Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_5Co-134-2020.pdf
PDF · 80.15 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/134/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v spore žalobcu Z.. J. O., nar. X.X.XXXX, bytom v N., T. X, zastúpenému JUDr. Martou Šuvadovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, proti žalovaným: 1/ F. O., nar. X.X.XXXX, bytom v N., T. X, zastúpenej JUDr. Viktorom Sásfaiom, advokátom so sídlom v Ruskove 45, 2/ Správcovskému bytovému družstvu Košice IV, so sídlom v Košiciach, Levočská 3, IČO: 00216666, zastúpenému JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom so sídlom v Ruskove, Ďurkovská 45, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 28. januára 2020 č.k. 22C/74/2018-117 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 5. mája 2020 č.k. 22C/74/2018-149 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie vo výrokoch o trovách konania.
Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) uznesením z 28. januára 2020 v spojení s opravným uznesením z 5. mája zastavil konanie o žalobe žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva k označenému družstevnému bytu, a to z titulu zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 9.5.2001 (výrok I/), žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému v 1. rade trovy konania v rozsahu 100 % (výrok II/) a žalovanému v 2. rade nahradiť trovy konania v rozsahu 100 % (výrok III/) s tým, že o výške náhrady trov rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.
2. Rozhodol tak v zmysle §144, § 145 ods. 1 a 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým vzal žalobu späť. Súhlas žalovaných súd nezisťoval, keďže v danej právnej veci došlo ku späťvzatiu skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie.
3. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP s odôvodnením, že žalobca, ktorý procesne zavinil zastavenie konania tým, že žalobu zobral späť, je povinný nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania v celom rozsahu.
4. Proti výrokom o trovách konania tohto uznesenia (výrok II/ a III/) podal včas odvolanie žalobca z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, navrhujúc zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch tak, že trovy konania súd neprizná žiadnej zo sporových strán. Argumentoval, že žalobca vzal žalobu späť z dôvodu, že žalovaná v 1. rade bola dlhodobo „nečinná“, čo konštatoval aj súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení. Takýmto jej prístupom k veci, kedy súd vytýčil prvé pojednávanie až dva roky po podaní žaloby, viedlo žalobcu k odôvodneným obavám, že „do plynutia lehoty, v ktorej je nutné podať žalobu o vyporiadanie zaniknutého BSM účastníkov konania
nebude spor určite právoplatne skončený a žalobca bude musieť podať z dôvodu právnej istoty aj žalobu o vyporiadanie BSM účastníkov konania“. Žalobca preto považuje za spravodlivé, aby trovy konania neboli priznané žiadnemu z účastníkov konania, pretože tak, ako to konštatuje súd prvej inštancie v bode 3 odôvodnenia rozhodnutia „žalovaná v 1. rade svoje právo na vyjadrenie sa k veci v súdom stanovenej lehote nevyužila a skutočnosti a nároky uvádzané a uplatňované žalobcom ani v žalobe a ani v replike nepoprela. Žalovaný v 2. rade bol účastníkom konania iba z dôvodu, že v zmysle ustálenej súdnej praxe účastníkom súdneho konania musia byť všetci účastníci zmluvy, o ktorej neplatnosti súd koná“.
5. K podanému odvolaniu sa žalovaní nevyjadrili.
6. Výrok uznesenia o zastavení konania nebol odvolaním napadnutý, nestal sa predmetom odvolacieho prieskumu a nadobudol právoplatnosť.
7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (ďalej len „odvolací súd“) podľa § 34 CSP prejednal odvolanie žalobcu voči výrokom uznesenia o trovách konania (výrok II/ a výrok III/ uznesenia) ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
8. Žalobca neopodstatnene uplatnil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods.1 písm. f) a h) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré je dané vtedy, ak súd sa dopustil omylu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), lebo použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach sporových strán).
9. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie čiastočne pochybil pri zisťovaní skutkového stavu. Prehliadol skutočnosť, že žalovaná v 1. rade svoje právo na vyjadrenie sa k veci prostredníctvom právneho zástupcu využila a tiež to, že nárok uplatňovaný žalobcom v celom rozsahu poprela (vyjadrenie z 10.12.2019, č.l. 77). Toto pochybenie však nie je spôsobilé ovplyvniť vecnú správnosť napadnutých výrokov o trovách konania, pretože neodôvodňuje záver o tom, že žalovaná v 1. rade zavinila zastavenie konania, ak žalobca v tejto súvislosti vo svojom odvolaní bez ďalšieho tvrdil iba to, že žalovaná bola dlhodobo „nečinná“, a že „takýmto jej prístupom k veci, kedy súd vytýčil prvé pojednávanie až dva roky po podaní žaloby, viedlo žalobcu k odôvodneným obavám, že do plynutia lehoty, v ktorej je nutné podať žalobu o vyporiadanie zaniknutého BSM účastníkov konania nebude spor určite právoplatne skončený a žalobca bude musieť podať z dôvodu právnej istoty aj žalobu o vyporiadanie BSM účastníkov konania“.
10. Žalobca nedôvodne namietol správnosť právneho posúdenia procesného zavinenia zastavenia konania.
11. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
12. Z citovaného ustanovenia plynie, že pri náhrade trov konania sa vychádza zo zásady procesného zavinenia. Pojem „procesné zavinenie“ je v judikatúre súdov dlhodobo ustálený (por. nar. nález Ústavného súd Slovenskej republiky z 20. marca 2018, sp. zn. II. ÚS 569/2017, v ktorom konštatoval, že ustanovenie § 256 ods. 1 CSP je z obsahového hľadiska v podstate zhodné so skorším § 146 ods. 2 OSP, ktorý stratil účinnosť 30. júna 2016, a niet preto dôvodu neaplikovať ustálenú judikatúru všeobecných súdov, ktorá sa týka § 146 ods. 2 OSP).
13. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.
14. Ak žalobca tvrdí, že žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, musí túto skutočnosť súdu aj preukázať. Ak by žalobca dôvod späťvzatia na strane žalovaného len tvrdil, no nepreukázal, súd musí konštatovať, že procesné zavinenie žalovaného nebolo preukázané, a priznať nárok na náhradu trov konania žalovanému.
15. V situácii, ak z dôvodov napadnutého uznesenia plynie, že súd prvej inštancie zastavil konanie o žalobe žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva k označenému družstevnému bytu, a to vzhľadom na účinný dispozitívny úkon žalobcu, ktorým vzal žalobu späť skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie (správnosť tohto záveru súdu prvej inštancie žalobca v odvolaní nespochybňoval), prvoinštančný súd správne rozhodol, ak podľa § 256 ods. 1 CSP žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému v 1. rade trovy konania v rozsahu 100 % (výrok II/) a žalovanému v 2. rade nahradiť trovy konania v rozsahu 100 % (výrok III/) s odôvodnením, že v danom prípade zastavenie konania zavinil žalobca, keďže sa rozhodol zobrať žalobu voči žalovaným späť.
16. Odvolaciu námietku žalobcu založenú bez ďalšieho iba na tvrdení o obave z toho, že spor určite nebude právoplatne skončený a že žalobca bude musieť podať z dôvodu právnej istoty aj žalobu o vyporiadanie BSM účastníkov konania, nepovažoval odvolací súd za dôvodnú, nakoľko prebiehajúce konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je prekážkou iniciovania konania o vyporiadanie BSM. Za tohto stavu je nutné konštatovať, že procesné zavinenie zastavenia konania na strane žalovaných nebolo preukázané.
17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie v napadnutých výrokoch o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne.
18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá. Procesne úspešným žalovaným žiadne preukázateľné trovy v odvolacom konaní nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).