Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29Sa/6/2019

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: O. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/XX, XXX XX I., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.10.2018, takto

rozhodol:

Žalobu o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 28.02.2019 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.10.2018. V žalobe uviedol, že uvedeným rozhodnutím mu bola nezákonne už 2x krátená výška starobného dôchodku, na ktorý mu vznikol zákonný nárok. Namietal, že napadnuté rozhodnutie je retroaktívne a v rozpore s princípom právnej istoty, je v rozpore s Dohovorom č. 128, diskriminačné a v rozpore so zákonom. Argumentoval, že je nespochybniteľné, že ku dňu 01.03.2013 (ku dňu ktorému Sociálna poisťovňa priznala žalobcovi starobný dôchodok) mu vznikol podľa príslušných ustanovení (v tom čase účinného) nárok na starobný dôchodok v sume 419,67 Eur mesačne. Novo určená suma starobného dôchodku podľa napadnutého rozhodnutia zo dňa 10.10.2018 by však už bola len 337,10 Eur mesačne, teda o 82,57 Eur mesačne nižší, než na ktorý žalobcovi vznikol zákonný nárok. Zároveň uviedol, že na základe retroaktívneho konania a na základe vydaného napadnutého rozhodnutia zo dňa 10.10.2018 by mu mal byť vyplácaný starobný dôchodok už len vo výške 91,50 Eur mesačne, namiesto sumy 419,67 Eur mesačne, na ktorý mu vznikol zákonný nárok. Ďalej žalobca poukázal na článok 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 () a uviedol, že mu nárok na výsluhový príspevok (podľa Dohovoru č. 128 na inú dávku) vznikol už nasledujúci deň po vykonaní viac ako 15 rokov služby (teda ešte v roku 1990, kedy žalobca nedosiahol dôchodkový vek - mal len 42 rokov), tak sa tento výsluhový príspevok nedá považovať za inú peňažnú dávku (podľa tohto článku Dohovoru č. 128), lebo výsluhový dôchodok žalobca nedostáva za tú istú udalosť (teda až dovŕšením dôchodkového veku), a tým pádom sa nedá výška starobného dôchodku, na ktorý mu vznikol nárok, krátiť podľa tohto článku Dohovoru č. 128. Žalobca ďalej namietal, že rozhodnutie zo dňa 10.10.2018 je v rozpore aj s článkom 14 Európskeho dohovoru na ochranu základných ľudských práv a slobôd, v zmysle ktorého žalobca nemôže byť diskriminovaný v sociálnej oblasti za to, že podmienky nároku na starobný dôchodok splnil podľa predchádzajúceho znenia platného a účinného v čase, kedy žalobca dovŕšil dôchodkový vek a už vonkoncom nie nezákonným uplatnením článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Žalobca tiež argumentoval, že ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok podľa platného a účinného ku 31.12.2003 mu vznikol nárok na starobný dôchodok vo výške 92 % z priemerného mesačného zárobku. Podľa žiadneho ustanovenia nie je prípustné prepočítanie (a už vonkoncom nie znížiť výšku starobného dôchodku, na ktorý vznikol žalobcovi zákonný nárok). Od sumy 419,67 Eur sa musí odvíjať aj výpočet sumy starobného dôchodku žalobcu, na ktorý mu vznikol nárok dňom 13.05.2003.

Táto suma nemôže byť zmenená ani na základe nezákonného postupu a konania s odvolaním sa na ustanovenie . V závere žaloby žalobca uviedol, že voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 10.10.2018 podal dňa 23.11.2018 odvolanie. Sociálna poisťovňa, ústredie žalobcovi listom zo dňa 11.02.2019 oznámila, že „...Napriek tomu, že Vaše podanie bolo podané po zákonom stanovenej lehote, bolo Vami napadnuté rozhodnutie opätovne preskúmané a bolo zistené, že rozhodnutie je správne a vydané v súlade s platnými právnymi predpismi o sociálnom poistení..." Navrhol súdu, aby rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.10.2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ako prílohu k žalobe pripojil odvolanie zo dňa 23.11.2018 proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.10.2018 a následne (na základe výzvy súdu) predložil napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.10.2018.

