa a kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

9. Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

10. V predmetnej veci bolo sporné, či uplatnený nárok žalobcu je nárokom na zaplatenie vzniknutej škody (ušlého zisku) vychádzajúc z právnej kvalifikácie žalobcu, prípadne nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne ustálil, že v predmetnej veci mohlo ísť iba o nárok v zmysle vyššie citovaného ustanovenia , t. j. nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalovaní 1/ až 5/ užívali nehnuteľnosti bez právneho dôvodu počas celého rozhodného obdobia. Odvolací súd k odvolacej námietke žalovaných 1/ až 5/ o zmätočnosti žaloby a jej nesprávnej kvalifikácii ako aj proaktivite súdu prvej inštancie konštatuje, že táto je nedôvodná, nakoľko strany sporu nie sú povinné uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, nakoľko právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Sporové strany musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak strana sporu uvedie rozhodujúce skutočnosti (v tomto prípade užívanie nehnuteľnosti), z ktorých vyvodzuje ňou tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky (náhrada škody/ušlý zisk), nie je súd viazaný

právnym názorom strany sporu a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú (rovnako viď uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 22.09.2010, sp. zn. ). Rovnako je nedôvodná aj odvolacia námietka o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaných 3/ až 5/, nakoľko súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalovaní 1/ až 5/ spoločne v rozhodnom období užívali nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, a preto sú všetci spoločne povinní zaplatiť náhradu za toto užívanie, pričom nájom na základe zmluvy zo dňa 08.10.2014, skončený ku dňu 31.01.2015 nemá na uvedené posúdenie vplyv. Žalovaní 1/ až 5/ v odvolacom konaní ďalej namietali, že žalobca využil ich tieseň, pričom takéto konanie je rozporné s dobrými mravmi a nepožíva právnu ochranu, ako aj to, že nehnuteľnosť užívali dobromyseľne a celá situácia nevznikla ich pričinením. Odvolací súd konštatuje, že uvedená odvolacia námietka v časti, v ktorej žalovaní 1/ až 5/ namietajú svoju dobromyseľnosť v užívaní je nedôvodná, nakoľko súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalovaní 1/ až 5/ užívali nehnuteľnosť s vedomím, že patrí žalobcovi. Pokiaľ žalovaní 1/ až 5/ namietali rozpor s dobrými mravmi, resp. zneužitie tiesne žalovaných 1/ až 5/ žalobcom, odvolací súd konštatuje, že ide o novotu v odvolacom konaní. Ustanovenie v spojení s ust. medzi novoty v odvolacom konaní zahŕňa aj skutkové tvrdenia, ktoré neboli v priebehu predchádzajúceho konania vykonané. Od nadobudnutia účinnosti možno v odvolacom konaní urobiť nové skutkové tvrdenia iba za splnenia predpokladov uvedených v ustanovení (viď Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 28.6.2018). Z tvrdení žalovaných 1/ až 5/ uvedených v odvolaní ohľadom zneužitia práva žalobcom, resp. konania v rozpore s dobrými mravmi vyplýva, že nespĺňajú podmienky pre uplatnenie novôt v odvolacom konaní, preto neboli ako odvolacie dôvody uplatnené opodstatnene a nemohli tak privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. K uvedenému odvolací súd zároveň konštatuje, že žalovaní 1/ až 5/ nešpecifikovali v čom spočívala ich tieseň, resp. neľahká životná situácia. Predmetom súdneho prieskumu boli aj odvolacie námietky žalovaných 1/ až 5/ proti výške priznaného bezdôvodného obohatenia. Žalobca v konaní predložil vyjadrenia realitných kancelárií, ktoré preukazovali vyššiu výšku bezdôvodného obohatenia (požadovanej peňažnej náhrady za užívanie nehnuteľností) ako bola priznaná súdom prvej inštancie za obdobie od 01.02.2015 do 31.05.2018 v sume 300,- eur mesačne a za obdobie od 01.06.2018 do 01.01.2020 v sume 450,- eur mesačne. Ak žalovaní 1/ až 5/ tvrdili nižšiu hodnotu zodpovedajúcej náhrady, boli povinní uvedené tvrdenia preukázať, pričom tieto svoje tvrdenia nepreukázali a súd prvej inštancie správne skonštatoval, že žalovaní 1/ až 5/ neuniesli dôkazné bremeno, keď tvrdili že náhrada za užívanie nehnuteľnosti bola priznaná vo výške nezodpovedajúcej stavu nehnuteľnosti. Záverom odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne rozhodol aj o trovách konania, kde posúdil čiastočný úspech a neúspech sporových strán tak, že žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania zohľadňujúc čiastočné späťvzatie žaloby, kde žalobca bol procesne neúspešný. Žalobca sa po zmene návrhu domáhal zaplatenia sumy 20.000,- eur za obdobie od 01.02.2015 do 31.05.2018 (mesačne sumu 500,- eur) a za obdobie od 01.06.2018 do vypratania zaplatenia sumy 500,- eur mesačne. Ako bolo uvedené vyššie vzhľadom na skutočnosť, že nad priznanú sumu 20.550,- eur vzal žalobca žalobu späť bolo rozhodnutie o nepriznaní práva na náhradu trov konania vecne správne, keď pomer úspechu a neúspechu sporových strán bol vyrovnaný.

11. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej výrokovej časti I. a vo výrokovej časti III. o náhrade trov konania podľa ako vecne správny potvrdil.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s . Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný. Žalobcovi však žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

13. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).