Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20C-70-2019.pdf
PDF · 91.48 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/70/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov, samosudca JUDr. Marek Bujňák, v právnej veci žalobkyne B.X. I., U.. D., C.. XX.XX.XXXX, S. T., právne zastúpenej JUDr. Ing. Ľubomírom Niedelským, advokátom so sídlom Hviezdoslavova 7, 040 01 Košice, proti žalovanému B. I., C.. XX.XX.XXXX, S. T.Š. XX, o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I. Určuje, že žalobkyňa B. I., U.. D., C.. XX.XX.XXXX, S. XXX XX T. XX, je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti zapísaných na T. Č.. XXXX, katastrálne územie: J., obec: T., okres: M. a to parcely registra “J., parcelné číslo XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 473 m2 a rodinného domu súpisné č. XX, stojaceho na parcele číslo XX/X, so spoluvlastníckym podielom v rozsahu 1, ktorého pôvodným vlastníkom bol žalovaný B. I. U.. I., C.. XX.XX.XXXX, D. S. XXX XX T.X. Č.. XX, evidovaný na liste vlastníctva pod S..
II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súde dňa 13.12.2019 domáhala určenia, že spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 na rodinnom dome, súpisné číslo XX, postavenom na parcele XX/X a na pozemku parc. č. XX/X, druh: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 473 m2, registrovaného v registri I.-J.,. zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne územie: J., obec: T., okres Prešov, evidovaný v katastri nehnuteľností na B. I. U.. I., nar. X.XX.XXXX, rod. č. XXXXXX/XXXX, XX, trvalé bydlisko XXX XX T. XX, patrí do vlastníctva B. I. U.. D., nar. XX.X.XXXX, rod. č. XXXXXX/XXXX, trvalé bydlisko XXX XX T. XX.
2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že darovacou zmluvou zo dňa 24.10.2012, zavkladovanou v katastri nehnuteľností pod číslom vkladu V 6550/2012 žalobkyňa darovala žalovanému spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 na rodinnom dome, súpisné číslo XX, postaveného na parcele XX/X, pozemku parc. č. XX/X, druh: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 473 m2, registrovaného v registri I.-J., v súčasnosti zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne územie: J., obec: T., okres M. (ďalej aj ako „dar“). Dar darovala žalobkyňa žalovanému (vtedajšiemu manželovi) ako prejav jej lásky k nemu, v nádeji, že aj takýmto spôsobom potvrdí svoju snahu o vytvorenie harmonického a trvalého manželstva, ktoré malo zabezpečiť riadnu výchovu ich dvoch maloletých detí. Žalobkyňa sa koncom roka 2016 dozvedela, že žalovaný si počas trvania manželstva našiel milenku, čo v konečnom dôsledku viedlo k opusteniu rodiny zo strany žalovaného a následnému rozvodu ich manželstva uzavretého dňa X.XX.XXXX. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 24P/157/2017 - 48 zo dňa 21.9.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť 24.10.2017. Skutočný dôvod rozpadu manželstva je podchytený aj v zápisnici o pojednávaní o rozvode manželstva konanom dňa 21.9.2017 na Okresnom súde Prešov, kde žalobkyňa aj žalobca zhodne potvrdili skutočnosť, že dôvodom rozpadu manželstva je nevera žalovaného a jeho
vzťah s novou partnerkou, kvôli ktorej žalobkyňu a ich spoločné dve maloleté opustil. Žalovaný priznal úplnú vinu na rozpade manželstva. Žalovaný porušil dobré mravy tým, že v dôsledku jeho nevery opustil svoju rodinu, spôsobil rozpad manželstva, čím nielen hrubo psychicky ublížil žalobkyni, vystavil ju neprijateľnému poníženiu, znevážil jej dôstojnosť, ale hlavne ublížil aj ich dvom maloletým deťom a znemožnil tak naplneniu zmyslu ich manželstva, ktorého cieľom mala byť povinnosť manželov žiť spolu, byť si verní, pomáhať si a spoločne sa starať o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie, potrebné pre ich harmonický vývin. Svojim konaním porušil základné zásady zákona o rodine, rozbil rodinu, ktorú spoločnosť všestranne chráni. Na základe uvedeného, sa žalobkyňa, po rozvode manželstva, rozhodla sa domáhať vrátenia daru, ktorý žalobcovi poskytla ako svojmu manželovi darovacou zmluvou zo dňa 24.10.2012. Výzvou na vrátenie daru zo dňa 20.5.2019 vyzvala žalovaného na jeho vrátenie stým, že dňom doručenia výzvy prestáva byť vlastníkom Daru. Keďže na zaevidovanie zmeny vlastníctva k daru v katastri nehnuteľností bola potrebná písomná dohoda, tak súčasťou výzvy bola aj dohoda o vrátení daru v štyroch exemplároch, ktorú žiadala od žalovaného podpísať. Žalovaný výzvu na vrátenie daru prevzal dňa 27.5.2019, avšak dohodu o vrátení daru so žalobkyňou však neuzavrel. Namiesto toho dal písomné stanovisko, v ktorom jej odmietol dar vydať bezodkladne a jeho vrátenie viazal na vyporiadanie BSM. Žalobkyňa má naliehavý právny záujem, na určení, že je vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1 na nehnuteľnostiach, pretože žalovaný je zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako jeho vlastník a iba rozsudok o určení vlastníckeho práva v prospech žalobkyne môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností.
3. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že nikdy netrval na tom, že dar, ktorý dostal od ex manželky jej nevráti. Po rozvode manželstva žalobkyňa neriešila najskôr vysporiadanie BSM , ale do dnešného dňa navrhuje riešiť vrátenie daru, ktorý mu dobrovoľne darovala podľa jej vyjadrenia z lásky. Žalobkyni povedal, keď bude brať ďalší úver na zveľaďovanie jej domu tak chce podiel z nehnuteľnosti, kde býva 9 rokov a ja nemá. Na tento podnet začala riešiť podiel s právnikom, priniesla domov len podpísať darovaciu zmluvu. Nebráni sa vrátiť dar, ale až po vysporiadaní BSM. Prvý návrh na vysporiadanie BSM bol zaslaný žalobkyni dňa 22.1.2018. Žalobkyňa na dohodu nepristúpila a zaslala mu list s požiadavkou o doplnenie rokov nadobudnutia predmetných veci. Po neúspešnom návrhu o vysporiadaní BSM si žalobkyňa zmenila právneho zástupcu a začala už iba v prvom rade riešiť vrátenie daru. Žalobkyňa do dnešného dňa nevysvetlila, čo všetko mu darovala v tom dare, či mu darovala aj jeho prácu, peniaze, čas čo pri zveľaďovaní daru strávil. Dar dostal v roku 2012 a rozviedli sa v roku 2017, kde pri prerábaní nehnuteľnosti ani nemyslel, že sa niekedy rozvedie. Vo vyjadrení nepoprel, že žalobkyňu podviedol a opustil som deti. Cíti sa podvedený tým darom. Nakoniec uviedol, že návrh na rozvod podala žalobkyňa, tak mala počítať aj s vysporiadaním spoločného majetku, ktorý spoločne nadobudli.
4. Žalobkyňa v replike uviedla, že tvrdenie žalovaného o vrátení daru po vyporiadaní BSM je právne irelevantné.
5. Žalovaný v duplike uviedol, že po vyporiadaní BSM nebude mať problém vrátiť dar. Žalovaný ma za to, že aj žalobkyňa porušila dobré mravy, keď mu darovala nehnuteľnosť darom, pričom vedela, že ho môže pýtať späť.
6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to: Darovacou zmluvou na č.l. 4-6, Výpisom z listu vlastníctva na č.l. 7, Rozsudkom Okresného súdu Prešov na č.l. 8, Zápisnicou o pojednávaní na č.l. 9-11, Výzvou na vrátenie daru na č.l. 12, fotokópiou doručenky na č.l. 13, Odpoveďou na výzvu na vrátenie daru na č.l. 14, Odpoveďou na výzvu na vrátenie daru na č.l.24, Oznámením o prevzatí právneho zastúpenia vo veci vyporiadania BSM na č.l. 25, Pracovnou verziou dohodou o vyporiadaní BSM na č.l. 26, Zoznamom hnuteľného majetku na č.l. 27, Návrhom dohody o vyporiadaní BSM na č.l. 28, Návrhom dohody o vyporiadaní BSM na č.l. 29, listinou na č.l. 30-32, Návrhom dohody o vyporiadanie BSM na č.l. 33, Dohodou o vyporiadaní BSM na č.l. 34-38, Vyjadrenie sa k stanovisku na č.l.39-41, Výzvou na vrátenie daru na č.l. 42, Vyjadrením žalobkyne na č.l. 45, Vyjadrením žalovaného na č.l. 48, Návrhom na odročenie pojednávania na č.l. 51 a zistil tento skutkový stav:
7. Žalobkyňa darovala žalovanému darovacou zmluvou zo dňa 24.10.2012, zavkladovanou v katastri nehnuteľností pod číslom vkladu A. XXXX/XXXX, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 na rodinnom dome, súpisné číslo XX, postaveného na parcele XX/X, pozemku parc. č. XX/X, druh: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 473 m2, registrovaného v registri I.-J., v súčasnosti zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne územie: J., obec: T.X., okres M..
8. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 21.9.2017, sp. zn. 24P/157/2017 - 48, ktorý nadobudol právoplatnosť 24.10.2017, bolo manželstvo medzi stranami konania rozvedené. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 21.09.2017, sp. zn. 24P/157/2017 vyplýva, že dôvodom rozpadu manželstva je nevera žalovaného a jeho vzťah s novou partnerkou, kvôli ktorej žalobkyňu a ich spoločné dve maloleté deti opustil.
9. Listom zo dňa 20.05.2019 vyzvala žalobkyňa žalovaného na vrátenie daru. List si žalovaný prevzal dňa 23.05.2019.
10. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že žalovaný je spoluvlastník nehnuteľnosti vo veľkosti 1 na rodinnom dome, súpisné číslo XX, postavenom na parcele XX/X a na pozemku parc. č. XX/X, druh: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 473 m2, registrovaného v registri I.-J., katastrálne územie: J., obec: T., okres M.
11. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:
12. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
13. Podľa § 628 ods.1 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
14. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
15. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
16. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná.
17. Žaloba o určenie vlastníckeho práva, predstavujúca jeden z právnych prostriedkov ochrany vlastníka, má svoj základ v ustanovení § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je (určovacej žaloby) sú po procesnej stránke skutočnosti, že strany majú vecnú legitimáciu a že na určení je naliehavý právny záujem.
18. V konaní o vrátenie daru, t. j. v konaní o navrátenie stavu do času pred darovaním, má darca ako pôvodný (pred darovaním) vlastník daru možnosť využiť na svoju ochranu všetky druhy žalôb, ktoré zákon vlastníkovi na ochranu jeho vlastníckeho práva účinne priznáva po tom, ako došlo k zániku darovacieho vzťahu, t. j. k obnove vlastníctva darcu k veci; na základe dvoch právnych skutočností, a to hrubého porušenia dobrých mravov správaním obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny a jednostranného právneho úkonu darcu adresovaného obdarovanému smerujúcemu k vráteniu daru. Ak sa teda žalobkyňa domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník niekto iný, má nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Vzhľadom na skutočnosť, že súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je podkladom na vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností (§ 34 ods. 1 katastrálneho zákona), je žaloba o určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi riadne označenými stranami.
19. Žalobkyňa sa domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti titulom uplatnenia práva na vrátenie daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka. V tomto ustanovení je upravený osobitný spôsob zániku darovacieho vzťahu, ku ktorému dochádza na základe jednostranného právneho úkonu darcu
voči obdarovanému, ktorý hrubo porušil dobré mravy svojim správaním k darcovi alebo členom jeho rodiny. Z ustálenej súdnej judikatúry vyplýva, že akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného, ani menej významné porušenie dobrých mravov, ešte nezakladá darcovi právo domáhať sa vrátenia daru. V záujme právnej istoty je predpokladom úspešnej požiadavky na vrátenie daru len také správanie sa obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. Pri posudzovaní konkrétneho správania treba vychádzať z toho, či ide o porušenie dosahujúce značnú intenzitu alebo ide o porušovanie sústavné, ktoré svojím trvaním, priebehom, váhou a pôsobením nadobudlo povahu hrubého porušenia.
20. V prejednávanej veci žalobkyňu zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, že žalovaný ako obdarovaný sa k žalobkyni ako k darkyni alebo členom jej rodiny správal tak, že tým hrubo porušil dobré mravy. Žalobkyňa za správanie žalovaného, ktoré hrubo porušuje dobre mravy pokladala neveru žalovaného a jeho opustenie rodiny, ktoré bolo nakoniec dôvodom pre rozvod manželstva. V konaní nebolo sporné uvedené správanie žalovaného. Žalovaný to nepoprel a aj zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 21.09.2017, sp. zn. 24P/157/2017 vyplýva, že dôvodom rozpadu manželstva je nevera žalovaného a jeho vzťah s novou partnerkou, kvôli ktorej žalobkyňu a ich spoločné dve maloleté deti opustil. Žalovaný sa v priebehu konania bránil, že vráti dar po vyporiadaní BSM medzi stranami. Listom zo dňa 20.05.2019 vyzvala žalobkyňa žalovaného na vrátenie daru. List si žalovaný prevzal dňa 23.05.2019.
21. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalovaný sa dopúšťal správania, ktorým hrubo porušil dobré mravy, keďže konal v rozpore so snahou budovať harmonickú rodinu, v rozpore so zásadami úcty k manželstvu, k rodinnému životu, a ktorého správanie napokon viedlo k rozpadu a rozvodu manželstva. § 18 Zákona o rodine zakotvuje okrem iných povinnosť manželov byť si verní. Žalovaný sa voči žalobkyni správal tak, že hrubo porušil dobré mravy, § 18 Zákona o rodine, pričom udržiavanie mimomanželského vzťahu za trvania manželstva je v západoeurópskej monogamnej kultúre celospoločensky hodnotené ako amorálne, neakceptovateľné. Nevera je skutočnosť, ktorou bola zo strany žalovaného spôsobená žalobkyni nezvratná ujma spočívajúca v rozpade manželstva. Podobný názor vyslovil aj Najvyšší súd ČR napr. v rozhodnutí sp. zn.: 33Odo 137/2002. Žalovaný sa teda ako obdarovaný správal k žalobkyni ako k darkyni tak, že tým hrubo porušil dobré mravy.
22. Obrana žalovaného spočívajúca v tom, že po vyporiadaní BSM nebude mať problém vrátiť dar, je právne irelevantná. „K zániku darovacieho vzťahu podľa § 630 Obč. zák. dochádza na základe jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému, ktorý hrubo porušil dobré mravy svojím správaním k darcovi alebo členom jeho rodiny.“ (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. augusta 1997, sp.zn. 3 Cdo 191/96) Týmto úkonom bol list zo dňa 20.05.2019, ktorým vyzvala žalobkyňa žalovaného na vrátenie daru. Žalovaný teda nemôže podmieňovať vrátenie daru vyporiadaním BSM.
23. Na základe uvedených skutočností súd má za to, že žaloba je dôvodná a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
24. O trovách strán súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa mala v konaní plný úspech, a preto jej súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Existencia dôvodov pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania nebola žalovaným tvrdená a v zmysle § 257 CSP ani zo spisu nevyplynula.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu. . Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).