2. Krajský súd v Žiline uznesením č. k. -22 zo dňa 29.04.2019 vyzval žalobcu, pri aplikácii , , (ďalej ), aby v stanovenej lehote odstránil vady žaloby, ktoré bránia jej vecnému vybaveniu tak, že v zmysle uvedie označenie konania alebo veci, v ktorej sa domáha nápravy (správne číslo a dátum vydania napadnutého rozhodnutia (opatrenia), preskúmania ktorého sa podanou žalobou domáha). V uznesení bol riadne poučený o možnosti zvoliť si advokáta v zmysle a o tom, že v zmysle žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodoval o riadnom opravnom prostriedku. Správny súd poukázal na vyjadrenie žalobcu v žalobe, že proti napadnutému rozhodnutiu žalobca podal odvolanie, na ktoré reagovala Sociálna poisťovňa, ústredie listom zo dňa 11.02.2019, preto bude potrebné, aby žalobca s poukazom na prvá veta a v nadväznosti na existenciu opatrenia - listu Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 11.02.2019 uviedol číslo a dátum vydania napadnutého rozhodnutia (opatrenia), zrušenia ktorého sa v danom súdnom konaní domáha (odvolacieho orgánu).

3. Na výzvu správneho súdu reagoval žalobca podaním zo dňa 09.05.2019, v ktorom zopakoval žalobný návrh, a to tak, že sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.10.2018, teda prvostupňového správneho rozhodnutia.

4. Žalobca v žalobe označil žalovaného Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, pričom žalobou sa domáha preskúmania rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.10.2018, ktoré rozhodnutie však generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne vydané nebolo. Zároveň mal správny súd z obsahu žaloby preukázané, že proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, na základe ktorého Sociálna poisťovňa, ústredie, odbor opravných prostriedkov a žalôb dôchodkového poistenia, napadnuté rozhodnutie opätovne preskúmala a následne žalobcovi listom zo dňa 11.02.2019 oznámila, že vzhľadom na zmeškanie lehoty na podanie odvolania odvolanie žalobcu odmieta. Preto správny súd s prihliadnutím na typ žaloby v tomto konaní, t. j. že ide o správnu žalobu v sociálnych veciach podľa a nasl. , ktorú súd posudzuje neformálne (, veta prvá ), pokračoval v konaní ďalej a nepožadoval od žalobcu formálnu opravu žaloby tak, aby zodpovedala dikcii zákona a sám modifikoval označenie žalovaného, pričom ako žalovaného označil Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava. Následne vyzval žalovaného na vyjadrenie k žalobe. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 19.06.2019, pričom vyjadrenie žalovaného bolo zaslané žalobcovi na podanie repliky.

5. Žalobca v replike zo dňa 29.02.2020 k vyjadreniu žalovaného uviedol, že sa správnou žalobou domáha ochrany svojho zákonného práva - nároku na výplatu starobného dôchodku v takej výške, na aký mu vznikol zákonný nárok. Konštatoval, že žalovaný sa vo vyjadrení zo dňa 19.06.2019 zámerne nevyjadril k žalobnej námietke, že nie je možné podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 nezákonne krátiť výšku starobného dôchodku, ani k námietke neprípustnosti retroaktivity (k tomu len žalovaný poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 28.10.2009), ani neuviedol, ktorý všeobecne záväzný právny predpis umožňuje manipulovať a nezákonne narábať s mesačnými odvodmi žalobcu do starobného fondu (aj počas doby výkonu služby) a tieto odvody sú majetkom žalobcu až dovtedy, pokiaľ mu ich žalovaný nevyplatí v mesačných platbách v sume, na aký mu vznikol zákonný nárok.

6. Vzhľadom na to, že z obsahu správnej žaloby, ako aj jej doplnenia zo dňa 09.05.2019 vyplýva, že sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach, pričom žalobcom je fyzická osoba, ktorá ako predmet prieskumu označila prvostupňové rozhodnutie, hoci bolo vydané aj opatrenie odvolacieho orgánu, správny súd na odstránenie tejto vady žaloby zvolil bezprostredný prístup k žalobcovi v procese odstraňovania vád podania - žaloby a predvolal žalobcu na informatívny výsluch v zmysle ,

za účelom poučenia a usmernenia žalobcu tak, aby tomuto nevznikla ujma na jeho právach, prípadne právom chránených záujmoch. Žalobca bol na informatívnom výsluchu poučený o tej skutočnosti, že žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o opravnom prostriedku žalobcu, teda o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.10.2018. V danom prípade predmetom súdneho prieskumu môže byť len opatrenie - list Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 11.02.2019, ktorým reagovala na odvolanie žalobcu. Nakoľko sa žalobca podanou žalobou, ako aj jej doplnením zo dňa 09.05.2019, domáha, aby súd zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 10.10.2018, je potrebné, aby žalobca upravil označenie predmetu súdneho prieskumu. Súčasne bol poučený, že v prípade, ak neodstráni túto vadu podania, súd žalobu odmietne. Napriek poučeniu žalobca opakovane zotrval na preskúmaní zákonnosti prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.10.2018.

