Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_11C-73-2020.pdf
PDF · 92.14 KB
Case nature
Subarea
11C/73/2020
Uznesenie
Okresný súd Rožňava v spore žalobcov X. U. B., O.. XX.X.XXXX, V. L.. R.. M. XXXX/X, XXX XX E.R. R. X. W. B., O.. XX.X.XXXX, V. L.. R.. M. XXXX/X, XXX XX E., obaja zast. JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom, ul. Cyrila a Metoda 4, 048 01 Rožňava proti žalovanej W. V., O.. XX.X.XXXX, V. K. X, XXX XX E., o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia podaným návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žiadali súd, aby zriadil záložné právo k osobnému motorovému vozidlu, ev. č. E. XXX V. Z.. K.. E., E..X/XXXX, ktoré je vo vlastníctve žalovanej a je evidované na Okresnom dopravnom inšpektoráte Rožňava v prospech žalobcov, na zabezpečenie pohľadávky žalobcov voči žalovanej vo výške 977,60 eur s príslušenstvom.
2. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedli, že žalobcovia uzavreli so žalovanou dňa 13.3.2019 nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bol prenájom bytu na ul. W. X X. E., ktorého vlastníkmi sú žalobcovia. Nájom bytu bol ukončený ku dňu 26.4.2020. Dňa 5.6.2020 žalobca v 1. rade zaslal žalovanej finančné vyúčtovanie spojené s ukončením nájmu vo výške 977,60 eur, pozostávajúce z neuhradeného nájomného, ročného vyúčtovania a náhrady za odstránené závady a poškodenia. Žalovaná uvedenú sumu neuhradila. Navrhovali preto, aby súd vo veci samej uložil žalovanej povinnosť uhradiť žalobcom sumu 977,60 eur s príslušenstvom a trovami konania. Zároveň navrhli nariadiť zabezpečovacie opatrenie spočívajúce v obmedzení dispozičných práv žalovanej k osobnému motorovému vozidlu ev. č. E. XXX V., Z.. K.. E., E..X/XXXX, ktoré je vo vlastníctve žalovanej a je evidované na Okresnom dopravnom inšpektoráte Rožňava a to zriadením záložného práva v prospech žalobcov. Svoj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnili skutočnosťami, že žalovaná sa zbavuje majetku, žalobcom nereaguje na telefonáty, okrem predmetného vozidla nevlastní podľa zistenia žalobcov žiadny majetok a je tu reálne obava, že mieni odcestovať do zahraničia a existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa posilní vymožiteľnosť pohľadávky žalobcov v exekučnom konaní.
3. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalobcovia predložili listinné dôkazy: nájomnú zmluvu zo dňa 13.3.2019, záznam z odovzdania bytu po končení nájmu zo dňa 5.5.2020, vyúčtovanie k ukončeniu nájmu bytu zo dňa 5.6.2020 a výzvu na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 29.6.2020.
4. Podľa § 343 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
6. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
7. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
8. Podľa § 324 ods. 2 CSP na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
9. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
11. Podľa § 328 ods. 2 prvá veta CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326 CSP.
12. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
14. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
15. Podľa § 331 ods. 2 CSP, uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia.
16. Rozhodovanie a rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v súdnom konaní možno považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 Ústavy Slovenskej republiky. Zmyslom neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov medzi stranami (nie s konečnou splatnosťou), pričom musí byť poskytnutá úprava tomu, kto o vydanie neodkladného opatrenia žiada, ako aj tomu, voči ktorému neodkladné opatrenie smeruje. Ide o dočasné opatrenie, ktorého trvanie je obmedzené a môže byť na návrh zrušené a nie je rozhodnutím prejudikovaný konečný výsledok sporu, ale ide o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam. Vyžaduje sa, aby žalobca osvedčil súdu základné skutočnosti, teda sám nárok a osvedčil aj pravdepodobnosť možného ohrozenia exekúcie. Pri nariadení neodkladného rozhodnutia súd nie je povinný vykonávať dokazovanie a vypočúvať strany. Musí vychádzať zo skutočností, preukázaných alebo osvedčených žalobcom. Pri osvedčení nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak platné pre dokazovanie, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcich úsudok súdu o splnení predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
17. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia význam z toho hľadiska, že súd pri nariadení neodkladného opatrenia nevykonáva dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán, ako vyplýva z hore citovaných ustanovení
CSP. Dokazovanie má povahu v týmto prípade povahu osvedčovania. Osvedčované skutočnosti spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd pri svojom rozhodovaná z nich vychádza. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže žalobca dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou (CSP, Veľké komentáre, Števček a spol. str. 1106-1107).
