Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/39/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Jozefa Šuleka v právnej veci navrhovateľa O. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. N., F. XXXX/XXX, proti povinnému H. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. N., F. XXXX/XX, o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 19. marca 2020, č. k. -23 takto

rozhodol:

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil povinnému (ďalej aj prenajímateľovi) H. G., nar. XX.X.XXXX povinnosť umožniť navrhovateľovi užívanie bytu č. XX na 3. poschodí vo vchode číslo XX obytného domu č. XXX postaveného na parcele KNC č. XXXX/X zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie A. N., a to až do 31.05.2020. Výrokom II. navrhovateľovi priznal nárok na náhradu trov konania proti povinnému v rozsahu 100%, ktorú náhradu trov konania je povinný H. G. zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým uloží H. G. umožniť mu užívať byt č. XX na treťom poschodí vo vchode číslo XX obytného domu č. XXX postaveného na par. č. KNC č. XXXX/X, zapísanom na LV č. XXXX, k. ú. A. N., a to do skončenia platnosti nájomnej zmluvy. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že H. G. je výlučným vlastníkom bytu č. XX, na X poschodí, vo vchode č. XX v obytnom dome, súp. č. XXX, par. G. XXXX/ X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2. Z registra súdu zistil, že pod sp. zn. je vedené konanie o rozvod manželstva navrhovateľa a jeho manželky a konanie o úpravu práv a povinností k maloletým deťom M.. Dňa 05.06.2018 uzavoril prenajímateľ a manželka navrhovateľa „Zmluvu o podnájme bytu“, ktorou prenajímateľ prenechal do nájmu manželke navrhovateľa byt č. XX na treťom poschodí vo vchode č. XX obytného domu č. XXX, a to na dobu určitú od 05.06.2018 do 31.05.2019. Z SMS komunikácie zo dňa 28.02. a 01.03 (rok neurčený) mal súd za osvedčené, že navrhovateľ oznámil prenajímateľovi, že nemá záujem o ukončení zmluvy, pričom prenajímateľ oznámil navrhovateľovi, že výpoveď má podpísanú od manželky navrhovateľa a už má podpísanú nájomnú zmluvu so známymi, takže 15.03. už musí byť uvoľnený byt, ako je uvedené vo výpovedi. Ďalej mu oznámil, že všetko riešila manželka navrhovateľa s jeho priateľkou, pričom manželka tvrdila, že dňa 15.03. odchádzajú z bytu. Listom zo dňa 10.03.2020 navrhovateľ oznámil prenajímateľovi, že s výpoveďou nesúhlasí a žiadna mu nebola ani doručená. Výzvou na prevzatie osobných vecí zo dňa 16.03.2020 vyzval prenajímateľ navrhovateľa a jeho manželku na vypratanie osobných vecí z predmetného bytu do 16.03.2020. Právne vec súd posúdil podľa , , , , . Súd uviedol, že právna úprava ohľadom rozhodovania o návrhoch na neodkladné opatrenie popri nevyhnutnosti rýchlo a pružne vyriešiť vzniknutý stav,

vyžaduje aj hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, resp. podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia. V je možnosť nariadenia neodkladného opatrenia uvedená v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie rozhodujúcich skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ v danom prípade osvedčil svoje užívacie právo k predmetnému bytu, a to z titulu uzatvorenej nájomnej zmluvy. Nájomnú zmluvu uzatvorila s vlastníkom bytu - prenajímateľom len manželka navrhovateľa, avšak platnosť tohto právneho úkonu navrhovateľ nenamietal, užívací stav akceptoval, v predmetnom byte býval spolu s manželkou a deťmi. Keďže k uzatvoreniu nájomnej zmluvy došlo počas trvania manželstva, s poukazom na vznikol spoločný nájom bytu manželmi. Navrhovateľ síce súdu predložil len nájomnú zmluvu zo dňa 05.06.2018, avšak z ostatných predložených dôkazov, najmä z SMS komunikácie medzi navrhovateľom a prenajímateľom, ako aj z komunikácie formou listových zásielok, mal súd za osvedčené, že nájomný vzťah trval aj po tomto období. Súd nemal pochybnosti ani o tom, že nájomný vzťah medzi účastníkmi bol dojednaný až do 31.05.2020, keď v liste zo dňa 10.03.2020 navrhovateľ oznámil, že nájomná zmluva končí 31.05.2020, pričom na tento list reagoval prenajímateľ výzvou zo dňa 16.03.2020 v ktorom túto skutočnosť nijakým spôsobom nespochybňoval a odvolával sa len na dohodu o predčasnom ukončení nájomnej zmluvy uzatvorenú s manželkou navrhovateľa a prenajímateľom. S poukazom na skutočnosť, že ukončenie nájomného vzťahu nie je bežnou vecou, bol preto potrebný súhlas navrhovateľa na uzatvorenie dohody o ukončení nájomnej zmluvy manželkou navrhovateľa v zmysle pod následkom relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu. Vzhľadom na uvedené súd konštatoval, že z takto zisteného skutkového stavu veci možno vyvodiť pravdepodobnosť nároku navrhovateľa, keď z predložených dôkazov vyplýva nesprávny postup manželky navrhovateľa a vlastníka bytu pri ukončení nájomného vzťahu k predmetnému bytu a zároveň nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi za situácie, že vlastník bytu (povinný) znemožnil navrhovateľovi vstúpiť do bytu a tento užívať, pričom pripravuje kroky k vyprataniu navrhovateľa z bytu a k jeho prenajatiu iným osobám. Vychádzajúc z toho, že navrhovateľ osvedčil danosť práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana, súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel. Navrhovateľovi neuložil povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, nakoľko je predpoklad, že týmto neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal nárok na náhradu trov konania voči povinnému v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne podľa súd po právoplatnosti uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie povinný. Uviedol, že sa nestotožňuje so zistením súdu, že v danej veci nedošlo k ukončeniu nájomného vzťahu z dôvodu relatívnej neplatnosti dohody o predčasnom ukončení nájomnej zmluvy, ktorá mala byť uzatvorená medzi manželkou navrhovateľa a povinným. Mal za to, že už z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že práve manželka navrhovateľa oslovila povinného s tým, že chce ukončiť nájomný vzťah výpoveďou, a to v čo najkratšom možnom čase, pričom povinný jej vyhovel, čo sa týka skrátenia výpovednej doby. Totiž ak sa berie do úvahy uplynutie jednomesačnej výpovednej doby, táto by ubehla pri výpovedi doručenej v mesiaci február druhej zmluvnej strane až dňa 30.03.2020, t. j. na konci kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení písomnej výpovede druhej zmluvnej strane. Povinný po zistení stanoviska G. M. k ukončeniu nájomného vzťahu rovnako nemal záujem na pokračovaní nájmu, a preto chcel aj on ukončiť nájomný vzťah výpoveďou. Písomná výpoveď nájomnej zmluvy zo dňa 05.06.2018 z 20.02.2020 nebola dohodou o ukončení nájomného vzťahu, ale kombináciou dvoch úkonov, a to jednostranného právneho úkonu

- výpoveď nájmu prenajímateľa a dvojstranného právneho úkonu - dohoda o skrátení výpovednej doby. Z formulácie druhého odseku výpovede vyplýva, že sa v ňom jednalo o dohodu o termíne výpovede, t. j. skrátení výpovednej doby, pričom táto formulácia taktiež preukazuje, že sa v prvom rade jednalo o výpoveď z nájmu a nie o dohodu o skončení nájmu. Ak by sa malo jednať o dohodu o skončení nájmu, strany by nepoužívali opakovane jednoznačne inštitút výpovede. Skutočnosť, že sa strany dohodli na skrátení výpovednej doby hoci aj relatívne neplatne ešte neznamená, že samotná výpoveď nájmu prenajímateľom je neplatná. Prenajímateľ mal za to, že nájom bol ukončený jeho vyššie špecifikovanou výpoveďou zo dňa 20.02.2020 ku dňu 30.03.2020, pričom výpovedná doba uplynula dňa 30.03.2020, a to len v prípade, pokiaľ je dohoda o skrátení výpovednej doby relatívne neplatná pre nesúhlas navrhovateľa. Pokiaľ však nebol na skrátenie výpovednej doby potrebný súhlas

druhého manžela- navrhovateľa, tak nájom bol výpoveďou povinného ukončený k 15.03.2020. Prevzatie výpovede manželkou navrhovateľa je podľa názoru prenajímateľa bežným faktickým úkonom, na ktorý nie je potrebný súhlas druhého manžela. Podpis manželky navrhovateľa na výpovedi z 20.02.2020 v prvom rade potvrdzuje takéto prevzatie výpovede nájmu prenajímateľa. Prenajímateľ tiež uviedol, že podľa informácii od manželky navrhovateľa, navrhovateľ s výpoveďou nájmu bytu súhlasil, nemal žiadne námietky. Svoj postoj zmenil až neskôr potom, ako sa medzi nimi vyvíjala situácia ohľadne rozvodu ich manželstva, opustenia spoločnej domácnosti a pod.. Z tohto dôvodu je neskorší súhlas navrhovateľa s ukončením nájmu bytu výpoveďou nájomcu alebo dohodou zmluvných strán podľa prenajímateľa účelový a neplatný. Z bytu boli dňa 19.03.2020 p. M. vypratané zvyšné veci, ktoré sa v ňom nachádzali, pričom tieto boli uskladnené v garáži. T. j. v čase rozhodovania o návrhu sa z bytu č. XX vypratali všetky zvyšné veci navrhovateľa. Z uvedeného dôvodu prenajímateľ namietal napadnuté uznesenie pre absenciu jeho materiálnej vykonateľnosti. Prenajímateľ taktiež zaslal dňa 06.05.2020 navrhovateľovi písomné odstúpenie od nájomnej zmluvy. Prenajímateľ mal za to, že v prípade, ak by aj písomným právnym úkonom „Výpoveď nájomnej zmluvy zo dňa 05.06.2018“ nedošlo k platnému ukončeniu Zmluvy o podnájme bytu zo dňa 05.06.2018, nájomný vzťah založený Zmluvou o podnájme bytu zo dňa 05.06.2018 zmenený dodatkom č. X k nej bol platne ukončený najneskôr ku dňu 11.05.2020, t. j. 5 deň od odoslania doporučenej zásielky navrhovateľovi. Najpodstatnejšou skutkovou okolnosťou, ktorú navrhovateľ podľa prenajímateľa zamlčal bol navrhovateľov pôvodný súhlasný postoj k ukončeniu nájomného vzťahu, o ktorom vedel od 13.02.2020. Prenajímateľ ďalej namietal neprimeranosť rozsahu nariadeného neodkladného opatrenia. Prenajímateľ žiadal, aby odvolací súd odstránil nezákonný stav, a aby odvolaniu v plnom rozsahu vyhovel. Navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenie zamietne a prizná povinnému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu povinného uviedol, že výpoveď mu nebola doručená a ani manželka mu nijakú výpoveď neukázala a nebola mu doručená ani s odvolaním povinného. Navrhovateľ namietal, že nikdy neprejavil súhlas s predčasným ukončením nájmu. Dňa 28.02.2020 telefonicky aj formou SMS vyjadril jednoznačný nesúhlas a G. opustila spoločnú domácnosť až 29.02.2020. V predmetnom nájomnom vzťahu výpovedná doba nikdy plynúť nezačala. Byt bol podľa navrhovateľa zneprístupnený výmenou zámku už 16.03.2020. Navrhovateľ ďalej uviedol, že v čase podania návrhu maloleté deti neboli zverené matke. Pokiaľ povinný namietal nevykonanie drobných opráv a drobnej údržby, navrhovateľ s tvrdeniami povinného nesúhlasil, nakoľko 16.03.2020 povinný vymenil zámok a navrhovateľ sa do bytu už nedostal, teda nemohol vykonať drobné opravy. Navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

4. Povinný v písomnej replike k vyjadreniu navrhovateľa uviedol, že jeho tvrdenia sú účelové a nepravdivé. Trval na podanom odvolaní.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa a (ďalej len „“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa ako vecne správne potvrdiť z nasledovných dôvodov:

6. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že povinný je výlučným vlastníkom bytu č. XX na treťom poschodí vo vchode č. XX v obytnom dome súp. č. XXX postavenom na parcele G. č. XXXX/X, zapísanom na LV č. XXXX k.ú. A. N.. Dňa 05.06.2018 uzatvoril povinný ako prenajímateľ s manželkou navrhovateľa G. M. „ Zmluvu o podnájme bytu“ (ďalej len nájomná zmluva), ktorou prenechal do nájmu manželke navrhovateľa predmetný byt, a to na dobu určitú od 05.06.2018 do 31.05.2019. Nájomná zmluva bola uzavretá za trvania manželstva navrhovateľa s G. M.. Z listinných dôkazov predložených navrhovateľov

vyplýva, že nájomný vzťah k predmetnému bytu trval aj po uplynutí dojednanej doby (31.05.2019), keď zmluvné strany sa dohodli na ďalšej dobe trvania nájmu do 31.05.2020. Aj keď navrhovateľ nepredložil súdu písomnú nájomnú zmluvu o zmene dĺžky nájmu do 31.05.2020 (zrejme bola uzavretá len ústnou formou), táto skutočnosť vyplýva zo SMS komunikácie medzi navrhovateľom a povinným, ako aj z komunikácie z listových zásielok, pričom ani samotný povinný túto skutočnosť nenamietal. Na základe týchto skutočností bolo osvedčené, že nájomný vzťah medzi navrhovateľom, jeho manželkou G. M. ako spoločnými nájomcami a prenajímateľom H. G. bol dojednaný na ďalšiu dobu od 01.06.2019 do 31.05.2020.

10. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je tu obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez takejto bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ohrozené, prípadne by bola ohrozená exekúcia. Preto je potrebné, aby boli aspoň osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotného tvrdenia navrhovateľa a je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia pred požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

11. Podľa názoru odvolacieho súdu, navrhovateľ pre účely nariadenia neodkladného opatrenia dostatočne osvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi ním a povinným ako uviedol aj súd prvej inštancie. Navrhovateľ osvedčil, že uzatvorením nájomnej zmluvy zo dňa 05. 06. 2018 medzi jeho manželkou a povinným ako prenajímateľom za trvania manželstva došlo k vzniku spoločného nájmu bytu manželmi, keď bola naplnená aj podmienka, že manželia spolu trvale žijú. Navrhovateľ tiež osvedčil, že bol dňa 16. 3. 2020 rušený v pokojnom užívaní bytu v zmysle dohodnutej nájomnej zmluvy a že prenajímateľ požadoval, aby predmetný byt vypratal do 15.03.2020 z dôvodu skrátenia dohodnutej doby nájmu s manželkou navrhovateľa. Zo spisu vyplývalo, že navrhovateľ si nájmom v predmetnom byte uspokojuje svoju potrebu bývania. Preto je tiež potrebné poukázať na článok 21 ods. 3 prvá veta SR, ktorý dovoľuje zásahy do nedotknuteľnosti obydlia „iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné. Obmedzenie práv a slobôd je nevyhnutné, keď možno konštatovať, že cieľ obmedzenia inak dosiahnuť nemožno. Predpokladom teda je, že obmedzenie je nutné aj v demokratickej spoločnosti“ (). Pod „neoprávneným zasahovaním“ treba rozumieť také zasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej úprave, nesleduje ustanovený cieľ, nedbá na podstatu a zmysel obmedzovaného základného práva a slobody alebo nie je nevyhnutným a primeraným opatrením na dosiahnutie ustanoveného cieľa.