7. Žalobca na výsluchu do spisu krátkou cestou doručil jeho písomné vyjadrenie zo dňa 03.08.2020. V písomnom podaní uvádza, že podal dňa 24.11.2018 proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.10.2018 odvolanie. Sociálna poisťovňa mu listom (teda nie rozhodnutím) zo dňa 11.02.2019 oznámila (teda nerozhodla), že ...Vzhľadom na zmeškanie 30- dňovej lehoty na podanie odvolania Vám oznamujeme (teda znova nerozhodlo), že Vaše odvolanie zo dňa 23.11.2018 odmietame. Ďalej žalobca v podaní namietal postup Sociálnej poisťovne, primárne to, že mu k dnešnému dňu (03.08.2020) nebolo doručené rozhodnutie odvolacieho orgánu (v danom prípade generálneho riaditeľa) o podanom odvolaní zo dňa 23.11.2018. Zároveň argumentoval, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 10.10.2018 boli porušené základné ľudské práva. V danej veci nie je rozhodujúce, či bolo odvolanie podané včas alebo či žalobca podal správnu žalobu v zákonom danej lehote. Rozhodujúce je, že v zmysle SR z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Opakovane žiadal, aby súd pokračoval v konaní o žalobe zo dňa 28.02.2019. Súčasne krátkou cestou doručil list Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.02.2019, označený „Odmietnutie odvolania", ktorým žalovaný reagoval na odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.10.2018.

8. Podľa SR, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa SR podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.

Podľa konanie pred správnym súdom možno začať len na základe návrhu.

Podľa , veta prvá v konaní pred správnym súdom majú účastníci konania rovné postavenie.

Podľa správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.

Podľa správny súd poskytuje účastníkom konania poučenie o ich procesných právach a povinnostiach. Túto povinnosť nemá, ak je účastník konania zastúpený advokátom alebo ak má účastník konania, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

Podľa správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

Podľa žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

Podľa v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. Podľa v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, c) označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha nápravy, d) deň vydania rozhodnutia a deň jeho doručenia alebo iného oznámenia žalobcovi, e) opísanie rozhodujúcich skutočností, f) označenie dôkazov, ak sa žalobca dovoláva, g) žalobný návrh.

Podľa správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a .

9. V zmysle procesné podmienky sú zákonom stanovené požiadavky, ktorých absencia spôsobuje, že správny súd musí konanie ukončiť bez toho, aby sa zaoberal nárokom žalobcu vo veci samej. Ukončenie konania nastane buď odmietnutím žaloby alebo zastavením konania.

10. V danom prípade sa žalobca od počiatku domáha preskúmania rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.10.2018. Sám žalobca v žalobe uviedol, že proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie, v nadväznosti na ktoré mu Sociálna poisťovňa, ústredie listom zo dňa 11.02.2019 oznámila, že „...Napriek tomu, že Vaše podanie bolo podané po zákonom stanovenej lehote, bolo Vami napadnuté rozhodnutie opätovne preskúmané a bolo zistené, že rozhodnutie je správne a vydané v súlade s platnými právnymi predpismi o sociálnom poistení..." Predmetným listom žalovaný zároveň žalobcovi oznámil, že vzhľadom na zmeškanie 30-dňovej lehoty na podanie odvolania, odvolanie žalobcu zo dňa 23.11.2018 odmieta. Z uvedeného je zrejmé, že v inštančnom postupe bolo vydané aj odvolacie rozhodnutie (opatrenie). Predpokladom postupu správneho súdu je, aby predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie alebo opatrenie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa k nim pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Táto podmienka nie je v výslovne zakotvená, vyplýva však z ust. (Baricová, Fečík, Števček, Filová a kol. . Komentár. Bratislava: C. H. Beck 2018, 108 s.). Uvedené tiež nepriamo vyplýva z dikcie , podľa ktorého žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodoval o riadnom opravnom prostriedku. Správny súd teda pristúpil k odstráneniu tejto vady správnej žaloby.

