Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_4Csp-16-2020.pdf
PDF · 85.03 KB
Case nature
Area
Subarea
4Csp/16/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku rozhodol sudkyňou JUDr. Ingrid Daxner v právnej veci žalobcu: Inkasáreň, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava IČO: 35 777 974, zast. advokátkou Mgr. Zuzana Bírová, so sídlom Americká 2 Bratislava, proti žalovanému: J. I., V.. XX.X.XXXX, B. P. Y., K.. V. XXXX/ XX, štátny občan SR, o zaplatenie 70,70 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Návrhom na upomínacie konanie, doručeným Okresnému súdu v Banskej Bystrici, sa žalobca domáhal, aby súd platobným rozkazom uložil žalovanému povinnosťzaplatiť mu sumu 70,70 eur / cestovné 0,70,- eur a sankcia za porušenie Prepravného poriadku žalobcu 70,- eur/ a príslušenstvo /5% úrok z omeškania ročne zo sumy 70,70 eur od 10.11.2018 do zaplatenia a náklady, spojené s uplatnením pohľadávky 2,40 eur/, na tom skutkovom základe, že žalovaný dňa 9.11.2018 cestoval prostriedkom MHD v Bratislave na linke č. XXXX bez cestovného dokladu /lístka/ a na mieste kontroly úhradu základného cestovného a prirážky podľa Prepravného poriadku nevykonal. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok bola uvedená pohľadávka, vyplývajúca z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok č. XXXXXXX voči žalovanému na neho postúpená. Žiadal priznať trovy konania a právneho zastúpenia. 2. V návrhu označil za prostriedky procesného útoku: Prepravný poriadok, výpis z obchodného registra, rámcová zmluva, oznámenie o postúpení pohľadávky a pred žalobná výzva, ako uložené v registri N. Č.. XXOpP XX/XXXX - 25/2019. 3. Z dôvodu nedoručiteľnosti platobného rozkazu, vydaného v upomínacom konaní podľa osobitného predpisu, na návrh žalobcu, bola vec postúpená na konanie a rozhodnutie všeobecnému /tunajšiemu/ súdu dňa 23.3.2020. 4. Žaloba bola doručená žalovanému postupom podľa § 116 ods. 2 C.s.p dňa 16.6.2020. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. 5. Súd doručoval predvolanie na pojednávanie právnemu zástupcovi žalobcu spolu s výzvou predložiť súdu listinné dôkazy, označené v návrhu na upomínacie konanie najneskôr do pojednávaniam, nakoľko v rámci prípravy veci na jej prejednanie zistil, že prílohou návrhu /tak ako bol všeobecnému súdu postúpený Okresným súdom Banská Bystrica/, bolo len: hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 9.11.2018, predžalobná výzva zo dňa 18.6.2019, výpis z obchodného registra žalobcu a oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 13.6.2019. 6. Na uvedenú výzvu súdu právny zástupca žalobcu reagoval tak, že doručil súdu dňa 8.7.2020 len predžalobnú výzvu zo dňa 18.6.2019 a oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 13.6.2019. 7. Na pojednávaní dňa 20.8.2020 súd rozhodol podľa § 180 C.s.p. o konaní v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu a žalovaného, ktorí nežiadali pojednávanie odročiť z
dôležitých dôvodov a vykonaným dokazovaním na ňom v rozsahu, označenom žalobcom, zistil tento skutkový stav: 8. Podľa písomného hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok Dopravného podniku Bratislava a.s. žalovaný dňa 9.11.2018 cestoval prostriedkom MHD v Bratislave na linke č. 1, vozeň č. XXXX, na úseku L. nám. - nám. T. bez cestovného dokladu /lístka/ a na mieste kontroly úhradu základného cestovného vo výške 0,70 eur ani prirážky podľa Prepravného poriadku vo výške 70,- eur nevykonal. 9. Listom zo dňa 13.6.2019 žalobca, ako postupník, oznamoval žalovanému, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.1.2019 Dopravný podnik Bratislava a.s., ako postupca, postúpil na neho svoju pohľadávku voči žalovanému vo výške 70,70 eur /v oznámení špecifikovanú ako: zn. XXXXXXX, dátum 9.11.2018, čas 18:21, linka 1, cestovné 0,70 eur, prirážka 70,- eur, ostatné 0,- eur a žalovanému oznamoval číslo bankového účtu postupníka /žalobcu/, na ktorý má dlh uhradiť. 10. Doručenie tejto písomnosti žalovanému žalobca v žalobe netvrdil a listinne nepreukazoval. 11. Listom zo dňa 18.6.2019 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzýval žalovaného na úhradu sumy vo výške 126,85 eur /70,70 eur + 0,70 eur + 2,13 eur vyčíslený úrok + 51,62 eur náhrada trov právneho zastúpenia + 2,40,- eur poštovné/ v lehote do 3 kalendárnych dní od doručenia výzvy. 12. Ani doručenie tejto písomnosti žalovanému žalobca v žalobe netvrdil a listinne nepreukazoval. 13. Podľa § 1 ods. 2 Obč. zák. občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občiansko-právne vzťahy neupravujú iné zákony. 14. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka /ďalej len „Obč. zák.“/, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 15. Podľa § 526 ods. 1 a 2 Obč. zák., postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. 16. Podľa § 488 Obč. zák. záväzkovo-právnym vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie /pohľadávka/ od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. 17. Podľa § 12 ods. 2 písm. b/ zákona NR SR č. 56/2012 z. z. o cestnej doprave, vodič, iný člen osádky autobusu a revízor sú oprávnení uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukáže platným cestovným lístkom, povinnosť zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu, alebo preukázať svoju totožnosť a poskytnúť údaje potrebné na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady podľa § 14 ods. 2. 18. Podľa § 14 ods. 1 písm. d/ zákona NR SR č. 56/2012 z. z. o cestnej doprave, cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča, iného člena osádky autobusu alebo revízora preukázať sa platným cestovným lístkom. 19. Podľa § 14 ods. 2 zákona NR SR č. 56/2012 z. z. o cestnej doprave, ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify; inak je povinný poskytnúť identifikačné údaje na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti. Ak ide o maloletého, zisťujú sa údaje aj o jeho zákonnom zástupcovi. 20. Podľa § 17 ods. 1 písm. e/ a ods. 2 zákona NR SR č. 56/2012 z.z. o cestnej doprave, tarifa upravuje sadzbu sankčnej úhrady podľa odseku 2. Sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom určí dopravca najviac do sto násobku základného cestovného bez príplatkov. 21. Podľa § 121 ods. 3 Obč. zák. príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. 22. Podľa čl. 2 ods. 1, C.s.p. ochrana ohrozených alebo porušených práv a právo chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby naplnený princíp právnej istoty. 23. Podľa čl. 2 ods. 1, C.s.p. právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. 24. Podľa čl. 2 ods. 1, C.s.p. ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu.
