Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25C-38-2016.pdf
PDF · 132.12 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/38/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcu: V. S., nar. XX.X.XXXX, bytom A. - O. XXX, právne zastúpený JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 19, proti žalovanej: O.. U. Ž., nar. XX.X.XXXX, bytom A. - O.Č. XXX, t. č. bytom L., N. C. XXXX/X, právne zastúpená PUCHALLA, SLÁVIK § PARTNERS, s. r. o., so sídlom Košice, Kmeťova 24, v konaní o vypratanie časti nehnuteľností a o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto
rozhodol:
I. žalovaná je povinná vypratať tie časti parciel KNC X/X a KNC XXXX/X, zapísané na LV č. XXXX v k. ú. O., ktorým podľa geometrického plánu č. XX/XXXX vyhotoveného dňa XX.X.XXXX firmou B. Z.. F.. P.. zodpovedajú novovytvorené parcely č. X/X záhrada o výmere XX m2 a XXXX/X zastavené plochy o výmere X m2,
II. v prevyšujúcej časti žalobu o vypratanie zamieta,
III. žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia zamieta,
IV. žalobu o povinnosť žalovanej strpieť výstavbu plota zamieta,
V. súd určuje, že žalovaná O.. U. Ž., nar. XX.X.XXXX je vlastníkom pozemku parcely registra „C“ č. X/X, druh pozemku záhrada o výmere XX m2, vytvoreného geometrickým plánom č. XX/XXXX, ktorý je súčasťou rozsudku, vyhotoveným spoločnosťou B. Z.. F.. P.. dňa XX.X.XXXX, úradne overeným Okresným úradom Prešov, katastrálny odbor dňa X.X.XXXX, pod č. XX-XXX/XX, z pozemku parcely KN „C“ č. X/X, druh pozemku záhrady o výmere XXX m2, zapísaného na LV č. XXXX v k. ú. O. (obec A., okres A.) a to v podiele 1/1,
VI. súd určuje, že O.. U. Ž., nar. XX.X.XXXX je vlastníkom pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy o výmere XX m2, vytvoreného geometrickým plánom č. XX/XXXX, ktorý je súčasťou rozsudku, vyhotoveným spoločnosťou B. Z.. F.. P.. dňa XX.X.XXXX, úradne overeným Okresným úradom Prešov, katastrálny odbor dňa X.X.XXXX pod č. XX-XXX/XX, z pozemku parcely KN „C“ č. XXXX/X, druh pozemku zastavaná plocha o výmere XXX m2, zapísaného na LV č. XXXX v k. ú. O. (obec A., okres A.) vedeným Okresným úradom A., katastrálny odbor, a to v podiele 1/1,
VII. náhradu trov konania stranám konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca svojou žalobou podanou na tunajší súd dňa 5.2.2016 žiadal súd, aby určil žalovanej povinnosť vypratať tie časti parciel KNC č. X/X, KNC č. XXXX/X a KNC č. XXXX/X, zapísané na LV č. XXXX k. ú. O., ktorým podľa geometrického plánu č. XX/XXXX vyhotoveného XX.X.XXXX firmou Z. Z. B. zodpovedajú novo vytvorené parcely č. X/X - záhrada o výmere XX m2, XXXX/X - zastavané plochy o výmere XX m2, XXXX/X - zastavené plochy o výmere X m2. Zároveň žiadal, aby žalovaná bola povinná zaplatiť mu bezdôvodné obohatenie vo výške 335,48 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 5.2.2016 do zaplatenia a žiadal priznať aj náhradu trov konania.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX k. ú. O., obec A., okres A. ako parcely KNC č. X/X - záhrady o výmere XXX m2, KNC č. XXXX/ X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, KNC č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, KNC č. XXXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a na ich postavených budov - rodinného domu č. s. XXX stojaceho na parcele KNC č. XXXX/X a hospodárskej budovy č. s. XXX stojacej na parcele KNC č. XXXX/X. Nehnuteľnosť nadobudol na základe kúpnej zmluvy od svojich rodičov, F. S. a O. S. rod. D., vklad vlastníckeho práva v jeho prospech bol povolený príslušným katastrom dňa XX.X.XXXX. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie O., obec A., okrem A., ako parcely KNC č. X/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2, na nej stojaceho rodinného domu č. s. XXX, parcela KNC č. XXXX - zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a parcela KNC č. XXXX - záhrady o výmere X XXX m2. V čase, keď jeho právni predchodcovia odkúpili nehnuteľnosti, ktorých v súčasnosti je vlastníkom žalobca, požiadali právni predchodcovia - rodičia žalovanej o to, aby mohli užívať časť ich nehnuteľností, aby mali lepší prístup k svojmu rodinnému domu č. s. XXX. Plot medzi parcelami vtedy staval dedo žalobcu a on ich žiadosti vyhovel napriek tomu, že v tom čase nebol ani vlastníkom predmetných nehnuteľností. Žalovaná v súčasnosti, podľa žalobcu, užíva časť parcely žalobcu KNC č. X/X (zrejme myslené X/ X), ktorá je označená na geometrickom pláne vyhotovenom firmou Z. Z. B. dňa XX.X.XXXX, č. plánu XX/XXXX, ako parcela č. X/X - záhrada o výmere XX m2, časť parcely XXXX/X, ktorá podľa tohto geometrického plánu zodpovedá parcele XXXX/X - zastavené plochy o výmere XX m2 a časť parcely XXXX/X, ktorá podľa tohto geometrického plánu zodpovedá parcele XXXX/X - zastavená plocha o výmere X m2, spolu teda XXX m2. Pri stavbe nového plota žalovaná s výstavbou nesúhlasila, pričom užíva bez právneho dôvodu časti jeho nehnuteľností. Takýmto spôsobom sa domáha ochrany vlastníckeho práva. Čo sa týka vydania bezdôvodného obohatenia v žalobe uviedol, že v A. stojí X m2 v intraviláne 20 Eur, z toho nájomné vo výške 10 % predstavuje 2 Eura a vzhľadom k tomu, že neoprávnené užívanie pozemku je vo výmere XXX m2 bezdôvodné obohatenie za jeden rok tak predstavuje 242 Eur. Nehnuteľnosť nadobudol od XX.X.XXXX. Uplatňuje si vydanie bezdôvodného obohatenia od tejto doby do podania žaloby, do X.X.XXXX, čo predstavuje 506 dní a celková výška obohatenia je 335,48 Eur. Žalobca neskôr rozšíril žalobu aj o uloženie povinnosti žalovanej strpieť postavenie plota na hranici medzi parcelami žalobcu č. X/X - záhrada o výmere XX m2, č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere XX m2, ktoré sú vytvorené podľa geometrického plánu č. XX/XXXX, vyhotoveného XX.X.XXXX firmou Z. Z. B., P. XX, XXX XX W., IČO: XX XXX XXX, z časti parciel KNC č. X/X a KNC č. XXXX/X, zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. O., KNC č. XXXX/X, KNC č. XXXX/X, zapísanými na LV č. XXXX k. ú. O., na jednej strane a parcelami žalovanej KNC č. X/X, KNC č. XXXX a KNC č. XXXX, zapísaných na LV č. XXXX k. ú. O., na strane druhej. Zároveň žiadal uložiť povinnosť žalovanej vypratať aj parcelu XXXX/X - zastavaná plocha o výmere XX m2 a zároveň uviedol, že pri podaní žaloby došlo k chybe v písaní a žiada vypratať časť parcely X/X nie X/X.
3. Žalovaná so žalobou nesúhlasila, žiadala žalobu zamietnuť. Uviedla, že jej právni predchodcovia, jej rodičia, uzatvorili Dohodu o trvalom a bezplatnom užívaní časti pozemku na LV č. XXXX, parcela X/X v šírke jeden a pol metra, čo podľa žalovanej predstavuje novo vytvorenú parcelu X/X. Túto časť parcely od roku XXXX nerušene užívali. Z jej strany k žiadnemu protiprávnemu konaniu nedošlo. Oplotenie na dohodnutej hranici postavil právny predchodca žalobcu O. S.. Žaloba o vypratanie časti parcely č. XXXX/ X a XXXX/X nie je opodstatnená, tieto časti parciel neužívali ani jej predchodcovia ani ona. Uviedla, že z jej strany nedochádza vo vzťahu k parcele č. XXXX/X a XXXX/X k ohrozeniu ani porušeniu zákonnom chránených práv a záujmov žalobcu a žaloba je v tejto časti nedôvodná. Čo sa týka parcely č. XXXX/ X žalovanou, je užívaná čiastočne vo výmere XX m2 ako to vyplýva z vytyčovacieho nákresu a mapy vypracovanej spoločnosťou B. Z.. F.. P.., pričom túto časť pozemku užíva oprávnene od roku XXXX. Vo zvyšnej časti parcelu č. XXXX/X neužíva a ani iným spôsobom do vlastníckeho práva žalobcu k tomuto pozemku nezasahuje. Vo vzťahu k pozemku X/X žalovaná uvádzala, že v časti nadobúdala vlastnícke právo vydržaním a v zvyšnej časti užíva túto nehnuteľnosť na základe bezplatného práva trvalého užívania.
4. Žalovaná dňa XX.X.XXXX dala protižalobu, kedy žiadala určiť, že je vlastníkom pozemku parcela registra CKN č. X/X druh pozemku záhrada o výmere XX m2, vytvoreného Geometrickým plánom č. XX/ XXXX, ktorý je súčasťou rozsudku, vyhotoveným spoločnosťou B. Z.. F.. P.. dňa XX.X.XXXX, úradne overeným Okresným úradom Prešov, katastrálny odbor dňa X.X.XXXX pod č. XX-XXX/XX, z pozemku parcela KNC č. X/X, druh pozemku záhrady o výmere XXX m2, zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. O. (obec A., okres A.) a to v podiele 1/1 a že je vlastníkom pozemku parcely registra C č. XXXX/X druh pozemku zastavané plochy o výmere XX m2, vytvoreného Geometrickým plánom č. XX/XXXX, ktorý je súčasťou rozsudku, vyhotoveným spoločnosťou B. Z.. F.. P.. dňa XX.X.XXXX, úradne overeným Okresným úradom Prešov, katastrálny odbor dňa X.X.XXXX pod č. XX-XXX/XX, z pozemku parcely KNC č. XXXX/X, druh pozemku zastavaná plocha, o výmere XXX m2, zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. O. (obec A., okres A.) a to v podiele 1/1.
5. Žalovaná svoju protižalobu zdôvodnila tak, že dňa X.X.XXXX kúpili právni predchodcovia žalovanej, jej starí rodičia M. O. s manželkou O. nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. O.V. a to pozemok parcela č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX. Na predmetných nehnuteľnostiach následne postavili stavbu - rodinný dom č. s. XXX. Právni predchodcovia žalovanej, jej starí rodičia oplotili pozemok parcelu č. X/X na katastrálnej hranici s pozemkom parcela č. X, ktorého vlastníkom je v súčasnej dobe S. O., ako aj s pozemkom parcela č. X/X, ktorý je v súčasnej dobe vo vlastníctve žalobcu. Právny predchodcovia žalovanej postavili vysoký betónový múrik s pletivom a to v prednej časti pozemku žalobcu, kde bola predzáhradka. Od tohto okamihu začali právni predchodcovia žalovanej užívať aj časť pozemku parcela č. X/X a parcelu č. XXXX/X. Žalovaná uviedla, že do podania žaloby o tejto skutočnosti nemala žiadnu vedomosť. Predmetné nehnuteľnosti na hraniciach, tak ako boli určené plotom užívali od tejto doby bez akýchkoľvek sporov. Hoci v súčasnosti predmetný plot neexistuje, to kde sa v minulosti nachádzal bolo zistené na základe sondy a po odstránení vrchnej časti zeminy a dlažby na dvore žalovanej. Časť parcely č. X/X začala žalovaná, resp. jej právni predchodcovia užívať na základe dohody s pánom O. S., ktorý bol považovaný za vlastníka nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX v k. ú. O.. Neskôr dňa XX.X.XXXX bola medzi O. S. na jednej strane a právnymi predchodcami žalovanej na strane druhej uzatvorená Dohoda o trvalom bezplatnom užívaní pozemku - trvalé vyčlenenie, na základe ktorej vznikla právnym predchodcom žalovanej právo trvalého bezplatného užívania časti pozemku parcela č. X/X, druh pozemku záhrady zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. O. a to v páse širokom jeden a pol metra po celom obvode. K zriadeniu práva trvalého bezplatného užívania časti pozemku k parcele č. X/X došlo v roku XXXX počas rekonštrukcie nehnuteľnosti vo vlastníctve právnych predchodcov žalovanej. O. S. dňa XX.X.XXXX uzavrel kúpnu zmluvu s V. C. o odpredaji rodinného domu so záhradou. Žalovaná uvádzala, že uplatnený nárok žalobcu považuje za výkon v rozpore s dobrými mravmi, resp. zjavne zneužitie práva. Podľa názoru žalovanej v predmetnej právnej veci neexistuje objektívna potreba žalobcu vypratať nehnuteľnosti a dôvodom podania bolo naštrbenie susedských vzťahov. Žalovaná poukázala na to, že bolo uvedené na pojednávaní, že právny predchodca žalobcu, jeho otec súhlasil s takýmto užívaním nehnuteľnosti s tým, že neskôr sa vzťahy naštrbili a potom ako bola hranica opätovne zameraná chcel postaviť plot na pôvodnej katastrálnej hranici. Žalovaná nesúhlasila s výškou bezdôvodného obohatenia, keďže mala za to, že nikdy neužívala predmetnú nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, čo sa týka parcely, respektíve neužívala pozemky č. XXXX/X, XXXX/X a ani parcelu č. XXXX/X vo výmere uvedenej v žalobe. Žalovaná taktiež nesúhlasila s uplatneným nárokom žalobcu na úroky z omeškania. Poukázala, že pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je upravená jeho splatnosť. Žalovaná nikdy nebola žalobcom vyzvaná na vydanie bezdôvodného obohatenia a preto sa nemohla X.X.XXXX dostať do omeškania.
6. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami účastníkov konania, ohliadkou na mieste samom, znaleckým posudkom Ing. M. N. a Ing. Š., listom vlastníctva č. XXXX, XXXX v k. ú. O., geometrickým plánom č. XX/XXXX Z. Z. B., stavebným povolením z XX.X.XXXX, rozhodnutím Okresného úradu Prešov, katastrálny odbor číslo vkladu S. XXXX/XX, dohodou o trvalom bezplatnom užívaní pozemku zo dňa XX.X.XXXX, doplnkom č. X k znaleckému posudku X/XXXX Ing. P. Š., geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XX, zmluvou o odpredaji rodinného domu so záhradou zo dňa XX.X.XXXX, svedeckými výpoveďami ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:
7. Žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX k. ú. O., obec A., okres A. ako parcely KNC č. X/X - záhrady o výmere XXX m2, KNC č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, KNC č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 320 m2, KNC č. 1775/2 - zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a na ich postavených budov - rodinného domu č. s. XXX stojaceho na parcele KNC č. XXXX/X a hospodárskej budovy č. s. XXX stojacej na parcele KNC č. XXXX/X. Nehnuteľnosť nadobudol na základe kúpnej zmluvy od svojich rodičov, vklad vlastníckeho práva v jeho prospech bol povolený príslušným katastrom dňa XX.X.XXXX. Rodičia žalobcu nadobudli nehnuteľnosť podľa položky výkazu zmien XX/XXXX. O. S. nebol zapísaný v Evidencii nehnuteľností ako vlastník tých nehnuteľností, ktoré kúpil od zapísanej vlastníčky V. C., zmluvou zo dňa XX.X.XXXX. V. C. rod. N., nadobudla nehnuteľnosti v roku XXXX (PKV XXX).
8. Dňa X.X.XXXX kúpili právni predchodcovia žalovanej, jej starí rodičia M. O. s manželkou O. nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. O., a to pozemok parcela č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX. Na predmetných nehnuteľnostiach následne postavili stavbu - rodinný dom č. s. XXX. Právni predchodcovia žalovanej, jej starí rodičia oplotili pozemok parcelu č. X/X na katastrálnej hranici s pozemkom parcela č. X, ktorého vlastníkom je v súčasnej dobe S. O., ako aj s pozemkom parcela č. X/X, ktorý je v súčasnej dobe vo vlastníctve žalobcu. Právny predchodcovia žalovanej postavili vysoký betónový múrik s pletivom a to v prednej časti pozemku žalobcu kde bola predzáhradka. Od tohto okamihu začali právni predchodcovia žalovanej užívať aj časť pozemku parcela č. X/X a parcelu č. XXXX/X. Predmetné nehnuteľnosti na hraniciach, tak ako boli určené plotom užívali od tejto doby bez akýchkoľvek sporov. Hoci v súčasnosti predmetný plot neexistuje, to kde sa v minulosti nachádzal bolo zistené na základe sondy a po odstránení vrchnej časti zeminy a dlažby na dvore žalovanej. Žalovaná je v súčasnosti výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie O., obec A., okrem A., ako parcely KNC č. X/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2, na nej stojaceho rodinného domu č. s. XXX, parcela KNC č. XXXX - zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a parcela KNC č. XXXX - záhrady o výmere X XXX m2. Žalovaná v súčasnosti užíva časť parcely žalobcu KNC č. X/X, ktorá je označená na geometrickom pláne vyhotovenom firmou B. dňa XX.X.XXXX, č. plánu XX/XXXX, ako parcela č. X/X - záhrada o výmere XX m2, X/X - záhrada o výmere XX m2, časť parcely XXXX/X, ktorá podľa tohto geometrického plánu zodpovedá parcele XXXX/X - zastavené plochy o výmere X m2 a XXXX/X - zastavené plochy o výmere XX m2.
9. Časť parcely č. X/X začala žalovaná, resp. jej právni predchodcovia užívať na základe dohody s O. S., ktorý bol považovaný za vlastníka nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX v k. ú. O.Č.. Neskôr dňa XX.X.XXXX bola medzi O. S. na jednej strane a právnymi predchodcami žalovanej na strane druhej uzatvorená Dohoda o trvalom bezplatnom užívaní pozemku - trvalé vyčlenenie, na základe ktorej vznikla právnym predchodcom žalovanej právo trvalého bezplatného užívania časti pozemku parcela č. X/X, druh pozemku záhrady zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. O. a to v páse širokom jeden a pol metra po celom obvode. K zriadeniu práva trvalého bezplatného užívania časti pozemku k parcele č. X/X došlo v roku XXXX počas rekonštrukcie nehnuteľnosti vo vlastníctve právnych predchodcov žalovanej. O. S. danú nehnuteľnosť kúpil od V. C., pričom predložil zmluvu o odpredaji rodinného domu so záhradou v obci A. zo dňa XX.X.XXXX.
10. Súd vykonal aj ohliadku na mieste samom, pričom zistil, že plot, ktorý vyhotovil starý otec žalobcu sa nachádza na súčasnej parcele č. X/X a taktiež zasahuje do parcely č. XXXX/X. Na parcelách č. XXXX/X a XXXX/X sa nachádzajú ploty, ktoré vyhotovili právni predchodcovia žalobcu, pričom priestor za týmito plotmi žalovaná neužíva.