11. Pri odstraňovaní tejto vady súd prihliadol v zmysle na to, že žalobcom je fyzická osoba v konaní o sociálnych veciach, a preto mu poskytol viacnásobné a vyčerpávajúce poučenie o jeho procesných právach, vrátane toho, ktoré opatrenie má byť predmetom súdneho prieskumu. Učinil tak v osobitnom uznesení č. k. -22 zo dňa 29.04.2019, ako aj na informatívnom výsluchu na správnom súde dňa 04.08.2020.

12. Pokiaľ žalobca v podaní zo dňa 03.08.2020, doručenom súdu na informatívnom výsluchu dňa 04.08.2020, namietal, že list zo dňa 11.02.2019 nie je rozhodnutím a ani ku dňu 03.08.2020 mu rozhodnutie odvolacieho orgánu o podanom odvolaní nebolo doručené, správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 11.03.204, podľa právnej vety ktorého „Aj keď oznámenie o zamietnutí odvolania nemá formálne náležitosti rozhodnutia vydaného v administratívnom konaní, svojimi procesnými dôsledkami významne zasahuje do ústavne chráneného práva účastníka konania na prejednanie veci, preto je takéto oznámenie i bez formálnych znakov rozhodnutia spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve." Súčasne súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -74 zo dňa 17.05.2016, v zmysle záverov ktorého „Súdy v rámci správneho súdnictva v zásade preskúmavajú

všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Nie je pritom rozhodujúce, ako sú tieto normatívne akty terminologicky označené, teda okrem rozhodnutí môže ísť aj o opatrenia, dokonca aj o záväzné pokyny či záväzné stanoviská." Rovnako podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 11.10.2001 „Základnému právu podľa preto zodpovedá taký postup súdu, v rámci ktorého skúma nielen formálne znaky (povahu) rozhodnutia predloženého mu na súdne preskúmanie, ale takisto aj či sa toto rozhodnutie svojím obsahom nedotýka niektorého zo základných práv alebo slobôd účastníka konania. Postup súdu, v ktorom zanedbal niektorý z týchto prvkov, zakladá porušenie základného práva podľa ." Správny súd tiež poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26.10.2016, ktorý konštatoval, že rozhodnutím správneho orgánu je teda každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb. Takéto rozhodnutie možno vydať vo formalizovanom procese (druhu správneho konania) alebo aj mimo takého formalizovaného procesu, bez uplatnenia konkrétnej procesnej úpravy. Výnimočne takéto rozhodnutie v skutočnosti nemusí existovať (tzv. fikcia rozhodnutia) a napriek tomu je preskúmateľné v správnom súdnictve. Preskúmaniu rozhodnutia nebráni, ak správny orgán použije formu, ktorá neobsahuje všetky inak predpísané náležitosti správneho rozhodnutia podľa všeobecných alebo osobitných procesných predpisov upravujúcich administratívny proces, prípadne použije formu obyčajného listu, prípisu alebo obdobného spôsobu informovania o svojom rozhodnutí o právach alebo povinnostiach právnickej osoby alebo fyzickej osoby. Preto ak Sociálna poisťovňa, ústredie, odbor opravných prostriedkov, ako odvolací orgán, na odvolanie žalobcu reagovala listom (zo dňa 11.02.2019), a nie vydaním rozhodnutia s náležitosťami podľa až 7 , postupovala správne, pretože na konanie sa nevzťahuje osobitný predpis o správnom konaní () a neobsahuje ustanovenia upravujúce postup Sociálnej poisťovne, ústredia, ak je odvolanie podané podľa jej názoru oneskorene (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 19.06.2018). V danom prípade list Sociálnej poisťovne, ústredie, odboru opravných prostriedkov a žalôb dôchodkového poistenia, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.02.2019, vydaný v konaní o odvolaní žalobcu zo dňa 23.11.2018, má charakter opatrenia, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti žalobcu, preto je spôsobilé byť predmetom súdneho prieskumu.

13. Z vyjadrení žalobcu ako aj z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že voči napadnutému rozhodnutiu žalobca podal odvolanie. Následne o tomto odvolaní neformálnym listom zo dňa 11.02.2019 rozhodovala Sociálna poisťovňa, ústredie, odbor opravných prostriedkov a toto odvolanie vyhodnotila ako oneskorené.

14. Pokiaľ došlo v konaní o odvolaní k vydaniu listu o oneskorene podanom odvolaní, toto opatrenie môže byť predmetom preskúmania pred správnym súdom ako opatrenie orgánu verejnej správy, keďže sa jedná o správny akt vydaný v administratívnom konaní, ktorým mohli byť práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu priamo dotknuté ( ). V súdnej praxi sa pravidelne objavujú prípady, kedy účastník správneho konania, ktorý podal odvolanie, ktoré bolo vyhodnotené odvolacím správnym orgánom ako oneskorené, domáha sa preskúmania zákonnosti tohto neformálneho listu druhostupňového správneho orgánu, a to z dôvodov, ktoré môžu byť relevantné pre posúdenie tejto oneskorenosti. Dôvody na zrušenie takéhoto opatrenia teda nemôžu spočívať v meritórnych námietkach voči prvostupňovému rozhodnutiu, ale len v námietkach, ktoré sa týkajú nesprávneho posúdenia oneskorenosti podaného odvolania. Preto bolo potrebné, aby žalobca opravil označenie predmetu súdneho prieskumu.

15. V danom prípade však žalobca tento postup nezvolil a opatrenie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 11.02.2019 v správnej žalobe nenapadol. Naopak, napriek poučeniu súdom v uznesení č. k. -22 zo dňa 29.04.2019, ako aj na informatívnom výsluchu dňa 04.08.2020, žiadal zrušiť prvostupňové správne rozhodnutie. Vzhľadom na takto vyjadrenú vôľu žalobcu ohľadom predmetu súdneho prieskumu súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že žalobca neakceptoval neformálny prístup správneho súdu k náležitostiam žaloby, konkrétne pri označení napadnutého rozhodnutia, ani o tom, že žalobca nekoná v zjavnom omyle a žiada skutočne preskúmať len prvostupňové správne rozhodnutie. Správny súd preto vychádzal z takto jasne prejavenej vôle žalobcu (inak by zo strany súdu došlo k jej negácii). Pokiaľ teda bolo v konaní o odvolaní žalobcu proti napadnutému rozhodnutiu vydané opatrenie o vyhodnotení odvolania ako oneskorené, prvostupňové správne rozhodnutie vydané Sociálnou poisťovňou, ústredie nemôže byť samostatným predmetom súdneho prieskumu v zmysle

, keďže žalobca pred právoplatnosťou preskúmavaného rozhodnutia nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 19.06.2018).

16. Správny súd zároveň uvádza, že v danom prípade mal preukázanú ustálenú skutočnú vôľu žalobcu domáhať sa preskúmania prvostupňového správneho rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.10.2018. Túto vôľu žalobca jednoznačne prejavil na informatívnom výsluchu pred správnym súdom a tiež v jeho písomných podaniach, ktoré súdu doručil (v žalobe, v replike k vyjadreniu žalovaného či vyjadrení zo dňa 03.08.2020). Táto jeho vôľa zostala nezmenená aj napriek výzve správneho súdu zo dňa 29.04.2019, v ktorej ho poučil, že žalobca musí správne označiť rozhodnutie žalovaného, ktoré vydal žalovaný v konaní o odvolaní žalobcu.

17. Podľa názoru správneho súdu, súd nemohol vykonať už ďalšie procesné úkony ako tie, ktoré vykonal, aby žalobca odstránil vady žaloby a ako napadnuté rozhodnutie uviedol (druhostupňové) opatrenie Sociálnej poisťovne, ústredie, odbor opravných prostriedkov a žalôb dôchodkového poistenia - list č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.02.2019. Žalobca trval na preskúmaní rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.10.2018. Úlohou správneho súdu nie je presviedčať alebo donucovať žalobcu, aby žaloval konkrétne rozhodnutie, ktoré správny súd žalobcovi označí, alebo negovať či prehliadať výslovne prejavenú vôľu žalobcu, a to ani v sociálnych veciach. Zároveň správny súd nemá právomoc preskúmavať také rozhodnutie, ktoré žalobca neuviedol ako predmet súdneho prieskumu, keď naopak prejavil jednoznačnú vôľu, aby predmet súdneho prieskumu tvorilo iné rozhodnutie. Správny súd by sa tak dostal do situácie, kedy by neplatil dispozičný princíp zakotvený v , pretože by preskúmaval konkrétne rozhodnutie bez procesnej iniciatívy žalobcu. Je totiž výlučnou súčasťou autonómie vôle subjektu práva, či sa rozhodne uplatniť právo na súdnu ochranu svojho porušeného alebo ohrozeného subjektívneho práva konkrétnym rozhodnutím alebo nie.

