Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_45C-12-2018.pdf
PDF · 97.42 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-45C/12/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Alžbetou Beňákovou v spore žalobcu: Z. G., J.. X.X.XXXX, G. Ž. XX, XXX XX H., zastúpený: Mgr. Ing. Petrom Holéczym, advokátom, so sídlom Vojenská 5, 040 01 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, o zaplatenie 7.962,82 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 4.778,49 € s príslušenstvom z a s t a v u j e .
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.184,33 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.184,33 € od 19.5.2019 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 7.2.2018 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.184,33 € s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľností žalobcu nachádzajúcich sa v k. ú. Terasa, Obec: Košice - Západ, Okres: Košice II, zapísaných na LV č. XXXXX, ako parcely registra „C“ č. XXXX/X M. Č.. XXXX/XX v podiele 1/3 k celku za obdobie od 1.1.2016 do 1.12.2016. Zároveň žiadal nahradiť trovy konania.
2. Uznesením č.k. 45C/12/2018-16 zo dňa 8.11.2018 súd spojil na spoločné konanie pod sp. zn. 45C/12/2018 aj konania vedené pod sp. zn. 25C/38/2018, sp. zn. 22C/52/2018 a sp. zn. 10C/52/2018, na základe ktorých sa žalobca domáha zaplatenia celkovo 7.962,82 € z tých istých dôvodov len za iné obdobia. Všetky žaloby žalobca odôvodnil tým, že žalovaný používa predmetné parcely a budovu postavenú na nich prostredníctvom svojej organizačnej zložky umiestnenej v Košiciach. Budovu postavil žalovaný bez vedomia a bez súhlasu žalobcu ešte v dobe predchádzajúceho politického režimu. Za používanie pozemku dobrovoľne nič neplatí. Cenu za 1 m2 určil žalobca predbežne na sumu 8,144 €/ m2 za rok. Zároveň poukázal na súvisiace konania a rozhodnutia sp. zn. 42C/421/2016 z 9.10.2017, sp. zn. 24C/35/2016 zo dňa 7.6.2016 a sp. zn. 11Co/267/2012 zo dňa 14.8.2013.
3. Podaním doručeným súdu dňa 11.6.2019 sa vyjadril k žalobám žalovaný. Vo vyjadrení uviedol, že nárok žalobcu považuje sčasti za premlčaný a preto vzniesol námietku premlčania na vydanie bezdôvodného obohatenia. Ak si chcel žalobca uplatniť svoj nárok za obdobie od 1.1.2016 do 31.12.2016 za celé uvedené obdobie, mal si tento nárok uplatniť najneskôr do 1.1.2018. Zastával názor, že nárok je v časti prislúchajúcej na obdobie od 1.1.2016 do 6.2.2016 premlčaný, pretože žalobca podal žalobu až dňa 7.2.2018 a teda žalovaný sa ako oprávnená osoba o tomto nároku v tento
deň preukázateľne dozvedel. Spoločne s istinou vzniesol námietku premlčania aj voči príslušenstvu pripadajúcemu na časť premlčaného nároku. V závere svojho vyjadrenia namietal aj úroky z omeškania, ktoré podľa názoru žalovaného patria žalobcovi až nasledujúci deň od doručenia žalôb.
4. V podanej replike žalobca poukázal na rozsiahlu rozhodovaciu činnosť tunajšieho súdu a Krajského súdu v Košiciach, z ktorej je zrejmé, že u žalovaného dochádza nepretržite k úmyselnému bezdôvodnému obohacovaniu sa. Preto nie je možné aplikovať ust. § 107 ods. 1 OZ, ale je potrebné aplikovať ust. § 107 ods. 2 OZ, takže v tomto prípade sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia pri úmyselnom obohatení premlčuje nie za dva, ale až za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Návrh na mimosúdnu dohodu zo dňa 3.7.2018 a aj neskorších dátumov, ktoré predložil žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu vykladá žalobca ako písomné uznanie dlhu, preto sa právo premlčuje až za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Taktiež považoval námietku premlčania za v rozpore s dobrými mravmi, najmä ak žalovaný sám prenajíma budovu k podnikateľským účelom a sám poberá vysoké nájomné od jednotlivých užívateľov miestností v budove.
