Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/433/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudkýň JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu Š. P., V.. XX.XX.XXXX, P. L. Q., V. T. X, zastúpeného JUDr. Ing. Petrom Holéczym, advokátom, so sídlom v Košiciach, Vojenská 5, proti žalovanej Slovenská republika - Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Dobrovičova 12, o zaplatenie 3.184,33 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice II čk. 16C/147/2013-60 z 09.06.2015 a proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 16C/147/2013-69 z 05.08.2015

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku o priznaní úrokov z omeškania a vo výroku o trovách konania.

P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanej plnú náhradu trov odvolacieho konania.

Z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Košice II č.k. 16C/147/2013-69 z 05.08.2015.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví zastavil konanie o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 01.04.2011 do 31.12.2011. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 3.184,33 eur istiny s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 01.01.2012 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 0,5 % ročne od 01.01.2012 do zaplatenia zamietol. Zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 191,- eur a vo výške 1.163,60 eur pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, na účet advokáta JUDr. Ing. Petra Holéczyho, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Okresný súd Košice II uznesením označeným v záhlaví uložil žalovanej povinnosť, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia zaplatila súdny poplatok za odvolanie, ktorý je 51,50 eur podľa ust. § 7 ods. 2, 5 zákona č. 71/1992 Zb.

3. Predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom pozemkov a to parcely č. XXXX/X a parcely č. XXXX/XX, nachádzajúcich sa v katastrálnom území Terasa, obec Košice - západ, okres Košice II, vo výmerách XXXX R. D. XXX R., zapísaných na LV č. XXXXX, L. podiele 1/3 k celku, ktoré užíva žalovaná prostredníctvom svojej organizačnej zložky a na ktorých postavila budovu bez súhlasu žalobcu, pričom za užívanie predmetných pozemkov dobrovoľne nič neplatí. Výšku nájomného určil žalobca na základe znaleckého posudku na sumu 8,144 eur/m2, pričom uplatnená pohľadávka predstavuje dlžné nájomné za obdobie od 01.01.2011 do 31.12.2011. Spory o vydanie bezdôvodného obohatenia prebiehajú od roku 1997 a preto si je žalovaná plne vedomá požiadavky žalobcu. V roku 2004 žalobca ponúkol žalovaným dohodu o urovnaní,

avšak žalovaná na ňu nereagovala. Žalovaná namietala žalobu len v časti priznania úrokov z omeškania, nakoľko o nároku žalobcu sa dozvedela až doručením žaloby. t.j. 18.11.2013.

4. Keďže žalobca vzal žalobu späť o zaplatenie úrokov z omeškania od 01.04.2011 do 31.12.2011 späť a žalovaná neuviedla žiadne vážne dôvody proti tomuto čiastočnému späťvzatiu žaloby, súd prvej inštancie v zmysle § 96 ods. 1 - 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) konanie v tejto časti zastavil.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle § 489 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 494 OZ, § 451 ods. 1 a 2 OZ, § 456 veta prvá OZ, § 512 ods. 1 OZ, § 120 ods. 3 O.s.p., § 563 OZ, § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 OZ, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2012.

6. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom predmetných pozemkov o veľkosti podielu 1/3 k celku, pričom parcela č. 4687/7 je po celej ploche zastavaná administratívnou budovou a v prípade parcely č. 4687/35 sa jedná o parcelu zastavanú parkoviskom k administratívnej budove, v časti prístupovou komunikáciou k parkovisku k budove a v malej časti trávnatými plochami medzi jednotlivými spevnenými plochami. Žalovaná nespochybnila tvrdenie žalobcu, že predmetné parcely o výmere 1173 m2 užívala pre vlastné účely v žalobnom období od 01.01.2011 do 31.12.2011, za čo žalobcovi neposkytovala peňažnú náhradu. Pokiaľ sa jedná o výšku bezdôvodného obohatenia súd vychádzal z ceny nájmu určenej znalcom Ing. Milanom Tomkom CSc. znaleckým posudkom č. 34/2009 za prenájom obdobných alebo porovnateľných pozemkov v predmetnej lokalite v sume 8,144 eura za 1m2/rok. Táto skutočnosť medzi stranami nebola sporná. Preto súd konštatoval, že za užívanie nehnuteľností patriacich žalobcom bez právneho titulu žalovanou sa žalovaná na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila, keďže so žalobcom neuzavrela žiadnu zmluvu, ktorá by ju oprávňovala užívať žalobcovi patriaci podiel na predmetných nehnuteľnostiach. Výška bezdôvodného obohatenia získaná žalovanou na úkor žalobcu činí 3.184,33 eur za obdobie od 01.01.2011 do 31.12.2011 (1.173 x 8,144 = 9.522,91 : 3), pričom žalobca ako podielový spoluvlastník predmetných pozemkov požadoval len svoj podiel, ktorý mu súd prvej inštancie aj priznal s odkazom na ust. § 512 ods. 1 OZ, keďže v danom prípade sa jedná o deliteľné plnenie a žalobca má postavenie samostatného veriteľa, ktorý môže žalovať len svoj podiel.

7. Konštatoval, že zo všetkých prebiehajúcich sporov týkajúcich sa nárokov žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie predchádzajúce žalovanému obdobiu a aj za ďalšie obdobia je zrejmé, že od dožadovania sa plnenia žalobca neupustil a ide o opakujúci sa nárok, o ktorom žalovaný mal v každom období vedomosť, a teda aj za rok 2011, pričom úhrada bola splatná uplynutím tohto roku a od 01.01.2012 sa žalovaný dostal do omeškania v zmysle § 517 ods. 1, 2 s odkazom na ust. § 563 OZ. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal z ust. § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 01.01.2012, t.j. z úrokovej sadzby o 8 percentuálnych bodov vyššej ako je základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, čo predstavuje 9 % a nie uplatnených 9,5 % ročne a preto súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania o 0,5 % zamietol.

8. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a keďže žalobca mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, súd mu priznal náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za žalobu vo výške 191,- eur a náhrade trov právneho zastúpenia vo výške 1.163,90 eur v zmysle ich vyčíslenia a špecifikácie.

9. Proti výroku rozsudku o priznaní úrokov z omeškania podala žalovaná v zákonnej lehote (včas) odvolanie. Mala za to, že súd nesprávne určil dobu, ktorú aj nedostatočne odôvodnil, keďže v posudzovanom prípade sa dostal do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia až nasledujúci deň po doručení žaloby súdom prvej inštancie, t.j. 18.11.2013 s odkazom na citované ust. § 517 OZ. Zdôraznil, že úrok z omeškania má akcesorickú povahu a veriteľ môže úroky z omeškania požadovať len popri splnení hlavného peňažného dlhu. Platnosť úrokov z omeškania sa tak viaže na splatnosť peňažného dlhu s odkazom na ust. § 121 ods. 3 OZ, v zmysle ktorého úroky z omeškania predstavujú príslušenstvo pohľadávky. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil a určil výšku úrokov z omeškania v rozpore s ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, keďže k 18.11.2013 (ku dňu doručenia žaloby) bola úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,25 % a výška úrokov z omeškania

je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhoval rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. Poukazoval na to, že o totožných námietkach žalovanej už rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 14.08.2013 sp.zn. 11Co/267/2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.10.2013 a to tak, že totožné námietky žalovanej zamietol z dôvodu, že rovnaké spory sa vedú medzi rovnakými stranami o náhradu za ušlý nájom od roku 1994, t.j. už vyše 20 rokov. Tým žalovaná si je nepretržite svojej povinnosti náhrady ušlého nájmu vedomá a nemôže sa odvolávať na predstieranú nevedomosť. Taktiež poukazoval aj na ďalšie spory vedené na Okresnom súde Košice II, ktoré sú právoplatne skončené a boli vedené pod sp.zn. 20C/55/2014, ako aj ďalšie. Uviedol, že nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia je za ušlý nájom, ktorý sa platí pravidelne mesiac dopredu.

11. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.

12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contratio v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP, z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa obsahu odvolania v zmysle § 205 ods. 2 písm. b), d) a f) O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, v odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť.

13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29.09.2016 o 09.50 hodine, v pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 13.09.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 3 CSP, § 378 ods. 1 a § 385 ods. 1 a contrario.

14. Žalovaná podala proti vyhovujúcemu výroku rozsudku o priznaní úrokov z omeškania odvolanie dňa 10.07.2015, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. 15. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 01.07.2016).

16. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

17. Žalovaná v podanom odvolaní uvádza odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. b), d) a f) O.s.p., t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu ide o odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

18. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) (§ 205 ods. 2 písm.. b) O.s.p., t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je vymedzený vadami konania, ktorými sú všetky vady s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 221 ods. 1 O.s.p. (th.č. § 389 , ktoré spočívajú v chybnom postupe súdu napr. pri dokazovaní (ak pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ustanoveniami v tom čase účinného O.s.p.), pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), v chybnom poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch jeho činnosti, ku ktorým došlo počas konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom tieto vady nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušenia predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Typickou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku

ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Ide napr. o nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a pod., neposkytnutie poučenia o povinnosti tvrdenia alebo poučenia o dôkaznej povinnosti, aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie vo veci bez nariadenia pojednávania, aj keď pre to neboli splnené podmienky a pod. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ustanoveniami O.s.p., (th.č. , napr. ak súd nevykonal dokazovanie na pojednávaní, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz nebol vykonaný zákonným spôsobom, účastníkovi v rozpore so zákonom nebolo poskytnuté právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali, a pod.

19. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. je daný aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozsudku, keďže ide o vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (viď Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 03.12.2015 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov Slovenskej republiky 1/2016).

20. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti.

21. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

22. Odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. b), d) a f) O.s.p. uplatnené v čase podania odvolania (th.č. v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) ,f) a h) nie sú naplnené.

23. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani aby vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových stráne nevyplynuli, ani nevyšli za konania najavo, aby opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo aby v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozbor, prípadne, aby výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania, alebo aby na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

24. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil.

25. Správne, podrobné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje(§ 387 ods. 2 , keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci.

26. Odvolacie námietky žalovanej tákajúca sa nesprávneho právneho posúdenia priznania úrokov z omeškania, ako aj doby a výšky sadzby úrokov z omeškania v tom kontexte, že správne mali byť priznané úroky z omeškania až nasledujúci deň po doručení žaloby žalovanej, t.j. 18.11.2013 , vzhľadom na akcesorickú povahu úrokov z omeškania, ktoré môže veriteľ požadovať len popri splnení hlavného peňažného dlhu, pričom splatnosť úrokov sa viaže na splatnosť peňažného dlhu s odkazom na ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), keďže úroky z omeškania predstavujú len príslušenstvo pohľadávky, sú v danom spore neopodstatnené.

27. Odvolací súd poukazuje na žalobcom pripojené právoplatné rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14.08.2013 č.k. 11Co/267/2012-134, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.10.2013, v ktorom sa odvolací súd kvalifikovane a odborne znalo vysporiadal s odvolacou námietkou žalovanej týkajúcou sa nesprávneho právneho posúdenia priznaných úrokov z omeškania v kontexte ust. § 563 OZ. V totožnom spore uplatnenom jednými z podielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti, ktoré bez právneho titulu užíva žalovaná konštatoval, že zo strany podielových spoluvlastníkov bol predložený žalovanej návrh zmluvy o nájme nehnuteľností už vo februári 2004, ktorú požadovali uzavrieť na dobu neurčitú a za ktorú mala im žalovaná platiť nájomné, k čomu ale žalovaná nepristúpila. Preto za takejto situácie treba požadovať poskytnutie protiplnenia od žalovanej titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Zároveň poukazoval na to, že zo všetkých prebiehajúcich sporov týkajúcich sa nárokov žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie predchádzajúce žalovanému obdobiu a aj za ďalšie obdobie, je bez akýkoľvek pochybností zrejmé, že o dožadovania sa protiplnenia žalobcovia neupustili a že teda ide o ich opakujúci nárok, o ktorom žalovaná mala v každom období vedomosť. odvolací súd poukazuje aj na ďalší prebiehajúci spor vedený na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 16C/147/2013, o ktorom z dôvodu podania odvolania žalovanou o rovnakých odvolacích námietkach rozhodol odvolací súd v konaní vedenom pod sp.zn. 3Co/459/2015.

28. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku dopĺňa:

29. Podľa § 488 OZ, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

30. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmluvy, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

31. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

32. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

33. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že záväzkovo právne vzťahy, pre ktoré je charakteristické, že veriteľovi zakladajú právo na plnenie a dlžníkovi povinnosť plniť vznikajú nielen z dvojstranných právnych úkonov (zmlúv), ale aj mimozmluvne pri splnení zákonom stanovených podmienok a teda okrem iného i z bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodné obohatenie predstavuje teda záväzkovo právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil a dlh tomu, kto obohatenie získal. Pokiaľ tento dlh (povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie) nie je v povinnosti vydať vec, ale v povinnosti platobnej, je nepochybné, že ide o dlh peňažný, z ktorého riadnym a včasným nesplnením spája ust. § 517 nepriaznivý dôsledok vzniku omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa požadovať okrem plnenia aj úroky z omeškania (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 29.03.2001 sp.zn. 25Cdo/2895/99).

34. V prejednávanom spore je preto zrejmé, že žalovanej vzniklo na úkor žalobcu bezdôvodné obohatenie, a to užívaním podielu žalobcu na predmetných nehnuteľnostiach bez právneho dôvodu a preto je žalovaná povinná vydať bezdôvodné obohatenie formou peňažného plnenia. Odvolací súd nesúhlasí s odvolacou námietkou žalovanej, že žalobca až po doručení žaloby sa dostala do

omeškania so zaplatením žalovanej sumy, a to s poukazom na existenciu viacerých sporov vedených na Okresnom súde Košice II, ktoré podali jednotliví podieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností proti žalovanej z dôvodu, že užíva ich podiel na predmetných nehnuteľnostiach bez právneho titulu a preto si uplatnili vydanie bezdôvodného obohatenia za jednotlivé obdobia neoprávneného užívania predmetných nehnuteľností, čo im bolo aj v jednotlivých konaniach priznanie (viď aj bod 27. odôvodnenia tohto rozsudku). Z dôvodu protiprávneho užívania žalovanou predmetného podielu na predmetných nehnuteľnostiach patriacich žalobcovi, pričom žalovaná súhlasila s výškou požadovaného vydania bezdôvodného obohatenia, preukázaného znaleckým posudkom za rok 2009; sa žalovaná dostala do omeškania v zmysle § 517 ods. 2 OZ. Treba konštatovať, že žalobca sa domáha uplatnenou žalobou oprávnene svojho nároku a jeho cieľom je, aby mu úrok nahradil ujmu, ktorá mu vzniká neskorým plnením dlhu žalovanou, t.j. riadne a včas.

35. Podľa § 563 OZ, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanoveným právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

36. Nepriaznivým právnym dôsledkom porušenia povinnosti zaplatiť peňažný dlh podľa tejto úpravy je vznik omeškania spojený s nárokom veriteľa na úrok z omeškania. Rozhodujúce je teda, kedy nastala splatnosť dlhu. Osoba zodpovedná zo zodpovednostného záväzkovo právneho vzťahu sa dostáva do omeškania zásadne vtedy, ak dlh nesplní v deň nasledujúci po dni, kedy bola veriteľom o plnenie požiadaná a od toho dňa môže požadovať úroky z omeškania. Pokiaľ nebol dlžník vyzvaný k splneniu už skôr, za kvalifikovanú výzvu k plneniu sa považuje žaloba. Keďže z ďalších konaní, na čo už poukazoval odvolací súd, je zrejmé, že žalovaná mala vedomosť už pred doručením žaloby, že užíva predmetnú nehnuteľnosť neoprávnene a že je povinná vydať bezdôvodné obohatenie, je posúdenie otázky okamihu splatnosti pohľadávky žalobcu konštatované podľa súdu prvej inštancie správne, ako aj určenie výšky úrokov z omeškania v zmysle ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného do 31.01.2013, vo výške 9 % ročne.

37. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil vyhovujúci výrok rozsudku o priznaní úrokov z omeškania, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny.

38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bola v odvolacom konaní plne úspešný a z dôvodu plného úspechu v odvolacom konaní má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. Neúspešná žalovaná nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže odvolací súd priznal úspešnému žalobcovi proti žalovanej plnú náhradu trov odvolacieho konania z dôvodu jeho plného úspechu v odvolacom konaní v zmysle § 262 ods. 1 CSP, prichádza do úvahy ďalší procesný postup v zmysle § 262 ods. 2 CSP, čo sa týka rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov odvolacieho konania.

39. Žalovaná podala odvolanie aj proti uzneseniu o zaplatení súdneho poplatku za odvolanie, ktorý je 51,50 eur podľa ust. § 7 ods. 2, 5 zákona č. 71/1992 Zb. vydaného vyššou súdnou úradníčkou a to v zákonnej lehote (včas). Poukazovala na skutočnosť, že v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. je od súdneho poplatku oslobodená a preto navrhovala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil v plnom rozsahu ako nezákonné.

40. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.

41. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contratio, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej sa musí vyhovieť.

42. Žalovaná podala proti napadnutému uzneseniu odvolanie dňa 19.08.2015 t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.

43. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 01.07.2016).

44. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

45. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom v čase vydania uznesenia, od poplatku sú oslobodení: Slovenská republika, štátne rozpočtové organizácie, štátne účelové fondy, Slovenský pozemkový fond pri úkonoch a konaniach, ktoré vykonáva v mene Slovenskej republiky, a Sociálna poisťovňa

46. Podľa§ 4 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. účinného v čase vydania uznesenia oslobodenie podľa odsekov 1 a 2 sa vzťahuje aj na konanie o odvolaní, dovolaní, obnove konania, a výkone rozhodnutia alebo exekúcii.

47. Odvolací súd konštatuje, že v danom spore žalovaná Slovenská republika, za ktorú je oprávnené konať Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, je ako osoba, bez ohľadu o aké konanie ide, oslobodená od poplatkovej povinnosti v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. a) s odkazom na ust. § 4 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb..

48. Aj keď napadnuté uznesenie bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou, v zmysle § 374 ods. 4 O.s.p., (účinného v čase vyjadrenia sudcu) zákonný sudca uviedol, že podanému odvolaniu nevyhovuje. Vzhľadom k tomu o podanom odvolaní žalovanej rozhodoval odvolací súd s odkazom na ust. § 471 ods. 1,2 veta prvá a uznesenie vzhľadom na hore uvedené skutočnosti zrušil v zmysle § 389 ods. 1 písm. d/ CSP, nakoľko nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané neexistovali.

49. Tieto rozhodnutia prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .