Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Co-43-2020.pdf
PDF · 72.04 KB
Case nature
Area
Subarea
18Co/43/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Mariány Muránskej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci žalobkyne: B. I., rod. D., na. XX.XX.XXXX, bytom T., právne zastúpenej JUDr. Ing. Ľubomírom Niedelským, advokátom so sídlom Hviezdoslavova 7, 040 01 Košice, proti žalovanému B. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 20C 70/2019-59 zo dňa 24.augusta 2020, jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku II.
Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne:
I. Určuje, že žalobkyňa B. I., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX T. XX, je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne územie: J., obec: T., okres: M. a to parcely registra “C“, parcelné číslo XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a rodinného domu súpisné č. XX, stojaceho na parcele číslo XX/X, so spoluvlastníckym podielom v rozsahu 1, ktorého pôvodným vlastníkom bol žalovaný B. I. rod. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko XXX XX T. č. XX, evidovaný na liste vlastníctva pod S
II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Svoje rozhodnutie vo vzťahu k náhrade trov konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP. Uviedol, že žalobkyňa mala v konaní plný úspech, preto jej súd priznal náhradu rov konania v rozsahu 100%. O výške týchto trov rozhodne samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku. Existencia dôvodov pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania nebola žalovaným tvrdená a v zmysle § 257 CSP ani zo spisu nevyplynula.
3. Proti rozsudku vo výroku o trovách konania podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že podľa jeho názoru, existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, preto, aby neboli priznané trovy konania žalobkyni. Poukázal nato, že od počiatku konania nárok žalobkyne nerozporoval a nemal problémy jej vrátiť podiel na nehnuteľnosti. Za spravodlivé však považoval vyporiadanie BSM ( investície peňazí na rekonštrukciu domu za trvania manželstva ). Investované boli nielen finančné prostriedky, ale aj práca, keďže rekonštrukciu vykonával svojpomocne. Z týchto dôvodov podmieňoval vyporiadanie týchto investícií predtým, ako vráti svoj spoluvlastnícky podiel. Tento postup by považoval za spravodlivý. Navrhol, aby odvolací súd použil ust. § 257 CSP a nepriznal nárok na náhradu trov konania žalobkyni.
4. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.
5. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací, podľa ust. § 34 CSP, prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 378, § 379, § 380 CSP bez nariadenia pojednávania ( a contrario § 385 ods. 1 CSP ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočnosti rozhodujúce pre rozhodovanie o náhrade trov konania a vec aj správne právne odôvodnil. Na týchto skutočnostiach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa podala 13. 12. 2019 žalobu na vrátenie daru resp. určeniu vlastníckeho práva k podielu, ktorý darovala vo veľkosti X k rodinnému domu a pozemkom na zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. J., obec T.. Dôvodom bola tá okolnosť, že vyzvala žalovaného na vrátenie daru, keďže považovala jeho konanie, ktoré žalovaný aj uznal - neveru za trvania manželstva a vyústila v rozvod manželstva, v rozpore s dobrými mravmi. V priebehu konania žalobkyňa preukázala, že pred podaním žaloby doručila žalovanému výzvu na vrátenie daru. Žalovaný prezentoval svoj postoj, ktorý aj v odvolaní zopakoval, v tom zmysle, že podmieňuje vrátenie daru, alebo určenie vlastníckeho práva žalobkyni v podiele X. k predmetu daru tým, že sa najprv vyporiadajú investície a jeho osobná práca na rekonštrukcii tohto domu a až potom vráti dar.
7. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
8. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
9. Z pohľadu procesného úspechu v konaní, súd prvej inštancie, správne postupoval podľa ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspech v konaní je základnou zásadou civilného sporového poriadku, ktorá sa uplatnila aj v tomto konaní, vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania. Žalovaný poukazoval v odvolaní na dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré majú spočívať v tom, že nemal výhradu k vráteniu podielu na nehnuteľnosti v prospech žalobkyne. Táto skutočnosť však je v rozpore so skutočnosťou, že so žalobou súhlasil podmienečne. Jeho postoj sa nezmenil, až do ukončenia dokazovania pred súdom prvej inštancie.
10. Okolnosť investícií a jeho vlastnej práce na rekonštrukcii rodinného domu, ako aj iné majetkové práva a povinnosti, ktoré vznikli za trvania manželstva, nemôžu byť predmetom konania o vrátenie daru. Preto žalovaný môže uplatňovať tento nárok v inom konaní napr. žalobou o vyporiadanie BSM. Z tohto pohľadu bol správny postup súdu prvej inštancie, ak rozhodol podľa výsledku konania, to znamená, že nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa pre postoj žalovaného. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v tom zmysle, že v konaní a ani na základe žiadosti žalovaného, ani z pohľadu ex offo - pre okolnosti prípadu alebo sociálnych pomerov u žalovaného neboli splnené podmienky aplikácie ust. § 257 CSP.
11. Je potrebné zdôrazniť, že každé rozhodnutie súdu, ktorým súd neprizná náhradu trov konania, musí byť zo svojej podstaty výnimočným rozhodnutím, prijatým na základe riadneho zváženia všetkých relevantných okolností konkrétneho prípadu a na základe prísne reštriktívneho výkladu ustanovenia § 257 CSP a v ňom obsiahnutej formulácie „dôvody hodné osobitného zreteľa“. Takýto záver možno nakoniec odvodiť aj z dôvodovej správy k zákonu č. 160/2015 <https://www.epravo.sk/top/zakony/ zbierka-zakonov/zakon-civilny-sporovy-poriadok-1100.html> Z. z., ktorá v rámci osobitnej časti vo vzťahu k dotknutému ustanoveniu konštatuje: „Navrhovaná právna úprava ponecháva osobitné kritérium na nepriznanie náhrady trov konania podľa predošlých zásad. Keďže uplatnenie tejto konštrukcie prichádza do úvahy len výnimočne, osobitné kritérium dôvodov hodných osobitného zreteľa sa má vykladať prísne reštriktívne.“
12. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.
13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspech v odvolacom konaní mala opäť žalobkyňa. Keďže žalobkyni v odvolacom konaní žiadne
trovy nevznikli odvolací súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).