5. K začiatku plynutia úrokov z omeškania priložil žalobca rozsudok Krajského súdu v Košiciach v obdobnej veci sp. zn. 3Co/433/2015 zo dňa 29.9.2016 týkajúci sa pôvodného sporu vedeného pred Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 16C/147/2013 zo dňa 5.8.2015, pričom poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/459/2015 zo dňa 29.9.2016, týkajúci sa pôvodného sporu vedeného pod sp. zn. 42C/110/2014 zo dňa 25.5.2015 a rozsudok sp. zn. 11Co/267/2012 zo dňa 14.8.2013, týkajúci sa pôvodného sporu sp. zn. 41C/118/2010 zo dňa 1.6.2012. Iba v troch prípadoch tunajší súd rozhodol inak, ktoré však všetky zvrátil krajský súd.
6. V doručenej duplike žalovaný poukázal na Dohodu o mimosúdnom urovnaní č. 220/2019/ MPRVSR-420 zo dňa 18.9.2019, kde sa sporové strany dohodli ku konaniam vedeným pod sp. zn. 25C/38/2018, 22C/52/2018 a 10C/52/2018. V zmysle bodu 2.4 článku 2 Dohody sa zaplatením sumy špecifikovanej v bode 2.1 toho istého článku považuje pohľadávka v časti istiny a úrokov z omeškania za vysporiadanú.
7. Žalobca podaniami doručenými súdu dňa 11.11.2019 vzal späť žaloby v časti o zaplatenie sumy 4.778,49 € s príslušenstvom v zmysle uzatvorenej mimosúdnej dohody, keď žalobca aj vyplatil 100 % žalovanej istiny v tejto časti a súčasne aj dohodnutú sumu úrokov. Žiadal preto zastaviť konanie v dotknutej časti a žalobcovi priznať náhradu trov konania v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP.
8. Pojednávanie vytýčené na deň 6.2.2020 bolo odročené na základe žiadosti žalovaného, ktorej súd vyhovel a nariadil termín pojednávania na 30.3.2020. Pojednávanie bolo dňa 30.3.2020 odročené z dôvodu žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania pre zamedzenie šírenia vírusu COVD- 19 a s tým súvisiacich opatrení na termín 4.6.2020, ktoré bolo zrušené z dôvodu mimoriadnej situácie v súvislosti s nahlásením bomby na súde. Pojednávanie sa uskutočnilo dňa 24.8.2020, na ktorom sa zúčastnili strany sporu, ako aj právny zástupca žalobcu. Právny zástupca žalobcu k veci uviedol, že od r. 1997 každoročne prebiehajú spory, bolo podaných veľa žalôb, vždy ide o totožné žaloby, ale reflektujú vždy na konkrétne nasledujúce obdobie. V plnom rozsahu poukázal na vyjadrenie doručené súdu v auguste 2019 s tým, že žalovaný nenamieta samotnú istinu, preto sa k nej nejako obšírnejšie nevyjadrovali, avšak čo je vždy sporné, je začiatok plynutia lehôt na úroky z omeškania, kde žalovaný zotrváva na svojom právnom výklade. K týmto úrokom z omeškania poukázal na tri rozhodnutia, ktoré sú uvedené v tomto vyjadrení, okresných súdov, kde neuznal okresný súd tento nárok žalobcu, čo ale vrátil krajský súd. V ostatných prípadoch asi 27x to uznal aj samotný okresný súd. Na záver uviedol, že samotné budovy, ktoré sa nachádzajú na pozemku žalobcu, prenajíma žalovaný za odplatné nájmy.
9. Žalovaný na pojednávaní poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 7.6.2019. K veci samej vzniesol námietku premlčania podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný nerozporoval užívanie nehnuteľností patriacich v 1/3 do vlastníctva žalobcu bez právneho titulu, teda že dochádza k bezdôvodnému obohateniu. K vznesenej námietke premlčania uviedol, že od 1.1.2016 do 31.12.2016, ak žalobca požaduje nárok za celé toto obdobie, mal si tento nárok uplatniť najneskôr do 1.1.2018.
10. V rámci záverečnej reči právny zástupca žalobcu nemal žiadne ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania, poukázal v plnom rozsahu na posledné písomné vyjadrenie, o ktorom sa už zmieňoval v rámci svojho úvodného prednesu. Vec ponechal na rozhodnutie súdu, taktiež čo sa týka aj namietnutého
premlčania a navrhol, aby súd priznal náhradu trov konania žalobcovi v plnej výške. Žalovaný v rámci záverečnej reči nenamietal závery predbežného právneho posúdenia súdom, avšak žiadal, aby zvyšné 3 spojené konania boli v časti trov konania a trov právneho zastúpenia vyriešené, aby mohli uzavrieť aj oni tieto spory.