18. Podstatou inštitútu neodkladného opatrenia je urýchlená úprava ohrozených alebo porušených práv, ktorú súd poskytuje na základe zjednodušeného a urýchleného procesného postupu. Účelom je vytvoriť stav, kedy k porušovaniu alebo ohrozeniu práv strany, ktorá súdnu ochranu požaduje, nebude dochádzať. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia, súd skúma kumulatívne splnenie podmienok, a to: či sú tu skutočnosti, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, či existuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Zabezpečovacím opatrením - teda zriadením sudcovského záložného práva na majetok dlžníka je v zásade vždy možné dosiahnuť účel sledovaný neodkladným opatrením, to znamená urýchlenú ochranu peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
19. Podstata inštitútu zabezpečovacieho opatrenia spočíva v zabezpečení peňažnej pohľadávky veriteľa, a to v prípade, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Na to, aby súd na návrh zriadil zabezpečovacie opatrenie je potrebné aby boli splnené zákonné predpoklady, medzi ktoré patrí aj existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Pri skúmaní tejto obavy je potrebné vychádzať vždy z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Súd rozhodujúci o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená (k tomu: Š., Y. a kolektív, Civilný sporový poriadok - Veľké komentáre, C-H-Beck, str. 1158).
20. Základnými predpokladmi na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú: a) návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, b) spôsobilý predmet záložného práva (napr. veci, práva a iné majetkové hodnoty), c) zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.
21. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí spĺňať všeobecné náležitosti podania v súlade s § 127 CSP, ako aj všeobecné náležitosti v súlade s § 132 CSP. Popri všeobecných náležitostiach podania musí spĺňať aj osobitné náležitosti, vyplývajúce z § 343 ods. 1 CSP v spojení s § 344 a § 326 ods. 1 CSP. V návrhu musia byť opísané skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má v konaní poskytnúť ochrana. V návrhu musí byť pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti nároku a jeho trvania, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu, ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Súd musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená.
22. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia nesmie vzniknúť nepomer a súd musí rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality. Zmyslom tejto zásady je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach žalovaného a aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu, a to aj preto, že by sa toto opatrenie mohlo zásadným spôsobom dotknúť jeho vlastníckeho práva (uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica a z 25. mája 2017 sp. zn. 43Cob/76/2017).
23. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je dočasná úprava práv a povinností strán sporu, ktorá neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Všeobecný súd zabezpečovacím opatrením dočasne a predbežne upravuje pomer strán sporu, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania takéhoto opatrenia domáha, ale aj v rámcu ústavných pravidiel aj tomu, proti ktorému návrh smeruje (IV. ÚS 257/2010). Podmienkou nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie existencie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi a osvedčená obava, že exekúcia bude ohrozená.
24. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení záložné právo možno zriadiť na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd pri rozhodovaní o zabezpečovacom opatrení nevykonáva
dokazovanie, skúma však či žalobca osvedčil všetky skutočnosti návrhu na zriadenie neodkladného opatrenia, ide najmä o osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj skutočností odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená.
25. V prejednávanej veci súd skúmal, či sú splnené podmienky podľa § 324 a nasl. CSP na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to zriadiť záložné právo na motorové vozidlo. Žalobcovia návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnili tým, že žalobcovia majú možnú pohľadávku voči žalovanej vo výške 977,60 eur bez príslušenstva, pričom príslušenstvom sú úroky z omeškania a náklady spojené s uplatnením a vymáhaním pohľadávky. Druhou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je obava z ohrozenia exekúcie, ktorú žalobcovia odôvodnili tým, že žalovaná sa zbavuje majetku, účelovo nereaguje na telefonáty a podľa zistenia žalobcov nedisponuje žiadnym majetkom, je tu reálna obava, že mieni odcestovať do zahraničia.
26. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva, nároku, aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe takejto úpravy, nevyhnutnou podmienkou jeho zriadenia je existencia zákonného dôvodu, taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje takúto úpravu súdom.
27. Po oboznámení sa s obsahom spisu, ako aj s listinnými dôkazmi súd dospel k záveru, že v danom prípade podľa názoru súdu v konaní nebolo preukázané splnenie všetkých procesných a materiálnych podmienok pre poskytnutie ochrany žalobcov. Žalobcovia nehodnoverne osvedčili danosť práva, t. j. existenciu peňažnej pohľadávky, ktorá sa má predmetným rozhodnutím zabezpečiť. Žalobcovia neosvedčili prejudikovanie pohľadávky ani to, že by ich peňažný nárok bol dôvodný. Dôkazmi na osvedčenie svojho nároku sú záznam z odovzdania bytu po ukončení nájmu zo dňa 5.5.2020, v ktorom žalovaná nesúhlasila so všetkými nárokmi, vyúčtovanie zo dňa 5.6.2020 a výzva na zaplatenie zo dňa 29.6.2020.