11. Z výpovede svedka S. O. súd zistil, že žalovaná je jeho neter. Svedok žil v dome, ktorý v súčasnosti vlastní žalovaná. Dom bol, podľa svedka, postavený niekedy okolo roku XXXX. Svedok uviedol, že v roku XXXX pomáhal stavať otcovi drevený plot, ktorý stavali na hranici, ktorú ich rodina ako aj rodina N., ktorá vlastnila pozemok, ktorý je v súčasnosti vo vlastníctve žalobcu, považovala za hranicu medzi pozemkami. Medzi týmito pozemkami existoval betónový kváder alebo betónový stĺpik, ktorý bol osadený v zemi a prečnieval tesne nad zem. Podľa tohto sa riadili pri stavbe plota. Pani N. ako vlastníčka susediaceho pozemku bola v tom čase už vdova, so stavbou plota súhlasila, nemala žiadne výhrady. Svedok pozemok užíval do roku XXXX. V roku XXXX namieste pôvodného dreveného plota postavili plot s betónovým základom a na vrchu boli kovové stĺpiky a medzi nimi pletivo. Betónovalo sa ručne a pomáhali všetci susedia. Pani N. taktiež so stavbou plota súhlasila, nemala žiadne výhrady. Plot sa staval na mieste pôvodného plota. Geodet na zameraní hranice v tom čase nebol. Svedok nemal vedomosť o žiadnych sporoch ohľadom užívania pozemku alebo ohľadom hranice pozemku.
12. Svedok U. Z. taktiež potvrdil existenciu plota s betónovým základom a kovovými stĺpikmi a pletivom. O žiadnych sporoch o hranicu pozemku nemal vedomosť. Terajší plot postavil pán S., pričom začiatok je na mieste pôvodného plota.
13. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX Ing. P. Š. súd zistil, že plot, ktorý vyhotovil starý otec žalobcu na parcele KNC č. X/X je od súčasnej hranice s pozemkom KNC č. X/X vzdialený 2,6 m. Znalec pri vyhotovení znaleckého posudku urobil sondy, pričom boli odkryté základy pôvodného oplotenia. Znalec na základe vykonaných sond, urobil aj rekonštrukciu pôvodného oplotenia s hrúbkou 0,3 m, ktorá sa nachádza na obrázku č. X jeho znaleckého posudku (č. l. XXX). O existencii oplotenia svedčia aj fotografie predložené žalovanou. Znalec skúmal stav pozemkov, ktoré sú predmetom konania od roku XXXX, pričom preskúmal aj kúpnu zmluvu zo XX.X.XXXX, spolu s výpisom z pozemnoknižnej zápisnice XXX PKV vložka, pričom vlastníctvo k týmto parcelám je uvedené vo výpise z PKV XXX z XX.X.XXXX. Pôvodné parcely sú vedené v PKV XXX, podľa skutočnej držby z X.X.XXXX, a podľa skutočného rozdelenia z XX.X.XXXX. Pôvodné vlastnícke vzťahy zapísané na predchodcu žalobcu vychádzajú z PKV č. XXX, pričom pôvodný vlastník MPČ parciel zapísaných v tejto PKV bol M. N. spolu s manželkou O., rod. M. a stalo sa tak na základe skutočnej držby z X.X.XXXX a podľa skutočného rozdelenia z XX.X.XXXX (na č. l. XXX). Znalec konštatuje, že zápis vlastníctva k jednotlivým zmeneným parcelám MPČ do pozemkovej knihy nastal v roku XXXX a udialo sa tak na základe skutočnej držby z X.X.XXXX zapísanej pod č. d. XXX/ XXXX a zároveň podľa skutočného rozdelenia z XX.X.XXXX zapísaného pod č. d. XXXX/XXXX. Tieto skutočnosti sú uvedené v prílohách znaleckého posudku XX, XX a XX. Znalec nenašiel v žiadnych archívoch geometrické plány alebo inú relevantnú listinu ohľadom daného delenia. Znalec sa potom zaoberal výmerami nehnuteľností podľa písomnej výmery a grafickej výmery a zisťoval presnosť a hodnovernosť deľby z roku XXXX zakreslenej do máp vyhotovených podľa Návodu A z roku XXXX. Znalec poukázal na nepresnosť výmery parcely KNC č. X/X. Mal za to, že správna výmera je XXX m2 tak, ako to uvádzal aj geometrický plán z XX.XX.XXXX, ktorý však nebol zapísaný do katastra nehnuteľnosti. Podľa znalca však vyplýva, že ešte v roku XXXX platil stav, ktorý bol platný v roku XXXX a čo sa týka parcely MPČ č. X/X tak tento vychádzal zo skutočnej držby z X.X.XXXX podľa skutočného rozdelenia z XX.X.XXXX. Geometrický plán č. X/XXXX Z. Z.abola z XX.X.XXXX bol geometrický plán, na základe ktorého boli vykonané zmeny na LV XXXX. Bola upravená výmera parcely KNC č. X/X z pôvodných XXX m2 na XXX m2 a nastala aj zmena geometrického tvaru. Znalec uvádza, že nebol dôvod na zmenu geometrického tvaru a už vôbec nie na úpravu jej výmery. Znalec uviedol, že parcela KNC č. X/X nebola predmetom zmien v tomto geometrickom pláne, preto výmera ani geometrický tvar tejto parcely nemali byť zmenené ani nijako upravované. Geometrický plán č. XX/XXXX vychádza z predchádzajúceho geometrického plánu a pojednával okrem iného hlavne o oddelení parcely nového stavu č. X/X XX m2 od parcely KNC č. X/X a zároveň o oddelení parcely nového stavu č. XXXX/X o výmere XX m2 od parcely registra KNC doterajšieho stavu č. XXXX/ X. Zmeny na základe tohto geometrického plánu neboli zapísané do katastra. Znalec v závere uviedol, že podľa neho je priebeh hranice medzi spornými pozemkami medzi bodmi 1, X, XXX-XX, XXX-XX a XXX-XX tak, ako je to uvedené v tabuľke č. 4 na strane 23 a znázornený v prílohe č. XX znaleckého posudku. Znalec spochybnil právnu hranicu parcely registra KNC č. X/X, ktorá je v súčasnosti evidovaná v katastri na LV XXXX. Na tejto časti sa podľa znalca nejedná o zásah do vlastníctva žalobcu. O zásah ide pri parcele č. XXXX/X, ktorá je v súčasnosti evidovaná v katastri na LV č. XXXX o výmere XXX m2 a to podľa skutočného užívania z roku XXXX v rozsahu XX m2.