18. Takýmto postupom by bol taktiež porušený princíp rovného postavenia účastníkov konania v zmysle . Obsahom princípu vyjadreného v je rovnosť subjektov v rámci procesnoprávnych vzťahov vznikajúcich medzi účastníkmi konania. Žiadny z účastníkov konania nie je voči ostatným účastníkom akýmkoľvek spôsobom nadradený. V rámci tohto princípu z dôvodu poučovacej povinnosťou správneho súdu ( ) bolo žalobcovi poskytnuté komplexné poučenie o jeho procesných právach, vrátane označenia, ktoré opatrenie má byť predmetom súdneho prieskumu. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že žalobca bol riadne poučený podľa o práve zvoliť si advokáta, resp. možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.

19. K princípu rovnosti účastníkov konania súd dodáva, že zohľadňovanie určitých špecifických potrieb tých subjektov, ktorý zdravotný stav, prípadne sociálne postavenie odôvodňuje určitý špecifický procesný režim v zmysle , však nemá nejakým spôsobom negovať princíp rovnosti účastníkov konania. Ide o normatívne vyjadrenie obyčajne ľudskej slušnosti, napr. vo vzťahu k zdravotne postihnutým osobám (Baricová, Fečík, Števček, Filová a kol. . Komentár. Bratislava: C. H. Beck 2018, 1038 s.).. Podľa správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Neformálne posudzovanie znamená, že správny súd o nej ďalej koná aj bez toho, aby formálne obsahovala všetky náležitosti podania v zmysle alebo osobitné náležitosti správnej žaloby podľa . Predpokladom je však „ustálenie" toho, aké rozhodnutie alebo opatrenie a ktorého orgánu verejnej správy je žalobou namietané (Baricová, Fečík, Števček, Filová a kol. . Komentár. Bratislava: C. H. Beck 2018, 1052 s.).. V danom prípade je označenie týchto základných náležitostí žaloby zrejmé, avšak v rozpore so zákonom, keďže žalobca, aj po náležitom poučení súdom, sa domáha zrušenia prvostupňového správneho rozhodnutia, hoci proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol opatrením zo dňa 11.02.2019. Pokiaľ žalobca odmietol neformálne nazeranie súdu na náležitosti správnej žaloby ohľadom označenia napadnutého rozhodnutia a trval na označení prvostupňového správneho rozhodnutia, je možné uzavrieť, že na základe takejto žaloby nie je možné ďalej pokračovať v konaní a meritórne vec prejednať.

20. Aj tu sa prejavuje princíp subsidiarity správneho súdnictva, ktorý pred podaním žaloby vyžaduje vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov v administratívnom konaní. Ak ide o dvojinštančné konanie, žalovaný je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku (odvolaní). Ak takýchto orgánov niet, potom je pasívne legitimovaný orgán verejnej správy, ktorý vydal napadnuté administratívne rozhodnutie alebo opatrenie v prvom stupni. V danom prípade o odvolaní rozhodovala

Sociálna poisťovňa, ústredie, odbor opravných prostriedkov a žalôb dôchodkového poistenia, opatrením zo dňa 11.02.2019, preto predmetom súdneho prieskumu môže byť len toto opatrenie, a nie prvostupňové rozhodnutie. Správny súd z dôvodu, že zistil neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky spočívajúci v predmete nepodliehajúcom súdnemu prieskumu, keď žalobca aj po výzve správneho súdu na odstránenie vady žaloby a poučení zotrval na označení napadnutého rozhodnutia, ktorým je prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, a nie opatrenie vydané po podaní odvolania, žalobu odmietol v zmysle § 98 ods. 1 písm. g) ako neprípustnú.

21. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.