25. Vecnou legitimáciou sa rozumejú oprávnenia strán sporu, vyplývajúce z hmotného práva. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie je daný vtedy, ak žalobcovi nenáleží ním v konaní tvrdené hmotné právo. Pokiaľ je predmetom konania žaloba o určenie povinnosti zaplatiť peňažný záväzok, vzniknutý na základe právnej skutočnosti, predchádzajúcej samotné súdne konanie, súd deklaruje existenciu takejto povinnosti žalovaného na základe zisteného skutkového stavu, zahŕňajúceho v čase vyhlásenia rozsudku aj zistenie existencie spornej povinnosti /právoplatnosťou rozhodnutia je spornosť odstránená/. Musí byť tak v konaní preukázané, že žalobca je nositeľom tvrdeného práva a žalovaný nositeľom tvrdenej povinnosti, zodpovedajúcej žalobcovmu právu. Súd musí skúmať, či v čase vyhlásenia rozsudku existuje záväzkový vzťah, z ktorého má žalobcom tvrdené právo vo svojom meritórnom rozhodnutí deklarovať a teda musí aj skúmať či tento vznikol, zmenil sa resp. zanikol, teda či trvá medzi účastníkmi konania (§ 154 ods. 1 O.s.p.). Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov a pokiaľ zistí, že žalobca v takomto nie je nositeľom v žalobe tvrdeného práva musí žalobu zamietnuť. 26. „Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta /pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 205/2009 zo dňa 29.6.2010/, kde zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby. /nález Ústavného súdu SR zo dňa 16. 12.2014, sp. zn. III. ÚS 266/2014-27/ 27. „Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu /v takom prípade sa stáva žalobcom/ alebo aby bola proti nemu podaná žaloba /v takom prípade sa stáva žalovaným/. Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia /žalobca/, nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti /žalovaný/, nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide“ / rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004/. 28. Z vykonaných dôkazov v rozsahu, ako boli žalobcom súdu v konaní predložené, súd mal za preukázané len toľko, že žalovaný dňa 9.11.2018 pri použití dopravného prostriedku MHD v Bratislave na linke č. 1, vozeň č. XXXX, na úseku L. nám. - nám. T. cestoval bez cestovného dokladu /lístka/ a na mieste kontroly úhradu základného cestovného a prirážky nevykonal. Ďalej mal preukázané, že žalobca, zrejme ako postupník, mal žalovanému listom zo dňa 13.6.2019 oznamovať postúpenie pohľadávky Dopravného podniku Bratislava a.s. voči žalovanému, týkajúcu sa žalovaného nárok. Súd nemal za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní, keď žalobca nepreukázal relevantné postúpenie žalovanej pohľadávky na žalobcu a to buď účinným oznámením postúpenia pohľadávky žalovanému postupcom, alebo preukázaním postúpenia postupníkom, čo sa v danej veci nestalo. 29. „V prípade vymáhania nároku postupníkom súdnou cestou stačí, ak je okolnosť o postúpení pohľadávky súčasťou žalobných tvrdení a preukázaná priloženými relevantnými dôkazmi /písomnou zmluvou o postúpení pohľadávky s identifikáciou konkrétnej postúpenej pohľadávky, vymáhanej v danom súdnom konaní/ s tým, že doručením žaloby je oznámené /preukázané/ postúpenie pohľadávky žalovanému ako dlžníkovi“ /uznesenie NS SR sp. zn. 1MCdo/11/2012/. 30. V danom prípade žalobca nezhojil nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, nakoľko len samotné tvrdenie v žalobe o postúpení pohľadávky nie je možné bez ďalšieho akceptovať. Žalobca, hoci v návrhu na upomínacie konanie označil aj zmluvu o postúpení pohľadávok /ako: rámcová zmluva o postúpení pohľadávok/, túto súdu nepredložil ani na jeho výzvu, pričom s poukazom na vyššie uvedenú súdnu prax by naviac bolo potrebné predložiť aj prílohu zmluvy /ev. iný relevantný doklad tým skôr, že zrejme malo ísť o iba rámcovú zmluvu/, nad všetky pochybnosti identifikujúcu postupovanú pohľadávku voči žalovanému, uplatňovanú v tomto konaní. Vzhľadom na uvedené súd uzavrel, že žalobe, pre absenciu aktívnej vecnej legitimácie, nemožno vyhovieť a preto ju zamietol. 31. O náhrade trov konania vzhľadom na plný /100%/ úspech žalovaného súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko podľa obsahu spisu strane žalovaného ku dňu tohto rozhodnutia v konaní žiadne trovy nevznikli, v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú
ekonómiu, žalovanému súd náhradu trov konania nepriznal /uznesenie NS SR z 28.2.2018 sp. zn. 7Cdo 14/2018/.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Pezinok. Podľa § 127 C.s.p., ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak /§ 232 ods. 2 C.s.p./. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.