28. Predmetom záložného práva je hnuteľná vec - motorové vozidlo, ktoré je spôsobilým predmetom zálohu, keďže je prevoditeľné. Žalobcovia však nijako neosvedčili, že vlastníkom predmetného motorového vozidla, ktoré je naviac identifikované len evidenčným číslom a továrenskou značkou je vo vlastníctve žalovanej.
29. Súd je tiež toho názoru, že pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť aj zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer medzi hodnotou zabezpečenej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty a výškou dlhu dlžníka. Hodnota, zatiaľ spornej, pohľadávky je vo výške 977,60 eur. Hodnotu motorového vozidla súd zatiaľ nemá objektívne zistenú, žalobcovia takúto skutočnosť neuviedli. Pri výške peňažnej pohľadávky v sume 977,60 eur s príslušenstvom je podľa súdu dôvodné predpokladať, že prípadné uspokojenie takejto sumy by bolo možné (dokonca i viac pravdepodobné) inými spôsobmi vykonania exekúcie, tak ako to ustanovuje zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (§ 63 ods. 1 - napr. zrážkami zo mzdy a iných príjmov, predajom hnuteľných vecí alebo prikázaním pohľadávky z účtu v banke). Vo vzťahu k osobe dlžníka existuje reálny predpoklad na prípadné vykonanie exekúcie inými zákonnými spôsobmi tak, ako bolo uvedené vyššie, zohľadňujúc pritom výšku peňažnej pohľadávky. Podľa názoru súdu, obava, že exekúcia na uspokojenie takejto sumy bude ohrozená, daná nie je.
30. V danom prípade tiež neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko žalobcovia ničím neosvedčili, že by prípadná exekúcia bola ohrozená. V podanom návrhu iba uviedli, že žalovaná sa zbavuje majetku, pričom nijako nešpecifikovali akého, v akom čase a akým spôsobom. Podľa zistenia žalobcov žalovaná nedisponuje žiadnym majetkom, čo je v rozpore s ich tvrdením, že sa zbavuje majetku. Žalobcovia tiež uviedli, že žalovaná mieni odcestovať do zahraničia. Túto skutočnosť nijako nepreukázali a súd ani nevidí súvis s odcestovaním do zahraničia a obavou zmarenia exekúcie. Žalobca domáhajúci sa nariadenia zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu osvedčiť, že obava ohrozenia je reálna, že osoba na majetok ktorej navrhuje zriadiť záložné právo zabezpečovacím opatrením robí faktické a právne úkony, že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu rozhodnutia. Ohrozenie nároku žalobcu, či už subjektívne alebo objektívne, musí
byť konkrétne a žalobca ho musí osvedčiť, nestačí len pravdepodobná možnosť ohrozenia práv žalobcu. Samotné tvrdenie žalobcu, ktorými odôvodňoval nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, neosvedčuje naliehavosť potreby požadovanej predbežnej úpravy, že by v danom prípade existovala obava, že exekúcia bude ohrozená. Žalobcovia neosvedčili obavu, že exekúcia bude ohrozená ako základnej podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, v návrhu neuviedli na základe akých skutočností prijali tento záver neuviedli či dlžník plánuje motorové vozidlo previesť na tretiu osobu, alebo či žalobcovia majú vedomosť o nejakom konaní dlžníka vo vzťahu k prevodu motorového vozidla. Žalobcovia nepredložili žiadne dôkazy, ktoré by reálne nasvedčovali tomu, že dlžník v súčasnosti vyvíja akékoľvek aktivity, na základe ktorých by sa zbavoval svojho majetku, ide o tvrdenie v rovine pravdepodobných možností bez reálneho, dôkazmi osvedčeného základu.
31. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd pre nesplnenie všetkých procesných a materiálnych podmienok dospel k záveru, že v danom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko žalobcovia neosvedčili obavu, že exekúcia bude ohrozená ako základnej podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, rovnako tak nepreukázali, že predmet prípadného zálohu je vo vlastníctve žalovanej, pričom nie je ani dostatočne identifikovaný, v prípade nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by zrejme došlo aj k porušeniu zásady primeranosti zásahu do majetkových pomerov žalovanej, preto podaný návrh na zriadenie záložného práva v celom rozsahu zamietol.
32. O trovách tohto konania súd nerozhodoval, pričom súd tak postupoval vzhľadom na to, že žalobcovia neboli v konaní o nariadenie tohto zabezpečovacieho opatrenia úspešní a osobe dlžníka sa toto uznesenie za primeraného použitia § 331 ods. 1 CSP nedoručuje, teda žiadne trovy mu v tomto konaní nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Rožňava, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.