Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_43Cob-47-2020.pdf
PDF · 138.18 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/47/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD., členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu Obec Donovaly, so sídlom Donovaly 3, 976 39 Donovaly, IČO: 00 313 386, právne zast. URBÁNI & Partners s. r. o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181 proti žalovanému Allianz - Slovenská poisťovňa a. s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 90.867,39 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 63Cb/20/2018-273 zo dňa 17. februára 2020 takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 63Cb/20/2018-273 zo dňa 17. februára 2020 p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie v prvej výrokovej vete žalobu zamietol a v druhej výrokovej vete priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100% voči žalobcovi.
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobou zo dňa 28.02.2018 sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 90.867,39 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 90.867,39 Eur od 26.06.2015 do zaplatenia titulom poistného plnenia na základe Poistnej zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 30.04.2015, keď v dňoch 18.05.2015 až 27.05.2015 v dôsledku atmosférických zrážok došlo pri rekonštrukcii strechy k poškodeniu budovy Obecného úradu žalobcu.
3. Súd prvej inštancie odôvodnil rozhodnutie tým, že medzi stranami nebolo sporné, že uzavreli dňa 30.04.2015 Poistnú zmluvu č. 511082487, ktorej predchádzali vzájomné rokovania, pri ktorých žalobca požadoval aj poistenie všetkých rizík pri rekonštrukcii strechy na Obecnom úrade, ako to vyplýva z bodu 3 Záznamu o rokovaní finančného agenta s klientom zo dňa 30.04.2015. Svedkyňa F. Q., ktorá za žalovaného rokovala priamo so starostom žalobcu, pripustila existenciu ďalšieho možného produktu pre klienta počas rekonštrukcie stavby, tento sa ale nestal súčasťou Poistnej zmluvy č. XXXXXXXXX. Rovnako nebolo sporné, že v dôsledku atmosférických zrážok počas rekonštrukcie strechy došlo k poškodeniu budovy Obecného úradu žalobcu, keď žalobca v žalobe označil škodu, ktorá vznikla 18.05.2015 až 27.05.2015, avšak v hlásení škodovej udalosti zo dňa 03.06.2015 uviedol, že v noci z 18.05.2015 na 19.05.2015 bola víchrica, ktorá strhla umelé plachty zo strechy a vytopila budovu, pričom strecha budovy bola vtedy v rekonštrukcii. Žalobca teda označil v hlásení škodovej udalosti kratšie časové obdobie vzniku škody než v žalobe, preto súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku žalobcu vychádzal z hlásenia škody samotným žalobcom adresovaným žalovanému. Sporná nebola
v konaní ani skutočnosť, že žalovaný v zmysle jeho vyjadrenia zo dňa 10.06.2015 plnenie z poistnej zmluvy odmietol, a to podľa čl. IV. VPP-M, ods. 3, pričom poukázal na to, že na budove v danom období prebiehali rekonštrukčné práce, v dôsledku ktorých bola odstránená strešná krytina a budova bola iba provizórne zabezpečená.
4. Podľa súdu prvej inštancie spornou v konaní bola skutočnosť, či možno predmetnú poistnú udalosť subsumovať pod čl. IV ods. 3 Všeobecných poistných podmienok, t.j. či je alebo nie je škoda spôsobená víchricou. Súd prvej inštancie považoval za nedôvodné námietky žalobcu ohľadne neoboznámenia sa a neodovzdania Všeobecných poistných podmienok pri uzatváraní zmluvy, a to aj vzhľadom na výpoveď svedkyne F. Q. a vyjadrenie žalovaného k predmetnej otázke podaním zo dňa 27.02.2019. Túto námietku právny zástupca žalobcu začal uplatňovať až na pojednávaní dňa 18.10.2018, ktorého sa sám žalobca nezúčastnil, pričom v žalobe, v replike žalobcu, pri uzatváraní zmluvného vzťahu, žalobca neodovzdanie, resp. neoboznámenie sa s Všeobecnými poistnými podmienkami nerozporoval. Priamo na prvej strane poistnej zmluvy žalobca vyhlásil, že bol pred uzavretím poistnej zmluvy oboznámený so Všeobecnými poistnými podmienkami, zmluvnými dojednaniami a prílohami, ktoré sa vzťahujú k dojednanému poisteniu a tvoria jeho neoddeliteľnú súčasť, čo potvrdil samotným podpisom, pričom potvrdil, že príslušné dokumenty obdržal. Informácia o poistných podmienkach je pritom k dispozícii i na webovej stránke žalovaného. Rovnako žalobca si musel byť vedomý existencie Všeobecných poistných podmienok i v súlade s § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Preto súd prvej inštancie, a to aj s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania, k tejto námietke žalobcu neprihliadol a konštatoval, že súčasťou poistnej zmluvy uzavretej stranami sporu dňa 30.04.2015 sa stali i Všeobecné poistné podmienky, na ktoré poistná zmluva odkazovala vo svojich prílohách.
5. Súd prvej inštancie následne z obsahu hlásenej škodovej udalosti žalobcom dňa 03.06.2015, zo Znaleckého posudku č. 6/2016 znalca Ing. Ivana Číža, Klimatologického posudku SHMÚ č. 206/3208/2015/8911 zo dňa 16.09.2015 a z vyjadrenia SHMÚ v Bratislave nemal preukázané, že v deň 18.05.2015 o 23.30 hod., ktorý žalobca dňa 03.06.2015 nahlásil ako dátum a čas vzniku škodovej udalosti, dosahoval náraz vetra v Obci Donovaly stupeň víchrice tak, ako to vyvodzoval z klimatologického posudku žalobca. Tento stupeň nárazu vietor dosahoval podľa tohto posudku až v dňoch 26.05.2015 a 27.05.2015. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že k poškodeniu stavebných súčastí nedošlo, resp. žalobca o tejto skutočnosti žiadne listinné dôkazy nepredložil a aj v Zápise z obhliadky a prejednania škody zo dňa 09.06.2015 samotný žalobca uviedol, že podlaha podkrovia bola zaizolovaná dvoma vrstvami asfaltovej izolácie a nad ňou bolo urobené provizórne prestrešenie zakrývacími plachtami pod krajoch zaťaženými tehlami. Vo večerných hodinách dňa 18.05.2015 prišiel silný vietor s dažďom, plachty potrhal a do rekonštruovanej budovy obecného úradu napršalo. V hlásení škody žalobca ďalej uviedol, že víchrica zo dňa 18.05.2015 na 19.05.2015 strhla umelé plachty zo strechy a vytopila budovu. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 25.04.2018 uviedol, že provizórne zabezpečenie stavby po odstránení strešnej konštrukcie nie je stavebnou súčasťou a poškodením tohto provizórneho prekrytia otvorenej stavby plachtami došlo k preniknutiu atmosférických zrážok do budovy a k následnému vzniku škody na majetku žalobcu.
6. Súd prvej inštancie na základe týchto zistení a vykonaného dokazovania mal za preukázané, že síce škoda na majetku žalobcu vznikla vniknutím atmosférických zrážok alebo nečistôt do budovy, ale nevznikla vplyvom poškodenia stavebných súčastí následkom víchrice alebo krupobitia. Keďže boli naplnené predpoklady výluky z poistenia podľa čl. IV. bod 3 VPP, súd prvej inštancie mal za preukázané, že základ nároku uplatneného žalobcom v žalobe nie je daný a žalobu v celom rozsahu zamietol.
7. Súd prvej inštancie na záver konštatoval, že aj v prípade stavebnomontážneho poistenia vo Všeobecných poistných podmienkach príslušnej poisťovne sú zakotvené výluky o rovnakom rozsahu, čo súd prvej inštancie zistil z webovej stránky žalovaného k predmetnému poisteniu a z tohto dôvodu považoval tvrdenie svedkyne F. Q. za právne irelevantné ohľadne opomenutia ponúknuť klientovi i tento typ poistenia. Súd prvej inštancie poukázal aj na § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka s tým, že napriek označenému času vzniku v hlásení škody, bola škoda oznámená žalobcom až dňa 03.06.2015, pričom jeho povinnosťou bolo i dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov.
8. Vzhľadom na úspešnosť žalovaného v konaní súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100%.
9. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. f), h) Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec a na základe dostupných dôkazov zistil nesprávne skutkový stav veci. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovie a žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
10. Žalobca v odvolaní uviedol, že už v samotnej žalobe preukázal, že zmluvný vzťah so žalovaným bol výsledkom individuálnej žiadosti žalobcu a činnosti žalovaného, resp. osôb konajúcich v jeho zastúpení - svedkyne F. Q., s ktorou jednal o poistení „šitom na mieru“ práve kvôli rekonštrukcii obecného domu na Donovaloch. Na základe jeho žiadosti bol spísaný práve Záznam o rokovaní pred uzavretím poistnej zmluvy z 30.04.2015. Práve preto mu žalovaný odporučil doložku B-BR: poistenie budovy počas jej výstavby alebo rekonštrukcie. Toto malo zabezpečiť krytie všetkých rizík. Žalobca zdôrazňuje, že všetky dokumenty z predzmluvných rokovaní, ako i pri uzavretí zmluvného vzťahu sú podpísané žalobcom a opečiatkované. Po nahlásení škody žalobca ostal nemilo prekvapený, keď žalovaný uviedol v liste z 10.06.2015 uplatnenie výluky z poistenia podľa čl. IV. VPP-M, odst. 3. Jednak žalobca žiadne „VPP-M odst. 3“ nepodpisoval a ani súčasťou poistnej zmluvy neboli a jednak uvedená výluka zásadným spôsobom zužuje rozsah poistenia, ktorý žalobca od žalovaného žiadal. Súčasne žalovaný bez akéhokoľvek šetrenia napísal list z 10.06.2015, čo znamená, že tvrdenia nemohli byť výsledkom zistení, pretože nie sú obsiahnuté ani v likvidačnom spise poistnej udalosti. To činí záver žalovaného zo dňa 10.06.2015 minimálne predčasný, nepodložený a zjavne účelový, s cieľom neplniť.
11. Podľa žalobcu, keďže v dňoch 18.05.2015 až 27.05.2015 došlo pri rekonštrukcii strechy k poškodeniu budovy v dôsledku atmosférických zrážok, pričom žalovaný bol aj na obhliadke miesta škody, záver žalovaného, že nie sú splnené podmienky pre poskytnutie náhrady škody z dôvodu „nedošlo ku škode, ktorú je možné považovať za náhodnú udalosť“ neobstojí. Žalobca žiadal žalovaného postup prehodnotiť, pričom sám vyžiadal zo SHMÚ, pracovisko Banská Bystrica potvrdenie, ktoré je dokonca súčasťou znaleckého posudku na stanovenie výšky škody, že v období 18.05.2015 až 27.05.2015 vietor dosahoval silu víchrice. Tento list vyžiadal žalobca, nie je teda výsledkom šetrenia žalovaného a podľa názoru žalobcu potvrdzuje skutkové okolnosti tak, že ani v prípade platnosti výluky z poistenia, táto nie je naplnená. Žalobca konzistentne od podania žaloby tvrdí tie isté skutočnosti, pričom až po oboznámení sa s kompletným likvidačným spisom sa utvrdil v tom, že šetrenie na podporu tvrdenia žalovaného o naplnení výluky urobené nebolo.
12. Žalobca v odvolaní tvrdil, že nikdy nebol oboznámený s tak zásadnou reštrikciou, aká vyplývala z „VPP-M ods. 3“ a ktorá je dôvodom pre odmietnutie plnenia. Podľa Beaufortovej stupnice sily vetra totiž vietor o sile víchrice a viac tvorí len štvrtinu všetkých druhov vetrov, pričom aj vzhľadom na ojedinelejší výskyt silných vetrov, ide o výluku, ktorá redukuje poistenie o viac než 75 %, a to je otázka zásadná, pri ktorej by žalobca nemal záujem uzavrieť poistnú zmluvu na plánovanú rekonštrukciu. Keďže poistná zmluva je uzatváraná písomne, tak buď tvorí jednotný celok a podpis strán je na záver alebo sú podpísané všetky prílohy a aj všeobecné poistné podmienky. Ani svedkyňa Q. nepotvrdila informáciu, že žalobca bol oboznámený s „VPP-M ods. 3“. Žalobca tieto všeobecné podmienky nemá, pretože nie sú súčasťou poistnej zmluvy. To ukázal i likvidačný spis žalovaného, ktorý preukazuje, že všeobecné podmienky neboli súčasťou poistnej zmluvy, sú samostatné a žalobcom nepodpísané.
13. Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že s poukazom na § 791 Občianskeho zákonníka okrem podstatných náležitostí poistnej zmluvy zákon spravidla vyžaduje jej uzavretie v písomnej forme. Písomnú formu teda musí mať návrh na uzavretie zmluvy aj jeho akceptácia. Ak však ide o návrh poistnej zmluvy, tomuto musí predchádzať splnenie informačných povinností podľa § 792a Občianskeho zákonníka. Žalobca v dôsledku predzmluvných rokovaní a obsahu poistnej zmluvy a jej príloh považuje právny vzťah so žalovaným za dostatočný. Naopak výluka z poistenia, na ktorú upriamuje pozornosť žalovaný je pre neho neakceptovateľná a ide o podmienku „conditio sine qua non“.
14. Žalobca mal za to, že preukázal náhodnú udalosť a s ňou spojený vznik škody, avšak pokiaľ ide o naplnenie výluky z poistenia pre prípad jej platného dojednania, toto zaťažuje žalovaného, ktorý by mal vykonať riadne šetrenie za účelom zistenia nielen vlastnej povinnosti plniť, ale i jej rozsahu. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 21Co/27/2014 a uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.03.2012, sp.zn. 6MCdo/17/2010. Uvedené má potom zásadný vplyv na to,
že SHMÚ vzhľadom na odstup času nedokázal súdu prvej inštancie spätne odpovedať na otázku, či v rozhodujúcom období bola, alebo nebola víchrica. Pre žalobcu je práve klimatologický posudok zo 16.09.2015 tým, ktorý potvrdil maximálnu silu vetra 95 km/h. Ostatné udalosti v ňom uvádzané spojené s určitými dátumami nevylučujú víchricu. Ohliadka žalovaného bola dňa 09.06.2015, teda po období, v ktorom vznikla škoda. Ak žalovaný utiekal k dátumu 18.05.2015, už z hlásenia je jasné, že išlo o noc z 18.05.2015 na 19.05.2015, pričom ak je povinnosťou skúmať rozsah, tak je zrejmé, že 09.06.2015 musel likvidátor žalovaného zaznamenať výsledok za celé obdobie od 19.05.2015 do 23.05.2015, čo spadalo pod obdobie platnosti poistnej zmluvy.
15. Podľa žalobcu je rozdiel, ak poisťovňa pristúpi k likvidácii poistnej udalosti formálne tak, ako to bolo v tomto prípade, kedy žiadne vlastné zistenia de facto neprezentovala a kedy zisťuje materiálnu stránku - rozsah škody a príčinnú súvislosť. Argumentácia žalovaného je taká, ako keby vyčíňanie počasia bolo pre neho smerné len v momente začiatku a nie počas ďalšieho obdobia. Ak by bol žalovaný produkoval v rozhodujúcom čase dôkazy na preukázanie výluky z poistenia, zjavne by žalobca mohol toto preskúmavať a verifikovať. V tomto súdnom spore však žalovaný bremeno dôkazu ohľadne existencie a následného naplnenia výluky z poistenia neuniesol. Žalobca poukázal aj na § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka a rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 25.10.2000 sp.zn. 29Cdo/963/2000 s tým, že si splnil svoju notifikačnú povinnosť, pričom žalovaný nepožadoval žiadne ďalšie doklady. Keďže vyšetrenie sa malo vykonať podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka bez zbytočného odkladu, potom objektívne možno posúdiť len zistenia žalovaného do 10.06.2015. Dodatočne svoje závery žalovaný meniť nemôže, pretože tým by bola porušená rovnosť strán.
16. Podľa žalobcu preto súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď výluku z poistenia treba považovať za neplatnú z dôvodu, že s VPP nebol žalobca oboznámený a tieto neboli súčasťou poistnej zmluvy a vzhľadom na bremeno dôkazu žalovaného právne treba posúdiť odmietnutie plnenia za skutkovo nepodložené. Rozhodnutiu tak možno vytknúť nesprávne skutkové závery majúce vplyv na rozhodujúce právne posúdenie obsahu poistnej zmluvy v časti VPP, ktoré má vplyv rozhodujúci na povinnosť plniť.
17. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správne potvrdiť. Mal za to, že súd prvého stupňa sa správne v súlade so zákonom vysporiadal s uplatneným nárokom, pričom svoje rozhodnutie riadne zdôvodnil a poskytol jednoznačný záver o nedôvodnosti žalobcovho nároku vo vzťahu k žalovanému.
18. Žalovaný opätovne poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 22.02.2019, v ktorom reagoval na námietku žalobcu, že nebol oboznámený s poistnými podmienkami, čo preukazuje tým, že poistné podmienky nie sú podpísané žalobcom. Žalovaný považuje toto tvrdenie žalobcu za účelové v snahe vymôcť poskytnutie poistného plnenia v rozpore s dohodnutou poistnou zmluvou, resp. poistnými podmienkami. K podaniu žaloby došlo za účinnosti Civilného sporového poriadku, teda za účinnosti § 150 ods. 1 a § 153 ods. 1, 2 CSP. Poistná zmluva bola uzatvorená dňa 30.04.2015 s účinnosťou od 01.05.2015. Poistné podmienky boli žalobcovi odovzdané, čo potvrdil svojim podpisom na zmluve. Poistné podmienky tiež boli verejne dostupné na webovej stránke poisťovateľa. Žalobca nikdy nenamietal, že by poistné podmienky neprevzal, resp. že by s nimi nebol oboznámený. Žalobca podal hlásenie o škodovej udalosti, pričom nenamietal, že by poistné podmienky neprevzal, resp. že by s nimi nebol oboznámený. Listom zo dňa 10.06.2015 bola ukončená likvidácia a žalobcovi boli oznámené dôvody, pre ktoré mu nemôže byť poskytnuté poistné plnenie a v liste bolo citované aj ustanovenie poistných podmienok aplikované na daný prípad. Žalobca si následne nechal spracovať klimatologický posudok, pričom opäť nenamietal, že by nebol s poistnými podmienkami oboznámený. V podanej žalobe rovnako nenamietal a netvrdil, že by nebol s poistnými podmienkami oboznámený. V replike zo dňa 18.05.2018 opätovne neuviedol, že nebol s poistnými podmienkami oboznámený. Na pojednávaní dňa 18.10.2018 sa žalobca nezúčastnil, jeho právny zástupca nenamietal, že by nebol oboznámený s poistnými podmienka. Po uvedení predbežného právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie si právny zástupca žalobcu spomenul, že žalobca nebol pri podpise poistnej zmluvy oboznámený s poistnými podmienkami, teda po viac ako 3 rokoch po nahlásení škodovej udalosti, po ukončení likvidácie a dvoch písomných podaniach na súd zo strany žalobcu sa žalobca z uvedenej nespornej skutočnosti účelovo snaží urobiť spornú skutočnosť.
19. Žalovaný dal do pozornosti súdu, že v poistnej zmluve sa na prvej strane v časti vyhlásenie poistníka uvádza, že vyhlasuje, že bol pred uzavretím poistnej zmluvy oboznámený so Všeobecnými
poistnými podmienkami, zmluvnými dojednaniami a prílohami, ktoré sa vzťahujú k dojednanému poisteniu a tvoria jeho neoddeliteľnú súčasť a potvrdzuje, že príslušné dokumenty obdržal. Následne na prílohách k poistnej zmluve, kde je opísané miesto poistenia a ďalšie pripoistenia sú špecifikované konkrétne poistné podmienky, ktorými je poistenie upravené. Žalobca túto zmluvu a jednotlivé prílohy podpísal a s jej obsahom v celom rozsahu súhlasil. Žalobca už aj v minulosti vstúpil so žalovaným do viacerých zmluvných (poistných) vzťahov. Každá zmluva, ktorú žalobca uzatvoril sa spravuje poistnými podmienkami, nebolo tomu inak ani v tomto prípade. Aj podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa. Poisteným je v danom prípade obec, ktorá koná prostredníctvom starostu. Starosta obce zastupujúci (verejné) záujmy celej obce je povinný pri výkone svojej činnosti konať s odbornou starostlivosťou a vyšším stupňom obozretnosti. Nejednalo sa o prvú poistnú zmluvu, ktorú táto obec prostredníctvom svojho starostu uzavrela. Žalobca preto musel vedieť, že poistenie sa spravuje poistnými podmienkami, ktoré sú súčasťou zmluvy, čo napokon vyhlásil a potvrdil svojim podpisom na zmluve. Podľa žalovaného je v danej veci úplne bezvýznamné tiež tvrdenie právneho zástupcu žalobcu, že poistné podmienky predložené v súdnom spise nie sú podpísané žalobcom. Žalovaný nevyžaduje podpis poistníka na poistných podmienkach, nakoľko poistník v zmluve výslovne prehlásil, že bol s poistnými podmienkami oboznámený a podpisom potvrdil tiež ich prevzatie. Podpis poistníka na poistných podmienkach nevyžaduje ani zákon.
20. K tvrdeniu žalobcu, že predmetná výluka obmedzuje plnenie o viac ako 75 % prípadov, žalovaný uviedol, že pokiaľ by mali byť hradené udalosti, pri ktorých by vietor dosahoval nižšiu rýchlosť, nešlo by o náhodnú udalosť, ale o úplne bežný a každodenný jav. Samotná škoda na majetku nastáva práve až po víchrici, slabší vietor nie je spôsobilý spôsobiť škodu na majetku, resp. strhnúť stavebné súčasti.
21. K námietke žalobcu, že žalovaný nevykonal dostatočné šetrenie, žalovaný uviedol, že mu doposiaľ nie je zrejmé, aký doklad žalobca požaduje, resp. aký doklad by mu postačoval na preukázanie uvedenej skutočnosti. Žalovaný po ohlásení poistnej udalosti vykonal riadne šetrenie na mieste škodovej udalosti, vyhotovil fotodokumentáciu, pričom bolo zistené, že daná budova bola prekrytá iba provizórnou plachtou, ktorú nemožno za žiadnych okolností považovať za stavebnú súčasť. Škoda bola jednoznačne spôsobená atmosférickými zrážkami, ktoré ani nepatria medzi poistné riziká, pokiaľ nevnikli do budovy vplyvom poškodenia stavebných súčastí následkom víchrice alebo krupobitia. V zásade už samotná skutočnosť, že na stavbe sa nenachádzala žiadna stavebná súčasť, ktorá by mala zabrániť vniknutiu atmosférických zrážok znamená, že poisťovateľ nemá povinnosť poskytnúť plnenie, teda daná škoda nie je krytá poistnou zmluvou a postup žalovaného bol v celom rozsahu v súlade s poistnými podmienkami a všeobecne záväznými právnymi predpismi.
22. Ďalej žalovaný v odvolaní uviedol, že z hlásenia škodovej udalosti zo dňa 03.06.2015 vyplýva, že ku škodovej udalosti malo dôjsť 18.05.2015 o 23.30 hod., teda v noci z 18.05. na 19.05.2015. Pozornosti súdu neuniklo, že v podanej žalobe už žalobca predmetnú škodovú udalosť rozšíril na obdobie od 18.05.2015 do 27.05.2015. Je logické, že v spise poistnej udalosti sa nenachádza žiaden doklad o tom, že dňa 18.05.2015 v danom mieste a čase škodovej udalosti nebola víchrica, keďže vtedy víchrica skutočne nebola. Žalobca ohlásil udalosť a špecifikoval ju na noc z 18. na 19.05.2015, pričom v danom období bolo vykonané šetrenie a existencia víchrice nebola preukázaná. Absencia stavebnej súčasti, ktorá by bola poškodená vplyvom víchrice a tiež aj absencia samotnej víchrice je jednoznačným naplnením čl. IV bod 3 VPP tak, ako to uviedol žalovaný v liste zo dňa 10.06.2015 po ukončení likvidácie. Poistenie sa na takéto škody nevzťahuje, čo bolo jednoznačne preukázané aj vykonaným šetrením poisťovateľa.
23. Podľa žalovaného samotný klimatologický posudok zo dňa 16.09.2015, ktorý predložil žalobca, len potvrdil záver žalovaného pri ukončení likvidácie a potvrdil absenciu víchrice v danom čase a mieste. Tento záver je rovnako potvrdený aj ďalšími dopytmi súdu prvej inštancie na SHMÚ. Podľa žalovaného je úplne absurdné a v rozpore so skutočnosťou tvrdenie žalobcu, že žalovaný nedostatočne vykonal šetrenie, čo malo zásadný vplyv na to, že SHMÚ vzhľadom na odstup času nedokázal spätne odpovedať na otázku, či v rozhodujúcom období bola alebo nebola víchrica. Z údajov, ktoré zaslal SHMÚ súdu prvej inštancie, ale aj z klimatologického posudku žiaden údaj nenasvedčuje tomu, že v danom mieste a čase sa vyskytovala víchrica. Skutočnosť, že pri niektorých dňoch, resp. konkrétnejšie pri niektorých hodinových meraniach absentujú údaje o rýchlosti vetra je zapríčinené tým, že tieto hodnoty neboli zaznamenané, čo uviedol samotný SHMÚ. Časový odstup medzi škodovou udalosťou a vykonaným dokazovaním nemá žiaden vplyv na existenciu týchto údajov. Navyše, aj žalobca v krátkom časovom
odstupe požiadal SHMÚ o spracovanie klimatologického posudku a z tam uvedených údajov rovnako nevyplýva, že by v danom mieste a čase bol zaznamenaný výskyt víchrice.
24. V súvislosti s odvolacím návrhom žalobcu žalovaný poukázal na to, že zotrváva na námietkach týkajúcich sa uplatnenej výšky, avšak vykonanie dokazovania bolo v zmysle zásady hospodárnosti v tomto smere nadbytočné, keďže súd prvej inštancie žalobu zamietol.
25. K vyjadreniu žalovaného sa už žalobca ako odvolateľ nevyjadril, hoci súd prvej inštancie žalobcovi vyjadrenie žalovaného doručil a umožnil mu vyjadriť sa k nemu najneskôr v lehote desať dní od doručenia (§ 374 ods. 1 CSP).
26. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP). Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd pojednávanie nenariadil (§ 385 ods. 1 CSP). Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 20.08.2020, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici (§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP).
27. Odvolací súd dokazovanie nezopakoval a nedoplnil, preto bol podľa § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.
28. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že dňa 30.04.2015 žalobca a žalovaný uzatvorili s účinnosťou od 01.05.2015 Poistnú zmluvu č. 511082487 o komplexnom poistení podnikateľov, ktorej predmetom bolo aj poistenie budovy a hnuteľných vecí Obecného úradu na adrese Donovaly 3, Donovaly pre riziká: požiar, voda, víchrica, živel, ostatné (škody spôsobené nárazom vozidla, dymom, rázovou vlnou alebo pádom predmetov).
29. Súhrnný návrh poistnej zmluvy zo dňa 30.04.2015 obsahuje text o tom, že žalobca ako poistník vyhlasuje, že bol pred uzavretím poistnej zmluvy oboznámený s Všeobecnými poistnými podmienkami, Zmluvnými dojednaniami a prílohami, ktoré sa vzťahujú k dojednanému poisteniu a tvoria jeho neoddeliteľnú súčasť a potvrdzuje, že príslušné dokumenty osobne obdržal.
30. Podľa čl. 4 bod 1 Všeobecných poistných podmienok žalovaného - Poistenie majetku právnických a podnikajúcich fyzických osôb (ďalej aj len „VPP-M“), poistenému vznikne právo na poistné plnenie, ak škoda na poistenej veci bola spôsobená: a) víchricou, b) krupobitím.
31. Podľa čl. 4 ods. 3 VPP-M poistenie sa nevzťahuje na škody spôsobené vniknutím atmosférických zrážok alebo nečistôt do budovy, ak k nemu neprišlo vplyvom poškodenia stavebných súčastí následkom víchrice alebo krupobitia.
32. Dňa 03.06.2015 žalobca ako poistník ohlásil poistnú udalosť k Poistnej zmluve č. 511082487, ktorá nastala dňa 18.05.2015 o 23.30 hod. s tým, že v noci z 18.05.2015 na 19.05.2015 bola víchrica, ktorá strhla umelé plachty zo strechy a vytopila budovu. Strecha budovy je momentálne v rekonštrukcii.
33. Listom zo dňa 10.06.2015 žalovaný žalobcovi oznámil k hláseniu zo dňa 03.06.2015, že za účelom zistenia príčiny a rozsahu škody bolo zo strany žalovaného vykonané šetrenie, súčasťou ktorého je i obhliadka škody priamo na mieste vzniku. Na základe vykonaného šetrenia a posúdenia všetkých získaných informácií žalovaný konštatuje, že v danom prípade nie je preukázané, že príčinou škody je niektorá z príčin poistením krytých. Za príčinu škody v danom prípade žalovaný považuje zatečenie vody z atmosférických zrážok. Podľa čl. IV VPP-M, odstavec 3, poistenie sa nevzťahuje na škody spôsobené vniknutím atmosférických zrážok do budovy, ak k nemu nedošlo vplyvom poškodenia stavebných súčastí následkom víchrice. V danom prípade na budove prebiehali rekonštrukčné práce, v dôsledku ktorých bola odstránená strešná krytina a budova bola iba provizórne zabezpečená. V dôsledku poškodenia tohto provizórneho zabezpečenia došlo k zatečeniu vody z atmosférických zrážok do budovy. S odvolaním sa na uvedené poistné podmienky a s ohľadom na zistené skutočnosti vzniku
škody žalovaný uvádza, že v danom prípade nedošlo ku škode, ktorú je možné považovať za náhodnú udalosť v súlade s poistnými podmienkami.
34. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
35. Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
36. Podľa § 788 ods. 4 Občianskeho zákonníka v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.
37. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, keď žalobu žalobcu zamietol, pričom odvolací súd v postupe súdu prvej inštancie nezistil ani vady procesných podmienok.
38. Odvolací súd sa podľa § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa ďalšie dôvody.
39. Všeobecné poistné podmienky poistiteľa sú zo zákona súčasťou poistnej zmluvy, musia však byť splnené podmienky uvedené v § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a teda poistná zmluva sa musí na poistné podmienky odvolávať a zároveň poistné podmienky musia byť k poistnej zmluve pripojené alebo musia byť pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. Ak nie je splnená niektorá z týchto podmienok, poistné podmienky sa nestanú súčasťou poistnej zmluvy, čo bude mať spravidla za následok neplatnosť poistnej zmluvy podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože bez poistných podmienok poistná zmluva bude nejasná a neurčitá. Význam poistných podmienok pre obsah poistného vzťahu totiž spočíva v tom, že obsahujú podrobnejšiu úpravu práv a povinností zmluvných strán, resp. iných dotknutých subjektov, vrátane vymedzenia udalosti, z ktorej vzniká povinnosť poskytnúť plnenia (poistná udalosť) a kedy táto povinnosť nevzniká, tzv. výluka. Je to dané samotným charakterom poistných zmlúv, ktoré prevažne obsahujú len základné údaje potrebné pre definovanie zmluvy, keď aj zákonodarca v § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka upravil len minimálne obsahové náležitosti poistnej zmluvy.
40. Súhrnný návrh poistnej zmluvy PP01, ktorý žalobca dňa 30.04.2015 žalovanému podpísal, hneď po identifikácii poisťovateľa, t.j. žalovaného a poistníka, t.j. žalobcu, obsahoval vyhlásenie poistníka, že bol pred uzavretím poistnej zmluvy oboznámený s Všeobecnými poistnými podmienkami, Zmluvnými dojednaniami a prílohami, ktoré sa vzťahujú k dojednanému poisteniu a tvoria jeho neoddeliteľnú súčasť a potvrdzuje, že príslušné dokumenty osobne obdržal. Následne je v Súhrnnom návrhu uvedená rekapitulácia poistného a súhrnný návrh je žalobcom ako poistníkom podpísaný, vrátane odtlačku pečiatky. Súhrnný návrh tvoria tiež jednotlivé poistenia, ktorými bolo celkom 5 poistení majetku, vrátane budovy obecného úradu žalobcu. V závere poistenia majetku, ktoré sa vzťahovalo aj na budovu obecného úradu, sú ako poistné podmienky, ktoré obsah poistenia upravujú, uvedené Všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku právnických a podnikajúcich fyzických osôb, účinné od 01.05.2012 (ďalej v návrhu len „VPP-M“), Zmluvné dojednania pre poistenie majetku účinné od 01.05.2012 (ďalej v návrhu len „ZD-M“) a Doložky, konkrétne „Doložka B-BR“. Každé jednotlivé poistenie majetku, teda celkom 5 príloh, je žalobcom ako poistníkom podpísané, vrátane odtlačku pečiatky. Osobitne bola žalobcom ako poistníkom podpísaná „Doložka B-BR: Poistenie budovy počas jej výstavby alebo rekonštrukcie“, pričom podľa čl. 1 Doložky tvorí doložka neoddeliteľnú súčasť uvedenej poistnej zmluvy, podľa čl. 2 Doložky v zmysle článku 20 ods. 1 písm. d) VPP-M sa dojednávajú ďalšie povinnosti poisteného, ktoré sú následne aj špecifikované a podľa čl. 3 Doložky ostatné ustanovenia VPP-M zostávajú touto doložkou nedotknuté.
41. Ustanovenie § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka neupravuje, že poistné podmienky majú byť tomu, kto poistnú zmluvu s poistiteľom uzavrel „oboznámené“, ale upravuje, že majú byť „oznámené“. Termín „oznámené“ znamená, že ten, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, poistné podmienky dostal do svojej dispozície, aby si ich mohol preštudovať. Pre platnosť poistnej zmluvy už nie je potrebné dokazovať, že uvedený účastník poistnej zmluvy sa s poistnými podmienkami aj oboznámil, pretože zákonná formulácia neznie „alebo bol s poistnými podmienkami oboznámený“.
42. Pre právne úkony týkajúce sa poistenia je podľa § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka potrebná písomná forma, ak Občiansky zákonník alebo poistné podmienky neustanovia inak. Zákonodarca v § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka pre formu poistných podmienok ustanovil, že sú súčasťou poistnej zmluvy, ak sa na ne poistná zmluva odvoláva a sú k zmluve pripojené alebo boli tomu, kto zmluvu uzavrel, oznámené. Podmienkou, aby sa poistné podmienky stali súčasťou poistnej zmluvy, teda nie je, že musia byť aj podpísané.
43. Poistná zmluva medzi žalobcom a žalovaným sa na Všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku právnických a podnikajúcich fyzických osôb opakovane odvolávala. Osobitne sa poistná zmluva na tieto poistné podmienky odvolávala aj v poistení majetku, ktoré sa týkalo budovy obecného úradu, pričom aj v Doložke B-BR bolo uvedené, ktoré ďalšie povinnosti sa dojednávajú oproti VPP- M s tým, že ostatné ustanovenia VPP-M zostávajú doložkou nedotknuté. Svedkyňa F. Q., ktorá za žalovaného pri návrhu poistnej zmluvy konala, potvrdila, že poistné podmienky pri dojednávaní zmluvy žalobcovi odovzdané boli. Hoci svedkyňa uviedla, že pokiaľ ide o výluky z poistenia, tieto so žalobcom dopodrobna neprešla, lebo pri každom produkte sú iné výluky v poistných podmienkach, ale skutočnosť, že Všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku právnických a podnikajúcich fyzických osôb žalobcovi odovzdané boli, svedkyňa potvrdila. Pretože poistná zmluva sa na Všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku právnických a podnikajúcich fyzických osôb odvolávala a žalobcovi tieto poistné podmienky oznámené boli, t.j. žalobca ich prevzal, a teda dostali sa do jeho dispozície, Všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku právnických a podnikajúcich fyzických osôb sa stali súčasťou uzatvorenej poistnej zmluvy, pričom nebolo potrebné, aby žalovaný s poistnými podmienkami podrobne žalobcu oboznamoval a aby žalobca poistné podmienky podpísal.
44. Odvolací súd preto súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že súčasťou uzatvorenej poistnej zmluvy boli aj Všeobecné poistné podmienky žalovaného pre poistenie majetku právnických a podnikajúcich fyzických osôb.
45. Všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku právnických a podnikajúcich fyzických osôb ako poistné riziko v čl. 4 ods. 1 upravovali aj víchricu a krupobitie a súčasne v čl. 4 bod 3 upravovali, že poistenie sa nevzťahuje na škody spôsobené vzniknutím atmosférických zrážok alebo nečistôt do budovy, ak k nemu neprišlo vplyvom poškodenia stavebných súčastí následkom víchrice alebo krupobitia.
46. Pokiaľ žalobca tvrdil, že ide o výluku, ktorá vzhľadom na ojedinelejší výskyt silných vetrov redukuje poistenie o viac než 75%, odvolací súd súhlasí s vyjadrením žalovaného k odvolaniu, že ak by mali byť hradené aj udalosti, pri ktorých by vietor dosahoval nižšiu rýchlosť, než silu víchrice, nešlo by o náhodnú udalosť, ale o úplne bežný jav, ktorý je spôsobilý spôsobiť škodu na majetku. Napokon, aj zákonná definícia poistnej zmluvy v § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a aj súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí zdôraznil, že náhodnou škodovou udalosťou je taká udalosť, pri ktorej vznikne na predmete poistenia škoda, ktorá nastane počas trvania poistenia náhle a nečakane a u ktorej v čase dojednania poistnej zmluvy poisťovateľ a poistený predpokladajú, že môže nastať, avšak nie je isté, či nastane a kedy nastane. Šlo preto o platné dojednanie zodpovedajúce základnému zmyslu a účelu poistnej zmluvy. Pretože VPP-M boli súčasťou uzatvorenej poistnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, výluka upravená v čl. 4 bod 3 VPP-M sa na poistný vzťah medzi stranami sporu vzťahovala.
47. Podanou žalobou sa žalobca domáhal poistného plnenia s tým, že v dňoch 18.05.2015 až 27.05.2015 došlo pri rekonštrukcii budovy k poškodeniu budovy v dôsledku atmosférických zrážok. Atmosférické zrážky v poistných podmienkach ako poistné riziko uvedené neboli a ako poistné riziko neboli prípadne uvedené ani priamo v Poistnej zmluve. Škoda na majetku žalobcu spôsobená len atmosférickými
zrážkami preto nepredstavovala náhodnú udalosť, za ktorú by žalobcovi malo byť poskytnuté poistné plnenie.
48. Na škody spôsobené vzniknutím atmosférických zrážok sa v zmysle čl. 4 bod 3 VPP-M poistenie vzťahovalo len vtedy, ak k vniknutiu atmosférických zrážok do budovy prišlo vplyvom poškodenia stavebných súčastí následkom víchrice alebo krupobitia. Žalobca pritom v konaní ani len netvrdil, že atmosférické zrážky vnikli do budovy v dôsledku poškodenia stavebných súčastí následkom víchrice.
49. Dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie bolo preukázané, že žalobca poistnú udalosť nahlásil dňa 03.06.2015 tak, že v noci z 18.05.2015 na 19.05.2015 bola víchrica, ktorá strhla umelé plachty zo strechy a vytopila budovu, pričom strecha je momentálne v rekonštrukcii. V zápise z obhliadky a prejednania škody zo dňa 09.06.2015, ktorý je podpísaný aj žalobcom ako poisteným/poškodeným, je dátum vzniku škody uvedený 18.05.2015 a pri popise vzniku škody je uvedené, že na budove Obecného úradu žalobcu prebiehajú rekonštrukčné práce, pričom je demontovaná strecha na budove. V rámci vyjadrenia žalobcu je v zápise uvedené, že bola demontovaná kompletná strecha z dôvodu vymurovania nadstavby, podlaha podkrovia bola zaizolovaná dvomi vrstvami asfaltovej izolácie a nad ňou bolo urobené provizórne prestrešenie zakrývacími plachtami po krajoch zaťaženými tehlami, vo večerných hodinách prišiel silný vietor s dažďom, plachty potrhal a do rekonštruovanej budovy Obecného úradu napršalo.
50. Žalobca v konaní nepoprel, že strecha Obecného úradu bola z dôvodu rekonštrukcie ku dňu 18.05.2015 demontovaná a budova bola prekrytá iba provizórnou plachtou. Odvolací súd súhlasí s tvrdením žalovaného, že plachtu nemožno za žiadnych okolností považovať za stavebnú súčasť a aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zdôraznil, že pod pojmom stavebná súčasť možno rozumieť časti stavieb, ktoré sú k nej pevne pripojené. Preto, ak by aj plachta bola poškodená vplyvom víchrice a do budovy by následne vnikli atmosférické zrážky, nešlo by o vniknutie atmosférických zrážok vplyvom poškodenia stavebných súčastí následkom víchrice.
51. Keďže budova Obecného úradu žalobcu strechu ako stavebnú súčasť nemala, je irelevantné, či poškodenie plachiet bolo následkom víchrice, pretože už samotná absencia stavebnej súčasti je jednoznačným naplnením čl. 4 bod 3 VPP-M. Rovnako je bezvýznamné, či v nasledujúcich dňoch do 27.05.2015 vietor dosahoval silu víchrice, pretože ku škode na budove Obecného úradu žalobcu došlo zatečením atmosférickými zrážkami a ako už bolo uvedené, atmosférické zrážky samé o sebe poistným rizikom neboli.
52. Pre posúdenie, či šlo o náhodnú udalosť, na ktorú sa poistná zmluva vzťahovala, bolo rozhodujúce, z akého dôvodu došlo k zatečeniu vody z atmosférických zrážok, a teda prečo vôbec došlo k vniknutiu atmosférických zrážok do budovy obecného úradu. V noci z 18.05.2015 na 19.05.2015 atmosférické zrážky sa dostali do budovy Obecného úradu z dôvodu, že na budove sa nenachádzala stavebná súčasť. Príčinou škody teda nebola víchrica, ale zatečenie vody z atmosférických zrážok ako následok toho, že na budove nebola strecha, resp. iná stavebná súčasť. Neobstojí preto konštatovanie žalobcu v odvolaní, že argumentácia žalovaného je taká, ako keby vyčíňanie počasia bolo pre neho smerné len v momente začiatku a nie počas ďalšieho obdobia. V danom prípade nešlo ani o nepresnosti týkajúce sa priebehu poistnej udalosti uvedené žalobcom v oznámení poistnej udalosti dňa 03.06.2015, tak ako to tvrdil žalobca. Ak nenastala udalosť, že stavebnú súčasť budovy poškodila víchrica, ani následné dni, keď zrážky naďalej vnikali do budovy alebo prípadne bola víchrica, nemohli predstavovať škodovú udalosť spadajúcu pod poistné riziká.
53. Pokiaľ žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. k. 21Co/27/2014 s tým, že poisťovňa „Musí preukázať, že náhodná škodová udalosť, ktorá nastala, nie je náhodnou udalosťou alebo je takou udalosťou, na ktorú sa vzťahujú možnosti výluky z poistenia podľa dohodnutých Všeobecných poistných podmienok a žalovaný musí teda preukázať, že nenastala náhodná škodová udalosť“, odvolací súd má za to, že žalovaný preukázal, že šlo o udalosť, na ktorú sa vzťahuje výluka z poistenia podľa čl. 4 bod 3 VPP-M. Žalovaný dňa 09.06.2015 uskutočnil obhliadku, a to aj za účasti žalobcu. Z obhliadky bola vyhotovená fotodokumentácia a aj písomný zápis. Počas obhliadky jednoznačne vyplynulo, že na budove prebiehali rekonštrukčné práce, v dôsledku ktorých bola odstránená strešná krytina a budova bola iba provizórne zabezpečená a k zatečeniu vody z atmosférických zrážok došlo v dôsledku poškodenia tohto provizórneho zabezpečenia. Žalovaný
preto správne ustálil a žalobcovi listom zo dňa 10.06.2015 oznámil, že nedošlo ku škode, ktorú je možné považovať za náhodnú udalosť v súlade s poistnými podmienkami, pretože príčinou škody bolo zatečenie vody z atmosférických zrážok a podľa čl. 4 bod 3 VPP-M poistenie sa nevzťahuje na škody spôsobené vniknutím atmosférických zrážok do budovy, ak k nemu nedošlo vplyvom poškodenia stavebných súčastí následkom víchrice. Skutočnosť, že poisťovňa preukázala, že ide o udalosť, na ktorú sa vzťahuje výluka, je postačujúca pre prijatie záveru, že ide o udalosť, ktorá nie je poistnou zmluvou krytá. Ani v konštatovanom rozhodnutí Krajského súdu Prešov odvolací súd nedospel k záveru, že poisťovňa musí preukázať jednak to, že udalosť, ktorá nastala, nie je náhodnou udalosťou a musí preukázať aj to, že je udalosťou, na ktorú sa vzťahujú možnosti výluky.
54. Žalobca síce v konaní preukázal, že došlo k škode na jeho majetku, ktorý bol predmetom poistenia, ale pretože žalovaný preukázal, že šlo o udalosť, na ktorú sa vzťahuje výluka podľa čl. 4 bod 3 VPP-M, súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď žalobu žalobcu zamietol.
55. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
56. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
57. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).