12. V prípade uzatvorenia nájomnej zmluvy bytu na dobu určitú, ako v predmetnej veci do 31.05.2020 platí, že nájom bytu končí uplynutím doby, na ktorú bol nájom dojednaný. Pred uplynutím dohodnutej doby, nájom bytu môže skončiť dohodou s prenajímateľom. Nájom bytu dohodnutý na dobu určitú nie je možné skončiť výpoveďou. Preto právny úkon prenajímateľa, ktorým by vypovedal nájom bytu, by bol neplaným právnym úkonom. Rovnaký následok by mal právny úkon výpovede zo strany nájomcov. Uzatvorením nájomnej zmluvy jedným z manželov za trvania manželstva vzniká spoločný nájom bytu manželov za predpokladu, že manželia spolu trvalo žijú. Špecifickosť úpravy spoločného nájmu bytu medzi manželmi sa prejavuje aj vo vzťahu medzi manželmi navzájom a vo vzťahu manželov k tretím osobám v otázke spoločného nájmu bytu, kde je potrebné vychádzať z toho, že manželia ako spoloční nájomníci majú rovnaké práva a povinnosti a ich nájom je nedielny. V prípade bežných veci týkajúcich sa spoločného nájmu bytu platí, že tieto môže vybavovať každý zo spoločných nájomcov. V ostatných veciach je potrebný súhlas všetkých; inak je právny úkon relatívne neplatný / /. To znamená, že aj keď nájomný vzťah vznikol právnym úkonom len jedného z manželov, týmto úkonom za predpokladu, že manželia spolu trvalo žijú, vzniká nájomný vzťah aj pre druhého manžela, ktorý nebol zmluvnou stranou nájomnej zmluvy. Pre právne úkony oboch manželov (aj toho, ktorý nebol zmluvnou stranou pôvodnej nájomnej zmluvy) preto platí, že dispozícia nájmom, t. j. uskutočňovanie právnych úkonov vedúcich k zmene, či ukončeniu nájomného vzťahu je možná len oboma manželmi súčasne po vzájomnom súhlase. Inými slovami, zmena, či ukončenie spoločného nájmu bytu manželov právnym úkonom len jedného z manželov, nie je bežnou vecou, a preto ak by k takémuto úkonu došlo bez súhlasu oboch manželov, išlo by o právny úkon neplatný (relatívna neplatnosť) v zmysle . V danej veci je zrejmé, že navrhovateľ namietal platnosť

právneho úkonu, ktorým malo dôjsť ku skráteniu dohodnutej doby nájmu zo strany jeho manželky. Navrhovateľ tvrdil, že nemal vedomosť o dohode jeho manželky a prenajímateľa o skrátení nájomného vzťahu a že zo strany prenajímateľa mu nebola doručená žiadna výpoveď nájmu.

13. Zo súdneho spisu vyplýva, že manželka navrhovateľa G. M. v komunikácii s navrhovateľom dňa 16 . 3. 2020 dôvodila tým, že spoločný nájom bytu manželov zanikol jej trvalým odchodom zo spoločnej domácnosti. Navrhovateľ mal za to, že odchod zo spoločnej domácnosti nie je dôvodom zániku spoločného nájmu bytu manželov. Odvolací súd poukazuje na to, že zákon v ustanovení upravuje zánik spoločného nájmu bytu v prípade, ak nájomca opustí trvale spoločnú domácnosť. Následkom v takomto prípade ale nie je zánik nájmu ako takého, ale len prechod nájmu podľa v spojení s na druhého manžela. Preto aj opustením spoločnej domácnosti manželky navrhovateľa, navrhovateľ ostal nájomcom bytu naďalej a od tohto okamihu bol jediný oprávnený (okrem prenajímateľa samotného) disponovať nájomným vzťahom z uzatvorenej nájomnej zmluvy.

14. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nebolo preukázané, že by navrhovateľ so skrátením dohodnutej doby nájmu súhlasil, resp. že by sám po odchode manželky so spoločnej domácnosti takúto dohodu s prenajímateľom uzavrel. Navrhovateľ tiež riadne uhrádzal nájomné. Základnou povinnosťou prenajímateľa je umožniť nájomcovi riadne a nerušené užívanie predmetu nájmu. Navrhovateľ predložil komunikáciu s prenajímateľom, z ktorej vyplýva, že prenajímateľ žiadal, aby nájomca vypratal byt ku dňu 15. 03. 2020, napriek tomu, že nájomný vzťah naďalej trval, keď nebolo preukázané, že by došlo k inej dohode medzi prenajímateľom a oboma manželmi, čím navrhovateľa ako nájomcu rušil v riadnom užívaní predmetu nájmu v zmysle dohodnutej nájomnej zmluvy. Navrhovateľ osvedčil skutočnosti potrebné pre nariadenie neodkladného opatrenia, a teda, aby mu bolo umožnené užívanie bytu č. XX na 3. poschodí vo vchode číslo XX obytného domu č. XXX postaveného na parcele KNC č. XXXX/X zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie A. N., a to až do uplynutia dohodnutej doby nájmu, t. j. do 31.5.2020.

15. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu existujúceho v čase napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CPS ako vecne správne potvrdil.

16. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1CSP v spojení s § 255 ods.1, § 262 ods. 1CSP. V odvolacom konaní bol úspešný navrhovateľ, preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).