14. Zo súkromného znaleckého posudku Ing. M. N. č. XX/XXXX, ktorý si dal vyhotoviť žalobca súd zistil, že tento reagoval na znalecký posudok č. X/XXXX znalca Ing. P. Š.. Znalec zistil, že je preukázané, že poloha zobrazenia vlastníckej hranice v súčasnej platnej mape katastra nehnuteľnosti je zhodná s pôvodným stavom. Vo vzťahu k parcele č. X/X znalec uvádza, že Ing. Š. neuviedol korektné údaje, keďže je možné zistiť, že grafická výmera parcely nie je XXX m2, ale iba XXX m2. Podľa znalca však zistená chyba nemá vplyv na polohu vlastníckej hranice. Čo sa týka pochybení geodeta Z. Z. v geometrickom pláne č. X/XXXX znalec ich označil iba za pochybenie formálneho charakteru a nediskvalifikuje to geometrický plán ako celok. Znalec konštatuje, že Ing. Š. v spornej časti nerešpektoval platný stav evidovaný vo vektorovej mape katastra nehnuteľnosti a taktiež stav pôvodnej mapy bývalého pozemkového katastra medzi lomovými bodmi X - X a XXX-XX, pričom ním navrhovaná hranica v žltej línii sa nachádza mimo vlastníckej hranice. Znalec uviedol, že nezískal právnu listinu, ktorou by na základe technického podkladu došlo k zmene polohy vlastníckej hranice medzi parcelami registra KNC č. X/X a X/X v k. ú. O.. Podľa platnej súčasnej mapy katastra nehnuteľnosti, vlastnícka hranica prechádza lomovými bodmi č. XXX-XX, XXX-XX, XXX- XX a XXX-XX.
15. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom vecí ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o nehnuteľnosť po dobu 10 rokov ak ide o nehnuteľnosť.
16. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
17. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania vecí od toho kto mu ju neprávom zadržuje.
18. Podľa § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým vznikne škoda na pozemku alebo sa stavbe je ten, kto škodu spôsobil povinný ju nahradiť; tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť.
19. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa pokladá, že držba je oprávnená.
20. Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka do doby podľa ods. 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec oprávnený v držbe právny predchodca.
21. Funkciou vydržania umožní nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je vlastníkom pričom táto dobrá viera, dobromyseľnosť je podľa platnej právnej úpravy daná so zreteľom na všetky okolnosti a uviesť tak do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. Predpokladom nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním je oprávnenosť držby. Oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Súd sa stotožnil s názorom žalovanej, že nehnuteľnosti parcely č. X/X a č. XXXX/X vo vzťahu k týmto pozemkom boli splnené všetky zákonnom stanovené predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.
22. Pri vydržaní, ako originálnom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva, je potrebné, aby boli splnené hmotnoprávne predpoklady, a to spôsobilý predmet vydržania, dobromyseľná, nikým nerušená držba a zákonom stanovená desaťročná lehota tejto nepretržitej držby. Oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska účastníka. Vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlnený je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 5 Cdo/30/2010).
23. Základným predpokladom oprávnenej držby je dobrá viera držiteľa, že mu vec alebo výkon práva patrí. Dobrá viera je psychický stav držiteľa, ktorý sa domnieva, že mu vec vlastnícky patrí, hoci v skutočnosti tomu tak nie je. Musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usudzovať, že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené a musí trvať po celú vydržaciu dobu. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú spravidla skutočnosti
týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia veci a svedčiace o poctivosti nadobudnutia, t. j. tzv. titulu uchopenia sa držby. Oprávnená držba sa nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod, postačí, aby bol daný aj domnelý právny dôvod. Oprávnená držba sa zakladá na omyle držiteľa, ktorý sa domnieva, že je vlastníkom držanej veci. Oprávnená držba sa nemôže zakladať na takom omyle držiteľa, ktorému sa mohol pri normálnej opatrnosti vyhnúť. Ide tu o opatrnosť normálnu, obvyklú, posudzovanú z objektívneho hľadiska.
24. V konaní mal súd za preukázané, a nakoniec konštatovali to aj obaja znalci, že v súčasnosti katastrálna hranica je inde než hranica, ktorú či už terajší vlastníci alebo ich právni predchodcovia dlhodobo považovali za skutočnú právnu hranicu medzi nehnuteľnosťami. Znalec Ing. N. nezistil na základe čoho došlo k posunu nehnuteľnosti, neexistuje zmluva, ktorá by menila hranice, znalec Ing. Š. vychádzal z toho, že išlo o skutočnú deľbu v 40 rokoch podľa skutočného užívania. Súd skutočne nezistil, že by došlo k prevodu časti nehnuteľností prostredníctvom zmluvy. Súd, ale vychádzal z toho, že nehnuteľnosť bola v hraniciach tak, ako ich žiada určiť žalovaná, užívaná minimálne od 40 rokov minulého storočia. O existencii užívacej hranice a existencii plota na tejto hranici postavenej svedčia tak zápisy v PKV vložkách pozemkovej knihe, ale aj samotné sondy a rekonštrukcia plota, ako aj fotografie predložené žalovanou. Taktiež o existencii tohto plota a užívaní nehnuteľnosti v hraniciach tak, ako boli vymedzené plotom, svedčia výpovede svedkov, ktorí danú nehnuteľnosť užívali, resp. ktorí na nehnuteľnostiach žili. K sporom ohľadom hranice medzi pozemkami strán konania nedochádzalo a nedošlo ani potom čo nehnuteľnosť nadobudol žalobca. K sporu došlo až v čase, keď žalobca zistil, že hranica by mala byť úplne niekde inde než ako účastníci dlhodobo pozemky užívali. Takýmto spôsobom oddelené nehnuteľnosti, tak ako je uvedené v pozemnoknižnej zápisnici, obe strany užívali bez akýchkoľvek sporov, preukázateľne od 40 rokoch minulého storočia. Táto skutočnosť medzi stranami ani nebola sporná. Pokiaľ by aj pri deľbe hranice, podľa skutočného užívania, došlo k určitému posunu, podľa súdu ide o ospravedlniteľný omyl, vzhľadom aj na veľkosť samotného pozemku, s poukazom na to, že pre laika ide o taký posun hranice, ktorý nie je schopný vnímať. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/1848/1988, podľa ktorého, ak sa nadobúdateľ nehnuteľnosti chopí držby v časti parcely, ktorú nekúpil môže byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom aj tejto časti. Jedným z hľadísk pre posúdenie ospravedlniteľnosti omylu je v takomto prípade aj pomer plochy kúpeného a skutočne držaného pozemku. Súd tiež poukazuje na rozsudky Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/2065/2005 a 22Cdo/1096/2010. Právni predchodcovia žalovanej nadobudli pozemky č. X/X a č. XXXX/X v omyle vyvolaného tým, že predávajúci previedli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v hraniciach ako ich sami užívali. Rodičia žalovanej nadobudli tieto pozemky v dobrej viere vychádzajúc z užívacieho práva a užívacej hranice pozemkov v čase nadobudnutia vlastníctva. V ich prospech navyše svedčil dlhodobý pokojný užívací stav susedných pozemkov, kedy žalobca alebo jeho právni predchodcovia nikdy užívací stav a hranice užívaných pozemkov nenamietali a konali rovnako v presvedčení, že tieto pozemky patria právnym predchodcom žalovanej a nikdy si vo vzťahu k týmto pozemkom neuplatňovali vlastníckeho právo. Súd teda vychádzal z toho, že rodičia pôvodnej žalovanej sa stali oprávnenými držiteľmi pozemkov č. X/X a č. XXXX/X. V tejto súvislosti tiež súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn 22Cdo/1594/2004. „Při zvažování otázky, zda osoba, která se spolu s koupeným pozemkem ujala držby části sousední parcely, byla se zřetelem ke všem okolnostem v dobré víře, že je vlastníkem i této části parcely (tedy pozemku vymezeného hranicí držby), je třeba přihlédnout i k tomu, že pozemky byly pod společným oplocením, že právní předchůdce je užíval ve stejném rozsahu a takto je také kupujícímu jako předmět kupní smlouvy předal. Je též třeba přihlédnout k postoji původního vlastníka části sousední parcely; pokud léta její užívání držitelem trpěl, je třeba vyjít z toho, že ani on nepředpokládal, že předmětem držby souseda je i část jeho parcely“. V danom prípade je plocha pozemkov č. X/X a č. XXXX/X v celkovej rozlohe XX m2, čo je necelé percento (1%) z celkovej výmery pozemkov zapísaných na LV č. XXXX v k. ú. O..
25. Vzhľadom k týmto skutočnostiam, k skutočnostiam, ktoré tvrdila žalovaná, že jej právni predchodcovia nadobudli nehnuteľnosti oplotené tak, ako boli dovtedy, tieto pozemky nerušene užívali, parcely č. X/X a č. XXXX/X v takom istom rozsahu ich previedli do vlastníctva pôvodnej žalovanej a pôvodný žalobca a jeho právni predchodcovia trpeli užívanie týchto pozemkov a neuplatňovali si k týmto pozemkom žiadne práva a výmera pozemkov je menšia ako jedno percento, je zrejmé, že pôvodná žalovaná a jej právni predchodcovia boli so zreteľom na všetky okolnosti a pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú bolo možné od nich vyžadovať, v dobrej viere, boli dobromyseľní, že sú vlastníkmi pozemkov č. X/X a č. XXXX/X a preto žalovaná, podľa súdu, nadobudla vlastnícke právo vydržaním s tým, že si do oprávnenej držby mohla zarátať aj oprávnenú držbu svojich právnych predchodcov.
26. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
27. Z primeraného použitia § 112 OZ je zrejmé, že vydržacia doba oprávnenému držiteľovi prestane plynúť, ak oprávnená osoba v tomto prípade žalobca uplatní svoje právo kvalifikovaným spôsobom, teda žalobou a v konaní riadne pokračuje. V tomto prípade objektívne pochybnosti o jej oprávnenej držbe mohli nastať až okamihom doručenia žaloby v predmetnom súdnom konaní, čo bolo X.X.XXXX. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná a jej právni predchodcovia, podľa súdu v oprávnenej držbe, mali predmetné nehnuteľnosti nepretržite od roku XXXX, nepretržite takmer 68 rokov žalovaná a jej právni predchodcovia nadobudli k týmto pozemkom vlastnícke právo vydržaním ešte pred podaním tejto žaloby. Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd vyhovel protižalobe žalobkyne a určil, že je vlastníčkou vyššie uvedených nehnuteľností podľa geometrického plánu č. XX/XXXX spoločnosti B..
28. V konaní bolo preukázané, že žalovaná užívala okrem parcely X/X aj časť pôvodnej parcely č. X/X podľa geometrického plánu č. XX/XXXX spoločnosti B. ako parcelu č. X/X. Hoci v minulosti túto časť nehnuteľnosti užívala na základe Dohody o bezodplatnom užívaní, potom ako ju žalobca podal žalobu bolo zrejmé, že v tejto časti nehnuteľností žalovaná nemá právo na užívanie, keďže bolo zistené, že dohoda o bezodplatnom užívaní bola spísaná z právnym predchodcom síce žalobcu, ale v čase kedy už nebol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Nemohol teda nakladať s danou nehnuteľnosťou, resp. ju zaťažovať. Ak proti tomu v danom čase samotný vlastník nenamietal a s užívaním súhlasil mohla žalobkyňa danú nehnuteľnosť užívať. Ak ale vlastník začne takúto neplatnú dohodu namietať je namieste, aby osoba, ktorá neoprávnene užíva cudziu nehnuteľnosť túto vypratala a nezasahovala do vlastníckeho práva žalobcu. Z tohto dôvodu súd v tejto časti žalobe vyhovel. Rovnako súd vyhovel aj v časti vypratania parcely č. XXXX/X o výmere X m2 z rovnakého dôvodu. V prevyšujúcej časti však súd návrhu o vypratanie zamietol, keďže bolo zrejmé, že dané nehnuteľnosti žalovaná neužíva, sú oplotené právnym predchodcom žalobcu a žalobca je ten kto môže dané nehnuteľnosti užívať bez toho, aby bol obmedzovaný žalovanou na svojich právach.
29. Súd zamietol žalobu žalobcu vo vzťahu k uloženiu povinnosti žalovanej strpieť výstavbu plota, keďže táto povinnosť vyplýva žalovanej ako susediacej vlastníčke priamo zo zákona § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Na uložení takejto povinnosti žalobca podľa súdu nemá naliehavý právny záujem. Až v prípade, že by žalovaná vyvíjala konkrétne kroky proti stavbe plota, prípadne znemožňovala v súlade s § 127 ods. 3 na nevyhnutnú dobu a na nevyhnutný vstup žalobcu na jej pozemok za účelom výstavby ploty, v takomto prípade by sa žalobca mohol domáhať takéhoto určenia. Za terajšej situácie však súd žiadne skutočnosti preukázané nemal.
30. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
31. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
32. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
33. Súd taktiež zamietol žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia predovšetkým z dôvodu, že žalobca nijako nepreukázal, že vyzval žalovanú na zapletenie bezdôvodného obohatenia pred samotným podaním žaloby. Súd nevidel dôvod na priznanie bezdôvodného obohatenia od nadobudnutia vlastníctva do dňa podania žaloby. Ak sa žalobkyňa dozvedela o tom, že časť nehnuteľnosti užíva protiprávne bolo to až doručením žaloby. Po podaní žaloby si však žalobca vydanie bezdôvodného obohatenia neuplatňoval. Žalobca taktiež nepreukázal ani samotnú výšku od ktorej odvíja bezdôvodné obohatenie. Taktiež nedôvodné z tohto dôvodu bolo aj uplatnenie úrokov z omeškania vo vzťahu k žalovanej.
34. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
38. Keďže každá zo strán konania bola čiastočne v spore úspešná, súd nepriznal náhradu trov konania ani jednej z nich.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 CSP)
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.