11. Súd vykonal dokazovanie listinami, ktoré sú obsahom spisu, najmä s LV č. XXXXX a oboznámením sa so spisom tunajšieho súdu sp. zn. 42C/421/2016, konkrétne so znaleckým posudkom č. 34/2009 vypracovaný znalcom Ing. Milanom Tomkom, CSc., ktorý stanovil cenu ročného nájmu za m2 pozemkov žalobcu v sume 8,144 € za rok 2009 a zistil tento skutkový stav:
12. Žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX, v k. ú. Terasa, Obec: KOŠICE- ZÁPAD, Okres: Košice II, parcely registra „C“ ,
- parcela č. XXXX/X o výmere 1060 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria,
- parcela č. XXXX/XX o výmere 113 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria vo veľkosti podielu 1/3 k celku. Medzi stranami je nesporné, že na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu sa nachádza stavba, ktorá patrí žalovanému. Rovnakou nespornou bola aj výška ročného nájmu určeného znalcom Ing. Milanom Tomkom, CSc. v sume 8,144 €/m2.
13. Podľa ust. § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
14. Podľa ust. § 145 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
15. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
16. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým vzal žalobu späť (žaloby pôvodne vedené pod sp. zn. 25C/38/2018, sp. zn. 22C/52/2018 a sp. zn. 10C/52/2018), celkovo v časti 4.778,49 € s príslušenstvom, súd konanie v tejto časti v súlade s ust. § 145 ods. 1 CSP vo výroku I zastavil. Nakoľko došlo k späťvzatiu žaloby pred prvým pojednávaním, nebol potrebný súhlas žalovaného s predmetným späťvzatím.
17. Podľa ust. § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
18. Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
19. Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
20. Podľa ust. § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
21. Podľa ust. § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
22. Právna úprava týkajúca sa bezdôvodného obohatenia je v Občianskom zákonníku obsiahnutá v § 451 až 459 a je kogentná.
23. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia založenej na tom, že medzi zúčastnenými stranami chýba od začiatku právny vzťah, ktorý by zakladal právny nárok na predmetné plnenie spočívajúce v tom, že bolo niečo dané alebo sa v prospech niekoho konalo. Plnením bez právneho dôvodu je aj užívanie cudzieho pozemku bez nájomnej zmluvy, či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec, kde prospech vzniká tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie bez
toho, aby za to platil úhradu a bez toho, aby sa jeho majetkový stav zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá právo vec užívať.
24. Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX, v k. ú. Terasa, Obec: KOŠICE- ZÁPAD, Okres: Košice II, špecifikovaných v bode 12 rozsudku v podiele 1/3 k celku, ktoré bezdôvodne užíva žalovaný, čo nebolo medzi stranami sporné. Nakoľko žalovaný nenamietal ani výšku náhrady, súd vo výroku II zaviazal žalovaného na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 3.184,33 € žalobcovi.
25. Za nedôvodnú považoval súd námietku premlčania vznesenú žalovaným za obdobie od 1.1.2016 do 6.2.2016 v zmysle ust. § 107 ods. 1 OZ, podľa ktorého je premlčacia lehota dvojročná, ktorá plynie odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že bezdôvodné obohatenie vzniklo aj o tom, kto sa bezdôvodne obohatil. Súd je toho názoru, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo forme nájmu je v zmysle ust. § 671 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nie je dohodnuté inak, splatný vždy mesačne pozadu, t.j. za mesiac 1/2016 do 28.2.2016. Premlčacia doba by plynula od 1.3.2016 a uplynula by dňa 1.3.2018. Nakoľko bola žaloba podaná už dňa 7.2.2018, tak ani nárok žalobcu za obdobie od 1.1.2016 do 6.2.2016 nebol premlčaný, tým ani nárok za ostatné mesiace, žalovaným nenamietané.
26. Žalobcovi podľa § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka priznal súd právo na zaplatenie úrokov z omeškania od 19.5.2019 do zaplatenia. Žalobca úroky z omeškania požadoval za mesačné úhrady bezdôvodného obohatenia vždy k prvému dňu nasledujúceho mesiaca. Mal za to, že žalovaného nie je potrebné vyzývať, keďže v danom prípade ide o dlhotrvajúci stav bezdôvodného obohacovania sa žalovaným, ktorý bol konštatovaný aj v jednotlivých rozsudkoch konajúceho súdu a Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací napr.: v konaní pod sp. zn. 11Co/267/2012 a pod sp. zn. 3Co/459/2015 takéto priznanie úrokov z omeškania odobril.
27. K rozhodnutiam uvádzaným žalobcom súd uvádza, že tieto nie sú pre súd právne záväzné. Súd svoj právny názor odvodzuje od ust. § 563 Občianskeho zákonníka s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
28. V prípade nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia čas plnenia nebol dohodnutý subjektmi tohto zodpovednostného vzťahu, čo bolo v konaní nesporné, a nie je daný zákonom, a ani rozhodnutím súdu. Dlžník - žalovaný je preto povinný splniť veriteľovi - žalobcovi záväzok spočívajúci vo vydaní bezdôvodného obohatenia po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal - Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 7 MCdo 5/2014, resp. v lehote, ktorú stanovil. V konaní nebolo preukázané, že žalobca pred podaním žaloby žalovaného na plnenie vyzval.
29. V zmysle § 563 Občianskeho zákonníka na vznik splatnosti plnenia - vydania bezdôvodného obohatenia nepostačuje len subjektívna vedomosť dlžníka (a veriteľa) o tom, že sa dlžník - žalovaný obohacuje, čo by malo za následok, že by bez ďalšieho nastala splatnosť každého čiastkového nároku. Zákon vyžaduje v tomto smere jednoznačne aktívne konanie veriteľa v podobe výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia adresovanej dlžníkovi, čo v tomto prípade preukázané nebolo, resp. žalobca nič také ani netvrdil. Povinnosti vyzvať žalovaného na plnenie nezbavuje žalobcu ani skutočnosť, že žalovaný vzhľadom k množstvu súdnych konaní má vedomosť o tom, že sa bezdôvodne obohacuje, nakoľko uplatnenie nároku sa môže týkať len toho bezdôvodného obohatenia, ktoré už žalovanému vzniklo, a nie toho, ktoré môže (ale nemusí) vzniknúť v budúcnosti. Žalovaný sa totiž dlžníkom z bezdôvodného obohatenia stal až v okamihu vzniku bezdôvodného obohatenia. Žalobca nemôže účinne do budúcna žalovaného paušálne vyzvať na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré nevzniklo, alebo vzniklo, ale týka sa iného obdobia, keďže ide vždy o samostatné nároky.
30. Na základe uvedeného potom veriteľ môže dlžníka požiadať o vydanie bezdôvodného obohatenia až po tom, čo tento právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol (vznikal každý jeden deň roku 2016). Žalobcovi nič nebránilo, aby žalovaného vyzval na plnenie - vydanie bezdôvodného obohatenia za rok 2016 prvým dňom roku 2017, čím by sa následne žalovaný dostal do omeškania. Až po výzve, ktorej ak dlžník v určenej lehote nevyhovie, dostáva sa do omeškania (Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 99/2007, sp. zn. 1 Cdo 210/2005). Keďže žalobca nepredložil súdu žiadnu právne relevantnú výzvu podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ani potom, čo žalovaný počiatok okamihu úrokov z omeškania vo vyjadrení k žalobe spochybnil, takouto výzvou bola podľa názoru súdu až žaloba doručená žalovanému v
priebehu sporu dňa 17.5.2019. Ďalší deň mal žalovaný povinnosť plniť, čo neurobil, preto dňa 19.5.2019 sa dostal do omeškania.
31. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
32. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka platnom od 01.02.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
33. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu teda k 19.5.2019 bola 0,00 % a úrok z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyšší.
34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
36. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 2 CSP, keď v rozsahu čiastočne späťvzatej žaloby žalobca vzal späť dôvodne podanú žalobu z dôvodu uhradenia pohľadávky žalovaným (žaloby pôvodne vedené pod sp. zn. 25C/52/2018, 22C/52/2018 a 10C/52/2018), ktorý žalovaný tým zavinil zastavenie konania, vo zvyšnej časti bol žalobca úspešný, preto má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalovanému. Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Košice II.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok).