Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_2CoCsp-14-2020.pdf
PDF · 92.49 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoCsp/14/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, P. O. BOX 205, Bratislava, proti žalovanému G. K.R., Y.. XX.X.XXXX, bytom I.. K.J. XXXX/X, XXX XX C. Y. G., o zaplatenie 829,99 Eur, s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 2Csp/88/2018-184 zo dňa 7.11.2019, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) rozsudkom č. k. 2Csp/88/2018 zo dňa 7.11.2019 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 829,99 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 829,99 Eur od 1.9.2015 do zaplatenia a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa pôvodný žalobca (Všeobecná úverová banka, a.s.) domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 829,99 Eur s príslušenstvom vrátane náhrady trov konania, titulom nesplatenej poskytnutej pôžičky. Právny predchodca pôvodného žalobcu (Consumer Finance Holding, a.s.) uzavrel so žalovaným dňa 27.8.2014 Zmluvu o pôžičke č. 79002491 (ďalej len ,,Zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 1000 Eur. Túto sa žalovaný zaviazal splatiť v 24 mesačných splátkach po 54,65 Eur, spolu v sume 1.311,60 Eur. Titulom splácania pôžičky do podania žaloby žalovaný uhradil sumu 382,55 Eur. Keďže si žalovaný neplnil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, listom resp. predžalobnou upomienkou zo dňa 27.6.2015 ho pôvodný žalobca vyzval na okamžitú úhradu všetkých splátok, najneskôr do 5.8.2015 a upozornil ho na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celej pôžičky. Žalovaný omeškané splátky neuhradil, v dôsledku čoho právny predchodca pôvodného žalobcu úver dňa 19.8.2015 zosplatnil, o čom informoval žalovaného listom označeným ako ,,Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“ zo dňa 26.8.2015. Od 1.9.2015 bol žalovaný v omeškaní so zaplatením celkového dlhu vo výške 829,99 Eur. Žalovaný nesúhlasil so žalobou, vzniesol námietku premlčania a tvrdil, že Zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky. Žiadal, aby súd prvej inštancie žalobu zamietol.
3. Uznesením 2Csp/88/2018-114 zo dňa 5.2.2019 rozhodol súd prvej inštancie o pripustení zmeny účastníka na strane žalobcu v dôsledku postúpenia pohľadávky tak, že namiesto pôvodného žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155 do konania vstúpila na stranu žalobcu spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154.
4. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že pôvodný žalobca uzavrel so žalovaným dňa 27.8.2014 Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky č. 9002491 (ďalej len ,,Zmluva“), na základe ktorej pôvodný žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 1000 Eur, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť v 24 mesačných splátkach vo výške 54,65 Eur, pri úrokovej sadzbe 27,44 %, RPMN 27,42 %, priemernej RPMN 44,06 % a s termínom konečnej splatnosti 8/2016. Termín splatnosti splátok bol stanovený ako 20. deň v mesiaci. Celková čiastka, ktorú mal dlžník zaplatiť predstavovala sumu 1.274,64 €. Zmluvnú pokutu vo výške 107,25 Eur si žalobca v žalobe neuplatnil. Žalovaný uhradil žalobcovi do začatia konania sumu 382,55 Eur. Celkový dlh žalovaného do podania žaloby predstavoval sumu 829,99 Eur. Žalobca si uplatnil aj zákonné úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 829,99 Eur od 1.9.2015, teda od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu.
5. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 52 ods. 1, § 52 ods. 3, § 52 ods. 4, § 103, § 101, § 517 ods. 2, § 565 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, písm. b/, písm. d/, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a dospel k záveru, že Zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a taktiež obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti pre zmluvy o spotrebiteľských úveroch. Nárok žalobcu považoval za dôvodný, preto uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi dlžnú istinu vo výške 829,99 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 1.9.2015 do zaplatenia. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (CSP). V súvislosti s námietkou premlčania vznesenou žalovaným uviedol, že k premlčaniu nároku nedošlo, keďže k dátumu zosplatnenia t. j. 19.8.2015 žalobca z predpísaných 11 splátok evidoval úhradu 7 splátok, takže žalovaný sa dostal do omeškania s 8. splátkou splatnou dňa 20.4.2015. V zmysle zmluvných podmienok musí veriteľ evidovať omeškanie jednej splátky po dobu 3 mesiacov, preto zosplatnenie v prejednávanom spore nastalo dňa 20.7.2015. Premlčacia doba by potom uplynula 20.7.2018, nakoľko však žalobca podal žalobu na súd dňa 7.6.2018, jeho nárok nebol premlčaný.
6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a namietal, že súd prvej inštancie nedôsledne preskúmal Zmluvu z hľadiska neprijateľných zmluvných podmienok a tiež nedostatočne skúmal vzájomne vykonané plnenia zmluvných strán. Mal za to, že súd vyhovel klamlivým požiadavkám žalobcu a kryl jeho úžernícke praktiky. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal reálne poskytnutú čiastku 1000 Eur, ani žalovaným uhradenú sumu 382,55 Eur a žalobcom žalovanú sumu 829,99 Eur čo do výšky, poprel. Žalovaný tvrdil, že žalobcovi uhradil sumu 489,80 Eur (382,55 Eur + 107,25 Eur) preto by mal podľa jeho názoru vrátiť žalobcovi už len 510,20 Eur, pričom uviedol, že má záujem na splatení dlžnej istiny. Poukázal na viaceré ustanovenia Občianskeho zákonníka, a tiež Zákona o ochrane spotrebiteľa a mal za to, že súd prvej inštancie rozhodol v rozpore s právnou úpravou. Zároveň uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie nespĺňa náležitosti v zmysle § 220 CSP. Namietal, že postupom súdu prvej inštancie boli porušené jeho základné práva garantované Ústavou Slovenskej republiky, a to právo na súdu ochranu, právo na spravodlivé súdne konanie a právo vlastníctva majetku. Žalobca sa podľa neho dopustil nekalých obchodných praktík a v Zmluve úmyselne upravil neprijateľné zmluvné podmienky, aby sa ne jeho úkor obohatil, preto žiadal, aby odvolací súd tieto z úradnej povinnosti preskúmal. Žiadal tiež, aby súd určil, či je predmetný úver bezúročný a bez poplatkov. V závere žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol tiež, že odmieta protistrane uhradiť trovy konania.
7. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods.1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov ako vyplývali z obsahu podaného odvolania (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné.
9. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 20.8.2020 o 10.10 hod. pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 1,3 CSP, § 378 ods. 1 CSP.
10. Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1,2 CSP, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192,§ 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) je naplnený v prípade keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu, aplikoval nesprávnu normu, obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.
11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku konštatuje, že dôvody uplatnené žalovaným v odvolaní neboli naplnené. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. Súd prvej inštancie ex offo preskúmal neprijateľné zmluvné podmienky a spotrebiteľskú zmluvu podrobil prieskumu aj z hľadiska dodržania náležitostí v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Uzavrel, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle § 220 CSP, keď súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.
12. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a na toto poukazuje. Skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Žalovaný v odvolaní potvrdil skutkové tvrdenia žalobcu ohľadom uzavretia Zmluvy a tiež nesplácania pôžičky poskytnutej na jej základe. Žalovaný v odvolaní tvrdil, že Zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, avšak tieto nekonkretizoval. Aj odvolací súd preskúmaním Zmluvy dospel k záveru, že táto neobsahovala žiadne neprijateľné zmluvné podmienky a obsahovala všetky náležitosti stanovené § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, preto nie je možné vysloviť záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru. Žalovaným namietané formulárové znenie Zmluvy bez ďalšieho ešte nezakladá neprijateľnosť zmluvných podmienok z pohľadu spotrebiteľa.
14. V súvislosti s tvrdením žalovaného ohľadom ním uhradeného plnenia ma odvolací súd preskúmaním Prehľadu splátok predloženého žalobcom za preukázanú žalovaným uhradenú sumu 382,55 Eur. Žalovaný nemohol žalobcovi titulom splatenia pôžičky uhradiť aj sumu 107,25 Eur, tak ako to tvrdil, keďže táto predstavovala zmluvnú pokutu, ktorú si žalobca v podanej žalobe neuplatnil. Žalobcom uplatnený nárok, v sume 829,99 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 829,99 Eur od 1.9.2015 do zaplatenia, preto považuje za dôvodný.
15. V súvislosti s v odvolaní vznesenou námietkou zaujatosti konajúcej sudkyne, na túto odvolací súd v zmysle ustanovenia § 49 ods. 3 a § 53 ods. 3 CSP neprihliadal, keďže žalovaný namieta procesný postup sudkyne a jej rozhodnutie.
16. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP s tým, že žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalobcovi žiadne účelne vynaložené trovy v odvolacom konaní nevznikli.
17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).